Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 17, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 30Cb/175/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117225982
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Varga

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7117225982.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Pavlom Vargom v právnej veci žalobcu: Slovenská asociácia

producentov v audiovízii, so sídlom Grösslingová 32, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 36 061 182, zast. AK MS s.r.o., so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 47 237 767 proti
žalovanému: TV–SKV s.r.o., , so sídlom Strojárska 1832/93 1832/93, 069 01 Snina, IČO: 36 490 750
zast. HUSAR AND PARTNERS s.r.o., Vojenská 14, 040 01 Košice – mestská časť Staré mesto, IČO:
53 519 141, za účasti intervenienta na strane žalovaného : LITA, autorská spoločnosť, Mozartova 9, 811
02 Bratislava, IČO: 00 420 166, zast. Mgr. Petrom Kubovičom, advokátom, Námestie Biely kríž 3, 831
02 Bratislava, v konaní o zaplatenie 20.832,75 Eur

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalobca.
III. Intervenientovi na strane žalovaného p r i z n á v a náhradu trov konania v plnej výške 100% voči
žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.12.2017 domáhal zaplatenia sumy 9.721,95
Eur s príslušenstvom. Žalobca zároveň požadoval náhradu trov konania.

2. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca je nezávislou, neziskovou organizáciou s právnou subjektivitou,

ktorá bola založená ako združenie právnických a fyzických osôb podľa z.č. 83/1990 Zb. o združovaní
občanov. Ako združenie bola Slovenská asociácia producentov v audiovízii (SAPA) zaregistrovaná na
Ministerstve vnútra SR pod č. VVS/1-900/90-17944 zo dňa 22.1.2001. SAPA združuje a zastupuje
výrobcov audiovizuálnych diel ( producentov ) alebo správcov práv výrobcov audiovizuálnych diel
( producentov slovenských filmov ) , to znamená majiteľov alebo správcov copyrightov viac ako
90% všetkých hraných filmov a filmov určených najmä určených najmä pre distribúciu v kinách
a prostredníctvom retransmisie vyrobených na Slovensku. Zoznam producentov, ktorých žalobca pri

výkone kolektívnej správy práv zastupuje je uvedený na web stránke žalobcu. Žalobca na základe
udeleného Oprávnenia od Ministerstva kultúry SR vykonáva povinnú kolektívnu správu práv a má
oprávnenie na výber odmeny, a to v odbore podľa § 146 ods.2 písm. d) Autorského zákona
( AZ ) , výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu umeleckého výkonu, zvukového záznamu
a audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom audiovizuálneho diela a v odbore podľa § 146 ods.2
písm. f) AZ použitie audioviziuálneho diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou.
Nositeľ majetkových práv k audiovizuálnemu dielu, t.j. v tomto prípade producent, nemôže tieto práva

vykonávať individuálne, ale vždy len prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Rozsah a predmet
oprávnení podľa Rozhodnutia MK č.k. MK-1778/2016-232/10418 zo dňa 18.8.2016 nie je zhodné
a neprekrýva sa zo žiadnym iným udeleným oprávnením inej organizácie kolektívnej správy práv.
Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá je držiteľom oprávnenia na káblovú retransmisiu na základeregistrácie č. TKR/243 vydanou Radou pre vysielanie a retransmisiu v zmysle z.č. 308/2000 Z.z.
o vysielaní a retransmisii.. Na základe oprávnenia prevádzkuje káblovú retransmisiu na územnom
rozsahu konkrétnych miest so zverejneným počtom prípojok 2.350. Žalovaný od účinnosti autorského

zákona č. 185/2015 Z.z. ( od 1.1.2016 ) denne používa audiovizuálne diela tak, že v rozpore so zákonom
porušuje právo na odmenu autorov audiovizuálnych diel a právo na primeranú odmenu výrobcov za
použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom tým, že vykonáva ich káblovú retransmisiu
prostredníctvom ponúkaných programových služieb – televíznych kanálov pre svojich zákazníkov bez
udelenia súhlasu, ale najmä zaplatenia odmeny za udelenie súhlasu, bez zaplatenia primeranej odmeny

nositeľov práv ( producentov ), ktorých žalobca ako organizácia kolektívnej správy zastupuje, čím sa
bezdôvodne obohacuje. Výška žalovanej sumy je vo výške bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva
v nezaplatenej odmene a primeranej odmene, ktorú by žalovaný zaplatil v prípade riadneho uzavretia
licenčnej zmluvy za rok 2016 a časť roka 2017 ( 12 mesiacov+9 mesiacov ), na ktorú majú nositelia
autorských práv ( producenti ) zastúpení žalobcom pri výkone kolektívnej správy práv nárok. Sumu
odmeny a primeranej odmeny za používanie audiovizuálnych diel v káblovej retransmisii žalobca

určil v súlade s Autorským zákonom a sadzobníkom, ktorý je zverejnený na jeho webovej stránke.
Podľa zverejneného sadzobníka je odmena za súhlas k používaniu audiovizuálnych diel káblovou
retransmisiou a primeraná odmena za používanie audiovizuálnych záznamov káblovou retransmisiou
spolu vo výške 0,197€ bez DPH ( z toho odmena je vo výške 0,08 € a primeraná odmena je vo výške
0,117 € ) za každú prípojku v káblovej retransmisii za jeden kalendárny mesiac, čo plne súhlasí aj

s obsahom návrhu Hromadnej licenčnej zmluvy, ktorú žalovaný odmietol uzavrieť.

3. Žalovaný sa podaním doručeným súdu dňa 8.6.2018 vyjadril k žalobe tak, že žiadal ju v celom
rozsahu zamietnuť. Žaloba obsahuje skutkové a právne nesprávnosti. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno čo do právneho základu a výšky uplatneného nároku. Nepreukázal skutočný rozsah žalobcom

zastupovaných - kolektívne spravovaných - práv, teda ktorých konkrétnych nositeľov práv a ktoré
konkrétne predmety ochrany – audiovizuálne diela a audiovizuálne záznamy skutočne zastupuje.
Nepreukázal použitie – káblovú retransmisiu konkrétnych audiovizuálnych diel a audiovizuálnych
záznamov zastupovaných žalobcom. Na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nestačí
oprávnenieMinisterstvakultúrySRnavýkonkolektívnejsprávypráv. Žalobcajepovinnýpreukázať,žeje

nazákladedohôdsnositeľmiprávalebonazákladezákonaoprávnenýspravovaťmajetkovépráva,ktoré
sú predmetom žaloby. Žalovaný tiež poukazuje na prekrývanie zastupovania audiovizuálnych diel s iným
organizáciami kolektívnych správ – či už OKS LITA, písm.b) oprávnenia žalobcu, písm.d) oprávnenia
LITA. Vo vzťahu k audiovizuálnym záznamom má rovnaké oprávnenie OKS SLOVGRAM ( písm.o) a w)
oprávnenia žalobcu, písm. b) a n) oprávnenia SLOVGRAMU, a že za celé žalované obdobie sú uvedené

nároky vysporiadané dohodou o urovnaní a s následnou úhradou odmien s organizáciou kolektívnej
správy SOZA za všetky ostatné OKS. Žalovaný namieta aj skutočnosť, že žalobca nepreukázal
uplatnený nárok čo do jeho výšky.

4. Okresný súd Košice I, rozsudkom sp.zn. 30Cb/175/2017 zo dňa 3. apríla 2019 žalobu zamietol

a priznal náhradu trov konania žalovanému.
Krajský súd v Košiciach, uznesením sp.zn. 4Cob/21/2020 zo dňa 23.2.2021 pripustil vstup intervenienta
LITA, autorská spoločnosť, Mozartova 9, 811 02 Bratislava, IČO: 00 420 166 do konania na strane
žalovaného.
Krajský súd v Košiciach, uznesením sp.zn. 4Cob/21/2020 zo dňa 9. augusta 2021 rozhodol tak, že zrušil

rozsudok Okresného súdu Košice I, zo dňa 3. apríla 2019, č.k. 30Cb/175/2017 -434 a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Okresný súd Košice I, uznesením sp.zn. 30Cb/175/2017 zo dňa 15.5.2023 pripustil zmenu žaloby
v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 26.11.2021.

5. Intervenient na strane žalovaného ( LITA, autorská spoločnosť ) sa podaním z 13.2.2023 vyjadril
tak, že žiadal žalobu zamietnuť. Vo viacerých skutkovo a právne obdobných konaniach zaslalo na
výzvu konajúcich súdov Ministerstvo kultúry SR (ďalej aj len „MK SR“) vyjadrenie k niektorým otázkam
týkajúcich sa kolektívnej správy práv. Týka sa rozsahu oprávnení organizácií kolektívnej správy (ďalej aj
len „OKS“) v udelených v zmysle autorského zákona (zákon č. 185/2015 Z.z.), povinnosti používateľov

predmetov ochrany uzatvoriť s rôznymi OKS licenčnú zmluvu a vysporiadať použitie predmetov ochrany
káblovou retransmisiou, spravovania práv tzv. zmluvne nezastupovaných nositeľov práv OKS v zmysle
§ 147 ods. 2 autorského zákona a skutočnosti, kto je nositeľom majetkových autorských práv k
audiovizuálnym dielam v spojitosti s výkladom § 86 autorského zákona.Žalobca síce má udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy k audiovizuálnym dielam ich uvedením
na verejnosti (káblovou) retransmisiou, avšak daná skutočnosť sama o sebe neurčuje, aký konkrétny
rozsah audiovizuálnych diel žalobca spravuje, ani či sú výrobcovia zastupovaní žalobcom aj nositeľmi

majetkových autorských práv k audiovizuálnym dielam a či tieto žalovaný používal. Zo samotného
oprávnenia žalobcu nemožno vyvodiť, že žalovaný musel vysporiadať použitie audiovizuálnych diel
retransmisiou so žalobcom a že sa žalovaný neuzatvorením licenčnej zmluvy so žalobcom dopustil
bezdôvodného obohatenia.
Žalovaný mal povinnosť uzatvoriť licenčnú zmluvu na použitie audiovizuálnych diel káblovou

retransmisiou iba s tými OKS, ktoré skutočne spravujú audiovizuálne diela, ktoré žalovaný používal
káblovou retransmisiou. Pokiaľ teda žalobca zastupuje výrobcov audiovizuálnych diel, ktorí ale nie sú v
skutočnosti nositeľmi majetkových autorských práv k audiovizuálnym dielam, tak žalobca audiovizuálne
diela nespravuje, a preto žalovaný ani nemal povinnosť uzatvoriť so žalobcom licenčnú zmluvu, a teda
sa ani nemohol bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu
Žalobca na zmluvnom základe síce zastupuje výrobcov audiovizuálnych diel, avšak výrobcovia

audiovizuálnych diel nie sú nositeľmi majetkových autorských práv k audiovizuálnym dielam v
retransmisii, pokiaľ nie je preukázané, že by splnili podmienky § 86 autorského zákona, a to vrátane
zahraničných výrobcov, nakoľko MK SR výslovne odkazuje na použitie slovenského autorského zákona.
Nakoľko žalobca zastupujúci výrobcov uvedené nepreukázal, tak je zrejmé, že na základe zmluvného
zastúpenia výrobcov žalobca v skutočnosti nespravuje autorské práva k audiovizuálnym dielam.

V zmysle súčasného právneho stavu a aktuálneho zápisu v evidencii OKS vedeného MK SR žalobca
nemôže vykonávať správu zmluvne nezastupovaných nositeľov práv k audiovizuálnym dielam v
retransmisii, pokiaľ si žalobcu písomne neurčil niektorý nositeľ práv, pričom uvedenú skutočnosť
by musel žalobca v tomto konaní preukázať. Naopak je to práve intervenient, ktorý priamo na
základe autorského zákona a zápisu v evidencii MK SR bez ďalšieho spravuje práva zmluvne

nezastupovaných nositeľov práv k audiovizuálnym dielam, nakoľko intervenient je tzv. reprezentatívnou
OKS k audiovizuálnym dielam.
V zmysle právneho stavu podľa znenia autorského zákona účinného v minulosti mohol žalobca
taktiež vykonávať správu práv zmluvne nezastupovaných nositeľov iba v prípadoch, kedy si ho
nejaký zmluvne nezastupovaný nositeľ práv vybral, čo by musel žalobca taktiež v tomto konaní

preukázať. MK SR k otázke zmluvne nezastupovaných nositeľov práv taktiež uvádza, že používateľ má
povinnosť vysporiadať práva zmluvne nezastupovaných nositeľov práv iba s jednou OKS, a preto pokiaľ
žalovaný dané už vysporiadal s intervenientom, tak nemá voči žalobcovi žiadnu povinnosť ohľadne
nezastupovaných nositeľov práv.

6. Žalovaný sa písomným podaním z 22.5.2023 vyjadril k zmene žaloby tak, že žiadal žalobu zamietnuť.
Poukazuje na čiastočné premlčanie uplatneného nároku, nesprávne určenie omeškania, ako aj tú
skutočnosť, že žalovaný práva k audiovizuálnym dielam a záznamom za rozšírené žalované obdobie
vysporiadal prostredníctvom iných organizácií kolektívnej správy.
Žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný, hoci neuznáva nárok čo do

dôvodu a výšky, pre prípad ak by súd považoval tento nárok za dôvodný úvodom uplatňuje námietku
premlčania jeho časti vrátane príslušenstva za obdobie od 1.1.2019 do 12.11.2019. Návrh bol na súd
podanýdňa12.11.2021.Vovzťahuknárokomuplatnenýmzaobdobiepredchádzajúce2rokyodpodania
návrhu na zmenu žaloby ( teda za obdobie od 1.1.2019 do 12.11.2019 ) márne uplynula 2- ročná
premlčacia lehota podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Žalobca v žalobe určil omeškanie žalovaného od 16. dňa mesiaca nasledujúceho po skončení
kalendárneho štvrťroka, a to z toho dôvodu, že sa odmeny za použitie predmetov ochrany podľa jeho
návrhu zmluvy platia štvrťročne do 15 dňa mesiaca nasledujúceho po skončení príslušného mesiaca.
Taký postup ale nemá oporu v zákone ani v zmluve medzi stranami sporu. Žalobca pri určení dňa
splatnosti peňažného nároku nemôže vychádzať z obsahu neexistujúcej zmluvy, ktorá nebola zo strany

žalovaného nikdy akceptovaná a ani z obsahu zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel s inými organizáciami
kolektívnej správy. Uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je typickým príkladom nároku
podľa § 563 Obč. zák. – čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom ani určený v
rozhodnutí. Dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Nakoľko k
požiadaniu žalovaného nedošlo skôr, kvalifikovaným požiadaním je až žaloba. Dňom splatnosti je deň

nasledujúci po doručení žaloby žalovanému.
Žalovaný súčasne poukazuje na to, že použitie audiovizuálnych diel a záznamov v období rokov 2019
a 2020 formou káblovej retransmisie už vysporiadal úhradami platieb organizácii kolektívnej správy
SOZA, ktorá v danom období realizovala tzv. spoločný výber za organizáciu kolektívnej správy SOZA,LITA, SLOVGRAM a OZIS. Rovnakým oprávnením MK SR ako žalobca totiž disponujú iné OKS (pokiaľ
ide o káblovú retransmisiu). Vo vzťahu k audiovizuálnym dielam má rovnaké oprávnenie udelené OKS
LITA [písm. b) oprávnenia žalobcu, písm. d) oprávnenia LITA]. Vo vzťahu k audiovizuálnym záznamom

má rovnaké oprávnenie udelené OKS SLOVGRAM [písm. o) a w) oprávnenia žalobcu, písm. b) a n)
oprávnenia SLOVGRAMU ] .
Žalovaný pritom s OKS LITA aj OKS SLOVGRAM (aj OKS SOZA a OKS OZIS) uzatvoril hromadnú
zmluvu ( doloženú ako príloha č. 19 pôvodného odporu žalovaného ) – týkajúce sa okrem iného všetkých
odborov kolektívnej správy, ktoré sú predmetom žaloby. Hromadnou zmluvou žalovaný vysporiadal o. i.:

? všetky práva vyplývajúce z káblovej retransmisie audiovizuálnych diel zastupovaných LITA na základe
dohôd, ako aj audiovizuálnych diel zmluvne nezastupovaných žiadnou OKS (§ 147 AZ);
? všetky práva vyplývajúce z káblovej retransmisie audiovizuálnych záznamov zastupovaných
SLOVGRAMOM na základe dohôd, ako aj audiovizuálnych záznamov zmluvne nezastupovaných
žiadnou OKS (§ 147 AZ pri povinnej kolektívnej správe; dobrovoľné prevzatie povinnosti vysporiadať
práva pri dobrovoľnej kolektívnej správe).

Žalobca neuniesol svoje procesné bremená o nasledujúcich skutočnostiach:
- o použití takých audiovizuálnych záznamov a audiovizuálnych diel (ďalej aj „AVZ“ a „AVD“), ktoré
zastupuje žalobca, a to žalovaným v žalovanom období (čl. 3);
- o rozsahu konkrétnych audiovizuálnych záznamov a diel, ktoré zastupuje žalobca (čl. 4);
- o použití takých audiovizuálnych záznamov, ktoré sú originálmi audiovizuálnych diel (čl. 5);

- o použití takých audiovizuálnych diel, pri ktorých boli splnené podmienky vzniku zákonnej domnienky
výkonu autorských práv výrobcom namiesto autora podľa § 86 ods. 1 AZ (čl. 6);
- o použití takých audiovizuálnych diel, pri ktorých si tzv. nezastupovaní nositelia práv podľa § 147 ods.
2 AZ vybrali za zákonného zástupcu žalobcu (čl. 7);
- o dôvodnosti výšky uplatneného nároku (čl. 8).

Nositeľom práv zastupovaných žalobcom mohol podľa hypotézy právnej normy (§ 19 AZ v spojení s §
451 OZ; § 119 AZ) vzniknúť peňažný nárok voči žalovanému výlučne vtedy, ak žalovaný použil káblovou
retransmisiou predmety ochrany, a to predmety ochrany práve týchto nositeľov, nie akékoľvek iné
predmety ochrany. Ak žalovaný nepoužil predmet ochrany „patriaci“ nositeľovi práva zastúpenému práve

a jedine žalobcom, potom neporušil žiadne právo takého nositeľa a uplatnený nárok vôbec nemohol
vzniknúť. Žiadne zákonné ustanovenie totiž nezakotvuje vznik majetkového práva OKS (na odmenu či
primeranú odmenu), ale výlučne majetkové práva konkrétnych nositeľov práv ku konkrétnym predmetom
ochrany (§ 19 a § 119 AZ). OKS je len nepriamym zástupcom týchto nositeľov (§ 144 ods. 3 AZ). Ak
podľa hmotného práva nevznikol uplatnený nárok zastúpeným nositeľom, potom OKS „nemá čo“ na

súde uplatňovať.
To, že žalobca prípadne „niekoho“ zastupuje, neznamená automaticky, že žalovaný aj skutočne použil
predmet ochrany takého nositeľa, a teda že vôbec vzniklo právo, ktoré je žalobca oprávnený (a povinný)
uplatňovať. Rovnako to, že žalovaný uskutočňoval v žalovanom období káblovú retransmisiu, ešte
neznamená, že použil čo len jediný predmet ochrany zastupovaný žalobcom.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca bol povinný tvrdiť a preukázať okrem iného rozhodujúcu skutočnosť
svedčiacu podľa hmotného práva (§ 19 a § 119 AZ v spojení s § 144 ods. 3 AZ a s § 451 OZ) o
uplatnenom nároku, že žalovaný v rozhodnom období skutočne použil práve také predmety ochrany,
ktoré zastupuje žalobca. Keďže tak neurobil, neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno čo do
základu uplatneného nároku

Mandát žalobcu vo vzťahu k audiovizuálnym dielam, zodpovedá nanajvýš právam zopár údajných
slovenských „producentov“ odvodzujúcich svoje práva od § 86 ods. 1 AZ (pozri ďalej čl. 6), ktorí majú
vykonávať majetkové práva k žalobcom bližšie nešpecifikovaným audiovizuálnym dielam. Zahraničný
mandát žalobcu je preukázane nulový.
Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno o právnej skutočnosti svedčiacej podľa

hmotného práva (§ 19 a § 119 AZ v spojení s § 144 ods. 3 AZ a s § 451 OZ) o uplatnenom nároku – teda
o rozsahu predmetov ochrany, ku ktorým práva kolektívne spravuje. Navyše, zo zmlúv predložených
žalobcom vyplýva, že žalobca nedisponuje žiadnym zahraničným mandátom na kolektívnu správu práv
v odboroch, ktoré sú predmetom žaloby, čím bol jeho zahraničný mandát plne vyvrátený. Žalovaný
tiež preukázal, že práva zastupované AGICOA vysporiadal prostredníctvom LITA, čím bol zahraničný

mandát žalobcu tiež vyvrátený.
Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno o právnej skutočnosti svedčiacej podľa
hmotného práva [§ 146 ods. 2 písm. d) a § 147 ods. 1 v spojení s § 82 ods. 2 AZ] o uplatnenom
nároku – teda o tom, že žalovaný v rozhodnom období použil (káblovo retransmitoval) práve takéaudiovizuálne záznamy, ktoré boli originálmi audiovizuálnych diel. Navyše, je na výlučnom rozhodnutí
žalovaného, či práva všetkých nezastupovaných nositeľov práv k AVZ vysporiada so žalobcom alebo s
OKS SLOVGRAM. Vysporiadanie týchto práv s OKS SLOVGRAM za žalované obdobie už preukázal

hromadnou zmluvou a jej plnením .
Podľa súčasného spresneného znenia § 86 ods. 1 AZ je celkom nesporné, že podmienky pre uplatnenie
zákonnej domnienky výkonu autorských práv k AVD výrobcom jeho prvého záznamu namiesto autora
AVD preukazuje tento výrobca (resp. OKS, ktorá ho zastupuje).
Źžalobca neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno o právnej skutočnosti svedčiacej podľa

hmotného práva [§ 86 ods. 1 v spojení s § 19 a § 83 ods. 2 AZ] o uplatnenom nároku – teda o tom, že
žalobca zastupuje (a žalovaný použil) práve také audiovizuálne diela, pri ktorých boli splnené podmienky
vzniku zákonnej domnienky výkonu autorských práv výrobcom namiesto autora podľa § 86 ods. 1 AZ
Žalobca mal v prvom rade povinnosť preukázať, že odmena za AVD určená v jeho sadzobníku je
obvyklou odmenou podľa § 442a ods. 2 OZ. Žalobca uvedenú skutočnosť ničím nepreukázal. Navyše,
z dôkazov predložených žalobcom v iných konaniach vyplýva, že má zmluvu uzavretú len so zopár

drobnými operátormi, ktorých podiel na trhu predstavuje marginálnych 0,3 % z celkového počtu prípojok
na trhu. Žiadny z káblových operátorov reprezentujúcich viac ako 99,7%-ný podiel na trhu neplatil a
neplatí žalobcovi odmenu podľa jeho sadzobníka. Preto nemožno hovoriť o obvyklej odmene. Žalobca
opak netvrdil ani nepreukázal, hoci na ňom spočíva bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o týchto
skutočnostiach.

Je zjavne neprimerané, ak žalobca žiada za dva marginálne predmety ochrany (marginálne z pohľadu
nulového alebo takmer žiadneho zmluvného mandátu žalobcu) odplatu 0,197 €/prípojka/mesiac, čo
je takmer výška spoločnej odmeny (0,22 €/prípojka/mesiac), ktorú žalovaný dlhé roky platil štyrom
tradičným OKS s podstatne širšou tuzemskou aj medzinárodnou základňou zastupovaných práv.
Výšku uplatneného nároku žalobca oprel výlučne o svoj sadzobník. V celom konaní však neuviedol ani

nepreukázal, že ide o obvyklú odmenu, ani to, akým spôsobom v ňom boli zohľadnené zákonné kritériá
podľa § 169 ods. 2 AZ.

7. Súd vykonal dokazovanie, vypočutím strán sporu, oboznámením sa s písanými podaniami
a doloženými listinnými dôkazmi, a to výpisom z registra občianskych združení, Dohodou

o spolupráci uzatvorenou AGICOA a SAPA z 24.2.2016, Rozhodnutím MK SR zo dňa 7.7.2016,
č.k. MK-1778/2016-232/8318, Oprávnením na výkon kolektívnej správy práv MK SR pre SAPA-u zo
dňa 18.8.2016č.k. MK-1778/2016-232/10418, vyhlásením organizácii kolektívnej správy SLOVGRAM
a SAPA zo dňa 12.12.2016, zoznam držiteľov registrácie retransmisie stav v roku 2016, výpisom
z obchodného registra žalovaného, Sadzobníkom odmien za použitie záznamov audiovizuálnych diel

retransmisiou a káblovou retransmisiou SAPA, Dohoda o urovnaní zo dňa 17.7.2017 uzavretá medzi
SOZA, LITA, OZIS, SLOVGRAM a žalovaným a zistil nasledovný skutkový stav:

8. V konaní je spornou skutočnosťou rozsah žalobcom zastupovaných práv a preukázanie, ktoré
konkrétne audiovizuálne diela a záznamy žalovaný v rozhodnom období ( rok 2016 a 01/ až 09/2017

a obdobie roku 2019, 2020 ) použil s výškou uplatneného nároku. Postavenie žalobcu organizácia
kolektívnej správy ( OKS ) SAPA v konaní nie je sporné, je registrovanou nezávislou organizáciou
s právnou subjektivitou pre účely kolektívnej správy výrobcov audiovizuálnych diel - producentov.
Žalovaný je obchodná spoločnosť , ktorá je držiteľom oprávnenia na káblovú retransmisiu.

9. Žalovaný písomným podaním z 22.5.2023 a jeho príloh doložil do spisu súbor faktúr ( za úhrady rokov
2016-2017 ( čl. v spise 169-173 ) a 8x –č.v v spise 1170 – 1176) dodávateľa SOZA pre žalovaného,
ktorým faktúroval na základe Hromadnej licenčnej zmluvy a hromadnej zmluvy o primeranej odmene,
licenčnú a primeranú odmenu za obdobie roka 2019 – 2020; zároveň aj doklady – výpis z účtu banky
o úhradách žalovaného.

10. Dňa 21.11.2013 vydalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky Oprávnenie č. 1/2013 na výkon
povinnej kolektívnej správy pre žalobcu v odbore: a) káblová retransmisia audiovizuálneho diela, b)
vyhotovenie rozmnoženiny audiovizuálneho diela pre osobnú potrebu.
Dňa 7.7.2016 vydalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky Rozhodnutie č.k.:

MK-1778/2016-232/8318, ktorým udelilo žalobcovi na dobu neurčitú oprávnenie na výkon kolektívnej
správy práv k audiovizuálnemu dielu a audiovizuálnemu záznamu v odboroch kolektívnej správy práv: b)
použitie audiovizuálneho diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou, o) výber primeranejodmeny za káblovú retransmisiu audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom audiovizuálneho diela,
a ďalších.
Dňa 18.8.2016 vydalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky Oprávnenie č.k.:

MK-1778/2016-232/10418 na výkon kolektívnej správy pre žalobcu v odboroch: b) použitie
audiovizuálneho diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou, o) výber primeranej odmeny
za káblovú retransmisiu audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom audiovizuálneho diela, a ďalších.
Dňa 18.8.2016 vydalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky Oprávnenie č.k.:
MK-1639/2016-232/10420 na výkon kolektívnej správy práv k hudobným dielam pre Slovenský

ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam (SOZA) v odbore: b) použitie hudobného diela
jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou, a ďalších.
Dňa 18.8.2016 vydalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky Oprávnenie č.k.:
MK-1587/2016-232/10421 na výkon kolektívnej správy práv k literárnemu, dramatickému,
hudobnodramatickému, choreografickému, audiovizuálnemu a fotografickému dielu, dielu výtvarného
umenia, architektonickému dielu a dielu úžitkového umenia pre LITA, autorská spoločnosť v odbore:

d) použitie literárneho, dramatického, hudobnodramatického, choreografického, audiovizuálneho a
fotografického diela, diela výtvarného umenia, architektonického diela a diela úžitkového umenia jeho
uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou, a ďalších.
Dňa 18.8.2016 vydalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky Oprávnenie č.k.:
MK-1586/2016-232/10422 (č.l. 138,146), na výkon kolektívnej správy práv k umeleckému výkonu,

zvukovému záznamu, audiovizuálnemu záznamu a k vysielaniu v odbore kolektívnej správy práv pre
SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových
záznamov, Bratislava v odbore: b) výber primeranej odmeny za použitie umeleckého výkonu, zvukového
záznamuaaudiovizuálnehozáznamu,ktorájeoriginálomaudiovizuálnehodielakáblovouretransmisiou,
a ďalších.

Listom zo dňa 16.3.2016 (č.l. 34) žalobca vyzval žalovaného na uzavretie Hromadnej licenčnej zmluvy
(č.l. 35) a následne aj emailom zo dňa 6.4.2016 (č.l. 38), na čo žalovaný reagoval odpoveďou zo
dňa 7.4.2016 (č.l. 39), kde uviedli, že zmluvu zatiaľ nepodpisuje, nakoľko ako člen SAKT poverili túto
organizáciu rokovaním o podmienkach týkajúcich sa predloženého návrhu.

11. Dňa 17.7.2017 bola uzavretá medzi OKS - SOZA, LITA, OZIS, SLOVGRAM na jednej strane a
žalovaným na druhej strane Dohoda o urovnaní (č.l. 149), ktorej predmetom bolo urovnanie sporných
práv zmluvných strán z používania predmetov ochrany, ku ktorým organizácie kolektívnej správy
spravujú majetkové práva, prevádzkovateľom prostredníctvom káblovej retransmisie v rozhodnom
období (1.1.2016-30.6.2017). V Prílohe č.1 Dohody bol uvedený počet prípojok u žalovaného 1964 -

stav ku dňu 31.3.2016 (č.l. 158) V Prílohe č.2 Dohody bol uvedený počet prípojok u žalovaného 2011
- stav ku dňu 30.6.2017 (č.l. 156).
Dňa 17.7.2017 bola medzi OKS - SOZA, LITA, OZIS, SLOVGRAM na jednej strane a žalovaným
na druhej strane Hromadná licenčná zmluva a hromadná zmluva o primeranej odmene (č.l. 157),
predmetom ktorej bola úprava práv a povinností zmluvných strán v súvislosti s vysporiadaním

majetkových práv ku všetkým predmetom ochrany v súvislosti s ich káblovou retransmisiou
uskutočňovanou prevádzkovateľom. V č. IV. bola dohodnutá spoločná odmena za káblovú retransmisiu
všetkých predmetov ochrany vo výške 0,2575 Eur za každý začatý kalendárny mesiac trvania zmluvy za
každú prípojku podľa odseku 4 tohto článku zmluvy. Pre účely zmluvy sa spoločná odmena delí medzi
jednotlivé organizácie kolektívnej správy percentuálnym pomerom (repatriačným kľúčom) uvedeným v

Prílohe č. 3.

12. Podľa § 19 ods. 1 z.č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon (AZ): „Autor má právo použiť svoje dielo a právo
udeliť súhlas na použitie svojho diela.“

13. Podľa § 19 ods. 2 AZ: „Dielo je možné použiť iba so súhlasom autora, ak tento zákon neustanovuje
inak.“

14. Podľa § 19 ods. 3 AZ: „Za použitie diela má autor právo na odmenu, ak tento zákon v štvrtej hlave

neustanovuje inak; tým nie je dotknuté ustanovenie § 65 ods. 1 druhej vety.“

15. Podľa § 19 ods. 4 písm. f) bod 3 v spojení s § 27 ods. 2 a § 29 ods. 2 AZ použitím diela je okrem
iného uvedenie diela na verejnosti jeho káblovou retransmisiou.16. Podľa ust. § 84 z.č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon (AZ), výrobca originálu audiovizuálneho diela
je osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila vytvorenie audiovizuálneho diela a je výrobcom prvého

audiovizuálneho záznamu tohto diela.

17. Podľa ust. §86 AZ, (1) Ak nie je dohodnuté inak, majetkové práva autorov k audiovizuálnemu dielu
vykonáva výrobca originálu audiovizuálneho diela, ak od autorov audiovizuálneho diela získal písomný
súhlas na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela a dohodol sa s nimi na odmene za vytvorenie

audiovizuálneho diela a na odmene alebo spôsobe jej určenia osobitne za každé jednotlivé použitie
audiovizuálneho diela; na dohodu o odmene za použitie diela sa vzťahuje ustanovenie § 69 ods. 1 až 3.

18. Podľa § 116 ods. 3 AZ: „Výrobca audiovizuálneho záznamu je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá iniciovala alebo zabezpečila jeho konečné vyhotovenie.“

19. Podľa § 119 AZ: „Výrobca audiovizuálneho záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie
audiovizuálneho záznamu verejným prenosom okrem vysielania a sprístupňovania verejnosti“

20. Podľa ust. § 144 ods. 3 AZ, organizácia kolektívnej správy zastupuje viacerých nositeľov práv vo
vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a na účet nositeľov práv.

21. Podľa ust. § 146 ods.2 AZ, Organizácia kolektívnej správy vykonáva správu výkonu majetkových
práv podľa odseku 1 v týchto odboroch kolektívnej správy:
a) výber náhrady odmeny za vyhotovenie rozmnoženiny predmetu ochrany pre súkromnú potrebu podľa
§ 42,

b) výber náhrady odmeny za vyhotovenie rozmnoženiny predmetu ochrany prostredníctvom
reprografického zariadenia podľa § 43,
c) výber odmeny pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia,
d) výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu umeleckého výkonu, zvukového záznamu a
audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom audiovizuálneho diela,

e) výber dodatočnej odmeny za použitie zaznamenaného umeleckého výkonu podľa § 100,
f) použitie diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou.

22.Podľa§147ods.1AZ,organizáciakolektívnejsprávyvykonávajúcasprávumajetkovéhoprávapodľa
§ 146 ods. 2 písm. d) alebo písm. f) sa považuje za vykonávajúcu správu tohto práva aj vo vzťahu k

nositeľom práv, ktorí nie sú zastupovaní podľa § 164 ods. 1.

23. Podľa ods.2 cit. zákona, ak kolektívnu správu práv v odbore použitie predmetu ochrany jeho
uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou vykonáva viacero organizácií kolektívnej správy, nositeľ
práv má možnosť výberu, ktorá z týchto organizácií kolektívnej správy sa považuje za vykonávajúcu

správu jeho práva na použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou.

24. Podľa čl. 8 CSP, sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

25. Podľa § 151 ods.1 CSP, Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

26. Podľa ods.2 cit. zákona, Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo

vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

27. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že žalovaný vykonáva káblovú
retransmisiu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do právneho základu a výšky uplatneného
nároku. Nepreukázal skutočný rozsah žalobcom zastupovaných - kolektívne spravovaných - práv,

teda ktorých konkrétnych nositeľov práv a ktoré konkrétne predmety ochrany – audiovizuálne diela
aaudiovizuálnezáznamyskutočnezastupuje.Žalobcabolpovinnýpredložiťuzavretédohodysnositeľmi
práv a písomné súhlasy a dohody s autormi audiovizuálnych diel. Nepreukázal použitie – káblovú
retransmisiu konkrétnych audiovizuálnych diel a audiovizuálnych záznamov zastupovaných žalobcom.Bez takého použitia diel nemohol vzniknúť nárok nositeľom práv prípadne zastupovaných žalobcom.
Žalobcom predložené oprávnenie udelené mu Ministerstvom kultúry SR na výkon kolektívnej správy
je bez ďalšieho preukázania oprávnenia zastupovania producentov – výrobcov audiovizuálnych diel

a záznamov je síce formálnym predpokladom na uplatnenie si nárokov v zmysle autorského zákona,
ale bez dohôd s konkrétnymi nositeľmi práv doložených žalobcom nepostačuje. Súd je toho názoru,
že žalobca ako organizácia kolektívnej správy nie je sám priamym nositeľom práv, ktoré spravuje tak
ako to ust.§144 AZ, ale je len nepriamym zástupcom nositeľov práv, ktorých zastupuje. To znamená,
že nositeľ práv v závislosti od konkrétnej právnej úpravy sa musí dať zastúpiť organizáciou kolektívnej

správy alebo previesť na ňu príslušné práva. V zmysle slovenskej právnej úpravy nejde o výkon práva
jeho nositeľom, ani bezprostredne, ani prostredníctvom priameho zástupcu, ale o zverený – fiduciárny
– výkon cudzieho práva v nepriamom zastúpení.

28. Pretože žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázať rozsah ním zastupovaných práv
a že žalovaný v rozhodnom období realizoval retransmisiu diel, ku ktorým žalobca zastupuje autorské

práva, t.j. že žalobca neosvedčil, že zastupuje konkrétnych autorov audiovizuálnych diel alebo výrobcov
audiovizuálnych záznamov, ktorých audiovizuálne diela alebo záznamy žalovaný používal v rozhodnom
období ( rok 2016, 01/ až 09/ 2017 a taktiež rokov 2019, 2020). Žalobca taktiež neuniesol dôkazné
bremeno na spravovanie práv na základe zákona podľa § 147 AZ z dôvodu, že ak vykonáva viacero
OKS kolektívnu správu práv, zmluvne nezastupovaný nositeľ práv má možnosť výberu, ktorá z týchto

OKS sa považuje sa správcu jeho práv. Žalobca nepreukázal, že nositeľ práv si vybral žalobcu za
zákonného zástupcu k audiovizuálnemu dielu jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou.
Uvedenáúpravavyplývazčl.9ods.2smernice93/83/EHS.Nositeľprávtedamôžeurobiťvýbervzmysle
tohto ustanovenia ( § 147 ods.2 AZ ) v prípade audiovizuálnych diel, ku ktorým spravuje práva na základe
oprávnenia LITA a SAPA, a v prípade audiovizuálnych záznamov, ktoré sú originálom audiovizuálnych

diela SAPA a SLOVGRAM. Žalovaný v konaní preukázal dôkazom - listinou – dohodou o urovnaní
zo dňa 17.7.2017 uzavretou žalovaným a dotknutými OKS LITA a SLOVGRAM v rozhodnom období.
Taktiež hromadnou licenčnou zmluvou žalovaný vysporiadal všetky práva z káblovej retransmisie
audiovizuálnych diel zastupovaných LITA na základe dohôd ako aj nezastupovaných žiadnou OKS
v súlade s ust. § 147 AZ za rozhodné obdobie.

K tvrdeniu žalobcu v žalobe, že oprávnenie žalobcu sa neprekrýva s oprávnením žiadnej inej OKS,
súd vykonal dokazovanie predloženými oprávneniami a mal preukázané, že toto tvrdenie žalobcu nie je
pravdivé. Žalobcovi bolo vydané oprávnenie v oblasti povinnej kolektívnej povinnej správy práv podľa
146 ods. 2 písm. d) a f) (body b) a o) oprávnenia , pričom rovnakým oprávnením podľa 146 ods. 2 písm.
d) AZ disponuje SLOVGRAM (písm. b) oprávnenia, a rovnakým oprávnením podľa § 146 ods. 2 písm.

f) disponuje LITA (písm. d).
V zmysle uvedeného obrana žalovaného a intervenienta na strane žalovaného spočívala v tom, že
nároky, ktoré sú predmetom tohto konania, boli vysporiadané vyplatením vyfakturovaných súm na
základe Dohody o urovnaní a Hromadnej licenčnej zmluvy tým OKS, kde sa tieto oprávnenia prekrývajú
(SAPA-SLOVGRAM, SAPA-LITA) a to tak vo vzťahu k zastupovaným ako aj nezastupovaným nositeľom

práv.
Ďalej súd poukazuje na to, že právna úprava nestanovuje, akým spôsobom má k výberu organizácie
kolektívnej správy nezastupovaným nositeľom práva dôjsť. Zákon nepredpisuje žiadnu formu a teda
tento právny úkon výberu organizácie kolektívnej správy nositeľom práva potom môže byť uskutočnený
písomne, ústne alebo aj konkludentne. Ak teda intervenient na strane žalovaného LITA tvrdil, že práve

táto OKS zastupuje v daných odboroch povinne kolektívnej správy aj nezastupovaných nositeľov práv,
pretože vyberá a vypláca odmeny nezastupovaným nositeľom práv, je zrejmé, že k výberu organizácie
kolektívnejsprávynezastupovanýmnositeľomdošlokonkludentnýmspôsobom,aktentoprijalvyplácanú
odmenu resp. primeranú odmenu. V neposlednom rade skutočnosť, že nároky nezastúpených nositeľov
práv boli vysporiadané žalovaným s organizáciou kolektívnej správy LITA a SLOVGRAM nepochybne

vyplýva z čl. I bod 2. a 4. Dohody o urovnaní a Hromadnej licenčnej zmluvy, kde sa jasne uvádza, že ide
o nositeľa práv bez ohľadu na to, či je alebo nie je zmluvne zastupovaný organizáciou kolektívnej správy.
Pri rovnakých tvrdeniach žalobcu aj žalovaného o tom, že obaja zastupujú aj nezastupovaných nositeľov
práv v odboroch povinnej kolektívnej správy, je nutné konštatovať, že k tejto skutočnosti prináležalo
bremeno dôkazu žalobcovi, ktorý tvrdil danú skutočnosť už v žalobe, ale napriek tomu toto bremeno

dôkazu neuniesol, na rozdiel od žalovaného, ktorý k tomuto tvrdeniu produkoval relevantný dôkaz v
podobe vyššie citovaných dohôd.
V prejednávanej veci mal súd za nesporné, že na výkon kolektívnej správy v odbore primeranej odmeny
zakáblovúretransmisiuaudiovizuálnehozáznamu,ktorýjeoriginálom,majúoprávneniedveorganizáciekolektívnej správy SLOVGRAM a žalobca. Vzhľadom k tomu, že žalovaný preukázal vyporiadanie
všetkých žalovaných nárokov uplatnených žalobou, a to i vo vzťahu k tzv. nezastupovaným klientom
vo vzťahu k žalovanému obdobiu zaplatiť primeranú odmenu za požívanie audiovizuálneho záznamu u

SLOVGRAM je žaloba voči nemu zo strany žalobcu ako ďalšej organizácie nedôvodná

29. Súd poukazuje na tiež na to, že výška uplatneného nároku podľa sadzobníka organizácie kolektívnej
správy SAPA ( výška odmeny ) musí byť primeraná a či spĺňa všetky zákonom stanovené kritériá, či
zodpovedá druhu predmetu ochrany a spôsobu, rozsahu, účelu ( ň§ 169 AZ ) a len samotné doloženie

sadzobníka nepostačuje na preukázanie výšky nároku, aj vzhľadom na to, že ide o súkromnoprávny
dokument zhotovený samotným žalobcom.
Žalovaný sa bránil tým, že sadzobník je súkromnoprávny dokument, kedy s poukazom na § 193 CSP súd
pri určovaní výšky nároku OKS ním nie je viazaný a žalobca nepreukázal, že jeho sadzobník zohľadňuje
kritéria v zmysle § 169 ods. 2 AZ. Avšak keďže súd zamietol žalobu z dôvodu nepreukázania základu
nároku, k spornosti výšky uplatneného nároku sa vyjadruje navyše takto: primeranosť sa chápe najmä

tak, že odmena musí zodpovedať hospodárskej hodnote plnenia poskytnutého organizáciou kolektívnej
správy (bod 88 rozsudku C-351/12 OSA, body 28,36,37 rozsudku C-52/07 Kanala 5 a TV 4 a bod
35 rozsudku C-177/16 AUKKA). Súdny dvor EÚ ako jeden z relevantných ukazovateľov neprimerane
vysokej odmeny označil aj skutočnosť, že výška tejto odmeny sa značne líši od výšky obdobných
autorských odmien vyberaných v iných členských štátoch (bod 25 rozsudku vo veci C-110/88 Lucazeau/

SACEM, bod 38 rozsudku vo veci C-398/87 Tournier, bod 87 roszdku C-351/12 OSA, bod 51 rozsudku
C-177/16 AUKKA). Tieto odmeny sú však iba východiskovými odmenami, pričom pre účely určenia
(dohodnutia) konečnej výšky odmeny je potrebné zobrať do úvahy jednotlivé spôsoby použitia, rozsah,
účel a čas použitia diela, čo vyplýva aj z § 69 ods. 1 a 4 a § 169 ods. 2 AZ. OKS tiež musí zohľadniť
ekonomickú hodnotu použitia predmetov ochrany a ekonomickú hodnotu služby kolektívnej správy

práv poskytnutej organizáciou kolektívnej správy. žalobca len poukazom na svoj sadzobník a zmluvy s
inými prevádzkovateľmi retransmisie, ktoré však zas vychádzajú pri určení odmeny len zo sadzobníka
samotného žalobcu, bez predloženia akýchkoľvek ďalších dôkazov nepreukázal, že odmena stanovená
jeho sadzobníkom je odmenou obvyklou.
Súd poukazuje na to, že ak suma odmeny a primeranej odmeny za jednu prípojku stanovená

sadzobníkom žalobcu za prípojku za jeden kalendárny mesiac je vo výške 0,197 Eur bez DPH, pričom v
Dohode o urovnaní a Hromadnej licenčnej zmluve uzavretej medzi žalovaným a štyrmi ostatnými OKS
je stanovená odmena a primeraná odmena v podobnej výške 0,2575 Eur za každý začatý kalendárny
mesiac trvania zmluvy za každú prípojku, z toho vzhľadom na repatriačný kľúč predstavuje licenčná
odmena pre SOZA, LITA sumu 0,1751 Eur a primeraná odmena pre OZIS, SLOVGRAM sumu 0,0824

Eur, čo u OKS LITA zodpovedá 39,78% zo spoločnej odmeny a u OKS SLOVGRAM zodpovedá 25,60%
zo spoločnej odmeny. Už len z uvedeného je zrejmé, že odmena a primeraná odmena stanovená
sadzobníkom žalobcu nie je obvyklou odmenou a pokrýva aj menší objem predmetov ochrany.

30. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobcu v celom rozsahu zamietol.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalovaný mal vo veci plný úspech ( na
istine, z ktorej sa vypočítava aj výška právneho úkonu), priznal mu súd náhradu účelne vynaložených
trov konania vo výške 100 %. Taktiež priznal súd náhradu trov konania aj intervenientovi na strane

žalovaného voči žalobcovi vo výške 100%, nakoľko bol v konaní úspešný.

32. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

34. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je

uvedené vo výroku tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Košice do 15 dní odo dňa jeho doručenia
v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok).