Rozsudok – Oddĺženie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 25Odi/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119210412
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Krošlák Cmerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2119210412.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Evou Krošlák Cmerovou v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank

Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, IČO: 649
48 242, konajúci prostredníctvom organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia,
a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, proti
žalovanému: K. O., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, XXX XX T., právne zastúpený:
VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s. r. o., Ševčenkova 5, 851 01 Bratislava o návrhu na
zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.11.2019 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zrušil oddlženie žalovaného, povolené uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa
27.09.2018, sp. zn. 28OdK/193/2018 z dôvodu, že dlžník pri oddlžení nemal poctivý zámer.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 27.09.2018,
sp. zn.: 28OdK/193/2018, v právnej veci dlžníka - žalovaného, právne zastúpeného Centrom právnej

pomoci, so sídlom: Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, IČO: 30 798 841, kancelária CPP v
Bratislave, so sídlom: Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, o návrhu na vyhlásenie konkurzu, súd
rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka - žalovaného (ďalej ako „Uznesenie o vyhlásení
konkurzu“). Súd vo výroku IV. Uznesenia o vyhlásení konkurzu zároveň rozhodol o oddlžení dlžníka.
Unesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 196/2018, deň vydania:
10.10.2018. Žalobca ako veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, podáva žalobu - návrh na zrušenie
oddlženia v súlade s ustanovením § 166f ods. 1 zákona č. 71/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZKR“), v zákonom
stanovenej 6-ročnej lehote v mene. Žalobca (jeho právny predchodca UniCredit Bank Slovakia, a.s.)
ako veriteľ a žalovaný ako dlžník (v tom čase podnikajúci pod obchodným menom K. Veľkoobchod J
+J, IČO: 33 552 614, so sídlom: Bratislavská 8, 917 01 Trnava, neskôr. Suchovská cesta 12, 917 0l
Trnava, zapísaný v Živnostenskom registri vedenom Okresným úradom v Trnave, odbor živnostenského
podnikania, Živnostenský register č. 207-6255) uzatvorili dňa 05.03.2013 Zmluvu o kontokorentnom
úvere číslo: XXXXXX/CORP/XXXX, v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 12.02.2014 a Dodatku č. 2 zo

dňa 05.03.2015 (ďalej aj „Zmluva o úvere“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo
výške 280.000,- EUR (ďalej aj „úver“). Časť obsahu Zmluvy o úvere určujú Obchodné podmienky
pre úvery podnikateľom, ktorých jedno vyhotovenie Žalovaný dňa 05.03.2015 prevzal a ich prevzatie
potvrdil svojím podpisom (ďalej aj „OP“). Poskytnutý Úver sa žalovaný v zmysle Zmluvy o úverezaviazal žalobcovi vrátiť v čase splatnosti Úveru s príslušenstvom dojednaným v Zmluve o úvere.
Žalovaný sa v Zmluve o úvere taktiež zaviazal platiť z poskytnutých peňažných prostriedkov úroky a
v prípade omeškania úroky z omeškania, a to podľa sadzby stanovenej v Zmluve o úvere. Úver bol

v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o úvere splatný v 30 dňovej výpovednej lehote podľa
dojednaní Zmluvy o úvere, pričom splatnosť Zmluvy o úvere nastala na základe zaslaného oznámenia
o výpovedi úverového limitu, dňa 30.06.2017, a to v zmysle uvedeného dojednania obsiahnutého v
Zmluve o úvere (ustanovenie čl. 2.6. a nasl. a čl. 7.1.3. a nasl. Zmluvy o úvere). Zmluva o úvere
nebola spotrebiteľskou zmluvou, keďže bola uzatvorená medzi podnikateľmi, ktorí pri jej uzatváraní

a plnení konali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Úver
sa v súlade so Zmluvou o úvere stal splatným dňa 30.06.2017. Keďže žalovaný neuhradil svoje
záväzky zo Zmluvy o úvere riadne a včas, vyzval ho žalobca na ich úhradu listom zo dňa 04.07.2017.
Žalovaný na predmetnú výzvu nijako nereagoval a svoj záväzok voči Žalobcovi do dňa spísania žaloby
dobrovoľne neuhradil, a to ani len čiastočne. Žalovaný nikdy ani neprejavil úprimnú snahu vyrovnať
svoje záväzky voči žalobcovi ako svojmu veriteľovi a po tom, ako sa Úver stal splatným z vlastnej

iniciatívyžalobcovineuhradilžiadnuplatbuzaúčelomsplateniasvojhozáväzkuvočižalobcovi.Namiesto
toho podnikal kroky smerujúce k presnému opaku, t.j. poškodeniu žalobcu ako svojho veriteľa na jeho
právach (na vrátenie poskytnutého dlhu). Vzhľadom na skutočnosť, že záväzok zo Zmluvy o úvere
nebol zo strany žalovaného (ako dlžníka) dobrovoľne uhradený, a naopak žalovaný vykonával všetky
kroky nasvedčujúce tomu, že žalovaný rozhodne nemá úprimný záujem na splatení svojho záväzku

žalobcovi, podal žalobca dňa 07.08.2017 voči žalovanému žalobný návrh o zaplatenie istiny vo výške
219.768,93 EUR s príslušenstvom. Okresný súd Trnava, v konaní č. 36CbZm/8/2017, sa na pojednávaní
konanom dňa 07.11.2018 zaoberal žalobným návrhom žalobcu a na základe predložených dôkazov
vyhovel žalobnému návrhu žalobcu v plnom rozsahu a to rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp.zn.:
36CbZm/8/2017-277,zodňa07.11.2018(ďalejlen„rozsudok").OkresnýsúdTrnavarozsudkomzaviazal

B.ar.: XX.XX.XXXX, bytom: B. XXX/XX, XXX XX T. - manželku žalovaného (ako ručiteľku) (ďalej aj
ako „manželka žalovaného“ alebo „ručiteľka") na zaplatenie istiny s príslušenstvom v zmysle petitu,
pričom konanie voči žalovanému zastavil a to len z procesného dôvodu, pretože tak Okresný súd Trnava
musel urobiť ex offo, a to práve z dôvodu, že žalovaný na seba podal návrh na vyhlásenie konkurzu
(oddlženie). Okresný súd Trnava v konaní 36CbZm/8/2017 pritom však konštatoval dôvodnosť žaloby

aj voči žalovanému, čoho dôkazom je samotný rozsudok a jeho odôvodnenie, ako aj skutočnosť, že
Okresný súd Trnava v rozsudku (s odôvodnením) spoločne a nerozdielne zaviazal na náhradu trov
konania ručiteľku aj žalovaného. V prípade, ak by Žalovaný sám na seba nedal návrh na vyhlásenie
konkurzu (oddlženie) je nepochybné, že Okresný súd Trnava by rozsudkom, spôsobilým byť podkladom
na exekučné konanie voči žalovanému na vymoženie istiny 219.768,93 Eur s príslušenstvom, zaviazal

naplnenievplnomrozsahuajžalovaného.Zuvedenéhovyplýva,žekonanímžalovaného(tedapodaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu na samého seba) a vzhľadom na jeho vedomosť o prebiehajúcom
konaní o zaplatenie 219.768.93 EUR s príslušenstvom (ktoré prebiehalo od 07.08.2017, t.j. viac ako
rok pred podaním návrhu žalovaného na oddlženie) žalovaný konal v nepoctivom zámere ukrátiť
svojho veriteľa na jeho právach, pričom sa s najväčšou pravdepodobnosťou (na základe žalobcom

predložených faktov je dôvodné sa tak domnievať) spoliehal, že pri preberaní svojich záväzkov bude
svoje dlhy riešiť konkurzom. Z konania žalovaného, ako aj zo žalobcom predložených dôkazov, je
možné konštatovať že žalovaný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu konal v snahe poškodiť
svojho veriteľa. Žalobca má za to, že žalovanému bolo Uznesením o vyhlásení konkurzu povolené
oddlženie, hoci nemal poctivý zámer, čo vyplýva z nasledovných skutočností: Dňa 19.05.2017 sa

uskutočnilo osobné stretnutie v priestoroch Žalobcu v J. s Dlžníkom, za prítomnosti Dlžníkovho právneho
zástupcu (O.. K.), na ktorom Dlžník prostredníctvom svojho právneho zástupcu deklaroval svoj „údajný”
záujem vyplatiť svoje záväzky voči Žalobcovi, avšak k žiadnym reálnym krokom Dlžníka za účelom
uspokojenia pohľadávok Žalobcu zo strany Dlžníka nikdy nedošlo. Dlžník nikdy dobrovoľne neuhradil
ani časť svojho záväzku a za účelom vysporiadania svojho záväzku, ani Žalobcu nikdy nekontaktoval

s reálne predloženým návrhom. Naopak, Dlžník od tohto stretnutia absolútne ignoroval snahy Žalobcu
o stretnutie, nedostavil sa na osobné stretnutie v priestoroch svojej prevádzky, túto nesprístupnil ani
po opakovaných výzvach Žalobcu, v prospech Žalobcu založené hnuteľné veci (zásoby založené na
základe zriadeného záložného práva zaregistrovaného v NCRzp pod č. 1680/2014) podľa vlastného
vyjadrenia speňažil a z výťažku uspokojil iných veriteľov na úkor záložného veriteľa - Žalobcu. Ku

dňu 01.06.2017 (t.j. necelé 2 týždne po osobnom rokovaní so svojím hlavným veriteľom - Žalobcom)
ukončil svoju podnikateľskú činnosť a v spojení so svojou manželkou - ručiteľkou z poskytnutého úveru
vykonávali všetky úkony smerujúce k tomu, aby hoci vediac o svojich záväzkoch voči Žalobcovi, Žalobcu
ukrátili. Tieto kroky Žalovaného ako aj jeho manželky - ručiteľky (voči ktorej bolo rozsudkom v plnomrozsahu vyhovené žalobnému návrhu Žalobcu (a pri ktorej je možné predpokladať rovnaký postup ako
pri Žalobcovi, že v dohľadnej dobe taktiež sama na seba podá návrh na vyhlásenie konkurzu na svoj
majetok/oddlženie). K nepoctivému zámeru Žalovaného spočívajúcom v snahe poškodiť svojho veriteľa

v období pred podaním návrhu na oddlženie žalobca uviedol, že v čase existencie vymáhateľného
záväzku Žalovaného a manželky Žalovaného (ručiteľky) boli tieto dva subjekty výlučnými vlastníkmi
nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v okrese J., obec T., katastrálne územie T., evidovanej
katastrálnym odborom Okresného úradom Trnava na LV č. XXX ako rodinný dom so súpisným číslom:
XXX, postavenej na pozemku s parc. č.: XXXX a pozemky parcely registra „C“ s parc. č. XXXX, o

výmere 339 m2, druh pozemku: zast.pl. a s parc. č.: XXXX, o výmere 287 m2, druh pozemku: záhrada
(ďalej len ako „Nehnuteľnosť 1“ alebo „Nehnuteľnosti 1“). Následne v priebehu mesiaca máj 2017 došlo
k prevodu tohto v prípade Žalovaného jeho jediného reálne exekvovateľného majetku a to kúpnou
zmluvou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený a zapísaný dňa 26.05.2017. Je potrebné
zdôrazniť skutočnosť, že s výnimkou tejto Nehnuteľnosti Žalovaný nedisponoval a nedisponuje žiadnym
nehnuteľným alebo hnuteľným majetkom, pričom manželka Žalovaného v tom čase disponovala

majetkom, avšak tento majetok následne previedla na svoju sestru, čiže k dnešnému dňu taktiež v
dôsledku jej konania - prevodu majetku (na úkor svojho veriteľa - Žalobcu) už ani Žalovaný a ani
manželka Žalovaného nedisponuje žiadnym (exekvovateľným) majetkom. Žalobca sa ďalej dozvedel a
získal písomný dôkaz o tom, že Žalovaný už dňa 19.05.2017 podpísal (spolu s manželkou Žalovaného)
Kúpnu zmluvu k Nehnuteľnosti 1, ktorou previedol (v spolupráci a v súčinnosti so svojou manželkou/

ručiteľkou) predmetnú Nehnuteľnosť 1 na tretiu osobu. Žalobca na tomto mieste zdôrazňuje časové
súvislosti konania Žalovaného. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že prvé stretnutie medzi Žalobcom
a Žalovaným (účelom ktorého malo byť rokovanie na vysporiadaní/vysplácaní záväzku Žalovaného
voči Žalobcovi) sa uskutočnilo dňa 19.05.2017 a k tomuto dátumu už bola Žalovanému doručená
výpoveď úverového limitu, z ktorej bolo Žalovanému zrejmé že nastane konečná lehota splatnosti

jeho Úveru v lehote do 30 dní odo dňa doručenia. Presne v deň, kedy došlo k stretnutiu medzi
Žalobcom a Žalovaným (na ktorom Žalovaný ubezpečoval Žalobcu o jeho záujme na vysporiadanie
jeho záväzkov voči Žalobcovi) došlo k podpisu s kúpnej zmluvy, ktorou Žalovaný previedol svoj
jediný exekvovateľný majetok na tretiu osobu, pričom časť kúpnej ceny vo výške 70.000,- Eur v čase
uzatvárania kúpnej zmluvy, a ešte ani v čase povolenia vkladu vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti 1 do

katastra nehnuteľností, nebola uhradená (mala byť uhradená so splatnosťou až dňa 31.12.2017) a v
kúpnej zmluve bolo dohodnuté, že táto časť kúpnej ceny má byť uhradená bezhotovostným prevodom
na účet Žalovaného a manželky Žalovaného - č.ú.: U.: S XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v J.
banke, a.s. a nie na účet vedený u Žalobcu ako veriteľa Žalovaného (pričom Žalobca by v zmysle OP
bol oprávnený započítať si svoju pohľadávku voči týmto finančným prostriedkom Žalovaného). Žalobca

akcentoval, že v predloženom písomnom dôkaze je jednoznačne uvedené, že aj napriek tomu (alebo
zrejme práve z tohto dôvodu), že Žalovaný mal vedomosť o existencii jeho splatného záväzku voči svoju
veriteľovi - Žalobcovi, ako aj vedomosť o oprávnení Žalobcu započítať finančné prostriedky na účtoch
Žalovaného voči svojim splatným pohľadávkam (oprávnenie v zmysle OP, ktoré Žalovaný prevzal a
oboznámilsasnimi),tentouzatvorilpísomnúdohodustreťoustranou,vzmyslektorejmalbyťpoukázaný

doplatok kúpnej ceny na iný účet (účet vedený v Tatra banke a.s.), než na účet Žalovaného vedený
u Žalobcu. Žalobca teda previedol svoj jediný majetok (z ktorého mohol byť Žalobca uspokojený na
svojich dôvodných pohľadávkach voči Žalobcovi), a to presne v deň rokovania so svojím veriteľom (na
ktorom deklaroval svoj záujem uhradiť svoje záväzky voči Žalobcovi) na tretí subjekt, pričom zrejme pre
krátkosť času sa uspokojil aj s tým, že kúpna cena za Nehnuteľnosť nebola vyplatená vcelku a naraz

(nebolavyplatenáešteanivčaseprávoplatnéhopovoleniavkladuvlastníckehoprávakNehnuteľnosti1v
prospech kupujúceho) a s kupujúcim bolo dohodnuté že tieto finančné prostriedky budú vyplatené na iné
číslo účtu, než na účet Žalovaného vedený u Žalobcu, a to aj napriek (alebo práve z dôvodu) existencie
splatnej pohľadávky Žalobcu zo Zmluvy o úvere z ktorej sú zaviazaní Žalovaný a manželka Žalovaného.
Je pritom možné odôvodnene predpokladať, že sa tak stalo z dôvodu aby Žalobca nemal dosah na

takto uhradenú kúpnu cenu (peňažnú pohľadávku) a bol ukrátený na svojich dôvodných nárokoch
(pohľadávke). Práve v tomto konaní Žalobca vidí jednoznačný príklad konania Žalovaného v zmysle ust.
§166g ods. 2 písm. h) ZKR, t.j. že Žalovaný pred podaním návrhu na svoje oddlženie mal snahu poškodiť
svojho veriteľa (Žalobcu), hoci vedel o svojich splatných záväzkoch voči nemu. Jednoznačná snaha
Žalovaného poškodiť svojho Veriteľa spočíva v snahe Žalovaného presmerovať finančný zisk získaný z

predaja svojho jediného reálne exekvovateľného majetku mimo sféry a dispozície veriteľa Žalovaného,
uspokojiť z takto získaných prostriedkov seba a členov svojej rodiny a navyše túto skutočnosť mu
zamlčať a to aj napriek vedomosti Žalovaného o existencii jeho záväzkov voči Žalobcovi (ktoré navyše
deklaroval vysplácať). Žalobca má za to, že práve na takýto prípad pamätal aj zákonodarca, keď vsúlade s ust. § 166g ods. 2 písm. h) ZKR takýto príklad snahy osoby (neskôr) usilujúcej o oddlženie
poškodiť svojho veriteľa definoval ako prípad nepoctivého zámeru dlžníka pri svojom oddlžení, pre ktorý
je následne súd oprávnený zrušiť takéto oddlženie (nepoctivého) dlžníka. Žalobca tieto kroky podrobne

opísal v podanej Odporovacej žalobe a Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré prebiehalo
súbežne na Okresnom Súde Trnava pod č.k.: 38C/9/2017. V predmetnom konaní bolo dňa 14.09.2017
nariadené neodkladné opatrenie pod sp.zn.: 38C/9/2017-69, ktorým tunajší súd zakázal nakladať s
Nehnuteľnosťami 1, z dôvodu prevodu predmetných nehnuteľností zo strany Žalobcu a ručiteľky na tretiu
osobu

v súvislosti s odôvodneným podozrením vo veci krátenia veriteľa - Žalobcu úmyselným sa zbavovaním
majetku Žalovaných. Žalovaný spolu so svojou manželkou sa viacerými v tejto žalobe popísanými
úkonmi (podrobne opísanými v konaní 38C/9/2017 a konaní 19Csp/1/2018) zbavovali svojho majetku, v
snahe ukrátiť svojho veriteľa (Žalobcu) na jeho dôvodných pohľadávkach. To že konštatovanie o snahe
Žalovaného poškodiť svojho veriteľa (Žalovaného) je dôvodné a odôvodnené, preukazuje samotné
nariadenie neodkladného opatrenia 38C/9/2017-69 zo dňa 14.09.2017. Toto konanie Žalovaného (v

súčinnosti s jeho manželkou) a v tejto súvislosti vydané predmetné neodkladné opatrenie, odôvodňujú
úmysly a snahu Žalovaného poškodiť Žalobcu (veriteľa), ktorý hoci v máji 2017 tvrdil že má záujem
uspokojiť Žalobcu na jeho dôvodných nárokoch, reálne skutky a právne úkony dokazujú, že jeho záujem
nebol poctivý a úprimný a naopak napĺňa všetky predpoklady, aby bolo možné tento postup Žalovaného
charakterizovať ako snahu Žalovaného poškodiť svojho veriteľa. Už tieto samotné úkony Žalovaného

podľa názoru Žalobcu postačujú na preukázanie nepoctivého zámeru Žalovaného pri svojom oddlžení,
avšak žalobca ešte dodal, že snaha žalovaného a ručiteľky poškodiť ich Veriteľa/Žalobcu a tohto ukrátiť
na jeho právach, spočívala okrem prevodu Nehnuteľnosti 1 aj v prevode spoluvlastníckych podielov
ručiteľky na rozsiahlych pozemkoch zapísaných na LV č. XXXX, LV č.: XXXX, LV č. XXXX, LV č.XXXX,
LV č. XXXX, LV č. XXXX, všetky v katastrálnom území: I. - mestská časť Z. I. z ručiteľky - B. O.,

rodená: Y. (manželky dlžníka a Žalovaného) na jej rodinnú príslušníčku (blízku osobu) - Bc. U. J., r.
Y., Y. XXX, XXX XX Y., SR, nar.: XX.XX.XXXX a to „Kúpnou zmluvou" zo dňa 13.06.2017. T.j., tieto
úkony boli zo strany ručiteľky vykonané potom ako došlo k osobnému rokovaniu a komunikácii medzi
Žalobcom a Žalovaným, na základe ktorého vyplynula snaha Žalobcu vykonávať úkony smerujúce k
uspokojeniu jeho pohľadávky aj z majetku Žalovaného a jeho manželky (ručiteľky). Rovnaké úkony

zrejme v snahe ukrátiť/poškodiť svojho veriteľa vykonala ručiteľka aj v prípade podielu vo Výške 1/4
na byte zapísanom na LV č. XXXX, katastrálne územie: J., byt č. XX v bytovom dome na A. D. XX,
ktorý ručiteľka „pokryla" údajným záložný právom zriadeným v prospech O.. W. L. a to na základe
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, pričom vklad bol povolený dňa 29.06.2016, t.j. opäť
mesiac po rokovaní Žalobcu so Žalovaným (manželom ručiteľky) predmetom ktorého bolo uspokojenie

záväzkov Žalovaného za ktoré ručila ručiteľka - manželka Dlžníka/Žalovaného. „Pokrytie" nehnuteľnosti
záložným právom v prospech „údajného" záložného veriteľa, ktorý zhodou okolností vznikol práve
v okamihu vzniku pohľadávky Žalobcu spôsobilej budúcej exekvovateľnosti voči ručiteľke navodzujú
nespochybniteľný dojem a dôvodnú obavu, že všetky tieto úkony Dlžníka a manželky Žalovaného
(ručiteľky) boli a sú jednoznačne vopred plánované, dobre pripravené a vykonávané v snahe poškodiť

Veriteľa Žalovaného a manželky Žalovaného (ručiteľa). Žalobca ďalej uviedol, že podal na Okresnom
SúdeTrnavaOdporovaciuŽalobuaNávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniavoveciprevoduvyššie
uvedených nehnuteľností (pozemkov) evidovaných v k.ú.: Z. na sestru manželky Žalovanej, pričom
predmetnému konaniu bolo pridelené na Okresnom Súde Trnava číslo 19Csp/1/2018. Okresný súd
Trnava na prvom pojednávaní vo veci samej v plnom rozsahu vyhovel žalobe Žalobcu a vydal rozsudok

pod sp.zn.: 19Csp/1/2018-176. Týmto rozsudkom sa Okresný súd Trnava stotožnil s (aj v tejto žalobe o
zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer) Žalobcom deklarovaným tvrdením ohľadom snahy Žalovaného
a manželky Žalovaného ukrátiť Žalobcu na jeho pohľadávkach, a to účelovým (vzhľadom na časový sled
udalostí a všetky vyššie spomenuté okolnosti prípadu) prevodom majetkov. Z uvedeného podľa žalobcu
jednoznačne vyplýva, že Žalovaný spolu so svojou manželkou ako dlžníci veriteľa/Žalobcu sa svojím

konaním nie len že zbavujú svojho majetku (ktorý prevádzajú na blízke osoby, „pokrývajú” ho pochybným
záložným právom tretích osôb, aby tento majetok nebol spôsobilý vedenia exekučného konania), tento
prevádzajú na ďalšie osoby, ale navyše uzatvárajú aj dohody o plnení kúpnej ceny (majetkového plnenia
z ktorého môže a má byť uspokojený Žalobca ako veriteľ Žalovaného) na účet mimo vedomia a dosahu
Žalobcu (ako veriteľa), v snahe obísť a poškodiť Veriteľa a tohto ukrátiť na jeho dôvodných a splatných

pohľadávkach. Aj toto konanie (v spojení so zbavovaním sa exekvovateľného majetku Žalovaných a
zriaďovaním pochybných záložných práv na majetku Žalovaných) jednoznačne preukazuje úmysel a
snahu Žalovaného (v spolupráci so svojou manželkou) poškodiť svojho veriteľa (Žalobcu) a tohto ukrátiť
na uspokojení jeho pohľadávkach a reálne znemožniť akékoľvek exekučné vymáhanie Žalobcovejpohľadávky. Žalobca opakovane zdôraznil, že od okamihu splatnosti jeho pohľadávky zo Zmluvy o
úvere Žalobca a ani jeho manželka nevykonali jedinú dobrovoľnú úhradu za účelom splatenia svojich
záväzkov. K nepoctivosti zámeru, spočívajúcom v správaní sa dlžníka pred podaním návrhu z ktorého

možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom
alebo splátkovým kalendárom, žalobca uviedol, že všetky vyššie popísané a predloženými dôkazmi
preukázané skutočnosti a správanie sa Žalovaného zakladá dôvodný predpoklad, že zo správania sa
dlžníka pred podaním návrhu na svoje oddlženie je možné usudzovať, že pri preberaní svojich záväzkov
sa spoliehal na to, že svoje dlhy (aj voči Žalobcovi) bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom.

Konanie Žalobcu, ktorý pri preberaní svojich záväzkov voči Žalobcovi úplne ignoroval svoju povinnosť
vyrovnať svoj dlh voči Veriteľovi, svojmu veriteľovi (Žalobcovi) neuhradil ani jednu dobrovoľnú úhradu
na zníženie svojho dlhu a naopak vykonával všetky úkony smerujúce k uspokojeniu seba a svojej
rodiny, sa dá podľa názoru Žalobcu chápať jedine tak, že Žalobca pri preberaní svojich záväzkov a
pri ich následnom prípadnom splácaní spoliehal na inštitút oddlženia, ktorý ale s poukazom na všetky
vyššie uvedené súvislosti, kroky Žalobcu, ako aj predložené dôkazy jednoznačne zneužil a pri snahe o

svoje oddlženie nemal poctivý zámer. V tomto smere dáva Žalobcovi za pravdu aj Okresný súd Trnava
a to svojimi rozhodnutiami, ktoré Žalobca predložil ako prílohy k tomuto Žalobnému návrhu a hoci
Okresný súd Trnava v týchto rozhodnutiach nepojednáva o poctivom zámere Žalovaného, sekundárne
je nepochybne badateľné rozhodovanie súdu v prospech Žalobcu ako dobromyseľnej strany sporov.
Žalobca navyše zdôrazňuje skutočnosť, že Žalovaný je podnikateľom podnikajúcim na území SR od

roku 1993, t.j. takmer 25 rokov, teda bezpochyby má početné skúsenosti a preto by na neho v intenciách
ust. §166g ods. 3 ZKR mal súd pri posudzovaní poctivého zámeru pri oddlžení nahliadať prísnejšie.
Žalovaný je podnikateľom. ktorý vykonával svoju podnikateľskú činnosť od roku 1993 a ktorý ju ukončil
až ku dňu 01.06.2017 (tj. len necelé 2 týždne po rokovaní so Žalobcom na ktorom Žalobcu ubezpečoval
o jeho snahe vyrovnať svoje záväzky). Žalovaný teda aktívne podnikal viac ako 24 rokov a svoju

podnikateľskú činnosť ukončil len tesne po tom, ako nastala konečná lehota splatnosti pohľadávok
Žalobcu voči Žalovanému a teda ako podnikateľovi, ktorý na súťažnom podnikateľskom trhu pôsobil viac
ako dve desaťročia je bezpochyby osobou, pri ktorej je nevyhnutné poctivý zámer skúmať prísnejšie.
Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že v prípade Žalovaného nejde o bežného spotrebiteľa, ktorého
mal inštitút oddlženia v úmysle chrániť, ale o osobu, ktorá má po právnej stránke premyslený každý

krok. Počas celej doby a rokovaní so svojím veriteľom bol zastúpený advokátskou kanceláriou (ktorej
službysúspoplatňovanéatedazaúčelombráneniasavočidôvodnýmnárokomŽalobcumuselŽalovaný
vynaložiť finančné prostriedky), Žalovaný nemá postavenie spotrebiteľa, voči žalobnému návrhu na
zaplatenie sa aktívne bránil hoci hmotnoprávna obrana bola z jeho strany nedôvodná a vágna (čo
v konečnom dôsledku konštatoval aj Okresný súd Trnava v rozsudku) a podľa názoru Žalobcu „len

naťahoval čas” kým Žalobca získa exekučný titul a popri tom podnikal kroky smerujúce k vyhláseniu
konkurzu sám na seba/podanie návrhu na oddlženie, pričom v procese ktorý predchádzal podaniu
takéhoto návrhu vykonával všetky vyššie popísané úkony a kroky v snahe poškodiť Žalobcu ako svojho
veriteľa(preukazujúcenepoctivýzámerŽalovaného).Žalobcapoukázalnakomplexnosťvšetkýchvyššie
popísaných úkonov Žalovaného (v spolupráci s jeho manželkou), pretože ak sa tieto úkony Žalovaného

smerujúce k zbaveniu sa jeho majetku usporiadajú chronologicky, je jasné, že aj z časového ako
aj hmotnoprávneho hradiska išlo o vopred dobre premyslený mechanizmus, ktorého účelom bolo
znemožnenie uspokojenia jeho záväzkov voči Žalobcovi ako veriteľovi.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poprel a namietol tvrdenia žalobcu o tom, že pri

podávaní návrhu nemal poctivý zámer, a že sa pri preberaní záväzkov spoliehal na to, že svoje dlhy bude
riešiťkonkurzomalebosplátkovýmkalendárom.Tietotvrdeniasúnepravdivéažalobcomnepreukázané.
Dodal, že je pravdou, že vykonával podnikateľskú činnosť v oblasti predaja tovaru a taktiež je pravdou,
že žalobca bol jeho veriteľom z titulu Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXX/CORP/XXXX zo dňa
05.03.2013 v znení jej dodatkov. Ako sám žalobca potvrdil, čerpal na podporu podnikania kontokorentný

úver, ktorý riadne splácal od roku 2013, na základe čoho mu boli poskytnuté ďalšie finančné prostriedky,
o čom svedčia dodatky k predmetnej úverovej zmluve. Žalobca však v podanom návrhu opísal celú
situáciu, akoby som žiadne poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi nevrátil, čo však nie je pravdou.
V roku 2016 sa v rámci podnikania dostal do veľmi zlej finančnej situácie, kedy bolo nepriaznivé obdobie
a podnikanie neprinieslo taký ekonomický výsledok aby bolo možné pokryť potrebné výdavky a záväzky.

Navyše niektorí jeho odberatelia neuhradili svoje záväzky voči nemu, čo spôsobilo, že následne nebol
schopný plniť jeho záväzky svojim veriteľom a dostával som sa do omeškania a tým pádom aj platobnej
neschopnosti. Celá situácia vyústila až do situácie kedy bol nútený ukončiť svoju podnikateľskú činnosť
a požiadať súd o ochranu pred veriteľmi formou osobného bankrotu, teda oddlženia. Žalobca neboljediným veriteľom žalovaného, ale týchto bolo ku koncu podnikania žalovaného niekoľko a situácia sa
stala neúnosnou. Zúfalú situáciu chcel čiastočne zachrániť predajom rodinného domu, ktorý vlastnil s
bývalou manželkou, pričom rodinný dom bol zaťažený hypotekárnym úverom. Zámerom žalovaného

pri predaji domu bolo aspoň čiastočne pomerne uspokojiť svojich veriteľov. Vzhľadom na to, že
rodinný dom, ktorý s manželkou predávali bol zaťažený záložným právom, bolo nutné primárne vyplatiť
zostatok úveru banke ktorá úver poskytla, a ktorá bola zabezpečeným záložným veriteľom. Tvrdenia
žalobcu, že rodinný dom predal lebo, mal v úmysle žalobcu poškodiť, nie sú pravdivé. Žalovaný nikdy
nerozporoval a nenamietal jeho záväzok voči žalobcovi, v rámci predsúdnych rokovaní mal úprimný

záujem o doriešenie vzniknutej situácie čoho dôkazom je aj skutočnosť, že so žalobcom komunikoval.
Jeho nepriaznivá finančná situácia mu nedovolila uhradiť záväzok voči žalobcovi. Ako už uviedol, mal
niekoľko veriteľov, a boli voči nemu ako podnikateľovi vedené exekučné konania. Tieto skutočnosti
vyplývajú z konkurzného spisu. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný mal mať nepoctivý zámer, pretože mal
vedomosť, že sa žalobca domáha zaplatenia svojej pohľadávky v konaní pred Okresným súdom Trnava
o zaplatenie 219.768,93 EUR sprísl., sp. zn. 36CbZm/8/2017 sú právne irelevantné, zákon o konkurze

a reštrukturalizácii neukladá ako podmienku vyhlásenia „osobného bankrotu” neexistenciu súdneho
konania, práve naopak ako dlžník splnil všetky zákonné podmienky v dôsledku čoho bolo zo strany
príslušného súdu rozhodnuté o oddlžení žalovaného. Žalovaný považuje tieto tvrdenia žalobcu za
účelové. Žalovaný ďalej tvrdí, že nemohol mať nepoctivý zámer pri preberaní záväzku voči žalobcovi
s tým, že sa mal spoliehať, že svoje dlhy bude riešiť formou konkurzu, pretože záväzok voči žalobcovi

vznikol v roku 2013, kedy mu bol poskytnutý kontokorentný úver, po čom ešte niekoľko rokov podnikal a
riadne uhrádzal svoje záväzky voči žalobcovi. Je teda zrejmé, že nemohol mať nepoctivý zámer, keďže
právna úprava týkajúca sa „osobného bankrotu” a s tým súvisiacej problematiky ohľadom nepoctivého
zámeru dlžníka v čase vzniku záväzku (v roku 2013) a teda jeho prevzatia žalovaným ani neexistovala.
Žalobca v žalobe neuviedol podstatnú skutočnosť a síce, že žalobcovi bolo na úhradu jeho pohľadávky

poukázaných 60.000,00 EUR, čo predstavovalo časť kúpnej ceny za predaj ich rodinného domu,
ktorá mala byť vyplatená zo strany kupujúceho v prospech žalovaného a jeho bývalej manželky ako
predávajúcich. Na základe dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 19.05.2017 bola vyššie uvedená časť
kúpnej ceny poukázaná na účet žalobcu, čím došlo k čiastočnému uspokojeniu jeho pohľadávky. Nie je
teda pravdou, že sa zámerne žalovaný zbavil majetku aby žalobcu poškodil. Žalobca asi pozabudol na

fakt, že na rodinnom dome bolo zriadené záložné právo v prospech banky, ktorá poskytla hypotekárny
úver a teda bola zabezpečeným záložným veriteľom. V prípade, že by na tento majetok vo vlastníctve
žalovaného bola vykonaná exekúcia, v prvom rade by sa uspokojoval zabezpečený záložný veriteľ
a následne žalobca, pričom je pravdepodobné, že by v rámci exekučného konania nemusela byť
vymožená ani taká hodnota a výška časti pohľadávky, ktorá bola žalobcovi uhradená na základe dohody

s kupujúcim. Žalovaný uviedol, že je pravdou, že na kúpnej zmluve za účelom úhrady kúpnej ceny
nebolo uvedené jeho číslo účtu ale číslo účtu jednak záložného veriteľa a jednak X., ktorý je synom
žalovaného. Vzhľadom k tomu, že sa v čase predaja domu s manželkou nachádzali v rozvodovom
konaní, s manželkou sa dohodli, aby časť kúpnej ceny bola poukázaná na „neutrálny” synov účet,
aby si ani jeden nenárokoval peňažné prostriedky titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, ale aby tieto boli synom poukázané na úhradu dlhov žalovaného vzniknutých z podnikania.
Tvrdenia žalobcu týkajúce sa nakladania s majetkom vo vlastníctve jeho bývalej manželky považuje
žalovaný za irelevantné vo vzťahu k tomuto konaniu, keďže táto nevyužila inštitút oddlženia a teda
nie je v tomto konaní ani pasívne vecne legitimovanou stranou. Ďalej namietol tvrdenia žalobcu, že
na spoluvlastnícky podiel jeho bývalej manželky na byte č. XX v J. bolo zriadené „údajné” záložné

právo, ktoré malo zamedziť žalobcovi aby sa mohol v budúcnosti domáhať exekúcie tohto majetku.
Toto záložné právo zabezpečovalo reálnu pohľadávku veriteľa O. ktorá vznikla titulom zmluvy o pôžičke.
tieto boli synom poukázané na úhradu dlhov žalovaného vzniknutých z podnikania. Tvrdenia žalobcu,
že žalovaný zneužil inštitút oddlženia sú klamlivé a účelové. Žalovaný sa dostal do tak zložitej životnej
situácie kedy mu skrachovalo podnikanie v dôsledku čoho bol nútený predať „strechu nad hlavou".

V tomto ťažkom období sa kvôli jestvujúcim problémom s manželkou rozviedli a jediným riešením
jeho kritickej a bezvýchodiskovej finančnej situácie bolo využitie inštitútu oddlženia v zmysle zákona o
konkurze a reštrukturalizácii. Žalovaný má za to, že žalobca dostatočne nepreukázal v čom konkrétne
mal spočívať jeho nepoctivý zámer, keďže tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe sú len žalobcovými
domnienkami resp. subjektívnymi názormi veriteľa, ktorý nesúhlasí s oddlžením. Žalovaný na základe

uvedeného zastáva názor, že žalobca nepreukázal, že mal byť jeho konaním naplnený čo i len jeden
dôvod podľa ust. § 166g zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý by zakladal zrušenie oddlženia.
Argumentácia, že sa pri preberaní záväzku spoliehal na to, že svoj dlh bude riešiť konkurzom alebo
splátkovým kalendárom je účelová, keďže záväzok voči žalobcovi vznikol v roku 2013, pričom žalovanýminimálne do roku 2016 riadne splácal svoj dlh voči žalobcovi a súčasne z hľadiska časovej postupnosti
je nemožné aby žalovaný spoliehal (v roku 2013) na právnu úpravu oddlženia, ktorá sa stala platnou a
účinnou až v roku 2017, a teda v čase preberania záväzku voči žalobcovi táto ani neexistovala. Rovnako

argumentácia o tom, že zo správania žalovaného ako dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať,
že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa je účelová a nepravdivá,
keďžežalobcovapohľadávkabolauspokojenávovýške60.000,00EUR.Navrhuje,abynávrhžalobcuna
zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka zamietol ako nedôvodný a žalovanému priznal náhradu
trov konania.

4. Žalobca v replike zdôraznil, že Žalovaný v podanom vyjadrení nepredložil žiadne
relevantné dôkazy a dokonca ani tvrdenia, ktoré by odôvodňovali alebo preukazovali, že podaná
žaloba Žalobcu je nedôvodná a právne nesprávna. Pokiaľ Žalovaný vo svojom podaní uvádza, že:
„...Zúfalú situáciu som chcel čiastočne „zachrániť predajom rodinného domu, ktorý sme s bývalou
manželkou vlastnili, pričom rodinný dom bol zaťažený hypotekárnym úverom. Mojím zámerom pri predaji

domu bolo aspoň čiastočne pomerne uspokojiť svojich veriteľov.”, žalobca toto tvrdenie (nepreukázané
predloženými dôkazmi) vyslovene namietol a poprel. Z listinných dôkazov vyplynulo, že toto tvrdenie
nie je pravdivé. Žalobca spolu so žalobným návrhom Okresnému súdu Trnava predložil listinný dôkaz
- kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 19.05.2017 medzi Žalovaným a A.. W. D.. Z tohto listinného dôkazu
vyplynulo, že časť kúpnej ceny vo výške 86.914,99 EUR má byť uhradená v prospech záložného veriteľa

- Tatra banka, a.s. na vyplatenie hypotekárneho úveru. Druhá časť v celkovej výške 83.085,01 EUR (v
časti 13.085,01 EUR aj bola vyplatená + v časti 70.000,- EUR v tom čase ešte nebola ale mala byť
vyplatená) mala byt' vyplatená v prospech účtu syna Žalovaného (t.j. blízkej osoby Žalovaného). Túto
skutočnosť v podanom vyjadrení potvrdil aj samotný žalovaný. Je preto nepochybné, že uhradená kúpna
cena mala byť uhradená v prospech Žalovaného (resp. rodinného príslušníka Žalovaného - t.j. tretej

osoby) a rozhodne nie je možné tvrdiť a ani predpokladať, že Žalovaný tieto finančné prostriedky vo
výške 83.085,01 EUR chcel použiť na čiastočné uspokojenie svojich veriteľov. Naopak, všetky dôkazy
nasvedčujú tomu, že ak by Žalobca aktívne nepostupoval tak ako postupoval v konaní 38C/9/2017 na
Okresnom Súde Trnava, Žalobca by nikdy tieto finančné prostriedky nepoužil na čiastočné uspokojenie
svojich veriteľov a tento úmysel ani nemal. Tomuto tvrdenia svedčia predložené listinné dôkazy ako aj

skutočnosť, že Žalobca v zmysle pôvodnej dohody s kupujúcou mal prijať finančné prostriedky na účet
tretej osoby (jeho syna), ktorá nebola nijakým spôsobom zaviazaná v prospech veriteľov Žalovaného.
Tých istých veriteľov ktorých ako on sám uvádza „mal v záujme čiastočne uspokojiť z predaja rodinného
domu”. Toto tvrdenie vo svetle predložených dôkazov je preto účelové a nepravdivé. Pokiaľ Žalovaný
vo svojom vyjadrení uviedol, že „Tvrdenia žalobcu, že som rodinný dom predal lebo som mal v úmysle

žalobcupoškodiťniesúpravdivé.”,ŽalobcatototvrdenieŽalovanéhonamietolavcelomrozsahupoprel.
Nie len, že žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy, ale vo svetle Žalobcom
predložených dôkazov (kúpnej zmluvy na ktorú sa Žalobca odvolával aj vyššie) sa javí toto tvrdenie
ako zjavne nepravdivé. Žalobca netvrdí, že žalovaný predával rodinný dom v úmysle poškodiť Žalobcu.
Žalobca tvrdí že spôsob akým Žalovaný predával rodinný dom jasne preukazuje záujem Žalovaného

poškodiť nie len Žalobcu ale všetkých svojich veriteľov a to z dôvodu. že finančné prostriedky z predaja
svojho majetku mal záujem „ukryť” na účte svojho syna a tieto nechcel použiť na aspoň čiastočné
uspokojenie svojich veriteľov (a týmto spôsobom mal úmysel svojho veriteľa poškodiť). Len z dôvodu
aktivity Žalobcu v konaní 38C/9/2017 prebiehajúcom na Okresnom súde Trnava, zhodou okolností
a časovej rýchlosti krokov Žalobcu sa mu tento je úmysel a zámer nepodaril. Pokiaľ žalovaný vo

vyjadrení uviedol, že „...v rámci predsúdnych rokovaní som mal úprimný záujem o doriešenie vzniknutej
situácie čoho dôkazom je aj skutočnosť, že som so žalobcom komunikoval...” Žalobca toto tvrdenie
Žalovaného (opätovne ničím nepreukázané) namietol a celé poprel. Nie je pravdou, že by Žalovaný
akýmkoľvek spôsobom v rámci predsúdnych rokovaní so Žalobcom komunikoval v snahe doriešiť
vzniknutú situáciu. Žalovaný sa so zástupcami Žalobcu stretol osobne jediný krát a to na osobnom

stretnutí dňa 19.05.2017, za prítomnosti svojho právneho zástupcu JUDr. Škodu. Na tomto stretnutí
žalovaný v zásade ani nekomunikoval so Žalobcom a komunikáciu za neho zabezpečoval jeho právny
zástupca. Na predmetnom stretnutí nepredložil žiaden návrh na riešenie situácie. Prisľúbil, že v rovnaký
deň (teda 19.05.2017) sa dostaví na miesto kde majú byt' uskladnené zásoby založené v prospech
Žalobcu a tieto mu sprístupní a ukáže. Toto sa však nikdy nezrealizovalo. Namiesto toho sa Žalobcovi v

tentodeňužnepodarilotelefonickyspojiťsoŽalovaným.Tentosaajnapriekprísľubuadohodenedostavil
na dohodnuté miesto kde mali byť uskladnené zásoby Žalobcu a prestal so Žalobcom komunikovať. Od
tohto stretnutia sa žalovaný so Žalobcom nespojil telefonicky a nestretol sa s ním ani osobne. Nie je
teda pravdou. že by Žalovaný so Žalobcom komunikoval v snahe vyriešiť vzniknutú situáciu. Namiestotoho účelne a s nepoctivým zámerom využil inštitút oddlženia, pričom tomuto konaniu predchádzalo
úmyselné a účelné zbavovanie sa jediného majetku Žalovaného a to spôsobom, aby sa k finančným
prostriedkom z predaja tohto majetku nemohli dostať veritelia Žalovaného. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrenú

uviedol, že „Žalobca sa v podanom návrhu v rámci opisu skutkového stavu zabudol zmieniť o jednej
podstatnej skutočnosti a síce, že žalobcovi bolo na úhradu jeho pohľadávky poukázaných 60.000,EUR,
čo predstavovalo časť kúpnej ceny za predaj nášho rodinného domu, ktorá mala byť vyplatená zo strany
kupujúceho v prospech mňa a mojej bývalej manželky ako predávajúcich.” A pokiaľ v ďalšom odseku
Žalovaný uviedol: ,,..Nie je teda pravdou, že som sa zámerne žalovaný zbavil majetku aby som žalobcu

poškodil....”, žalobca obsiahlejšie vysvetlil súvislosti, ktoré podľa jeho názoru jednoznačne preukazujú
úmysel Žalovaného pri vykonávaní jeho úkonov a predaji jeho majetku. Žalobca uviedol, že je pravdou,
že Žalobca bol čiastočne uspokojený na svojej pohľadávke vo výške 279.768,93 EUR, a to plnením od
tretej osoby vo výške 60.000,- EUR z titulu úhrady časti kúpnej ceny z predaja nehnuteľností - rodinného
domu v k.ú.: T.. Rozhodne však nie je pravdou, že k tomuto čiastočnému uspokojeniu Žalobcu na svojej
pohľadávke došlo v dôsledku dobrej vôle alebo dobrému úmyslu Žalovaného. Naopak, tak ako Žalobca

preukazuje, úmyslom a zámerom Žalovaného bolo predať svoj jediný majetok a finančné prostriedky z
predaja tohto rodinného domu vyviesť zo svojho majetku a „ukryť” ich na účte jeho syna. Teda subjektu,
ktorý nie je voči veriteľom Žalovaného nijako zaviazaný. Takýmto spôsobom by Žalobca vyviedol
finančné prostriedky zo svojej majetkovej sféry, a teda mimo dosah jeho veriteľov, a „ukryl” by ich na
účte svojho syna, na ktorý by jeho veritelia nemali dosah. Len z dövodu proaktívneho prístupu Žalobcu,

rýchlostivykonaniakrokovŽalobcuapovedzmeajčiastočnezhodyokolnostísatentozámerŽalovaného
(pri ktorého realizácii by preukázateľne poškodil svojich veriteľov) neuskutočnil. Len z dôvodu aktivity
Žalobcu, bol tento čiastočne (vo Výške 60.000,- EUR) uspokojený na svojich právach. Rozhodne sa
tak nestalo z dôvodu krokov Žalovaného ale napriek krokom Žalovaného. Žalobca ďalej uviedol, že sa
lustráciou majetkov Žalovaného dozvedel, že Žalovaný spolu so svojou bývalou manželkou previedli

rodinný dom v k.ú.: T. na tretiu osobu a to p. A.. W. D.. Vzhľadom na toto zistenie, vzhľadom na existenciu
pohľadávky Žalobcu a dôvodnosť odporovateľnosti tohto právneho úkonu, Žalobca podal na Okresnom
súde Trnava pod č.k.: 38C/3/2017 žalobný návrh o určenie neúčinnosti právneho úkonu a zároveň
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia - ktorým by súd zakázal nakladať s touto nehnuteľnosťou
vlastníčke A. Žalobca bol so svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný a súd

uznesením sp.zn.:38C/9/2017-61 zo dňa 14.09.2017 zakázal vlastníčke MM.j akokoľvek nakladať s
predmetnou nehnuteľnosťou. Len vzhľadom na túto skutočnosť, a z dôvodu údajnej nevedomosti p.
D. o situácii a konaní Žalovaného, táto kontaktovala Žalobcu. Na osobnom stretnutí so Žalobcom
predložila v zastúpení jej synom kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi ňou ako kupujúcou a žalovaným a jeho
bývalou manželkou. Z predloženej kúpnej zmluvy získal Žalobca informácia o tom, že Žalovaný časť už

vyplatenej kúpnej ceny vo výške 13.085,01 EUR už „ukryl” na účte svojho syna a mal záujem doplatok
kúpnej ceny vo Výške 70.000,- EUR taktiež „ukryť” pred svojimi veriteľmi na účte svojho syna. Je teda
nepochybné, že takýmto konaním Žalovaného by došlo k poškodeniu veriteľov Žalovaného, ktorí by
neboli z týchto finančných prostriedkov uspokojení. S poukazom na tieto zistenia a prebiehajúce konanie
38C/9/2017 trval Žalobca na podanej žalobe a konaní 38C/9/2017. Len vzhľadom na dôkaznú situáciu

svedčiacu jednoznačne v prospech Žalobcu, bolo Žalobcovi interpretovaná ochota Žalovaného uzavrieť
túto situáciu mimosúdne a to doplatením časti kúpnej ceny vo Výške 60.000,- EUR nie v prospech účtu
syna Žalovaného, ale v prospech Žalobcu (na čiastočné uspokojenie jeho pohľadávky). Aj vzhľadom
na uzatvorenie tejto mimosúdnej dohody so žalovanou A.. W. D. a dohodu medzi ňou a Žalovaným,
došlo k uzatvoreniu dodatku ku kúpnej zmluve, v ktorom bol dohodnutý doplatok čiastky 60.000,- EUR

v prospech účtu Žalobcu. Rozhodne teda nie je pravdou, že by bol Žalobca čiastočne uspokojený na
svojich právach vďaka Žalovanému alebo jeho úkonom. Naopak. Žalobca bol čiastočne uspokojený na
svojej pohľadávke aj napriek úkonom a snahe Žalovaného, ktorý mat jednoznačne nepoctivý úmysel a
zámer ukryť finančné prostriedky z predaja svojho majetku na účte tretej osoby - svojho syna (blízkej
osoby). Teda na účte osoby, voči ktorej by si veritelia Žalovaného nemohli robiť akékoľvek nároky. Aj

toto konanie jednoznačne preukazuje nepoctivý zámer Žalovaného, ktorý je možné badať aj v procese
jeho oddlženia, kedy sa najprv účelovo zbavil majetku v snahe vyviesť svoj majetok mimo sféry vplyvu
svojich veriteľov (na účet svojho syna) a následne vyhlásením, že nemá žiaden majetok (hnuteľný ani
finančnú hotovosť) prejsť procesom oddlženia a tento nepoctivo využiť na ukrátenie svojich veriteľov.
Zo správania sa Žalovaného podrobne opísaného žalobcom podporeného preukázaním tohto správania

predloženými listinnými dôkazmi jednoznačne vyplýva, že tento pred podaním návrhu na oddlženie mal
snahu poškodiť svojho veriteľa. Príslušná právna úprava pritom hovorí o „snahe”. To znamená o určitom
konaní dotknutej osoby, ktorá nemusí byť úspešne dokonaná. Na preukázanie nepoctivého zámeru
pri oddlžení postačuje len snaha dotknutej osoby, t.j. Žalovaného. Žalobca má za to, že túto snahuŽalovaného jednoznačne preukázal. Vzhľadom na túto skutočnosť má za to, že Žalobca jednoznačne
preukázal aj nepoctivý zámer Žalovaného pri jeho oddlžení.

5. Žalovaný v duplike namietol tvrdenia žalobcu, že len predstieral, že chce uhradiť
záväzky voči svojim veriteľom, pričom predložil súdu potvrdenie o platbe, ktorá bola zrealizovaná zo
synovho bankového účtu dňa 25.05.2017 na bankový účet žalovaného a manželky žalovaného veriteľa
O.. W. L., ktorý mal pohľadávku zabezpečenú záložným právom k nehnuteľnosti. Dodal, že syn použil aj
svoje súkromné finančné prostriedky na úhradu dlhov žalovaného, aby mu pomohol. Ako už uviedol je

pravdou, že speňažil svoj majetok a to práve za účelom aspoň čiastočného uspokojenia svojich veriteľov,
pričom žalobca je veriteľ, ktorý z výťažku predaja domu získal najväčšiu časť zo všetkých veriteľov.
Majetok žalovaného by bol skôr či neskôr predmetom exekučných konaní resp. konkurznej podstaty, z
čoho vyplýva, že je vysoko pravdepodobné, že by sa veriteľom takýmto postupom nemuselo dostať ani
toľko, koľko sa im dostalo, keďže by sa z výťažku hradili buď trovy exekúcie alebo odmena správcu, o
čo by sa výťažok znížil. Ak by mal taký zámer, ako tvrdí žalobca, nesúhlasil by dobrovoľne s podpisom

dodatku ku kúpnej zmluve na základe ktorého bola žalobcovi vyplatená suma vo výške 60.000,00 EUR
a žalobca sa naďalej mohol domáhať svojho nároku cestou súdu.

6. Na prvom pojednávaní vo veci konanom dňa 14.04.2022 žalobca uviedol, má za to, že
konaním žalovaného opísaným v žalobe a vo vyjadrení je jednoznačne preukázaný nepoctivý zámer

žalovaného pri oddlžení a najmä s poukazom na ustanovenia § 166 g) ods. 2 písm. h) a písm. g).
Spôsobom a časovými okolnosťami, za akých mal žalovaný v úmysle speňažiť predmetnú nehnuteľnosť
je možné vyvodiť snahu a úmysel žalovaného poškodiť svojho veriteľa. Právny zástupca žalovaného
uviedol,že návrhnazrušenieoddlženiažalovanéhopovažujúzanedôvodný,kedyzkonaniažalovaného
pri objektívnom posúdení nemožno badať nepoctivý zámer a to najmä z toho dôvodu, že žalovaný

podnikal od roku 1993 ako fyzická osoba. Týmto svojim podnikaním ručil celým svojim majetkom a
keď speňažoval jediný majetok v jeho vlastníctve za trhovú hodnotu a z tohto majetku bol uspokojený
zabezpečený veriteľ Tatra banka a z druhej časti kúpnej ceny bol uspokojený z časti práve žalobca. Na
tomto mieste treba poukázať na tú skutočnosť, že keby speňažovanie jediného majetku nehnuteľnosti v
k.ú. T. boli realizované núteným výkonom dostalo by sa žalobcovi určite menej finančných prostriedkov.

K žalobcom tvrdenému úmyslu žalovaného ukončiť svoje podnikanie konkurzom alebo iným obdobným
spôsobom uviedli, že sú vyfabulované, poukázali na to, že samotný kontokorent bol poskytnutý zmluvou
zo dňa 05.03.2013 tento bol následne takmer
4 roky zo strany žalovaného splácaný až do momentu, kým sa nedostal do problémov v podnikaní. K
ostatným argumentom vo vzťahu k bývalej manželke žalovaného nepovažoval za potrebné sa vyjadriť,

nakoľko táto nie je účastníkom konania a žalobca voči nej vedie exekučné konanie. V nadväznosti na
tvrdenie žalovaného, že na posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu prejednávanom v tomto konaní a
teda existenciu alebo neexistenciu poctivého zámeru žalovaného pri oddlžení má akýkoľvek vplyv výška
a miera teoretického uspokojenia žalobcu v prípadnom konkurze voči žalovanému a to v prípade ak by
nedošlo k takému uspokojeniu žalobcu, teda vo výške 60 000 eur, ku ktorému reálne došlo a to len vďaka

aktivite žalobcu, žalobca uviedol, že pre posúdenie poctivého alebo nepoctivého zámeru žalovaného v
procese oddlženia je táto skutočnosť ktorá je navyše čiste hypotetická celkom bez právnej relevancie.
Zákon č. 7/2005 jednoznačne hovorí, v akých prípadoch je možné oddlženie zrušiť a to ak sa preukáže,
že dlžník mal pri svojom oddlžení nepoctivý zámer, resp. že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.
V zmysle § 166 g ods. 2 písm. h) ZKR je jednoznačne stanovené: dlžník nemá poctivý zámer najmä ak

zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa
alebo zvýhodniť niektorého veriteľa. Žalobca do konania predložil viaceré listinné doklady na rozdiel
od žalovaného okrem iného aj kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným a pani A. Z tejto kúpnej
zmluvy jednoznačne vyplýva podľa názoru žalobcu neštandardné ustanovenie o doplatku kúpnej ceny
dávno po zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na kupujúcu, teda 31.12.2017, pričom z kúpnej

zmluvy jednoznačne vyplýva že táto kúpna cena mala byť vyplatená na účet syna žalovaného, teda
osoby voči ktorej by si žalobca svoju pohľadávku, ktorú má voči žalovanému nijako právne nevedel
vymáhať. Z tejto skutočnosti je podľa názoru žalobcu možné dôvodne vyvodiť, že žalovaný mal od
počiatku záujem a úmysel celú časť kúpnej ceny po odpočítaní zabezpečenej pohľadávky záložného
veriteľa ukryť pred svojimi veriteľmi v tomto prípade pred žalobcom. Takýmto konaním by v prípade

nečinnosti žalobcu došlo k tomu, že by tieto fin. prostriedky žalobca nevedel vymáhať a preto by
jednoznačne došlo k poškodeniu veriteľa žalovaného. Tvrdenie PZ žalovaného, že druhá časť kúpnej
ceny bola uhradená na účet žalovaného s tým, že žalovaný mal v úmysle na konci roka 2017 tieto
fin. prostriedky z účtu syna žalovaného použiť na uspokojenie svojich veriteľov sa vzhľadom na všetkyžalobcom preukázané skutočnosti javia viac ako úsmevné. Navyše tieto tvrdenia sú len tvrdeniami
žalovaného, ktoré žalovaný nijakým spôsobom nepreukazuje a nijakým spôsobom nepreukazujú ani
takýto úmysel. Právna argumentácia žalovaného je pre posúdenie úmyslu žalovaného v procese jeho

oddlženia a poctivosti toho úmyslu bez právneho významu. Naopak žalobca predložil všetky listinného
dôkazy z ktorých je možné vyvodiť dôvodný záver, že konaním žalovaného nebol splnený poctivý
úmysel pri oddlžení pričom žalovaný od počiatku nemal v záujme akýmkoľvek spôsobom uspokojiť
žalobcu. Žalobca stretol žalovaného jediný krát na stretnutí 19.05.2017 kedy žalovaný len formálne
prisľúbil uspokojenie žalobcu pričom sám vyhlásil, že zásoby ktoré boli založené v prospech žalobcu

ako záložného veriteľa už predal a z výťažku z predaja týchto zásob uspokojil iných veriteľov. Rovnako
prisľúbil, že v deň stretnutia sprístupní žalobcovi na kontrolu svoje sklady čo neurobil a po tomto
stretnutí už nijako nekomunikoval so žalobcom len prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom
vykonával kroky v záujme vyviesť svoj majetok z akejkoľvek dispozície žalobcu. PZ žalovaného v reakcii
poukázal na dodatok k zmluve zo dňa 19.05.2017, ktorý žalovaný dobrovoľne podpísal, čím umožnil
žalobcovi uspokojenie pohľadávky vo výške 60 000 eur. Práve týmto dodatkom žalovaný preukázal svoj

úprimný zámer v čo najvyššej miere uspokojiť pohľadávku žalobcu, kedy tento úkon vykonal dobrovoľne
a žalobca sa nemusel domáhať neúčinnosti právneho úkonu. V konaní žalovaného pri objektívnom
posúdení nemožno badať ani jeden krok ktorý by smeroval k poškodeniu alebo znevýhodneniu
samotného žalobcu. Čo sa týka tovarových zásob v tomto smere ide o všeobecnú konštatáciu kedy
žalobca neoznačil, o aké zásoby má ísť a v akom množstve a hlavne kedy boli tieto zásoby predané.

Domnievam sa, že v čase predaja týchto zásob ani neexistovala splatná pohľadávka žalobcu. Žalobca
reagoval,pričomuviedol,žezlistinnýchdokladovpredloženýchžalobcomdotohtokonaniajednoznačne
vyplýva, že žalobca bol úspešný, s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia voči A. kedy
Okresný súd Trnava Uznesením sp.zn. 38C/9/2017 - 61 zo dňa 14.09.2017 zakázal vlastníčke A.. W.
D. akokoľvek nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou. Žalobca poukázal na časové súvislosti konania

žalovaného a žalobcu vzhľadom na predmetné uznesenie. Nie je pravdou, že žalovaný uzatvoril dodatok
ku kúpnej zmluve ako výsledok svojej vlastnej iniciatívy a dobromyseľnosti, ale je možné dôvodne sa
domnievať a žalobca má tieto informácie sprostredkovane od syna pani D. a jej PZ s ktorých prebehli
dňa 09.10.2017 rokovania, že k uzatvoreniu dodatku ku kúpnej zmluve došlo len v dôsledku nariadenia
neodkladného opatrenia uznesením sp.zn. 38C/9/2017.

7. Na druhom pojednávaní vo veci konanom dňa 31.05.2022 žalovaný počas svojho
výsluchu uviedol, že podnikal 24 rokov ako fyzická osoba. Prišiel o všetko - o rodinu, o dom, o kamarátov,
od vtedy je chorý. Chcel sa s tým vysporiadať, v prvom rade išlo o úver, ktorý mal syn, bol založený ich
dom a peniaze, ktoré si on zobral ako úver sa použili na záchranu firmy, ale to nepomohlo. Preto sa dom

predával, dôležité bolo vyplatiť úver, ktorý mal syn. Ďalšie peniaze chcel odovzdať UniCredit Banke, kde
mal najväčší dlh, k čomu ale nakoniec nedošlo, nerozumie prečo. Bol napadnutý predaj domu a potom
podpisoval nejakú zmluvu alebo niečo, na základe čoho peniaze išli UniCredit Banke. V ďalšom období
sa pretĺkal životom, prvé tri roky boli ťažké. Stal sa bezdomovcom, požiadal o pomoc rodinu a prijímal
každúprácu,abynejakoprežil.Terazpracujetretímrokomakoobchodnýzástupcavjednejpivovarníckej

firme. V rámci kladených otázok uviedol, že vždy vykonával len jedinú podnikateľskú činnosť - obchod s
potravinárskym tovarom. Jeho syn si zobral úver na záchranu firmy približne 100 tisíc eur, v Tatra banke,
rok si nepamätá. Platili sa z toho niektoré malé výdavky a potom 80 tisíc eur v jeden deň UniCredit
Banke. Druhá časť kúpnej ceny a jej splatnosť boli dojednaná až koncom roka 2017 z dôvodu, že až po
vysťahovaní z domu mala byť zaplatená druhá časť kúpnej ceny. Prvá časť bola akoby záloha. Finančné

prostriedky - druhá časť kúpnej ceny mala ísť na účet vášho syna žalovaného, nakoľko sa tak dohodli
žalovaný, bývalá manželka a syn, žalovaný a bývalá manželka boli v rozvodom konaní, syn bol vnímaný
ako neutrálna osoba -uňho mali byť peniaze ako na neutrálom mieste, aby to previedol Uni Credit banke,
suma 60.000 eur. Peniaze sa tam mali vyplatiť, lebo tam mal žalovaný najväčší dlh. Žiadni iní veritelia
neboli v rámci konkurzu uspokojení. Dom sa rozhodol predať, lebo chcel vyplatiť syna a z časti banky.

Syn mu požičal peniaze z Tatrabanky, tie sa vyplácali a ostatok išiel do UniCredit banky. Na otázku
žalobcu, akým spôsobom žalovaný naložil so zásobami, ktoré mal na sklade, prípadne ak ich predal, čo
s urobil so ziskom, žalovaný odpovedal, že podnikal tak, že väčšina tých vecí boli fakturačné. V plnej
výške sa vracali veci tým, voči ktorým bola firma dlžná, tam, kde boli faktúry. Dodávatelia si odobrali
svoj tovar jemu nezostalo v podstate nič. Nie je pravdou, že by som pred ukončením podnikania tovar,

ktorý bol na sklade, predával. Žalovaný nevedel vysvetliť, prečo nebol účet UniCredit banky uvedený
hneď v kúpnej zmluve, peniaze mali ísť najprv synovi a potom sa to malo uhradiť, žalovaný to nevnímal
ako pochybenie. Nevedel vysvetliť, prečo v dodatku č. 1, ktorý je dohodnuté že z kúpnej sumy 70 000
je iba časť vo výške 60 000 eur uhradená v prospech UniCredit banke a zvyšná časť vo výške 10 000je ponechaná a vyplatená na účet syna žalovaného. Presne si to nepamätá, nepamätá si kde a aký
bol dlh voči bankám. Pani D. pred predajom domu nepoznal. PZ žalovaného vo vzťahu k tovaru, resp.
záložnému právu k týmto zásobám uviedol, že keďže tovar nebol vo vlastníctve žalovaného k tomuto

nemohlo ani vzniknúť záložné právo žalobcu. Žalobca uviedol, že dňa 19.05.2017 sa za prítomnosti
bývalého kolegu Ing. Škodu stretol prvý a posledný krát s výnimkou tohto pojednávania so žalovaným
za prítomnosti JUDr. Šoku ako jeho PZ v priestoroch pobočky žalobcu v J. pričom predmetom tohto
stretnutia malo byť návrh na vyplatenie záväzku žalovaného. Na tomto stretnutí bolo dohodnuté s pánom
žalovaným, že tento je ochotný a schopný žalobcovi sprístupniť svoj sklad v J. kde sa majú nachádzať

zásoby ktoré sú založené v prospech žalobcu pričom záložné právo žalobcu ako záložného veriteľa
je zapísané v registre záložných práv pod číslom XXXX/XXXX. Na pobočke v J. bolo dohodnuté, že
zástupcovia žalobcu sa dostavia na miesto, ktoré žalovaný označil ako adresu, kde má byť sklad týchto
zásob a žalovaný sa za nimi dostaví za pol hodinku až hodinku s tým, že tento sklad odomkne a ukáže
im zásoby ktoré sú založené v prospech žalobcu. Toto sa však nikdy neuskutočnilo a keď zástupcovia
žalobcu na miesto prišli, žalovaný sa na toto miesto nedostavil. Je to už 5 rokov, čo sa žalobcovi ani

telefonicky nepodarilo spojiť so žalovaným. Ohľadom uspokojenia iných veriteľov z predaja zásob - táto
informácia odznela na osobnom stretnutí dňa 19.05.2017, avšak iba ústne. Žalovaný v reakcii uviedol,
že po stretnutí v banke odišiel do skladu, kde tri hodiny čakal na stretnutie s pánmi z UniCredit Bank,
čakal so synom. Nikto neprišiel, nikto netelefonoval.

8. Na pojednávaní konanom dňa 24.01.2023 súd vypočul svedkov W. D.
a P.. Svedkyňa W. D. počas výsluchu uviedla, že v roku 2017 sa dozvedeli od synovej priateľky, ktorá
pracovala v realitnej kancelárií o nehnuteľnosti na predaj, túto sa rozhodli kúpiť. Kúpna cena mala
byť rozdelená na dve časti. Prvá časť mala byť zaplatená na účet Tatra banky, ktorej záložné právo
sa viazalo na nehnuteľnosti, druhá časť na účet O. Obe čiastky boli uhradené a nehnuteľnosť bola

zavkladovaná. Následne sa ozval žalobca, že má nejaké požiadavky vo vzťahu k predaju nehnuteľnosti
a kúpnej ceny. Došlo k blokácií na LV. Vybavovaním tejto záležitosti poverila svojho syna. Má len
sprostredkované informácie. Časť sumy uhradená na účet p. O. bola prevedená žalobcovi, následne
bolo možné s nehnuteľnosťou voľne nakladať. V rámci kladených otázok uviedla, že žalovaného pozná
ako predávajúceho. Stretli sa pri podpise zmluvy, nie sú v žiadnom príbuzenskom vzťahu. Nevie, komu

sa mala doplácať druhá časť kúpnej ceny. Myslela, že manželom O.. Očakávala, že sa jedná o účet
predávajúcich a nie tretej osoby. Nepamätá sa, prečo sa kúpna cena mala doplácať až po 7 mesiacoch.
Nespomína si, či došlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech nej ešte predtým ako došlo k doplateniu
ďalších čiastok kúpnej ceny. Situáciu, ktorá nastala po vklade vo vzťahu k O. vníma ako podvod, bolo
to zamlčané voči nej a myslí, že aj voči žalobcovi. Vo veci ju zastupoval syn na základe splnomocnenia.

V priebehu rokovaní alebo podpisu kúpnej zmluvy predávajúci nespomenuli, že účet uvedený na kúpnej
zmluve označený ako bankový účet predávajúcich nepatrí im. Predávajúci nespomenuli ich budúci
záujem použiť finančné prostriedky uhradené na účet označený ako bankový účet predávajúcich na
budúce vysporiadanie svojich veriteľov. Úhrada poslednej časti nebola viazaná na žiadnu skutočnosť
alebo podmienku. Svedok P. D. počas jeho výsluchu uviedol, že od jeho priateľky sa dozvedel, že je

na predaj nehnuteľnosť v T.. Mama ju kúpila. Prebehol zápis v katastri. LV bol čistý. Následne im bolo
doručené predbežné opatrenie zo súdu, kde žalobca klamlivo uviedol, že sú v príbuzenskom vzťahu s
predávajúcimi a že kúpou sme im chceli pomôcť zbaviť sa dlhov. Spochybnili, že kúpa bola reálna a že
nejaké peniaze uhrádzali. S právnym zástupcom O.. D. chodil do sídla žalobcu, kde situáciu vyriešili
tak, že časť kúpnej ceny ktorá mala ísť na účet predávajúcich bola uhradená na účet žalobcu. Následne

došlo zo strany žalobcu k podaniu návrhu na zrušenie predbežného opatrenia. V rámci kladených
otázok uviedol, že si nepamätá, či s manželmi O. komunikoval pred podpisom kúpnej zmluvy. Nemal
od nich informáciu, že majú nejakú nesplatenú pohľadávku UniCredit Bank. O probléme s UniCredit
bankou sa dozvedel od mamy, keď jej prišiel list zo súdu. Následne na riešenie problémov splnomocnil
advokáta. O. telefonoval, že čo má znamenať tá situácia - v tom čase ešte bývali v dome. Prekvapilo

ho, že došlo k zabezpečovaciemu opatreniu. Podľa LV neviazli na nehnuteľnosti žiadane ťarchy okrem
záložného práva Tatrabanky. O. mu nikdy nespomenuli, že účet uvedený ako účet predávajúcich je účet
ich syna. Táto informácia ho prekvapila, ale má za to, že svoje záväzky mama a on splnili podľa zmluvy.
Očakával však, že sa jedná o účet predávajúcich, Nespomína si, kto navrhol spôsob mimosúdneho
vyriešenia situácie v smere - suma 60 000 bude uhradená na účet UniCredit banke a zvyšná časť

10 000 bude ponechaná na účte kam bola čiastka pôvodne prevedená. Posledná časť kúpnej ceny
mala byť uhradená až niekoľko mesiacov po podpise zmluvy, lebo predávajúci čakali na uvoľnenej
inej nehnuteľnosti, kam sa mali nasťahovať a preto kým k tomu dôjde, zostali bývať v prevádzanej
nehnuteľnosti. Posledná časť kúpnej ceny mala byť zaplatená po vysťahovaní O. a fyzickom odovzdanínehnuteľnosti. O. počas mimosúdnych rokovaní súhlasili s tým, aby 60 000 eur bolo uhradených na
účet žalobcu.

9. Na pojednávaní konanom dňa 13.04.2023 bol vypočutý svedok X. O.. Uviedol,
že rodinný dom rodičia museli predať, lebo otec sa dostal do finančných problémov ohľadom firmy.
Svedok v minulosti na otcovu žiadosť si bral hypotéku, zakladala sa nehnuteľnosť - dom v T.. Peniaze
z tej hypotéky otec použil na vyplatenie faktúr vo firme. Tak keď prišlo k tomu, že nehnuteľnosť budú
musieť predať, lebo budú musieť vyplatiť nejaké veci, tak ako prvé bolo potrebné vyriešiť záložné právo

Tatra banky, musel sa vyplatiť úver. Zvyšné peniaze ktoré mali ostať z toho predaja, otec chcel zaplatiť
do UniCredit banky, aby ponížil dlh ktorý tam zostal. Na kúpnej zmluve medzi jeho rodičmi a pani D. bol
uvedený účet svedka ako platobné miesto z dôvodu, že rodičia boli v rozvodom konaní, aaby neprišlo
k nejakým konfliktom. Požiadali svedka, aby tam mohlo byť uvedené jeho číslo účtu. Pani D. nepozná
vôbec a pána D. maximálne z videnia z mesta, lebo sú približne jeden ročník. Osobne nie sú v žiadnom
kontakte, nie sú kamaráti, nestretávajú sa. Druhá časť kúpnej zmluvy mala byť zaplatená až 31.12.2017,

nakoľko rodičia nemali vyriešené žiadne bývanie a potrebovali sa vysťahovať. Zdá sa mu, že tam bola
podmienka doplatenia až keď bude dom vyprataný, oni vysťahovaní a noví majitelia si budú môcť dom
prebrať.Druháčasťkúpnejcenypodľapôvodnejkúpnejzmluvyvovýške70000nebolapripísanánajeho
účet, má informácie, tieto peniaze boli po nejakých dohodách prevedené pani D. priamo do UniCredit
banky. Pôvodná dohoda s rodičmi bola taká, že z predaja domu sa vyplatí pohľadávka Tatra banky a

celý zvyšný dlh sa potom mal uhradiť do UniCredit banky - zvyšné peniaze, ktoré mali dôjsť na účet
svedka po vysťahovaní mali komplet ísť do UniCredit banky. Rodičia ho oslovili, že potrebujú predať
dom a potrebujú aby sa uhradila Tatra banka a že zvýšené peniaze prevedené na jeho účet sa pošlú
UniCredit banke, svedok s tým súhlasil, ale bolo to ich rozhodnutie a neriešil, prečo to tak chcú. V
procese predaja nehnuteľnosti nekontaktoval UniCredit banku, že má záujem z predaja rodinného domu

v plnej miere uspokojiť Tatra banku a UniCredit banku, pretože ho oslovil jeho otec, ktorý má plnú dôveru
svedka. Keď ho o to požiadal, tak súhlasil. V procese predaja tej nehnuteľnosti svedok a jeho rodičia
nekontaktovali UniCredit banku, že majú záujem z predaja rodinného domu v plnej miere uspokojiť Tatra
banku a UniCredit banku, nakoľko podnikal svedkov otec a on bol zodpovedný za svoju firmu, keď on
povedal, že to takto chce spraviť, svedok to bral tak, že to urobí. Keby peniaze prišli na jeho účet, hneď

by vyplatil peniaze na účet UniCredit banky. Svedok nevie, prečo nakoniec 10 000 eur bolo uhradených
v zmysle dodatku na jeho účet v Tatra banke. Na jeho účet XXXXXXXXXX vedený v Tatra banke obdržal
finančné prostriedky z rodinného domu, z ktorých sa vyplácala hypotéka. Nespomína si, či obdržal na
účet 10 000 eur (časť kúpnej ceny za dom).

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým
kúpnou zmluvou zo dňa 19.05.2017, dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa 21.11.2017, výsluchom
žalovaného, výsluchmi svedkov, obsahom pripojeného konkurzného spisu sp.zn.28Odk/193/2018 ako i
s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

11. Súd na prvom pojednávaní vo veci s poukazom na § 181 ods. 2 CSP konštatoval, že
medzi stranami je nesporné uzatvorenie Zmluvy o kontokorentnom úvere medzi žalobcom a žalovaným
dňa 05.03.2013, zostatok pohľadávky 219.768,93 eur, ručiteľský záväzok v tom čase manželky
žalovaného, zaplatenie časti pohľadávky 60.000,00 eur z kúpnej ceny rodinného domu vo vlastníctve
žalovaného a jeho bývalej manželky, predaj rodinného domu žalovaného a jeho bývalej manželky

dňa 19.05.2017, predaj pozemkov manželkou žalovaného z 26.05.2017, že žalovaný podal návrh
na oddlženie, existencia exekučného titulu na celý dlh na ručiteľky. Sporným v konaní je existencia
nepoctivého zámeru žalovaného pri oddlžení.

12. Z pripojeného spisu 25Odi/4/2019, z Návrhu na vyhlásenie konkurzu fyzickej osoby

zo dňa 19.09.2018, prílohy ,,Zoznam veriteľov“ súd zistil, že navrhovateľ - žalovaný mal 27 veriteľov,
medzi nimi aj žalobcu.

XX. Z pripojeného spisu 28Odk/316/2019, z prílohy k Návrhu na vyhlásenie konkurzu
fyzickej osoby zo dňa 04.09.2019 - Zoznamu aktuálneho majetku zo dňa 11.07.2019 vyplýva vyhlásenie

dlžníka (žalovaného), že v posledných troch rokoch vlastnil dva pozemky zapísané na LV č. XXX pre
katastrálne územie T., rodinný dom zapísaný na LV č. XXX pre katastrálne územie T., z hnuteľných vecí
štvorkolku v hodnote 5.000 eur automobil v hodnote 10.000 eur. Ako pohľadávku z účtu uviedol čiastku
-219.768,93 eur v UniCredit Bank.XX. Z uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 28OdK/193/2018 zo dňa 27.09.2018
zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 200/2018 dňa 16.10.2018, súd zistil, že Okresný súd Trnava

predmetným uznesením vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: žalovaného, ustanovil správcu JUDr. Erika
Bilského a oddlžil dlžníka tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto
konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 200/2018 dňa 16.10.2018, t.j. účinky vyhlásenia
konkurzu nastali dňa 17.10.2018.

15. Z oznamu o zrušení konkurzu zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 12/2019 dňa
17.01.2019vyplýva,žesúdzrušilkonkurzzdôvodu,žekonkurznápodstatanepokryjenákladykonkurzu.

16. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a manželkou Žalovaného a kupujúcou
(p. A.) zo dňa 19.05.2017 - predmet kúpy Nehnuteľnosti špecifikované v žalobe, kupujúci: A.. W. D.,

rod. X. vyplynulo, že žalovaný previedol v kúpnej zmluve označený nehnuteľný majetok na tretiu osobu,
pričom časť kúpnej ceny vo výške 70.000,- Eur v čase uzatvárania kúpnej zmluvy, a ešte ani v čase
povolenia vkladu vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti 1 do katastra nehnuteľností, nebola uhradená
(mala byť uhradená so splatnosťou až dňa 31.12.2017), pričom v kúpnej zmluve bolo dohodnuté, že
tretia časť kúpnej ceny má byť uhradená bezhotovostným prevodom na účet Žalovaného a manželky

Žalovaného - č.ú.: U.: S XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v Tatra banke, a.s. a nie na účet
Žalovaného vedený u Žalobcu ako veriteľa Žalovaného. Druhá časť kúpnej ceny - 13.058,01 eur mala
byť uhradená na rovnaký účet predávajúcich v deň podpisu zmluvy. Prvá časť kúpnej ceny vo výške
86.914,99 eur mala byť uhradená v deň podpisu zmluvy na účet záložného veriteľa Tatra banka, a.s.
Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 21.11.2017 sa zmluvné strany dohodli, že tretia časť kúpnej

ceny bude zo strany kupujúceho zaplatená bezhotovostným prevodom v časti 60.000 eur na bankový
účet žalovaného a suma 10.000 eur na bankový účet uvedený v zmluve ako účet predávajúcich.

17. Podľa ustanovenia § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), veriteľ, ktorý bol

dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným
voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového
kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.
Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

18. .Podľa ustanovenia § 166f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, právoplatné
rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia
nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným
veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú.

19. Podľa ustanovenia § 166f ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zrušením
oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v
ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa
nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.

20. Podľa ustanovenia § 166f ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, právoplatné
rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka.

21. Podľa ustanovenia § 166g ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, dlžník má
poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu

riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom
potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj
príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu
takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu
o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

22. Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, dlžník nemá
poctivý zámer najmä, aka)v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s
prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada,

b)v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ
neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na
drobných veriteľov sa neprihliada,

c)v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo

neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu,

d)bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo
vyžadovať,

e)zosprávaniasadlžníkapredpodanímnávrhumožnousudzovať,žesaúmyselnepriviedoldoplatobnej
neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,

f)v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,

g)zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa
spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,

h)zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho

veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,

i)bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár,

j)bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom

dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,

k)bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu
poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba
Centrum právnej pomoci,

l)dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase
podania návrhu centrum hlavných záujmov.

23. Podľa ustanovenia § 166g ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, súd prihliada

prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má
významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo
pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.

24. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej

úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetkydôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

25. Inštitút oddlženia fyzických osôb bol zavedený zákonom č. 377/2016 Z. z. Z dôvodovej
správy k tomuto zákonu vyplýva, že účelom novej právnej úpravy bolo riešenie úpadku fyzických

osôb, ktorý predstavuje v Slovenskej republike významný ekonomicko - sociálny problém. Významným
predpokladom možnosti uchádzať sa o oddlženie je platobná neschopnosť dlžníka. Tá sa predpokladá.
Ide však o domnienku vyvrátiteľnú. Vyvrátená môže byť na začiatku konania samotným súdom („ex
ante“ kontrola), alebo v rámci skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe žaloby dotknutého veriteľa
(„ex post“ kontrola). Poctivý zámer sa vymedzuje jednak pozitívne a jednak negatívne. Obe vymedzenia

sú v zásade postavené na demonštratívnych výpočtoch prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má resp.
kedy ho nemá. Kontrolu poctivého zámeru môže iniciovať v zásade každý veriteľ, ktorý je oddlžením
dotknutý (aktívna vecná legitimácia). Žaloba sa uplatňuje voči dlžníkovi resp. voči jeho dedičom (pasívna
vecná legitimácia). Ustanovuje sa taktiež lehota na uplatnenie žaloby. Ustanovenia o poctivom zámerenabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami
úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu a to najmä s ohľadom na
osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti.

26. Súd rešpektujúc vyššie uvedené teoretické legislatívne vymedzenie procesu oddlženia
posudzoval konkrétne podmienky v prejednávanej právnej veci. V prvom rade súd skúmal splnenie
procesných podmienok. Žalobca má oprávnenie na podanie návrhu na zrušenie oddlženia na základe
ustanovenia § 166f ods. 1 ZKR. Ide o spor medzi stranami konania vyvolaný osobitnou povahou

konkurzného konania podľa § 20 písm. d) CSP, namiesto všeobecného súdu žalovaného je teda na
konaniepríslušnývýlučnesúd,naktoromprebiehakonkurznéaleboreštrukturalizačnékonanie.Konkurz
vyhlásený na majetok žalovaného je vedený Okresným súdom Trnava, v rámci neho si žalobca prihlásil
pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 16.10.2018, konkurz sa považuje za vyhlásený dňom
17.10.2018. Šesťročná prekluzívna lehota na podanie žaloby na zrušenie oddlženia začala plynúť dňom

18.10.2018. Žalobca podal žalobu dňa 18.11.2019, teda v zákonnej lehote.

27. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný pri oddlžení nemal poctivý zámer. Žalovaný toto
poprel. Vzhľadom k tomu bolo potrebné túto spornú skutočnosť (nepoctivý zámer žalovaného pri
oddlžení)posúdiťavyhodnotiť,čižalovanýpreukázaljehopoctivýzámerpripodanínávrhunaoddlženie,

nakoľko v konaní o oddlženie pre nepoctivý zámer je povinný uniesť dôkazné bremeno žalovaný.

28. V konaní nebolo sporné a vyplýva to aj z predložených listín a pripojeného spisu, že
Okresný súd Trnava vyhlásil konkurz na majetok žalovaného, ustanovil mu správcu. a oddlžil dlžníka
tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, v akom

nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Uznesenie Okresného súdu
Trnava sp. zn. 28OdK/193/2018 zo dňa 27.09.2018 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 200/2018
dňa 16.10.2018. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 17.10.2018. V konaní taktiež nebolo sporné
a vyplýva to aj z predložených dôkazov, žalobca so žalovaným uzatvorili ešte dňa 05.03.2013 Zmluvu
o kontokorentnom úvere. Poskytnutý Úver sa žalovaný v zmysle Zmluvy o úvere zaviazal žalobcovi

vrátiť v čase splatnosti Úveru s príslušenstvom dojednaným v Zmluve o úvere. Manželka žalovaného
bola v zmysle predmetnej zmluvy jeho ručiteľkou. Žalovaný sa v Zmluve o úvere taktiež zaviazal platiť
z poskytnutých peňažných prostriedkov úroky a v prípade omeškania úroky z omeškania, a to podľa
sadzby stanovenej v Zmluve o úvere. Úver bol v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy o úvere
splatný v 30 dňovej výpovednej lehote podľa dojednaní Zmluvy o úvere. Žalovaný tri roky splácal

pohľadávku žalobcu, ale dostal sa do finančných problémov a v dôsledku nich aj do omeškania so
splácaním splátok žalobcovi., Splatnosť Zmluvy o úvere nastala na základe zaslaného oznámenia o
výpovediúverovéholimitu,dňa30.06.2017,atovzmysleuvedenéhodojednaniaobsiahnutéhovZmluve
o úvere (ustanovenie čl. 2.6. a nasl. a čl. 7.1.3. a nasl. Zmluvy o úvere). Žalovaný žalobcovi dlžnú čiastku
- zostatok pohľadávky 219.768,93 eur, neuhradil. Žalovaný a jeho bývalá manželka pristúpili k predaju

rodinného domu, ktorý mali v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, kúpna zmluva bola podpísaná
dňa 19.05.2017, teda pre pod podaním návrhu žalovaného na jeho oddlženie, pričom kúpna cena bolo
rozdelená na tri časti - prvá časť bola uhradená v deň podpisu zmluvy na účet záložného veriteľa, druhá
časť mala byť uhradená v deň podpisu na účet predávajúcich a tretia časť do konca roka 2017 na
účet predávajúcich. Medzi stranami nebolo sporné a vyplýva to aj z vykonaného dokazovania, že ako

účet predávajúcich nebol v kúpnej zmluve uvedený spoločný účet manželov O., alebo účet žalovaného
vedený v UniCredit banke, ale účet ich syna. V konaní žalovaný tvrdil, že peniaze mali na účet ich syna
byťprevedenéscieľombyťnásledneprevedenénaúčetžalobcunaaspoňčiastočnúúhradupohľadávky
219.768,93 eur, tieto skutkové tvrdenia však v konaní neboli dostatočne preukázané. V dôsledku aktivity
žalobcu, Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 21.11.2017 sa zmluvné strany dohodli, že tretia časť

kúpnej ceny bude zo strany kupujúceho zaplatená bezhotovostným prevodom v časti 60.000 eur na
bankový účet žalovaného a suma 10.000 eur na bankový účet uvedený v zmluve ako účet predávajúcich.

29. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že od počiatku predaja predmetného rodinného domu
mal záujem z druhej a tretej časti kúpnej ceny (70.000,- EUR) získanej z predaja rodinného v plnom

rozsahu vyplatiť pohľadávku získaných finančných prostriedkov použiť na úhradu pohľadávky Žalobcu.
Prvá časť kúpnej ceny mala slúžiť na uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa. Žalovaný uviedol,
že kupujúci zasielali druhú a tretiu časť kúpnej ceny na účet jeho syna, ako nezávislej osoby (keďže
žalovaný bol v rozvodovom konaní s manželkou), pričom syn žalovaného mal všetky v dôsledku predajarodinného domu obdržané finančné prostriedky vyplatiť ako tretia osoba (ktorá nie je nijako zaviazaná
voči žalobcovi) dobrovoľne na základe dohody žalovaného a jeho manželky (ako vlastníkov rodinného
domu v T. a osôb zaviazaných voči žalobcovi - ako dlžník a ručiteľ). Takto opísané kroky žalovaného

s proklamovaným cieľom uspokojiť žalobcu ako veriteľa sa súdu javia ako účelové. Pokiaľ žalovaný
mal skutočne úprimný záujem zo zvyšnej časti kúpnej ceny predmetnej nehnuteľnosti (po odrátaní
pohľadávky záložného veriteľa - Tatra banky a.s.) uhradiť pohľadávku žalobcu, mohol tak urobiť oveľa
jednoduchšie a transparentne: uvedením v kúpnej zmluve čísla účtu žalovaného vedeného v UniCredit
Banke. V prípade úhrady časti kúpnej ceny na účet žalovaného vedeného u žalobcu (uvedeného od

počiatkuvkúpnejzmluve)byokamihompripísaniatýchtofinančnýchprostriedkovdošlokichzapočítaniu
voči splatnej pohľadávke žalobcu. Takýmto spôsobom by bol osvedčený žalovaným tvrdený údajný
úprimný záujem použiť celých 70.000 eur na úhradu pohľadávky žalobcu. Zároveň by bola odstránená
akákoľvek žalovaným tvrdená pochybnosť medzi žalovaným a jeho manželkou spôsobená rozvodovým
konaním o tom, akým spôsobom bude s finančnými prostriedkami niektorým z manželov nakladané. Súd
považuje za nepravdepodobné, že v prípade ak by došlo k doplatku kúpnej ceny vo výške 70.000 eur na

účet syna žalovaného (X.), tento by tieto finančné prostriedky dobrovoľne použil na úhradu pohľadávky
žalovaného. Syn žalovaného by v prípade dobrovoľnej úhrady finančných prostriedkov (70.000,- EUR)
žalovanému nemal na túto úhradu žiaden právny titul (dôvod), a žalovaným by takto finančné prostriedky
odsvedkaX.bezdodatočneidohodysožalovanýmnemoholaniprijať,keďžebysajednalooplneniebez
právneho titulu. Žalovaný v konaní neprodukoval taký dôkaz, ktorým by preukázal, že o tomto postupe

informovalžalobcu,prípadnežehovtejtosúvislostižiadaloakúkoľvekingerenciu.Synžalovanéhonebol
a ani nie je voči žalobcovi nijako právne zaviazaný a nemá so Žalobcom žiaden právny vzťah, plnenie
70.000 eur X. O. Žalobcovi a prijatie tohto plnenia zo strany Žalobcu (bez predchádzajúcej písomnej
dohody so žalovaným), by bolo plnením bez právneho dôvodu, a mohlo by byť následne žiadané jeho
vrátenie z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný nevedel počas jeho výsluchu konkrétne a

vierohodne zodpovedať viaceré otázky žalobcu týkajúce sa jeho záujmu od počiatku predaja rodinného
domu, použiť doplatok kúpnej ceny vo výške 70.000 eur na úhradu pohľadávky žalobcu, prečo tieto
neboli zaslané na jeho účet vedený u žalobcu, ale museli byť komplikovane uhrádzané na účet jeho syna
v Tatra banka a.s., z ktorého sa mali následne hradiť dobrovoľne na účet žalobcu. Rovnako nevedel
nijako vysvetliť, prečo pokiaľ mal od počiatku úprimnú snahu uhradiť žalobcovi 70.000,- EUR na úhradu

pohľadávky, prečo došlo v dôsledku podpísania dodatku ku kúpnej zmluve len k úhrade 60.000 eur a
nie celých 70.000 eur. Súd považuje za nepravdepodobné, že žalovaný by si nepamätal detailnejšie
okolnosti a myšlienkové postupy ohľadom tak zásadnej veci, ako je predaj rodinného domu a motivácia
určiť úhradu kúpnej ceny tak, ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve, pričom následne bol spôsob úhrady
korigovaný dodatkom ku kúpnej zmluve. Súd má za to, že z výsluchu žalovaného je zrejmá jeho snaha

ukryť finančné prostriedky z predaja rodinného domu v T. (ako jediného exekvovateľného majetku
žalovaného) na účte syna žalovaného pred jeho veriteľmi, vrátane žalobcu. Výsluch svedka - syna
žalovanéholenpodporilnelogickosťkonaniažalovaného,keďsvedoknaotázkuprečovprocesepredaja
nehnuteľnosti on alebo jeho rodičia nekontaktoval žalobcu, že majú záujem z predaja rodinného domu v
plnej miere uspokojiť Tatra banku a UniCredit banku, uviedol, že podnikal jeho otec, on bol zodpovedný

za svoju firmu a keby peniaze prišli na jeho účet, hneď by vyplatil peniaze na účet UniCredit banky,
pričom toto tvrdenie svedka sa javí súdu ako nepravdivé s ohľadom na jeho následné správanie. Z
celkovej časti 70.000 eur bola len časť vo výške 60.000 eur uhradená na účet vedený u žalobcu (na
čiastočné splatenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému) a zvyšná časť vo výške 10.000 eur bola
uhradená na účet svedka X. vedený v Tatra banke. Svedok X. O. tieto finančné prostriedky - 10.000 eur

nikdy dobrovoľne nezaslal žalovanému, hoci tak mal urobiť v zmysle jeho tvrdení a tvrdení žalovaného
- na základe dohody so žalovaným a manželkou žalovaného. Akonáhle však došlo k pripísaniu týchto
finančných prostriedkov na účet X. O. v Tatra banke, tieto už nikdy neboli z jeho strany dobrovoľne
uhradené na čiastočné splatenie pohľadávky žalovaného, hoci tak údajne chcel od počiatku urobiť v
plnej výške (70.000 eur). Svedok nevedel uviesť, prečo suma 10.000 eur nebola uhradená na účet

žalobcu ale na jeho účet, dokonca si ani nepamätá, či suma 10.000 eur bola pripísaná na jeho účet,
pričomnepamätaniesitakzásadnejveciakoobdržaniealeboneobdržanie 10.000eurnaúčetpripredaji
rodinného domu súd považuje za krajne nepravdepodobné, obzvlášť preto, že rodina sa nachádzala
v komplikovanej finančnej situácii. Preto výpoveď svedka vyhodnotil súd ako účelovú. K výsluchom
svedkov W. D. (kupujúcej) a jej syna P. súd uvádza, že títo zhodne vypovedali, že o tom, že účet v

kúpnej zmluve uvedený ako účet predávajúcich nie je ich účtom až do dňa výsluchu nemali žiadnu
vedomosť, prekvapilo ich to a nepovažujú to za štandardné riešenie (s ktorým by boli oboznámení alebo
s ním súhlasili). Rovnako vypovedali, že ich žalovaný ani jeho manželka na túto skutočnosť nikdy
neupozornili, a rovnako ich neinformovali o ich záväzku u žalobcu, ani o záujme tieto záväzky uhradiť zprijatýchfinančnýchprostriedkov.Rovnakopotvrdili,ženikdyneprebeholžiadenrozhovorsožalovaným,
z ktorého by mohli vyvodiť úmysel žalovaného použiť doplatok kúpnej ceny (70.000,- EUR) na úhradu
časti pohľadávky žalobcu.

30. Napriek uvedenému súd žalobu žalobcu v konečnom dôsledku vyhodnotil ako
nedôvodnú. Žalobca vlastným, proaktívnym prístupom dospel k tomu, že jeho pohľadávka bola aspoň
čiastočne uhradená, na rozdiel od početných ostatných veriteľov žalobcu. V prípade uspokojovania
jeho pohľadávky v konkurze alebo v rámci exekučného konania je pravdepodobné, že by miera

jeho uspokojenia bola nižšia. Pod vplyvom proaktívneho konania žalobcu žalovaný uskutočnil kroky
smerujúce k aspoň čiastočnému uspokojeniu žalobcu a tak podľa názoru súdu nemožno na konanie
žalovaného nahliadať tak, že mal pri oddlžení nepoctivý zámer, nakoľko svoje správanie postupom času
a pod vplyvom žalobcu korigoval, napravil. Súd nevzhliadol v správaní žalovaného pred podaním návrhu
na oddlženie nepoctivý zámer v zmysle
§ 166 g ods. 2 písm. g) ZKR (v zmysle ktorého dlžník nemá poctivý zámer najmä ak zo správania sa

dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje
dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom), nakoľko kontokorentný úver, ktorý žalovaný
čerpal na podporu svojho podnikania, čerpal od roku 2013, riadne ho splácal počas nasledujúcich troch
rokov. V čase prevzatia záväzku - v roku 2013 sa žalovaný nemohol spoliehať na to, že dlhy bude
riešiť konkurzom, nakoľko právna úprava upravujúca oddlženie, v čase preberenia záväzku žalovaným

neexistovala, platnou a účinnou sa stala až v roku 2017. Súd vzhliadol v správaní žalovaného pred
podaním návrhu na oddlženie nepoctivý zámer ani v zmysle § 166 g ods. 2 písm. h) ZKR (v zmysle
ktorého dlžník nemá poctivý zámer najmä ak zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno
usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa), avšak tento zámer bol neskôr žalovaným napravený
v dôsledku aktivity žalobcu, ktorý vďaka svojej aktivite dosiahol vyššie uspokojenie, než by dosiahol

v rámci konkurzu na žalovaného alebo v rámci exekučného konania. Vzhľadom na uvedené by sa
súdu javilo vyhovenie žalobe voči žalovanému ako neprimerane prísne, keď tento predal svoj majetok,
uspokojil z neho veriteľa - žalobcu vo výraznej miere, pričom finančná situácia žalobcu bola taká
nepriaznivá, že konkurz zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

31. V konaní bolo preukázané, že so súhlasom samotného žalovaného došlo k uzavretiu
dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 19.05.2017, na základe ktorého bola uvedená časť kúpnej ceny
za nehnuteľnosť - 60.000 eur uhradená na účet žalobcu, čím de facto došlo k čiastočnému uspokojeniu
jeho pohľadávky.

32. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že na strane dlžníka nebol
preukázaný nepoctivý zámer podľa § 166g ods. 2 písm. g) a h) zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
V konaní bolo preukázané, že so súhlasom samotného žalobcu došlo k uzavretiu dodatku č. 1 ku kúpnej
zmluve zo dňa 19.05.2017, na základe ktorého bola uvedená časť kúpnej ceny za nehnuteľnosť - 60.000
eur uhradená na účet žalobcu, čím došlo k čiastočnému uspokojeniu jeho pohľadávky. Žalovaný do

01.06.2017 podnikal na základe živnostenského oprávnenia pod IČO: 33 552 614, z čoho jednoznačne
vyplýva, že má skúsenosti s podnikaním. Súd pri hodnotení dôvodov poctivého resp. nepoctivého
zámeru prihliadol aj na osobu dlžníka a nespornú skutočnosť v konaní, že tento má skúsenosti s
podnikaním,čopotvrdzujevýpiszoživnostenskéhoregistraSR,pretounehosúdpristúpilkprísnejšiemu
hodnoteniu dôvodov nepoctivého zámeru, avšak ani táto skutočnosť nezavážila natoľko, aby súd žalobe

vyhovel a to so zreteľom na ostatné skutkové okolnosti prípadu.

33. Nie je možné priznať právnu ochranu konaniu dlžníka, ktorým preukázateľne zneužíva
inštitút oddlženia. K procesnej obrane žalovaného súd uvádza, že v prípadoch uvedených v § 166g
ods. 2 ZKR sa uvádzajú situácie, kedy sa nepoctivý zámer prezumuje, preto bolo na žalovanom, aby

súdu hodnoverne preukázal, že v súvislosti s inštitútom oddlženia nekonal s nepoctivým zámerom. Súd
dospel k záveru, že žalovaný v naznačenom smere uniesol dôkazné bremeno o jeho poctivom zámere
vo vzťahu k obom skutkovým podstatám označeným žalobcom. Súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú
a to práve so zreteľom na to, že žalobca domáhajúci sa zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý
zámer bol aspoň čiastočne uspokojený a to na rozdiel od ostatných 26 veriteľov žalovaného.

34. Tvrdenia žalobcu týkajúce sa nakladania s majetkom vo vlastníctve jeho bývalej
manželky súd nehodnotil, táto nevyužila inštitút oddlženia a teda nie je v tomto konaní pasívne vecne
legitimovanou stranou.35. Súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšou argumentáciou sporových strán
prezentovanou v konaní, pretože s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

pri odôvodnení súdneho rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý
je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 216/2012 alebo nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03).

36. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému
ako procesne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že na
ich náhradu zaviazal žalobcu. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia

samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).