Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/46/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200259
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200259.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: CONTEC PLUS s.r.o., so
sídlom Staviteľská 3, 931 04 Bratislava, IČO 35 701 374, právne zastúpený JUDr. Martinom Landlom,
advokátom so sídlom Ulica Čajkovského 16, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100136360/2022 zo dňa 21.01.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100136360/2022
zo dňa 21.01.2022 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 101621649/2021 zo dňa 02.09.2021 a

vec vracia orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vydal Daňový úrad Bratislava
(ďalej len „správca dane“) rozhodnutie č. 101621649/2021 zo dňa 02.09.2021 (ďalej len „prvostupňové

rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume X.XXX,- eur za
zdaňovacie obdobie máj 2019, keď nepriznal odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov: Salanci-LMS
s.r.o., Golianovo 504, 951 08 Golianovo, IČO:47 043 326 (ďalej len „Salanci-LMS“) za fakturovanú
reklamnú spoluprácu (prenájom a reklamná kampaň, tvorba bilboardov) a Adept School s.r.o., Dlhá
8, 949 01 Nitra, IČO:36 732 192 (ďalej len „Adept School“) za fakturovanú správu a údržbu e-shopu
(tvorba e - shopu, doplnenie údajov, grafická vizualizácia). Žalobca nepredložil relevantný dôkaz o tom,
že reálne došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení a porušil § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51

zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len
„zákon o DPH“). Existencia daňového dokladu a jeho zaúčtovania bez ďalších podporných dôkazov
preukazujúcich vecné naplnenie zdaniteľného obchodu (dodanie reklamných služieb a zriadenie e-
shopu, ktoré dodávatelia odmietli), nie je relevantným dôkazom o tom, že sa zdaniteľný obchod
uskutočnil a odvolateľ ho prijal na uskutočnenie svojich zdaniteľných obchodov. Žalobcom nebolo
jednoznačne preukázané, že zdaniteľné plnenia uvedené na faktúrach uskutočnil dodávateľ, ktorý bol na
nich uvedený a šlo iba o formálnu existenciu faktúr. Žalobca nevedel, kto bol konateľom dodávateľských

spoločností, neoveroval žiadne aktivity týchto spoločností v dostupnom obchodnom registri, jednal iba
s jedinou osobou - A. B. C..2. Žalovaný na odvolanie žalobcu rozhodnutím č. 100697247/2021 zo dňa 27.04.2021 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil, s tým, že zo spisového materiálu, nie
je zrejmé, že by správca dane vyhodnocoval zneužívajúce resp. podvodné konanie a bol to práve

žalobca, ktorý neuniesol vlastné dôkazné bremeno. Žalovaný však poukázal, že vo svetle skutočností
uvedených na webovej stránke D., žalobca mohol predísť nekalému konaniu zo strany A. C., resp.
uvedené naznačuje znaky vedomosti žalobcu o tomto nekalom konaní.

II.

Podstatné argumenty žalobcu

3. Proti napadnutému ako aj prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote na Krajský
súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu, pričom sa domáhal ich zrušenia pokladajúc ich za
nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov
a nedostatočného zistenia skutkového stavu.

4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol svoje vlastné odôvodnené argumenty, ale iba citoval
prvostupňové rozhodnutie, pričom bolo nevyhnutné, aby okrem zopakovania priebehu celej daňovej
kontroly, sám svojou úvahou dospel k určitým skutočnostiam. Akékoľvek dôkazy v prospech žalobcu
interpretovali finančné orgány vždy vytrhnuté z kontextu, jednotlivo a bez spojitosti s ďalšími dôkazmi.

Správca dane ani druhostupňový orgán sa nevysporiadali s dôkaznými prostriedkami, ktoré žalobca
navrhol alebo predložil počas daňovej kontroly.

5. Správca dane bol oprávnený zamietnuť priznanie práva na odpočítanie DPH len v tom prípade,
ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukázalo, že toto právo sa uplatňovalo podvodne alebo

zneužívajúcim spôsobom, čo sa nestalo. Bolo úlohou správcu dane ako aj žalovaného zistiť, či došlo
k podvodu resp. zneužívajúcemu konaniu a pokiaľ áno, tak bolo potrebné na základe objektívnych
skutkových okolností posúdiť, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že sa svojím nákupom zúčastňuje na
plnení, ktoré je súčasťou podvodu na DPH a či prijal všetky opatrenia, ktoré od neho mohli byť rozumne
požadované, aby zaistil, že jeho prijatie plnenia nepovedie k účasti na podvode.

6. Žalobca poukázal, že konateľka spoločnosti Adept school s.r.o., E. E. F. a konateľ spoločnosti Salanci-
LMS, s.r.o., A. G. H. boli vypočúvaní bez prítomnosti žalobcu či jeho právneho zástupcu, ktorí neboli
o pripravovaných výsluchoch vopred upovedomení. Týmto postupom boli porušené základné práva
žalobcu. Aj konateľ dodávateľskej spoločnosti, ktorý vie vypovedať o obchode s daňovým subjektom ako

odberateľskou spoločnosťou treba považovať za svedka. Konatelia dodávateľských spoločností boli pri
výsluchoch jednoznačne v pozícii svedkov a ich výpoveď bez vyrozumenia žalobcu o výsluchu tak, aby
mal možnosť sa na výsluchu zúčastniť a klásť svedkom otázky, je ako dôkaz neplatná.

7. Žalovaný pritom v napadnutom rozhodnutí uviedol, že p. C. (ktorý bol taktiež konateľom jednej z

dodávateľských spoločností) správca dane vypočul v pozícii svedka a zároveň žalobca nebol vopred
oboznámený o predmetnom vypočutí a nemal umožnené klásť mu otázky a z tohto dôvodu nemôže
byť predmetná zápisnica zohľadnená ako relevantný dôkaz. Je zrejmé, že žalovaný pri tejto výpovedi
postupoval úplne odlišným, nezákonným spôsobom pri ostatných konateľoch ako pri p. C., čím došlo k
porušeniu základných práv žalobcu v daňovom konaní.

8. Žalobca nesúhlasil s vyhodnotením svedeckých výpovedí svedkov I. E. I., E. J. a C. K. zo strany
žalovaného, ktorý svedeckým výpovediam nepriznal dôkaznú váhu, keďže svedkovia k deklarovaným
dodávateľským spoločnostiam nevedeli uviesť žiadne relevantné skutočnosti a ich výpovede nepotvrdili
dodanie služieb deklarovanými spoločnosťami. Svedkovia mohli jednoznačne potvrdiť reálne dodanie

zdaniteľných obchodov - existenciu bilboardov, keďže tieto vnímali vlastnými zmyslami. Správca dane
však svedkom kládol otázky, ktoré s týmito skutkovými tvrdeniami nesúviseli, týkali sa toho, či svedkovia
poznajú p. C.. Žiadny zo svedkov (zamestnancov žalobcu) nemal povinnosť poznať alebo nadväzovať
kontakt s p. C..

9. Nesprávne právne posúdenou skutočnosťou bolo aj vyjadrenie žalovaného, že e-shop odkazuje na
spoločnosť D., ktorá okrem iného poskytuje tvorbu e-shopov, tvorbu webov, moduly. Žalobca zdôraznil,
že spoločnosť PrestaShop.sk mu ešte v roku 2015 poskytla možnosť využitia voľne stiahnuteľného
„obrázkového“ programu, t. j. základného rámca, ktorý bolo potrebné neustále dopĺňať, aby mal e-shopk dispozícii súčasných takmer 4200 „nahratých“ položiek. Dodávateľské spoločnosti si žalobca riadne
preveroval (IČO, DIČ), overil informácie dostupné vo verejných registroch; nemohol si overiť majiteľa
bankového účtu, na ktorý zasielal jednotlivé platby, pretože systém EKB (elektronická komunikácia s

bankami) žalobcovi nie je k dispozícii.

10. V celej daňovej kontrole bolo potrebné aplikovať zásadu in dubio mitius, pretože existuje priveľa
pochybností či už na strane žalobcu alebo na strane správcu dane, s ktorými sa správca dane, resp.
žalovaný žiadnym spôsobom nevyrovnal. Nie je možné sa stotožniť so závermi žalovaného, že žalobcovi

sa nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov
deklarovaných vo faktúrach, ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola správcom dane spochybnená.
Žalobca od počiatku v daňovom konaní argumentoval, predkladal dôkazy a preukazoval, že nič
nenasvedčovalo tomu, že by v kontrolovaných transakciách mal byť žalobca obeťou daňového podvodu.
Všetky okolnosti transakcií, údaje obchodného registra, reálne dodanie zdaniteľných plnení pre žalobcu,
reálny ekonomický prínos činnosti dodávateľov – toto všetko bolo dostatočne vierohodné na to, aby

u žalobcu neboli pochybnosti o dostatočnej obozretnosti a dostatočných opatreniach. Bolo preukázané
reálne uskutočnenie všetkých zdaniteľných obchodov.

11. Vo vzťahu k p. C. žalobca uviedol, že len skutočnosť, že tento dodávateľ si v rozhodnom
čase neplnil svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k štátu, je dôkazom o protiprávnosti konania tohto

dodávateľa, nemožno to však považovať za objektívny dôkaz protiprávneho konania žalobcu. D. C. ako
dlhodobého dodávateľa žalobca poznal, mal s ním obchodné skúsenosti. Zdaniteľné plnenia prebiehali
vždy za rovnakých podmienok a bolo jedno, či p. C. vystupoval ako konateľ spoločnosti ENVIRO
s.r.o. alebo konal ako osoba, ktorá poznala, dôverovala a pracovala pre dodávateľské spoločnosti.
Konatelia dodávateľských spoločností jednoznačne potvrdili skutočnosť, že p. C. poznajú a ich vzťah bol

založený na vzájomnej dôvere. Cena uvedená na faktúrach bola vždy riadne a včas uhradená, v rámci
komunikácie so žalobcom nikdy nedošlo k akýmkoľvek pochybnostiam oproti bežnému obchodnému
styku.

12. Pochybnosti a nezrovnalosti v zistenom skutkovom stave bolo potrebné odstrániť vykonaním ďalších

dôkazov v daňovom konaní. Žalovaný ani správca dane nevykonali potrebné dokazovanie týkajúce
sa vyjadrení žalobcu a ním predložených dôkazov, pri vedení dokazovania sa sústredili najmä na
výpovede svedkov, štatutárnych orgánov dodávateľov, spoločností Adept School s.r.o. a Salanci-LMS,
s.r.o. Samotná svedecká výpoveď štatutárneho zástupcu dodávateľa o tom, že sa nijako nepričinil
o dodanie deklarovaného tovaru odberateľovi, nemusí stačiť pre spoľahlivý záver o nepreukázaní

uplatneného nároku na odpočítanie dane. V prípade objektívne podložených pochybnosti správcu dane,
bolo potrebné tieto oznámiť žalobcovi, čo malo viesť k tomu, aby bol vytvorený priestor na vysvetlenie
nejasností. Žalobca nebol v priebehu daňovej kontroly vyzvaný k preukázaniu akýchkoľvek nejasných,
nezrozumiteľných skutočností, ktoré nemal správca dane zodpovedané, a ktoré si ešte potreboval
ozrejmiť, doplniť. Správca dane zostal len pri konštatovaní, že žalobca mal poskytnúť, resp. predložiť

ďalšie dôkazy, bez akejkoľvek špecifikácie a konkretizácie, ktoré vyvrátia pochybnosti, ktoré správca
dane mal. Objektívnou realitou zistenou vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa obchody
neuskutočnili.

13. Pokiaľ by žalovaný hodnotil všetky dôkazy, neuniklo by jeho pozornosti, že jedným z dôkazov bolo

aj predloženie výkazov zisku a strát za roky 2016 až 2019, ktoré slúžili na preukázanie celkových
tržieb žalobcu, ktoré jednoznačne vzrástli, čo bolo aj dôsledkom uskutočnených zdaniteľných plnení
(predovšetkým správa a údržba e-shopu, reklamné kampane), o ktorých správca dane tvrdil, že sa
nerealizovali. Ďalším dôkazom boli fotografie, videonahrávka, svedecké výpovede, rôzne grafické
návrhy, koncepty, poznámky, ktoré sa týkali reklamy, návrhy bilboardov, návrhy tlačovín, logá, návrhy

polepov, koncepcia a štruktúra webu, ktoré jednoznačne preukazujú, že zdaniteľné obchody boli
uskutočnené, avšak správca dane sa s nimi nijako nevysporiadal.

14. V replike žalobca uviedol, že z celkového posúdenia veci žalovaným nie je zrejmé jednoznačné
právne posúdenie. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí poukázal na zneužívajúce konanie

žalobcu a na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Halifax - že dodávateľské faktúry boli účelovo
vyhotovené s cieľom získania daňovej výhody optimalizácie dane, ale zároveň konštatoval porušenie §
49 ods. 1 zákona o DPH tým, že žalobca nepreukázal, že mu boli predmetné služby vykonané a dodané.
Rozhodnutie je z tohto dôvodu nezrozumiteľné.15. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že je žiaduce, aby správny súd pripustil poskytnutie ochrany
dobromyseľnému nadobúdateľovi zdaniteľného plnenia v prípade, ak plnenie bolo poskytnuté za

štandardných okolností, ako k nemu dochádzalo v rámci predchádzajúcej obchodnej praxe, hoc na
strane dodávateľa došlo k podvodnému konaniu. Primeranosť ostražitosti žalobcu zodpovedala aj
rutinizácii obchodných procesov, a preto ak zdaniteľné plnenie prebehlo za totožných podmienok ako
dovtedy, existencia služby nie je daňovým subjektom spochybnená, všetky úhrady za služby boli
vykonané a v rámci komunikácie nedošlo k neodôvodneným rozdielom oproti bežnému/zaužívanému

obchodnému styku, žalobca nemal dôvod spochybňovať oprávnenie svojho dodávateľa nakladať s
predmetom zdaniteľného plnenia.

16. Žalobca mal uzatvorenú so spoločnosťou Adept School, s.r.o. zmluvu o spravovaní a udržiavaní
webovej stránky, predmetom ktorej bolo okrem iného spravovať a aktualizovať webovú stránku
spoločnosti, t. j. L., vrátane sekcie e-shop, spravovať funkčnosť sekcie e-shop vzhľadom na produktovú

ponuku, pridávanie obsahu na webstránku, atď. Zmluvu na podpis žalobca osobne odovzdával p. C.,
ktorý podľa jeho slov, spolupracoval so spoločnosťou Adept School, s.r.o. na základe ústne uzatvorenej
zmluvy; p. C. následne priniesol zmluvu podpísanú, a preto žalobca nemal dôvod pochybovať o
akomkoľvek aspekte tejto transakcie. Až do oboznámenia sa s výpoveďou konateľky Adept School,
s.r.o. mal žalobca za to, že zmluvu podpísala ona. Z verejne dostupného výpisu z obchodného registra

predmetom činnosti spoločnosti Adept School, s.r.o je okrem iného aj reklamná a propagačná činnosť,
automatizované spracovanie dát, zhotovovanie webstránok a ich následná aktualizácia a iné. Je teda
zrejmé, že menovaná spoločnosť v zastúpení p. C., so žalobcom spolupracovala a uzatvárala zmluvu
v súlade s predmetmi svojej podnikateľskej činnosti a nebol dôvod pochybovať, že by išlo o činnosti
mimo predmetu podnikania Adept School, s.r.o. Rovnako aj pri spoločnosti Salanci-LMS, s.r.o. žalobca

komunikoval priamo s p. C., ktorý mal sprostredkovať uzatvorenie zmluvy o reklamnej spolupráci pre
obdobie 01.01.2018 až 31.12.2018, ktorej predmetom bolo vytvorenie grafických návrhov, realizácia a
zabezpečenie 6 ks reklamných pútačov v Nitre a okolí, zhotovenie svetelnej reklamy a iné. Žalobca
nemal vedomosť o tom, že p. C. mal so spoločnosťou Salanci-LMS, s.r.o. uzatvorenú zmluvu len
na poskytovanie účtovných služieb. Podvodné konanie zo strany tretích osôb nemôže byť na ťarchu

žalobcu. Správca dane ani žalovaný neakceptovali prezumpciu neviny, kedy obvinili žalobcu zo získania
daňovej výhody.

III.
Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 19.07.2021, pričom ju navrhol ako nedôvodnú
zamietnuť.

18. Zdôraznil, že žalobca si neoveril riadne a obozretne dodávateľské spoločnosti, ani raz nekontaktoval

štatutárnych zástupcov spoločností, neoveroval si, kým boli vykonané služby, a na akom základe.
Žalobca nevedel, kto je konateľom týchto spoločností, spoločnosti si preveril iba z verejne dostupných
zdrojov (IČO, DIČ). Jednal s jedinou osobou A. B. C. tvrdiac, že mu dôveroval, a že v tom čase nemal
dôvod pochybovať o vecnej a formálnej pravdivosti všetkého čo A. C. tvrdil, a ako to prezentoval,
pretože objednávky spoločnosti boli reálne uskutočňované. Kontrolou a verifikáciou správca dane zistil,

že dodávateľské spoločnosti nevykonali deklarované zdaniteľné plnenia, neúčtovali o nich, nepoznali
spoločnosťžalobcuajehozástupcov,nevykonávalifakturovanúčinnosťaobnosyzafakturovanéplnenia
boli poukazované na účty, ktorých disponentom či majiteľom bol A. C..

19. Žalobcom nebolo jednoznačne preukázané, že zdaniteľné plnenia uvedené na faktúrach uskutočnil

dodávateľ, ktorý bol na faktúrach uvedený a v týchto prípadoch išlo iba o formálnu existenciu faktúr.
Podmienky na odpočítanie dane uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok
na odpočítanie dane, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť. Keďže bezprostrední (deklarovaní)
dodávatelia služieb nepreukázali zdaniteľné obchody (odmietali všetky služby), ktoré boli predmetom

dane, prešla povinnosť preukázať zdaniteľné obchody na žalobcu, ktorý si z nich uplatňoval právo
na odpočítanie dane. Žalobca svoje právo predkladať dôkazy nevyužil tak, aby hodnoverne poskytol
správcovi dane dôkazy, ktoré by nasvedčovali, že uplatnenie práva na odpočítanie dane bolo nielen
reálne, ale aj dodané uvedenou spoločnosťou.20. K námietkam týkajúcim sa nesprávneho právneho posúdenia, žalovaný uviedol, že tieto sú značne
formálne bez konkrétnych skutočností, a nie je možné súhlasiť námietkou, že správca dane konal

voči žalobcovi tendenčne, nevyzýval žalobcu, nekomunikoval s ním. Správca dane vyzýval žalobcu na
predloženie relevantných dôkazov, oboznamoval ho, upovedomoval o výsluchoch svedkov, zohľadnil
výsluchy navrhovaných svedkov, poskytol predĺženie lehoty na vyjadrenie; vyhodnotenia všetkých
dôkazov vrátane vypočutých svedkov (bez výpovede svedka A. C.) boli správne právne posúdené.
Výpovede zamestnancov nepotvrdili dodanie služieb deklarovanými spoločnosťami.

21. Žalovaný nesúhlasil s argumentom žalobcu, že bolo jedno či A. C. vystupoval ako konateľ za
spoločnosť ENVIRO s.r.o., alebo konal ako osoba, ktorá pracovala, pre dodávateľské spoločnosti.
Uvedeným konaním sa len sám žalobca poškodzuje, keď banalizuje preverovanie si jednotlivých
obchodných partnerov.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

22. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného

zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy
začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4
ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“

Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a v súlade s Rozvrhom práce Správneho
súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 bola náhodným výberom pridelená senátu 4S a je
vedená pod sp. zn.: BA-6S/46/2022. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu
v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení uvedenom v
záhlaví tohto rozsudku.

23. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov a dospel k záveru, že tieto je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) zák. č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku účinného do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“).

24. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

25. Správny súd v Bratislave vec prejednal v zmysle § 114 SSP v neprítomnosti účastníkov konania
a rozsudok verejne vyhlásil na pojednávaní dňa 28.05.2025.

26. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

27. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

28.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

29. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

30. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázaniebol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

31. Podľa § 21 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad,
môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov pri správe daní iného vecne príslušného správcu dane,
ktorýmjedaňovýúradalebocolnýúrad,aktentomôžepožadovanýúkonvykonaťľahšie,hospodárnejšie
alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti vyhovieť alebo oznámiť dôvody, pre ktoré
dožiadaniu nemôže vyhovieť.

32. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

33. Podľa § 25 ods. 1 Daňového poriadku, každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok
o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane
môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca
dane môže postupovať podľa § 20.

34. Podľa § 25 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutím
o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych
následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Odoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil
nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám.

35. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca
má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka
včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

36. Pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôvodil, že musí byť nesporne preukázané, že
preverované zdaniteľné plnenie bolo poskytnuté práve tým dodávateľom, ktorý bol na faktúrach ako
dodávateľ označený, uvedený úsudok je nesprávny.

37. Právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane, ktorú majú zaplatiťalebo už zaplatenej na vstupe

z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného
európskeho systému dane z pridanej hodnoty (napr. rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 zo
dňa 21.6.2012, E. M. N.; vo veci C-285/11 zo dňa 6.12.2012, Bonik; vo veci C-18/13 zo dňa 13.2.2014,
E. D.). I keď právo zdaniteľných osôb na odpočítanie dane predstavuje základnú zásadu spoločného
európskeho systému dane z pridanej hodnoty, môže byť obmedzené, a to v prípadoch, ak zdaniteľná

osoba nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok (alebo formálnych podmienok) pre priznanie
práva na odpočítanie dane alebo ak došlo k daňovému podvodu, či k zneužitiu práva (napr. rozsudky
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022, sp. zn.
2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022 a sp. zn. 6Sžfk/41/2021 zo dňa 30.03.2023). Ide o rôzne právne
dôvody pre neuznanie práva na odpočítanie dane, ktorých jednoznačné odlíšenie je dôležité najmä v

súvislosti s rozsahom a predmetom dokazovania či inštitútom dôkazného bremena.
38. Hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sa podľa zákona o DPH myslia (i) existencia
zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb
daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pri preukazovaní splnenia materiálnych
podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní

daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade
vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

39. Správca dane v prejednávanej veci spochybňoval tak dodanie fakturovaných služieb označenými
dodávateľmi ako aj to, že plnenie bolo (vôbec) reálne poskytnuté, hoci svedkovia potvrdili materiálnu

existenciu plnenia: C. K. sa vyjadril, že videl v Nitre bilboardy, svedkyňa J. potvrdila, že billboardy videla,
v e–shope nepracuje, ale vidí spoluprácu e-shopu a postupom času narastá aj význam e-shopu; svedok
I. videl propagačné materiály žalobcu umiestnené v Nitre, objektívna existencia internetovej stránky
J.; žalobcom v konaní predložené rôzne podkladové materiály súvisiace s poskytovaním reklamnýchslužieb, ktoré dôkazné prostriedky správca dane hodnotil výlučne v súvislosti s poskytnutím služieb
práve označenými dodávateľmi.

40. Závery, že v prípade, ak existujúce zdaniteľné plnenie nie je uskutočnené dodávateľom uvedeným
na faktúre, potom len formálna existencia faktúry, ako aj jej úhrada nie je bez ďalšieho predpokladom
na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH, boli prekonané judikatúrou Súdneho dvora EÚ vo veci
C-154/20 Kemwater ProChemie zo dňa 09.12.2021, Kemwater ProChemie s. r. o., bod 29). Na podklade
uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ hmotnoprávnou podmienkou odpočtu totiž nie je stotožnenie

skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa, ktorý musí byť
zdaniteľnou osobou. Nedodržanie formálnych podmienok môže mať za následok nepriznanie odpočtu
dane z pridanej hodnoty, ak porušenie takýchto formálnych požiadaviek znemožňuje predloženie
jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne požiadavky boli splnené.

41. V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len

z dôvodu, že daňový subjekt nevie preukázať, že tovar dodal ním deklarovaný dodávateľ, k čomu
však vedú závery správcu dane a žalovaného. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí vo veci C-610/19 Vikingo
uvádza, že hmotno-právne podmienky, ktorým podlieha právo na odpočítanie sú splnené len vtedy,
ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z
uvedeného rovnako vyplýva, že vznik daňovej povinnosti sa viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale

bez toho, aby dodávateľ bol bližšie konkretizovaný. Podľa Súdneho dvora EÚ skutočnosť, že dotknutý
tovar vo veci samej nedodala osoba, ktorá vyhotovila faktúru, ani jej subdodávateľ nepostačuje na
vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo, ani na to, aby mohlo byť odopreté
právo na odpočítanie. Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-právnou podmienkou na uplatnenie
práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť dodané dodávateľom uvedeným na

faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť. Z rozhodnutia naopak vyplýva, že
hmotno-právnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je to, že daňový subjekt
disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží doklady a dôkazy,
že v danom prípade tovar, na základe ktorého vzniklo právo na odpočítanie dane použil pre potreby
svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len vtedy, ak by

porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že hmotno-právne
podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim
spôsobom(obdobneajrozsudokNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Sfk/52/2021
zo dňa 15.11.2022). Daňové orgány rovnako neprijali záver, že by bolo potrebné odmietnuť právo na
odpočítanie dane, z dôvodu, že by žalobca nepreukázal, že poskytnuté služby použil pre potreby svojich

vlastných zdaniteľných transakcií.

42. Správca dane vychádzal z premisy, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie
odpočítaniaDPH,avšaksúčasnekonštatovalzneužitieprávaapoukazovalnajudikatúruSúdnehodvora
EÚ vo veci C 255/02 Halifax plc, konštatujúc, že charakter zdaniteľných obchodov bol čisto umelý,

s cieľom získať daňovú výhodu, hoci doktrínu zneužitia práva je možné v súdnom konaní aplikovať
v zásade v prípade, ak je preukázané, že zdaniteľné obchody prebehli a ich materiálne výsledky reálne
existujú.

43. Rovnako sa následne žalovaný stotožnil s právnymi závermi správcu dane o nesplnení

hmotnoprávnychpodmienokprepriznanieodpočítaniadane,stým,žeskutkovéokolnostivecinaznačujú
vedomosť žalobcu o nekalom konaní p. C..

44. Pokiaľ správca dane poukazoval na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C – 439/04,
C-439/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, tento sa týka prípadnej účasti žalobcu na daňovom podvode,

ktorá by mohla byť ako dôvod odopretia odpočítania dane aplikovaná až potom, čo správca dane unesie
vlastné dôkazné bremeno a kladne zodpovie všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu. Skutočnosť, či
žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení,
ktoréjespojenésdaňovýmúnikomaleboprípadnevedelalebomoholvedieť,žeideopodvodnékonanie,
je dôkazným bremenom správu dane.

45. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že k účasti žalobcu na daňovom podvode prípadne
k zneužitiu práva by boli vykonané akékoľvek dôkazné prostriedky, a preto odkaz správcu dane na
rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach Axel Kittel a Halifax za súčasného konštatovania splneniahmotnoprávnych podmienok považoval správny súd za nenáležitý, vychádzajúci z nesprávneho
právneho posúdenia.

46. Správca dane taktiež zaťažil svoje konanie aj vadou v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP, keď
uskutočnil výsluch konateľky dodávateľa spoločnosti Adept School s.r.o. bez účasti žalobcu resp. jeho
zástupcu, ktorého bolo potrebné upovedomiť o výsluchu postupom podľa § 45 ods. 1 písm. e) daňového
poriadku a umožniť mu realizáciu jeho procesných práv. Správny súd sa nestotožnil s argumentom
žalovaného, že konatelia dodávateľských spoločností neboli vypočutí ako svedkovia ale ako konatelia.

47. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 10.03.2020, spísanej dožiadaným správcom dane s p.
E. E. F., ktorej predmetom bolo preverenie dodávateľsko – odberateľských vzťahov medzi spoločnosťou
Adept School s.r.o. a žalobcom vyplýva, že menovanej boli predložené k nahliadnutiu faktúry vystavené
pre žalobcu (okrem iného aj faktúra č. 2019130, na základe ktorej žalobca uplatnil odpočítanie dane
v zdaňovacom období máj 2019), ku ktorým faktúram sa p. F. vyjadrovala, a teda sa vyjadrovala k
okolnostiam, ktoré sa týkali žalobcu.

48. Na základe uvedeného je zrejmé, že p. F. nevystupovala v pozícii daňového subjektu vo vlastnej
veci realizovanej pri vlastnej daňovej kontrole (v daňovom konaní) na účely preverovania skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane, ktoré by sa týkali práve daňového subjektu Adept School
s.r.o., ale jednalo sa o úkon dožiadaného správcu dane v priebehu daňovej kontroly vykonávanej

užalobcuzakonkrétnezdaňovacieobdobia.Jeneprípustné,abysprávcadane,resp.dožiadanýsprávca
dane v rámci daňovej kontroly určitého daňového subjektu vykonal výsluch svedka (hoc aj konateľa
iného daňového subjektu) bez toho, aby o tomto úkone upovedomil kontrolovaný daňový subjekt. Táto
povinnosť vyplýva správcovi dane (i dožiadanému správcovi dane) priamo z ustanovenia § 25 ods. 4
Daňového poriadku. Tiež je nepochybné, že uvedený úkon dožiadaného správcu dane mal jednoznačne

vplyv po stránke skutkových zistení daňové práva (uplatnené právo na odpočítanie dane) a povinnosti
žalobcu (dôkazné bremeno a jeho rozsah).

49. Len pre úplnosť správny súd poukazuje, že dňa 08.07.2020 sa A. C. dostavil pred správcu dane,
ktorý s ním spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX, pričom hlavným predmetom

ústneho pojednávania bolo vysvetlenie a vyjadrenie A. C. k dodávateľsko-odberateľským vzťahom so
spoločnosťami: ENVIRO (konateľ A. C. do 29.10.2018), Salanci – LMS, Adept School a s odberateľom
CONTEC PLUS. Žalovaný tak za rovnakých skutkových okolností túto výpoveď nezohľadnil práve pre
porušenie § 25 ods. 4 Daňového poriadku.

50. Oprávnenie daňového subjektu byť prítomný pri vypočutí svedka a klásť mu otázky v procese
dokazovania je mimoriadne významné, pretože aj napriek tomu, že daňový poriadok výslovne normuje
povinnosť správcu dane dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo
najúplnejšie (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku), nemusí správca dane produkovať takú „dôkaznú dravosť“
v prospech daňového subjektu, akú by inicioval a vynaložil samotný daňový subjekt, ktorého sa daňová

vec bytostne dotýka. Správca dane totiž primárne obhajuje fiškálne záujmy štátu a navyše nemusí
mať dostatočné penzum informácií, aby náležite chránil aj záujmy dotknutého daňového subjektu.
Význam účasti daňového subjektu na výsluchu svedka spočíva v tom, že daňový subjekt má možnosť
priamej konfrontácie, namietať kladenie sugestívnych a kapcióznych otázok, správca dane nemusí
položiť otázky ku všetkým relevantným skutočnostiam v prospech daňového subjektu (eliminácia rizika

jednostranne cielených otázok) a pod. (m. m. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV.
ÚS 607/2021 z 30.11.2021.

51. Právo byť upovedomený o výsluchu svedka však patrí daňovému subjektu len vo vzťahu k jeho
vlastnému preverovaniu z hľadiska dodržiavania daňovo-právnych noriem, t. j. v rámci daňovej kontroly

a daňového konania, ktoré sa vykonáva, resp. vedie u konkrétneho daňového subjektu. Z uvedeného
dôvodu správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku týkajúcu sa výsluchu p. H., keďže tento sa
v konaní vyjadril písomne na výzvu dožiadaného správcu dane v rámci daňovej kontroly vykonávanej
u daňového subjektu Salanci – LMS s.r.o. Daňový poriadok totiž neumožňuje daňovým subjektom, aby
sa zúčastňovali na úkonoch iných daňových subjektov, kde nemajú postavenie účastníka konania, hoci

sa na nich môžu preverovať zdaniteľné obchody, ktoré s nimi súvisia. Žalobcovi nič nebránilo v tom,
aby navrhol výsluch svojich obchodných partnerov ako svedkov vo veci svojej vlastnej daňovej kontroly
alebo daňového konania.52. K tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa nedostatočne zisteného skutkového stavu a nevykonaného
dokazovania správny súd uvádza, že nemá oprávnenie bez skutkovo dostatočne zrozumiteľnej
a podrobne vymedzenej námietky en bloc preskúmavať napadnuté rozhodnutie a iniciatívne vyhľadávať

prípadné pochybenia orgánov verejnej správy. Jednoduché tvrdenie žalobcu bez jeho bližšej
špecifikácie, ktoré konkrétne dôkazy správca dane resp. žalovaný v priebehu daňovej kontroly či
vyrubovacieho konania nevykonali nepostačuje na meritórne konštatovanie o porušení žalobcom
označených práv.

53. S odkazom na uvedené tak správny súd vyhodnotil podanú žalobu ako dôvodnú, a preto s odkazom
na § 191 ods. 1 písm. c), g) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

54. V rámci ďalšieho konania sú orgány verejnej správy viazané právnym názorom správneho súdu,
v súlade s ktorým budú v ďalšom konať a rozhodnú vo veci samej. Vychádzajúc z povahy úkonu

spojeného s dodatočným dokazovaním v zmysle tohto rozsudku (výsluch E. F.) a možných záverov
uplatnenia tohto procesného postupu (napr. nedostavenie sa svedka na výsluch, odmietnutie výpovede,
poskytnutie svedeckej výpovede, obsah svedeckej výpovede a pod.), administratívne orgány opätovne
vyhodnotia skutkové okolnosti veci, resp. dôkaznú situáciu v súlade s právnym názorom správneho
súdu a recentou judikatúrou najvyšších súdnych autorít odkazovanú v tomto rozsudku, zvolia na to

nadväzujúci postup a vo veci opätovne rozhodnú.

55. Záverom správny súd dopĺňa, že týmto rozsudkom nevyslovuje právne záväzný názor, že žalobcovi
má byť priznané právo na odpočítanie DPH, a preto nie je vylúčené, aby v ďalšom konaní žalovaný,
príp. správca dane, dospeli k identickému výroku/záveru ako tomu bolo v tomto konaní. V prípade

vydania rozhodnutia o nepriznaní práva na odpočítanie DPH je však správca dane povinný jednoznačne
vymedziť dôvod jeho nepriznania.

56. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd proti žalovanému priznal náhradu dôvodne
vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne

vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

57. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP/.
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným
postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).