Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011547
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2117011547.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Ladislava Révesa a Mgr. Stanislava Kováča (sudca spravodajca), v trestnej veci obžalovaného A.
B.,nar.XX.XX.XXXXvC.,preobzvlášťzávažnýzločinnedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d),
ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Trnava sp. zn. 9T/61/2017 zo dňa 10.12.2024, na verejnom zasadnutí konanom v Trnave dňa
10.06.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku zamieta odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C. a
okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 9T/61/2017 zo dňa 10.12.2024 bol obžalovaný

uznaný vinným zo spáchania zločinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej
látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov (ďalej len “TZ“), účinného od 06.08.2024, na tom skutkovom základe, že

v presne nezistený deň a čas na nezistenom miesta a nezisteným spôsobom si od doposiaľ nezistenej
osoby neoprávnene zadovážil bielu kryštalickú látku, ktorú u seba prechovával v plastovej injekčnej

striekačke so zataveným koncom až do 20.20 hod. dňa 12.12.2016, kedy bol v D., na E. F. pred
panelovým domom č. X, ako vodič osobného motorového vozidla zn. Alfa Romeo Spider, striebornej
pastelovej metalízy, ev. č. G., zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou Obvodného oddelenia PZ
Hlohovec, na výzvu príslušníkov hliadky vystúpil z vozidla a pristúpil k ľavej zadnej časti služobného
motorového vozidla zn. KIA CEED, ev. č. D., odhodil túto injekčnú striekačku pod jeho ľavé zadné
koleso, pričom jeden kus zatavenej plastovej injekčnej striekačky s obsahom metamfetamínu s prímesou

dimetylsulfónu s hmotnosťou 4090 mg a priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 31,9
% hmotnostných obsahujúce 1305 mg absolútneho metamfetamínu, pričom metamfetamín je v zmysle
zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok.

Zatoboloobžalovanémupodľa§44TZupustenéoduloženiasúhrnnéhotrestu,pretoženepodmienečný

trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, uložený obžalovanému trestným rozkazom Okresného
súdu Trnava sp. zn. 0T/253/2016 zo dňa 16.12.2016, právoplatný toho dňa, považoval súd na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa a dostatočný.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie prokurátor ako aj obžalovaný.

Prokurátor odôvodnil odvolanie podaním doručeným dňa 14.01.2025. Odolanie podal proti výroku
o treste v neprospech obžalovaného. Nesúhlasí s argumentáciou súdu ohľadom uplatnenia ustanovenío mimoriadnom znížení trestu. Súd ako argument na aplikáciu § 39 ods. 1 TZ uviedol dĺžku konania,
ktoré trvalo takmer 8 rokov. Súd však neskúmal, či prieťahy v tomto konaní možno pripísať štátu,
prípadne či boli spôsobené aspoň sčasti obžalovaným. Má za to, že podmienky na použitie § 39

ods. 1 TZ splnené neboli, pretože dĺžka konania bola spôsobená zmenou zákonného sudcu, čo je
skutočnosť, ktorá sa v trestnom konaní nedala ovplyvniť, a jedna obštrukciami na strane obžalovaného,
kedy aspoň v štyroch prípadoch sa nedostal obžalovaný alebo obhajca na hlavné pojednávanie a trvali
na osobnom výsluchu svedkyne, ktorú sa cestou telemostu z Talianska nepodarilo vypočuť. Výkon trestu
vnesúvisiacejtrestnejvecivovýmere13rokova9mesiacovtiežniejedôvodomnamimoriadnezníženie

trestu a nie je na to vôbec možné prihliadať. Obžalovaný je dvadsaťdva krát súdne trestaný recidivista,
opakovane s dopúšťal drogovej trestnej činnosti a doteraz uložené tresty neviedli k jeho prevýchove.
U obžalovaného bola zistená prevaha priťažujúcich okolností a oprávnenosť použitia § 38 ods. 3 TZ
v spojení s § 38 ods. 6 TZ, na základe čoho mu možno ukladať trest odňatia slobody v sadzbe 2 roky
a 8 mesiacov až 6 rokov. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že sa k spáchaniu skutku nikdy nepriznal
a svoje konanie neoľutoval. Po zohľadnení dĺžky konania navrhovali obžalovanému uložiť súhrnný trest

na dolnej hranici trestnej sadzby. Navrhuje napadnuté rozhodnutie podľa § 321 ods. 1 písm. e) TP zrušiť
a uložiť obžalovanému primeraný a spravodlivý súhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej
sadzby.

Obžalovanýodôvodnilodvolanieprostredníctvomobhajcupodanímdoručenýmdňa07.03.2025.Trvána

tom, že injekčná striekačka nepatrí jemu a neodhodil ju. Skutočnosť, že by ju mal odhodiť, nikto nevidel,
a k tomuto záveru dospel súd len na základe domnienok vypočutých svedkov, najmä príslušníkov
policajnej hliadky H. a I.. Alternatívu, že injekčnú striekačku obžalovaný neodhodil, nie je možné vylúčiť.
Okresný súd naviac odôvodňuje vinu obžalovaného aj s poukazom na jeho výpoveď v inom trestnom
konaní, čo je právne neprípustné a nie je jasné, akým procesným postupom došlo k vykonaniu tohto

dôkazu. To, že obžalovaný so striekačkou mohol prísť do kontaktu nie je to isté, ako to, že ju vyhodil.
Svedok I. videl striekačku pri ľavom kolese za služobným vozidlom, svedok H. zase pod nohami
obžalovaného. Ich výpovede sa rozchádzajú aj v okamihu, kedy na miesto prišla svedkyňa J.. Nie je
preto možné vylúčiť, že striekačku mohol dať na miesto aj niekto iný. Keďže pretrvávajú pochybnosti
o vine obžalovaného, navrhuje napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c),

písm. d), písm. e) TP zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Konanie na krajskom súde

Krajský súd, ako odvolací súd podľa § 315 TP nezistil dôvody na zamietnutie odvolaní podľa § 316 ods.

1 TP ani pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 TP. Následne v zmysle § 317 ods. 1 TP preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku v rozsahu vytýkanom odvolaniami, ako aj
v rozsahu chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 TP.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry,

obžalovaného a náhradného obhajcu.

Prokurátorka zotrvala na podanom odvolaní, obžalovaný a obhajca navrhli zrušiť rozsudok súdu I.st.
a vrátiť vec tomuto súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Po preskúmaní obsahu spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v konaní,
ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval v súlade s TP, na hlavnom pojednávaní vykonal
zákonným spôsobom všetky stranami navrhnuté dôkazy. Okresný súd tiež dodržal všetky zákonné
ustanovenia, zmyslom ktorých je zabezpečenie práva obžalovaného na obhajobu, následne v súlade
s ustanovením § 2 ods. 12 TP vykonané dôkazy vyhodnotil po uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo i v ich súhrne a dospel tak ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré zodpovedajú vykonaným
dôkazom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku potom okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 TP
jasne uviedol, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal

so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku je zrejmé, ako sa prvostupňový súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymiúvahami sa riadil, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke
viny.

ZvýpovedisvedkovH.aI.zhodnevyplynulo,žepozastavenívozidlaobžalovaného,keďstálobžalovaný
pri ich vozidle, si všimli pod nohami obžalovaného predmetnú injekčnú striekačku, ktorá tam predtým
nebola. Keďže sa pri obžalovanom nenachádzala žiadna iná osoba, je prirodzený a logický záver súdu
prvého stupňa, že táto striekačka mohla pochádzať iba od obžalovaného. Uvedený záver potvrdzuje aj
znalecké dokazovanie, ktorým bola zistená prítomnosť stôp DNA obžalovaného na striekačke. Tvrdenie

obhajoby, že obžalovaného nikto nevidel striekačku odhadzovať, nijakým spôsobom neoslabuje závery
prezentované okresným súdom.

Namietanými rozpormi vo výpovediach svedkov I. a H. ohľadom prítomnosti svedkyne J. sa okresný súd
venoval na str. 8, 3. odsek odôvodnenia, kde dospel k záveru, že svedkyňa J. sa v čase skutku už na
mieste nachádzala. S uvedeným záverom obhajoba v odvolaní nijako nepolemizuje.

Odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením vykonaných dôkazov a skutkovými zisteniami súdu prvého
stupňa, ktoré vyčerpávajúco uviedol na str. 7 až 10 svojho odôvodnenia. Je síce pravda, že okresný
súd komentoval aj rozpory vo výpovediach obžalovaného v tomto konaní a v konaní o prečine marenia
výkonu úradného rozhodnutia, na týchto rozporoch však nezaložil svoj výrok o vine a uviedol ich iba

na okraj.

V súhrne odvolacie námietky obžalovaného svojim obsahom nenaplnili žiadny odvolací dôvod podľa §
321TP.Skutkovézistenianazákladevykonanéhodokazovania,akoichustálilokresnýsúd,jednoznačne
preukazujú spáchanie stíhaného skutku obžalovaným. Okresný súd potom správne rozhodol, keď

obžalovaného uznal za vinného zo spáchania zločinu neoprávneného prechovávania omamnej látky
a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) TZ účinného od 06.08.2024, a to z dôvodu
priaznivejších ustanovení pre páchateľa.

Odvolanie prokurátora

Správne okresný súd vyhodnotil, že stíhaný skutok je v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) TZ, za ktorý obžalovaný odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/253/2016 zo dňa 16.12.2016, právoplatný toho dňa, ktorým mu bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.

Súd mohol obžalovanému uložiť súhrnný trest odňatia slobody za spáchanie 1 zločinu a 2 prečinu
v zákonnej sadzbe za trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorým je zločin neoprávneného
prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 4 písm. b) TZ, a to od 1
do 6 rokov. U obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil 1 priťažujúcu okolnosť – bol už

za trestný čin odsúdený. Keďže odsúdený opätovne spáchal zločin, zvyšuje sa dolná hranica trestnej
sadzby o jednu tretinu rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby
na 2 roky a 8 mesiacov.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že pre stíhaný skutok bolo obžalovanému oznámené vznesenie

obvinenia dňa 02.05.2017 a obžaloba bola na súd podaná dňa 11.08.2017. Od podania obžaloby
do vyhlásenia prvého odsudzujúceho rozsudku teda uplynulo vyše 7 rokov, čo sa vzhľadom na
rozsah vykonaného dokazovania a náročnosť veci javí aj krajskému súdu ako neprimerane dlho. Bez
zistenia akéhokoľvek obštrukčného správania zo strany obžalovaného bolo prvé hlavné pojednávanie
vykonané až dňa 29.11.2018 (vykonané). Následne boli nariadené termíny dňa 19.03.2019 (vykonané,

predvolaní a vypočutí 2 svedkovia), dňa 13.06.2019 (nezrealizované pre ospravedlnenie obhajcu),
dňa 13.02.2020 (nezrealizované pre ospravedlnenie obhajcu), dňa 05.05.2020 (nezrealizované pre
ospravedlnenie obhajcu), dňa 05.11.2020 (nezrealizované pre neprítomnosť obžalovaného), dňa
05.06.2021 (nezrealizované pre ospravedlnenie obhajcu), dňa 28.09.2021 (nezrealizované pre zmenu
predsedu senátu), dňa 10.01.2023 (nezrealizované pre ospravedlnenie obhajcu, ustanovený náhradný

obhajca), dňa 09.03.2023 (vykonané, oboznamované listiny), dňa 18.04.2023 (vykonané, predvolaní
4 svedkovia, vypočutí 2), dňa 27.06.2023 (vykonané, predvolaní 4 svedkovia, vypočutí 2), dňa
12.10.2023 (odročené pre neprítomnosť predvolaného svedka, uložená poriadková pokuta), dňa
02.11.2023 (odročené pre neprítomnosť predvolaného svedka, vydaný EVP), dňa 18.01.2024 (odročenépre neprítomnosť predvolaného svedka, požiadané o predvedenie), dňa 13.02.2024 (vykonané,
oboznámená zápisnica o výsluchu), dňa 04.04.2024 (odročené na neurčito za účelom realizácie EVP)
a dňa 10.12.2024 (skončenie dokazovania, vyhlásený rozsudok).

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že konanie súdu pred 10.01.2023 trpelo nesústredenosťou, kedy boli
v priebehu vyše 5 rokov vykonané iba 2 termíny hlavného pojednávania, a nevyužívaním inštitútov
trestného konania smerujúcich ku skončeniu veci. Súd nezistil žiadne obštrukčné správanie zo strany
obžalovaného, ktorý bol počas značnej časti trestného konania vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia

slobody. Čo sa týka neprítomnosti obhajcu, v prvom rade samotný okresný súd nevyhodnotil toto
jeho správanie ako hodné uplatnenia poriadkových opatrení, či už uloženia poriadkovej pokuty alebo
podania návrhu na disciplinárne postihnutie. Pre absenciu uloženia poriadkových opatrení okresný
súd zjavne vyhodnotil tieto ospravedlnenia obhajcu ako dôvodné, preto nemožno prieťahy spôsobené
týmito odročeniami považovať za spôsobené obhajobou. Okresný súd mohol taktiež uplatniť inštitút
náhradného obhajcu. Ani uplatnenie práva obžalovaného na vykonanie hlavného pojednávania odznovu

pri zmene predsedu senátu, či nedanie súhlasu obžalovaným s čítaním zápisnice o výsluchu svedka,
nemožno vyhodnotiť ako spôsobovanie prieťahov obžalovaným – v konečnom dôsledku v konaní súdu
po zmene predsedu senátu odvolací súd ani prieťahy nevidí, a konanie bolo skončené do 2 rokov.

Dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a

procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu výrazne a neprimerane presahuje dĺžku
konania v porovnateľných veciach je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu
použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 1 TP a uloženie trestu odňatia
slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom (R 10/2011).

Správne teda postupoval súd prvého stupňa, keď zohľadnil ako výnimočnú okolnosť prípadu celkovú
dobu 8 rokov, ktorá prešla od spáchania skutku, ako i celkovú dĺžku súdneho konania vyše 7 rokov,
keďže sa objektívne dalo skončiť za 2 roky. Uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov preto
aj odvolací súd považuje za spravodlivý a postačujúci na naplnenie účelu trestu, ako i za zákonný, keďže
v zmysle § 39 ods. 3 písm. c) TZ nemožno za stíhaný skutok uložiť trest odňatia slobody kratší ako 6

mesiacov.

Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, odvolania
obžalovaného a prokurátora ako nedôvodné v zmysle § 319 TP zamietol.

Uznesenie bolo vo všetkých výrokoch prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.