Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. jún 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/27/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3221200635
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3221200635.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu A. B. C., narodeného

XX.XX.XXXX, bytom v D., C. XX/X, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Dentons Europe CS
LLP, so sídlom v Londýne, One Fleet Place 1, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska,
konajúcej prostredníctvom svojej organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so
sídlomvBratislave,Štefánikova15,IČO36861391,zaktorúkonáJUDr.PeterKubina,protižalovanému
Slovenskej republike, zastúpenej Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Štúrova 2, IČO 00 166 481, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.000,- eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od

01.02.2021 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 31 150,00 eur s úrokom z
omeškania 5 % od 01.02.2021 do zaplatenia, titulom náhrady škody - nemajetkovej ujmy, spôsobenej
pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci (ďalej len "ZoZŠ"), ktorá bola žalobcovi spôsobená nezákonným trestným
stíhaním žalobcu a nezákonnými rozhodnutiami príslušného vyšetrovateľa a prokurátora v trestnom
konaní nezákonným uznesením o vznesení obvinenia v spojení s nezákonným zamietnutím sťažnosti
žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia a nezákonným podaním obžaloby na žalobcu.

2. Žalobca uviedol, že v trestnom konaní vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, Národná kriminálna
agentúra, Národná protikorupčná jednotka, expozitúra Západ (ďalej len "vyšetrovateľ PPZ") vzniesol

obvinenie žalobcovi. Voči uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca sťažnosť. Žalobcovej sťažnosti
príslušný prokurátor nevyhovel a sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. V trestnom konaní ďalej príslušný
prokurátor podal obžalobu na žalobcu na Okresný súd Bánovce nad Bebravou. Trestné stíhanie
žalobcu sa skončilo postúpením trestnej veci Okresnému úradu Považská Bystrica, pretože výsledky
konania preukázali, že skutok mal byť prejednaný ako priestupok. Konanie o priestupku bolo následne
skončené tak, že Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, odbor všeobecnej vnútornej správy vec odložil,
nakoľko došlé oznámenie neodôvodňovalo začatie konania o priestupku. Na základe vyššie uvedených

skutočností bola žalobcovi spôsobená škoda (nemajetková ujma) trestným stíhaním, resp. nezákonným
uznesením o vznesení obvinenia v spojení s nezákonným uznesením o zamietnutí sťažnosti a
nezákonným podaním obžaloby na žalobcu. Škoda (nemajetková ujma) bola žalobcovi spôsobená
príslušným prokurátorom, t. j. prokurátorom Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou. V zmysleustanovenia § 4 ods. 1 písm. f) ZoZŠ, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného prokurátorom
v trestnom konaní, je vo veci náhrady škody orgánom konajúcim v mene štátu Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky. Nezákonný charakter trestného stíhania a nezákonnosť rozhodnutí príslušného

prokurátora, t. j. nezákonné zamietnutie sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia a
nezákonné podanie obžaloby, vyplývajú z uznesenia Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, ktorým
súd postúpil trestnú vec Okresnému úradu Bánovce nad Bebravou, nakoľko nešlo o trestný čin. Okresný
úrad Bánovce nad Bebravou následne dospel k záveru, že nešlo ani o priestupok a vec odložil.
Protiprávnym postupom žalovaného vznikla žalobcovi nemajetková ujma, pričom žalobca sa vzhľadom

na nezákonný charakter, povahu trestnej veci a následky spôsobené trestným stíhaním na zdraví,
následky v súkromnom a rodinnom živote, pracovnom a spoločenskom uplatnení, domáha zaplatenia
náhrady nemajetkovej ujmy. Žalovaný v odpovedi Generálnej prokuratúry SR zo dňa 12. 1. 2021, č.
VI/4 Gc 149/20/1000-9, uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy v žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody nevyhovel, a ku dňu podania tejto žaloby ani len čiastočne neuhradil žalobcovi
vzniknutú škodu (nemajetkovú ujmu).

3. V trestnom konaní, vedenom Prezídiom Policajného zboru, Národná kriminálna agentúra, Národná
protikorupčná jednotka, expozitúra Západ, pod ČVS: PPZ-1055/NKA-PK-ZA-2014, bolo dňa 27.07. 2015
v Trenčíne vznesené obvinenie žalobcovi pre prečin krivé obvinenie podľa § 345 ods. 1 Trestného
zákona a prečin ohováranie podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona pre skutok, ktorý sa týkal zaslania listu

predsedníčke Okresného súdu Považská Bystrica, v ktorom údajne lživo obvinil sudcu Okresného súdu
Považská Bystrica B. E. B. z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Žalobca v predmetnom
liste poukazoval na to, že B. E. B. mal ako miestne nepríslušný sudca rozhodovať o vzatí žalobcu do
väzby (v inom prechádzajúcom trestnom stíhaní) na objednávku F. G., "bossa" zločineckej skupiny "H.".
Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca v zákonnej lehote sťažnosť. Príslušný prokurátor

rozhodol uznesením zo dňa 18.09.2015, sp. zn. Pv 376/14/3301-39 tak, že sťažnosť žalobcu zamietol
ako nedôvodnú. Následne dňa 15.11.2016 príslušný prokurátor podal pod sp. zn. Pv 376/14/3301-90
obžalobu na žalobcu pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona a prečin
ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením
zo dňa 30. 10. 2019, sp. zn. 3T/22/2017-1001 rozhodol v predmetnej trestnej veci o obžalobe tak, že

podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku postúpil túto trestnú vec Okresnému úradu Považská Bystrica,
pretože skutok by mal byť prejednaný ako priestupok. Z uznesenia súdu o postúpení veci vyplýva,
že na základe vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že by sa žalobca svojím konaním
dopustil akéhokoľvek trestného činu. V súvislosti s trestným činom ohovárania súd uviedol, že nebola
naplnená subjektívna stránka tohto trestného činu, nakoľko žalobca si bol vedomý, že ním uvádzaný

trestný čin, ktorého sa mal dopustiť B. E. B., by bol v čase doručenia listu predsedníčke Okresného súdu
Považská Bystrica premlčaný. Rovnako nebola naplnená ani objektívna stránka tohto trestného činu,
keďže skutočnosti uvedené v liste neboli vzhľadom na uplynutie premlčacej doby objektívne spôsobilé
privodiť trestné stíhanie žalobcovi. Vo vzťahu k trestnému činu ohovárania súd dospel k záveru, že
vzhľadom na formu tohto skutku, t. j. zaslanie listu predsedníčke Okresného súdu Považská Bystrica,

ktorá sa ako jediná (okrem samotného B. E. B.) oboznámila s obsahom listu, a ktorá z neho nevyvodila
žiadne dôsledky, nedošlo k žiadnym badateľným zásahom do práva na ochranu súkromia B. E. B..
Rovnako nedošlo k žiadnemu ohrozeniu jeho vážnosti u spoluobčanov či v zamestnaní a ani sám B. E.
B. neuviedol žiadne ovplyvnenie jeho rodinného života. Okrem uvedeného súd odkázal aj na ustálenú
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej hodnotiace úsudky žalobcu voči osobe B.

E. B. nie sú v relevantnom rozsahu ani zásahom do práva na ochranu osobnosti a nemôžu tak postihnúť
v potrebnom rozsahu ani objekt chránený Trestným zákonom. Okresný úrad Považská Bystrica, odbor
všeobecnej vnútornej správy listom zo dňa 13.05. 2020, vedený pod č. OU-PB-OVVS-2020/005624-004,
upovedomil žalobcu, že vec odložil, nakoľko došlé oznámenie neodôvodňovalo začatie konania o
priestupku.

4. Trestné stíhanie žalobcu bolo začaté na základe trestného oznámenia zo dňa 12.05.2014 zo strany B.
E. B.. B. E. B. v trestnom konaní vedenom Okresným úradom vyšetrovania PZ Považská Bystrica pod
ČVS A./XXXX rozhodol uznesením zo dňa 13.07.2000, sp. zn. Tp 20/2000 o vzatí žalobcu do väzby.
V rámci prvého trestného stíhania žalobcu, v ktorom bol žalobca vzatý do väzby, bol žalobca nakoniec

v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín, sp. zn. 5T 444/2001 zo dňa 11.03.2002 odsúdený za
pokračovací trestný čin vydierania formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 235 ods. 1 Trestného
zákona. Významnou skutočnosťou bolo aj to, že sudkyňa, ktorá žalobcu následne odsúdila v rámci
prvého trestného stíhania, bola B. C. B., švagriná B. E. B., o ktorej je už dnes všeobecne známe,že z titulu svojich funkcií či už v súdnictve alebo neskôr na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej
republiky mala veľký vplyv v celom justičnom prostredí. V súčasnosti sa začína ukazovať, že prvé
trestné stíhanie žalobcu, ktoré sa skončilo právoplatným odsúdením žalobcu, mohlo byť nezákonné.

Naznačuje to kľúčová skutočnosť, ktorou je uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 06.10.2020
(právoplatné dňa 10.10.2020), sp. zn. 1Nt 83/2019, ktorým povolil obnovu konania pôvodne vedeného
Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 5T 444/2001 v prospech odsúdeného A. B. (žalobcu). Žalobca bol
trestne stíhaný aj v ďalších nasledujúcich obdobných trestných veciach, týkajúcich sa poukazovania na
korupčnú činnosť B. C. B., B. E. B. a ďalších osôb. Išlo o trestnú vec, vedenú Okresným riaditeľstvom

Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície, Trenčín pod ČVS: ORP-298/2-VYS-TN-2018, v ktorej bolo
žalobcovi dňa 15. 05.2018 vznesené obvinenie za pokračovací prečin ohovárania podľa § 373 ods.
1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona pre viacero skutkov, ktoré sa mali týkať údajného sústavného a
opakovaného verejného prezentovania lživých a zavádzajúcich tvrdení o korupcii osôb B. C. B., B. I.
F. a B. E. B.. Prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda na základe sťažnosti žalobcu rozhodol
uznesením zo dňa 12.09.2018, sp. zn. 2 Pv 382/18/2201-6, o tejto sťažnosti tak, že jej vyhovel a

zrušil uznesenie o vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Napriek tomu bolo dňa 09.04.2019 v trestnom
konaní, vedenom Krajským riaditeľstvom Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície, Trenčín pod
ČVS: KRP-3/1-VYS-TN-2019 opätovne vznesené obvinenie A. B. v totožných a ďalších skutkoch za
pokračovací prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s pokračovacím zločinom
krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1. ods. 2 písm. b) Trestného zákona, za účastníctvo na prečine

ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona v súbehu so zločinom krivého obvinenia podľa §
345 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona formou návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b) Trestného
zákona. Toto trestné stíhanie sa nakoniec skončilo dňa 16. 2. 2021 uznesením prokurátora Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda, sp. zn. 2 Pv 382/18/2201-92 o zastavení trestného stíhania žalobcu,
pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Ďalšou bola trestné vec, vedená

pod ČVS: ORP-198/4-VYS-B2-2019, v ktorej bolo žalobcovi vznesené obvinenie dňa 16. 9. 2019 za
zločin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a za úmyselný prečin
ohováranie podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona opäť za údajne lživé obvinenia B.
C. B. z trestného činu korupcie. Toto trestné stíhanie bolo dňa 7. 11. 2020 uznesením prokurátora
Okresnej prokuratúry Bratislava II, sp. zn. 4 Pv 331/19/1102-15, zastavené z dôvodu, že skutok nie

je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Následne však na základe sťažnosti podanej v
mene poškodenej B. C. B. bolo toto uznesenie o zastavení trestného stíhania dňa 14.01.2021 Krajskou
prokuratúrou Bratislava, sp. zn. 1 KPt 723/20/1100-3, zrušené z dôvodu, že poškodená B. C. B. má byť
ešte v danej veci vypočutá. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že v rámci žaloby uplatňuje výlučne
škodu, spôsobenú nezákonným trestným stíhaním, začatým na podnet B. E. B., vyššie popísaným.

Škody spôsobené žalobcovi nezákonnými rozhodnutiami v iných trestných konaniach boli, resp. budú
uplatnené samostatnými žiadosťami o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci, resp. samostatnými žalobami.

5. Trestné stíhanie žalobcu bolo právoplatne skončené tak, že súd nezistil spáchanie žiadneho trestného

činu zo strany žalobcu a následne ani Okresný úrad Považská Bystrica nezistil spáchanie žiadneho
priestupku. Tým, že žalobca nespáchal žiaden trestný čin, ani žiaden priestupok, bez akýchkoľvek
pochybností možno konštatovať, že trestné stíhanie voči nemu nemalo byť ani začaté, a preto je
takéto trestné stíhanie žalobcu nezákonné. Výsledok konania v predmetnom prípade žalobcu by sa
mal preto posudzovať analogicky, ako v prípade zastavenia trestného stíhania či oslobodenia spod

obžaloby. V náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 25/2011, bolo zdôraznené,
že rovnaké dôsledky ako zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že sa nenaplnil predpoklad o
spáchaní trestného činu má aj rozhodnutie o postúpení veci do priestupkového konania, ak k nemu
došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, resp. obžalovaným.
Ten proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, bol oslobodený spod obžaloby, resp. jeho trestné

stíhanie bolo právoplatne skončené postúpením veci do priestupkového konania má zásadne právo na
náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia, resp. vedením nezákonného trestného
stíhania. Každá škoda spôsobená nezákonným alebo nesprávnym zásahom štátu musí byť odčinená. V
žalobcovomprípadeideošpecifickýprípadzodpovednostištátuzaškoduspôsobenúzačatímavedením
trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy

zodpovednosti za škodu, spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Vzhľadom na výsledok predmetného
trestného stíhania, t. j. právoplatné postúpenie veci do priestupkového konania, resp. odloženie veci v
priestupkovom konaní, trestné stíhanie žalobcu nemalo byť ani začaté. Žalobcovi teda bola spôsobená
nemajetková ujma uznesením o vznesení obvinenia zo dňa 27. 07.2015 v trestnom konaní, vedenompod ČVS: PPZ-1055/NKA-PK-ZA-2014, pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného
zákona a prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s uznesením prokurátora
Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou zo dňa 18.09.2015, sp. zn. Pv 376/14/3301-39, ktorým

zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia ako nedôvodnú a podaním obžaloby
na žalobcu dňa 15.11.2016 príslušným prokurátorom pod sp. zn. Pv 376/14/3301-90 na príslušný súd
pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona a prečin ohovárania podľa § 373 ods.
1 Trestného zákona. Uznesením súdu o postúpení veci na prejednanie do priestupkového konania a
následne odložením veci okresným úradom sa preukázalo, že trestné stíhanie žalobcu bolo nezákonné.

6. K otázke vzniku nemajetkovej ujmy v zmysle zákona o zodpovednosti štátu poukázal žalobca na to,
že nemajetková ujma mu vznikla tým, že trestné stíhanie závažne zasiahlo do jeho zdravia, pracovného,
rodinného a spoločenského života, pričom samotný vznik a aj výška sumy nemajetkovej ujmy vyplýva
z povahy trestnej veci, v ktorej bol obvinený a obžalovaný a následkov spôsobených trestným stíhaním
v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení.

7. Povaha trestnej veci je určená viacerými skutočnosťami, ktoré mali značne negatívny dopad na osobu
žalobcu, jeho zdravie, pracovný, spoločenský a súkromný život, ako aj dopad na jeho rodinu. Práve
povaha trestnej veci a následky plynúce z trestného stíhania odôvodňujú vznik nemajetkovej ujmy u
žalobcu. Kontext celej trestnej veci má svoje korene už okolo roku 2000, kedy sa začalo úplne prvé

trestné stíhanie žalobcu, v ktorom bol žalobca následne aj právoplatne odsúdený, pričom v tejto veci
rozhodoval o vzatí žalobcu do väzby B. E. B. a sudkyňa, ktorá následne žalobcu odsúdila bola B. C. B.,
švagriná B. E. B.. Vývoj súčasných trestných stíhaní, v ktorých je B. C. B. trestne stíhaná pre korupčnú
trestnú činnosť, či trestné činy zneužitia právomoci verejného činiteľa a v nadväznosti predovšetkým na
povolenie obnovy konania vo veci prvého trestného stíhania žalobcu svedčia o tom, že žalobca sa stal

obeťou korupčnej činnosti a mafiánskych praktík skupiny okolo B. C. B.. Tento zvrat udalostí a nezávislé
vyšetrovanie a konanie v týchto početných veciach však prišiel až po prakticky 20 rokoch, počas
ktorých to bol práve žalobca, kto bol vystavený viacerým trestným stíhaniam, vrátane predmetného
trestného stíhania, dokonca jeho synovi E. B. bolo spolu s ním v inej trestnej veci vznesené obvinenie. V
súčasnosti, ako vplýva aj z tohoto trestného stíhania, dochádza k "očisťovaniu" mena a povesti žalobcu,

jeho trestné stíhania sú postúpené, odložené, resp. zastavované. Dokonca došlo k povoleniu obnovy
konania vo veci, v ktorej bol žalobca odsúdený a naopak boli začaté viaceré trestné stíhania a vznesené
obvinenia voči B. C. B. a ďalším osobám, ktoré sa mali podieľať na tejto trestnej činnosti. Predmetné
trestné stíhanie žalobcu trvalo viac ako štyri roky, od uznesenia o vznesení obvinenia, t. j. od 27.07.2015
do uznesenia súdu o postúpení veci, t. j. do 30.10.2019. Celá vec sa pre žalobcu skončila až po piatich

rokoch odložením veci Okresným úradom Považská Bystrica. Vzhľadom na skutočnosť, že išlo o trestné
stíhanie vo veci dvoch prečinov s jednoduchým skutkových stavom, ktorý spočíval v údajne lživom
obvinení sudcu B. E. B. v liste adresovanom predsedníčke Okresného súdu Považská Bystrica, možno
konštatovať, že dĺžka trestného stíhania žalobcu bola neprimerane dlhá. Údajný trestný čin B. E. B., na
ktorý poukazoval žalobca vo svojom liste predsedníčke Okresného súdu Považská Bystrica, by bol (aj

ak by k nemu skutočne došlo, rešpektujúc zásadu prezumpcie neviny) už premlčaný. Je preto otázne,
ako je možné, že orgány činné v trestnom konaní a najmä príslušný prokurátor, ktorý dohliada nad
zákonnosťoutrestnéhokonaniazaviacakoštyrirokytrestnéhostíhaniažalobcunezistili,resp.nebralido
úvahy, že skutková podstata trestného činu krivého obvinenia nemôže byť v žiadnom prípade naplnená,
nakoľko v čase konania žalobcu, t. j. v čase, keď žalobca údajne lživo krivo obvinil B. E. B., bol skutok,

z ktorého ho obviňoval už premlčaný. Takto nemohla byť naplnená objektívna a ani subjektívna stránka
trestného činu krivého obvinenia, nakoľko aj sám žalobca, ako bolo konštatované v uznesení súdu o
postúpení veci, vedel v čase doručenia listu predsedníčke Okresného súdu Považská Bystrica, že tento
skutok, z ktorého údajne lživo obvinil JUDr, E. B. je už premlčaný. Závažná pochybnosť, ktorá sprevádza
toto trestné stíhanie žalobcu, a ktorá môže nasvedčovať jeho účelovému charakteru, je stanovenie

príslušnosti vyšetrovateľa, ktorým bol vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej
agentúry, Národnej protikorupčná jednotky, expozitúra Západ (ďalej len "NAKA"). Vyšetrovanie dvoch
prečinov, ohovárania a krivého obvinenia, vyšetrovateľom NAKA vzbudzuje otázky o dôvodoch, ktoré
viedlikstanoveniutejtopríslušnosti,nakoľkotentodruhtrestnejčinnostivobvyklýchprípadochabsolútne
nespadá do vecnej pôsobnosti NAKA protikorupčnej jednotky. Trestné stíhanie žalobcu nemalo žiaden

súvis s korupčnou trestnou činnosť a v iných ďalších trestných stíhaniach žalobcu boli tieto vedené
vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru. Z aktuálne vedených trestných konaní, v
ktorých sú trestne stíhaní B. C. B., D. J. (bývalý policajný prezident), či E. K. (bývalý šéf protikorupčnej
jednotky) a ďalší vyplýva previazanosť týchto osôb a ich záujmov, účelový charakter trestných stíhaní,vedených protikorupčnou jednotkou NAKA, pričom je veľmi pravdepodobné, že trestné stíhanie žalobcu
protikorupčnou jednotkou NAKA mohlo byť účelové a "tlačené" zo strany týchto osôb na podnet B.
C. B.. Významnou skutočnosťou je početnosť trestných stíhaní, ktorým žalobca musel čeliť, a ktoré

boli iniciované zo strany B. C. B., B. E. B. a ďalších, ktoré sa vždy týkali trestných činov ohovárania
a krivého obvinenia z dôvodu, že žalobca poukazoval na korupčnú a inú protiprávnu činnosť týchto
osôb. Uvedené možno vnímať ako isté modus operandi týchto osôb, ktoré iniciovali a svojím vplyvom
v justičnom prostredí pretláčali trestné stíhania voči žalobcovi a snažili sa ho verejne zdiskreditovať.
Miera záťaže týchto viacerých trestných stíhaní a ich dlhodobý charakter, nakoľko tieto trestné stíhania

na seba reťazovo nadväzovali, museli mať nevyhnutne značný odpad na osobu a zdravie žalobcu, jeho
súkromný aj pracovný život, a jeho vnímanie v očiach verejnosti. Ďalšia dôležitá skutočnosť, určujúca
charakter trestného stíhania žalobcu, je medializácia celého tohto prípadu, vrátane ďalších trestných
stíhaní žalobcu. Vzhľadom na to, že B. C. B. zastávala vysoké štátna funkcie, okrem sudkyne bola v čase
začatia predmetného trestného stíhania štátnou tajomníčkou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky a pôsobila aj v politike v rámci v tom čase vládnucej politickej strany SMER-SD. Výsledkom

tohto bolo, že B. C. B. sa verejne prostredníctvom médií vyjadrovala k trestným stíhaniam, ako aj k
osobe A. B., ktorého v médiách vykresľovala ako zločinca či mafiána, čím došlo k poškodeniu dobrého
mena a povesti žiadateľa. Obdobné vyjadrenia k osobe A. B. prebrali aj ďalší najvyšší predstavitelia
strany SMER-SD a vtedajší členovia vlády, B. E. L. a neskôr aj premiér F. F.. Z uvedeného pre žalobcu
vyplýva aj zvýšený tlak, náročnosť a sťaženie možností "brániť sa" či už pred verejnosťou, ako aj pred

orgánmi činným v trestnom konaní, keďže v pozícii poškodených boli v týchto prípadoch osoby známe
z justičného prostredia, pričom B. C. B. zastávala aj významné verejné funkcie a disponovala dôležitými
kontaktami a vplyvom v justícii.

8. V tomto prípade podľa žalobcu významne zlyhal štát, a to v dvoch smeroch. Ak by si orgány činné v

trestnomkonaníavšetkyorgányverejnejmocivykonávalisvojepovinnostináležitevsúladesozákonom,
žalobca by nebol nútený na obranu svojej osoby, majetku a rodiny poukazovať na nezákonný charakter
prvého trestného stíhania žalobcu, o čom svedčí aj nedávne povolenie obnovy konania vo veci prvého
trestného stíhania žalobcu. Priblíženie sa k dosiahnutiu spravodlivosti však prišlo po približne 20 rokoch,
počas ktorých bol žalobca trestne stíhaný za trestné činy ohovárania a krivého obvinenia vo viacerých

nezákonných trestných konaniach, čo ovplyvnilo celý jeho súkromný aj profesijný život. Ak by orgány
činné v trestnom konaní a príslušný prokurátor v predmetnom trestnom stíhaní náležite preverovali
skutky, z ktorých bol žalobca obvinený a obžalovaný, predovšetkým, ak by zohľadnili premlčanie a
vyhodnocovali by dôkazy tak v prospech ako aj v neprospech žalobcu, nemohli by za žiadnych okolností
dospieťkzáveruodostatočnejodôvodnenostispáchaniatrestnéhočinu,potrebnejnavydanieuznesenia

o vznesení obvinenia a podania obžaloby.

9. V tomto prípade malo trestné stíhanie vplyv na psychické zdravie žalobcu a dokonca aj na psychické
zdravie jeho syna E. B., ktorému bolo vznesené obvinenie v inej trestnej veci. Spoločenské vnímanie
žalobcu sa po tejto kauze výrazne zmenilo. Žalobca stratil podnikateľskú dôveryhodnosť, keď v dôsledku

medializácie a verejného označovania za zločinca a mafiána bola poškodená jeho povesť a dobré meno,
v dôsledku čoho prišiel v čase jeho trestného stíhania o významnú časť klientov, aj vzhľadom na to, že
podnikal v oblasti služieb a gastronómie. Z dôvodu, že sa stal pre svojich klientov nedôveryhodným,
viacerí klienti odstúpili od zmlúv, čím mu začala vznikať vysoká škoda, v dôsledku čoho nestíhal platiť
svoje záväzky voči banke a svojím obchodným partnerom. Aj z dôvodu medializácie celého trestného

stíhania a z dôvodu vysokého postavenia B. C. B. vo verejných funkciách neustále čelil zo strany
kolegov, obchodných partnerov, klientov ale aj priateľov otázkam ohľadom jeho trestného stíhania a
musel vysvetľovať nedôvodnosť a nezákonnosť vznesenia obvinenia a podania obžaloby voči jeho
osobe. Z časového hľadiska sa vyššie uvedené skutočnostiudiali po tom, ako boli začaté trestné stíhanie
voči žalobcovi, a to najmä po medializácii jeho trestných stíhaní, keď sa B. C. B. vyjadrovala na osobu

žalobcu, že je zločinec a mafián. Okrem dopadov na pracovné a spoločenské uplatnenie, dobré meno
a povesť žalobcu, mali trestné stíhania a obvinenia vážne dopady aj na jeho rodinný život. V období po
začatí predmetného trestného stíhania a jeho medializácii sa manželka žalobcu s ich maloletou dcérou
odsťahovali k otcovi manželky M. J. na F. ulicu do F., kde sa zdržiavali viac ako jeden a pol roka. V
tomto čase žalobca nekomunikoval s manželkou ani sa nestretával s maloletou dcérou. Predmetné

trestné stíhanie naštrbilo vzťahy žalobcu aj s jeho synom E. B., s ktorým sa viac ako rok nerozprávali.
Narušené sú aj vzťahy žalobcu s jeho súrodencami, pričom k dnešnému dňu žalobca nekomunikuje
s dvomi zo štyroch súrodencov. Trestné stíhanie, vznesenie obvinenia a následné podanie obžaloby
na žalobcu ovplyvnilo aj život príslušníkov jeho rodiny. Syn žalobcu E. B. začal mať následkom týchtoudalostí problémy so psychickým zdravím a v čase od júla 2017 do júna 2018 navštevoval pravidelne
psychiatrickúambulanciu.Synžalobcuokremvyššieuvedenýchnásledkovnapsychickomzdraví,musel
v roku 2016 prerušiť vysokoškolské štúdium na C. N. O. F. v treťom ročníku následne po vznesení

obvinenia jeho otcovi. Navyše E. B. kandidoval v novembri XXXX za poslanca Mestskej časti Trenčín
stred. Jedným z dôvodov jeho nezvolenia boli určite početné trestné stíhania vedené proti jeho otcovi,
ako aj trestné stíhanie a obvinenie vedené voči nemu. Maloletej dcére žalobcu H. H. B. sa vysmievali deti
v škole a musela čeliť viacerým útokom svojich spolužiakov z dôvodu, že jej otec bol v očiach verejnosti
v dôsledku medializácie trestného stíhania považovaný za zločinca.

10. Predmetom trestného stíhania žalobcu sa stala obrana jeho osoby, majetku ale aj rodiny, a to
v súvislosti so žalobcovým prvým trestných stíhaním, v ktorom bol právoplatne odsúdený. Žalobca
sa musel postaviť korupčným a mafiánskym praktikám, upozorňoval a podával trestné oznámenia z
páchania korupčnej a inej protiprávnej činnosti na najvyšších miestach, s ktorou mal predovšetkým
vlastné skúsenosti, ale aj sprostredkované vedomosti. Namiesto toho, aby boli tieto závažné podozrenia

nezávisle preverené a vyšetrené príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní, predmetom trestného
stíhania a perzekúcie zo strany orgánov verejnej moci sa stal sám žalobca.

11. Príčinnú súvislosť medzi nezákonným trestným stíhaním, resp. nezákonným uznesením o vznesení
obvinenia v spojení s nezákonným uznesením o zamietnutí sťažnosti a nezákonným podaním obžaloby

na jednej strane a negatívnymi následkami, ktoré malo toto nezákonné trestné stíhanie na súkromný a
rodinný život, pracovné uplatnenie a zdravie žalobcu na strane druhej mal žalobca za preukázanú. V
prípade ak by žalobcovi nebolo vznesené uznesenia o vznesení obvinenia (alebo by toto uznesenie o
vznesení obvinenia bolo na základe podanej sťažnosti zrušené), resp. ak by nebola podaná obžaloba
na žalobcu, žiaden z týchto následkov by nenastal alebo by nastal v oveľa menšom rozsahu - dobré

meno a povesť žalobcu by boli zachované, jeho obchodné vzťahy by neboli narušené, keďže obchodní
partneri, klienti a (potenciálni) zákazníci by nemuseli mať pochybnosti o jeho bezúhonnosti, žalobca by
nebol vystavený nadmernému tlaku, represii zo strany orgánov činných v trestnom konaní a najvyšších
štátnych funkcionárov a každodennému dokazovaniu svojej neviny, neboli by narušené jeho rodinné
väzby a rovnako jeho rodina by nebola vystavená nálepke "rodiny kriminálnika". Nezákonné trestné

stíhanie žalobcu je jedinou a výlučnou príčinou spôsobených negatívnych následkov, ktoré predstavujú
nemajetkovú ujmu žalobcu.

12. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

13. Pri osvedčení nároku na náhradu škody musia byť preukázané všetky atribúty vzniku zodpovednosti
štátuzaškodutak,žemusíbyťjasnepreukázanýnesprávnyúradnýpostuporgánuverejnejsprávyalebo
musí byť rozhodnutie orgánu verejnej moci pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom, taktiež musí
byť jednoznačne preukázaný vznik škody a príčinná súvislosť vo vzťahu k vzniku nároku na priznanie
nemajetkovej ujmy, musia byť taktiež splnené atribúty vzniku zodpovednosti štátu za vznik uplatneného

nároku. Musí byť jednoznačne preukázané, že v príčinnej súvislosti, buď v dôsledku nesprávneho
úradného postupu orgánu verejnej moci, resp. v príčinnej súvislosti s rozhodnutí orgánu verejnej moci,
ktoré pre nezákonnosť bolo zrušené, došlo k zásahu do osobnostných práv poškodeného a v dôsledku
čoho by v priamej príčinnej súvislosti vznikol poškodenému nárok na priznanie nemajetkovej ujmy.
Nepostačuje iba pravdepodobný záver a splnenie niektorej z podmienok vzniku zodpovednosti štátu

za škodu, resp. vzniku nároku na priznanie nemajetkovej ujmy. Právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V súlade so zásadou
prezumpcie správnosti rozhodnutí, nie je súd v konaní o náhrade škody, resp. nemajetkovej ujmy
titulomzodpovednostištátuoprávnenýsámposudzovaťzákonnosťrozhodnutiavydanéhovinomkonaní

a podmienka nezákonnosti rozhodnutia je splnená len vtedy, ak bolo toto právoplatné rozhodnutie
skutočne ako nezákonné zrušené alebo zmenené. Žalovaný bol jednoznačne toho názoru, že žalobca
nepreukázal svoje tvrdenia o existencii nezákonného rozhodnutia. Za nezákonné rozhodnutie žalobca
považoval uznesenie o vznesení obvinenia, a to z toho dôvodu, že vec bola následne okresným súdom
postúpená Okresnému úradu Považská Bystrica, nakoľko skutok mal byť prejednaný ako priestupok.

Zákon č. 514/2003 Z. z. nemá bližšiu definíciu, čo je potrebné považovať za nezákonné rozhodnutie.
Konštrukcia, ktorú uviedol žalobca - nezákonné rozhodnutie je uznesenie vyšetrovateľa o vznesení
obvineniaspoukazomnato,ževecbolapostúpenánaOkresnýúradvPovažskejBystricinaprejednanie
priestupku, nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. Tento zákon v žiadnomustanovení neupravuje, čo i len rámcovo, takúto konštrukciu a nepriznáva jej status nezákonného
rozhodnutia. Prípadne rozhodnutie súdu, ktoré by legitimizovalo konštrukciu nezákonného rozhodnutia,
tak ako to vyžaduje žalobca, by bolo v rozpore so všetkými základmi trestného práva účinného na území

Slovenskej republiky. Uznesenie o vznesení obvinenia podľa trestného práva nepredpokladá istotu,
že skutok sa stal, že je trestným činom alebo prečinom ale istotu, že ho skutočne spáchal podozrivý.
Uznesenie o vznesení obvinenia tak nie je nezákonným z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca
pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu alebo prečinu neskôr počas jednotlivých štádií trestného
konania z rôznych dôvodov nepotvrdila. V danej veci až rozsiahle súdne dokazovanie realizované

počas celého trestného konania a najmä iné právne vyhodnotenie skutku, ktorý sa žalobcovi kládol
za vinu, prinieslo postúpenie veci na okresný úrad. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na obsah
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 163/2003 z 13.11.2013, podľa ktorého vydanie
uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné iba z dôvodu, že v
časejehovydaniaexistujúcapravdepodobnosťospáchaníurčitéhoskutkukonkrétnouosobousaneskôr
z rôznych dôvodov nepotvrdila.

14. Keďže pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z.
je potrebné súčasné splnenie všetkých zákonných podmienok, ktorými sú existencia nesprávneho
úradného postupu, nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou
škodou a namietaným nezákonným rozhodnutím. V tejto veci nebola splnená už prvá a podstatná

podmienka, existencia nezákonného rozhodnutia. Právny názor, vyslovený v uznesení súdu o postúpení
veci, v žiadnom prípade nespochybňuje zákonnosť, dôvodnosť a správnosť postupu a rozhodovacích
procesov orgánov činných v trestnom konaní v predmetnej veci, pričom jeho odlišné právne posúdenie
objasňovaného skutku nemá za následok ani zrušenie či zmenu rozhodnutí orgánov prípravného
konania z dôvodu ich nezákonnosti. V predmetnej veci nebola naplnená ani posledná požiadavka

zákonného predpokladu na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, a to príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom, ktorý ale chýba a vznikom škody.

15.Preposúdenievznikuzodpovednostizaškodumázásadnývýznamotázka,včomkonkrétnespočíva
škoda, za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného a

konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba škodu izolovať zo všetkých súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie
je rozhodujúce časové hľadisko, vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha
pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím
vyvolaná (sám je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.

Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený,
nestačíibasprostredkovaný.Prizisťovanípríčinnejsúvislostitrebavdôsledkutohoskúmať,čivkontexte
skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon

spája zodpovednosť za škodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.06.2010, sp. zn. 5Cdo 126/2009).
Základným kritériom pre priznanie nemajetkovej ujmy je vyhodnotenie, že samotné skonštatovanie
porušeniaprávaniejedostatočnýmzadosťučinenímprepoškodeného.Zásahtakejtointenzityvšakmusí
preukázať žalobca, keď nemajetková ujma má byť určitou odmenou za protiprávny stav, ktorý spôsobil
nenapraviteľnú ujmu v nemajetkovej sfére dotknutej osoby. Je pritom podstatné, v akom rozsahu bola

znížená česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby, či dobré meno a povesť osoby. V danej veci
žalobca nepreukázal existenciu ujmy takej intenzity, ktorá by zakladala jeho právo na priznanie peňažnej
náhrady takto vymedzenej nemajetkovej ujmy ako vyššieho stupňa, keď satisfakcia v peniazoch má
byť znakom a prostriedkom spravodlivej nápravy a nemá predstavovať iba prostriedok slúžiaci na
obohateniesa.Žalobcanepreukázal,žepopísanýmpostupomorgánovčinnýchvtrestnomkonanívznikli

následkyvjehosúkromnomživote,prípadnevspoločenskomživote.Priznanienemajetkovejujmypritom
nemôže vychádzať iba z abstraktných tvrdení a subjektívnych pocitoch žalobcu. Žalovaný ďalej namietal
uplatnené úroky z omeškania s poukazom na to, že nie je možné z náhrady nemajetkovej ujmy priznať
úroky z omeškania, pretože povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na
základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia, a preto až uplynutím takto určenej lehoty

splnenia sa dlžník dostáva do omeškania. Žalovaný sa tak ešte nemohol dostať do omeškania, a preto
žalobcovi ešte nemohol vzniknúť nárok na úroky z omeškania.16. K výške uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy žalobca poukázal na § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003
Z. z., podľa ktorého výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako
výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

Vzmyslezákonač.215/2006Z.z.oodškodňovaníosôbpoškodenýchnásilnýmitrestnýmičinmi,celková
výška odškodnenia v prípade škody na zdraví, poskytnutá podľa tohto zákona, nesmie presiahnuť
päťdesiatnásobok minimálnej mzdy ustanovenej osobitným právnym predpisom. V roku 2015 výška
minimálnej mzdy predstavovala hodnotu 380,00 eur. Teda päťdesiatnásobok by mal byť maximálne 19
000,00 eur.

17. Žalobca v replike zotrval na uplatnenom nároku v celom rozsahu. Mal za to, že žalovaný absolútne
ignoruje a nereflektuje ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky, konkrétne
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 4 M Cdo 15/2009 zo dňa 18. augusta 2010, uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. 9 Cdo/65/2020
zo dňa 29. septembra 2020) a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. II. ÚS

25/2011 zo dňa 24. marca 2011, nález sp. zn. I. ÚS 320/2016 zo dňa 7. júla 2016), ktoré explicitne a
konštantne potvrdzujú, že aj v prípade ak došlo k zastaveniu trestného stíhania, k oslobodeniu spod
obžaloby alebo postúpeniu veci do priestupkového konania má sa za to, že občan čin nespáchal, trestné
stíhanie proti nemu nemalo byť nikdy začaté, a preto nárok na náhradu škody spôsobenej začatím
trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 M Cdo 15/2009 bolo po jeho prerokovaní
občianskoprávnym kolégiom publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky ako judikát R 37/2014, ktorého právna veta znie: "Zmyslu a účelu § 6 ods. 1
veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov zodpovedá interpretácia tohto ustanovenia, v zmysle ktorej rovnaké

dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia, má
tiežrozhodnutieozastavenítrestnéhostíhaniavydanézdôvodu,žesanepotvrdilpredpokladospáchaní
trestného činu obvineným". Judikatúra zostala v otázke posudzovania nezákonnosti trestného stíhania
na účely náhrady škody (nemajetkovej ujmy) podľa ZoZŠ ustálená a plne korešponduje s právnou
argumentáciou žalobcu. Zároveň vyvracia akúkoľvek použiteľnosť nálezu ústavného súdu, na ktorý sa

odvolával žalovaný, a ktorý je už judikatúrou dávno prekonaný. Z uvedeného preto vyplýva jednoznačný
záver, že pokiaľ bola obžaloba na žalobcu právoplatne postúpená uznesením súdu o postúpení veci
do priestupkového konania, nakoľko nešlo o trestný čin, pričom v priestupkovom konaní sa ukázalo, že
nešlo ani o priestupok (vec bola odložená Okresným úradom Považská Bystrica), tak trestné stíhanie
žalobcu nemalo byť ani začaté, a preto je takéto trestné stíhanie (uznesenie, ktorým bolo obvinenému

vznesené obvinenie v spojení so zamietnutím sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia a podanie
obžaloby ako rozhodnutie sui generis) nezákonné. Žalobcov nárok na náhradu škody spôsobenej
začatím trestného stíhania sa potom posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím podľa ZoZŠ. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 24. marca 2011, sp. zn. II.
ÚS 25/2011 uzavrel, že "pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí

trestného stíhania a vznesení obvinenia, nielen zastavenie trestného stíhania, ak k nemu došlo preto,
že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie
uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenie obvinenia pre nezákonnosť (§ 6 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z. tak, ako bolo judikované všeobecnými súdmi (napr. uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4 MCdo 15/2009), ale rovnaké dôsledky má aj rozhodnutie o postúpení veci

do priestupkového konania, ak k nemu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného
činu obvineným."

18. Žalobca mal ďalej za to, že sa v žalobe vyrovnal a dostatočne jasne preukázal vysokú mieru intenzity
závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo, následkov, ktoré mu vznikli v súkromnom,

najmä rodinnom živote, rovnako aj v oblasti jeho podnikateľskej činnosti a celkový negatívny dopad
nezákonného trestného stíhania a šikany zo strany orgánov verejnej moci na jeho osobu. Celé trestné
stíhanie žalobca zasadil do kontextu, poukázal na viaceré šikanózne trestné stíhania jeho osoby, vrátane
trestného stíhania, o ktoré sa jedná v tejto veci. Trestné stíhanie žalobcu bolo účelové a šikanózne.
Závažnosť vzniknutej ujmy a dopadov na dobré meno a povesť žalobcu, ako aj jeho súkromný a rodinný

život podčiarkuje aj skutočnosť, že početné trestné stíhania žalobcu, vrátane predmetného trestného
stíhania, boli medializované, a v rámci toho aj komentované zo strany B. C. B.. Intenzita zásahu
do integrity človeka a jeho súkromného života nezákonným trestným stíhaním v štádiu postavenia
obvineného pred súd je určite silnejšia ako v štádiu obvinenia. Z pohľadu spoločenského uplatneniaide o závažné spochybnenie dôveryhodnosti žalobcu. Z hľadiska súkromného života žalobcu, jeho
rodina intenzívnejšie trpela kvôli nezákonnému trestnému stíhaniu manžela a otca, nakoľko sa obávali,
že sa týmto schyľuje k jeho nezákonnému odsúdeniu. Strata podnikateľskej dôveryhodnosti žalobcu,

spojenásodchodomklientov,poškodenímdobréhomenaapovestiajvovzťahukbudúcimpotenciálnym
klientom, a to v sektore poskytovania služieb a gastronómie, je bez akýchkoľvek pochybnosti závažným
následkom nezákonného trestného stíhania. Stratenú dôveryhodnosť a poškodené dobré meno žalobca
nezíska ihneď naspäť "mávnutím čarovného prútika" po vydaní uznesenia súdu o postúpení veci, ktorým
sa jeho nezákonné trestné stíhanie skončilo. Rodinné vzťahy žalobcu boli v dôsledku trestných stíhaní

rozvrátené, čo bolo podrobne popísané v žalobe. Žalobca bol trestne stíhaný za to, že chcel dokázať
svoju nevinu, poukazoval na korupčné správanie v tom čase vysoko postavených osôb a dožadoval sa
len spravodlivosti.

19. Žalobca bol odsúdený v roku 2002 a všetky skutočnosti, ktoré uviedol v žalobe ohľadom vzniku
nemajetkovej ujmy, ktoré sa týkali jeho dobrého mena a povesti, napríklad odstúpenie od zmlúv so

žalobcom v dôsledku straty podnikateľskej dôveryhodnosti sa udiali po roku 2015, tzn. 13 rokov po
odsúdení žalobcu. Konštrukcia, ktorú uvádza žalovaný je preto nelogická, prečo by obchodní partneri
a klienti žalobcu najskôr nadviazali zmluvné vzťahy so žalobcom po viac ako 10 rokoch od prvého
trestného stíhania žalobcu a potom od nich následne odstúpili kvôli tomu, že žalobca bol pred viac ako
10 rokmi odsúdený v prvom trestnom stíhaní žalobcu. Z hľadiska príčinnej súvislosti je naopak logické

a časovo prepojené, že nakoľko v danom čase prebiehalo trestné stíhanie žalobcu, ktoré sa skončilo
až podanou obžalobou na súde, klienti a obchodní partneri nechceli mať nič spoločné s človekom,
ktorého vyšetrujú orgány činné v trestnom konaní, a preto s ním prerušili zmluvné vzťahy. B. C. B. sa
snažila vytvoriť verejný obraz žalobcu ako recidivistu a zločinca, pričom využívala práve skutočnosť,
že žalobca bol trestné stíhaný vo veci, ktorá je predmetom tejto žaloby a ešte v jednom inom trestnom

konaní. Inak povedaná, predmetné nezákonné trestné stíhanie žalobcu umožnilo B. C. B. zničiť dobré
meno a povesť žalobcu, a to dokonca verejne, tým, že o ňom vytvorila obraz obžalovaného zločinca a
recidivistu. Nezákonné trestné stíhanie žalobcu v tomto prípade značne poškodilo jeho dobré meno a
povesť, nakoľko bolo mediálne využívané na pošpinenie jeho osoby. Trestné stíhanie žalobcu, v ktorom
bol právoplatne odsúdený, bolo v roku 2020 právoplatne obnovené uznesením Okresného súdu Trenčín

o povolení obnovy konania, sp. zn. 1Nt/83/2019 zo dňa 6. októbra 2020. Žalobca sa o túto obnovu
konania neúnavne snažil viac ako 10 rokov, v dôsledku čoho bol v podstate aj trestne stíhaný v tomto
prípade. Na základe toho mal žalobca za to, že príčinná súvislosť medzi nezákonným trestným stíhaním
a vzniknutou ujmou v pracovnom, spoločenskom a rodinnom živote žalobcu je jednoznačne daná.

20. K uplatneným úrokom z omeškania žalobca uviedol, že si je vedomý judikatúry, ktorú uvádza
žalovaný. Všetky rozhodnutia, na ktoré poukazuje žalovaný, sa týkali náhrady nemajetkovej ujmy podľa
predchádzajúceho, dnes už zrušeného a neúčinného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktorý bol nahradený
aktuálnym ZoZŠ. Dokonca aj žalobcom zdôraznený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. 6 Cdo/185/2011 zo dňa 14. marca 2012 sa týka ešte uplatnenia nemajetkovej ujmy spôsobenej
rozhodnutím orgánu štátu podľa predchádzajúceho zákona o zodpovednosti. Predchádzajúci zákon o
zodpovednosti neupravoval nijakým spôsobom právny nárok na úroky z omeškania. Oproti tomu, účinný
ZoZŠ explicitne zakotvil vo svojom § 16 ods. 4 tretia veta právny nárok na úrok z omeškania z náhrady
škody a najskorší deň plynutia lehoty omeškania. Legitímna je preto otázka, či sa so zmenou právnej

úpravy nemá zmeniť aj posudzovanie úrokov z omeškania pri vzniku nemajetkovej ujmy, pričom nárok
na ich priznanie by sa posudzoval analogicky ako pri úrokoch z omeškania z náhrady škody.

21. Žalovaný posudzoval zákonom ohraničenú výšku náhrady nemajetkovej ujmy s odkazom na už
zrušený zákon č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi. Žalobca

s takýmto výpočtom nesúhlasil, a to z viacerých dôvodov. Ak by sa posudzovalo zákonné obmedzenie
výšky nemajetkovej ujmy podľa predchádzajúceho zákona o odškodňovaní obetí, zistilo by sa, že
tento zákon vo svojom § 6 hovorí nasledovné: "Celková suma odškodnenia poskytnutá podľa tohto
zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy". Neustanovuje teda, že by toto zákonné
obmedzenie výšky bolo viazané na výšku minimálnej mzdy v roku, v ktorom došlo k spáchaniu trestného

činu. Takéto spresnenie bolo zavedené až novelou aktuálneho zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach
trestných činov, v rámci ktorej bol novelizovaný § 13, ktorý znie: "Celková suma odškodnenia poskytnutá
podľa tohto zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na
obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu". Ak by sme teda posudzovalizákonné ohraničenie výšky nemajetkovej ujmy podľa predchádzajúceho zákona o odškodňovaní, museli
by sme vychádzať pri výpočte z minimálnej mzdy v čase uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy, nakoľko zákon neustanovuje žiadne presnejšie kritérium ohľadom minimálnej mzdy. Nemožno

prijať záver, že výška náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci je ohraničená
výškou minimálnej mzdy v roku, v ktorom bolo vydané nezákonné uznesenie o vznesení obvinenia.
ZoZŠ, ani zákon o obetiach trestných činov, takýto časový rámec pre určenie výšky minimálnej mzdy
neustanovujú. Navyše, vznik nemajetkovej ujmy nie je viazaný len na vydanie nezákonného rozhodnutia
(uznesenia o vznesení obvinenia, podania obžaloby). Pre vznik nároku na náhradu nemajetkovej

ujmy je rovnako dôležitý aj vznik ujmy. Vzhľadom na charakter nemajetkovej ujmy, táto nevzniká
ihneď po vydaní nezákonného rozhodnutia (uznesenia o vznesení obvinenia, podaním obžaloby), ale
vyvíja sa postupne ako následok protiprávneho stavu vyvolaného vydaním nezákonného rozhodnutia.
Nezákonné trestné stíhanie ako protiprávny stav sa končí až právoplatným oslobodením obžalovaného,
zastavením trestného stíhania alebo postúpením veci do priestupkového konania. Vzhľadom na
absenciu explicitného zakotvenia časového obdobia, za ktoré sa má posudzovať výška minimálnej mzdy

na účely výpočtu maximálnej výšky nemajetkovej ujmy, je nevyhnutné s prihliadnutím aj na princíp
právnej istoty, vychádzať z výšky minimálnej mzdy platnej v čase uplatnenia nároku, tzn. tak ako uviedol
žalobca v žalobe.

22. Na repliku žalobcu žalovaný reagoval poukazom na stanovisko uvedené vo vyjadrení k žalobe, na

ktorom zotrval.

23. Podľa čl. 46 ods. 1, 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanovenými
postupmisvojhoprávananezávislomanestrannomsúdeavprípadochustanovenýchzákonomnainom
orgáne Slovenskej republiky. Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím

súdu iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym úradným postupom.

24. Podľa čl. 19 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti
a na ochranu mena, ako aj na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného
života a pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej

osobe.

25. Podľa čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38
až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

26. Podľa čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (zák. č. 23/1991 Zb.), každý má právo na
náhradu škody, ktorú mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu
verejnej správy alebo nesprávny úradný postup.

27.Podľa§3ods.1,2zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej

moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným
rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c)
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným
postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

28. Podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z. z . vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom
konaní alebo správnom konaní.

29. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z . právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

30. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z . nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadostipoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

31. Podľa § 17 ods. 1 - 3 zákona č. 514/2003 Z. z . uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím

najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b)
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

32. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z . ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane

predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

33. Podľa § 420 ods. 1, 2, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto

spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá. Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

34. "Pre vznik práva na náhradu nemajetkovej ujmy, obdobne ako pre vznik práva na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným

postupom, je nevyhnutné, aby boli súčasne naplnené tri základné predpoklady, ktorými sú nezákonné
rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia nemajetkovej ujmy
a kvalifikovaná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy; v prípade nemajetkovej ujmy musí
byť, navyše, zrejmé, že samotné konštatovanie porušenia práva je nedostačujúce. Právo na náhradu

nemajetkovej ujmy teda možno priznať len v súvislosti s nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ak nemajetková ujma vznikla v príčinnej súvislosti
s týmto nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom,
pričom nestačí len tvrdenie, že nemajetková ujma vznikla; nemajetková ujma a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom musia byť

preukázané." (Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/280/2019.)

35. Súd v prvom rade skúmal základný predpoklad vzniku nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej
ujmy, a to, existenciu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávneho úradného
postupu.

36. Skutkový stav veci, pokiaľ ide o popis postupu príslušných orgánov v trestnom a ďalšom konaní,
nebol medzi stranami sporný a zároveň bol doložený listinnými dôkazmi.

37. Bolo teda nesporné, že policajný orgán, konkrétne vyšetrovateľ národnej protikorupčnej jednotky

expozitúry Západ Prezídia Policajného zboru, pracovisko Trenčín, vydal uznesenie o vznesení obvinenia
proti obvinenej osobe - žalobcovi - dňa 27. 07.2015 v trestnom konaní, vedenom pod ČVS: PPZ-1055/
NKA-PK-ZA-2014, pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona a prečin
ohovárania podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona. Uvedené rozhodnutie bolo vydané na základe
trestného oznámenia JUDr. Róberta Jankovského, na základe ktorého bolo 12.05.2014 vyšetrovateľom

OKP OR PZ Považská Bystrica pod ČVS: ORP-269/1-VYS-PB-2014 začaté trestné stíhanie, ktoré
následne bolo 31.07.2014 zastavené, v dôsledku podaného opravného prostriedku poškodeného
prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou uznesením dňa 01.10.2014 uznesenie o
zastavenítrestnéhostíhaniazrušilakovydanépredčasneauložilvyšetrovateľoviďalejkonať.Opatrením
Prezídia PZ MV SR zo dňa 25.11.2014 bola vo veci určená výberová príslušnosť národnej kriminálnej

agentúry Prezídia PZ SR. Z obsahu uznesenia o vznesení obvinenia ďalej vyplýva, že žalobca polícii
vydal nosiče DVD s obrazovo zvukovým záznamom, kde mali byť dôkazy o prepojení mafie s B.
B., B. B. a B. B., ďalej bol bližšie skúmaný obsah spisu 5T 444/01 OS Trenčín. Poškodený B. B.
vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca adresoval predsedníčke Okresného súdu v Považskej Bystricipísomné podanie, v ktorom lživo uviedol, že on, ako sudca pre prípravné konanie na objednávku osôb
z prostredia mafie rozhodoval o väzobnom stíhaní žalobcu a vzal ho do väzby na základe vopred
sfalšovaného úradného záznamu. Žalobca B. B. zároveň označil za člena organizovanej zločineckej

skupiny. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že listom predsedníčke Okresného súdu v Považskej
Bystrici nechcel krivo obviniť B. B., ale len poukázať na nekalé praktiky v justícii. Listom poukazoval na
trestné činy, spáchané na jeho osobe, kedy bol krivo obvinený za vydieranie (5T 444/01 OS Trenčín).
Z ďalších zadovážených písomných podkladov vyplynulo, že na podklade trestných oznámení žalobcu,
ktoré obsahovali obdobné, ak nie identické skutočnosti, súvisiace s jeho trestným stíhaním, vzatím do

väzby, konaním sp. zn. 5T 444/2001, v ktorom bol v apríli 2004 odsúdený pre trestný čin vydierania, boli
v minulosti začaté trestné stíhania a vedené minimálne dve, resp. tri trestné konania vo veci trestných
činov zneužívania právomoci verejného činiteľa, prijímania úplatku a pod., teda tvrdenia žalobcu boli
opakovanepreverované,zčohobolodovodené,žežalobcamalúmyselprivodiťB.B.trestnéstíhanie.Vo
veci ČVS:F./NKA-PK-ZA-2014 bola uznesením zo dňa 31.07.2014 odmietnutá vec trestného oznámenia
žalobcu pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mal dopustiť B. E. B..

Vo veci ČVS:PPZ-25/BPK-Z-2005 bolo uznesením zo dňa 14.09.2005 zastavené trestné stíhanie vo
veci trestného oznámenia žalobcu pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého sa
mal dopustiť nestotožnený sudca Krajského súdu v Trenčíne. Vo veci ČVS:ORP-392/1-OVK-TN-2008
bolo uznesením zo dňa 18.08.2008 zastavené trestné stíhanie vo veci trestného oznámenia žalobcu
pre trestný čin podvodu, ktorého sa mal dopustiť nestotožnený páchateľ. Z obsahu spisu sp. zn. 5T

444/2001 bolo zistené, že B. B. konal vo veci v časti rozhodovania o väzbe ako miestne príslušný
sudca, žalobca v priebehu konania plne využíval možnosť opravných prostriedkov. V dôsledku žalobcom
vyslovených podozrení podal B. B. na žalobcu pre trestný čin krivého obvinenia trestné oznámenie,
na základe ktorého bol žalobca uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T/29/2010
zo dňa 15.10.2013 za to, že 18.05.2004 v sťažnosti pre porušenie zákona podanej MS SR vedome

uviedol nepravdivé skutočnosti, týkajúce sa sudcu Krajského súdu v Trenčíne B. B. ohľadne prijímania
úplatku, za čo mu bol uložený peňažný trest. Výrok o treste bol odvolacím súdom zrušený a zmenený
na trest odňatia slobody dva roky podmienečne. V tomto súdnom konaní sa súd na pojednávaní dňa
23.04.2013 podrobne zaoberal v prítomnosti žalobcu aj obrazovo zvukovým záznamom, ktorý okrem
iného mal obsahovať aj dôkazy o prepojení B. B. s mafiou, žiadne skutočnosti tohto charakteru zistené

neboli, čo bolo tiež uvedené v rozsudku z tohto súdneho konania. Ďalšie podozrenia z korupčného
správania, konkrétne B. B., opreté o obrazovo zvukový záznam, uviedol žalobca v liste Ministerstvu
spravodlivosti SR, na základe čoho príslušný vyšetrovateľ uznesením ČVS:ORP-556/1-OVK-B1-2013
zo dňa 27.11.2014 vzniesol proti osobe žalobcu obvinenie pre trestný čin krivého obvinenia.

38. Na základe sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia ČVS: PPZ-1055/NKA-PK-ZA-2014
rozhodoval vo veci prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou uznesením zo dňa
18.09.2015, sp. zn. Pv 376/14/3301-39, ktorým sťažnosť žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Následne
bola podaná obžaloba na žalobcu dňa 15.11.2016 pod sp. zn. Pv 376/14/3301-90 na príslušný súd pre
prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona a prečin ohovárania podľa § 373 ods.

1 Trestného zákona.

39. Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením zo dňa 30.10.2019, č. k. 3T/22/2017-1001,
trestnú vec postúpil Okresnému úradu Považská Bystrica, keď prišiel k záveru, že skutok by mal
byť prejednaný ako priestupok voči občianskemu spolunažívaniu. Súd pri rozhodovaní za primárne

relevantné nepovažoval iné časti trestného konania voči osobe žalobcu z roku 2000, nakoľko B. B. v
rámci rozhodovacieho procesu vystupoval výlučne v časti rozhodovania o väzbe v pozícii sudcu pre
prípravné konanie. Súd ďalej dospel k záveru, že z pohľadu prečinu krivého obvinenia bolo preukázané,
že po subjektívnej stránke nechcel žalobca B. B. listom predsedníčke súdu privodiť trestné stíhanie,
keďže si bol vedomý toho, že uvedený trestný čin, pokiaľ by k nemu došlo, by bol v čase doručenia listu

premlčaný, nakoľko o väzbe bolo rozhodované 13.07.2000 a list bol Okresnému súdu Považská Bystrica
doručený 26.03.2014, čím nebola naplnená subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu a
zároveň pre uplynutie premlčanej doby po objektívnej stránke nebolo možné privodiť trestné stíhanie
poškodenému. S pohľadu prečinu ohovárania skutočnosti uvedené žalobcom žiadnym badateľným
spôsobom nezasiahli do práva na ochranu súkromia B. B., keď s plným obsahom listu sa oboznámila

iba predsedníčka súdu a táto z neho nevyvodila žiadne dôsledky.

40. Právnu argumentáciu žalobcu, ohľadne existencie nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávneho úradného postupu, súd považoval za správnu.41. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 320/2016 z hľadiska zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má zastavenie

trestného stíhania (ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní
trestného činu obvineným) rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a
vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Ústavný súd zdôraznil v tomto rozhodnutí, že "nárok na náhradu
škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je
špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného od 1. júla 2004 (ďalej len
zákon č. 514/2003 Z. z.) a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom účinného
do 30. júna 2004 (ďalej len zákon č. 58/1969 Zb.). Doterajšia súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu
právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená
nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená, a dospela

k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s
prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné
stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania
sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim
meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok

trestného konania. Tieto závery prijaté súdnou judikatúrou v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú
napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 4 M Cdo 15/2009)....
Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle
§ 6 ods. 1 prvej vety zákona č. 514/2003 Z. z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
ktorýmbolaspôsobenáškoda,atoprejehonezákonnosťpríslušnýmorgánom.Presprávnuinterpretáciu

tohto ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia a doslovného gramatického výkladu,
ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematicky a teleologicky. Z hľadiska systematického výkladu možno
dospieť k záveru, že aplikácia § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. prichádza do úvahy aj v prípade
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Z hľadiska teleologického výkladu
nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) namietaného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné

splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za správny treba považovať výklad, v zmysle ktorého z
hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení
obvinenia má zastavenie trestného stíhania (ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil
predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným) rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení

trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného
(prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania
trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania
(uznesenie najvyššieho súdu z 18. októbra 2010 sp. zn. 4 MCdo 15/2009 zverejnené v Zbierke stanovísk

najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2014)."

42. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 25/2011 ...."pri posudzovaní nároku
na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, nielen
zastavenie trestného stíhania, ak k nemu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného

činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenie
obvinenia pre nezákonnosť (§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. tak, ako bolo judikované všeobecnými
súdmi (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Mcdo 15/2009), ale rovnaké
dôsledky má aj rozhodnutie o postúpení veci do priestupkového konania, ak k nemu došlo preto, že sa
nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným. Zmyslom a účelom zákona č. 514/2003 Z.

z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je totiž stanoviť v súlade s čl. 46 ods.
3 ústavy podmienky, za ktorých vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, a to
spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda
takýmrozhodnutímorgánuverejnejmoci,ktorýsaneskôrukázalakonezákonný.Vprípadesťažovateľov

bolo trestné konanie skončené uznesením, z ktorého je zrejmé, že predpoklad o tom, že sa dopustili
trestného činu, sa nenaplnil."43. Ak bolo teda trestné stíhanie konkrétnej osoby skončené z dôvodu, že sa skutok, pre ktorý bolo
vznesené obvinenie nestal, že skutok nie je trestným činom, resp. že skutok nespáchal obvinený,
uznesenie, ktorým bolo obvinenému obvinenie vznesené je vždy nezákonné, zasahujúce do základných

práv jednotlivca. V danej veci bolo teda nezákonným rozhodnutím uznesenie o vznesení obvinenia proti
obvinenej osobe, žalobcovi, dňa 27. 07.2015 v trestnom konaní, vedenom pod ČVS: PPZ-1055/NKA-
PK-ZA-2014, pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona a prečin ohovárania
podľa § 373 ods. 1 Trestného zákona. Predpoklad existencie nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej
moci teda naplnený bol.

44. Súd ďalej skúmal vznik nemajetkovej ujmy. Za tým účelom vykonal stranami sporu navrhnuté
dokazovanievýsluchomžalobcu,navrhnutýchsvedkov,predloženýchlistinnýchdôkazovazadovážením
písomných vyjadrení navrhnutých osôb.

45. Žalobca uviedol, že dôvod, pre ktorý som napísal predsedníčke okresného súdu vychádzal z toho,

že v r. 2000 bol nezákonne vzatý do väzby, o ktorej rozhodoval sudca B.. Bol dobitý, dokopaný, zobrali
ho z domu, aj napriek tomu mal útekovú a kolúznu väzbu 20 mesiacov. Bolo rozhodované na základe
sfalšovaných záznamov, že je na úteku. Tu zlyhala na celej čiare tak prokuratúra, ako súdy, bola podaná
obžaloba a vo veci trestnej rozhodovala C. B.. Napísal predsedníčke sporný list v r. 2012, poukázal na
to, ako sú všetci prepojení, B. H. G. a podobne. Existovali dôkazy o prepojení B. a podobne, ale policajné

orgány tieto materiály akosi nevedeli nájsť. Až vyšetrovateľ F. tieto materiály našiel a oboznámil. Na
základe dokumentov, ktoré vytiahol F. z archívu bolo preukázané, že prepojenia existujú, všetko bolo
zinscenované, ale aj napriek tomu sa nič nedialo. V liste predsedníčke súdu poukázal na to, že väzba
bola nezákonná, a na už uvádzané prepojenia. Asi v r. 2013, keď ho predvolali na výsluch, sa dozvedel,
že B. podal podnet na jeho trestné stíhanie v uvádzanej súvislosti. Podniká v oblasti gastronómie a

hotelov, má prenajatý hotel pod hradom, penzión a vlastní reštauráciu L.. Reštauráciu L. má zhruba
od r. 1999 a hotel má prenajatý asi dva roky. V r. 2014, 2015 sa veci mediálne ukázali, išlo o verejne
prezentované vyjadrenia B., že je zločinec. Reštaurácia L. mala obdobia, kedy bola zavretá. V r. 2012,
2013 bola otvorená iba v lete. Trenčania odmietali chodiť do podniku, lebo mu nedôverovali. V čase,
keď už sa svedkovia nebáli a začali vypovedať, tak napísal list predsedníčke súdu a tiež v r. 2012-2013

verejne vystupoval a poukazoval na nezákonné konanie súdov, prokuratúry a B.. Dôkazy, ktoré označil
polícii, sa našli, išlo o inkriminované kazety. Verejné vystúpenia mala aj B. a on sa musel brániť. B.
využilamoc,ktorúmala,abyhomohlipríslušnéorgányterorizovaťapsychickyničiť.Trestnýchoznámení
proti jeho osobe bolo množstvo. Média si dokázali zistiť, že sa proti nemu vedú rôzne pojednávania a
chodili na ne. Rodičia B. sa o ňom vyjadrovali tak, že likviduje ich rodinu, že je zločinec, boli na fare, na

dekanáte a žiadali, aby ho nepustili do kostola a povedali, čo je zač. Za normálnej prevádzky mávajú
v reštaurácii 30-40 akcií, takýto stav mávali aj v r. 2014 a nasledujúcich. Za rok sa odhlásilo niekedy 5,
aj 6, aj 7 akcií, v zásade ľudia hovorili, že sa boja, nevedia, kde je pravda vzhľadom na to, čo videli v
televízii. V zásade toľkoto akcií robia aj v súčasnosti, dva roky podnikanie ovplyvňoval covid, po r. 2018
sa situácia upravila, keď zatvorili B.. Základ udalostí, ktoré negatívne ovplyvnili jeho súkromný rodinný

život, bolo nezákonne vzatie do väzby a všetko, čo nasledovalo. Podstatou bol ich zločin, negatívne
ovplyvnili jeho život aj ich vyjadrenia a trestné oznámenia, ktoré na neho dávali a ktoré boli účelové.
Jednoznačne išlo o to ho terorizovať. Niekedy v r. 2014-2015 sa s ním chcela manželka rozviesť, pretože
tonezvládalapsychicky,nezvládalapolicajnýteror,policajtichodiliknímdomovapodobne.Vuvedených
rokoch manželka nebývala s ním v domácnosti, ale u svojho otca. Potom sa vrátila a manželstvo zostalo

zachované. Syn veľmi zle znášal celú situáciu, to keď videl ako ho vláčili po schodoch, videl ako ho bili,
videl celú tú brutalitu. Potom sa mu to vrátilo, študoval v Prahe na VŠ, ale nemohol sa sústrediť, chcel ho
chrániť, štúdium prerušil. V spomínaných rokoch 2014-2015 syn žil s ním v spoločnej domácnosti, ešte
mádcéruo10rokovmladšiu.Manželkasaodsťahovalaajsdcérou.Synsaliečilasirokzpsychiatrického
ochorenia, to bolo možno v r. 2014-2015. Situácia sa odrazila aj na jeho zdravotnom stave, asi dva alebo

tri roky dozadu mu diagnostikovali ochorenie tetánia, pričom týmto ochorením trpel už roky predtým, len
o tom nemal vedomosť, prejavuje sa stratou vedomia a podobne.

46. Svedkyňa C. B., manželka žalobcu, uviedla, že mala vedomosť o tom, že manžel napísal list sudkyni
ohľadne B. B., potom proti nemu vzniesli obvinenie. Nepamätala sa presne, kedy sa to stalo, možno

v r. 2013, 2014. Toto malo na ňu zásadný negatívny vplyv, vrátila sa jej dráma z predchádzajúceho
obdobia, že sa všetko bude opakovať, mala obavy z gangu B.. Vždy mala obavu, že sa zase niečo stane
zlé, pretože v minulosti sudca B. vzal manžela do väzby nezákonne na základe sfalšovaných dokladov.
Opätovne žila v tom, že sudca B. zase dá manžela do väzby. Jej obavy boli dôvodné, dopočula sa,že sudca B. vyhlásil, že manžela zlikviduje, média sa do toho obuli. Dennodenne sa bála aj o svoje
deti, nakoniec situáciu nezvládla, podala žiadosť o rozvod a odišla z domu. Zobúdzala sa dennodenne
so strachom, či neprídu kukláči zabúchať na dvere a podobne. Deti boli traumatizované, syn študoval

na vysokej škole, rovnako situáciu nezvládol, ukončil štúdium. Odišla od manžela niekoľkokrát, bola
preč aj 2 mesiace, likvidačné to bolo, aj keď bola v Púchove. Nešlo len o to, že B. v minulosti vzal
manžela do väzby, ale následne rovnaký bezcharakterný a beštiálny človek podal na manžela trestné
oznámenie, dennodenne mala strach, navyše podporený tým, že existoval Vasko, švagriná štátna
tajomníčka. Väzba pred rokmi bola zavretá kniha, následne trestné oznámenie B. otvorilo druhú knihu s

obdobným obsahom. Uvedená udalosť sa podpísala negatívne na deťoch, syn musel ukončiť štúdium,
mal psychické problémy, musel sa liečiť, dcéra bola šikanovaná slovne v škole. Tým, že odchádzala,
deti sa báli rozpadu celej rodiny. Situácia sa negatívne prejavila aj na zdraví manžela. Situácia sa
negatívne prejavila tiež v podnikaní manžela, v ich spoločnom podnikaní. Bolo veľa medializácii, zlá
reklama, zle sa podnikalo. Prišli o rezervácie, ľudia chodili menej, prišli o veľa finančných prostriedkov.
Nepodala návrh na rozvod, ale napísala žiadosť o rozvod, odchádzala, aby ochránila dcéru, aby nebola

vystavená každý deň doma traumám. Koľkokrát odišla, si nepamätala presne, cez leto to bolo na dva
mesiace. Boli konkrétne udalosti vzbudzujúce obavy, keď advokát P. ich nechcel zastupovať, hovoril, že
sa chystá likvidácia manžela, chystali sa ho zase zatvoriť, B. sa verejne vyjadrovala na dresu manžela.
Negatívnu medializáciu si už konkrétnym spôsobom nepamätala, ale bolo to určite často, TV Markíza,
rôzne denníky, ktoré preberajú správy, Facebook. V súvislosti s uvedeným vzneseným obvinením bola

viackrát vypovedať, bola vypovedať na polícii aj v súvislosti s tým, že sa vyhrážali fyzickou likvidáciu
manžela a únosom dcéry.

47. Svedok E. B., syn žalobcu, uviedol, že mal vedomosť o tom, že proti otcovi bolo vznesené obvinenie
za ohováranie. To bolo niekedy v r. 2013-2014. V r. 2012 začal diaľkovo študovať v Prahe, chcel

študovaťdennouformou,alemalobavyootca,ktorýsasnažilzákonnýmispôsobmiočistiťsisvojemeno,
nenastúpil na denné štúdium z týchto dôvodov, nastúpil do otcovej firmy. Vypomáhal ako sa dalo, bolo to
náročné a ťažké obdobie. B. dal jedno trestné oznámenie, potom aj B.. Matka zle znášala situáciu, keď
bolo jedno oznámenie, ale horšie, keď boli dve konania. Išlo o to psychicky aj ekonomicky zničiť rodinu.
Otec sa bránil zákonnou cestou, chodil na výsluchy na rôzne miesta, niečo bolo v Bánovciach, druhá

polovica bola v Bratislave. Matka ťažko znášala situáciu, utekala k dedkovi. Niekedy v r. 2015 nezvládol
stíhať školu, pomáhať rodine, pracovať vo firme, preto v tomto roku ukončil štúdium, nedoštudoval. Boli
to veľké tlaky a mali neblahý vplyv aj na jeho psychiku, rok sa ambulantne liečil, rok bol práceneschopný,
prebiehajúce súdne konania predstavovali sústavné likvidovanie. Na začiatku bolo jedno konania, potom
ďalšie. Vyšetrovatelia robili nátlaky, obavy boli veľké. V r. 2018 zažil výsluch, ktorý nebol zákonne

vedený. Zažil, keď viezol otca, ako mu rodičia B. nadávali na ulici pred súdom v Bánovciach pred
zrakmi iných ľudí. Udalosti sa podpísali aj na zdravotný stav otca, bol psychicky zničený, malo to
dopady na jeho nervový aparát. Nežili normálnym rodinným životom, nechodili na výlety. Na Vianoce
sa strachovali čo bude ďalší rok. Rodičia nemali priateľov, dokonca aj on stratil priateľku, s ktorou
bol v r. 2012-2015, spočiatku ho jej rodina prijala, ale potom po medializácii v r. 2013 -2014-2015 od

B. a B. zostala z neho čierna ovca. Priateľku stratil rovnako ako kamarátov v dôsledku toho, že mal
povesť, že je členom kriminálnej rodiny. V r. 2013-2015 bola jeho rodina negatívne medializovaná,
možno 3 x, možno 5 x v televíznych novinách, minimálne vždy pred pojednávaním v Bánovciach alebo
Bratislave. Pojednávania v Bánovciach boli aj v r. 2018. Asi približne v rovnakom čase prebiehali konania
vBratislaveaBánovciach,vBAišlootrestnéoznámenieB.,totobolodoposiaľskončenénaprvomstupni

a čaká sa na odvolacie konanie. Došlo k prepadnutiu B. ľuďmi, možno boli dve alebo tri prepadnutia, otec
bol prepadnutý pri farských schodoch, kde sa mu vyhrážali únosom sestry, keď nedá pokoj B. ľuďom.
Vie o výhražnom liste, ktorý sa našiel v schránke, na liste bolo napísané slovo smrť. Stalo sa aj to, že
prepadli v ranných hodinách jeho, niekedy v r. 2016-2017, kde žiadali, aby odkázal otcovi, aby skončil
a dal pokoj B.. Išlo zároveň o fyzický útok, dostal jednu medzi oči, volal aj políciu, ale nechcel spisovať

žiadny záznam.

48. Z uznesenia OO PZ Trenčín ČVS:ORP-106/TN-TN-2015 zo dňa 03.03.2015 vyplynulo, že trestnú
vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania, ktorý sa mal uskutočniť
tak, že dňa 27.11.2014 v čase okolo 17.00 hod. v Trenčíne na Matúšovej ulici narazil do poškodeného

A. B. neznámy páchateľ, pričom mu povedal "ak nenecháš na pokoji O. I. B. budeš zakopaný a dávaj
si pozor na svoju malú dcéru", na čo tento odišiel smerom na lesopark Brezina, vec bola postúpená
na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pretože nie je dôvod na začatie trestného
stíhania.49. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 9T/36/2017 zo dňa 31.08.2021 bolo zistené, že
obžalovaný A. B. sa uznáva za vinného, že 9.1.2013 poslal list s identickým obsahom na Ministerstvo

spravodlivosti SR, Generálnu prokuratúru SR, Ústavný súd SR, Okresný súd Trenčín, verejnému
ochrancovi práv a na Prezídium policajného zboru, v ktorom oznámil, že B. C. B. mala od F. G. prijať
začiatkom roka v presne nezistenom čase úplatok za každého odsúdeného v trestnej veci vedenej
Okresným súdom Trenčín sp.zn. 5T/444/2001, a to celkom v sume 4 mil. Sk, čím poškodenú B. B. lživo
obvinil v úmysle privodiť jej trestné stíhanie za trestný čin prijímania úplatku v jednočinnom súbehu

s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa, čím spáchal prečin krivého obvinenia, za
čo mu bol udelený trest uhradiť 160 eur. Z odôvodnenia tohto rozsudku, ktorý doposiaľ nenadobudol
právoplatnosť, vyplýva okrem iného z výsluchu A. B. na hlavnom pojednávaní, že on ako obžalovaný
je obeťou zločinu a je neprávom kriminalizovaný, k napísaniu trestného oznámenia ho viedli viaceré
mediálne vyjadrenia prezidenta SR I. K., E. L., či ministra spravodlivosti D. Q., ktorí zhodne uvádzali a
vyzývali, aby boli korupčné konania ohlasované. Obžalovaný v tejto veci podrobne popísal celú genézu

svojho vykonštruovaného obvinenia, na začiatku ktorého mal stáť sudca pre prípravné konanie, ktorým
bol nezákonne vzatý do väzby. V tej dobe bol slušným podnikateľom, ale po vykonštruovanom obvinení,
vzatí do väzby na základe sfalšovaných dôkazov, bol odsúdený v konaní 5T/444/2001 B. B.. Pri zatýkaní
bol bitý pred očami malého syna. V čase jeho umiestnenia do väzby mafián F. G. navštevoval jeho
manželku, snažil sa u nej vyvolať pocit, že on má kontakty na súdoch, psychicky ju zastrašoval, žiadal

od nej finančné prostriedky. Po tom, čo nemala finančné prostriedky, ju nútil vystavovať zmenky a
podpisovať zmluvy o pôžičke. Obžalovaný zistil prepojenia rodiny B. s F. G.. Svedkyňa v tomto konaní,
B. B., poprela prijatie úplatku, poukázala na to, že od chvíle, keď sa stala štátnou tajomníčkou, začali
od r. 2013 chodiť spomínané listy. Okrem toho obžalovaný zverejňoval všetky písomnosti na internete.
V súvislosti s tým poskytovala množstvo rozhovorov pre rôzne televízie. Svedkyňa C. B. uviedla, že jej

manžel bol obvinený za zaslanie listov rôznym inštitúciám, ktoré sa zaoberajú spravodlivosťou, listy písal
na základe zabezpečených listinných dôkazov a množstva svedeckých výpovedí, svedčiacich o tom, že
si orgány činné v trestnom konaní nevykonávali svoju prácu tak ako mali. Na jej rodine boli prevádzané
veľké nezákonnosti. V čase pobytu manžela vo väzbe za ňou chodil R. G., ktorý jej robil peklo zo života,
pričom za všetkým stál F. G.. F. G. tvrdil, že len od nej bude závisieť ako dlho bude manžel vo väzení,

tvrdil, že má vopred pripravenú sudkyňu a za slobodu treba zaplatiť. Po prepustení z väzby bol manžel
spolu so H. unesený do Bratislavy a následne museli dať pokyn na prepis nehnuteľností, ktorá mala
byť prepísaná z dôvodu, aby bolo možné zaplatiť za prepustenie z väzby manžela sudkyni. Manžel na
nezákonnosti poukazuje už od r. 2002, svoje tvrdenia má podložené listinnými dôkazmi. Celú situáciu
nechceniktopochopiť,všetkopredstavujejedencelokajedenobrazzjednéhoskutku,ktorýjeriešenýna

viacerých súdoch. Svedok E. B. uviedol, že A. B. zaslal písomne informácie o jeho možnom korupčnom
správaní predsedníčke súdu, kde pracuje a dožadoval sa toho, aby voči jeho osobe boli vyvodené
konzekvencie, následne podal na obžalovaného trestné oznámenie. Súd v odôvodnení ďalej uviedol,
že vo veci bolo vykonané dokazovanie v rozsahu, ktorý vysoko presahuje závažnosť stíhaných skutkov,
súd ale mal snahu umožniť v maximálnej možnej miere obžalovanému naplniť právo na obhajobu.

Obžalovaný ale množstvom predkladaných dôkazov, a najmä ich obsahom, konanie poňal tak, ako
by sa jednalo o opravnom prostriedku v konaní Okresného súdu Trenčín 5T/444/2001. Z dokazovania
vyplynulo,žeakékoľvekprepojenierodinyB.narodinuG.savplnomrozsahuvyvrátilo.Informáciešírené
v značnej miere a aj v mediálnom priestore obžalovaným súd považoval za nepravdivé, priam klamlivé.
Súd zameral dokazovanie aj na to, či obžalovaný mal vedomosť o tom, že informácie, ktoré poskytuje

orgánom činným v trestnom konaní, nie sú pravdivé, resp. ich existenciu nevie preukázať. Považoval za
podstatné,abyosoba,ktorátakétooznámenievykonávavedelaajsvojetvrdeniajednoznačnepreukázať
a pokiaľ ich preukázať nevie, mala by takáto osoba smerovať svoje oznámenia tak, aby mohlo byť
vykonané šetrenie orgánmi činnými v trestnom konaní, a to bez toho, aby v prvotnom štádiu zasiahol
do práv konkrétnej osoby. Súd skúmal, či existuje dôkaz, prípadne náznak, že B. B. prevzala úplatok za

odsúdenieobžalovaného,takýtodôkazsavkonaníprodukovaťnepodarilo,anivpriamej,anivnepriamej
podobe. O tejto skutočnosti vypovedali výlučne obžalovaný, jeho manželka, svedok H., pričom ani jeden
z nich skutok nevidel. Označení svedkovia boli buď mŕtvi, alebo mali informáciu z počutia od svedkov,
ktorí sú mŕtvi. Pokiaľ ide o prevod nehnuteľnosti, k tomu sám obžalovaný uviedol, že nehnuteľnosť
prepísal dobrovoľne a nikdy sa nedomáhal jej vrátenia. Súd pripustil, že F. a R. G. mohli využívať meno

rodiny B. aj bez ich vedomia. Súd ďalej hodnotil celkovú situáciu aj z časového hľadiska. Obžalovaný
spísal prvotné trestné oznámenie viac ako 10 rokov po údajnom vyplatení úplatku 13.2.2013. Za kľúčovú
súd považoval okolnosť, že obžalovaný dopodrobna opisuje konanie poškodenej a F. G. voči jeho osobe
pred Okresným súdom Trenčín, ale na viac ako 11 rokov sa odmlčí, následne z korupcie obviňuje inéhosudcu, B. B., o čom bolo vedené konanie Okresného súdu Nitra 1T/29/2010, a až po nástupe B. B.
do funkcie štátnej tajomníčky začne obviňovať z korupčnej trestnej činnosti poškodenú. Rovnako súd
konštatoval, že predmetný skutok, pre ktorý podal obžalovaný na poškodenú trestné oznámenie, by bol,

ak by sa aj stal, premlčaný, nakoľko uplynula 10-ročná premlčacia doba.

50. Pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať značný a konkrétny zásah do
postavenia fyzickej osoby a do jej osobnostných práv a až na základe takto zistených skutkových
okolností po zohľadnení okolností a za predpokladu, že konštatovanie porušenia práva vzhľadom na

spôsobenú ujmu nie je možné považovať za dostačujúce, je možné priznať náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch.

51. Zákon č. 514/2003 Z.z. vo svojom § 17 ods. 2 predpokladá možnosť uspokojenia ujmy spôsobenej
nesprávnym úradným postupom vo forme zadosťučinenia, spočívajúceho v konštatovaní porušenia
práva na správny úradný postup a konštatovanie porušenia práva je žalovateľným nárokom, ktorý

možno uplatniť proti štátu ako jeden z právnych prostriedkov uspokojenia nemajetkovej ujmy spôsobenej
nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci.

52. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z 24.01.2017, sp. zn. III. ÚS 754/2016, vyslovil názor,
že vedenie trestného stíhania na základe nezákonného uznesenia o jeho začatí bez ohľadu na to, či

bolo vydané za účinnosti zák. č. 58/1969 Zb. alebo za účinnosti zák. č. 514/2003 Z. z. odôvodňuje s
ohľadom najmä na čl. 46 ods. 3 ústavy a čl. 36 ods. 3 listiny právo na náhradu nemajetkovej ujmy takto
stíhanej osoby, pokiaľ jej táto v príčinnej súvislosti s vedením trestného stíhania vznikla. S uvedeným sa
stotožnil aj Najvyšší súd SR v rozsudku z 30.09.2020, sp. zn. 6Cdo/152/2018.

53. Najvyšší súd v uznesení z 31.05.2022, sp. zn. 7Cdo/280/2019, uviedol, že .... "existencia
nezákonného rozhodnutia žalovanej bola preukázaná, takže bolo nevyhnutné zistiť, či dovolateľovi
nemajetková ujma v dôsledku postupu žalovanej vznikla. Vznik nemajetkovej ujmy zásahom OČTK
voči osobe spravidla nemožno dokazovať, lebo ide o stav mysle tejto poškodenej osoby. Ide teda o
zistenie, či sú tu dané objektívne dôvody pre to, aby sa konkrétna osoba mohla cítiť poškodenou a jej

tvrdenie, že nemajetková ujma vznikla samotným zásahom OČTK do základných práv a slobôd fyzickej
a právnickej osoby. Je teda potrebné zvážiť, či vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu by sa aj iná
osoba v obdobnom postavení mohla cítiť dotknutá v zložkách tvoriacich vo svojom súhrne nemajetkovú
sféru jednotlivca."

54. Najvyšší súd v uznesení z 21.10.2020, sp. zn. 4Cdo/130/2020, uviedol, že "ústavnoprávny základ
nároku jednotlivca na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom treba hľadať nielen v čl. 46 ods. 3 ústavy, ale aj v čl. 1 ods. 1 ústavy, teda v princípoch
materiálneho právneho štátu. Štát musí niesť absolútnu objektívnu zodpovednosť za konanie svojich
orgánov verejnej moci, ktorým zasiahli do základných práv jednotlivca. Štát totiž nemá slobodnú vôľu,

ale je povinný prísne a bezvýhradne dodržiavať právo (teda nie iba zákon) v jeho ideálnej (škodu
nespôsobujúcej) interpretácii a aplikácii. Nemôže sa zbaviť zodpovednosti za postup orgánov činných v
trestnomkonaní,pokiaľsaichpostupukážeakopostupchybný,zasahujúcidozákladnýchprávaslobôd.
Nie je rozhodujúce, ako OČTK vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom
konaní potvrdilo; ide o prísnu objektívnu a absolútnu zodpovednosť za výsledok, pri ktorej neprichádza

do úvahy ani možnosť liberácie. Všeobecné súdy pri rozhodovaní preto nikdy nesmú zabúdať na ústavný
pôvod a zakotvenie nárokov uplatňovaných podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Je preto nevyhnutné v
každomprípadedbaťnato,abyfaktickynedošlokvyprázdneniudotknutéhozákladnéhoprávapripoužití
jeho zákonného vykonania. Inak povedané, aplikáciou citovaného zákona nesmie dôjsť, priamo alebo
nepriamo, k obmedzeniu rozsahu základného práva zaručeného čl. 46 ods. 3 ústavy, podľa ktorého

je nevyhnutné kompenzovať všetku ujmu, ktorú by bolo možné namietať, a nie naopak nepriznať nič,
tak, ako to urobili nižšie súdy, z ktorého závermi sa dovolací súd už prima facie nestotožňuje. Sudca
sa musí vedieť aspoň elementárne vcítiť do pozície postihnutej osoby, hlavne za situácie, kedy má
napraviť škody spôsobené OČTK alebo inými súdmi; musí zohľadniť, že inkriminované trestné konanie
žalobcov úplne pohltilo a vyšli z neho po takmer dvoch rokoch s rozvráteným profesným, rodinným,

spoločenským, ekonomickým a sociálnym životom. Škodu treba chápať ako ujmu na chránenom
statku, ako je majetok, osoba alebo iný chránený záujem, pričom najvyššiu mieru ochrany požívajú
ľudský život, integrita človeka, jeho ľudská dôstojnosť a sloboda. Ľudská dôstojnosť vylučuje, aby s
človekom bolo zaobchádzané ako s objektom, či predmetom; ide totiž o nedotknuteľnú hodnotu, ktorúnemožno obmedziť ústavne konformným spôsobom (čl. 19 ods. 1 ústavy). Každé trestné stíhanie a
v ňom vykonané zásahy do uvedených chránených statkov, je spôsobilé bez ďalšieho vyvolať vznik
nemajetkovej ujmy, a to najmä v takom prípade, ak sa vo výsledku preukáže, že bolo od začiatku

nezákonné; ide o zodpovednosť absolútne objektívnu a za výsledok trestného konania vo veci samej,
čím je založená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú fyzickej alebo právnickej osobe, ktoré sa
museli podrobiť excesívnym úkonom OČTK. Zásadne platí princíp ochrany práv každého, kto bol
poškodený alebo zasiahnutý nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánom
verejnej moci, v tomto prípade OČTK, a že nemajetkovú ujmu predstavuje už samotný zásah týchto

orgánov do práv fyzickej a právnickej osoby. Nemajetková ujma je teda škoda, u ktorej z povahy veci
je vylúčená náhrada, ktorá by znamenala uvedenie do predošlého stavu; možno ju len kompenzovať, a
preto jej náhrada alebo odčinenie má aspoň zmierniť nepriaznivé stavy vzniknuté škodlivým zásahom.

55. Za nemajetkovú ujmu možno vo všeobecnom chápaní považovať akúkoľvek ujmu, ktorá pre
poškodeného neznamená priamu stratu na majetku, čiže nie je vyjadriteľná v peniazoch. Postihuje teda

inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová (emocionálna)
ujma. Peniaze zohrávajú iba akúsi podpornú úlohu, slúžia ako prostriedok zmiernenia nemajetkovej
ujmy. Ide hlavne o zásah do zdravia, cti, dôstojnosti, súkromia osoby, rodinného života a podobne. Nie
je možné preukazovať vznik nemajetkovej ujmy, ale jej vznik je nutné hodnotiť na základe objektívnych
dôvodov ako povaha trestnej veci, dĺžka trestného konania a malo by byť zohľadnené aj ako to sám

prežíval trestne stíhaný a jeho okolie a ako to zasiahlo do jeho života.

56. Je dôležité v konaní ustáliť, aká ujma (nemajetková) u poškodeného nastala, a to jednak pre
posúdenie toho, či samotné konštatovanie porušenia práva je alebo nie je postačujúce a tiež pre
potreby ustálenia výšky prípadnej náhrady tejto ujmy v peniazoch. Priznanie náhrady nemajetkovej

ujmy v peniazoch by potom malo v zásade nastať iba v prípadoch (skutočného) závažného následku
na poškodenom so značnou intenzitou zásahu do jeho práv, pričom dôkazné bremeno v súvislosti s
preukázaním týchto skutočností je na žalobcovi.

57. Súd akceptoval stanovisko Najvyššieho súdu SR z vyššie citovaného rozhodnutia k tomu, že

každé trestné stíhanie a v ňom vykonané zásahy do uvedených chránených statkov, je spôsobilé bez
ďalšieho vyvolať vznik nemajetkovej ujmy, a to najmä v takom prípade, ak sa vo výsledku preukáže,
že bolo od začiatku nezákonné. Pre danú vec je podstatné, že uznesenie policajného orgánu zo dňa
27.07.2015, ČVS:PPZ-1055/NKA-PK-ZA-2014, o vznesení obvinenia proti osobe žalobcu, pre prečin
krivého obvinenia a prečin ohovárania spustil proces trestného stíhania žalobcu, ktorého výsledkom

ale nebolo uznanie viny žalobcu, či už zo spáchania prečinu, či priestupku. Samotné konanie orgánov
činných v trestnom konaní a neskôr súdu malo teda za následok vznik ujmy na strane žalobcu. Súd
sa nezaoberal súhrnom všetkých trestných konaní, ktorých bol žalobca účastníkom a neposudzoval
ani kontext celej trestnej veci, ktorá sa podľa žalobcu začala už v roku 2000 trestným stíhaním, v
ktorom bol žalobca právoplatne odsúdený. Aj sám žalobca uviedol, že sa domáha náhrady nemajetkovej

ujmy, ktorá mu vznikla trestným konaním, začatým uvedeným uznesením o vznesení obvinenia. Bolo
potrebné posúdiť dôsledky len tohto konania. Nepochybne priebeh tohto trestného stíhania a jeho
samotná existencia mali dosah na osobnú sféru žalobcu, najmä v tom zmysle, že žalobca musel
akceptovať realizované úkony a zúčastňovať sa ich. Trestné stíhanie s potenciálnou hrozbou trestu na
jeho konci môže zasiahnuť do života človeka aj závažným spôsobom, môže mať dosah na ľudský život,

integritu človeka, jeho ľudskú dôstojnosť a slobodu. Dôležitá je povaha trestnej veci, o ktorú v tomto
prípadeišlo.Žalobcanapísal26.03.2014listpredsedníčkeokresnéhosúdu,vktoromobvinilsudcuJUDr.
Jankovského z korupčnej činnosti a spojenia s mafiánskymi štruktúrami. Z dokazovania vyplynulo, že
tomuto predchádzalo trestné oznámenie žalobcu na B. B. pre podozrenie zo spáchania trestného činu
zneužívania právomoci verejného činiteľa, pretože ho nezákonným rozhodnutím vzal do väzby, táto vec

bola odmietnutá príslušným vyšetrovateľom dňa 31.07.2014 uznesením ČVS:F./NKA-PK-ZA-2014. B.
B. podal v súvislosti s listom predsedníčke súdu trestné oznámenie, na základe ktorého začal príslušný
vyšetrovateľ konať 12.05.2014. Podľa vyjadrenia samotného žalobcu si bol vedomý toho, že trestná
činnosť, ktorej sa mal B. B. dopustiť, a na ktorú upozornil predsedníčku okresného súdu, je premlčaná,
teda nechcel mu privodiť trestné stíhanie. Viackrát sa žalobca vyjadril v tom zmysle, že dôvodom

napísania listu boli opakované výzvy verejných činiteľov smerujúce k občanom, aby upozorňovali na
korupčnú trestnú činnosť. Súd má za to, že spoluúčasť občanov pri objasňovaní korupčnej trestnej
činnosti u kohokoľvek má zásadný význam, ale pokiaľ občan na prípadnú korupčnú činnosť upozorní,
mal by mať aspoň nejaké dôkazy k svojim tvrdeniam. Žalobca upozornil na trestnú činnosť B. B. trestnýmoznámením na jeho osobu, orgány činné v trestnom konaní trestnú činnosť B. B. nezistili. Zostáva
otázkou, aký dôvod malo písomné oznámenie žalobcu smerujúce k predsedníčke súdu. Toto oznámenie
nebolo podložené žiadnymi dôkazmi, súd má za to, že ak by sa tak stalo, tak predsedníčka súdu ako

osoba znalá práva by postúpila vec orgánom činným v trestnom konaní. Žalobca sa domáhal iných
opatrení zo strany predsedníčky, smerujúcich k B. B., bližšie nešpecifikovaných. Ak žalobca tvrdil, že
sporné trestné stíhanie jeho osoby bolo účelové, priam šikanózne, treba poukázať na to, že pokiaľ by
žalobca nenapísal predmetný list, k žiadnemu trestnému konaniu by nedošlo. Skôr možno uvažovať o
tom, či postup žalobcu, zaslanie listu, malo alebo nemalo šikanózny charakter. Trestné stíhanie, ktoré

prebehlo, vzhľadom na malú závažnosť trestného činu, nemalo mať za následok prípadný trest odňatia
slobody, nebolo jeho súčasťou obmedzenia osobnej slobody žalobcu, či už prípadným zadržaním alebo
väzobným stíhaním, neboli realizované úkony v rámci prípravného konania, ktoré by zásadne obmedzili
aj členov rodiny žalobcu, ako je domová prehliadka a iné.

58. Žalobca poukazoval na to, že sporné trestné stíhanie a celkovo všetky vykonštruované konania od

r. 2000 smerujúce k jeho osobe a k jeho rodine mali za následok značnú ujmu v rodinnom, osobnom,
pracovnom živote, negatívne sa podpísali na jeho zdravotnom stave. Žalobca niekoľkokrát poukázal na
to, že všetko začalo jeho zmanipulovaným a nespravodlivým odsúdením Okresným súdom Trenčín v
konaní 5T/444/2001. Poukazoval na to, že nemajetková ujma vznikla v dôsledku toho, čo sa v jeho živote
dialo v súvislosti s jeho kriminalizáciou zo strany B. B.. Žalobca a tiež aj vypočutí svedkovia, členovia

jeho rodiny, v zásade zhodne uvádzali, že zásadným negatívnym spôsobom na ich rodinný život vplývala
medializácia celého prípadu, opakované medializované vyjadrenia B. B. na adresu žalobcu, aj také, v
ktorých ich nazývala zločincom. So situáciou sa ťažko vyrovnávala manželka žalobcu, ktorá uviedla v
konaní sp.zn. 9T/36/2017, že žalobca mal zabezpečené listinné dôkazy a svedecké výpovede o tom,
že orgány činné v trestnom konaní nevykonávali svoju prácu tak ako mali, preto písal listy všetkým

inštitúciám, ktoré sa zaoberajú spravodlivosťou, chcela poukázať na korupciu, na nezákonnosti páchané
aj na jej osobe. Mala za to, že všetky konania predstavujú jeden celok a jeden obraz z jedného skutku,
ktorý je riešený na viacerých súdoch, v skutočnosti ide len o jeden skutok. Pokiaľ ide o sporné trestné
stíhanie, opätovne žila v presvedčení, že sudca B. dá zase manžela do väzby, dennodenne sa bála
o deti, situáciu nezvládala. Žalobca poukazoval na to, že traumatizované boli aj jeho deti, dcére sa

deti vysmievali v škole, syn nezvládal situáciu, ukončil štúdium. Pokiaľ ide o podnikateľský život vďaka
širokej medializácii, najmä B. B., sa zle podnikalo, bola to zlá reklama. Prišli o rezervácie, ľudia chodili
menej, prišli o veľa finančných prostriedkov. Súd emócie tak žalobcu samotného, ako členov jeho rodiny,
posudzoval z toho pohľadu, že všetko sa začalo už v r. 2000. Žalobca sa množstvom prostriedkov
snažil získať spravodlivé rozhodnutie, poukázať na nezákonnú a korupčnú činnosť zúčastnených

subjektov tak v policajných, ako v súdnych zložkách. Mal za to, že protiprávneho konania sa dopustili
mnohé policajné zložky, nielen voči nemu, ale voči celej rodine. Protiprávneho konania sa dopustila
prokuratúra, protiprávneho konania sa dopustili aj najvyššie postavení predstavitelia Ministerstva vnútra
SR na objednávku mafie a B. B. a B. B.. Všetko toto sa výrazne podpísalo na jeho zdraví, stratil
priateľov, rodinu, súrodencov, išlo o nekonečné výsluchy, súdne trovy boli obrovské. Prežil, podľa jeho

záverečného vyjadrenia v konaní 22 rokov účelového týrania, jeho 6-ročný syn v minulosti videl brutalitu
najväčšieho zrna, keď ho policajti pred jeho zrakom bezdôvodne bili. Všetky tieto útrapy v zásade súd
nespochybnil, ale má za to, že neboli v priamej príčinnej súvislosti so sporným trestným stíhaním, ale
boli v priamej príčinnej súvislosti s konaním Okresného súdu Trenčín 5T/444/2001. Treba tiež povedať,
že súbežne so sporným trestným konaním prebiehalo konanie skončené rozsudkom zo dňa 31.08.2021

Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 9T/36/2017. Spúšťačom tohto trestného stíhania bol list žalobcu
z 9.1.2013 vyššie popísaný. Mnohé mediálne vyjadrenia B. B. mohli súvisieť práve s konaním, ktoré
sa týkalo jej osoby. Nebolo spomenuté, že mediálne vystupoval B. B.. Súd má za to, že pokiaľ je
všetko jedným celkom so začiatkom v r. 2000, čo takto prezentuje aj žalobca, potom zjavne nie je
správne domáhať sa náhrady škody, prípadne nemajetkovej ujmy, ktorá má rovnaký skutkový základ

vo viacerých samostatných konaniach. Podstatné ale bolo, že opísané následky sa nepodarilo dať
žalobcovi do priamej príčinnej súvislosti so sporným trestným stíhaním, ktoré sa začalo na základe
trestného oznámenia B. B..

59. Vzťahom príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou sa v právnej teórii

označuje priama väzba javov, v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah
príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.
Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pri zisťovaní príčinnej
súvislostitrebaškoduizolovaťzovšeobecnýchsúvislostíaskúmať,ktorápríčinajuvyvolala.Pritomniejerozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri
posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). Atribútom príčinnej súvislosti je "priamosť" pôsobenia príčiny
nanásledok,priktorejpríčinapriamopredchádzanásledkuavyvolávaho.Vzťahpríčinyanásledkumusí

byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako
(priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok NS
SR z 30.06.2010 sp. zn. 5Cdo/126/2009). Najvyšší súd v uznesení z 31.01.2012 sp. zn. 6MCdo/11/2010
uviedol, že ,,príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Vyžaduje

sa, aby protiprávne konanie (nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v
logickom slede, teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom
tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii;
príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie, bez ktorého
byškodnýnásledoknevznikol.Základomjeúvaha,čibyškodlivýnásledoknastalbezkonaniaškodcu.Ak
bytomutakbolo,príčinnásúvislosťbydanánebola.Protiprávnyúkonnemusíbyťjedinoupríčinouvzniku

škody, stačí, že je jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Treba tiež rozlíšiť, či v
konkrétnom prípade viac skutočností v jednom okamihu spolupôsobilo na vzniku toho istého škodlivého
následku alebo či jedna skutočnosť vylučuje druhú, prípadne či novou skutočnosťou došlo k prerušeniu
pôvodného dejového sledu. V tejto súvislosti možno poukázať aj na Princípy európskeho deliktného
práva, ktoré právnicky vymedzujú príčinnú súvislosť ako predpoklad zodpovednosti za škodu. Podľa

týchto princípov, ak určitá skutočnosť viedla neodvratne k spôsobeniu škody, následná skutočnosť, ktorá
by sama spôsobila tú istú škodu, nemôže byť braná do úvahy." NS SR v rozhodnutí z 30.04.2011 sp.
zn. 6Cdo/103/2011 vyslovil, že ,,Príčinou vzniku škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím môže
byť len také nezákonné rozhodnutie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha,
či by škodlivý následok nastal bez nezákonného rozhodnutia. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť

by daná nebola." Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/313/2009 z 24.02.2011
skonštatoval, že ,,Ak by príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastane.
Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, ale stačí ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom
následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú."

60. Je nespochybniteľné, že Ústava Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 3 priznáva právo domáhať sa
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej
správy alebo nesprávnym úradným postupom. V tejto súvislosti je však zároveň potrebné vnímať i
ustanovenie čl. 51 Ústavy SR, v zmysle ktorého domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38
až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy je možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Samotný Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát skonštatoval, že
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nie je absolútne, ale v záujme
zaistenia právnej istoty podlieha (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky)
zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie (uznesenie zo dňa 16.12.2008, sp.

zn. II. ÚS 467/08). Zákonom vykonávajúcim čl. 46 ods. 3 je v danom prípade zákon č. 514/2003 Z. z. .
Keďže predmetný zákon ustanovenia o škode, jej formách a spôsobe náhrady neobsahuje, subsidiárne
sa v tomto prípade (s výslovným odkazom uvedeným v § 25 zákona č. 514/2003 Z. z.) pre výklad pojmu
škoda uplatňujú ustanovenia občianskeho zákonníka o škode a spôsobe jej náhrady (§ 442 a nasl.), v
zmysle ktorých sa uhrádza skutočná škoda, ušlý zisk, a vo výnimočných, zákonom určených prípadoch,

i náhrada nemajetkovej ujmy.

61. Hoci v prípade vzniku škody postupom orgánov verejnej moci má štát objektívnu zodpovednosť a
v prípade trestného stíhania so záverom, ktorý neznamená uznanie viny stíhaného človeka prakticky
absolútnu zodpovednosť, aj v takomto prípade musia byť splnené všetky predpoklady k úspešnému

uplatneniu nároku na náhradu škody, prípadne nemajetkovej ujmy. Súd dospel k záveru, že samotné
trestné stíhanie vyvolané B. B. nespôsobilo ujmu žalobcovi tak zásadnú, aby bolo potrebné pristúpiť
k finančnej satisfakcii. Zákon presne stanovuje ako sa pristupuje k náhrade nemajetkovej ujmy a
predpokladá v prípade menej intenzívnej ujmy morálnu satisfakciu spočívajúcu v konštatovaní porušenia
konkrétne určeného práva. Túto možnosť žalobca vôbec nebral do úvahy a takéhoto konštatovania sa

nedomáhal. Závažné následky v osobnostnej sfére tak podľa dokazovania, ako tvrdenia samotného
žalobcu, boli dôsledkom viacerých udalostí, viacerých konaní, pričom žalobca nedokázal špecifikovať,
oddeliť tú časť psychickej ujmy, tú časť podnikateľských strát, ktoré by boli dôsledkom výhrade sporného
trestného stíhania. Pretože popisovaná ujma nebola v príčinnej súvislosti so sporným konaním, neboltak naplnený jeden zo základných predpokladov úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody, resp.
nemajetkovej ujmy.

62. K tomu je potrebné dodať, že pokiaľ ide o podnikateľské straty súvisiace s rušením poriadaných
akcií u žalobcu, tieto straty sú vyjadriteľné v peniazoch, a prakticky ide o ušlý zisk, ktorý však žalobca
sa ani nepokúsil vyčísliť. Zároveň je potrebné poukázať aj na to, že z evidenčných pomôcok súdu bolo
zistené, že náhrady škody v súvislosti s obdobnými udalosťami sa samostatne domáha syn žalobcu, E.
B. v konaní tunajšieho súdu sp.zn. 14C/37/2021.

63. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 20.10.2022, a to tak, že z vyššie uvedených
dôvodov mal za to, že ujma, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku nezákonného trestného stíhania, bola
takej intenzity, že postačovala vo veci morálna satisfakcia, ktorej sa ale žalobca nedomáhal.

64. V dôsledku odvolania sa vecou zaoberal súd druhej inštancie, Krajský súd v Trenčíne, ktorý

uznesením zo dňa 19.12.2023, č.k. 19Co/7/2023-238, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd poukázal na to, že každé trestné stíhanie
negatívne ovplyvňuje spoločenský, pracovný a osobný život stíhanej osoby a je spôsobilé vyvolať
vznik nemajetkovej ujmy, ak sa preukáže jeho nezákonnosť. V tomto prípade bolo preto potrebné, aby
súd prvej inštancie zistil, aká ujma bola žalobcovi v dôsledku vedených trestných stíhaní a odsúdení

spôsobená v osobnej, rodinnej, pracovnej, psychickej oblasti v rozhodnom období, akou mierou sa
na tejto ujme podieľalo predmetné trestné stíhanie s ohľadom na ostatné vedené trestné stíhania a
odsúdenia. Až po tomto zistení a vyhodnotení týchto okolností by mal súd prvej inštancie pristúpiť k
posúdeniu, aká forma zadosťučinenia bude vzhľadom na spôsobenú ujmu pre žalobcu primeraná, t.j. či
bypostačovalokonštatovanieporušeniapráva,alebotútoujmuniejemožnéuspokojiťinakakopeňažne.

V ďalšom konaní uložil súdu prvej inštancie posúdiť vec v naznačenom smere, zistiť, aké trestné stíhania
boli v rozhodnom období voči žalobcovi vedené, či bol žalobca v rozhodnom období odsúdený, zistí
dĺžku trvania uvedených konaní a závažnosť trestných činov, z ktorých bol žalobca obvinený a za ktoré
bol odsúdený. Následne potom vyhodnotiť mieru, akou sa predmetné trestné stíhanie podieľalo na
vniknutej ujme žalobcu v jeho osobnom, rodinnom a pracovnom živote vo vzťahu k ostatným vedeným

trestným stíhaniam a odsúdeniam. Až po vyhodnotení tejto miery bude možné pristúpiť k posúdeniu
zadosťučinenia, ktoré by bolo dostatočné.

65. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 20C/1/2024 bolo zistené, že žalobca sa domáha náhrady škody
a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci, ktorú vyčíslil celkom sumou 1.138.825,72

eur, ktorú sumu si uplatnil vrátane príslušenstva, úroku z omeškania 9,5 % ročne od 16.10.2023 do
zaplatenia. Titulom na uplatnenie tohto nároku bolo nezákonné trestné stíhanie začaté uznesením o
vznesení obvinenia zo dňa 12.7.2000, rozhodnutím o väzbe zo dňa 13.07.2000 a odsudzujúci rozsudok
zo dňa 11.03.2002 v spojení s uznesením o zamietnutí odvolania zo dňa 14.05.2004 v konaní Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 5T/444/2001. Trestné stíhanie bolo napokon skončené rozsudkom Okresného súdu

Trnava zo dňa 14.07.2022, ktoré prebehlo po povolení obnovy pôvodného konania a ktoré skončilo
oslobodzujúcim rozsudkom. Pokiaľ ide o nárok na úhradu nemajetkovej ujmy, poukázal žalobca na to,
že pred rokom 2000 bol bezúhonným a čestným občanom, podnikal so svojím obchodným partnerom,
prevádzkovali reštauráciu L. v Trenčíne a venoval sa aj iným podnikateľským aktivitám, v čom sa mu
darilo. Mal usporiadaný a stabilný rodinný život, dobré meno a dobrú povesť, toto všetko sa zmenilo v

r. 2000 po vydaní uznesenia o vznesení obvinenia. Podľa žalobcu udalosti z r. 2000 a nasledujúcich
rokov mali a dodnes majú trvalé a nezvratné následky vo všetkých oblastiach jeho života. Žalobca
poukazoval na to, že sa stal obeťou korupčnej činnosti a mafiánskych praktík okolo B. C. B. a ďalších
osôb, ktoré mali záujem získať jeho podnik L.. Trestné konanie prebiehalo podľa žalobcu nezákonným
spôsobom, výpovede svedkov boli manipulované. Žalobca napriek svojej vedomosti o nevine prežíval

lynčovanie zo strany orgánov, ktoré mali dohliadať na dodržiavanie zákonnosti. Trestné stíhanie malo
mimoriadne negatívne následky na žalobcovom psychickom zdraví v dôsledku hrozných zážitkov
počas zaisťovacích úkonov, nezákonného obvinenia a následného vedenia trestného stíhania trpí
dodneszávažnýmipsychickýmiporuchami,posttramatickoustresovouporuchou,adaptačnouporuchou,
neorganickou nespavosťou, trvalou zmenou osobnosti po katastrofickom zážitku. Dodnes musí brať

ťažké lieky, objektívne je stále v depresívnej nálade, trpí úzkosťou, labilitou. Následky sa negatívne
prejavili v rodinnom živote žalobcu, kauzu zle znášala jeho manželka, sám žalobca mal strach o život
svojich rodinných príslušníkov, osoby, ktoré zosnovali trestné stíhanie boli v tej dobe vedúcimi osobami
trenčianskeho podsvetia s prepojením na mafiánsku skupinu H.. V médiách v tej súvislosti vychádzaličlánky, kde on bol prezentovaný ako mafián. Toto trestné stíhanie spôsobilo ďalšie trestné stíhanie,
ktoré obsahovo nadväzovali, v r. 2018 bolo proti nemu vznesené obvinenie v dôsledku trestného
oznámenia podaného B. C. B. za pokračovací prečin ohovárania, aj keď bolo obvinenie zrušené v r.

2019 bol obvinený opätovne z obdobných skutkov. Samotným začatím a vedením trestného stíhania
bolo zasiahnuté do osobnej cti, povesti a dobrého mena žalobcu, pričom išlo o trestné stíhanie mediálne
sledované a takpovediac verejné, v rámci tejto medializácie bol žalobca prezentovaný ako mimoriadne
nebezpečný kriminálnik. V tej súvislosti stratil podnikateľskú dôveryhodnosť a prišiel o významnú časť
klientov, čo malo za následok aj finančné problémy.

66. Z obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 28C/43/2022 bolo zistené, že žalobca si žalobou
uplatnil náhradu škody v sume 34 257,00 eur, z ktorej sumy predstavuje nemajetková ujma sumu
31 150,00 eur a náhrada trov obhajoby sumu 3 107,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne od 06.12.2021 do zaplatenia, ktorá mu mala byť spôsobená nezákonným vedením
trestného stíhania. Voči žalobcovi bolo vznesené obvinenie uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru,

Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície Trenčín, ČVS:ORP-298/2-VYS-TN-2018 zo dňa
15.05.2018 za pokračovací prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) TZ v skupine s
ďalšími dvoma obvinenými. Dňa 15.05.2018 o 9:30 hod. bol žalobca zadržaný a na základe príkazu
prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín č. k. 2Pv 293/18/3309-21 bol žalobca dňa 15.05.2018
prepustený na slobodu. Uznesením Okresnej prokuratúry Dunajská Streda sp. zn. 2 Pv 382/18/2201-6

zo dňa 12.09.2018 bolo vyhovené sťažnosti žalobcu voči uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru,
Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície Trenčín, ČVS:ORP-298/2-VYS-TN-2018 zo dňa
15.05.2018 a v časti, ktorou bolo týmto uznesením vznesené obvinenie voči žalobcovi, bolo toto
uznesenie zrušené, pretože je nepreskúmateľné a nezákonné. Vyšetrovateľovi PZ bolo uložené vo veci
znovu konať a rozhodnúť. Uznesením Krajského riaditeľstva PZ, ČVS: KRP-3/1-VYS-TN-2019 zo dňa

09.04.2019 bolo začaté trestné stíhanie žalobcu za pokračovací prečin ohovárania podľa § 373 ods.
1 TZ v súbehu s pokračovacím zločinom krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1. ods. 2 písm. b) TZ,
za účastníctvo na prečine ohovárania podľa § 373 ods. 1 TZ v súbehu so zločinom krivého obvinenia
podľa § 345 ods. 1, ods. 2 písm. b) TZ formou návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b) TZ. Sťažnosť žalobcu
proti predmetnému uzneseniu bola uznesením Okresnej prokuratúry Dunajská Streda o zamietnutí

sťažnosti sp. zn. 2 Pv 382/18/2201-37 zo dňa 20.05.2019 zamietnutá ako nedôvodná. Uznesením
Okresnej prokuratúry Dunajská Streda o zastavení trestného stíhania sp. zn. 2 Pv 382/18/2201-92 zo
dňa 16.02.2021 bolo trestné stíhanie voči žalobcovi pre pokračovací prečin ohovárania podľa § 373 ods.
1 TZ v súbehu s pokračovacím zločinom krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1. ods. 2 písm. b) TZ, za
účastníctvonaprečineohováraniapodľa§373ods.1TZvsúbehusozločinomkrivéhoobvineniapodľa§

345 ods. 1, ods. 2 písm. b) TZ formou návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b) TZ zastavené, lebo skutok nie je
trestnýmčinomaniejedôvodnapostúpenieveci.Súdprvejinštancievoveci28.09.2023rozhodoltak,že
žalobcovi priznal náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5000,00 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 06.12.2021 do zaplatenia, žalobu vo zvyšnej časti zamietol, vo veci naďalej prebieha konanie.
Nárok na nemajetkovú ujmu žalobca odôvodňoval tým, že nezákonné trestné stíhanie ako také už

spôsobuje ujmu postihnutého človeka, pokiaľ ide o charakter trestného stíhania, toto vôbec nemalo byť
začaté pretože nakoniec sa ukázalo, že skutok, z ktorého bol obvinený, nie je trestným činom. Ďalej toto
trestné stíhanie bolo dôsledkom toho, že žalobca poukazoval na korupčnú činnosť C. B. a ďalších osôb,
čo malo za následok viacero vedených trestných stíhaní. Trestné stíhanie závažne zasiahlo do zdravia,
rodinného, pracovného a spoločenského života žalobcu, pričom kontext celej trestnej veci má svoje

korene už okolo rolku 2000, kedy sa začalo prvé trestné stíhanie. Za významnú skutočnosť považoval
žalobca medializáciu celého prípadu, zaujímavú v tom zmysle, že B. B. zastávala vysoké štátne funkcie.
Žalobca stratil podnikateľskú dôveryhodnosť, v dôsledku medializácie bola poškodená jeho povesť a
dobré meno, stratil významnú časť klientov. Neustále čelil otázkam ohľadne jeho trestného stíhania. V
období po začatí predmetného trestného stíhania a jeho medializácii sa manželka s dcérou odsťahovali

k otcovi manželky, zhoršili sa vzťahy aj so synom E.. H. E. začal mať problémy so psychickým zdravím,
mal neustály strach, v r. 2016 musel prerušiť vysokoškolské štúdium, kandidoval v novembri 2018 za
poslanca mestskej časti Trenčína, bez úspechu. Maloletej dcére sa deti smiali v škole.

67. Z obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 17C/1/2023 bolo zistené, že žalobca si žalobou

uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v sume 32 300,00 eur s úrokom z omeškania 5 % od 16.09.2022
do zaplatenia, spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá
bola žalobcovi spôsobená nezákonným trestným stíhaním žalobcu a nezákonnými rozhodnutiami
príslušného vyšetrovateľa a prokurátora v trestnom konaní nezákonným uznesením o vzneseníobvinenia v spojení s nezákonným zamietnutím sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia
a nezákonným podaním obžaloby na žalobcu. Škoda mala byť spôsobená trestným stíhaním na základe
uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne ČVS: ORP-1318/2-OVK-TN-2004 zo

dňa 07.01.2006, ktorým bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie žalobcovi pre prečin krivé obvinenie
podľa § 174 ods. 1, ods. 2 TZ účinného v čase spáchania skutku. Uznesením Okresného súdu Nitra
č.k. 5Nt/61/2017-198 zo dňa 19.10.2020 bola povolená obnova konania vedenej na Okresnom súde
Nitra pod sp.zn. 1T/29/2010 a súčasne bol zrušený rozsudok Okresného súdu Nitra sp.zn. 1T/29/2010
zo dňa 15.10.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 1To/52/2014 zo dňa

03.12.2014 a vec bola vrátená do prípravného konania. Uznesením Okresnej prokuratúry Trenčín č.k.
2 Pv 672/20/3309-43 zo dňa 27.12.2021 bolo trestné stíhanie voči žalobcovi zastavené, lebo skutok nie
je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Vznik nemajetkovej ujmy v súvislosti s uvedeným
trestným stíhaním bol okrem nezákonnosti dlhodobého trestného stíhania v tom, že toto nepriaznivo
zasiahlo do osobnostnej sféry žalobcu, jeho zdravia, rodinného, pracovného a spoločenského života.
Kontext celej trestnej veci mal svoje korene už v r. 2000, kedy v prvom trestnom stíhaní bol odsúdený

B. C. B.. Žalobca mal za to, že sa stal obeťou korupčnej činnosti a mafiánskych praktík tejto soby
a ďalších osôb. B. C. B. ako osoba zastávajúca vysokú štátnu funkciu sa verejne prostredníctvom
médií vyjadrovala k jeho osobe nepriaznivým spôsobom. V dôsledku toho stratil žalobca podnikateľskú
dôveryhodnosť, bola poškodená jeho povesť a dobré meno, prišiel o významnú časť klientov, neustále
čelil otázkam ohľadom jeho trestných stíhaní. Celé trestné stíhanie a následný život ovplyvnil aj jeho

rodinu, syn E. začal mať psychické problémy, ktoré vznikli v kontexte početných trestných stíhaní jeho
otca, kandidoval v r. 2018 za poslanca mestskej časti Trenčín, neúspešne. Celú kauzu zle znášala
manželka a maloletá dcéra, ktorej sa deti vysmievali v škole. Žalobca sa musel postaviť korupčným
a mafiánskym praktikám, preto upozorňoval podával rôzne trestné oznámenia, čo malo za následok
viaceré trestné stíhania vedené voči jeho osobe. Vzhľadom k tomu, že mu bol uložený podmienečný

trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, žil neustále v strachu, že akýkoľvek jeho čin bude zneužitý a bude
si musieť trest odňatia slobody vykonať. Neustály stres sa odrazil na jeho psychickom zdraví.

68. Z rozsudku vydaného Okresným súdom Bratislava I dňa 31.08.2021 v konaní sp.zn. 9T/36/2017
bolo zistené, že žalobca bol uznaný za vinného, že 9.1.2013 poslal list s identickým obsahom viacerým

štátnym inštitúciám, v ktorom oznámil, že B. C. B. mala prijať v súvislosti s konaním Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 5T/444/2001 úplatok celkom 132.775,68 eur. Týmto sa mal dopustiť prečinu krivého
obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest 160,- eur.
Obžalovaný v tejto trestnej veci v priebehu konania uviedol, že celé trestné stíhanie vo veci 5T/444/2001
bolo účelové, nezákonne bol vzatý do väzby, nezákonne prišiel o časť svojho majetku. Vo veci bolo

vykonané rozsiahle dokazovanie, pričom súd k tomu dodal, že uvedené konanie obžalovaný poňal ako
konanie o opravnom prostriedku v konaní Okresného súdu Trenčín 5T/444/2001. Podľa vyjadrení strán
sporu rozsudok súdu prvej inštancie bol súdom druhej inštancie zrušený a v súčasnosti vo veci prebieha
konania.

69. Zo zadováženého spisového materiálu teda súd zistil, že sa proti žalobcovi viedli trestné stíhania
v období od 07.01.2006 do 27.12.2021 (sp. zn. 1T/29/2010, žiadaná náhrada 32 300,00 eur v spore
sp. zn. 17C/1/2023), od 12.07.2000 do 14.07.2022 (sp. zn. 5T/444/2001, žiadaná náhrada 1 138
825,72 eur v spore sp. zn. 20C/1/2024), od 15.05.2018 do 12.09.2018 a od 09.04.2019 do 16.02.2021
((2Pv 382/18/2201, žiadaná náhrada 34 257,00 eur v spore sp. zn. 28C/43/2022). Nezákonné trestné

stíhanie popísané v tomto spore trvalo od 27.07.2015 do 30.10.2019, kedy bola vec postúpená k
prejednaniu priestupku, žiadaná náhrada je 31 150,00 eur. V súčasnosti prebiehajúce súdne konanie
sp. zn. 9T/36/2017 začalo podaním obžaloby 19.07.2017.

70. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody voči štátu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím je preukázanie základných podmienok a to preukázanie nezákonného rozhodnutia, vzniku
škody a príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a následkom, t. j. vzniknutou škodou.
Vzniknutá škoda musí byť spôsobená bez pochybností práve v dôsledku nezákonného rozhodnutia.
Existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nezákonného trestného stíhania bola preukázaná a
vychádzajúc z usmernenia odvolacieho súdu, že každé trestné stíhanie negatívne ovplyvňuje

spoločenský, pracovný a osobný život stíhanej osoby a je spôsobilé vyvolať vznik nemajetkovej ujmy, ak
sa preukáže jeho nezákonnosť, možno konštatovať existenciu ujmy v príčinnej súvislosti s nezákonným
trestným stíhaním. Otázkou zostáva závažnosť a intenzita ujmy a jej konkrétny dosah v živote žalobcu
v súvislosti s posúdením žiadanej výšky nemajetkovej ujmy. Bolo preukázané, že súbežne prebiehalo vrozhodnom čase viacero trestných stíhaní, podľa popisu žalobcu v jednotlivých sporoch sú popisované
následky v osobnostnej sfére a rodinnom, spoločenskom živote a v podnikaní prakticky rovnaké. Pri
posudzovaní závažnosti vzniknutej ujmy, ktorú tvrdil žalobca, nie je celkom jednoznačne preukázané,

že by na závažnosti takto vzniknutej ujmy malo či už výlučnú príčinnú súvislosť alebo príčinu podstatnú,
práve trestné stíhanie v tu posudzovanej veci. Žalobca neuviedol žiadne tvrdenie a nepredložil žiaden
dôkaz o tom, že ním popisovaná ujma súvisela výlučne s tu posudzovaným trestným stíhaním, bez
súvisu s inými prebiehajúcimi trestnými stíhaniami. Súd preto uzatvára, že pokiaľ žalobca aj uvádzal
ujmu v súvislosti s týmto trestným stíhaním, ktoré nepochybne predstavovalo zásah do jeho súkromia,

do jeho osobného alebo rodinného života, ktorý popisoval, táto závažnosť nedosiahla takú intenzitu,
ktorá by odôvodňovala vyhovieť žalobe v celom rozsahu. C., akou sa predmetné trestné stíhanie
podieľalonavniknutejujmežalobcuvjehoosobnom,rodinnomapracovnomživotevovzťahukostatným
vedeným trestným stíhaniam a odsúdeniam, vyjadruje podľa názoru súdu náhrada nemajetkovej ujmy
vo výške 1 000,00 eur, túto sumu súd považuje za dostatočnú materiálnu satisfakciu vzhľadom na
ujmu, ktorá žalobcovi bola nezákonným rozhodnutím spôsobená. Je nepochybné, že samotné vedenie

trestného stíhania, potreba zúčastňovať sa na úkonoch súdu, resp. orgánov činných v trestnom konaní,
obava z výsledku trestného stíhania, sú okolnosti, spôsobilé negatívne zasiahnuť do osobnostnej sféry
poškodeného, čo sa stalo aj v tomto prípade. Určujúcim je aj charakter trestného stíhania, ktorý súd
popísal vyššie. Pokiaľ ide o ďalšie následky, ktoré by mohli mať vplyv na intenzitu a závažnosť ujmy
žalobcu, podľa jeho tvrdení mal usporiadaný a stabilný rodinný život, dobré meno a dobrú povesť, toto

všetko sa zmenilo v r. 2000 po vydaní uznesenia o vznesení obvinenia. Udalosti z r. 2000 a nasledujúcich
rokov mali a dodnes majú trvalé a nezvratné následky vo všetkých oblastiach jeho života. Pokiaľ ide
o zásadné zhoršenie zdravia žalobcu, k tomu došlo už v dôsledku udalostí v roku 2000, medializácia
osoby žalobcu, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu jeho povesti, dobrého mena a cti sa datuje a
vzťahuje rovnako na tieto udalosti so začiatkom v roku 2000. Ujma, ktorá mala vzniknúť synovi E. bola

riešená v samostatnom civilnom sporovom konaní. Prakticky rovnaký skutkový dej (popis následkov v
osobnostnej sfére), umožňujúci uplatniť si viacero súbežných nárokov môže v konečnom dôsledku viesť
k prílišnému zvýhodneniu jednej strany, viacnásobné uplatňovanie prekrývajúcich sa nárokov by nemalo
viesť k neprimeranému "potrestaniu" škodcu, a to aj napriek existujúcej zodpovednosti za škodu, ktorá
bola spôsobená. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

71. Pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy, berúc do úvahy, že prípadná výška nemajetkovej
ujmy nemôže byť v rozpore so všeobecne zdieľanou predstavou spravodlivosti, súd sa oboznámil aj
z rozhodovacou činnosťou iných súdov. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 8Co/195/2012 priznal
nemajetkovú ujmu v sume 4 300,00 eur za nezákonné vznesenie obvinenia dňa 13.02.2008 a zadržanie

pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ ods. 2 písm. d/. Trestné konanie
bolo ukončené oslobodzujúcim rozsudkom zo dňa 19.05.2009. Poškodený nebol nikdy trestne stíhaný.
Bol zadržaný pre nastúpenou celou rotou, nemohol sa účastniť vojenskej misie a bol vyškrtnutý zo
zoznamu na udelenie vyznamenania. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 6Co/589/2015 potvrdil
priznanie nemajetkovej ujmy v sume 4 000,00 eur za nezákonné vznesenie obvinenia dňa 16.09.2010

pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a pre prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 Trestného zákona. Trestné konanie bolo ukončené oslobodzujúcim rozsudkom zo dňa
06.05.2013, nakoľko skutok nebol trestným činom. Poškodený nebol nikdy trestne stíhaný. Nedošlo
k závažným následkom ako napríklad strata rodiny, rodičov, zamestnania alebo priateľov, kamarátov.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 1Co/570/2015 potvrdil priznanie nemajetkovej ujmy v

sume 3 000,00 eur za nezákonné vznesenie obvinenia dňa 19.08.2009 z trestného činu zneužívania
právomoci verejného činiteľa. Konanie bolo ukončené oslobodzujúcim rozsudkom z novembra 2012.
Poškodený nebol nikdy trestne stíhaný a bol prepustený z pomeru policajta. Krajský súd v Banskej
Bystrici rozsudkom sp. zn. 16Co/104/2016 potvrdil priznanie nemajetkovej ujmy v sume 8 500,00 eur za
nezákonné vznesenie obvinenia dňa 19.08.2009 pre prečin usmrtenia spočívajúci v chybnej ordinácii

liekov podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona. Konanie bolo ukončené oslobodzujúcim
rozsudkom zo dňa do 11.12.2013,. Poškodený nebol nikdy trestne stíhaný, bol lekárom a po vznesení
obvinenia zostal sám, pociťoval neistotu, jeho ďalší život bol ovplyvnený trestným procesom. Rozhodol
sa odísť z nemocnice a pokračoval v neistej súkromnej praxi. Z toho dôvodu si ani nezaložil rodinu s
novou partnerkou.

72. § 16 zákona č. 514/2003 Z. z . o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v dnes
účinnej podobe, vrátane odseku 4 tretej vety (Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenémuaj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.) bol doplnený zákonom č. 412/2012, s účinnosťou

od 01.01.2013.

73. V rozhodnutí z 30. júla 2019, sp. zn. 4Cdo/48/2017 Najvyšší súd SR ustálil, že právnu otázku vo
vzťahu k nároku na úroky z omeškania z náhrady nemajetkovej ujmy možno považovať za vyriešenú
uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/48/2010, 2Cdo/155/2011, 7Cdo/253/2013 so záverom, že

štát je povinný nahradiť škodu najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, kedy poškodený nárok riadne
uplatnil podľa § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. a márnym uplynutím tejto lehoty sa štát ako dlžník zo
zodpovednostného právneho vzťahu dostáva do omeškania, a tak najskôr odo dňa nasledujúceho
po uplynutí 6-mesačnej lehoty ho postihuje povinnosť zaplatiť poškodenému veriteľovi tiež úroky z
omeškania.

74. Dovolací súd mal za to, že tento záver možno prijať aj k zák. č. 58/1969 Zb., keď podľa § 10 zák.
č. 58/1969 Zb., ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do 6 mesiacov odo dňa podania
žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. V
rozhodnutíz26.februára2020,sp.zn.4Cdo/257/2019NajvyššísúdSRustálil,že,,..nárokžalobcupodľa
§ 17 ods. 2 až 4 zákona č. 514/2003 Z. z. voči žalovanej vzniká už samotnou existenciou väzobného

trestného stíhania a rozsudku, ktorým bola osoba pozbavená osobnej slobody následne oslobodená
spod obžaloby. Preto rozhodnutie, ktorým sa priznáva táto náhrada škody vo forme nemajetkovej ujmy
v peniazoch v konkrétnej výške, už len deklaruje existenciu tejto zákonom priznanej právnej skutočnosti
a nárokov z nej vyplývajúcich. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý,
ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po

tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z uvedeného je preto možné ďalej vyvodiť, že k vzniku omeškania
s plnením nemajetkovej ujmy nedochádza márnym uplynutím lehoty ustanovenej v rozhodnutí súdu, ale
už márnym uplynutím šesťmesačnej lehoty na plnenie podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z..
Uvedený názor dovolacieho súdu je podporený aj novelou č. 412/2012 Z. z., ktorou bolo s účinnosťou
od 1. januára 2013 ustanovenie § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. zmenené tak, že podľa poslednej

vety tohto ustanovenia, ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania,
lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr...".

75. Vychádzajúc z citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR mal súd za to, že úrok z omeškania
bol uplatnený dôvodne. Prvým dňom omeškania žalovaného je 01.02.2021, keďže v tento deň oznámil
žalobcovi, že neuspokojí jeho nárok. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
vspojenís§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Tomuto
zodpovedá výška uplatnených úrokov z omeškania v sadzbe 5 %, preto súd žalobe v časti úrokov z
omeškania žalobe vyhovel.

76. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

77. V sporových konaniach sa vo vzťahu k náhrade trov konania uplatňuje zásada úspechu, t. j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania proti neúspešnej strane. Úspech vo

veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana
nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každá strana je sčasti úspešná a sčasti
neúspešná. Ak mala teda strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V zmysle § 255 Civilného
sporového poriadku je teda povinnosť platiť trovy konania založená na princípe úspechu vo veci z ktorej

je súd povinný vychádzať. Tak za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu (Občianskeho
súdneho poriadku), tak za súčasného procesného kódexu (§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
však bolo a je tiež naďalej možné priznať strane sporu plnú náhradu trov konania aj keď bola
úspešná iba "čiastočne", ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku, alebo odúvahy súdu (sudcovské právo) v ktorom prípade nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola
priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, pretože ho nemožno ad absurdum zaťažiť procesnou
zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu, o ktorý prípad išlo tiež v okolnostiach

posudzovanej veci vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Je totiž potrebné rozlišovať, čo je
v takomto prípade základné a čo sprevádzajúce. Základ v takomto prípade predstavuje záver o danosti
právneho základu žalovaného nároku a jeho samotná výška je už druhotná a nadväzujúca. Úspech vo
veciouvedenomnároku,ktorýboltiežpredmetomtohtokonaniasatedaskúmačodoprávnehozákladu,
a nie čo do výšky priznaného nároku. Nepriznanie plnej požadovanej výšky nároku, sa v tomto prípade

v praktickom živote následne prejaví tak, že pri rozhodovaní o samotnej výške náhrady trov konania sa
výška náhrady trov bude vypočítavať len z výšky priznaného plnenia, ktorý názor odobril tiež Ústavný
súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 8. februára 2017 sp. zn. I.ÚS 56/2017 (osobitné posudzovanie
úspechu v prípade nemajetkovej ujmy, výška ktorej závisí od úvahy súdu).

78. Súd preto priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.