Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/72/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123209187
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8123209187.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudcom,JUDr.JozefomJaselským,vprávnejvecižalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. - E., zastúpený: JUDr. Branislav Kahanec, advokát, so sídlom
Vajanského 33, 080 01 Prešov, IČO: 42 084 792, proti žalovaným: 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
I. XX, XXX XX J. a 2/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX D., obaja zastúpení: Mgr. Oto
Saloky, advokát, so sídlom Hlavná ul. č. 94, 080 01 Prešov, IČO: 42 419 174, o vyslovenie neplatnosti
právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 25.9.2023 medzi B. F. G., A. F., nar. XX.XX.XXXX,
ako predávajúcou a I. B., A. B., nar. XX.XX.XXXX, ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod

spoluvlastníckeho podielu F. G., A. F., nar. XX.XX.XXXX k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k.ú.
D., ako parcela KN-C č. XXX/X záhrada o výmere 366 m2 o veľkosti 17/252, na LV č. XXXX, k.ú. D., ako
parcela KN-C L. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 545 m2, o veľkosti 1/16, na LV č. XXXXX,
k.ú. D., stavba rodinný dom so súp. č. XXXX, postavená na parcele KN-C č. XXX o veľkosti 1/16, na LV
č. XXXXX, k.ú. D., parcela KN-C č. XXX/X, záhrada o výmere 386 m2, o veľkosti 1/16, na LV č. XXXXX,
k.ú. D., parcela KN-C č. XXX o výmere 382 m2 o veľkosti 1/16 je neplatná.

II. Žalovaný v 2.rade je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % o ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalobcovi vo vzťahu k žalovanej v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.10.2023 domáhal voči žalovaným určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy a nahradenia trov konania.

1.1. Žalobu odôvodnil tým, že je spoluvlastníkom nasledovných nehnuteľností s jemu prislúchajúcou

výškou spoluvlastníckych podielov, a to týchto nehnuteľností zapísaných na:
a) LV č. XXX, k.ú. D., ako parcela KN-C č. XXX/X – záhrada o výmere 366 m2, a to v spoluvlastníkom
podiele 17/1260 z celku
b) LV č. XXXX, k.ú. D., ako parcela KN-C č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 545 m2, a
to v spoluvlastníckom podiele 1/80 z celku
c) LV č. XXXXX, k.ú. D., stavba – rodinný dom so súpisným č. XXXX postavená na parcele KN-C č.
XXX, v spoluvlastníkom podiele 1/80 z celku

d) LV č. XXXXX, k.ú. D., ako parcela KN-C č. XXX/X - záhrada o výmere 386 m2, a to v spoluvlastníckom
podiele 1/80 z celku
e) LV č. XXXXX, k.ú. D., ako parcela KN-C č. XXX – záhrada o výmere 382 m2 a parcela KN-C č. .XXX
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 108 m2, a to v spoluvlastníckom podiele 1/80 z celku(ďalej spoločne aj ako „Nehnuteľností“).

1.2. Žalovaná v 2. rade je podielovým spoluvlastníkom Nehnuteľností so spoluvlastníckymi podielmi

k ním prislúchajúcimi v tejto výške: a) LV č. XXX v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 17/252 (zapísaný
podB10),b)LVč.XXXXvspoluvlastníckompodielevoveľkosti1/16(zapísanýpodB12),c)LVč.XXXXX
v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/16 (zapísaný pod B11), d) LV č. XXXXX v spoluvlastníckom
podiele vo veľkosti 1/16 (zapísaný pod B12), e) LV č. XXXXX v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti
1/16 (zapísaný pod B12).

1.3. Žalovaná v 1. rade previedla kúpnou zmluvou zo dňa 25.09.2023 (ďalej aj ako „Kúpna zmluva“) na
žalovaného v 2. rade jeho spoluvlastnícke podiely na Nehnuteľnostiach. (pozn. žalobca Kúpnu zmluvu
najprv identifikoval tak, že v čase podania žaloby prebiehalo vkladové konanie na Okresnom úrade
Prešov, katastrálny odbor, pod č. V-5762/2023. Následne žalovaný vo svojom vyjadrení Kúpnu zmluvu
identifikovali dňom jej uzavretia a predložili aj jej fotokópiu. Vkladové konanie k dňu vyhlásenia toho

rozsudku už bolo skončené a príslušné spoluvlastnícke podiely na Nehnuteľnostiach boli v katastri
nehnuteľností zapísané v prospech žalovaného 2.).

1.4.Keďžežalovanáv1.radeakopodielováspoluvlastníčkapreduzatvorenímKúpnejzmluvynevyzvala
žalobcu, aby si uplatnil jeho zákonné predkupné právo a previedol svoje spoluvlastnícke podiely na

Nehnuteľnostiach na žalovaného v 2. rade, došlo k porušeniu žalobcovho predkupného práva. Podanou
žalobou sa teda žalobca dovolal neplatnosti Kúpnej zmluvy.

2. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe doručenom dňa 05.12.2023 uviedli, že nárok uplatnený žalobcom
neuznávajú a žalobu považujú za nedôvodnú.

2.1. Predkupné právo žalobcu nebolo Kúpnou zmluvou porušené, keďže žalovaní sú prvostupňoví
bratranec a sesternica (matka žalovanej v 1. rade a otec žalovaného 2. rade boli súrodenci). Žalovaní
z hľadiska rodinných väzieb sa stýkali, stretávali sa pri rôznych rodinných príležitostiach, komunikovali
spolu počas rokov ako rodina. Preto sa obaja žalovaní vo vzťahu k sebe navzájom považujú za rodinu,

teda za blízke osoby v zmysle § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“ resp. „OZ“), čo vyjadrili aj v Kúpnej zmluve, a
to v jej článku I. bode 3.

2.2. Dovolávanie sa neplatnosti Kúpnej zmluvy zo strany žalobcu je tak nedôvodné a neúčinné. Žaloba

je tak zjavne samoúčelná, podaná iba preto, že žalobca má možnosť takú žalobu podať, avšak podaná
žaloba nesleduje legitímny cieľ, určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy by totiž právne postavenie žalobcu
nijako nezmenilo.

2.3. Žalovaná v 1. rade nemala záujem byť ďalej spoluvlastníčkou Nehnuteľností, a preto ich predala

svojmu prvostupňovému bratrancovi ako osobe, ktorú považuje za svoju rodinu. Brala pritom ohľad aj na
skutočnosť, že žalovaný 2. sa spolu so svojou rodinou dlhé roky o Nehnuteľnosti osobne stará, udržiava
ich a chráni pred znehodnotením, zabezpečil aj psa na stráženie Nehnuteľností, teda sa aj dlhodobo
zasluhoval o uchovanie Nehnuteľností na vlastné náklady.

2.4. Žalobca podanou žalobou nič nezíska, jeho postavenie spoluvlastníka sa nijako nezmení, preto ani
nemá naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, ani ho však netvrdí.

3. Žalobca v replike (§ 167 ods. 3 CSP) uviedol, že žalovaná v 1. rade zámerne previedla
Nehnuteľnosti na žalovaného v 2. rade aj napriek tomu, že si bola vedomá, že žalobca mal záujem

ich nadobudnúť. Z príslušných listov vlastníctva jednoznačne vyplýva, že žalobca je podielovým
spoluvlastníkom Nehnuteľností. Žalovaná v 1. rade mala teda zákonnú povinnosť ponúknuť žalobcovi
jeho spoluvlastnícky podiel pred prevodom vlastníckeho práva žalovanému v 2. rade. V tejto súvislosti
žalovaná v 1. rade uvádza, že svoju zákonnú povinnosť neporušila z dôvodu, že išlo o prevod blízkej
osobe podľa § 116 OZ. Žalobca toto tvrdenie kategoricky odmietol a poukázal na to, že preto, aby mohli

byť osoby považované za blízke podľa § 116 OZ za bodkočiarkou je nevyhnutné splniť prísne kritériá
stanovenéjudikatúrouavýkladom.Vprvomradejenevyhnutnépreukázaťrodinnýaleboobdobnýpomer
medzi dvomi osobami. Žalovaní existenciu tohto preukázali. V druhom rade je nevyhnutné preukázať
dôvodné pociťovanie ujmy vzniknutej jednej z osôb ako ujmy vlastnej. Pociťovanie ujmy niekoho iného,ako ujmy vlastnej je podmienkou subjektívnou, nestačí však iba tvrdenie osôb, že ujmu iného pociťujú
ako vlastnú. Práve dôvodnosť tohto pocitu explicitne vyjadrená v § 116 OZ vnáša do posudzovania
vzájomného vzťahu dvoch osôb prvok objektívnosti. Z tvrdení žalovaných pritom v žiadnom prípade

nevyplýva, že by ich vzťah bolo možné posudzovať ako vzťah blízkych osôb spĺňajúci objektívne kritériá
vyžadované OZ. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že objektívny prvok vzťahu blízkych osôb je naplnený
napríklad v prípade, že tieto osoby dlhodobo žijú v spoločnej domácnosti, o ktorú sa spoločne starajú
a pod..

4. Žalovaní v duplike (§ 167 ods. 4 CSP) uviedli, že žalobca na skutkové tvrdenia a argumentáciu
žalovaných o rodinných vzťahoch reagoval iba vágnym a formálnym popieraním, vlastné skutkové
tvrdenia neprednáša žalobca vôbec. Je zrejmé, že žalobu podal preto, lebo mu zákon takú príležitosť
a možnosť dáva, avšak je zrejmé, že podanou žalobou žalobca skutočne nemá čo získať, jeho právne
postavenie v spoluvlastníckom vzťahu by sa nijako nezmenilo ani v prípade, že by mal súd žalobe
vyhovieť. Žalovaná v 1. rade odmietla, že si mala byť vedomá, že žalobca mal záujem Nehnuteľností

nadobudnúť. Toto tvrdenie žalobcu je nepravdivé, ide o fabuláciu, žalovaná v 1. rade žalobcu nepozná,
žalobca je pre ňu celkom cudzí človek. Medzi žalovanými je vzájomne postoj taký, že by jeden druhému
nechcel uškodiť, rovnako tiež vzájomné vnímanie rodinného zväzku medzi nimi. Objektívny prvok je
vecou posúdenia súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä výsluchov žalovaných účastníkov
napadnutej Kúpnej zmluvy, prípadne aj ďalších príbuzných.

5. Súd vykonal dokazovania listinami, výsluchom žalovaného v 2. rade, svedka, súd zistil nižšie uvedený
skutkový stav:

5.1. Z LV č. XXX pre katastrálne územie D. vyplýva, že žalobca je spoluvlastníkom parcely KN-C č.

XXX/X so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 17/1260 a žalovaný v 2. rade spoluvlastníkom tejto
nehnuteľnosti so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 17/252 (vo vzťahu k titulu nadobudnutia: Kúpna
zmluva V-5762/2023, vklad povoleny´ dňa 11.10.2023 - číslo zmeny 5641/2023).

5.2. Z LV č. XXXX pre katastrálne územie D. vyplýva, že žalobca je spoluvlastníkom parcely KN-

C č. XXX so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/80 a žalovaný v 2. rade spoluvlastníkom tejto
nehnuteľnosti so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/16 (vo vzťahu k titulu nadobudnutia: Ku´pna
zmluva V-5762/2023,vklad povoleny´ dnˇa 11.10.2023 - cˇi´slo zmeny 5641/23).

5.3. Z LV č. XXXXX pre katastrálne územie D. vyplýva, že žalobca je spoluvlastníkom parcely KN-

C č. XXX/X so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/80 a žalovaný v 2. rade spoluvlastníkom tejto
nehnuteľnosti so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/16 (vo vzťahu k titulu nadobudnutia: Ku´pna
zmluva V-5762/2023,vklad povoleny´ dnˇa 11.10.2023 - cˇi´slo zmeny 5641/23).

5.4. Z LV č. XXXXX pre katastrálne územie D. vyplýva, že žalobca je spoluvlastníkom parc. KN-C č.

XXX a KN-C č. XXX so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/80 a žalovaný v 2. rade spoluvlastníkom
tejto nehnuteľnosti so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/16 (vo vzťahu k titulu nadobudnutia: Ku
´pna zmluva V-5762/2023,vklad povoleny´ dnˇa 11.10.2023 - cˇi´slo zmeny 5590/23).

5.5. Z LV č. XXXXX pre katastrálne územie D. vyplýva, že žalobca je spoluvlastníkom Rodinného

domu so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/80 a žalovaný v 2. rade je spoluvlastníkom tejto
nehnuteľnosti so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/16 (vo vzťahu k titulu nadobudnutia: Kúpna
zmluva V-5762/2023, vklad povoleny´ dnˇa 11.10.2023 - číslo zmeny 5641/23).

5.6. Z Kúpnej zmluvy mal súd za preukázané, že titulom Kúpnej zmluvy previedla žalovaná v 1. rade

na žalovaného 2. spoluvlastnícke podiely: (-) k Pozemku 378/1 o veľkosti 17/252, (-) k Pozemku 379
o veľkosti 1/16, (-) k Pozemku 378/2 o veľkosti 1/16, (-) k Pozemku 380 o veľkosti 1/16, (-) k Pozemku
381 o veľkosti 1/16, (-) k Rodinnému domu o veľkosti 1/16.

5.7. Skutočností ohľadom vlastníctva (stav zápisu v katastri) a veľkostí spoluvlastníckych podielov

na Nehnuteľnostiach, ako aj následného prevodu spoluvlastníckych podielov žalovanej v 1. rade na
žalovaného v 2. rade, neboli zároveň medzi stranami sporné.5.8. Súd považoval za nesporné aj to, že žalovaní sú bratrancami (matka žalovanej v 1. rade a otec
žalovaného v 2. rade boli súrodenci), nakoľko to žalobca ani nepopieral.

5.9. Z výsluchu žalovaného v 2. rade vyplynulo, že so žalovanou v 1. rade sa stretávali, avšak nie
často. Naposledy videl žalovanú v 1. rade v septembri 2023, nakoľko si nepraje návštevy a on ju nechce
zaťažovať. Vie o jej zdravotnom stavy, ktorý pozná od je brata, M. F..

5.10. Z výsluchu svedka, brata žalovanej v 1. rade, M. F., že žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade

majú štandardný vzťah a teda vychádzajú navzájom dobre. Naposledy prišiel do D. so žalovanou v 1.
rade v septembri 2023.

5.11. Z Prehlásenia z 18.08.2004 súd zistil, že N. B., A. J., vyhlásila, že svoj podiely na parc. č.
XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX N. XXX ako na rodinnom dome nepredá a ani nedaruje I. B., synovi
spoluvlastníka O. B..

6. Na vyššie zistený a opísaný skutkový stav súd aplikoval tieto právne normy platné a účinné k dňu
vyhlásenia tohto rozsudku, ak ďalej nie je uvedené inak (zistil nižšie uvedený právny stav:

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení §

49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,

neplatnosti dovolá.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone
predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

7. V ust. § 140 OZ je vyjadrené zákonné predkupné právo podielových spoluvlastníkov, ktorého
podstatou je povinnosť podielového spoluvlastníka, ktorý sa rozhodne previesť svoj podiel, ponúknuť
ho najprv ostatným podielovým spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného práva. Zákonné
predkupné právo má vecnoprávny charakter a obmedzuje podielového spoluvlastníka pri nakladaní s
jeho podielom, s ktorým inak môže, a to aj bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, voľne disponovať.

8. Žalobca je spoluvlastníkom Nehnuteľností so spoluvlastníckymi podielmi (-) na parc. č XXX/X o
veľkosti 17/1260, (-) na parc. č. XXX o veľkosti 1/80, (-) na parc. č. XXX/X o veľkosti 1/80, (-) na parc. č.
XXX o veľkosti 1/80, (-), na parc. č. XXX o veľkosti 1/80, (-) na Rodinnom dome o veľkosti 1/80.

9. Žalovaná 1. rade bola spoluvlastníkom Nehnuteľností so spoluvlastníckymi podielmi (-) na parc. č.
XXX/X o veľkosti 17/252, (-) na parc. č. XXX o veľkosti 1/16, (-) na parc. č. XXX/X o veľkosti 1/16, (-)
na parc. č. XXX o veľkosti 1/16, (-), na parc. L. XXX o veľkosti 1/80, (-) na Rodinnom dome o veľkosti
1/16; ktoré Kúpnou zmluvou previedla na žalovaného v 2. rade, a to bez toho, aby svoje spoluvlastnícke
podiely pred tým akýmkoľvek spôsobom ponúkol ostatným spoluvlastníkom Nehnuteľností.

10. V prvom rade sa súd zaoberal prípustnosťou žaloby o určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy s ohľadom
na námietky žalovaných, že žalobca na takomto určení nemá naliehavý právny záujem a navrhovaným
určením nič nezíska a jeho postavenie spoluvlastníka sa nijako nezmení.

11. Vo vzťahu k uvedeným námietkam žalovaných súd poukazuje na nižšie uvedené rozhodnutia
predstavujúce ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.11.1. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“) účinný od 1. júla 2016 (na rozdiel od Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 30. júna 2016) žalobu o určenie právnej skutočnosti (ktorou
je aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu) pripúšťa len vtedy, ak určenie právnej skutočnosti

vyplýva z osobitného predpisu. V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby
na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo
neplatnosť konania, ktoré je „podobné" právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia).
Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§
2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady, že sa má určiť

aktuálny právny stav. Preto pre výnimky podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP je spoločné to, že
priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma, vo svojej dikcii priznáva oprávnenej osobe právo
domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti. Žalobný návrh znejúci na určenie právnej
skutočnosti, ktorý nevyplýva z osobitného právneho predpisu, je potrebné považovať za vadný. V
danom prípade sa dovolací súd nestotožnil so zužujúcim výkladom ustanovenia § 137 písm. d) CSP,
prezentovaným žalovaným 2/, t. j. že oprávnenie domáhať sa určenia právnej skutočnosti (teda aj

určenia neplatnosti zmluvy) musí byť v osobitnom právnom predpise výslovne (expressis verbis)
vymedzené ako oprávnenie podať žalobu o neplatnosť určitého právneho úkonu/zmluvy. Inak povedané
z textu právnej normy musí vyplývať možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, čo v
danom prípade nebolo naplnené. Podľa dovolacieho súdu osobitným právnym predpisom, z ktorého
vyplýva oprávnenie žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (právnej skutočnosti) je

v hmotnoprávnej rovine daného prípadu ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka, v spojení s
ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka (obdobne viď uznesenie z 15.10.2019 Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 10Co/211/2019, uznesenie Krajského súdu v Žiline z 28.02.2019 sp. zn. 9Co/201/2018,
uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30.04.2020 sp. zn. 10Co/35/2019, uznesenie Krajského súdu
v Trnave z 30.06.2021 sp. zn. 10Co/26/2020). To, že zo samotného textu predmetnej právnej normy

nevyplýva výslovne možnosť podania žaloby nepovažoval dovolací súdu z hľadiska uplatnenia práva
za významné. Je potrebné si uvedomiť, že text ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ako aj §
140 Občianskeho zákonníka bol formulovaný zákonodarcom dávno predtým, ako vstúpil do platnosti a
účinnosti Civilný sporový poriadok. V zmysle dôvodovej správy k ustanoveniu § 137 písm. d) CSP „medzi
osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a

pod." Z uvedeného vyplýva, že ani samotný zákonodarca v Civilnom sporovom poriadku nevymenúva
taxatívnym spôsobom právne predpisy „..napríklad...a pod.“, v zmysle ktorých možno podať žalobu o
určenie právnej skutočnosti. Nemožno preto striktne formalisticky lipnúť na tom, aby text právne normy
prijatý skôr celkom slovne zodpovedal neskoršiemu právnemu predpisu, t. j. Civilnému sporovému
poriadku (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/238/2022, zo dňa 24. januára 2024).

11.2. Spoluvlastni´k, ktory´ je opra´vneny´ z predkupne´ho pra´va (§ 140 Obcˇianskeho za´konni´ka),
ma´ pri porusˇeni´ povinnosti´ zo strany spoluvlastni´ka, ktory´ je povinny´ z predkupne´ho pra´va, na
vy´ber, cˇi: a/ sa bude zˇalobou doma´hatˇ vyslovenia relati´vnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu
zo spoluvlastni´ka na tretiu osobu (§ 40a Obcˇianskeho za´konni´ka); jeho zˇaloba musi´ v takomto

pri´pade smerovatˇ vocˇi vsˇetky´m u´cˇastni´kom zmluvy o prevode spoluvlastni´ckeho podielu, pri
ktorej bolo porusˇene´ jeho predkupne´ pra´vo, lebo ti´ su´ pasi´vne legitimovani´, b/ sa bude doma´hatˇ
vocˇi nadobu´datelˇovi (tretej osobe ako singula´rnemu pra´vnemu na´stupcovi po^vodne´ho podielove
´ho spoluvlastni´ka), aby mu nadobudnuty´ spoluvlastni´cky podiel ponu´kol na ku´pu za rovnaky´ch
podmienok, za ktory´ch ich ku´pil od po^vodne´ho podielove´ho spoluvlastni´ka; ak nadobu´datelˇ jeho

vy´zve nevyhovie, ma´ opra´vneny´ spoluvlastni´k pra´vo doma´hatˇ sa na su´de zˇalobou vocˇi nadobu
´datelˇovi, aby bol nahradeny´ prejav vo^le nadobu´datelˇa; zˇalobe vyhovuju´ce rozhodnutie su´du
nahradi´vtomtopri´padechy´baju´cizmluvny´prejavnadobu´datelˇa(§161ods.3O.s.p.),c/sauspokoji
´ s ty´m, zˇe mu zosta´va predkupne´ pra´vo, avsˇak uzˇ vocˇi nadobu´datelˇovi. Za´kon v uvedeny´ch
ustanoveniach ponecha´va opra´vnene´mu spoluvlastni´kovi volˇbu, cˇi vo^bec, pri´padne ktore´ z ty

´chtoriesˇeni´zvoli´(RozsudokNajvyššiehosúduSR,sp.zn.3Cdo/262/2009,zodňa28.okto´bra2010).

11.3. Účel predkupného práva, predmetom ktorého je spoluvlastnícky podiel a spôsob jeho realizácie,
vylučuje čiastočnú relatívnu neplatnosť právneho úkonu (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
8Cdo/208/2019, z 28. septembra 2021).

12. V zmysle vyššie citovaných rozhodnutí súd klasifikoval podanú žalobu ako žalobu podľa § 137
písm. d) CSP (žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitnéhopredpis).Ztohtodôvodujejprocesnoupodmienkouniejepreukázanienaliehavéhoprávnehozáujmu ako podľa § 137 písm. c) CSP (žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu).

13. Z citovaných rozhodnutí ďalej vyplýva, že žalobca je oprávnený si vybrať, aký právny nárok
z porušenia predkupného práva si uplatní. Námietku žalovaných, že určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy
právne postavenie žalobcu nijako nezmení, považuje súd za nedôvodnú, nakoľko každé jedno určenie
neplatnosti predstavuje tzv. reparáciu stavu (vracia sa stav do pôvodného). Je teda na rozhodnutí

žalobcu, či sa bude domáhať neplatnosti Kúpnej zmluvy alebo bude od žalovaného 2. žiadať prevedenie
spoluvlastníckych podielov za rovnakých podmienok ako ten nadobudol od žalovanej v 1. rade.

14. Na doplnenie súd uvádza, že ak by aj bolo potrebné v tomto prípade preukazovať naliehavý právny
záujem, tak ten by bol daný, ako vyplýva napr. aj z Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo
46/2013, podľa ktorého nemožno súhlasiť s argumentom, že ak dôjde k porušeniu predkupného práva

oprávnená už nemá naliehavý právny záujem na podaní žaloby o neplatnosť právneho úkonu v zmysle
§ 40a OZ. Takýto názor totiž nemožno odvodiť ani výkladom z ustanovenia § 40a OZ v spojení s §
80 písm. c/ O.s.p. ale ani z inej právnej úpravy. Vo všeobecnosti treba prisvedčiť záveru, že žaloba
o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva (§ 40a OZ) môže obstáť z
pohľadu naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ O.s.p i vtedy, ak už došlo k porušeniu

predkupného práva. (Obdobne aj podľa Uznesenia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/166/2016,
zo dňa 25.10.2017).

15. Keďže súd dospel k záveru o prípustnosti tohto typu žaloby, a zároveň z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalovaná v 1. rade previedla jej spoluvlastnícke podiely na Nehnuteľnostiach na

žalovaného v 2. rade, ktorý v čase prevodu nebol spoluvlastníkom Nehnuteľností, tak bolo potrebné
zodpovedať otázku, či sa na žalovaného 2. vzťahuje výnimka v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka,
a teda či je vo vzťahu k žalovanej v 1. rade osobou blízkou v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a

manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

17. Občiansky zákonník vytvára svojou definíciou blízkej osoby dve kategórie blízkych osôb. V prvom
rade ide o taxatívne vymenované osoby, ktorými sú príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel.

Druhou kategóriou sú osoby vymedzené nie na základe príbuzenského či manželského pomeru k osobe,
ale na základe ich subjektívneho vzťahu k osobe. Pôjde teda o osoby, ktoré by ujmu dotknutej osoby
dôvodne pociťovali ako vlastnú. Kým pri prvej kategórii blízkej osoby nie je potrebné preukázať nič okrem
existencie objektívneho vzťahu – príbuzenského v priamom rade, súrodeneckého, či manželského, pri
druhejkategóriijenutnépreukázaťistúkvalitatívnuobjektívnuúroveňvzťahumedzidotknutýmiosobami.

18. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní sú bratrancami. Pre určenie toho, či predkupné právo
žalobcu bolo porušené, bolo potrebné zodpovedať otázku, či žalovaných možno kategorizovať pod tzv.
osoby sebe navzájom blízke podľa § 116 za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka.

19. Aby mohlo ísť o tzv. druhú kategóriu blízkych osôb, tak v prvom v prvom rade musí medzi nimi (-)
jestvovať rodinný alebo obdobný pomer a kumulatívne platí, že (-) ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb,
by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

19.1. Pri rodinnom pomerom pôjde najmä o príbuzných v nepriamom (pobočnom) rade, ako sú teta,

strýko, sesternica, bratranec a pod.

19.2. Dôvodné pociťovanie ujmy ako vlastnej. Podmienka pociťovania ujmy inej osoby ako ujmy vlastnej
svedčí o istej kvalite a intenzite vzájomného vzťahu, ktorý tieto osoby medzi sebou majú. Tento vzťah
musí byť pritom vzájomný, to znamená, že nestačí, ak jedna z osôb by pociťovala ujmu tej druhej

ako svoju vlastnú, ale musí to platiť aj opačne. Pociťovanie ujmy niekoho iného, ako ujmy vlastnej je
podmienkou subjektívnou, nestačí však iba tvrdenie dotknutých osôb, že ujmu iného pociťujú ako svoju
vlastnú. Práve „dôvodnosť“ takéhoto „pocitu“, ktorá je explicitne vyjadrená v ustanovení § 116 OZ vnáša
do posudzovania vzájomného vzťahu prvok objektívnosti. Posudzovať by sa malo, či si osoby vzájomneprejavujú záujem, či si pomáhajú, ak žijú v spoločnej domácnosti, skúmajú sa pomery, v akých spoločne
žijú a pod. Napriek objektivizujúcemu prvku „dôvodnosti“ pociťovanej ujmy ako vlastnej je splnenie tejto
podmienky veľmi individuálne a je potrebné ho skúmať v každom jednotlivom prípade individuálne.

Súd sa teda musí zaoberať vzťahom posudzovaných osôb komplexne – z hľadiska objektívneho a z
hľadiska spoločenskej morálky (ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO,
F., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019).

20. Prvá podmienka, t.j. podmienka rodinného pomeru bola splnená, keďže žalovaní sú bratrancami.

21. Druhá podmienka, dôvodné pociťovanie ujmy ako vlastnej, však splnená nebola. Z výsluchov
žalovaného v 2. rade vyplýva, že medzi ním a žalovanou v 1. rade je štandardný rodinný vzťah, aký
býva medzi bratrancami v zdravých rodinných vzťahoch. Vzťah bol intenzívnejší, keď boli deti, keď sa
stretávali u babky. Aktuálne sa nestretávajú často, keďže sú dôchodcovia, chodia na záhrady a majú
veľa iných povinností. Zväčšená intenzita ich vzťahu sa prejavuje len vo vzťahu k Nehnuteľnostiam (v

otázke starostlivosti o ne a pod.).

22. Vzhľadom k tomu, že zákonodarca explicitne nezahrnul do definície blízkej osoby podľa §
116 Občianskeho zákonníka, taktiež bratranca, prípadne iné osoby v pobočnom rade, jasne nasvedčuje
tomu,žepreto,abymohlibyťbratranec,považovanýzablízkeosoby,musíbyťichvzťahsposudzovanou

osobou výnimočný.

23. Súd vyhodnotil vzťah medzi žalovanými tak, že tento nie je takej kvality a intenzity, žeby navzájom
medzi sebou pociťovali ujmu, ktorá sa stala druhej osobe, ako ujmu vlastnú. Výpovede žalovaného
v 2. rade a svedka potvrdili, že kvalita ich vzťahu je taká, aká býva v zdravo fungujúcej rodine medzi

príbuznými. Ich vzťah sa nevymyká štandardnému vzťahu medzi bratrancom a sesternicou a nejaví
žiadne znaky výnimočnosti.

24. K otázke žalovaných ako blízkych osôb vymedzenej vyššie poukazuje súd aj na túto judikatúru:

24.1. Pre konečné rozhodnutie odvolacieho súdu v preskúmavanej veci má zásadný význam v podstate
len to, či skutkový a právny záver uvedený v napadnutom rozsudku týkajúci sa toho, či medzi žalovaným
v 4. rade ako obdarovaným, a žalovanou v 1. rade, ako aj právnou predchodkyňou žalovaných v 2. a 3.
rade ako darcami, bol v čase darovania vzťah blízkej osoby v zmysle § 116 veta druhá za bodkočiarkou
Občianskeho zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia blízkou osobou je príbuzný v priamom rade,

súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe
navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Podmienkou preukázania týchto zákonom ustanovených podmienok je súčasne splnenie podmienky, že
tietoinéosobysúnavzájomvpomererodinnom,napr.príbuznívnepriamomrade:bratranec-sesternica,
strýko, resp. teta - neter či synovec, alebo v pomere obdobnom, (napr. pomer zošvagrených osôb). Táto

podmienka bola v preskúmavanej veci jednoznačne splnená. Blízkymi osobami sa však stávajú tieto
ďalšie osoby len za splnenia ďalšej podmienky a to, že vzájomný pomer je osobne, predovšetkým citovo
natoľko intenzívny, že by ujmu, ktorá by utrpela jedná z nich, druhá pociťovala dôvodne ako vlastnú
ujmu. V takom prípade zákon považuje vzťah spoluvlastníka k osobe blízkej za významnejší, ako vzťah
k spoluvlastníkovi, v dôsledku čoho neobmedzuje spoluvlastníka pri dispozícii z jeho podielom vo vzťahu

k osobe blízkej predkupným právom (Rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 9Co/40/2012, zo dňa
09.04.2013).

24.2. Odvolací súd poukazuje na to, že blízkou osobou v zmysle ust. § 116 Občianskeho zákonníka sú
jednak osoby, ktoré sú navzájom blízke (príbuzní v priamom rade, súrodenci a manžel) a osoby, ktoré

sa za určitých podmienok považujú za blízke (t.j. iné osoby). To znamená, že iné osoby sú blízkymi
osobami za splnenia dvoch podmienok, a to že sú navzájom v pomere rodinnom alebo obdobnom a ak
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Z uvedeného vyplýva, že
blízkymi osobami môžu byť jednak príbuzní, ktorí nie sú blízkymi osobami už z dôvodu príbuzenstva,
t.j. príbuzní v bočnom rade tretieho a ďalšieho stupňa (strýc, teta, bratranci, atď.) a jednak osoby žijúce

v spoločnej domácnosti, ktoré s ním nie sú príbuzné, ale ak vytvorili spolužitím v spoločnej domácnosti
vzťah obdobný rodinnému vzťahu. Vzájomný pomer medzi uvedenými osobami musí byť osobne, najmä
citovo natoľko intenzívny, aby bolo možné urobiť záver, že by ujmu jednej z týchto osôb druhá dôvodne
pociťovala ako vlastnú. Skutočnosť, či jedna osoba bude pociťovať ujmu spôsobenú inej osobe akovlastnú ujmu a či to pociťuje dôvodne, prislúcha uvážiť a rozhodnúť súdu. V tomto smere môžu byť
relevantné napríklad okolnosti, aký vzájomný styk majú osoby, o ktoré ide, či žijú v spoločnej domácnosti
( hoci to samo o sebe nie je určujúce ), aké sú v takej domácnosti pomery, aký majú tieto osoby o

seba záujem a ako si pomáhajú vzájomne v závažných prípadoch, v núdzi, v chorobe či v starobe a
pod. Keďže ust. § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka v časti v ktorej viaže hodnotenie
vzájomného vzťahu iných osôb v pomere rodinnom alebo obdobnom ako osôb sebe navzájom blízkych
na podmienku, že ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, by druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu, patrí
k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, tj k normám, ktorých hypotéza nie je stanovená

priamo právnym predpisom, je ponechané súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom
prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností
(Rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 7Co/93/2020, zo dňa 24.06.2021).

25.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostíaprávnychnoriemvyplýva,žeuzatvorenímKúpnejzmluvy
žalovaní porušili zákonné predkupné právo žalobcu podľa § 140 Občianskeho zákonníka, nakoľko

žalovaní nie sú vo vzájomnom vzťahu k sebe osobami blízkymi podľa § 116 Občianskeho zákonníka,
a teda sa na nich nevzťahuje výnimka podľa § 140 Občianskeho zákonníka.

26. Prehlásenie N. B. predložené žalovanými je pre toto irelevantné.

27. V zmysle takto uvedeného potom súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že Kúpna zmluva,
ktorou žalovaná v 1. rade previedla predmetné spoluvlastnícke podiely na Nehnuteľnostiach na
žalovaného v 2. rade, je neplatná.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 a § 257 CSP, a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca mal v spore plný úspech (žalobe
vyhovené v celom rozsahu), a preto má vo vzťahu k žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, ktorý mú súd priznal vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku. Vo vzťahu k žalovanej v 1. rade súd vzhľadom na jej zdravotný stav, ktorý jej znemožnil
účasť na pojednávaní, rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov

konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa §
262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak,

aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).