Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Michal Mravec
Legislation area – Trestné právo – Ostatné
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmenené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: CA-1T/45/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5323010184
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Mravec
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5323010184.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina samosudcom JUDr. Michalom Mravcom v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.11.2024 v Čadci takto
r o z h o d o l :
Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. sa z r u š u j e výrok o vine rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn.
CA-1T/27/2023 zo dňa 26.06.2024, právoplatný dňa 26.06.2024, ktorým bol obžalovaný A. B. uznaný
za vinného zo zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že:
v presne nezistené dni od konca augusta 2020 do 26.10.2020 po predchádzajúcom osobnom stretnutí,
zo svojho mobilného telefónu z obce D., E.. C., cez aplikáciu Messenger intenzívnym presviedčaním
a pod hrozbou ukončenia vzájomného vzťahu požadoval od mal. F., nar. XX.XX.XXXX vyhotovenie
fotografií jej obnaženého prirodzenia, čo mal. F.F. z obavy z rozchodu aj urobila a v mieste bydliska v
C., G. XXXX, okr. C. vyhotovila fotografiu svojej obnaženej časti tela od brucha po stehná a túto mu
dvakrát zaslala.
Obžalovaný A. B. H. B. F. I. , nar. XX.XX.XXXX v Čadci, trvale bytom D. XXX, okr. C., t.č. vo výkone
trestu odňatia slobody v J. D.,
j e v i n n ý , ž e
1/vpresnenezistenédniodkoncaaugusta2020do26.10.2020popredchádzajúcomosobnomstretnutí,
zo svojho mobilného telefónu z obce D., E.. C., cez aplikáciu Messenger intenzívnym presviedčaním
a pod hrozbou ukončenia vzájomného vzťahu požadoval od mal. F., nar. XX.XX.XXXX vyhotovenie
fotografií jej obnaženého prirodzenia, čo mal. F.F. z obavy z rozchodu aj urobila a v mieste bydliska v
C., G. XXXX, okr. C. vyhotovila fotografiu svojej obnaženej časti tela od brucha po stehná a túto mu
dvakrát zaslala,
2/ v dobe od 03.01.2020 do 29.01.2020 v izbe rodinného domu č. XXX v obci D., E. C. a taktiež v obci
A. C. XXX počas spoločných stretnutí opakovane viac krát za účelom svojho sexuálneho uspokojenia
využil mal. K. F., nar. XX.XX.XXXX, o ktorej vedel, že má pätnásť rokov, na vyhotovenie minimálne osem
videonahrávok pod označením XXXXXXXX_XXXXXX, XXXXXXXX_XXXXXX, XXXXXXXX_XXXXXX,
XXXXXXXX_XXXXXX, XXXXXXXX_XXXXXX, XXXXXXXX_XXXXXX, XXXXXXXX_XXXXXX,
XXXXXXXX_XXXXXX, na ktorých zachytil mal. V.K. prostredníctvom svojho mobilného telefónu zn.
Samsung Galaxy Note 10+, model: SM-N975F, pri vykonávaní súlože, orálneho a análneho styku, pri
vkladaní vibrátora do pošvy a tiež nasnímal jej obnažené pohlavné orgány,
3/ v presne nezistených dňoch v mesiaci október 2020 si získal priazeň mal. A., o ktorej zistil, že
má šestnásť rokov a opakovaným intenzívnym presviedčaním a manipuláciou ju za účelom svojho
sexuálneho uspokojenia naviedol, aby si vyhotovila fotografie a videozáznamy svojich nahých intímnych
častí tela, čo v mieste bydliska v obci D. XXX, E. C., mal. M.V. aj urobila a prostredníctvom aplikácieMessenger mu opakovane zaslala presne nezistených počet fotografií a dva videozáznamy zobrazujúce
detailné zábery jej obnažených prsníkov a prirodzenia,
4/ následne dňa 22.10.2020 z presne nezisteného miesta v okrese C., prostredníctvom počítačovej
siete pridal bez súhlasu mal. A., o ktorej vedel, že má 16 rokov, jeden z videozáznamov zobrazujúci
jej obnažené prirodzenie s rukou pri vykonávaní inej sexuálnej praktiky na svoje konto na internetovom
portály facebook pod užívateľským menom A. A. na časovú os mal. M.V. s komentárom „oo krasna si
na fb", čím videozáznam sprístupnil presne nezistenému počtu minimálne troch ďalších osôb,
t e d a
v bode 1/ rozsudku
- získal dieťa na výrobu detskej pornografie,
v bode 2/ rozsudku
využil dieťa na výrobu detskej pornografie,
v bode 3/ rozsudku
získal dieťa na výrobu detskej pornografie,
v bode 4/ rozsudku
sprístupnil detskú pornografiu a čin spáchal verejne,
t ý m s p á c h a l
v bode 1/ rozsudku
- zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 odsek 1 Tr. zák.,
v bode 2/ rozsudku
zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona,
v bode 3/ rozsudku
zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 odsek 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona,
v bode 4/ rozsudku
zločin rozširovania detskej pornografie podľa § 369 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s
poukazom na § 122 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona.
Z a t o m u u k l a d á
Podľa § 368 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 3 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., §
39 ods. 5 Tr. zák. s p o l o č n ý a s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. trest prepadnutia veci:
- mobilný telefón zn. Samsung Galaxy Note 10+ model SM-N975F.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa z r u š u j e výrok o treste rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa
26.06.2023 sp. zn. CA-1T/27/2023, právoplatný dňa 26.06.2023, ktorým bol A. B. pre zločin podľa § 189
ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. sa obžalovanému u k l a d á ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou. o d ô v o d n e n i e :
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Čadci podala dňa 17.05.2023 obžalobu na obv. A. B. pre skutky
právne kvalifikované obžalobou ako zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zák. a zločin
rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 122 ods.
2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku po osobitnom poučení, že
vyhlásenie o vine je neodvolateľné a nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa §
371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.
Súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. súd vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku prijal,
nakoľko obžalovaný v prípravnom konaní nepopieral spáchanie skutku.
Nakoľko súd vyhlásenie obžalovaného prijal, dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal
spáchanie skutku, nevykonával a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.
V súlade s § 278 ods. 2 Tr. por. súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré
boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa
§ 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný A. B. sa dopustil skutkov, ktoré mu kladie za vinu
obžaloba. Obžalovaný pred súdom urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku a súd na základe
dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli nemal pochybnosť o vine obžalovaného. Na základe
uvedeného pri uznaní viny súd vychádzal okrem priznania skutku obžalovaným na hlavnom pojednávaní
a vykonaných listinných dôkazov, aj z dôkazov vykonaných v prípravnom konaní.
Obžalovaný po tom, ako súd prijal vyhlásenie o vine uviedol, že si neuvedomoval, čoho sa dopúšťal. Po
výkone trestu chce riadne pracovať a už sa nedopustí žiadneho trestného činu. Chce sa ospravedlniť
poškodenej.
Z listinných dôkazov prečítaných na hlavnom pojednávaní mal súd preukázané, že:
Obžalovaný bol dvakrát uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, v oboch
prípadoch išlo o násilné konanie voči ženám, v jednom prípade voči svojej matke (viď výpis z evidencie
priestupkov na č.l. 334).
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol právoplatne uznaný vinným zo zločinu výroby
detskej pornografie podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. a zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. CA-1T/27/2023 mal súd preukázané, že obžalovaný
bol uznaný vinným zo zločinu výroby detskej pornografie podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. a zločinu vydierania
podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so
zaradenímdoústavunavýkontrestusminimálnymstupňomstráženia,preskutok,ževpresnenezistené
dni od konca augusta 2020 do 26.10.2020 po predchádzajúcom osobnom stretnutí, zo svojho mobilného
telefónu z obce D., E.. C. cez aplikáciu Messenger intenzívnym presviedčaním a pod hrozbou ukončenia
vzájomného vzťahu požadoval od mal. F., nar. XX.XX.XXXX vyhotovenie fotografií jej obnaženého
prirodzenia, čo mal. F.F. z obavy z rozchodu aj urobila a v mieste bydliska v C., G. XXXX, okr. C.
vyhotovila fotografiu svojej obnaženej časti tela od brucha po stehná a túto mu dvakrát zaslala, následne
aj komunikáciou prostredníctvom aplikácie Messenger mal. F.F. nútil pod hrozbou zverejnenia uvedenej
fotografie s jej obnaženým pohlavným orgánom najmä medzi spolužiakmi, pod hrozbou jej násilného
zmocnenia sa, aby s ním vykonala pohlavný styk.
Podľa uznesenia OR PZ Čadca ČVS:ORP-174/1-VYS-CA-2024 zo dňa 16.05.2024 bolo podľa § 199
ods. 1 Tr. por. začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vznesené obvinenie A. B.
pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák.Súd so súhlasom prokurátora a obžalovaného postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal znalecký
posudok znalca A. D. F. č. 40/2023, zo záverov ktorého vyplýva, že obžalovaný netrpel v čase spáchania
skutkov a ani netrpí v súčasnosti poruchou sexuálnej preferencie (sexuálnou deviáciou, ,,sexuálnou
úchylkou“ v medicínskom slova zmysle /vrátane pedofílie/). Obžalovaný trpí a trpel aj v čase
spáchania skutkov kombinovanou psychickou aj telesnou závislosťou od alkoholu. Obžalovaný je taktiež
užívateľom viacerých iných psychoaktívnych látok (kanabinoidy, psychostimulanciá) bez zistených
známok závislosti.
Z medicínskeho hľadiska pri pokračujúcom pití alkoholu považuje pobyt obžalovaného A. B. na
slobodezapotencionálnenebezpečnýprespoločnosť,navrhujeuložiťochrannéprotialkoholickéliečenie
ambulantnou formou.
Obžalovaný mohol v čase spáchania skutkov rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť
a toto konanie mohol ovládať. Jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli zachované.
Obžalovaný chápe zmysel trestného konania a je schopný chápať zmysel svojej výpovede.
K výroku o treste
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest
je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých
smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu,
voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom – potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Záver o tom, či nie je nádej, žeby páchateľa bolo možné napraviť trestom nespojeným s odňatím slobody
je právnou otázkou, ktorej riešenie patrí do výlučnej právomoci súdu.
Ako bolo vyššie uvedené, obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný.
Podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.:
(1) Kto využije, získa, ponúkne alebo inak zneužije dieťa na výrobu detskej pornografie alebo detského
pornografického predstavenia alebo umožní také jeho zneužitie, alebo sa inak podieľa na takejto výrobe,
potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
(2) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený
v odseku 1
a) na dieťati mladšom ako dvanásť rokov,
b) závažnejším spôsobom konania,
c) verejne,
d) spoločným konaním najmenej dvoch osôb, alebo
e) a bezprostredne ním ohrozí život dieťaťa.
Podľa § 369 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
(1) Kto rozmnožuje, prepravuje, zadovažuje, sprístupňuje alebo inak rozširuje detskú pornografiu,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania, alebob) verejne.
Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť
pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o
pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok
o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti
skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane
nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj
o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším
rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.
Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.
V konaní mal súd preukázané dve poľahčujúce okolností a to podľa § 36 písm. l) Tr. zák. (priznal sa k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a písm. n) napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom), priťažujúcu okolnosť mal súd preukázanú jednu a to, že obžalovaný
spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zák.).
Súd teda ukladal trest v rozmedzí 7 až 12 rokov.
Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu,
čím je vyjadrená zásada proporcionálnosti trestu, a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy (prevencia). Oba prvky sa uplatňujú
v zásade súčasne v každom treste.
Účelom trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zák. je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných
činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol
riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Zákonodarca nedefinuje pojem ochrana spoločnosti (§ 34 ods. 1 Tr. zák.), ani pojem účinná ochrana
spoločnosti (§ 47 ods. 1 písm. b) Tr. zák.) a ani rozdiel medzi týmito pojmami. Práve tu je
priestor pre voľné hodnotenie dôkazov jednotlivo i v ich súhrne súdom a pre individuálne úvahy
o účele trestu za spáchaný skutok a o páchateľovi, ktorému má byť trest ukladaný, na jednej
strane a o záujme spoločnosti na ochrane pred trestnými činmi a ich páchateľmi na strane druhej.
Nemožno opomenúť ani ďalšie skutočnosti, ktoré majú význam pre trestné sankcie, a to predovšetkým
zásadu humánnosti a rešpektovania ľudskej dôstojnosti, ako aj pojem proporcionality, ktorý treba spojiť
s pojmom spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a ochranou základných
práv jednotlivca. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno tiež opomínať ich účel a zmysel,
ktorý nie je možné hľadať len v slovách a vetách toho ktorého predpisu, ale najmä vo všadeprítomných
relevantnýchprávnychprincípochuznávanýchdemokratickýmiprávnymištátmi,medziktorésazaraďuje
aj Slovenská republika.
Analógia pri aplikácii Trestného zákona je neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu
nadrámeczákona.Vinýchsmerochjeprípustná,akvprospechpáchateľaodstraňujemedzeruvzákone
a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu.
Súd dáva za pravdu obhajobe, že v prípade vyhlásenia viny obžalovaným na hlavnom pojednávaní je
možné, aby súd mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby.
Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť
trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu,
možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumenu
a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1
písm. b), c) Tr. por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľa (procesne ako obžalovaný)
neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bol akýmkoľvekspôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Dôvodom použitia
analógie je podmienenosť mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom
princípe, ktorý umožňuje obžalovanému vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Kým v prípade
dohody o vine a treste môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe samotnej
dohody, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť a v prípade neschválenia dohody súdom sa obvinený
vracia do štandardného režimu dokazovania viny v súdnom konaní, v prípade vyhlásenia o vine a jeho
prijatie súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por. To znamená neodvolateľnosť
vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku
v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy
len výnimočne a navyše, keďže tu ide o príslušnú časť rozhodnutia súdu prvého stupňa, dovolanie môže
podať len minister spravodlivosti (pozri R 12/2017).
Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, prípadne rovnako právne
rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu, mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze
analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine
a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého pre obžalovaného
priaznivého rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je ešte dôvodnejšia. Ide o procesnú
logiku vzdania sa práva na kompletné súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť
mimoriadne zmiernenie trestu.
Ako bolo vyššie uvedené, obžalovaný doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný. U obžalovaného
možno konštatovať, že trestnú činnosť páchal pod vplyvom alkoholu a zo znaleckého posudku
je zrejmé, že netrpí sexuálnou deviáciou a znalec považuje pobyt obžalovaného na slobode za
potencionálne nebezpečný pri pokračujúcom pití alkoholu. Možno uzavrieť, že v osobe obžalovaného
ide o napraviteľného páchateľa, ktorý sa dopúšťa trestnej činnosti najmä pod vplyvom alkoholu.
Súd neopomína, že obžalovaný pri zachovaní rozpoznávacej a ovládacej zložky svojho vedomia konal
úmyselne, so zámerom sexuálneho uspokojenia.
Súd však dáva do pozornosti, že zníženie dolnej hranice trestnej sadzby pri vyhlásení viny obžalovaným
nie je povinnosťou súdu, ale iba možnosťou. Obžalovaný tak nemá automaticky právo na mimoriadne
zníženie trestu, je to možnosť, ktorú ponúka Trestný zákon súdu, treba však pri ukladaní trestu
a možnosti mimoriadneho zníženia trestu prihliadať aj na spôsob spáchania trestného činu. Trest sa
ukladá s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu
páchateľa a jeho pomery.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s
poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom
majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na
ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím
na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako
samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených
trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
Relevantnými faktormi pri ukladaní trestu sú: spôsob spáchania skutku, postoj k dodržiavaniu
spoločenských noriem a teda aj spôsob vedenia života. Premietnuté na vec obžalovaného A. B., boli
zo strany súdu vyššie naznačené faktory zohľadnené, pričom zvlášť bol kladený dôraz na posúdenie
záznamov v registri trestov a tiež v registri priestupkov, ktoré jednoznačne prispievajú k zhodnoteniu
osoby obvineného a javia sa významnými v nadväznosti na posúdenie správanie a konania obvineného
nielen niekoľko dní pred spáchaním skutku. Teda súd prihliadal najmä na jeho trestnú a priestupkovú
minulosť, keď už v bol uznaný z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
Rovnako bral súd do úvahy najmä skutočnosť, že obžalovaný od momentu začatia trestného stíhania,
resp. obvinenia v plnom rozsahu spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní. Svoju spoluprácu
v podobe priznania potvrdil aj v konaní pred súdom, kde na hlavnom pojednávaní priznal spáchanie
skutku a urobil vyhlásenie o tom, že je vinný, pričom z jeho strany nešlo o zmenu postoja oproti
prípravnému konaniu.Nakoľko v danom prípade ide o čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, ak za
iný čiastkový skutok bol už súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol
právoplatnosť.
Súd neopomenul upozorniť na zmenu právnej kvalifikácie a umožnil mu prípravu obhajoby.
Súd v danom prípade uložil na podklade zistených skutočností obžalovanému A. B. spoločný
a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, nakoľko bol obžalovaný uznaný vinný rozsudkom
Okresného súdu Žilina zo zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zák. (čiastkový útok
pokračovacieho trestného činu) a zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., za
čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, so zaradením do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia a súčasne ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Nakoľko skutky, pre ktoré je stíhaný v konaní CA-1T/45/2023 spáchal predtým, ako bol vyhlásený vyššie
uvedený rozsudok, súd ukladal spoločný a súhrnný trest podľa zásad pre uloženie úhrnného trestu.
Keďže ide o pokračujúci trestný čin, pričom skutky (3) spáchal na viacerých osobách, súd zmenil právnu
kvalifikáciu oproti podanej obžalobe a nakoľko ide o prísnejšiu právnu kvalifikáciu obžalovaného na
hlavnom pojednávaní dňa 18.09.2024 na túto zmenu upozornil.
Súčasne súd spolu s uložením spoločného a súhrnného trestu zrušil výrok o vine rozsudku Okresného
súdu Žilina sp. zn. Ca-1T/27/2023 zo dňa 26.06.2024 a celý výrok o treste uvedeného rozsudku podľa
ust. § 41 ods. 3 a § 42 ods. 2 Tr. zák.
Ako je už uvedené, trest je následkom protiprávneho konania. V danom prípade súd pri zhodnotení
všetkých dostupných informácií a dôkazov uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 6
rokov, teda pri dolnej hranici trestnej sadzby. Súd prihliadal na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ale
taktiež na skutočnosť, že v prípade obžalovaného ide o osobu, ktorá už bola pre násilnú trestnú činnosť
odsúdená, pričom vychádzajúc z odpisu z registra trestov a registra z evidencie priestupkov, v prípade
obžalovaného ide o páchateľa, ktorý má sklony k páchaniu sexuálnej trestnej činnosti. Rovnako tak súd
bral do úvahy spôsob spáchania skutku, a to najmä na že skutky spáchal na viacerých neplnoletých
osobách a v neposlednom rade na následok spáchanie trestného činu.
Trest má zabezpečiť jednak generálnu prevenciu (má pôsobiť na potencionálnych páchateľov trestnej
činnosti), ale taktiež individuálnu prevenciu (má zabrániť v páchaní trestnej činnosti a viesť páchateľa
k náprave).
Trest je jedným z prostriedkov štátneho donútenia, ktoré štát používa pri plnení svojich funkcií. Štát
hrozbou trestom, ukladaním a výkonom trestov poskytuje ochranu základným právnym hodnotám.
Trest v užšom, pedagogickom chápaní môžeme definovať ako jednu z foriem negatívneho motivačného
pôsobenia, ako zámerne navodený následok nesplnenej alebo zle splnenej úlohy. V celospoločenskom
(sociálnom) kontexte je používaný ako významný obranný mechanizmus pred správaním a konaním,
ktoré porušuje zavedené sociálne konvencie, pravidlá alebo normy, teda aj delikventným konaním,
pričom systém trestov je vymedzený právom.
Účelom trestu v Slovenskej republike je: a) zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného
činu (ochranná funkcia trestu)
b) zabrániť odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu) c) vytvoriť
podmienky na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život (individuálna prevencia)
d)odradiť ostatných od páchania trestných činov (generálna prevencia)
e) vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd v danom prípade aplikoval uvedené zjednocovacie stanovisko, taktiež novelizované ustanovenie
§ 39 ods. 5 Tr. zák. a vzhľadom na zmierňovacie zákonné ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu
podľa § 39 ods. 3 písm. c), ods. 5 Tr. zák. obžalovanému znížil dolnú hranicu trestnej sadzby o jeden rok
a uložil na podklade zistených skutočností obžalovanému A. B. trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov.
Súd bral do úvahy najmä skutočnosť, že obžalovaný od momentu začatia trestného stíhania, resp.
obvinenia v plnom rozsahu (až na jednu výnimku) spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní.
Svoju spoluprácu v podobe priznania potvrdil aj v konaní pred súdom, kde na hlavnom pojednávaní
priznal spáchanie skutku a urobil vyhlásenie o tom, že je vinný.
Podľa § 48 ods. 2 Tr. zák.:
(2) Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestua) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,
b) so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu
bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce
odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Súd obžalovaného A. B. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia podľa vyššie uvedeného ust. § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., pretože v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za
úmyselný trestný čin.
Takýto trest súd považuje za zákonný a spravodlivý, a to aj vzhľadom na okolnosti spáchania skutku
a následok. Takto uložený plní tak represívnu ako aj preventívnu funkciu trestu. Súd je toho názoru, že
pri zvážení všetkých podstatných okolností tohto prípadu je tento trest trestom dostatočne prísnym a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného postačujúcim.
Možno uzavrieť, že v osobe obžalovaného ide o páchateľa, ktorý sa opakovane dopúšťa trestnej
činnosti v súvislosti s užívaním alkoholických nápojov. Evidentný sklon obžalovaného k páchaniu trestnej
činnosti, najmä sexuálneho charakteru charakterizuje jeho osobu ako náročnejšie prevychovateľného
páchateľa, avšak podľa znaleckého posudku, pri abstinencii, nie je pobyt obžalovaného na slobode
nebezpečný. Pri rozhodovaní o treste nemožno opomenúť ani závažnosť trestnej činnosti, za ktorú je
obžalovanému v tomto konaní ukladaný trest.
Súd tiež pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadal na možnosti nápravy obžalovaného, pričom ako je
vyššie uvedené, možnosti nápravy obžalovaného sú náročnejšie ako u iných páchateľov a to vzhľadom
na opakujúce sa porušovanie právnych noriem v súvislosti s užívaním alkoholických nápojov.
K výroku o ochrannom opatrení
Podľa § 73 ods. 1 ods. 2 Tr. zák.:
(1) Súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. c) alebo
ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je
nebezpečný.
(2) Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin
a) v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,
b) v stave vyvolanom duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,
c) násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno
dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, alebo
d) pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.
Podľa § 74 ods. 1 Tr. zák. ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia
slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných
prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak
možnovzhľadomnapovahuchorobyaliečebnémožnostiočakávať,žeúčelsplníajambulantnéliečenie,
môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie
alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon
trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v
liečebnom alebo ambulantnom zariadení.
V zmysle znaleckého posudku znalca z odboru psychiatrie, u obžalovaného existovala ako
aj v súčasnosti existuje kombinovaná psychická aj telesná závislosť od alkoholu. V čase
spáchania trestných činov bol tiež užívateľom viacerých iných psychoaktívnych látok (kanabinoidy,
psychostimulanciá).Kcelkovejzmeneosobnostiuobžalovanéhonásledkomzávislostiodalkoholuzatiaľ
nedošlo.
Správanie obžalovaného by vzhľadom na všeobecné známe účinky alkoholu a drog na psychiku
človeka mohlo byť nepredvídateľné a obavy, že by sa obvinený mohol pod vplyvom alkoholu a drog
dopustiť prípadného protiprávneho konania sa majú stávať opodstatnenými. Keďže sa má jednať
o na alkoholických nápojoch závislú osobu obžalovaného, tak ako to vyplýva zo záverov znaleckéhoposudku č. 40/2023, uvedená skutočnosť podľa názoru súdu zvyšuje riziko možnosti vzniku prípadných
nenapraviteľných následkov jeho konania.
Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom, súd obžalovanému ochrannú protialkoholickú liečbu uložil a to
vo forme ambulantnej.
v bode 1/ rozsudku
- získal dieťa na výrobu detskej pornografie,
v bode 2/ rozsudku
využil dieťa na výrobu detskej pornografie,
v bode 3/ rozsudku
získal dieťa na výrobu detskej pornografie,
v bode 4/ rozsudku
sprístupnil detskú pornografiu a čin spáchal verejne,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.