Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. máj 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 32C/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123208933
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8123208933.15

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. A.,
proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XXX, D. A., t.č. H. I. X, B., o návrhu
žalovaného na zrušenie kontroly dodržiavania neodkladným opatrením nariadených povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 32C/23/2023-28 zo dňa 25.10.2023 vo výrokoch
I. a II.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením č. k. 32C/23/2023-28 zo dňa 25.10.2023 súd nariadil kontrolu dodržiavania neodkladným
opatrením vydaným Krajským súdom v Prešove č. k. 13Co/101/2019-236 zo dňa 01.09.2019
nariadených povinností vo vzťahu k žalovanému technickými prostriedkami – osobným identifikačným

zariadením kontrolovanej osoby a zariadením na určenie polohy kontrolovanej osoby a vo vzťahu
k žalobkyni zariadením varovania blízkosti chránenej osoby (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť
podrobiť sa a strpieť inštaláciu uvedených technických prostriedkov (výrok II.), poučil žalovaného
o možnosti podať proti žalobkyni žalobu o ochranu osobnosti, resp. žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy
spôsobenej žalobkyňou podaným neodkladným opatrením (výrok III.) a žalobkyni právo na náhradu trov
konania nepriznal (výrok IV.).

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému
strpieť monitorovacie zariadenie z dôvodu, že žalovaný je obžalovaný z nebezpečného prenasledovania
žalobkyne, kde je vedené trestné konanie 5T/59/2021. Po ukončení posledného súdneho pojednávania
dňa 12.04.2023 sa žalobkyni vyhrážal smrťou, na základe čoho bol vzatý do vyšetrovacej väzby a je
obvinený pre nebezpečné vyhrážanie. Žalobkyňa mala strach o seba a svoje deti. Súd pri rozhodovaní

vychádzal zo znaleckého posudku znalca MUDr. Mareka Zelmana č. 98/2023, ktorý vyšetril žalovaného
dňa 18.07.2023 a z ktorého vyplýva, že u neho zistil prejavy duševnej poruchy – bludovej poruchy
a trvalej duševnej poruchy, zmiešanej poruchy osobnosti. Znalec považoval pobyt obvineného
na slobode z psychiatrického hľadiska za nebezpečný pre spoločnosť, nakoľko bez adekvátnej
psychiatrickej liečby existuje riziko pokračovania analogickej trestnej činnosti. Navrhol mu uloženie
ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou. Tiež považoval za potrebné jeho bezodkladné

umiestnenie v zdravotníckom zariadení poskytujúcom zdravotnú starostlivosť v špecializačnom odbore
psychiatria... Žalobkyňa tak osvedčila, že existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozená jej
duševnáatelesnáintegrita,atonajmäspoukazomnazáveryznaleckéhoposudkuznalcaMUDr.Mareka
Zelmana.

3. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 8Co/2/2024 – 118 zo dňa

01.02.2024potvrdiluznesenievovýrokochI.aII.ažalobkyninepriznalnáhradutrovodvolaciehokonania
voči žalovanému.4. Uznesením č. k. 32C/23/2023-263 zo dňa 02.05.2024 Okresný súd Prešov zamietol návrh žalovaného
na zrušenie kontroly dodržiavania nariadených povinností technickými prostriedkami. Krajský súd

v Prešove uznesením č.k. 8Co/23/2024-312 zo dňa 04.07.2024 toto uznesenie potvrdil.

5. Uznesením č. k. 32C/23/2023 - 458 zo dňa 03.10.2024 Okresný súd Prešov zrušil neodkladné
opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 32C/2023/2023 - 28 zo dňa 25.10.2023.

6. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 2Co/58/2024 - 642 zo dňa 25.11.2024
zmenil uznesenie č. k. 32C/23/2023 - 458 zo dňa 03.10.2024 tak, že návrh žalovaného zamietol.

7. Žalovaný opätovne podal návrh na ukončenie sledovania jeho osoby. Uviedol, že sledovanie jeho
osoby pretrváva neprimerane dlho a v dôsledku najnovšieho vývoja závažným spôsobom zasahuje do
jeho práv, osobnej integrity a zdravia. Krajský súd vychádzal z predpokladu, že neexistujú dôkazy o

protizákonnom konaní zo strany žalobkyne, pričom zároveň zotrval v názore, že je nebezpečný napriek
znaleckým posudkom, ktoré tvrdili opak. Vzhľadom na nové dôkazy a zmenené okolnosti je však zrejmé,
že sledovanie jeho osoby je právne nelegitímne a neprimerané. Dlhodobé sledovanie výrazne zhoršilo
jeho zdravotný stav, predovšetkým diagnostikovanú komplexnú posttraumatickú stresovú poruchu,
pretrvávajúce sledovanie má devastujúci vplyv na jeho každodenný život, prácu a schopnosť vykonávať

bežné činnosti. Pokračujúce sledovanie 1. porušuje princíp proporcionality a právneho štátu, 2.
nerešpektujenovéskutočnosti-situáciasaodpôvodnéhorozhodnutiasúduzásadnezmenila;žalobkyňa
dlhodobo predkladala falošné obvinenia, ktoré boli vyvrátené a neexistuje už žiadne relevantné riziko
pre jej bezpečnosť, 3. zanedbáva jeho práva a zdravie - zdravotné dôsledky sledovania sú závažné
a prehlbujú sa, pričom chýba objektívne odôvodnenie na pokračovanie zásahu. Žalovaný poukázal na

to, že znalecké posudky predložené po pôvodnom rozhodnutí zásadne menia obraz o jeho osobe a
vyvracajú akúkoľvek údajne existujúcu hrozbu voči žalobkyni. Žalobkyňa vedome poskytla nepravdivé
informácie s cieľom poškodiť jeho osobu. Nové skutočnosti a dôkazy zásadne ovplyvňujú pôvodný
príkaz na sledovanie, pretože predpoklady, na ktorých bolo opatrenie založené, už neplatia. Ak by
došlo k zachovaniu stavu na základe vyjadrenia Krajského súdu, museli by sme čakať na meritórne

rozhodnutie súdu vo veci krivej výpovede, prísahy a krivého obvinenia, čo môže trvať roky a až potom
by sa rozhodlo, že pominuli dôvody na jeho sledovanie. Sledovanie jeho osoby pretrváva už viac ako
rok, hoci nemá oporu v aktuálnych skutočnostiach. Ďalej žalovaný tvrdil, že v období trvania zákazu
priblíženia dodržiaval všetky opatrenia, pričom preukázal rešpekt k rozhodnutiam súdu a ani raz od roku
2018 sa k žalobkyni nepriblížil a už vôbec neohrozil. Nebolo zaznamenané žiadne rizikové správanie z

jeho strany a tvrdenie Krajského súdu, že takouto skutočnosťou je odmietnutie spolupráce, za daných
okolností neobstojí. Žalovaný uviedol, že pretrvávajúce sledovanie má devastujúce dopad na jeho
zdravotný stav a životnú situáciu, trpí vážnymi úzkostnými stavmi a nespavosťou, je obmedzený na
jednu miestnosť, kde trávi väčšinu času a opúšťa byt len v sprievode iných osôb. Pri samostatnom
pohybe na verejnosti ho premáha úzkosť, čo vedie k problémom s dýchaním, vracaniu a záchvatom

paniky. Tieto stavy spôsobili už tri dopravné nehody. Situácia ovplyvňuje jeho pracovný život, čelí
hrozbe straty zamestnania. Ďalej poukázal na to, že vedome sa rozhodol neplniť súdne rozhodnutie
vo veci nariadeného sledovania jeho osoby prostredníctvom monitorovacieho zariadenia, keďže sa cíti
byť priamo ohrozený na živote. Toto presvedčenie vychádza z dlhodobých skúseností a odborných
posudkov, ktoré dokazujú, že sledovanie výrazne prispieva k zhoršovaniu jeho psychického, fyzického

stavu. Jeho rozhodnutie vyhľadať odbornú pomoc bolo motivované snahou odvrátiť možný fatálny
následok, ku ktorému by mohlo viesť pokračovanie sledovania.

8.Súdzaúčelomrozhodnutiaonávrhužalovanéhonazrušenieneodkladnéhoopatreniapripojilnanávrh
žalovaného znalecký posudok vypracovaný v konaní vedenom pod sp. zn. 4Nt/18/2023 na tunajšom

súde, vypracovaný znaleckým ústavom: Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol.
s.r.o., Ernestova bašta 2, 940 62 Nové Zámky pod č. 08/2024 a znalecký posudok vypracovaný na
základe uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove ČVS: ORP – 1355/SE-PO –
2023 vo veci zanedbania povinnej výživy, vypracovaný MUDr. Matúšom Virčíkom, znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia a odvetvie psychiatria č. 07/2024.

9. Z obsahu znaleckého posudku č. 08/2024 vyplýva, že jeho účelom bolo v konaní sp. zn. 4Nt/18/2023
znovu posúdiť a vyšetriť duševný stav obvineného (žalovaného) pre účely rozhodovania o návrhu
na uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou. Psychologické a psychiatrickévyšetrenie žalovaného bolo vykonané dňa 10.05.2024 v Bratislave. V zmysle záverov znaleckého
posudku č. 08/2024 (str. 11 znaleckého posudku): „V prípade probanda vykonaným psychologickým
vyšetrením neboli zistené žiadne príznaky duševnej choroby v zmysle psychózy, ani prejavy látkovej

či nelátkovej závislosti. Neboli zistené ani žiadne ukazovatele úchylnej sexuality, resp. poruchy
sexuálnej preferencie. U probanda možno hovoriť skôr o psychosexuálnej nezrelosti a hravosti.“
Žalovanýbolpodrobenýpsychodiagnostickémuvyšetreniu,ktorépsychotickéznaky,resp.deviantnéčrty
nepreukázalo, podobne i z psychiatrického hľadiska neboli bludné štruktúry zistené, psychopatologické
prejavysaužalovanéhoformovalipostupne,vpsychologickyzrozumiteľnomkontextezápasuomaloleté

deti bývalých partnerov. Podľa znalcov ústavu žalovaný duševnou chorobou v úzkom slova zmysle
netrpí, aj dramatickejšie prejavy v jeho správaní a vystupovaní je možné dať na vrub jeho abnormne
štruktúrovanej osobnosti, dekompenzujúcej sa v rámci protrahovanej adaptačnej poruchy sténicko
astenickými osobnostnými mechanizmami. Zo záveru znaleckého posudku tak vyplýva, že žalovaný
duševnou chorobou v úzkom zmysle slova netrpí. Trpí však poruchou osobnosti zmiešaného typu,
na ktorej báze u neho prebieha protrahovaná adaptačná porucha vo forme psychopatického sténicko

astenického vývoja. Na otázku, či pobyt obvineného (žalovaného) na slobode je alebo nie je
z psychiatrického alebo sexuologického hľadiska nebezpečný pre spoločnosť a či je alebo nie je
potrebné nariadiť ochranné liečenie, znalecký ústav uviedol, že pobyt obvineného na slobode nie je
z psychiatrického alebo sexuologického hľadiska nebezpečný pre spoločnosť, znalci ústavu ochranné
opatrenie v tomto zmysle nenavrhujú. Pravdepodobná prognóza ďalšieho vývoja osobnosti obvineného

(žalovaného)vovzťahukprotispoločenskémukonaniujezávisláodďalšiehopriebehusúdnehokonania,
možno v tomto zmysle predpokladať pozitívny vývoj, resp. dobrú prognózu. Znalecký ústav sa tiež
vyjadril k správnosti záverov znaleckého posudku č. 98/2023 vypracovaného znalcom MUDr. Marekom
Zemanom, pričom uviedli, že odlišnosti v doteraz vykonaných znaleckých posudkoch vyplývajú
zo zložitosti danej problematiky, expertízy boli vykonávané v rôznych časových obdobiach, či fázach

trestného stíhania obvineného. Jedná sa o záležitosť v psychiatrickej a psychologickej forenznej praxi
nie ojedinelú.

10. Znalecký posudok č. 07/2024 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
MUDr. Matúša Virčíka bol vypracovaný za účelom posúdenia, či žalovaný trpí alebo v čase

spáchania trestného činu (zanedbania povinnej výživy) trpel duševnou chorobou alebo poruchou,
ktorá by mala vplyv na jeho rozpoznávacie a/alebo ovládacie schopnosti v čase skutku. Znalecké
psychiatrické vyšetrenie bolo vykonané ambulantnou formou dňa 23.04.2024 v Psychiatrickej nemocnici
Michalovce n.o. Z obsahu záverov znaleckého posudku (bod III.) vyplýva, že žalovaný trpí a čase
trestného činu trpel duševnou poruchou - zmiešaná a iná porucha osobnosti. Táto psychická porucha

nemala vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v čase skutku... Pobyt žalovaného
na slobode nie je pre spoločnosť z psychiatrického hľadiska nebezpečný. Znalec u obvineného
nezistil inú závažnú psychotickú poruchu, resp. psychickú poruchu/ochorenie, ktoré by spôsobovalo
narušenie rozpoznávacích, rozhodovacích a ovládacích schopností. Osobnosť obvineného je výrazne
disharmonický štruktúrovaná. Ma evidentné histriónske, paranoidné, emočne nestabilné a narcistické

črty. V popredí klinického obrazu je paranoidita s perzekučnými a kverulačnými prvkami, ktoré majú
výrazný negatívny dopad na jeho celkovú funkčnosť v rodinnom a spoločenskom živote.

11. Zo správy probačného a mediačného úradníka zo dňa 28.11.2004 vyplýva, že 27.11.2024
telefonicky kontaktovali probačného a mediačného úradníka z Operačného strediska elektronického

monitorovania osôb („ESMO“) z dôvodu prijatia hlásenia: „Manipulácia s remienkom, manipulácia
s telom“, teda že u kontrolovanej osoby od 14.48 hod. neprebieha monitorovanie prostredníctvom
Osobného identifikačného zariadenia („OIZ“), a teda neprebieha riadny režim kontroly technickými
prostriedkami. Dňa 27.11.2024 telefonicky kontaktoval probačného a mediačného úradníka žalovaný
po tom, čo mu bolo doručené rozhodnutie Krajského súdu Prešov o tom, že jeho monitorovanie

nebolo zrušené a naďalej trvá. Žalovaný uviedol, že odmieta byť naďalej monitorovaný technickými
prostriedkami, nemá OIZ umiestnené na končatine, že si ho sňal, odmieta spoluprácu a opätovné
nasadenie náramku na končatinu. Odmieta prijímať telefonáty z operačného strediska. Bol probačným
úradníkom upozornený na dôsledky prípadného odňatia náramku, čo nebral do úvahy, s tým, že už
odmieta spolupracovať, má psychické problémy z uvedeného monitorovania, navštevuje kvôli tomu

psychológa, pričom uviedol, že ani raz neporušil uvedený zákaz. Následne bola chránená osoba
telefonicky kontaktovaná s podaním správy, že kontrolovaná osoba nie je od 27.11.2024 od cca 14.45
hod. monitorovaná a bola poučená, že v prípade zistenia porušenia zákazu zo strany žalovaného má
bezodkladne kontaktovať príslušné OO PZ v Prešove.12. Z vyjadrenia probačného a mediačného úradníka zo dňa 31.03.2025 vyplýva, že pokiaľ
bola chránená osoba upovedomená zo strany operačného strediska, že jej zariadenie varovania
blízkosti zachytilo RF signál z osobného identifikačného zariadenia kontrolovanej osoby, situácia bola

operačným strediskom monitorovaná po dobu trvania hlásenia, nebolo však preukázané a zistené,
že by kontrolovaná osoba (žalovaný) úmyselne porušila zákaz, nakoľko uvedeným smerom plynule
prechádza. S poukazom na uvedené probačný a mediačný úradník potvrdil, že od začiatku
monitorovania žalovaného technickými prostriedkami (ZUPKO, OIZ) teda od 23.11.2023 do 26.11.2024
do kedy prebiehala kontrola technickými prostriedkami, nebolo zistené úmyselné porušenie spočívajúce

v zákaze priblíženia sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 100 metrov. Zároveň probačný
a mediačný úradník uviedol, že elektronický systém monitoringu osôb neupovedomuje kontrolovanú
osobu o polohe chránenej osoby a ani nie je automaticky systémom upozorňovaný na tú skutočnosť,
že sa k chránenej osobe približuje, to znamená, že o tom nemá v danom momente vedomosť.

13. Žalobkyňa na výzvu súdu, aby uviedla, či sa žalovaný od nariadenia neodkladného opatrenia č.k.

32C/23/2023 - 28 zo dňa 25.10.2023 k nej priblížil (kedy, koľkokrát, za akých okolností, na akom mieste
a pod.), uviedla, že žalovaný neoprávnene o nej rozširuje klamstvá a monitorovacie zariadenie malo
pre ňu veľký význam. Vedela, keď sa k nej priblížil a vedela reagovať. Od momentu, kedy náramok
nenosí, sa snaží vyhýbať miestam, na ktorých by sa mohli stretnúť. Monitorovacie zariadenie bolo pre ňu
istotou, že sa nemusela otáčať a sledovať, či ju niekto nesleduje. Ak sa má vyjadriť k tomu, či sa k nej

žalovaný priblížil od nariadenia neodkladného opatrenia, v čase, keď mal ešte monitorovacie zariadenie,
bola informovaná operačným strediskom v Bratislave niekoľko krát počas svojho pobytu doma a v práci.
No nakoľko žije na utajenej adrese a ani miesto jej zamestnania by žalovaný nemal poznať, vždy sa
snažila byť v interiéri. V čase, keď zariadenie nenosí, musí byť oveľa ostražitejšia a opatrnejšia, lebo jej
obavy aj naďalej pretrvávajú.

14. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 4Nt 18/2023 - 334 zo dňa 30.01.2025 podľa § 73 ods. 1
Trestného zákona v spojení s § 299 ods. 1 Trestného poriadku zamietol návrh prokurátora Okresnej
prokuratúry Prešov na uloženie ochranného liečenia obvinenému - žalovanému v tomto konaní.
Z odôvodnenia vyplýva, že „bez akýchkoľvek pochybností nebolo dokázané, že obvinený je páchateľom

činu inak trestného, čím nie je splnená jedna zo zákonných podmienok na uloženie ochranného liečenia
v zmysle § 73 ods. 1 Trestného zákona. Ochranné liečenie, ako forma ochranného opatrenia, ktoré
je zásahom do slobody jednotlivca môže byť uložená len v spojitosti s osobou páchateľa trestného
činu alebo činu inak trestného a nemôže byť v rámci trestného konania ukladaná niekomu, kto sa
trestného činu alebo činu inak trestného nedopustil... Pochybnosti o správnosti záverov znalca MUDr.

Zelmana viedli súd k tomu, že na preskúmanie jeho záverov pribral do konania Ústav pre znaleckú
činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o., ktorý vypracoval písomný znalecký posudok č. 08/2024.
Závery znaleckého skúmania duševného stavu obvineného E. F. týmto ústavom formulované v záveroch
posudku len potvrdili pochybnosti, ktoré mal súd vo vzťahu k záveru znalca MUDr. Zelmana, kedy
tento ústav u obvineného zistil len poruchu osobnosti zmiešaného typu (rovnako ako znalec MUDr.

Zelman), ale už duševnú poruchu – bludovú poruchu, ktorá bola základom pre vyslovenie záveru
o vymiznutí ovládacích a rozpoznávacích schopností obvineného v čase skutku MUDr. Zelmanom už
nezistil a preto znalecký ústav dospel k uzáveru, že obvinený v čase pravdepodobného skutku mohol
rozpoznať protiprávnosť svojho konania a toto svoje konanie mohol aj ovládať a tiež to, že je schopný
chápať zmysel trestného konania na verejnom zasadnutí. Zároveň žiadne ochranné liečenie nie je

u obvineného potrebné. Znalec MUDr. Ivan André, ktorý bol poverený znaleckým ústavom k obsahu
znaleckému posudku vypovedať, vo svojej podrobnej výpovedi detailne rozviedol úvahy a postupy, ktoré
znalecký ústav viedli k záveru o absencii bludovej poruchy, pričom vo všeobecnosti možno povedať,
že rozdielnosť od záverov znalca MUDr. Zelmana spočíva v tom, či to, čo tvrdí obvinený je alebo
nie je blud. Súd bez toho, aby opätovne podrobne rozoberal argumentáciu oboch znalcov, ktorá je

opísaná vyššie v odôvodnení tohto uznesenia, musí konštatovať, že neexistuje jednoznačný rovnaký
a teda aj nespochybniteľný záver znalcov o existencii bludovej poruchy, ktorej prítomnosť by mohla
mať za následok právny záver o nepríčetnosti obvineného. Teda v zmysle zásady in dubio pro reo,
ktorú je nutné vzťahovať aj na rozhodovanie o príčetnosti alebo nepríčetnosti obvineného, súd dospel
kzáveru,žeobvinenýnebolvčasespáchaniaskutkunepríčetným,pretoženetrpíbludovouporuchouale

len zmiešanou poruchou osobnosti, ktorá nemá za následok vymiznutie ovládacích a rozpoznávacích
schopností obvineného v čase spáchania činu. Súd sa pritom opiera o závery znaleckého posudku
znaleckého ústavu, ktorý v kolektíve znalcov vyšetril duševný stav obvineného, posúdil jeho osobu zo
psychologického,psychiatrickéhoakoajsexuologickéhohľadiska,pričomznalecMUDr.Andrépoverenýtýmto ústavom podrobne jednotlivé závery na verejnom zasadnutí rozobral, detailne ich odôvodnil a tieto
závery sú v súlade s inými dôkazmi, najmä s výpoveďou svedkyne A. C. J., ktorá rovnako u obvineného
bludovú poruchu nezistila a toho z liečenia prepustila... Závery znalca MUDr. Zelmana o nebezpečnosti

konania obvineného, ktoré boli základom na podanie návrhu na uloženie ochranného liečenia neboli
správne a dôkazy vykonané na verejnom zasadnutí ich v plnej miere vyvrátili. Súd opätovne ako aj v
prípade nepríčetnosti zdôrazňuje, že rozhodnutie o prípadnej nebezpečnosti konania obvineného musí
byť založené na vykonanom dokazovaní a súd nemôže nekriticky prebrať závery znalca, najmä ak (ako
v tomto prípade) odporujú iným dôkazom. Predovšetkým nebezpečnosť obvineného pre spoločnosť

nielen v čase činu, ale ani v čase rozhodovania súdu nebola zistená počas jeho hospitalizácie. Tým
svedkyňa A. J. aj odôvodnila prepustenie obvineného z hospitalizácie, pretože v opačnom prípade by
žiadala súd o súhlas s držaním obvineného v ústavnej zdravotnej starostlivosti proti jeho vôli, čo sa
ale nestalo. Nebezpečnosť obvineného pre spoločnosť nezistil ani znalecký ústav, ktorý identifikoval
u obvineného iba zmiešanú poruchu osobnosti, ktorá je trvalého charakteru, ale ktorá nie je forenzne
významná pri posudzovaní potencionálnej nebezpečnosti pre spoločnosť. Súd zdôrazňuje, že pre

právne relevantný záver o nebezpečnosti obvineného, ktorý má byť podkladom pre uloženie ochranného
liečenia musí byť nebezpečnosť reálna, teda prítomnosť takých osobnostných čŕt obvineného v spojení
s duševnou chorobou alebo poruchou, ktorá s vysokou pravdepodobnosťou môže viesť k záveru
o páchaní trestných činov alebo o ohrození spoločnosti. Teda domnelá nebezpečnosť, ku ktorej ani
nemusídôjsťktomutozáverunepostačuje.SúdopätovnepoukazujenavýpoveďznalcaMUDr.Andrého,

ktorý podrobne rozobral dôvody, pre ktoré obvinený nepredstavuje bezprostredné nebezpečenstvo pre
spoločnosť a rovnako ako súd už pri výpovedi svedkyne A. J. aj tento poukázal na to, že ak by bol
obvinený nebezpečný pre spoločnosť, nemohol by byť prepustený z ústavnej liečby. Navyše uviedol, že
akbyajobvinenýtrpelbludovouporuchou,tátojesíceliečiteľná,alelennásilnouformou,nakoľkopacient
si neuvedomuje, že touto poruchou trpí a ochranné liečenie ústavnou formou by malo len detenčný

charakter. Súd pri hodnotení záverov znaleckého ústavu ako správnych, a naopak, záverov znalca
MUDr. Zelmana ako nesprávnych musí brať aj v zmysle vyššie uvedenej judikatúry do úvahy aj samotnú
osobu obvineného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný, okrem dopravných priestupkov sa nedopúšťa
inejtrestnejaleboprotiprávnejčinnostiatoanivpriebehutohtokonania,jezamestnaný,žijepartnerským
životom a podrobuje sa dobrovoľne psychoterapii. Uvedené neznamená, že by sa v budúcnosti nemohol

dopustiť trestného konania násilného charakteru, čo nemôže byť vylúčené prakticky u nikoho, ale
nestane sa tak v dôsledku duševnej poruchy – bludovej poruchy a toto riziko je len potencionálne a nie
je aktuálne reálne. Preto táto obava nemôže byť základom pre vyslovenie záveru, že obvinený bol
v čase spáchania prípadného skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, ako aj v čase rozhodovania súdu
o uložení ochranného liečenia nebezpečný pre spoločnosť. To, že obvinený je v procesnom postavení

obžalovaného alebo obvineného v iných trestných veciach na tomto závere súdu nič nemení, pretože
tieto sa týkajú jeho vzťahu k poškodenej, ktorý je výrazne zlý a preto sa súd nestotožňuje so závermi
znalca MUDr. Zelmana, že jeho nebezpečnosť sa bludovou poruchou stupňuje. Tento záver by bol
správny iba vtedy, ak by sa obvinený v dôsledku bludovej poruchy dopúšťal rôznorodej trestnej činnosti
nesúvisiacej s jeho rodinnými a vzťahovými problémami, za ktoré by bol odsúdený. Trestné stíhania

obvineného však vyplývajú, ako už súd uviedol, zo zlého vzťahu s poškodenou, čo v súdnej praxi nie je
neobvyklý jav, najmä ak sa bývalí partneri sporia o deti a trestné oznámenia a následné trestné konania
sú prostriedkom ich vzájomného boja. Navyše obvinený nebol doposiaľ v týchto trestných veciach
právoplatne uznaný za vinného. Preto súd vyslovil, že ani štvrtá podmienka na uloženie ochranného
liečenia, ktorou je nebezpečnosť páchateľa činu inak trestného pre spoločnosť nebola v tomto prípade

splnená.“ Uznesenie nenadobudlo doposiaľ právoplatnosť.

15. Podľa § 325 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), neodkladné
opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,

c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,

g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 3 CSP, za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť
kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

18. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

19. Podľa článku 8 bod 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
20. Podľa článku 8 bod 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, štátny orgán
nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné

v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho
blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany
práv a slobôd iných.

21. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí súd uvážiť, či 1. žalobkyňou tvrdené

a osvedčené skutočnosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti); 2. uložením požadovanej povinnosti, resp.
obmedzenia objektívne je možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti);
3. neodkladným opatrením nie je vytvorený nenávratný stav; 4. právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), 5.

sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). (podobne Krajský
súd v Prešove sp. zn. 3Co/38/2021 – 321).

22. Rovnakými kritériami sa súd riadi aj pri návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, pri rozhodovaní
o ktorom musí súd uvážiť, či vymedzené kritériá, na základe ktorých súd neodkladné opatrenie nariadil,

sú stále naplnené.

23. Účelom návrhu žalobkyne na nariadenie kontroly dodržiavania neodkladným opatrením nariadených
povinností bolo zamedziť žalovanému v neoprávnených zásahoch do jej osobnostných práv a vyplýval
z jej obavy o život, zdravie a bezpečnosť.

24. Účelom kontroly dodržiavania žalovanému uložených povinností bolo poskytnúť žalobkyni dočasnú
ochranu, a to aj za cenu, že skutkový stav veci nebol v čase nariadenia predmetnej kontroly náležite
zistený.

25. Niet pochybností, že žalobkyňou požadovaná kontrola zasahuje do osobnostnej sféry žalovaného,
preto je potrebné skúmať, či trvajú dôvody pre jej ďalšie trvanie. Je potrebné skúmať, či
boli porušené povinnosti uložené žalovanému neodkladným opatrením, resp. nepochybne hrozí
útok na chránenú osobu, či existuje odôvodnený záver, že vzhľadom na okolnosti prípadu a osobnosť
povinného možno predpokladať, že bez uloženej kontroly technickými prostriedkami nebude naplnený

účel neodkladného opatrenia.

26. Súd sa preto pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie kontroly dodržiavania neodkladným opatrením
uložených povinností opätovne zameral na to, či je s ohľadom na závery nových znaleckých posudkov
nariadené neodkladné opatrenie - kontrola žalovaného technickými prostriedkami, naďalej dôvodné.

Pokiaľ ide o vymedzené kritériá dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia, súd má za to, že
s ohľadom na závery predložených znaleckých posudkov, výsledky konania o uloženie ochranného
psychiatrického liečenia ústavnou formou (hoc neprávoplatné) a napokon aj vyjadrenie samotnej
žalobkyne, nie je naplnená podmienka opodstatnenosti trvania kontroly dodržiavania neodkladnýmopatrením nariadených povinností žalovanému a zároveň princíp proporcionality existujúceho zásahu
vo vzťahu k právu, ktorému má byť poskytnutá ochrana.

27. V konaní je nesporné, že v súvislosti s konfliktnými situáciami medzi žalobkyňou a žalovaným
došlo k obmedzeniu práv žalovaného na kontakt so žalobkyňou formou uloženia zákazu priblíženia sa
k žalobkyni na vzdialenosť 100 metrov s výnimkou účasti na nariadených úkonoch a pojednávaniach
pred súdom. Tento zákaz naďalej platí a žalovaný je povinný ho dodržiavať. Predmetný zákaz uložený
žalovanému priblížiť sa k žalobkyni predstavuje základ ochrany žalobkyne týkajúci sa jej fyzickej a

duševnej integrity. Kontrola dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými
prostriedkami sa bezprostredne spája so zásahom do osobnostných práv žalovaného, keďže technické
zariadenie sa upevňuje priamo na telo kontrolovanej osoby a monitoruje jeho pohyb. Každá fyzická
osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti,
súkromia (§ 11 Občianskeho zákonníka). Kontrola dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej
povinnosti ako aj jej ďalšie trvanie nepochybne vyžadujú osvedčenie takých okolností, ktoré preukazujú,

že nepochybne hrozí útok na chránenú osobu, prípadne, že existuje odôvodnený záver, že vzhľadom
na okolnosti prípadu a osobnosť povinného možno predpokladať, že bez uloženej kontroly technickými
prostriedkami nebude naplnený účel neodkladného opatrenia. Umiestnenie technických zariadení
natelekontrolovanejosobyakontrolapohybuosobytechnickýmiprostriedkaminepochybnepredstavuje
citeľný zásah do osobnostných práv, preto musí byť uloženie a rovnako aj ďalšie trvanie takýchto

obmedzení aj adekvátnym spôsobom odôvodnené. V danom prípade žalobkyňa vo vyjadrení na výzvu
súdu, aby uviedla či sa žalovaný od nariadenia kontroly dodržiavania neodkladného opatrenia zo dňa
25.10.2023 k nej priblížil s tým, že súd požadoval uvedenie kedy k tomu došlo, koľkokrát, za akých
okolností a na akom mieste, žalobkyňa sa vyhla priamej odpovedi na uvedené otázky. Uviedla iba to,
že v čase, keď mal žalovaný ešte monitorovacie zariadenie, bola informovaná operačným strediskom

v Bratislave niekoľko krát počas svojho pobytu doma a v práci. Zo strany probačného a mediačného
úradníka (čl. 803) pritom vyplýva, že nebolo preukázané a zistené, aby kontrolovaná osoba - žalovaný
úmyselne porušil zákaz, nakoľko, ak sa aj priblížil k žalobkyni, uvedeným smerom plynule prechádzal.
Nebolo zistené úmyselné porušenie spočívajúce v zákaze priblíženia sa žalovaného k žalobkyni
na vzdialenosť kratšiu ako 100 metrov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nepozná miesto súčasného

bydliska žalobkyne, aj v prípade, ak monitorovací systém hlásil priblíženie k žalobkyni, táto bola
upovedomená o jeho blízkosti operačným strediskom, avšak ani z vyjadrenia žalobkyne nevyplýva,
aby sa k nej žalovaný (úmyselne) priblížil. Žalobkyňa tak neuviedla dôvody opodstatňujúce trvanie
zásahu súdu do právneho postavenia žalovaného tak, aby ho bolo možné hodnotiť ako primeraný
pri pomenovaní práva žalobkyne a žalovaného na ochranu ich osobnostných práv.

28. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pri nariadení kontroly dodržiavania neodkladného opatrenia
vychádzal zo znaleckého posudku znalca MUDr. Mareka Zelmana č. 98/2023, ktorý u žalovaného zistil
prejavy duševnej poruchy – bludovej poruchy a trvalej duševnej poruchy, zmiešanej poruchy osobnosti
a ktorý konštatoval, že pobyt žalovaného je z psychiatrického hľadiska nebezpečný pre spoločnosť.

Predložené nové znalecké posudky však tieto závery nepotvrdzujú, naopak priamo konštatujú, že
žalovaný netrpí duševnou chorobou a nie je pre spoločnosť nebezpečný. Zároveň sú predložené
znalecké posudky vypracované s časovým odstupom od pôvodne predloženého znaleckého posudku
MUDr. Mareka Zelmana.

29. Súd nespochybňuje, že ochrana života a zdravia má prednosť pred inými osobnostnými právami,
avšak zohľadňujúc celý kontext prípadu, kedy zo znaleckých posudkov MUDr. Matúša Virčíka a
Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. vyplýva, že pobyt žalovaného
na slobode nie je pre spoločnosť z psychiatrického hľadiska nebezpečný, je ďalšie trvanie kontroly
dodržiavania neodkladného opatrenia technickými prostriedkami neudržateľné. Kontrola dodržiavania

neodkladných opatrení nariadených povinnosti technickými prostriedkami uznesením tunajšieho súdu
zo dňa 25.10.2023 bola založená na záveroch znaleckého posudku znalca MUDr. Mareka Zelmana,
z ktorého vyplývalo, že znalec považoval pobyt žalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska
za nebezpečný pre spoločnosť. Závery znaleckého posudku znalca MUDr. Mareka Zelmana boli
jednoznačne vyvrátené dvoma ďalšími (novšími) znaleckými posudkami, ktorých závery sú zhodné

v tom, že pobyt žalovaného nie je pre spoločnosť z psychiatrického hľadiska nebezpečný. V prípade,
ak by súd neprihliadal na novšie závery znaleckého dokazovania, došlo by k situácii, že trvanie
dôvodov a kontroly neodkladným opatrením nariadených povinnosti by prakticky bolo založené iba
na znaleckom posudku znalca MUDr. Zelmana, ktorého závery boli vyvrátené ďalšími posudkami,a teda trvanie kontroly by nebolo osvedčené nijakým spôsobom. Nebolo by teda ani zrejmé, dokedy
má byť žalovanému uložená povinnosť strpieť kontrolu nariadených povinností technickým zariadením.
Nariadenie kontroly dodržiavania povinností žalovaným bez akéhokoľvek časového obmedzenia – bez

vymedzenia dôvodu na ukončenie monitorovania jeho osoby je zjavne neprimerané. Súd opätovne
zdôrazňuje, že pri nariadení kontroly dodržiavania neodkladným opatrením nariadených povinnosti
vo vzťahu k žalovanému technickými prostriedkami vychádzal z tvrdení žalobkyne, ktoré osvedčila
znaleckým posudkom MUDr. Mareka Zemana č. 98/2023 o nebezpečnosti žalovaného pre spoločnosť,
ktoré boli jednoznačne vyvrátené novšími a komplexnejšími, podrobnejšími znaleckými posudkami

ďalších dvoch znalcov z odboru psychiatrie.

30.Zvyššieuvedenýchdôvodovmásúdzato,že niejedôvodné,abyžalovanýbolnaďalejmonitorovaný
technickým zariadením na kontrolu pohybu.

31. Pre úplnosť súčasne súd uvádza, že z predložených správ probačného a mediačného úradníka

tiež vyplýva, že žalovaný odmietol strpieť kontrolu technickými prostriedkami a z jeho strany došlo
k odstráneniu technického zariadenia z tela. K uvedenému súd poukazuje na to, že voči žalovanému
bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre podozrenie z trestného činu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. i) Trestného zákona, ktoré malo
spočívať v tom, že žalovaný si sňal zariadenie na kontrolu z končatiny a odmietol následnú inštaláciu

technického zariadenia. V predmetnom trestnom konaní sa bude riešiť otázka, či došlo k naplneniu
skutkovej podstaty trestného činu. Súčasne súd má za to, že v tomto konaní nie je oprávnený
vyslovovať hodnotiace úsudky vo vzťahu k tomuto konaniu žalovaného, nakoľko podstatou nariadeného
neodkladného opatrenia uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 13Co/101/2019 - 236 zo dňa
01.09.2019 bol zákaz žalovaného priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť 100 metrov s výnimkou

účasti na nariadených úkonoch a pojednávaniach súdov. Porušenie tejto povinnosti – teda priblíženie
sa k žalobkyni od nariadenia kontroly dodržiavania uloženej povinnosti uznesením tunajšieho súdu
č. k. 32C/23/2023 - 28 zo dňa 25.10.2023 zistené nebolo. Uvedené vyplýva zo správ probačného
a mediačného úradníka i samotnej žalobkyne.

32. S ohľadom na vyššie uvedené súd nepovažoval trvanie kontroly dodržiavania nariadeného
neodkladného opatrenia technickými prostriedkami, naďalej za dôvodné a mal za to, že odpadli dôvody
pre ktoré bolo nariadené.

33. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Pokiaľ ide o trovy konania súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 257 CMP,
pričom zohľadnil charakter konania spočívajúci o neodkladnom opatrení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).