Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323201594
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8323201594.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore žalobcu Union poisťovňa, a. s., so

sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, zast. JUDr. Ľudmila Jurčová, advokátka, so sídlom Hodžovo
námestie 2A, 811 06 Bratislava, proti žalovanej A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX,
XXX XX F., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Harakály, so sídlom Mlynská 28, 040 01 Košice,
o zaplatenie 38 285, 05 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa vo vzťahu k žalovanej

domáhal zaplatenia istiny 38 285,05 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil nasledovne: Na základe
Zmluvy o predaji časti podniku uzatvorenej medzi Groupama Biztosító Zrt., cudzojazyčný (slovenský)
názov: Groupama poisťovňa, a. s. so sídlom Erzsébet királyné útja 1 C, Budapest 1146, Maďarsko
ako predávajúcim a Žalobcom ako kupujúcim zo dňa X.XX.XXXX došlo s účinnosťou k X.XX.XXXX
k prevodu celku obchodného majetku, ktorý v súhrne tvorí organizačnú zložku schopnú samostatne
vykonávať činnosť (t.j. časť podniku) na Žalobcu. Predávajúci prevádzkuje Groupama poisťovňa a. s.,
pobočka poisťovne z iného členského štátu,so sídlom na Miletičova 21,821 08 Bratislava, Slovenská

republika, IČO: 47 236 060, (ďalej len „Organizačná zložka“), ktorá na území Slovenskej republiky
vykonáva aj činnosti neživotného poistenia. V dôsledku Zmluvy o predaji časti podniku tak došlo k
prevodu organizačnej zložky na Žalobcu. Uvedeným odôvodňujeme aktívnu vecnú legitimáciu Žalobcu
v konaní. Groupama Biztosító Zrt., cudzojazyčný (slovenský) názov: Groupama poisťovňa, a. s. so
sídlom Erzsébet királyné útja 1/C, Budapest 1146, Maďarsko konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom
na Miletičova 21,821 08 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 47 236 060 (ďalej aj ako „Právny

predchodca Žalobcu“) a A. B. C. D., G., trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX F. (ďalej len „Žalovaná“)
uzavreli dňa XX.XX.XXXX Návrh poistenej zmluvy č. XXXXXXXXXX o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „Poistná zmluva“), s
ročným poistným vo výške 71,16 EUR s frekvenciou platieb poistného raz ročne. Povinnosť zaplatiť
prvú splátku poistného bola zo strany Žalovanej splnená. Neoddeliteľnou súčasťou Poistnej zmluvy boli
Všeobecné poistné podmienky povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla účinné odo dňa 1.1.2016 (ďalej len „VPP“). Poistnou zmluvou bola

poistená zodpovednosť za škodu motorového vozidla zn. Hyundai Getz, VIN: G., ĚCV: F. Dňa 7.2.2019 v
čase okolo 19:00 hod. došlo na križovatke cesty 1/74 a miestnych komunikácií pred rodinným domom č.
XXX v obci H., okr. F. k dopravnej nehode, medzi osobným Motorovým vozidlom, ktoré viedla Žalovaná
a chodcom, C. I., dátum narodenia: X.XX.XXXX, trvale byrom H. XX, XXX XX F. (ďalej len „Poškodený“),a to tak, že Žalovaná napriek vodorovnému a zvislému dopravnému značeniu upozorňujúcemu na
priechod pre chodcov v dôsledku plného nevenovania sa vedeniu vozidla a nedostatočnému sledovaniu
situácie v cestnej premávke neskoro spozorovala chodca – Poškodeného, ktorý v tom čase prechádzal

cez cestu z ľavej strany na pravú v bezprostrednej blízkosti za riadne vyznačeným priechodom pre
chodcov, pričom Žalovaná bez brzdenia Motorovým vozidlom zrazila Poškodeného. Poškodený v
dôsledku uvedenej zrážky utrpel početné poranenia a trvalé poškodenie zdravia (ďalej len „Poistná
udalosť“). Žalovaná bola za uvedený skutok uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších právnych predpisov,

a to Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 19.10.2021, sp. zn. 3T/73/2020, ktorý bol následne
potvrdený Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.04.2022, č. k. 4To/14/2022-513. Napriek
skutočnosti, že k nehode došlo dňa 7.2.2019, Žalovaná písomne oznámila Právnemu predchodcovi
Žalobcu vznik škodovej udalosti Hlásením škodovej udalosti z Povinného zmluvného poistenia až
dňa 29.10.2019. Právny predchodca Žalobcu v súvislosti s predmetnou Poistnou udalosťou vyplatil
Poškodenému plnenie v súhrnnej výške 127.616,82 EUR. Žalovaná porušila svoje povinnosti tým, že

Právnemu predchodcovi Žalobcu neoznámila vznik škodovej udalosti v lehote ustanovenej § 10 ods.
1. písm. a) Zákona o PZP. Z uvedených dôvodov si Žalobca uplatňuje touto žalobou voči Žalovanej
nárok na náhradu poistného plnenia v rozsahu 30% z poistného plnenia, čo predstavuje sumu 38.285,05
EUR. V súlade s vyššie uvedeným skutkovým stavom, priloženými dôkazmi a citovanými zákonnými
ustanoveniami vznikol Žalobcovi voči Žalovanej nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré Žalobca

poskytol Poškodenému. Žalobca vyzval Žalovanú na zaplatenie v žalobe uplatňovanej sumy v lehote
do 15 dní, a to v obsahu Predžalobnej výzvy. Žalovaná na Predžalobnú výzvu odpovedala podaním
s názvom „Vec: Odvolanie proti Výzve na zaplatenie náhrady poistného plnenia“ zo dňa 12.9.2022 (ďalej
len „Podanie Žalovanej“). V nadväznosti na Podanie Žalovanej bola Žalovanej zaslaná opätovná výzva
s názvom „Výzva na zaplatenie náhrady poistného plnenia – odpoveď na odvolanie“ zo dňa 23.02.2023

(ďalej len „Predžalobná výzva 2“) ktorou bola Žalovanej poskytnutá dodatočná lehota na úhradu nároku,
pričom Žalobca požadoval zníženú sumu vo výške 37.438,84 EUR, a to do dňa 09.03.2023. Žalovaná aj
na Predžalobnú výzvu 2 reagovala nesúhlasne a vymáhaný nárok Žalobcovi neuhradila, a to ani sčasti.

2. Okresný súd Humenné v tejto veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 21C/35/2023-74 zo dňa 20.06.2023,

ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti platobnému rozkazu podala v zákonom stanovenej lehote odpor žalovaná, pričom okrem iného
uviedla, že v celom rozsahu žalovaný nárok neuznáva, nakol'ko je voči nej uplatnený v rozpore s
právnymi predpismi bez toho, že by na to boli splnené zákonom definované predpoklady. Uplatnený

nárok zároveň nerešpektuje a je v priamom rozpore s podstatou a účelom právnej úpravy v ZoPZP a
porušuje základné princípy, na ktorých stojí celý právny systém. Musia byť splnené tieto podmienky:
škodu s motorovým vozidlom spôsobil poistník, poisťovateľ z toho titulu vyplatil za poistníka náhradu
škody, poistník porušil v tomto prípade povinnosť ohlásiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti v lehote
15 dní od jej vzniku, pri porušení uvedenej povinnosti absentujú akékoľvek dôvody hodné osobitného

zreteľa na strane poistníka. ZoPZP vo svojich ustanoveniach presne nedefinuje, do môže byť v
danom prípade dôvodom hodným osobitného zretel'a. Ide teda o relatívne neurčitú právnu normu, pri
ktorej aplikácii je potrebné posúdiť, či vzhl'adom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu absolútne
absentovali dôvody hodné osobitného zretel'a a teda nárok podľa § 12 ods. 1 pism. g) zoPzP
poistovateľovi vznikol, alebo naopak, v danom konkrétnom prípade existujú určité konkrétne okolnosti,

ktoré odvôvodňujú neskoré oznámenie škodovej udalosti. V takom prípade nedochádza k naplneniu
jedného zo zákonných predpokladov vzniku nároku podl'a § 12 ods. 1 pism. g) zoPZP a tento nárok
potom poisťovatel'ovi nevnikol a nemôže si ho uplatňovat'. Žalovanej táto dopravná nehoda spôsobila
šok a stala sa práceneschopnou z dôvodov problémov so srdcom a krvným tlakom, a to od 08. 02.
2019. Žalovaná spôsobenie škody a vznik dopravnej nehody, vedenie trestného konania, obavy o

zdravie poškodeného, veľmi zle psychicky znášala. Následne utrpela úraz a bola opäť práceneschopná
od 16. 06. 2019. Napriek týmto ťažkostiam a problémom žalovaná vznik škodovej udalosti oznámila,
avšak nesprávnej poisťovni, ked škodovú udalosť nahlásila do KOMUNÁLNEJ poisťovne, a. s. Aj keď
ZoPZP v ustanovení § 12 bližšie neupravuje, v akom rozsahu poisťovateľovi vzniká nárok na náhradu
plnenia voči poistenému, automaticky to neznamená, že v prípade akéhokoľvek porušenia právnych

povinností si poisťovateľ môže podľa ľubovôle stanoviť výšku postihového nároku voči poistenému až do
výšky poskytnutého plnenia poškodenému. Aj vznik uvedeného osobitného nároku poisťovateľa a jeho
výšku je potrebné podriadiť pod všeobecný právny princíp proporcionality, ktorého cieľom je spravodlivé
usporiadanie dvoch kolíznych práv. V prípade poisteného, ktorý porušil právnu povinnosť minimálnejzávažnosti, ktorej porušenie nemalo vplyv ani na vznik škody, ani na zväčšenie jej rozsahu a nespôsobilo
poisťovateľovi ťažkosti ani pri šetrení poistnej udalosti, je namieste uplatnenie uvedeného nároku
len v skutočne minimálnej výške. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky je možné za ústavne

akceptovateľnú označiť úvahu, že regresná náhrada má plniť výchovný účel a nie účel likvidačný
a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo ku vzniku škody. Primeranosť náhrady možno ustáliť
skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia, zohľadnením okolností za ktorých škoda vznikla
a tiež skúmaním pomerov toho, kto škodu spôsobil. Primeranosť a oprávnenosť uplatneného nároku
a jeho výšky nie je možné posudzovať len výlučne s ohľadom na majetkové pomery žalovaného. Podľa

judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je proporcionalitu uplatneného nároku poisťovateľa
podľa § 12 ZoPZP potrebné skúmať z oveľa širších hľadísk a je pritom možné zohľadniť celé spektrum
relevantných okolností.

4. K odporu sa vyjadril žalobca, že Žalobca nesúhlasí s vyššie uvedenou argumentáciou Žalovanej
a po preštudovaní si Odporu Žalovanej má za to, že Žalovanou podaný Odpor je zjavne podaný

formálne len za účelom oddialenia úhrady regresného nároku Žalobcu ako i predĺženia lehoty na vydanie
právoplatného exekučného titulu zo strany súdu 1. inštancie. Žalobca v celom rozsahu odmieta a
popiera tvrdenia Žalovanej o neodôvodnenosti žalobou uplatneného regresného nároku a jeho údajného
rozporu s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Žalobca si dovoľuje pripomenúť, že (i) Žalovaná
spôsobila škodovú udalosť, (ii) Žalobca vyplatil za Žalovanú poškodenému škodovou udalosťou poistné

plnenie, (iii) Žalovaná vznik škodovej udalosti Žalobcovi neoznámila (ani ústne ani písomne) v 15 dňovej
zákonnej lehote a to (iv) bez dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by ju v plnej miere zbavovali
povinnosti úhrady regresného nároku Žalobcovi ako poisťovni. Žalobca má za to, že Žalovanou
predložené potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vôbec nepreukazujú existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa v takom rozsahu, ktorý by Žalovanú zbavoval povinnosti úhrady regresného

nároku Žalobcovi v celom rozsahu. Medzi dňom vzniku škodovej udalosti (07.02.2019) a dňom ohlásenia
škodovej udalosti Žalobcovi (29.10.2019) uplynulo viac ako 8 mesiacov v rámci, ktorých Žalovaná
mohla ohlásiť škodovú udalosť Žalobcovi. Aj za predpokladu odrátania času stráveného Žalovanou ako
práceneschopnou (Žalovaná bola prvýkrát PN od 08.02.2019 do 27.02.2019 a druhýkrát bola PN od
16.05.2019 do 12.06.2019) zostáva viac ako 6 mesačné okno v rámci, ktorého bola Žalovaná podľa

všetkých Žalovanou predložených dôkazov v plnom rozsahu práceschopnou a fyzicky aj psychicky
spôsobilou Žalobcovi ako poisťovateľovi oznámiť vznik ňou spôsobenej škodovej udalosti a splniť si
tak svoju zákonnú povinnosť (aj keď po 15 dňovej lehote určenej Zákonom o PZP). Žalobca má na
základe uvedených skutočností za to, že v danom prípade neexistujú na strane Žalovanej také dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by ju v plnej miere zbavovali zodpovednosti za oneskorené ohlásenie

vzniku škodovej udalosti a s tým spojenej povinnosti úhrady Žalobcom uplatneného regresného nároku.
Žalobca si dovoľuje podotknúť, že uplatneným regresným nárokom nepožaduje od Žalovanej 100 %
náhradu poistného plnenia poskytnutého poškodenému škodovou udalosťou, ale len 30 % náhradu
poistného plnenia (t.j. Žalobca žiada o 70 % nižšiu sumu ako bola vyplatená poškodenému). Žalobca
pri príprave žaloby a pri percentuálnom vyčíslení žalobou uplatňovaného regresného nároku zohľadnil

všetky okolnosti daného prípadu, ako aj všetky Žalovanou predložené dôkazy a teda aj jej dočasnú
pracovnú neschopnosť.

5. Následne sa vyjadril žalovaný, že žalobcovi (poisťovateľovi) vzniká v zmysle § 11 ods. 6 zák.
č. 381/2001 Z. z. zákonná povinnosť do 3 mesiacov od oznámenia škody poškodeným skončiť

vyšetrovanie na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a podľa § 11 ods. 7 cit.
zákona vzniká mu zo zákona povinnosť poskytnúť poškodenému plnenie a to do 15 dní. Žalobcovi
tiež v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka vzniká povinnosť plniť riadne a včas. Žalovanej vznikla
povinnosť platiť poistné vo výške, ktorá je dohodnutá v poistnej zmluve. Žalobca pri poskytovaní plnenia
poškodenému, sám porušil zákonné povinnosti vyplývajúce mu z § 11 ods. 6, 7 z. č. 381/2001 Z. z.,

§ 517 OZ a z § 3 ods. 2, § 4 ods. 2, § 7 z. č. 437/2004 Z. z. teda nekoná fair. Základným účelom
zákona č. 381/2001 Z. z. je zabezpečenie rýchlej a účinnej náhrady škody pre osoby poškodené
prevádzkou motorových vozidiel. Žalobca však v predmetnej veci nerešpektoval účel, zmysel zákona.
Porušenie svojej povinnosti plniť riadne a včas negoval, ale to neneguje u žalovanej. Porušenie
povinnosti žalobcom preukazuje napríklad plnenie poskytnuté Sociálnej poisťovni Humenné, ktorá

žalobcu vyzvala listom zo dňa 12.01.2022 na úhradu 8363,53 eur, ale žalobca poskytol plnenie až
02.08.2022. Sociálna poisťovňa Humenné písomnou výzvou zo dňa 07.12.2022 požiadala o plnenie
sumy 2820,69 eur, ale žalobca plnil až 24.03.2023. Žalobca v obidvoch prípadoch porušil zákonnú
povinnosť vyplývajúcu mu z § 11 ods. 7 z. č. 381/2001 Z. z. a z § 517 OZ, plniť riadne a včas.Poškodenému titulom náhrady za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, ku ktorému došlo
07.02.2019, žalobca plnil až 11.07.2022. Žalobca pri poskytnutí plnenia titulom bolestného, titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia nevychádzal z lekárskeho posudku, ale náhradu korigoval na

základe posúdenia ich zmluvným lekárom, konal v rozpore s § 2 ods. 3 písm. d) z. č. 437/2004 Z.
z., lebo zmluvný lekár nie je posudzujúcim lekárom ktorý je kompetentný vyhotoviť lekársky posudok
s hodnotením bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a nie je ani znalcom. Uplatnenie sankcie
žalobcom s tvrdením o porušení zákonnej povinnosti žalovanou, ktoré nespôsobilo žiaden negatívny
následok, nemalo vplyv na vznik škody a jej rozsah, nespôsobilo žalobcovi ťažkosti ani pri šetrení

poistnej udalosti, ani pri plnení, nemalo vplyv na riadne zistenie okolností za ktorých došlo ku vzniku
poistnej udalosti. Výmera regresu žalobcom bez skúmania ekonomických pomerov toho, kto škodu
spôsobil, tiež nesplňa výchovný účel.

6. Na pojednávaní konanom dňa 27.10.2023 vypovedala žalovaná nasledovne: Čo sa týka samotnej
žaloby uvádzam, že je pravda, že som pochybila, pretože poistnú udalosť som prvýkrát nahlásila na

nesprávnu poisťovňu a to na Komunálnu poisťovňu, pretože pri zakúpení vozidla som mala ako aj
havarijnú poistku, ako aj povinné zmluvné poistenie práve v Komunálnej poisťovni, avšak po dopravnej
nehode som bola v zlom psychickom stave a žila som v domnení, že som nahlásila poistnú udalosť
správnej poisťovni. Vtedy som si ešte neuvedomila, že medzitým po zakúpení auta som zmenila
poisťovňu, pretože povinné zmluvné poistenie som medzitým zmenila z komunálnej poisťovne do

poisťovne groupama. Vtedy som nemala k dispozícií po dopravnej nehode doklady k vozidlu a to
z dôvodu, že tieto mi boli po dopravnej nehode zaistené políciou. Boli mi políciou vydané až niekedy po
dvoch mesiacoch. Chcem uviesť, že žaloba žalobcu voči mojej osobe kde požaduje nárok cca vo výške
39 000 eur považujem sa likvidačné za súčasného stavu a nejde o výchovný charakter. Chcem uviesť, že
v súčasnosti pracujem na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky ako policajt. Chcem uviesť, že mám

jednu nezaopatrenú dcéru, ktorá je vysokoškoláčka, ktorá žije so mnou v spoločnej domácnosti. Chcem
uviesť, že som si spísala svoje príjmy a výdavky, a preto takéto vysoké finančné plnenie, ktoré požaduje
žalobca voči mojej osobe je likvidačné. Preto žiadam, aby súd v tomto konaní voči mojej osobe uplatnil
§ 12 ods. 1 písm. g), zákona 383/2001 o povinnom zmluvnom poistení a žiadam, aby v mojom prípade
bolo prihliadnuté na dôvody hodného osobitného zreteľa, pretože toto porušenie ja som nespôsobila

úmyselne a žiadam, aby žalobcovi nebolo priznané regresné plnenie voči mojej osobe z týchto dôvodov.
Na otázku súdu udávam, že v súčasnosti teda pracujem na polícií v Humennom ako zástupca riaditeľa
oddelenia azylu. Chcem uviesť, že v súčasnosti aktuálne žijem so svojou nezabezpečenou dcérou v 2-
izbovom byte v Humennom na ktorom mám vzatú hypotéku, ktorú som si zobrala po rozvode. Čo sa týka
splátok hypotéky tieto sú mesačne vo výške 269 eur a zostatok hypotéky k 25.10.2023 bol 39 435 eur.

Právna zástupkyňa žalovanej sa vyjadrila nasledovne: Chcem poukázať na dôležitú skutočnosť, ktorá
vyplýva v tomto konaní a ktorá vyplýva priamo z poistnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami
sporu, pričom zo zmluvy vyplývajú práva a povinnosti medzi zmluvnými stranami. Jednak sa uplatňuje
aj zákon o povinnom zmluvnom poistení. Poukazujem na to, že aj tento zmluvný vzťah z poistnej zmluvy
musí byť založený na zásade férového konania a rovnováhy medzi stranami. Tu poukazujem na to,

že regresný nárok poisťovne má plniť predovšetkým výchovný účel ale vzhľadom na to, že sa jedná
o zmluvný partnerský vzťah, výchova by mala byť na strane nielen mojej klientky ale aj na strane
žalobcu ako poisťovateľa. V danom prípade, keď vychádzame z § 12 uvedeného zákona ods. 1 písm.
g), čo sa týka len polovici tohto ustanovenia, že zo strany žalovanej došlo k oneskorenému nahláseniu
poistnej udalosti, máme za to, že ide o nepatrné porušenie povinnosti zo strany mojej klientky, ktoré

nemalo ani nemohlo mať vplyv na vznik škody, na šetrenie zo strany poisťovne a na rýchlosť plnenia zo
strany poisťovne voči poškodeným a taktiež toto porušenie nemohlo mať ani vplyv na zistenie okolnosti
škodovej udalosti za ktorej ku škode došlá k poistnej udalosti, pretože táto nehoda ako je zrejmé zo spisu
bola okamžite riešená políciou, pokiaľ žalobca chce uplatniť tento regres ako výchovný a ako sankciu,
tak výchova na strane poisťovateľa – žalobcu bola závažným spôsobom porušená v neprospech mojej

klientky, pretože žalobca ako poisťovateľ je povinný v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení
plniť poškodenému a to od vzniku škody a od nahlásenia poistnej udalosti musí do troch mesiacov
poistnú udalosť prešetriť a následne plniť škodu poškodenému a v danom prípade žalobca plnil z titulu
bolestného poškodenému a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a za 3 a pol roka, čo je závažné
porušenie jeho povinnosti zo zákona zo zmluvy. Taktiež žalobca porušil povinnosť podľa § 517 OZ,

pretože podľa tohto ustanovenia má poisťovňa ako žalobca, ako dlžník plniť riadne a včas veriteľovi.
Teda žalobca pre neskoré plnenie poistného plnenia poškodenému porušil okrem zákona aj ustanovenia
zákona 437/2004 a to § 3 ods. 2, § 4 ods. 2, § 7 ods. 2, pretože zákon hovorí, že náhrada škody
z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia sa preukazuje zásadne lekárskym posudkomalebo znaleckým posudkom. Avšak žalobca uhradil poškodenému plnenie škody na zdraví nie na
základe lekárskeho posudku ale lekársky posudok doložený poškodeným svojvoľne žalobca korigoval,
hoci mohol náhradu škody preukázať riadnym znaleckým posudkom. Žalobca teda porušil vyššie

uvedenéustanoveniazákona,lebolekárskyposudokzbolestnéhoazťaženiaspoločenskéhouplatnenia
vystavuje ošetrujúci posudkový lekár, a to na základe osobného vyšetrenia.
7. Následne sa vyjadril žalobca, že v prípade nároku uplatňovaného od Žalovanej nepožaduje 100%
poistného plnenia, ktoré vyplatil poškodenému za škody, ktorú mu spôsobila Žalovaná, ale len 30% z
tejto sumy. Žalobca má preto zato, že jeho prístup voči Žalovanej je viac ako férový. Žalobca tiež uvádza,

že ak bola Žalovaná schopná včas oznámiť vznik škodovej udalosti inej poisťovni a túto záležitosť
administratívne riešiť, považuje za účelové jej tvrdenia odvolávajúc sa na jej zlý psychický stav a fakt, že
žilavdomnení,žeškodovúudalosťnahlásilasprávnejpoisťovni.Žalovanáuzatvorilazmluvuopovinnom
zmluvnom poistení s právnym predchodcom Žalobcu dňa XX.X.XXXX, poistné hradila ročne a poistné
na poistné obdobie od 1.2.2019 do 31.1.2020 uhradila dňa 28.1.2019 teda pred vznikom škodovej
udalosti a teda s vedomím, že nehradí inej poisťovni než poisťovni Groupama. Žalovaná za dobu od

vzniku škodovej udalosti, teda od 7.2.2019 neuhradila Žalobcovi ani poškodenému vôbec nič. Žalovaná
poškodenému spôsobila trvalú invaliditu, poškodený je do dnes plienkovaný, jeho spôsobilosť na právne
úkony bola v dôsledku škodovej udalosti obmedzená, nie je schopný samostatného života, je už
doživotne odkázaný na pomoc tretej osoby. Žalobca poukazuje nato, že na strane Žalovanej nejestvujú
a nebola preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalovaná síce v konaní predložila

potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti v období od 8.2.2019 do 27.2.2019 avšak z predloženého
listinného dôkazu nie je zrejmý dôvod dočasnej práceneschopnosti a tiež fakt, že by ju táto pracovná
neschopnosť obmedzila v živote takým spôsobom, že nebola schopná zodpovedne pristúpiť k riešeniu
vzniknutej škodovej udalosti. Žalobca zotrváva na svojich vyjadreniach v tom, že medzi dňom vzniku
škodovejudalosti(07.02.2019)adňomohláseniaškodovejudalostiŽalobcovi(29.10.2019)uplynuloviac

ako 8 mesiacov v rámci, ktorých Žalovaná mohla ohlásiť škodovú udalosť Žalobcovi. Aj za predpokladu
odrátania času stráveného Žalovanou ako práceneschopnou (Žalovaná bola prvýkrát PN od 08.02.2019
do 27.02.2019 a druhýkrát bola PN od 16.05.2019 do 12.06.2019) zostáva viac ako 6 mesačné okno
v rámci, ktorého bola Žalovaná podľa všetkých Žalovanou predložených dôkazov v plnom rozsahu
práceschopnou a fyzicky aj psychicky spôsobilou Žalobcovi ako poisťovateľovi oznámiť vznik ňou

spôsobenej škodovej udalosti a splniť si tak svoju zákonnú povinnosť (aj keď po 15 dňovej lehote určenej
Zákonom o PZP). Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu Žalovaná dňa 7.2.2019 viedla motorové
vozidlo, ktorým počas jazdy v obci H. prekročila minimálnu povolenú rýchlosť, jazdila rýchlosťou 56,5
km/h, napriek vodorovnému v zvislému značeniu upozorňujúcemu na priechod pre chodcov, nevenovala
sa vedeniu motorového vozidla, nesledovala situáciu v cestnej premávke, nespozorovala chodca –

poškodeného, ktorý v tom čase prechádzal cez cestu bezprostredne za riadne vyznačeným priechodom
prechodcov,naraziladopoškodenému.VprípadeŽalovanejnebolazaznamenanážiadnabrzdnádráha.
Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.4.2022 sp.zn. 4To/14/2022 tiež vyplýva,
že sa Žalovaná dopustila hrubého a závažného porušenia dopravných predpisov.

8. Súd po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi skutkový stav zistil nasledovne:

9. Na základe zmluvy o predaji časti podniku uzavretej medzi Groupama Biztositó Zrt. ako predávajúcim
a žalobcom ako kupujúcim zo dňa XX.XX.XXXX došlo s účinnosťou k XX.XX.XXXX k prevodu celku
obchodného majetku.

10. Poistnou zmluvou bola poistená zodpovednosť za škodu motorového vozidla zn. Hyundai Getz,
EČV: F..

11. Zo správy o priebehu dopravnej nehody vyplýva, že dňa 07.02.2019 v čase o 19.00 hod. došlo na

križovatke cesty I/74 a miestnych komunikácií pred rodinným domom č. XXX v obci H., k dopravnej
nehode medzi OMV zn. Hyundai Getz, EČ: F., ktoré viedla žalovaná a chodcom C. I., v dôsledku čoho
utrpel chodec zranienia s predpokladanou dobou liečenia nad 42 dní.

12. Z oznámenia škodovej udalosti vyplýva, že poisťovni bolo doručené dňa 29.10.2019.

13. Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/73/2020-452 zo dňa 19.10.2021 bola žalovaná
uznaná za vinnou zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví.14.Výzvouzodňa18.08.2022bolažalovanážalobcomvyzvanánaúhradučastiposkytnutéhopoistného
plnenia vo výške 93 597,10 eur. Z výzvy zo dňa 23.02.2023 vyplýva, že žalobca pristúpil k poníženiu
regresu a žiadal od žalovanej nahradiť plnenie vo výške 37 438,84 eur.

15. Z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti vyplýva, že žalovaná bola práceneschopná od
08.02.2019 do 11.06.2019.

16. Podľa § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Z. z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

17. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z. Poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi
vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.

18. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zák. č. 381/2001 Z. z.

Poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho
vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým
vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.

19. Predmetom tohto konania je regresný nárok podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení zo

strany poisťovne voči poistenému pre neskoré nahlásenie poistnej škodovej udalosti poisťovni. Súd
žalobu zamietol aj napriek tomu, že formálne žalobca ako poisťovňa mala splnené zákonom stanovené
podmienky. Dôvod zamietnutia žaloby je ten, že súd sa v celom rozsahu stotožnil s obranou procesnou
a hmotnoprávnou zo strany žalovanej strany, s jej skutkovými tvrdeniami, s jej právnym posúdením na
ktoré súd v celom rozsahu odkazuje. Súd tu vidí v tomto prípade, resp. platí základná právna zásada

pre všetky súdy Slovenskej republiky, že každý prípad sa posudzuje podľa konkrétnych okolností, to
znamená nemožno zovšeobecňovať, nemožno paušalizovať. Po druhé súd v celom rozsahu poukazuje
na nález Ústavného súdu, ktorý hovorí o tom, že napriek tejto zákonnej úprave o regresnom práve
poisťovne podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení, súd má právo disponovať s touto výškou
náhrady škody, resp. ju moderovať, resp. rozhodnúť podľa okolnosti konkrétneho prípadu, čo je aj práve

tento konkrétny spor. Podstatné je, že v konaní bolo preukázané, že oneskorené nahlásenie poistnej
udalosti zo strany žalovanej nemalo priamy vplyv ani príčinnú súvislosť na následný postup poisťovni,
ktorá taktiež porušila zákon o povinnom zmluvnom poistení a vyplácala poškodenému dávky po
zákonom stanovej lehote, teda poisťovni nebránilo nič ukončiť šetrenie a vyplatiť riadne a včas v zmysle
zákona poškodenému jeho nároky, čo však poisťovňa sama porušila, preto je v rozpore s dobrými

mravmi, ak poisťovňa požaduje práve od poistenej regresný nárok kvôli oneskorenému nahláseniu.
Súd zobral do úvahy aj to, že zo strany žalovanej bolo preukázané, že sa snažila nahlásiť poistnú
udalosť, síce na nesprávnu poisťovňu ale je zrejmé, že neodignorovala zákon ani svoju povinnosť, súd
bral do úvahy aj PN, ako aj následky tejto dopravnej nehody, kde bola poškodená vlastne aj žalovaná
strana, kde sa zhoršil jej zdravotný stav ako aj ďalšie skutočnosti a súd zobral do úvahy aj to, že

žalovaná následne sama tak ako to prezentovala osobne nahlásila poistnú udalosť, síce po lehote
a spolupracovala s poisťovňou, doložila aj všetky potrebné doklady. Bolo by preto v rozpore s dobrými
mravmi, aby súd rozhodol tak, že by žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na tento regresný nárok v tejto
výške hoci len 30 % z celkovej sumy.

20. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
21. Súd vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu použil vyššie uvedené zákonné ustanovenie, že
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože žalobca si túto žalobu nevymyslel, má na ňu zákonný
nárok, formálne boli splnené podmienky na podanie tejto žaloby v zmysle zákona o povinnom zmluvnom

poistení, avšak žalovaná sa úspešne bránila, v tom vidí v predmete sporu súd dôvod hodný osobitného
zreteľa, teda každá strana si bude znášať svoje trovy sama.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutiepovažuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude

povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať
návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.