Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 16, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5323010184
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Tomáš

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5323010184.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Tomáša a sudcov

JUDr. Marcely Malatkej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. apríla
2025, o odvolaní prokurátora a obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Žilina, sp.zn.
CA-1T/45/2023 zo dňa 13.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Žilina, sp.zn.
CA-1T/45/2023 zo dňa 13.11.2024 v časti – vo výroku o treste a vo výroku o ochrannom opatrení.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine

obžalovaného A. B. , nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom D. XXX,
E. C., t.č. v ÚVTOS Sučany,

o d s u d z u j e :

Podľa § 368 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 38 ods. 3
Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák., ns p o l o č n ý s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere

7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému ukladá aj trest prepadnutia veci:

- mobilný telefón zn. Samsung Galaxy Note 10+, model SM-N975F, IMEI1:XXXXXXXXXXXXXXX,

IMEI2:XXXXXXXXXXXXXXX, sériové číslo S/N:RF8MA058HHJ,
- SIM karta 4KA a
- pamäťová micro SD karta 2GB.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. z r u š u j e výrok o treste rozsudku Okresného súdu Žilina, sp.zn.
CA-1T/27/2023 z 26.6.2024, právoplatný 26.6.2024, ktorým bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného pre
zločin vydierania podľa § 189 ods.1, ods. 2, písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr.

zák. a pre zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Zároveň sa zrušujú všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák., účinného od 6.8.2024, obžalovanému u k l a d á aj ochranné
ambulantné protialkoholické liečenie. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. zrušil výrok o vine rozsudku Okresného súdu
Žilina, sp.zn. CA-1T/27/2023 zo dňa 26.6.2024, právoplatný dňa 26.6.2024, ktorým bol obžalovaný A.

B. uznaný za vinného zo zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom
základe, že:

v presne nezistené dni od konca augusta 2020 do 26.10.2020 po predchádzajúcom osobnom stretnutí,
zo svojho mobilného telefónu z obce D., okr. C., cez aplikáciu Messenger intenzívnym presviedčaním
a pod hrozbou ukončenia vzájomného vzťahu požadoval od mal. F., nar. XX.XX.XXXX vyhotovenie

fotografií jej obnaženého prirodzenia, čo mal. F.F. z obavy z rozchodu aj urobila a v mieste bydliska v
C., G. XXXX, okr. C. vyhotovila fotografiu svojej obnaženej časti tela od brucha po stehná a túto mu
dvakrát zaslala.

Následne súd obžalovaného A. B. uznal vinným v bode 1/ zo zločinu výroby detskej pornografie podľa

§ 368 ods. 1 Tr. zák., v bode 2/ zo zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm.
b) T. zák., v bode 3/ zo zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.
a v bode 4/ zo zločinu rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., na
tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Za toto mu súd podľa § 368 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 3 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods.

2 Tr. zák., § 39 ods. 5 Tr. zák. uložil spoločný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu uložil aj trest
prepadnutia veci: mobilný telefón zn. Samsung Galaxy Note 10+ model SM-N975F. Podľa § 42 ods. 2 Tr.
zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 26.6.2023, sp.zn. CA-1T/27/2023,

právoplatný dňa 26.6.2023, ktorým bol A. B. pre zločin podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. uložený trest
odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. obžalovanému
uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste podal odvolanie prokurátor, v neprospech obžalovaného
písomným podaním zo dňa 15.11.2024, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 15.11.2024. Podané
odvolanie prokurátor zdôvodnil písomným podaním zo dňa 14.2.2025, doručeným Okresnému súdu
Žilina dňa 17.2.2025, nasledovne:

S rozhodnutím súdu vo vzťahu k výroku o treste nesúhlasí. Trest je právnym následkom spáchania
trestného činu, preto musí byť úmerný. Musí sa rovnať spôsobenému bezpráviu, čiže nesmie byť
prísnejší, aby nevzniklo nové bezprávie, ale ani miernejší, aby nedošlo k nedostatočnej negácii
spôsobeného bezprávia. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý.

V konkrétnej veci súd ukladal trest odňatia slobody za spáchanie:
- pokračovacieho zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. - trestná
sadzba od 7 rokov až do 12 rokov,
- zločinu rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. - trestná sadzba
od 3 rokov až do 8 rokov,

-zločinuvydieraniapodľa§189ods.1,ods.2písm.b)Tr.zák.-trestnásadzbaod4rokovaždo10rokov.
Trestné činy boli spáchané viacerými skutkami. Súd mal preto okrem už ním aplikovaných ustanovení
zákona použiť pri ukladaní trestu aj ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. a ukladať trest sadzbe od 7
rokov až do 16 rokov. Naopak súd pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie § 39 ods. 5 Tr. zák. Jeho
použitie je pre súd fakultatívne, t.j. zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby v zmysle uvedeného

ustanovenia nie je povinnosťou súdu, ale iba možnosťou. V konkrétnej veci však aplikácia uvedeného
ustanovenia, vzhľadom na spôsob spáchania viacerých trestných činov spáchaných viacerými skutkami,
na ich povahu a závažnosť a na osobu páchateľa, nebola namieste. Obžalovaný sa dopustil troch
trestných činov vo viacčinnom súbehu, z ktorých každý je zločinom a boli spáchané piatimi skutkami
(skutok - z procesného hľadiska). Pokiaľ ide o osobu obžalovaného a jeho postoj k dodržiavaniu

spoločenských noriem poukazuje na to, že obžalovaný sa dopustil v období od januára 2022 do februára2024 štyroch priestupkov, z ktorých každý bol priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu podľa §
49 ods. 1 písm. e) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a, za ktoré bol postihnutý (OO PZ Turzovka
bloky L0409586, L0409587, L0409588 zo dňa 28.1.2022, rozhodnutie Okresného úradu Čadca,

odboru všeobecnej vnútornej správy pod OU-CA-OVVS-2022/005559 zo dňa 28.06.2022, rozhodnutie
Okresného úradu Čadca, odboru všeobecnej vnútornej správy pod OU-CA-OVVS-2022/005557 zo dňa
10.5.2022 a rozhodnutie Okresného úradu Čadca, odboru všeobecnej vnútornej správy pod OU-CA-
OVVS-2024/004689 zo dňa 4.6.2024). Priestupky boli opakovane spáchané voči blízkym osobám matke
H. B., babke I. F., tete A. F., družke A. J.. Nemožno opomenúť ani to, že v súčasnosti sa uznesením OR

PZ OKP, ČVS:ORP-174/1-VYS-CA-2024 zo dňa 16.05.2024 vedie proti obžalovanému trestné stíhanie
prezločintýraniablízkejosobyazverenejosobypodľa§208ods.1písm.a)Tr.zák.vsúbehusprečinom
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť voči vtedajšej družka A.
J.. Súd označil obžalovaného za náročnejšie prevychovateľného páchateľa. Súd pri ukladaní súhrnného
trestu obžalovanému navýšil trest len o 2 roky, napriek tomu, že ukladal trest pri vyššej trestnej sadzbe
ako bola pôvodne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno považovať uložený trest odňatia slobody

za neprimeraný, nenaplňujúci svoj účel a aplikácii ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák. za neadekvátnu.
Súd rozsudkom zároveň popri treste odňatia slobody uložil obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. trest prepadnutia veci - mobilného telefónu zn. Samsung Galaxy Note 10+model SM-N975F.
Súd opomenul rozhodnúť o SIM karte 4KA a pamäťovej micro SD karte 2GB, ktoré netvoria súčasť
citovaného mobilného telefónu, preto je potrebné o nich rozhodnúť.

Keďže tu neboli splnené podmienky na aplikáciu § 39 ods. 5 Tr. zák. navrhol, aby Krajský súd v Žiline
podľa § 321 ods. 1 písm. b), e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Žilina v časti výroku
o treste a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil Okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie,
resp., aby rozhodol sám (a uložil obžalovanému spoločný, súhrnný trest odňatia slobody minimálne na
dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia a uložil mu trest prepadnutia veci a to mobilného telefónu značky Samsung Galaxy
Note 10+model SM-N975F s IMEI:XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI2:XXXXXXXXXXXXXXX, sériové číslo
S/N:RF8MA058HHJ so SIM kartou 4KA a pamäťovou micro SD kartou 2GB).

Proti vyššie uvedenému rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj obžalovaný A. B. prostredníctvom

obhajcu písomným podaním zo dňa 20.11.2024, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 20.11.2024,
ktoré zdôvodnil prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo dňa 22.1.2025, doručeným Okresnému
súd Žilina dňa 22.1.2025, nasledovne:

Súdmuuznaldvepoľahčujúceokolnostiatopodľa§36písm.l)Tr.zák.-priznalsakspáchaniutrestného

činu a trestný čin úprimne oľutoval a podľa § 36 písm. n) Tr. zák. - napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušným orgánom a jednu priťažujúcu okolnosť, že spáchal viac trestných činov - § 37 písm.
h) Tr. zák. Súd mu ukladal trest odňatia slobody v rozmedzí trestnej sadzby 7 - 12 rokov.
Rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý napáda odvolaním nepovažuje za zákonný a spravodlivý vo
výroku o treste a vo výroku o uloženom ochrannom opatrení z týchto dôvodov. Pokiaľ súd poukazuje v

odôvodnení napadnutého rozsudku, že bol už pre násilnú trestnú činnosť odsúdený, poukazuje na to,
že pred spáchaním skutku uvedeného v bode 1/ rozsudku, ktorý je čiastkovým skutkom pokračujúceho
trestného činu, tak ako je tento uvedený v bodoch 1/ až 4/ rozsudku nebol odsúdený pre trestný čin.
Pokiaľ ide o odsúdenie pre skutok uvedený v bode 1/ rozsudku, za tento bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Žilina, sp.zn. CA-1T/27/2023 zo dňa 26.6.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť v ten

istý deň. Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. CA-1T/45/2023 zo dňa 13.112024 bol podľa § 41
ods. 3 Tr. zák. zrušený výrok o vine rozsudku Okresného súdu Žilina, sp.zn. CA-1T/27/2023 zo dňa
26.6.2024 a taktiež bol podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušený výrok o treste, ktorý mu bol uložený uvedeným
rozsudkom. Týmto rozsudkom mu bol podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo
výmere 4 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Predmetný

trest vykonáva a vykonával ho aj v čase vyhlásenia rozsudku sp. zn. CA-1T/45/2023.
Poukazuje na ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák., podľa, ktorého, pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich
okolností. Pokiaľ ide o poľahčujúce okolnosti, súd nedostatočne prihliadol na tie poľahčujúce okolnosti,
najmä ku skutočnosti, že dňa 28.9.2021 v konaní vedenom na OR PZ OKP pod ČVS:ORP-644/1-

VYS-CA-2021 (pre tento skutok bol pôvodne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn.
CA-1T/27/2023), vydal mobilný telefón, hoci tak po poučení podľa § 89 ods. 1 Tr. por. nemusel urobiť,
nakoľko edičnú povinnosť v zmysle § 89a ods. 1 Tr. por. nemá osoba, ktorá by vydaním veci vystavila
seba nebezpečenstvu trestného stíhania, alebo si vydaním veci zhoršila svoju procesnú situáciu. Právevydaním mobilného telefónu a jeho následnou analýzou znalcom, mu bolo vznesené obvinenie pre
skutky uvedené v bodoch 2/, 3/ a 4/ rozsudku, ktorý napáda odvolaním.
Súd prvého stupňa taktiež nedostatočne prihliadol pri ukladaní trestu k tomu, že keď bol odsúdený

rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. CA-1T/27/2023 zo dňa 26.6.2024 (skutok v bode 1/ rozsudku,
ktorý napáda odvolaním) a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, vzdal sa
po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní práva podať odvolanie aj za osoby oprávnené podať
odvolanie v jeho prospech. Prijal uložený trest odňatia slobody, ktorý mu bol síce uložený na dolnej
hranici trestnej sadzby, ale boli dané dôvody na zníženie dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu

pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, vzhľadom na skutočnosť, že na hlavnom
pojednávaní dňa 26.6.2024 dal vyhlásenie, že je vinný. Následne mu bol nariadený výkon trestu odňatia
slobody.
Súd prvého stupňa sa mal v napadnutom rozsudku pri rozhodovaní o treste zaoberať aj skutočnosťou,
že v čase vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku vykonával a ďalej vykonáva trest odňatia slobody a
je na neho pôsobené v zmysle programu zaobchádzania a prostriedkov zaobchádzania vo výkone

trestu odňatia slobody v zmysle zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody v znení noviel.
Po nastúpení do výkonu trestu odňatia slobody viackrát prehodnotil svoj doterajší život. Uvedomil si
nesprávnosť svojho konania. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody chce riadne pracovať,
vyvaruje sa požívaniu alkoholických nápojov. Ospravedlnil sa poškodeným a oľutoval svoje konanie.
Pokiaľ na hlavnom pojednávaní dňa 13.11.2024 dal vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku, toto

jeho vyhlásenie sa považuje za priznanie spáchania skutku. Svojím vyhlásením urýchlil trestné konanie,
nakoľko na hlavné pojednávanie dňa 13.11.2024 sa nedostavila predvolaná svedkyňa poškodená V.K.
a súd by musel hlavné pojednávanie odročiť, nakoľko výsluchu tejto svedkyne poškodenej bol pre
rozhodnutie súdu dôležitý. Dolná hranica trestnej sadzby pri zločine výroby detskej pornografie podľa §
368 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. je v zmysle § 39 ods. 5 Tr. zák. znížená o 1/3 na 56 mesiacov,

čo predstavuje trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov. Je toho názoru, že pokiaľ súd prijal
jeho vyhlásenie viny, boli splnené zákonné podmienky na uloženie trestu odňatia slobody vo výmere
nižšej ako 6 rokov a zákonu by neodporovalo, pokiaľ by mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
4 roky a 8 mesiacov. Takýto trest by bol zákonný a spravodlivý. Uloženiu trestu v takejto
výmere nebráni ani znenie ustanovení § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 3 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák.

Do pozornosti odvolacieho súdu dáva aj to, že v minulosti nebol odsúdený pre násilnú trestnú činnosť.
Pri ukladaní trestu treba tiež prihliadnuť na postoj poškodených v prípravnom konaní a tiež na hlavných
pojednávaniach. Svedkyňa poškodená V.K. (skutok v bode 2/ rozsudku), pri výsluchu v prípravnom
konaní dňa 6.2.2023 uviedla: “ja nemám žiaden záujem na jeho trestnom stíhaní. Naopak myslím si,
že by za to nemal byť trestne stíhaný, lebo si nemyslím, že by urobil niečo nezákonné.“ Táto svedkyňa

sa nedostavila na hlavné pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 11.1.2024, 18.9.2024 a 13.11.2024.
Svedkyňa poškodená M.V. (skutok v bode 3/ a 4/ rozsudku), s ktorou žil ako druh a družka, pri výsluchu
v prípravnom konaní dňa 6.2.2023, po vznesení obvinenia, odmietla vypovedať a rovnako odmietla
vypovedať aj na hlavnom pojednávaní dňa 11.1.2024. Tiež poukazuje na odstup času, ktorý uplynul od
spáchania skutku do vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku, ktorý predstavuje dobu viac ako 4 roky.

Za zákonný nepovažuje ani výrok o uložení ochranného opatrenia - ochranného protialkoholického
liečenia ambulantnou formou z týchto dôvodov. Súd mu uložil ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák., odvolávajúc sa na znalecký posudok znalca
z odboru psychiatrie MUDr. Stanislava Kollára č. 40/2023. Keďže podľa znalca má ísť uňho o osobu
závislú na alkoholických nápojoch, podľa názoru súdu, táto skutočnosť zvyšuje riziko možnosti vzniku

prípadných nenapraviteľných následkoch jeho konania. Poukazuje na ustanovenie § 2 ods. 3 Tr. zák.,
podľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje. V čase vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku dňa
13.11.2024 už bol účinný zákon č. 40/2024 Z.z., ktorý novelizoval aj ustanovenie § 73 ods. 2 Tr. zák.,
pričom v znení účinnom v čase vyhlásenia rozsudku nie je uvedené v odseku 2 písmeno d). Súd v

odôvodnenínapadnutéhorozsudkucitujeustanovenie§73ods.2Tr.zák. vzneníúčinnomdo5.8.2024,
ktoré však v čase vyhlásenia rozsudku nemohol aplikovať ani podľa tohto ustanovenia ukladať mu
ochrannéopatrenievoformeochrannéhoprotialkoholickéholiečeniaambulantnouformou.Pretojetento
výrok nezákonný.
Okrem toho poukazuje na to, že súd mu uložil ochranné protialkoholické liečenie odvolávajúc sa len na

znalecký posudok znalca MUDr. Stanislava Kollára č. 40/2023. Znalec však v odpovedi na otázku č. 4
uviedol, že z medicínskeho hľadiska, pri pokračujúcom pití alkoholu, považuje jeho pobyt na slobode
za potencionálne nebezpečný pre spoločnosť, preto mu navrhuje uložiť ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou. Súd dostatočne nezohľadnil skutočnosť, že v čase vyhlásenia rozsudkudňa 13.11.2024 sa už nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde nemôže pokračovať v pití
alkoholu, a že v čase vyšetrenia znalcom sa ešte nachádzal na slobode, kedy mohol byť potencionálne
nebezpečných pre spoločnosť.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Žiline zrušil z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm.
b) písm. d, písm. e) Tr. por. rozsudok Okresného súdu Žilina, sp.zn. CA-1T/45/2023 zo dňa 13.11.2024
vo výroku o treste, vo výroku o ochrannom opatrení a vrátil vec súdu prvého stupňa, by ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K podaným odvolaniam sa prokurátor ani obžalovaný navzájom písomne nevyjadrili.

Verejné zasadnutie o odvolaniach prokurátora a obžalovaného A. B. sa na Krajskom súde v Žiline dňa
16.4.2025 konalo za prítomnosti obžalovaného A. B..

Na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom sa prokurátorka v rámci konečného návrhu vyjadrila,

že v súlade s písomne podaným odvolaním Krajskému súdu v Žiline navrhuje, aby tento podľa § 321
ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Žilina, sp.zn. CA-1T/45/2023
z 13.11.2024, a to v časti výroku o treste a v časti vo výroku o ochrannom opatrení a aby Krajský
súd v Žiline následne obžalovanému uložil spoločný súhrnný trest na dolnej hranici trestnej sadzby,
bez aplikácie zníženej výmery, a to s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák., účinného do 6.8.2024. Zároveň

navrhla, aby súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia. V ďalšom navrhla, aby krajský súd obžalovanému uložil aj trest
prepadnutia veci, a to mobilného telefónu špecifikovaného už v rozsudku okresného súdu, ale aj SIM
karty 4KA a rovnako pamäťovej mikro SD karty, ako to špecifikovali v písomne podanom odvolaní. Pri
ochrannom opatrení vyhodnotila odvolanie obžalovaného v časti za dôvodné, a to v tom smere, že malo

byť ukladané podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. v aktuálnom znení Trestného zákona. V ostávajúcej
časti argumentácie obžalovaného vo vzťahu k tomuto ochrannému opatreniu odvolanie obžalovaného
považovala za nedôvodné. Za nedôvodné považovala rovnako odvolanie obžalovaného v ostatných
častiach.
Obhajca obžalovaného v rámci konečného návrhu uviedol, že sa pridržiava písomne podaného

odvolania vrátane jeho odôvodnenia. Dodal, že Krajský súd v Žiline môže na verejnom zasadnutí
rozhodnúť aj sám. Podané odvolanie doplnil s poukazom najmä na závery znaleckých posudkov
psychiatra MUDr. Stanislava Kollára a psychológa PhDr. Andreja Franeka, ktorí sa vyjadrovali
k osobnosti obžalovaného, na ktorú navrhol prihliadať. Pokiaľ ide o požívanie alkoholu obžalovaným,
v tomto smere je nutné na neho pôsobiť liečbou. Nie je dôvod v danej trestnej veci trest odňatia slobody

navyšovať, práve naopak, je tu dôvod na zníženie trestnej sadzby pod dolnú hranicu a aj keď ide
o fakultatívnu možnosť zo stany súdu, na takýto postup tu zákonný dôvod je. Pokiaľ ide o odvolanie
prokurátora, toto považoval za nedôvodné, pokiaľ ide o návrh na navýšenie trestu odňatia slobody.
Odvolaniu obžalovaného navrhol vyhovieť s tým, že nie je dôvod na navýšenie trestu odňatia slobody,
ale práve naopak na jeho zníženie tak, ako to špecifikoval v podanom odvolaní. Ochranné opatrenie je

teda dôvodné, a to vo forme ambulantného protialkoholického liečenia, a teda pri jeho ukladaní sa má
postupovať podľa aktuálne účinného Trestného zákona.
Obžalovaný A. B. v konečnom návrhu uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedol jeho obhajca.

Krajský súd na podklade podaného odvolania, po zistení, že v predmetnej veci niet zákonného dôvodu

na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku o treste a výroku o ochrannom opatrení, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Pri preskúmaní prihliadal i na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale sú
takej povahy, že by mohli byť dôvodom na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Následne
zistil, že odvolanie obžalovaného aj odvolanie prokurátora boli podané v zákonom stanovenej lehote,

oprávnenými subjektmi, pričom odvolanie prokurátora aj odvolanie obžalovaného sú čiastočne dôvodné.

Krajský súd po preskúmaní predloženého spisu primárne zistil, že procesný postup súdu prvého
stupňa, ktorý predchádzal napadnutému výroku o treste a napadnutému výroku o ochrannom opatrení,
bol vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku. S ohľadom k tomu, že

obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa urobil vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por., odvolací súd preskúmal zákonnosť postupu
okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného. Zistil, že v tomto
smere konal súd prvého stupňa správne a neporušil žiadne procesné ustanovenie. Obžalovaný dalvyhlásením, že nepopiera spáchanie skutku dostatočne najavo, že žiadnym spôsobom nenamieta
skutkové a právne závery obžaloby. Priznanie viny bolo teda súdom prvého stupňa prijaté v súlade so
zákonom a stalo sa nemenným. Zákonným bol potom ďalší postup súdu prvého stupňa, keď nevykonal

dokazovanie v rozsahu priznanej viny a vykonal len dokazovanie ohľadne uloženia trestu obžalovanému
A. B..

Berúc do úvahy odvolacie námietky obžalovaného a prokurátora vo vzťahu k výroku o treste a výroku
o ochrannom opatrení, odvolací súd predovšetkým uvádza, že prvostupňový súd v tomto smere vykonal

dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí dňa
16.4.2025 doplnil dokazovania a oboznámil listinné dôkazy, a to aktualizovaný odpis z registra trestov
a lustráciu priestupkov u obžalovaného.

Podľa § 2 ods. 1 Tr. zák., účinného do 6.8.2024 (v ďalšom v texte len Tr. zák.) trestnosť činu sa posudzuje
a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním

činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa
ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Podľa § 2 ods. 3 Tr. zák., ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák., páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu

odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných
trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami,

zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného
o jednu tretinu. *) Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri
mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených
trestných činov.

Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť
pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o
pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok
o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti

skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane
nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj
o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším
rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.
Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného a prokurátora vo vzťahu k výroku o treste, keď

obžalovaný namieta uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody ako neprimerane vysokého
trestu a prokurátor namieta uloženie trestu odňatia slobody ako neprimerane mierneho, odvolací súd
predovšetkým uvádza, že prvostupňový súd v tomto smere vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na rozhodnutie. Okresný súd tu ale pri výpočte výšky konkrétneho trestu odňatia slobody nesprávneaplikoval Trestný zákon účinný od 6.8.2024, ktorý zohľadniac všetky do úvahy prichádzajúce dotknuté
ustanovenia Trestného zákona upravujúce výpočet trestu odňatia slobody, boli pre obžalovaného
nevýhodnejšie ako právna úprava obsiahnutá v Trestnom zákone účinnom do 6.8.2024. V prvom rade

je potrebné vychádzať z toho, že obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní nepoprel spáchanie skutku,
ktorý sa mu kladie za vinu, ktoré vyhlásenie samosudca prijal a vykonal dokazovanie vo vzťahu k výroku
o treste a k výroku o ochrannom opatrení. Správne prokurátor v podanom odvolaní konštatuje, že
obžalovaný bol okresným súdom uznaný za vinného z viacerých trestných činov, z ktorých každý je
zločinom, pričom tieto zločiny boli spáchané viacerými skutkami. Z uvedeného dôvodu bolo na mieste

aplikovanie ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák., použitie tzv. asperačnej zásady. Rovnako bolo na mieste
aplikovanie ustanovení Trestného zákona, ktoré upravujú poľahčujúce okolnosti, ktoré okresný súd
vyhodnotil čiastočne správne, keď konštatoval, že v danom prípade prichádza do úvahy poľahčujúca
okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., t.j. priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné
oľutovanie, avšak nesprávne, pokiaľ u obžalovaného uznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
n) Tr. zák., t.j. napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, kde podľa názoru

krajského súdu, v danom prípade tu neboli splnené zákonné podmienky, na takýto postup, nakoľko
dôkazná situácia bola už v prípravnom konaní dostatočná na kvalifikované dokumentovanie skutkového
a právneho stavu, pričom priznanie obžalovaného, či vydanie mobilného telefónu a kariet, bolo iba
dôsledkom, teda reakciou obžalovaného na dokumentovaný dôkazný stav. Obžalovaný v uvedenom
kontexte spáchanie skutku priznal a s OČTK spolupracoval, ale z hľadiska časovej dokumentácie

dôkazovnievtakomslede,žebytobolomožnévyhodnotiťakopoľahčujúcuokolnosťvzmysle§36písm.
n) Tr. zák. Na druhej strane mal okresný súd u obžalovaného uznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. l) Tr. zák., t.j. vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu, nakoľko obžalovaný pred
rokom 2020, teda pred s páchaním danej trestnej činnosti, nebol trestne ani priestupkovo postihnutý.
Okresný súd v rozsudku nesprávne uvažoval o aplikovaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr.

zák., t.j. spáchanie viacerých trestných činov, a to s poukazom na to, že v danom prípade prichádzalo
do úvahy ukladanie trestu obžalovanému s použitím tzv. asperačnej zásady (§ 41 ods. 2 Tr. zák.),
ktorej aplikovanie samo o sebe vylučuje súčasné použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr.
zák. (zákaz dvojitého postihu). Pri prevahe poľahčujúcich okolnosti (dve poľahčujúce okolnosti a žiadna
priťažujúca okolnosť, teda za stavu 2:0) bolo na mieste aplikovanie ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák., teda

zníženie hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri takto zohľadnenom
výpočte trestu odňatia slobody, prichádza do úvahy najskôr aplikovanie ustanovenia § 38 ods. 3 Tr.
zák., kde pri najťažšom trestnom čine, t.j. zločine výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2
písm. b) Tr. zák., súd vychádza z tam uvedenej trestnej sadzby 7 rokov až 12 rokov, je upravená trestná
sadzba podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. vo výmere trestná sadzba 7 rokov až 10 rokov a 4 mesiace. Následne,

v druhom kroku, pri aplikovaní tzv. asperačnej zásady (§ 41 ods. 2 Tr. zák.) a tak z vyššie upravenej
trestnej sadzby trestu odňatia slobody, t.j. 7 rokov až 10 rokov a 4 mesiace, je upravená trestná
sadzba 7 rokov až 13 rokov, 9 mesiacov a 10 dní (tzv. asperačná zásada predstavuje zvýšenie hornej
hranice trestnej sadzby o 1/3). Pri aplikácií Trestného zákona účinného po 6.8.2024, úprava zákonom
ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody, zohľadňujúca prevahu poľahčujúcich okolností nie

je možná spôsobom, ako je tomu v Trestnom zákone účinnom do 6.8.2024 (zníženie hornej hranice
trestnej sadzby o 1/3). Za tohto stavu by sa pri zákonom stanovenej trestnej sadzbe trestu odňatia
slobody 7 rokov až 12 rokov priamo aplikovala tzv. apseračná zásada (§ 41 ods. 2 Tr. zák.), pri ktorej by
upravená trestná sadzba trestu odňatia slobody bola 7 rokov až 16 rokov. Z uvedeného je teda zrejmé,
že Trestný zákon účinný do 5.8.2024 je pre obžalovaného priaznivejší. Už len na dokreslenie teoretickej

možnosti ukladania trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., per analogiam (teda pri nepopieraní
spáchania skutku analogicky ako pri inštitúte dohody o vine a treste), by trestná sadzba predstavovala
zníženie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby zo 7 rokov na 4 roky a 8 mesiacov.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, zohľadniac odvolacie argumenty obžalovaného (znížiť
trest odňatia slobody na 4 roky a 8 mesiacov) a odvolacie argumenty prokurátora (uloženie trestu

bez aplikácie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák., teda, bez zohľadnenia prijatia
vyhlásenia o vine a uloženie spoločného súhrnného trestu odňatia slobody na dolnej hranici upravenej
trestnej sadzby) krajský súd uvádza nasledovné: Krajský súd vychádzajúc z toho, že odvolaniami
obžalovaného a prokurátora napadnutým rozsudkom Okresného súdu Žilina boli porušené ustanovenia
Trestného zákona (použitý Trestný zákon, ktorý nie je pre obžalovaného priaznivejší) krajský súd

na predmetné reagoval rozsudkom, ktorým podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr. zák. zrušil
rozsudok okresného súdu, nakoľko popri, pre obžalovaného nevýhodnom Trestnom zákone (porušené
ustanovenia Trestného zákona), bol okresným súdom obžalovanému ukladaný aj spoločný súhrnný trestodňatia slobody vo výmere 6 rokov (za použitia § 39 ods. 5 Tr. zák. účinného od 6.8.2024 – zohľadnenie
vyhlásenia viny – nepopretia spáchania skutku), ktorý krajský súd vyhodnotil ako neprimerane mierny.

Krajský súd sa nestotožnil s výmerou obžalovanému uloženého spoločného súhrnného trestu odňatia
slobody vo výmere 6 rokov, keď podľa názoru krajského súdu u obžalovaného nie sú splnené zákonné
podmienky na ukladanie trestu odňatia slobody mimoriadne zníženého pod dolnú hranicu zákonom
určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam,
teda keď obžalovaný v tejto veci učinil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. c) Tr. por. a súd prvého

stupňa toto vyhlásenie obžalovaného následne prijal.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR
č. 44 publikované v Zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.
5/2017, z ktorého vyplýva nasledovný záver : „Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná
v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak
v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky

vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí
a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., teda
v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie
per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade
uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ

(procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho,
aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. “
Krajský súd si je vedomý, a to aj s prihliadnutím na vyššie uvedené stanovisko trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR, že v prípade vyhlásenia viny obžalovaný automaticky nemá nárok na ukladanie
mimoriadne zníženého trestu odňatia slobody analogicky postupom podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4

Tr. zák. Krajský súd v tomto konkrétnom prípade obžalovaného A. B. zastáva názor, že tu neexistujú
dôvody, pre ktoré je možné v jeho prípade pri ukladaní trestu postupovať podľa § 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 Tr. zák. per analogiam a ukladať mu trest odňatia slobody mimoriadne znížený pod dolnú hranicu
zákonom určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Najvyšší súd v Stanovisku v prípade vyhlásenia
viny obžalovaným na hlavnom pojednávaní pripúšťa možnosť ukladania mimoriadne zníženého trestu

odňatia slobody obžalovanému pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby trestu odňatia
slobody podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam, teda v každom konkrétnom prípade
vyhláseniavinyobžalovanýmnahlavnompojednávaníbudenáslednenaúvahesúdu(ktorásamozrejme
musí byť náležite odôvodnená), či v danom prípade sú alebo nie sú splnené podmienky pre mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody aplikujúc ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam.

Dôvodom, pre ktorý podľa názoru krajského súdu u obžalovaného v nadväznosti na vyhlásenie viny na
hlavnom pojednávaní neprichádza do úvahy ukladanie mimoriadne zníženého trestu odňatia slobody
podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam je, že obžalovaný sa dopustil jednej
z najzávažnejších druhov trestnej činnosti, keď svojím opakovaným konaním získal a využil maloleté
osoby na vyhotovenie fotografií a v časti aj videonahrávok ich intímnych častí tela, za účelom svojho

sexuálneho uspokojenia a tieto v prípade poškodenej mal. A. aj bez jej súhlasu pridal na svoje konto
na internetovom portály Facebook, ktoré konanie je krajským súdom vyhodnotené ako nebezpečné
pre spoločnosť, a to jednak z hľadiska osôb poškodených ako aj z hľadiska možnosti vnímania
takejto činnosti obžalovaného verejnosťou. Uvedené konanie obžalovaného bolo spáchané vo vzťahu
k trom maloletým osobám (v podstate ešte dievčatám vo vývoji), spôsobom, ktorý nemožno nazvať

jednorazovým vybočením z medzí spoločensky akceptovateľného správania obžalovaného, ale išlo
o činnosť, ktorej sa dopustil opakovane v období od augusta 2020 do 22.10.2020. Aj napriek tomu,
že obžalovaný nie je osobou, ktorá by bola už pred spáchaním skutku súdom potrestaná (v odpise
z registra trestov nemal žiaden záznam), uvedené, vzhľadom na okolnosti spáchania skutku (vo vzťahu
k viacerým maloletým osobám), spôsobu jeho spáchania (páchané v období od augusta 2020 do

22.10.2020) neznižuje a neospravedlňuje jeho konania do takej miery, že by to súd vyhodnocoval ako
skutočnosť zásadnú pre ukladanie trestu. Navyše skutočnosť, že obžalovaný pred spáchaním skutku
viedol riadny život, krajský súd vyhodnotil v priznanej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr.
zák. Ďalším odvolacím argumentom prokurátora, s ktorým sa krajský súd stotožňuje, je aj vyhodnotenie
osoby obžalovaného ako osoby, ktorá má sklony k páchaniu určitého druhu protiprávneho konania,

v danom prípade priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) Zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení noviel, ktorých sa v období od januára 2022 do februára
2024 dopustil celkovo štyrikrát, pričom ako poškodené v daných priestupkových veciach (ich podstata)
vystupovali osoby (ženy) obžalovanému veľmi blízke, a to matka H. B., babka I. F., teta A. F. a družkaA. J.. Obžalovaný tak aj napriek spáchanej trestnej činnosti v roku 2020 voči trom maloletým osobám
ženského pohlavia, v protiprávnom konaní pokračoval aj v rokoch 2022 až 2024 páchaním štyroch
uvedených priestupkov, spáchaných opätovne voči ženám. Aj z takto zisteného stavu je možné osobu

obžalovaného vyhodnocovať ako osobu so sklonom k páchaniu prípravnej činnosti voči ženám (nielen
fyzická forma, ale aj pôsobenie na ich psychiku), a to nielen voči mladistvým, ale aj najbližším rodinným
príslušníkom (matka, babka, teta, družka). Krajský súd sa ale nestotožňuje s odvolacou argumentáciou
prokurátora, ktorou poukazuje na iné, toho času prebiehajúce trestné stíhanie obžalovaného v inej
trestnej veci, nakoľko v danom prípade platí prezumpcia neviny. Krajský súd sa nestotožňuje ani

s odvolacou argumentáciou obžalovaného, ktorou poukazuje na to, že v uvedených trestných veciach sa
k trestnej činnosti priznal a túto úprimne oľutoval, urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, v pôvodnom
trestnom konaní (sp.zn. CA-1T/27/2023) sa vzdal práva na podanie odvolania, s OČTK spolupracoval,
postoj poškodených k jeho osobe (mal. V.K. nemala záujem na jeho trestnom stíhaní, poškodená
M.V. odmietla vypovedať), odstup času od spáchania skutku a už vykonáva trest odňatia slobody,
počas ktorého výkonu už bolo na neho pôsobené penitencionárnymi nástrojmi z týchto dôvodov. Na

priznanie a úprimné oľutovanie spáchania skutku súd prihliadal v zmysle ustanovenia § 36 písm. l) Tr.
zák. Vzdanie sa práva na podanie odvolania v konaní vedenom pod sp.zn. CA-1T/27/2023, nie je pre
aktuálne trestné konanie takou relevantnou skutočnosťou, na ktorú by mal súd reagovať aplikovaním
§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. Obžalovaný tak učinil v inom trestnom konaní, za tam
uznaného stavu veci a svojho postoja, ktorý k predmetnému opravnému prostriedku zaujal. Súd trestnú

vec obžalovaného aktuálne posudzuje v kontexte celého spektra zbiehajúcej sa jeho trestnej činnosti,
za ktorú bol uznaný vinným. Obžalovaný v trestnej veci vedenej pod sp.zn. CA-1T/27/2023, vykonával
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, ktorý nastúpil dňa 1.7.2024 a vykonával ho do
16.4.2025 (vyhlásenie rozsudku krajského súdu v predmetnej trestnej veci), počas ktorého bolo na neho
pôsobenékvalifikovanýmipenitencionárnyminástrojmiústavomnavýkontrestuodňatiaslobody.Kstavu

penitencionárnej prevýchovy obžalovaného sa nie je možné kvalifikovane vyjadriť, nakoľko uvedené
nebolo predmetom tohto konania. Ukladaný spoločný súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 7 rokov zohľadňuje všetky atribúty ukladania trestu, vrátane vyhodnotenia osoby obžalovaného
(jeho sklonov k páchaniu určitého druhu protiprávnej činnosti). Povedané aj inak, uložený spoločný
súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody je trestom za spáchanú trestnú činnosť, za ktorú bol

obžalovaný uznaný vinným. Trest takto uložený je nielen nástrojom na vytvorenie vhodných podmienok
nápravy obžalovaného, ale je aj morálnym odsúdením obžalovaného spoločnosťou za to čo komu a za
akých okolností vykonal (spáchané zločiny). Rovnako zákonným a rozhodným kritériom ukladania trestu
obžalovanému nie je ani postoj poškodených k osobe obžalovaného (odmietnutie vypovedať, nezáujem
na jeho trestnom stíhaní), nakoľko trestné stíhanie v danej trestnej veci nie je viazané na súhlas

poškodeného, pričom záujem spoločnosti a aj poškodených v širšom zmysle (generálna prevencia), je
jediným zákonným kritériom postupu súdu. Odstup času od spáchania skutku nie je rovnako v tomto
konaní takou relevantnou skutočnosťou, na ktorú by mal súd reagovať pri ukladaní trestu formou
jeho zníženia (pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody). Skutky
spáchané obžalovaným v období od augusta 2020 do 22.10.2020 nepredstavujú takú skutočnosť, ktorú

by bolo možné vyhodnotiť ako uplynutie dlhšieho času od ich spáchania. V zmysle už ustálenej súdnej
praxe nie je obdobie cca 4 a pol roka ako obdobie medzi spáchaním skutku a rozhodnutím súdu v merite
veci dlhším obdobím a dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. (s poukazom
na Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd). Uloženie spoločného súhrnného trestu odňatia slobody
vo výmere 4 roky a 8 mesiacov nepodmienečne, ako to obžalovaný v podanom odvolaní navrhuje,

je aj s prihliadnutím na už vyššie v tomto rozsudku krajským súdom uvádzaným zásadám ukladania
trestu, absolútne neprijateľné. V tomto smere je odvolacia argumentácia obžalovaného krajským súdom
neakceptovaná, naopak odvolaciu argumentáciu prokurátora krajský súd v tejto časti akceptuje, nakoľko
sa s ňou stotožňuje.

Krajský súd tak v ďalšom postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine
rozsudkom, sp.zn. 2To/18/2025 zo 16.4.2025 ukladal obžalovanému trest spoločný a súhrnný, podľa
zásad na ukladanie spoločného trestu (§ 41 ods. 3 Tr. zák.), pričom súčasne aplikoval aj ustanovenie
§ 41 ods. 2 Tr. zák., tzv. asperačnú zásadu a súčasne podľa zásad na ukladanie trestu súhrnného (§
42 ods. 1 Tr. zák.), s použitím ustanovenia § 42 ods. 2 Tr. zák., keď zrušil výrok o treste rozsudku

Okresného súdu Žilina, sp.zn. CA-1T/27/2023 z 26.6.2024, právoplatný 26.6.2024, ktorým bol
obžalovaný A. B. uznaný za vinného pre zločin vydierania podľa § 189 ods.1, ods. 2, písm. b) Tr. zák.
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a pre zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 ods.
1 Tr. zák. a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky so zaradením na výkontrestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd zároveň zrušil
všetky rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad. Ukladanie tohto spoločného súhrnného trestu odňatia slobody tak krajský súd

zvažoval primárne v kontexte upravenej zákonnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody 7 rokov až
13 rokov, 9 mesiacov a 10 dní. Uloženie spoločného súhrnného trestu na dolnej hranici takto určenej
trestnej sadzby, t.j. 7 rokov, je v súlade tak s individuálnou prevenciou, ako aj s prevenciou generálnou.
Odvolacia argumentácia obžalovaného (vyhlásenie viny, priznanie a oľutovanie spáchania skutku) bola
krajským súdom primárne zohľadnená pri úvahách nad určením spoločného súhrnného trestu odňatia

slobody, ktorý bol v zmysle vyššie uvedeného výpočtu určovaný z upravenej zákonnej trestnej sadzby
trestu odňatia slobody 7 rokov až 13 rokov, 9 mesiacov a 10 dní. Aj argumentácia uvedená obžalovaným
v podanom odvolaní predstavuje pre krajský súd také skutočnosti, pre ktoré, okrem už aj vyššie krajským
súdom uvedeným skutočnostiam (netrestaný a pod.), krajský súd neuvažoval o uložení spoločného
súhrnného trestu obžalovanému vo vyššej výmere, ale na spodnej hranici trestnej sadzby. Úvahy nad
uložením trestu odňatia slobody pod takto určenú dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, prezentované

obžalovaným v podanom odvolaní nie sú pre krajský súd relevantné a prijateľné. Krajský súd zaradil
obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., nakoľko tomuto stavu a zákonnému
rámcu zodpovedali skutočnosti zistené v predmetnom trestnom konaní.

Krajský súd podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák., obžalovanému uložil i trest prepadnutia vecí:
mobilný telefón zn. Samsung Galaxy Note 10+, model SM-N975F, IMEI1:XXXXXXXXXXXXXXX,
IMEI2:XXXXXXXXXXXXXXX, sériové číslo S/N:RF8MA058HHJ, SIM karta 4KA a pamäťová micro SD
karta 2GB, nakoľko uvedenému zodpovedal nielen skutkový, ale aj právny stav, na ktorý v podanom
odvolaní prokurátor správne poukázal. Išlo o veci patriace obžalovanému, ktoré boli zaistené v trestnom

konaní dňa 11.7.2022. Okresný súd v odvolaním napadnutom rozsudku nesprávne vo výroku o treste
prepadnutia veci neuviedol aj SIM kartu 4KA a pamäťovú micro SD kartu 2GB, o ktorých nebolo
v trestnom konaní za tohto stavu žiadnym spôsobom rozhodnuté.

Krajský súd podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák., účinného od 6.8.2024, uložil obžalovanému aj

ochranné ambulantné protialkoholické liečenia. V tomto smere sa stotožnil s odvolacou argumentáciou
prokurátora, ktorý poukazuje na nesprávne aplikovaný Trestný zákon a čiastočne aj s odvolacou
argumentáciou obžalovaného, ktorý na toto poukazuje rovnako. Krajský súd tu pri uložení tohto
druhu liečenia vychádzal zo znenia ustanovenia § 2 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého sa ochranné
opatrenie (liečenia) ukladá podľa Trestného zákona účinného v čase, kedy sa o ňom rozhoduje. V čase

rozhodovania o predmetnom už aj okresným súdom (hlavné pojednávanie dňa 13.11.2024) bol účinný
Trestný zákon, ktorý v znení účinnom od 6.8.2024 neobsahoval ustanovenie § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák.
Vdanejtrestnejveci,berúcdoúvahydôkazyvykonanénahlavnompojednávaní–oboznámenýznalecký
posudok MUDr. Stanislava Kollára, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č.
40/2023 u osoby obžalovaného A. B. ide o osobu závislú na alkohole, ktorej (zdravotný) stav vyžaduje

túto formu ochranného liečenia. Znalec považuje pobyt obžalovaného na slobode pri pokračovacom
pití alkoholu za nebezpečný pre spoločnosť. Krajský súd sa nestotožňuje s odvolacou argumentáciou
obžalovaného, že tento v podmienkach aktuálne vykonávaného trestu odňatia slobody nie je pre
spoločnosť nebezpečný. Obžalovaný je osobou závislou na alkohole, ktorá skutočnosť nie je v tomto
konaní sporná. Uloženie ochranného liečenia v zmysle § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. je viazané na

splnenie zákonných podmienok, ktoré v danom prípade splnené boli. Obžalovaný sa v doterajšej fáze
trestného konania nepodrobil žiadnej forme liečby zo závislosti na alkohole. Liečba mu bola znalcom
navrhovaná v situácií, ktorá bola zhodnocovaná v čase, kedy sa nachádzal na slobode. Tento stav
obžalovanéhovyžadovaluloženieochrannéhoambulantnéhoprotialkoholickéholiečeniaprávezdôvodu
závislosti, z ktorej sa doposiaľ neliečil. Len sama o sebe obžalovaným prezentovaná skutočnosť, že sa

nachádza vo výkone trestu odňatia slobody neznamená, že dôvody na uloženie ochranného liečenia
pominuli. Povedané aj inak, obžalovaný žije v spoločnosti, aktuálne je vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorá skutočnosť sama o sebe nie je dôvodom na konštatovanie, že už závislý nie je a rovnako nie je
pre spoločnosť nebezpečný, teda jeho liečenie zo závislosti na alkohole nie je dôvodné. Vzhľadom na
takto zistené skutočnosti krajský súd rozhodol o uložení ochranného ambulantného protialkoholického

liečenia obžalovaného podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. (účinného od 6.8.2024).

Krajský súd v závere úvah konštatuje, že takto v rozsudku krajského súdu zmenený stav týkajúci sa
výroku o treste a výroku o ochrannom opatrení, nie je v neprospech obžalovaného. Treba dodať, žekrajský súd predmetným rozsudkom reagoval na skutočnosti, ktoré v odvolaní podanom prokurátorom
v neprospech obžalovaného uvádzal prokurátor. Súd podanému odvolaniu prokurátora vyhovel
a podanému odvolaniu obžalovaného vyhovel čiastočne.

Vo vyššie uvedenom tak ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Senát rozhodol pomerom hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.