Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/141/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200906
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Rudinská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200906.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: Slovenská
pošta, a. s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, právne zastúpený:
BADUCCI Legal, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 872 900, proti žalovanému:
Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp. 8832-P/2019 zo dňa 21.05.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. sp. 8832-P/2019 zo dňa 21.05.2019 a rozhodnutie
žalovaného č. sp. 762-3000/2019, 13468-3000/2018, 34-7000/SK/2013 zo dňa 12.02.2019 a vec v r

a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný listom č. 34-7000/SK/1/2013 zo dňa 03.12.2013 oznámil žalobcovi začatie správneho
konania vo veci uloženia pokuty za správne delikty podľa § 149 ods. 1 písm. c), § 149 ods. 1

písm. a) a § 149 ods. 2 písm. j) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákonoverejnomobstarávaní“).Podkladom
pre začatie tohto správneho konania bol (okrem iného) Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona
o verejnom obstarávaní č. 4171-7000/2013-OK/6 zo dňa 14.08.2013.

2. Žalobca sa v správnom konaní, ktorého začatie mu bolo oznámené vyššie uvedeným listom
žalovaného, vyjadril tak, že nedošlo k naplneniu skutkových podstát správnych deliktov uvádzaných

žalovaným. Žalobca naopak postupoval v súlade s princípmi hospodárnosti a efektívnosti, ktoré boli
základnými princípmi zákona o verejnom obstarávaní.

3. Žalovaný v predmetnom správnom konaní rozhodnutím č. sp. 762-3000/2019, 13468-3000/2018,
34-7000/SK/2013 zo dňa 12.02.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol tak, že žalobcovi
uložil pokutu v celkovej výške 43 798,45 eura podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní
zato,žeprizabezpečovanízákazieknaposkytovanieslužiebanáslednomuzatváranízmlúv(rámcových

dohôd) na predmet:

1. „Pracovná zdravotná služba v nemedicínskej oblasti“, ku ktorej bola Výzva na podávanie návrhov
na uzavretie zmluvy zo dňa 11.12.2012 zverejnená na webovom sídle žalobcu a výsledkom ktorej bolouzavretie Zmluvy o vykonávaní pracovnej zdravotnej služby č. 406/2013 zo dňa 28.03.2013 medzi
žalobcom a spoločnosťou ProCare, a.s.

2. „Pracovná zdravotná služba v medicínskej oblasti“, ku ktorej bola Výzva na podávanie návrhov na
uzavretie zmluvy zo dňa 11.12.2012 zverejnená na webovom sídle žalobcu a výsledkom ktorej bolo
uzavretie Zmluvy o vykonávaní pracovnej zdravotnej služby č. 407/2013 zo dňa 28.03.2013 medzi
žalobcom a spoločnosťou ProCare, a.s.

rozdelil predmet zákazky na dve samostatné časti (pracovná zdravotná služba týkajúca sa medicínskej
a nemedicínskej činnosti) s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky podľa
zákona o verejnom obstarávaní, keď rozdelením predmetu zákazky došlo k zníženiu predpokladanej
hodnoty zákazky pod finančný limit uvedený v § 4 ods. 2 písm. f) zákona o verejnom obstarávaní
stanovený pre nadlimitnú zákazku na poskytnutie služieb zadávanú obstarávateľom.

4. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný konštatoval, že žalobca svojím konaním naplnil
znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. c), § 149 ods. 1 písm. a) a §
149 ods. 2 písm. j) zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný posúdil závažnosť jednotlivých správnych
deliktovaaplikujúc§149ods.3zákonaoverejnomobstarávaní,tedaabsorpčnúzásadu,uložilžalobcovi
pokutu za správny delikt podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní tak, ako to bolo

uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ išlo o samotnú výšku uloženej pokuty, žalovaný
postupoval podľa § 149 ods. 1 písm. c) a § 149 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Základ pre
výpočet výšky sankcie predstavovala zmluvná cena za celý predmet zákazky, t.j. suma 875 968,90 eur
vrátane dane z pridanej hodnoty. Žalovaný bol povinný uložiť žalobcovi pokutu vo výške 5 % zo zmluvnej
ceny za celý predmet zákazky. Žalovaný preto žalobcovi uložil pokutu vo výške 43 798,45 eura.

5. O podanom rozklade žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. sp. 8832-P/2019 zo dňa 21.05.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozklad zamietol
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že žalobca neuviedol žiadne nové
dôkazy,čiskutočnosti,pričomnímpredkladanéargumentynebolispôsobiléodôvodniťzmenučizrušenie
prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi,
vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahovalo všetky zákonom predpísané
náležitosti. Výška uloženej pokuty bola v prvostupňovom rozhodnutí dostatočne odôvodnená, keď

jednoznačne vyplývala priamo zo zákona o verejnom obstarávaní a nebolo možné ju zo strany
žalovaného modifikovať.

II.
Žaloba

7. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.06.2019 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia,
zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci žalovanému
na ďalšie konanie a tiež priznania práva na náhradu trov konania.

8. Napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie (ďalej spolu len „rozhodnutie žalovaného“)
vychádzali z nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu a boli založené na nesprávnom právnom
posúdení veci. Rozhodnutím žalovaného taktiež došlo k porušeniu základných zásad ukladania trestov
podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“),
ktoré bolo potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.

9.Zostranyžalobcunedošlokumelémurozdeleniujednejzákazky,alekzadávaniudvochsamostatných
zákaziek, ktoré spolu vecne (funkčne) ani miestne žiadnym spôsobom nesúviseli. O delení zákazky
bolo možné hovoriť výlučne vtedy, ak medzi jednotlivými zákazkami existovala vecná (funkčná), miestna
a časová súvislosť, pričom všetky tri podmienky museli byť splnené súčasne. Tieto podmienky však

v predmetnej právnej veci splnené neboli.

10. Žalobca zadával dve zákazky, a to zákazku na pracovnú zdravotnú službu v nemedicínskej oblasti
a zákazku na pracovnú zdravotnú službu v medicínskej oblasti. Keďže pracovná zdravotná službavnemedicínskejoblastimalabyťaajbolaposkytovanávprevádzkových priestorochžalobcuapracovná
zdravotná služba v medicínskej oblasti bola vykonávaná v priestoroch zmluvného partnera žalobcu,
nemohla byť reč o existencii miestnej súvislosti medzi týmito dvoma zákazkami. Pracovná zdravotná

služba v nemedicínskej oblasti spočívala najmä vo výkone dohľadu nad pracovnými podmienkami
a v poradenstve zameranom na ochranu zdravia pri práci a predchádzanie vzniku chorôb z povolania
aochorenísúvisiacichsprácou.Naprotitomupracovnázdravotnáslužbavmedicínskejoblastispočívala
v posudzovaní zdravotnej spôsobilosti zamestnancov na prácu výkonom lekárskych preventívnych
prehliadok vo vzťahu k práci, teda v reálnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Činnosti pracovnej

zdravotnej služby v nemedicínskej oblasti mohol žalobca v zmysle § 26 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z.
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov vykonávať aj prostredníctvom verejného zdravotníka so špecializáciou v špecializačnom
odbore zdravie pri práci u zamestnávateľa, s ktorým mal uzatvorený pracovnoprávny vzťah alebo
obdobný pracovný vzťah, teda svojimi zamestnancami. Naproti tomu, lekárske preventívne prehliadky
vo vzťahu k práci mohol vykonávať výlučne atestovaný lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore

pracovné lekárstvo, preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, služby zdravia pri práci a verejné
zdravotníctvo. Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýval vecný (funkčný) rozdiel medzi pracovnou
zdravotnou službou v nemedicínskej oblasti a pracovnou zdravotnou službou v medicínskej oblasti.

11. Žalobca teda zadával dve samostatné zákazky, ktoré spolu vecne ani miestne nesúviseli. V dôsledku

toho sa na tieto dve zákazky vzťahovala výnimka podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom
obstarávaní. Nebolo preto povinnosťou žalobcu zadávať zákazku ako nadlimitnú, rozdelenú na časti.

12. Podľa ustálenej judikatúry sa správne trestanie analogicky riadilo základnými zásadami platnými
v trestnom práve. V prípadoch správneho trestania platil všeobecne platný právny princíp zákazu

retroaktivity novej právnej normy. Táto zásada bola reglementovaná v článku 50 ods. 6 Ústavy
Slovenskej republiky tak, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol čin spáchaný, s tým, že neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Podľa §
2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol čin spáchaný, s tým, že ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú

účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší. Skutočnosť, že zásada prípustnosti retroaktivity v prospech páchateľa v trestnom
práve sa primerane uplatní aj v oblasti správneho trestania, resp. administratívneho sankcionovania
konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti.

13. Zákonom č. 345/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, bol s účinnosťou od 01.01.2019 novelizovaný zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom
obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „aktuálny
zákon o verejnom obstarávaní“), pričom do jeho § 173 ods. 14 bol zavedený nový inštitút zníženia pokuty

ukladanej kontrolovanému subjektu za správny delikt. Podstatou tohto inštitútu bolo uloženie pokuty
zníženejo50%nazákladepriznaniaporušeniazákonaverejnýmobstarávateľomaleboobstarávateľom.

14. Žalovaný mal povinnosť aplikovať v danej veci pre žalobcu priaznivejšiu právnu úpravu. Bolo pritom
nepochybné, že prípadné uloženie pokuty zníženej o 50 % by bolo pre žalobcu priaznivejšie. Napriek

uvedenému žalovaný nepostupoval podľa priaznivejšej právnej úpravy v zmysle aktuálneho zákona
o verejnom obstarávaní, nevyzval žalobcu na vyjadrenie, či súhlasí so všetkými zistenými skutočnosťami
v plnom rozsahu a následne neuložil pokutu zníženú o 50 %. Žalovaný o uložení pokuty rozhodol podľa
§ 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní.

III.
Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.11.2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

16. Žalobca mal v predmetnej právnej veci vzhľadom na stanovenú predpokladanú hodnotu oboch
zákaziek na poskytnutie služieb (súčet predpokladaných hodnôt oboch zákaziek dosahoval výšku
799 998,00 eur bez dane z pridanej hodnoty) a v nadväznosti na časovú, miestnu a funkčnú súvislosť
konania pri zadávaní uvedených zákaziek postupovať na základe zákonom stanovených pravidielurčených pre zadávanie nadlimitnej zákazky. Rozdelením nadlimitnej zákazky na dve samostatné
podlimitné zákazky na poskytnutie služieb sa žalobca vyhol použitiu prísnejšieho postupu zadávania
zákaziek v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Týmto konaním žalobca naplnil skutkovú podstatu

správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Na podporu záveru,
že medzi pracovnou zdravotnou službou v nemedicínskej oblasti a pracovnou zdravotnou službou
v medicínskej oblasti bola daná miestna ako aj vecná súvislosť, žalovaný poukázal na stanoviská
prezentované v českej a slovenskej správnej súdnej praxi.

17. Dožadovanie sa uplatnenia inštitútu zníženia pokuty podľa § 173 ods. 14 aktuálneho zákona
o verejnom obstarávaní zo strany žalobcu nebolo opodstatnené. Tento inštitút bolo možné aplikovať
výhradne v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy podľa § 169 ods.
3 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní. Predmetný inštitút v konaní o preskúmanie úkonov
kontrolovaného po uzavretí zmluvy podľa § 169 ods. 3 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní
umožňoval verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom priznať porušenie zistené žalovaným,

v dôsledku ktorého žalovaný potom pristúpil k uloženiu pokuty zníženej o polovicu. Konanie
o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 a nasl. aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní
predstavovalo diametrálne odlišný dohľadový postup žalovaného ako správne konanie o uložení pokuty.

18. Cieľom konania vedeného v zmysle § 169 a nasl. aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní

bolo odhaliť a uviesť zistené porušenia pravidiel verejného obstarávania, ktoré mali alebo mohli
mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a zároveň uviesť stručný návod pre kontrolovaného
(žalobcu) ako v druhovo rovnakej veci v budúcnosti predísť porušeniu pravidiel verejného obstarávania.
Uvedeným konaním sa teda sledoval režim kontroly. Predmetné rozhodnutie mohlo byť následne (nie
však nevyhnutne) podkladom pre začatie správneho konania o uloženie pokuty, v ktorom žalovaný

rozhodoval o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb. Cieľom správneho konania bola objektivizácia skutkového stavu, tzv. ustálenie skutkového
stavu veci a následná aplikácia príslušnej právnej normy za súčasného dodržania procesných práv
a garancií priznaných účastníkovi konania a iným určeným osobám. Správne konanie o uložení pokuty
predstavovalo samostatné konanie, v ktorom odôvodnenie výrokovej časti rozhodnutia a jednotlivých

zistení v ňom uvedených boli v plnej réžii objektívneho a nestranného správneho orgánu. V intenciách
uvedených skutočností mal žalovaný za to, že dostatočne poukázal na rozdielnosť uvedených konaní,
na ktoré sa zároveň vzťahovala osobitná právna úprava, a to aktuálny zákon o verejnom obstarávaní
a zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov so
špecifickými inštitútmi. Predmetné konania tak nebolo možné zamieňať a dožadovať sa aplikácie

inštitútov, ktoré v danom konaní nebolo možné uplatniť.

19. Aplikácia inštitútu zníženia pokuty ukladanej kontrolovanému subjektu sa nevzťahovala na správne
konania o uložení pokuty za správne delikty podľa § 182 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní.
Konanie o uložení pokuty podľa § 182 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní nespadalo do okruhu

konaní, v rámci ktorých bol žalovaný oprávnený aplikovať predmetný inštitút.

IV.
Replika žalobcu

20. Žalobca v replike zo dňa 09.12.2019 zotrval v plnom rozsahu na svojej argumentácii uvedenej
v žalobe.

21. Argumentácia žalovaného, v zmysle ktorej by medzi 1 700 pobočkami žalobcu (pracovná zdravotná
služba v nemedicínskej oblasti) a sídlom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (pracovná zdravotná

služba v medicínskej oblasti) mala byť miestna súvislosť, nemohla obstáť. Žalovaným citovaná
judikatúra nebola pre daný prípad relevantná, keďže nebolo možné porovnávať dodávanie automobilov
(spotrebný tovar) verejnému obstarávateľovi s poskytovaním špecializovaných činností ako je pracovná
zdravotná služba.

22. Ani v otázke vecnej súvislosti medzi zadávanými zákazkami nebola argumentácia žalovaného
presvedčivá. Samotná skutočnosť, že obe zákazky mali základ v jednom právnom predpise (avšak
v rôznych častiach), ešte bez ďalšieho nezakladala vecnú súvislosť medzi týmito zákazkami. Žalobcav podanej žalobe pomerne vyčerpávajúco vysvetlil rozdiel medzi pracovnou zdravotnou službou
v nemedicínskej oblasti a pracovnou zdravotnou službou v medicínskej oblasti.

23. Pokiaľ ide o aplikáciu inštitútu zníženia pokuty ukladanej kontrolovanému subjektu, v danom prípade
išlo o konanie, ktoré začal žalovaný do 17.04.2016, preto sa v ňom podľa § 187 ods. 3 aktuálneho
zákona o verejnom obstarávaní postupovalo podľa právnych predpisov účinných do 17.04.2016, t.j.
podľa príslušných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. V predmetnej právnej veci teda žalovaný
nikdy nepostupoval podľa § 169 ods. 3 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní. Logicky preto ani

nemohol byť inštitút zníženia pokuty v takomto konaní uplatnený. Žalovaný však mal povinnosť v danom
prípade aplikovať pre žalobcu priaznivejšiu právnu úpravu. Tejto svojej povinnosti si bol žalovaný dobre
vedomý,čovyplývalo(okreminého)zprvostupňovéhorozhodnutia,vktoromkonštatoval,ževsprávnom
konaní sa analogicky aplikujú zásady platné pre trestné právo.

24. Ak žalovaný za danej situácie tvrdil, že v konaní podľa § 182 aktuálneho zákona o verejnom

obstarávaní nemohol aplikovať inštitút zníženia pokuty ukladanej kontrolovanému subjektu, išlo z jeho
strany o prístup prehnane formalistický. Navyše, § 173 ods. 14 aktuálneho zákona o verejnom
obstarávaní priamo odkazoval na pokuty ukladané podľa § 182 ods. 1 a ods. 2 aktuálneho zákona
overejnomobstarávaní.Žalovanémuničnebránilovtom,abypostupovalpodľa§173ods.14aktuálneho
zákona o verejnom obstarávaní, t.j. pred vydaním rozhodnutia informoval žalobcu o tom, že ak mu

v primeranej lehote oznámi, že so všetkými zistenými skutočnosťami súhlasí v plnom rozsahu, pokuta
sa zníži o 50 %.

V.
Duplika žalovaného

25. Žalovaný v duplike zo dňa 06.11.2023 konštatoval, že s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe
a v replike sa nestotožňuje.

26. Žalovaný zotrval na stanovisku, že medzi predmetnými zákazkami existovala miestna a vecná

súvislosť. Žalovaný takisto zotrval na stanovisku o nemožnosti aplikácie inštitútu zníženia pokuty
ukladanej kontrolovanému subjektu.

VI.
Konanie na správnom súde a ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

27. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave
(ďalej len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského
súduvBratislave,KrajskéhosúduvNitreaKrajskéhosúduvTrnavenasprávnysúdvovšetkýchveciach,

v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave
pod sp. zn. 1S/141/2019 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným
výberom pridelená senátu 6S správneho súdu a je vedená na tomto súde pod sp. zn. BA-1S/141/2019.

28. Správny súd postupom podľa § 196 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení

neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) výzvou zo dňa 02.05.2025 vyzval účastníkov konania, aby sa
vyjadrili k aplikácii § 182 ods. 1 písm. c) a § 182 ods. 9 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní
v preskúmavanej právnej veci.

29. Žalovaný v podaní zo dňa 13.05.2025 k výzve správneho súdu uviedol, že napadnuté rozhodnutie

ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom boli
náležite odôvodnené, vecne správne a zákonné. Pri ukladaní sankcie žalovaný postupoval prísne podľa
legislatívnej úpravy platnej a účinnej v čase rozhodovania. V čase ukladania sankcie, t.j. v roku 2019,
aplikácia inštitútu zníženia pokuty ukladanej kontrolovanému subjektu sa nevzťahovala na správne
konania o uložení pokuty za správne delikty podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní.

V čase vydania napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia bola sankcia ukladaná podľa
§ 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní fixne stanovenou sankciou, pri ukladaní ktorej
žalovanýnedisponovalkompetenciouuplatňovaťsprávnuúvahu,resp.možnosťoupristúpiťkakejkoľvekforme moderácie výšky sankcie. Pre žalobcu priaznivejšia právna úprava nadobudla účinnosť až po
01.08.2024, teda v čase prebiehajúceho správneho súdneho konania.

30. Žalobca v podaní zo dňa 20.05.2025 k výzve správneho súdu uviedol, že už v žalobe poukázal
na potrebu aplikácie ustanovenia § 173 ods. 14 (teraz ods. 13) aktuálneho zákona o verejnom
obstarávaní v znení zákona č. 345/2018 Z. z., ktorým bol zavedený inštitút zníženia pokuty ukladanej
kontrolovanému subjektu za správny delikt (zníženie o 50 % na základe priznania porušenia zákona
verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom). Napokon, po zmene aktuálneho zákona o verejnom

obstarávaní bolo potrebné na danú právnu vec aplikovať jeho § 182 ods. 1 písm. c) a § 182 ods. 9, keďže
tieto upravovali sankcie pre verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov priaznivejšie ako znenie
relevantného zákona v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

31. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP
v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie,

vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe
rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani
jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Oznámenie o mieste a čase verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke
správneho súdu dňa 16.06.2025 (§ 137 ods. 4 SSP) a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.06.2025.

VII.
Relevantné právne predpisy

32. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v

znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

33. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

35. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

36. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak

a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné

protiprávne konanie,
c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,

e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu
verejnej správy.

37. Podľa§ 196 SSP, ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195,
oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili.

38. Podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, úrad uloží verejnému obstarávateľovi
alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5 % súčtu zmluvných cien, ak rozdelil predmet zákazky s cieľom
vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky alebo pri zadávaní podlimitnej zákazky.39. Podľa § 149 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, za zmluvnú cenu sa na účely výpočtu výšky
pokuty považuje cena určená v zmluve alebo v koncesnej zmluve za celý predmet zákazky. Ak sa

v zmluve alebo v koncesnej zmluve neurčuje cena za celý predmet zákazky, zmluvnou cenou sa
rozumie predpokladané množstvo určené verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom vynásobené
jednotkovými cenami za celú dobu trvania zmluvy alebo koncesnej zmluvy. Zmluvnou cenou na účely
výpočtuvýškypokutypodľaodseku1písm.f)sarozumiecena,oktorúsazvyšujezmluvnácenaurčenáv
pôvodnej zmluve alebo v pôvodnej koncesnej zmluve. Ak nemožno určiť zmluvnú cenu týmto spôsobom,

zmluvnou cenou sa rozumie predpokladaná hodnota zákazky.

40. Podľa § 149 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, konanie o uložení pokuty možno začať do
jedného roka odo dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď
k porušeniu došlo. Ak sa úrad o porušení zákona dozvedel z výkonu kontroly podľa § 146 ods. 6, konanie
o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa prerokovania protokolu o výkone kontroly.

41. Podľa § 146 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, úrad vykonáva kontrolu postupu zadávania
zákaziek po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, po ukončení súťaže návrhov
a po zrušení postupu zadávania zákazky a súťaže návrhov na základe podnetov fyzických osôb a
právnických osôb, ktoré neboli oprávnené podať námietky, na základe podnetov orgánov štátnej správy

podľa § 137 ods. 2 písm. b) a z vlastného podnetu. Kontrolu vykonávajú zamestnanci úradu na
základepísomnéhopovereniapredseduúradu(ďalejlen„zamestnanecúradu“).Úradprivýkonekontroly
postupuje podľa § 146a až 146d.

42. Podľa § 182 ods. 1 písm. c) aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní, v znení účinnom od 01.

08. 2024 úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške od 0,1 % do 5 %
súčtu zmluvných cien, ak rozdelil predmet zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní
nadlimitnej zákazky alebo pri zadávaní podlimitnej zákazky.

43. Podľa § 182 ods. 9 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní, ak sa konanie o uložení pokuty

začína za správny delikt podľa odseku 1 alebo odseku 2, úrad pred vydaním rozhodnutia oznámi
účastníkovi konania výšku pokuty, ktorú mu zamýšľa uložiť, a informáciu o tom, že ak v lehote do
piatich pracovných dní od doručenia tohto oznámenia účastník konania oznámi úradu, že s porušeniami
zákona, ktoré sú predmetom konania, súhlasí v plnom rozsahu, pokuta, ktorá by bola inak verejnému
obstarávateľovi alebo obstarávateľovi uložená, sa zníži o 50 %. Ak účastník konania v lehote podľa

prvej vety písomne oznámi úradu, že v plnom rozsahu, bezpodmienečne a neodvolateľne súhlasí s
porušeniami zákona, ktoré sú predmetom konania, a zároveň v plnom rozsahu, bezpodmienečne a
neodvolateľne súhlasí s tým, že sa dopustil prejednávaných správnych deliktov, uloží úrad v rozhodnutí
pokutu zníženú o 50 %. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty zníženej o 50 % nemožno podať opravný
prostriedok. Rozhodnutie o uložení pokuty zníženej o 50 % nie je preskúmateľné súdom.

VIII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

44. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného vo veci

správneho trestania, a to konkrétne vo veci uloženia pokuty za správne delikty na úseku verejného
obstarávania. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či žalovaný pri vydaní tohto rozhodnutia a v konaní,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou
súdnou praxou.

45. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného
vo veci správneho trestania, správny súd prvotne uvádza, že správne trestanie sa analogicky riadi
základnými zásadami platnými v trestnom práve. V zmysle týchto zásad sa pri trestaní prejavuje
modifikácia zásady zákazu spätnej časovej pôsobnosti práva, keď sa pri ňom uplatňuje povinná
retroaktivita v prospech páchateľa. Uvedená zásada je ostatne vyjadrená aj v Ústave Slovenskej

republiky, podľa ktorej sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase,
keď bol čin spáchaný, pričom neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. V tomto
smere nemožno opomenúť ani zásadu č. 2 Odporúčania Výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty
o správnych sankciách, podľa znenia ktorej, ak po spáchaní činu nadobudli účinnosť menej represívnesankcie, mali by sa uplatniť tak, aby to bolo výhodné pre osobu, o uložení sankcie proti ktorej správny
orgán rozhoduje (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/2/2019
zo dňa 5. 11. 2019, ods. 74 a 77).

46. Pokiaľ Ústava Slovenskej republiky ustanovuje, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, pričom neskorší zákon sa použije, ak je to
pre páchateľa priaznivejšie, s tým, že toto pravidlo sa má aplikovať aj v oblasti správneho trestania,
je zrejmé, že základným pravidlom je posudzovanie zodpovednosti za správny delikt podľa zákona

účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Právna úprava, ktorá nadobudla účinnosť až po spáchaní skutku
(ďalej len „následná právna úprava“), sa má použiť len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Inými
slovami, ak následná právna úprava pre páchateľa priaznivejšia nie je, či už preto, lebo je pre páchateľa
menej priaznivá, alebo preto, lebo by viedla k rovnakému výsledku, potom sa zodpovednosť za správny
delikt má posúdiť podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný.

47. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť preskúmavanú právnu vec.

48. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalovaný svojím rozhodnutím rozhodol o sankcii za
správne delikty na úseku verejného obstarávania, a to podľa § 149 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom
obstarávaní (v znení účinnom do 17.02.2013), ktorý aplikoval vzhľadom na prechodné ustanovenie

aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní. S prihliadnutím k sankčnému charakteru rozhodnutia
žalovaného bolo potom úlohou správneho súdu posúdiť, či v období po vydaní rozhodnutia žalovaného
nadobudol účinnosť zákon, ktorý by bol pre žalobcu ako páchateľa predmetných správnych deliktov
priaznivejší.

49. Správny súd skúmajúc vývoj právnej úpravy sankcionovania predmetných správnych deliktov zistil,
že v období po vydaní rozhodnutia žalovaného nadobudol účinnosť zákon č. 179/2024 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela
aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní“ alebo „predmetná novelizácia“). Týmto zákonom došlo

okrem iného k zmene úpravy sadzby pokuty za správne delikty uvedené v § 182 ods. 1 aktuálneho
zákona o verejnom obstarávaní. Úprava sadzby pokuty za tieto správne delikty vykonaná novelou
aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní spočívala v tom, že z pevnej sadzby 5% zmluvnej ceny, resp.
súčtu zmluvných cien sa zmenila na sadzbu od 0,1 % do 5 % zmluvnej ceny, resp. súčtu zmluvných
cien. Uvedená úprava sadzby pokuty za správne delikty uvedené v § 182 ods. 1 aktuálneho zákona

o verejnom obstarávaní predstavovala kvantitatívnu zmenu aj oproti právnej úprave ukladania sankcií
podľa § 149 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, ktorá ustanovovala sadzbu pokuty za tam uvedené
správne delikty vo výške 5% zmluvnej ceny, resp. súčtu zmluvných cien, ako následná úprava § 182
ods. 1 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní pred predmetnou novelizáciou, a ktorá bola aj v
posudzovanom prípade použitá na uloženie sankcie žalobcovi za predmetné správne delikty.

50. V nadväznosti na novelu aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní správny súd poukazuje
na dôvodovú správu k nej v časti, ktorá sa týka novelizácie § 182 ods. 1 aktuálneho zákona
o verejnom obstarávaní. V tejto časti dôvodovej správy k novele aktuálneho zákona o verejnom
obstarávaní sa konštatuje, že „z hľadiska primeranosti sankcie je stanovenie sankčného rozpätia tým

prostriedkom, ktorý umožní aj v rámci súdneho prieskumu revidovať uloženú pokutu a teda verejným
obstarávateľom a obstarávateľom garantuje spravodlivý prístup v rámci konania o správnom delikte,
ako i zohľadnenie všetkých osobitostí konkrétneho prejednávaného prípadu tak, aby ukladaná sankcia
zodpovedala skutkovému stavu, závažnosti porušenia zákona o verejnom obstarávaní a odzrkadľovala
poľahčujúce i priťažujúce okolnosti, ktoré správny orgán pri ukladaní pokuty je povinný zvážiť. V kontexte

navrhovaného zrušenia ust. § 180 zákona o verejnom obstarávaní možno uvedené vnímať ako postup
výrazne v prospech verejných obstarávateľov a obstarávateľov. Prekročenie hranice primeranosti by
však mohlo dostať Slovenskú republiku do situácie rozporu s právom Európskej únie. Ako možno vidieť
ajvsusednejČeskejrepublike,pokutyzaporušeniezákonaoverejnomobstarávanímajúvýraznevyššie
hranice, než aké upravuje už v súčasnosti platný zákon o verejnom obstarávaní, keď za najzávažnejšie

porušenia možno uložiť pokutu až do 10% zmluvnej ceny, resp. 20 000 000 CZK, pokiaľ zmluvnú cenu
nemožno určiť.“ Z citovanej dôvodovej správy tak vyplýva pomerne jasný úmysel zákonodarcu, a to
umožnenie revízie pôvodne uložených sankcií aj prostredníctvom správneho súdneho konania.51. Sumarizujúc uvedené správny súd dospel k záveru, že právna úprava rozpätia sadzby pokuty
za predmetné správne delikty ustanovená novelou aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní je pre
žalobcu nepochybne priaznivejšia. Predchádzajúca pevne stanovená sadzba pokuty za predmetné

správne delikty vo výške 5 % súčtu zmluvných cien v porovnaní s právnou úpravou rozpätia sadzby
pokuty za predmetné správne delikty vo výške od 0,1 % do 5% súčtu zmluvných cien predstavuje pri
súčasnom ponímaní hornú hranicu aktuálnej sadzby pokuty. Vzhľadom na správnu súdnu prax ako aj
úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k novele aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní
tak bolo v preskúmavanej právnej veci potrebné uplatniť pre žalobcu priaznivejšiu právnu úpravu, ktorou

je právna úprava stanovujúca sankciu za predmetné správne delikty v podobe pokuty v rozpätí od 0,1
% do 5% súčtu zmluvných cien.

52. Okrem úpravy sadzby pokuty za správne delikty uvedené v § 182 ods. 1 aktuálneho zákona
o verejnom obstarávaní vykonanej predmetnou novelizáciou správny súd poukazuje aj na zmenu §
182 ods. 9 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní, ktorá zaviedla inštitút zníženia pokuty aj za

správne delikty uvedené v § 182 ods. 1 aktuálneho zákona o verejnom obstarávaní. Táto právna úprava
predstavuje zmenu v postupe ukladania sankcií na úseku verejného obstarávania, kedy za splnenia
zákonom predpokladaných podmienok (najmä súhlasu účastníka konania s oznámenými porušeniami
zákona)bysaobligatórneukladalasankciazníženáo50%.Zavedenietohtonovéhoinštitútupriukladaní
sankcie je možné považovať taktiež za právnu úpravu priaznivejšiu pre žalobcu.

53. Po vydaní rozhodnutia žalovaného teda nadobudla účinnosť právna úprava, ktorá je pre žalobcu
priaznivejšia. Túto skutočnosť napokon nerozporoval ani žalovaný. Ten vo vyjadrení zo dňa 13.05.2025
uviedol, že takáto pre žalobcu priaznivejšia právna úprava nadobudla účinnosť po 01.08.2024.

54. Pre úplnosť správny súd uvádza, že k rovnakým právnym záverom, aké prezentuje v tomto rozsudku,
dospel v skutkovo a právne obdobnej veci identických účastníkov konania, ktorú správny súd rozhodol
rozsudkom sp. zn. BA-1S/142/2019 zo dňa 27.03.2025.

55. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie

zrušil postupujúc analogicky podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

56. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto
rozsudku a jeho úlohou bude vec opätovne posúdiť. Žalovaný sa pritom vysporiada s novou, pre žalobcu
priaznivejšou právnou úpravou ukladania sankcie za predmetný správny delikt.

57. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, keď žalobcovi ako úspešnému
účastníkovi konania priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania,oktorejvýškerozhodnesprávnysúdpoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením
podľa § 175 ods. 2 SSP.

58. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm.

c/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom
konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm.