Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/89/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225201077
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225201077.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, štátna občianska Ukrajiny, v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa rodičov: matka – C.
D., nar. XX.XX.XXXX, doručovacia adresa: E. X, B., štátna občianska Ukrajiny, právne zastúpená:

KVASŇOVSKÝ & PARTNERS/ADVOKÁTI s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Prievozská 4,
Bratislava, IČO: 51 003 848, a otec – D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, F., Nemecko, štátny
občan Ukrajiny, právne zastúpený: JUDr. Martin Gavuliak, advokát so sídlom Klincová 37 Bratislava,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II
č. k. 69P/44/2025-28 zo dňa 11. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti o dočasnom stretávaní sa otca

s maloletou (výrok I. odsek III. a IV.) m e n í tak, že nariaďuje neodkladného opatrenie v nasledovnom
znení:

„Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A., nar. XX.XX.XXXX každú tretiu sobotu v kalendárnom
mesiaci v čase od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky maloletej.

Miestom prevzatia a odovzdania maloletej je E. X, B.. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne
pripraviť.

Neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde
Bratislava II pod sp. zn. 69P/129/2024.“

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti (výrok I. odsek I. a II. a výrok II.) p
o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie nasledovného
znenia: „Otec je oprávnený dočasne komunikovať s maloletým dieťaťom: A. B., nar. XX.XX.XXXX
formou video-hovoru realizovaného prostredníctvom technických komunikačných prostriedkov aplikácie

WhatsApp, a to každý kalendárny týždeň v nedeľu od 17.00 hod. do 17.30 hod., a to až do právoplatného
skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, vedeného na Mestskom súde
Bratislava II, pod sp. zn. 69P/129/2024. Matka je povinná zabezpečiť pripojenie maloletého dieťaťa na
video-hovor prostredníctvom aplikácie WhatsApp a umožniť otcovi komunikáciu s maloletým dieťaťom
v uvedenom čase, pričom rozhodujúcim pre začiatok i skončenie komunikácie je čas v Slovenskej
republike. Otec je oprávnený dočasne sa stretávať s maloletým dieťaťom: A. B., nar. XX.XX.XXXX každú

tretiu sobotu v každom kalendárom mesiaci v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod., a to až do právoplatného
skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností vedeného na Mestskom súdeBratislava II pod sp. zn. 69P/129/2024, pričom stretnutia sa budú realizovať za prítomnosti matky
maloletého dieťaťa. Miesto prevzatia a odovzdania maloletého dieťaťa je E. X, B.. Matka je povinná v
určenom čase maloleté dieťa na styk riadne pripraviť.“ Výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 2 ods. 1, § 360 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 234 ods. 2, § 324 ods. 1 až 3, §
325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Vecne tým, že základnou
podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby
účastník osvedčil uplatňovaný nárok a osvedčil aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov
konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o
maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh
otca na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Rodičia maloletej nie sú manželia, maloletá

žije dlhodobo s matkou v spoločnej domácnosti na Slovensku, otec žije v Nemecku, s maloletou sa
nestýka, nie sú ani v pravidelnom telefonickom kontakte. Súd prvej inštancie sa obdobným návrhom
otca na nariadenie neodkladného opatrenia zaoberal už dňa 22.10.2024, kedy v konaní vedenom pod
sp. zn. 69P/133/2024 návrh otca zamietol, pretože v danom čase nebolo zo strany otca osvedčené, že
sa aktívne domáha stretnutí a matka priamo bráni jeho kontaktu s maloletou. Od uvedeného času však

za obdobie cca 5 a 1 mesiaca došlo k zmene skutkových okolností. Napriek tomu, že matka na výsluchu
dňa 17.10.2024 deklarovala svoj súhlas so stretávaním sa otca s maloletou, uviedla, že im brániť v
styku nebude, pričom ozrejmila súdu svoj pohľad na otcove správanie, styk otca s maloletou neprebieha
ani v minimálnom rozsahu, čo otec osvedčil priloženou komunikáciou s matkou maloletej. Matka a jej
právna zástupkyňa sú v priebehu konania vo veci samej nečinné, na výzvu súdu na vyjadrenie sa k

návrhu otca nereagovali, na informatívny výsluch sa bez ospravedlnenia nedostavili. Matka súdu ani
len neuviedla, že na Ukrajine prebiehalo konanie vo veci určenia výživného k maloletej, v ktorom bolo v
decembri2024vydanérozhodnutie.Otecvpriebehukonaniauviedol,žesanaposledystretolsmaloletou
v novembri 2022, pokúšal sa s ňou stretnúť aj neskôr na Ukrajine či v Českej republike, čo mu však
nebolo umožnené. K svojmu návrhu riadne doložil komunikáciu s matkou a jeho snahu skontaktovať sa

s maloletou vo februári a marci 2025, no matka na jeho správy a hovory neodpovedala. Obe zásielky,
ktoré otec zaslal maloletej na adresu jej starej matky v Českej republike, neboli prevzaté v odbernej
lehote. Podľa súdu prvej inštancie otec riadne osvedčil, že sa styku s maloletou opakovane domáha,
no matka ako rezidenčný rodič nepripravuje maloletú na ich styk prostredníctvom video-hovorov cez
mobilnúaplikáciu,ataksatentostykopakovaneneuskutočňuje.Súdprvejinštancienemalzaosvedčenú

hrozbužiadnehonebezpečenstvazostranyotcapremaloletú,naktorúmatkapoukazovalanavýsluchuv
októbri 2024, v prípade, ak sa ich styk bude realizovať formou video-hovorov. Súd prvej inštancie upravil
kontakt otca s maloletou prostredníctvom technických komunikačných prostriedkov aplikácie WhatsApp,
v rozsahu primeranom veku dieťaťa (10 rokov), a to každý kalendárny týždeň v nedeľu od 17.00 hod.
do 17.30 hod., a to až do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a

povinností vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 69P/129/2024, pričom zároveň uložil
matke povinnosť zabezpečiť pripojenie maloletej na video-hovor prostredníctvom aplikácie WhatsApp a
umožniťotcovikomunikáciusmaloletouvuvedenomčase,pričomrozhodujúcimprezačiatokiskončenie
komunikácie je čas v Slovenskej republike. Súd prvej inštancie nepovažoval v danom štádiu konania pre
maloletú za ohrozujúce, aby upravil aj osobný styk otca s maloletou za prítomnosti matky, čo sám otec

navrhol. Matka, ktorá bude osobne prítomná na daných stretnutiach, môže dohliadať na ich priebeh a
pomáhať obnoviť vzťah maloletej k otcovi. Súd prvej inštancie tak vyhovel návrhu otca aj v časti týkajúcej
sa úpravy jeho osobného styku s maloletou, ktorý sa má realizovať každú tretiu sobotu v mesiaci v
určenom rozsahu za prítomnosti matky. Súd prvej inštancie však neupravil povinnosť starej matky (ktorej
súhlas ani nebol predložený) byť prítomná na týchto stretnutiach, nakoľko nemôže uložiť povinnosť

osobe, ktorá nie je účastníkom konania a žije v Českej republike. Nič však nebráni rodičom, aby si po
prípadnej dohode určili aj inú osobu, ktorej maloletá dôveruje a ktorá môže byť prítomná na stretnutiach
namiesto matky. Súd prvej inštancie poukázal na to, že s prihliadnutím na veľkú vzdialenosť bydlísk
rodičov, kedy nie je možné realizovať pravidelný a častý osobný kontakt (pozn. styk otca s maloletým
dieťaťom nie je doposiaľ upravený žiadnym rozhodnutím súdu) je nevyhnutné, aby maloletá vnímala

neustálu prítomnosť otca v jeho živote, aby ich kontakt prebiehal v pravidelných intervaloch a dieťa tak
nestratilo citové väzby na otca.3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala matka včas odvolanie, ktoré doručila súdu prvej
inštancie dňa 26.04.2025 elektronickými prostriedkami (e-mailom). Predmetné odvolanie nebolo zo
strany matky v zmysle ustanovenia § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku dodatočne doručené v
listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu v lehote 10 dní.

5. Matka dňa 26.04.2025, t. j. v zákonnej lehote na podanie odvolania doručila súdu prvej inštancie
elektronickými prostriedkami (e-mailom) ďalšie odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktoré
dňa 28.04.2025 dodatočne doručila v zmysle ustanovenia § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku
v listinnej podobe. V odvolaní matka poukázala na to, že maloletá opakovane na polícii, u lekára,
psychológa, ako aj prostredníctvom listu adresovanému súdu vyjadrila odpor a nezáujem o telefonický
a osobný kontakt s otcom. Otca sa bojí a pri predstave stretnutia s ním má záchvaty úzkosti, čo je

potvrdené aj psychologickým vyšetrením, podľa ktorého maloletá trpí úzkostnými poruchami vyvolanými
zážitkami z minulosti v súvislosti s otcom. Ona ako matka nikdy nebránila stretnutiam ani komunikácii
maloletej s otcom. Maloletá si sama zablokovala otca v telefóne. Otec sa od narodenia maloletej
nijako nepodieľal na starostlivosti o maloletú. Nezaujímal sa o ňu, neplatil výživné. Jeho náhly záujem
o maloletú je účelový. Matka ďalej opísala konanie otca vo vzťahu k jej osobe a k maloletej (napr.

vyhrážky únosu maloletej, násilné správanie voči matke a maloletej, podávanie falošných podnetov na
políciu). Zároveň doplnila, že maloletá sa z jedného stretnutia s otcom vrátila s krvácaním, pričom jej bol
ponávštevelekáradiagnostikovanýotrasmozgu.Podľavyjadreniamaloletejpočasotcovejnepozornosti
spadla a silno si udrela hlavu. Otec situáciu podcenil a maloletú nezobral na pohotovosť. Pri ďalšom
stretnutí zase dovolil maloletej jazdiť samostatne na veľkej elektrickej kolobežke určenej pre dospelých.

Počas jazdy zdvihol mobilný telefón a spadol, pričom maloletá na poslednú chvíľu odskočila. Maloletá
ju opakovane prosila, aby sa s otcom už nemusela stretávať. Matka doplnila, že počas manželstva otec
nepracoval, žil na jej úkor, manipuloval ju, psychicky a finančne ju zneužíval. Od spoločných známych
sa dozvedela, že záujem otca o striedavú starostlivosť o maloletú je motivovaný očakávanými vyššími
sociálnymi dávkami, ktoré by z toho plynuli. Otec sám deklaruje, že je v hmotnej núdzi, avšak podľa

dostupných informácii si v Nemecku vybavil sociálnu pomoc na základe nepravdivých údajov. Matka
ďalej uviedla, že maloletá bola kontaktovaná políciou priamo v škole na základe falošného oznámenia
otca. Otec kontaktoval maloletú cez telefón a spochybňoval jej vzťah s nevlastným otcom. Neskôr jej
večer zjavne pod vplyvom alkoholu opakovane volal. Záverom odvolania matka navrhla, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol.

6. Dňa 30.04.2025 bolo súdu prvej inštancie doručené elektronickými prostriedkami (e-mailom) tretie
odvolanie matky, tentokrát podané prostredníctvom jej predchádzajúcej právnej zástupkyne G. G. H..
G. H. predmetné odvolanie matky dodatočne doručila v zmysle ustanovenia § 125 ods. 2 Civilného

sporového poriadku v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu dňa 04.05.2025.

7. K odvolaniu matky sa vyjadril otec prostredníctvom právneho zástupcu. V prvom rade poukázal na
to, že predchádzajúca právna zástupkyňa matky G. H. e-mailové odvolanie matky doplnila až potom,
čo už matku v konaní nezastupovala. V súvislosti s odvolaním podaným samotnou matkou uviedol, že

mu nie je známe, či bolo dodatočne riadne doručené. Podľa otca odvolanie matky obsahuje nepravdivé,
účelové a nepreukázané tvrdenia. Vyjadrenia matky je potrebné posúdiť z hľadiska schopnosti vnímať
realitu, nakoľko má podozrenie, že matka trpí paranojou. Matka v odvolaní účelovo a nepravdivo atakuje
jeho dobrú povesť. Počas takmer šiestich mesiacov pred rozhodnutím súdu prvej inštancie dochádzalo
k systematickému bráneniu v kontakte, vrátane blokovania čísla, ignorovania jeho správ a absencie

akejkoľvek iniciatívy zo strany matky pri organizácii stretnutí. Opakovane sa pokúšal informovať na
maloletú, avšak jeho snaha bola ignorovaná. Nie je pravdou, že by neplatil výživné, do spisu sú doložené
platby výživného. Rovnako nepravdivé je tvrdenie matky o poranení maloletej. Jazda na kolobežke dňa
01.11.2022 bola úplne bezpečná. Kolobežka nebola elektrická ani určená len pre dospelých. Na druhý
deň(02.11.2022)navštíviliZOOatráviličasvparku.Maloletábolavdobrejnáladeachcelakomunikovať.

Tvrdenie o otrase mozgu nie je podložené žiadnym lekárskym záznamom. Otec taktiež poukázal na to,
žepsychologickýposudokpriloženýkodvolaniubolvydaný10.03.2025nazákladeodporúčaniapediatra
zo dňa 25.02.2025. Pediater bol pritom uvedený do omylu, keď mu bolo oznámené, že otec už deväť
rokov s maloletou neudržiava kontakt. Psychológ prekročil svoje právomoci tým, že vyhotovil posudokbez súhlasu oboch rodičov alebo rozhodnutia súdu. V tejto veci podal sťažnosť lekárovi C., ako aj podnet
kontrolným orgánom. V súvislosti s listom adresovaným maloletou sudcovi zdôraznil, že v tomto liste
chýba dátum a adresát, taktiež neexistuje dôkaz, že list napísala maloletá bez vonkajšieho tlaku. Ďalej

uviedol, že dlhodobo žije v Nemecku. Na Slovensko pricestoval iba na informatívne stretnutie rodičov
dňa 10.02.2025 a následne dňa 17.05.2025 na stretnutie s maloletou, ktoré bolo znemožnené matkou
a jej druhom, ktorí zavolali políciu a túto následne zavádzali, že neodkladné opatrenie nie je vykonateľné
z dôvodu podania odvolania. Ďalej uviedol, že striedavú osobnú starostlivosť ani žiadne sociálne dávky
na maloletú nežiada. G. H. uviedla, že matka sa v jej kancelárii psychicky zrútila. V konaní vo veci samej

bude preto navrhovať vyšetrenie duševného stavu matky. Matka poslala maloletú na psychologické
vyšetrenie potom, čo u maloletej vyvolala účelové obavy zo stretnutia s otcom. Nakoľko maloletá zjavne
netrpí duševnou poruchou, bolo vyšetrenie u psychológa účelové so zameraním na ovplyvňovanie
súdu. Dané vyšetrenie nesledovalo záujmy maloletej ani nesúviselo so zdravotným stavom maloletej.
Matka maloletú voči nemu manipuluje. Z vyjadrení maloletej je evidentné, že matka s ňou preberá
s nevhodné témy, napr. náklady rodičov na trovy advokáta. Matka teda zneužíva otázku financií na

vyvolanie negatívnych emócii u maloletej voči nemu. Maloletá taktiež priznala, že je v domácnosti matky
vystavená fyzickému násiliu, keď uviedla, že „mama, tata, ale aj starká jej dajú občas aj po zadku, ale
len jemno.“

8.KrajskýsúdvTrnaveakoodvolacísúd(§3ods.5Civilnéhomimosporovéhoporiadku)prvakopristúpil

k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia považoval za potrebné uviesť, že na odvolanie matky
doručené súdu prvej inštancie e-mailom dňa 26.04.2025 (prvé odvolanie) a na odvolanie matky podané
prostredníctvom jej predchádzajúcej právnej zástupkyne (tretie odvolanie) neprihliadal.

9. Podľa § 2 ods. 1. Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú

ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 123 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná
žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

11. Podľa § 125 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe.

12. Podľa § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podanie vo veci samej urobené v elektronickej

podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do
desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

13. Odvolanie matky doručené súdu prvej inštancie e-mailom dňa 26.04.2025 matka v stanovenej lehote

10dnídodatočnenedoručilavlistinnejpodobeanivelektronickejpodobeautorizovanépodľaosobitného
predpisu. V zmysle ustanovenie § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku preto nemožno na toto
(prvé) odvolanie prihliadať. Pokiaľ ide o odvolanie matky, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené
predchádzajúcou právnou zástupkyňou matky G. H. e-mailom dňa 30.04.2025 (tretie odvolanie),
toto síce bolo zo strany G. H. dodatočne doručené v elektronickej podobe autorizované platným

kvalifikovaným elektronickým podpisom v zákonnej 10. dňovej lehote, avšak k jeho dodatočnému
doručeniu došlo až potom, čo bolo zo strany matky oznámené súdu prvej inštancie, že ju G. H. v konaní
už nezastupuje. Matka uvedenú skutočnosť oznámila dňa 02.05.2025, pričom tretie odvolanie bolo
dodatočnedoručenéaždňa04.05.2025.Vzhľadomnauvedenénemožnopretoprihliadaťaninavporadí
tretie odvolanie matky.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie matky dodatočne doručené
v listinnej podobe bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou,
účastníčkou (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného

sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
Civilnéhosporovéhoporiadku),preskúmaluzneseniesúduprvejinštanciebezviazanostirozsahom(§65
Civilnéhomimosporovéhoporiadku)adôvodmiodvolania(§66Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupombez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v časti výroku I. zmeniť (§
387 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a vo zvyšnej časti (časť výroku I. a výrok II.) potvrdiť (§ 388

Civilného sporového poriadku).

15. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 69P/44/2025 je návrh
otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd upraví jeho styk s maloletou, a to jednak
prostredníctvom aplikácie WhatsApp a jednak prostredníctvom osobných stretnutí s maloletou.

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia
i odvolacie argumenty matky bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď nariadil
neodkladné opatrenie nasledovného znenia: „Otec je oprávnený dočasne komunikovať s maloletým
dieťaťom: A. B., nar. XX.XX.XXXX formou video-hovoru realizovaného prostredníctvom technických
komunikačných prostriedkov aplikácie WhatsApp, a to každý kalendárny týždeň v nedeľu od 17:00

hod. do 17:30 hod., a to až do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností, vedeného na Mestskom súde Bratislava II, pod sp. zn. 69P/129/2024. Matka je
povinnázabezpečiťpripojeniemaloletéhodieťaťanavideo-hovorprostredníctvomaplikácieWhatsAppa
umožniť otcovi komunikáciu s maloletým dieťaťom v uvedenom čase, pričom rozhodujúcim pre začiatok
i skončenie komunikácie je čas v Slovenskej republike. Otec je oprávnený dočasne sa stretávať s

maloletým dieťaťom: A. B., nar. XX.XX.XXXX každú tretiu sobotu v každom kalendárom mesiaci v čase
od 10:00 hod. do 17:00 hod., a to až do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností, vedeného na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 69P/129/2024, pričom stretnutia
sa budú realizovať za prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Miesto prevzatia a odovzdania maloletého
dieťaťa je E. X, B.. Matka je povinná v určenom čase maloleté dieťa na styk riadne pripraviť.“

17. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

18. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

20. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

21. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

22. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

23. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie
neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je
postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených

záujmov. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol
totožný s výrokom vo veci samej.

24. Neodkladné opatrenia sú primárne upravené v ustanoveniach § 324 a nasl. Civilného sporového
poriadku, pričom ustanovenia § 360 a nasl. Civilného mimosporového poriadku upravujú potom len

niektoré otázky týkajúce sa neodkladných opatrení súdu, a to ako výnimky zo všeobecnej právnej
úpravy podľa Civilného sporového poriadku. Na rozdiel od sporového konania, podľa právnej úpravy
mimosporového konania je možné nariadiť neodkladné opatrenie nielen na návrh, ale aj bez návrhu v
konaniach, ktoré možno začať bez návrhu. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom
naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu,
rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby

sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto
úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný
okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia
súd rozhoduje.

25. Pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti potreba zabezpečenia ochrany maloletého
dieťaťa vyplýva z ustanovení Zákona o rodine, sleduje sa najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol
ako zásada zakotvená prijatím zákona č. 175/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o rodine.
V zmysle uvedenej zásady je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo
všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného,

zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v
ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
ohrozenie vývinu dieťaťa a pod.

26. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje

opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah

súdu (por. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 3/2010).

27. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že maloletá pochádza z partnerského vzťahu rodičov, ktorí
nežijú v spoločnej domácnosti. Matka s maloletou žije dlhodobo na Slovensku, zatiaľ čo otec žije
v Nemecku. Na Mestskom súde Bratislava II prebieha na základe návrhu otca konanie vedené pod

sp. zn. 69P/129/2024 o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, v rámci ktorého
žiada otec zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, upraviť jeho styk s maloletou počas jarných,
veľkonočných, vianočných i letných prázdnin, oboch rodičov poveriť zastupovaním a spravovaním jej
majetku, uložiť mu povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 40,- eur mesačne, matke
maloletej uložiť povinnosť umožniť mu video rozhovor cez aplikáciu WhatsApp s maloletou každý týždeň

vždy v stredu a nedeľu od 18.00 hod. do 18.30 hod. mimo času stretávania sa s maloletou a uložiť matke
povinnosť telefonicky ho informovať do 24 hodín o každej zmene zdravotného stavu maloletej, ktorá
si vyžiada lekárske ošetrenie a o pravidelných lekárskych a dentálnych prehliadkach a ošetreniach 24
hodín vopred a raz mesačne, vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca ho písomne informovať
o školskom prospechu maloletej. Otec sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha

úpravy jeho styku s maloletou. Poukazuje na skutočnosť, že matka mu dlhodobo bráni v tomto styku
a popiera jeho rodičovské práva. On ako otec má záujem rozvíjať vzťah s maloletou, avšak matka na
jeho žiadosti nereaguje. Zablokovala ho vo svojom mobilnom telefóne i v telefóne maloletej, ako aj vo
všetkých aplikáciách. Utajuje pred ním tiež adresu pobytu maloletej. Matka nesúhlasí s návrhom otca
na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvádza, že maloletá opakovane odmieta akýkoľvek kontakt

s otcom a v telefóne si ho sama zablokovala. Matka zdôrazňuje, že otec sa o maloletú od jej narodenia
nezaujímal a nestaral. Jeho náhly záujem o maloletú označuje za účelový, motivovaný snahou získať
vyššie sociálne dávky. Matka zdôrazňuje, že maloletá sa otca bojí. Podľa psychologického vyšetrenia
maloletá trpí úzkostnými poruchami vyvolanými zážitkami z minulosti v súvislosti s otcom.28. Po oboznámení sa so spisovým materiálom sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej
inštancie, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia ohľadom

úpravy styku otca s maloletou. Z osvedčených skutočností vyplýva, že rodičia maloletej nežijú
v spoločnej domácnosti, pričom osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. Otec však
o maloletú prejavuje záujem. Ako správne konštatoval prvoinštančný súd otec osvedčil potrebu
bezodkladnej úpravy kontaktu s maloletou, keďže jeho styk s maloletou neprebieha ani v minimálnom
rozsahu. Odvolací súd poukazuje na to, že doposiaľ neexistuje žiadne rozhodnutie o úprave styku otca

s maloletou a súčasne neexistuje ani žiadna rodičovská dohoda, ktorá by túto otázku riešila. Absencia
súdneho rozhodnutia tak poskytuje priestor pre zbytočné konflikty medzi rodičmi, čo v konečnom
dôsledku má prakticky vždy nepriaznivý dopad na maloleté dieťa.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ani rozvrat
vzťahov medzi rodičmi a rozpad rodiny nezbavuje otca jeho rodičovských práv a povinností k maloletej,

tieto mu patria i naďalej. Z právnej úpravy vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti vyplýva, že prvou
a najdôležitejšou požiadavkou je, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho
vzťahu k obidvom rodičom. Dieťa má teda právo byť vychovávané oboma rodičmi a pre jeho zdravý
psychický vývin je potrebné zachovať jeho pravidelný kontakt s oboma rodičmi. Práve možnosť stýkať
sa s dieťaťom poskytuje rodičovi, ktorý nemá dieťa v starostlivosti, priestor na výchovné pôsobenie

na dieťa realizáciou rodičovských práv a povinností vo vymedzenom čase styku s dieťaťom. V tomto
smere možno odkázať na článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
z ktorého vyplýva pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a
obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Podľa názoru odvolacieho súdu úprava styku otca s maloletou A.
je nevyhnutná pre vytváranie a rozvíjanie ich vzájomných väzieb na čas do právoplatného skončenia

konania vo veci samej. Neodkladným opatrením upraveným stykom bude zabezpečený pravidelný
kontakt otca s dcérou, takže otec bude súčasťou jej života. Je treba mať na zreteli, že akákoľvek
deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko napráva. Nariadením
neodkladného opatrenia sa zároveň predíde vzniku možných konfliktov medzi rodičmi.

30. Odvolací súd sa však nestotožnil s rozsahom osobného styku otca s maloletou určeným súdom
prvej inštancie a tento zúžil na dve hodiny každú tretiu sobotu v kalendárnom mesiaci, t. j. od 14.00 hod.
do 16.00 hod. zohľadňujúc tú skutočnosť, že otec nebol s maloletou dlhšie časove obdobie v žiadnom
kontakte. Takto určený rozsah styku spolu s komunikáciou cez video hovor je primeraný pre postupné
obnovenie ich vzájomného vzťahu, pričom prítomnosť matky pri styku zabezpečí, aby maloletá nebola

vystavená prípadnej úzkosti z osobného kontaktu s otcom, s ktorým sa dlhšiu dobu nestretáva.

31.Matkavkonanísvojetvrdeniaonevhodnomsprávanísaotcaaojehonedostatočnejpredchádzajúcej
starostlivostiomaloletúnijakonepreukázala.Zmatkoupredloženejsprávyzpsychologickéhovyšetrenia
maloletej nijako nevyplýva, že by maloletá nemala mať s otcom žiaden kontakt.

32. Odvolací súd pripomína, že neodkladné opatrenie v tomto prípade nie je konečným rozhodnutím a
pomery medzi účastníkmi v rámci neho sú upravené v nevyhnutnom rozsahu a na obmedzenú dobu. O
konečnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej bude rozhodnuté až v konaní vo veci
samejvedenejpodsp.zn.69P/129/2024,vktorombudevykonanénáležitédokazovanie,vrámciktorého

obaja rodičia budú môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje vo vzťahu k nimi navrhovanej
úprave rešpektujúc najlepší záujem maloletej.

33. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti
o dočasnom osobnom styku otca s maloletou zmenil s použitím ustanovenia § 388 Civilného sporového

poriadku tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia a vo zvyšnej časti uznesenie súdu prvej
inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku potvrdil.

34. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o náhrade trov tohto
odvolacieho konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej

vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. 69P/129/2024 o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu (§ 52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku).35. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).