Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/124/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219206130
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7219206130.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú H.
Z., X.. XX.X.XXXX, bytom u matky, trvale bytom u matky, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., pochádzajúcu z matky Y. Z., X.. XX.X.XXXX, V. L. Č. XX,
F., právne zastúpenej JUDr. Rastislavom Lenártom, advokátom so sídlom Pollova 32, Košice, a z otca
H. J., X.. XX.X.XXXX, V. L. A. XX, F., právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom
so sídlom Floriánska 16, Košice, v konaní o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o
odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 19P/101/2019-383 zo dňa 11.7.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku o úprave styku otca s maloletou H. tak, že otec je oprávnený a povinný
stretávať sa s maloletou H. každý párny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každú
stredu od 18.00 hod. do 20.00 hod.

II. Zrušuje rozsudok vo výroku o určení výživného a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka maloletej žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. 23P/241/2014-337
zo dňa 9.6.2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 9.3.2018 a rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 7CoP/194/2018-510, 7CoP/195/2018 zo dňa 29.3.2019 tak, že maloletú zverí do
osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, určí výživné zo
strany otca vo výške 200 € mesačne od 9.6.2016, dlžné výživné zaviaže otca povinnosťou zaplatiť k

rukám matky dieťaťa do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a styk otca s maloletou neupraví. Zároveň
navrhla rozhodnúť aj o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že:

I.MenírozsudokOkresnéhosúduKošiceII,č.k.23P/241/2014-337zodňa9.6.2016spojenýsdopĺňacím
rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. 23P/241/2014-479 zo dňa 9.3.2018 a rozsudkom Krajskéhosúdu v Košiciach, č.k. 7CoP/194/2018-510 zo dňa 29.3.2019 vo výroku, ktorý upravuje rodičovské práva
a povinností nasledovne:

Maloletú H. zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec je povinný s účinnosťou od doručenia tohto rozsudku prispievať na výživu maloletej H. výživným

vo výške 200 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

Dlžné výživné za obdobie od 15.7.2019 do 31.7.2023 nevzniklo.

Styk otca s maloletou H. ostáva neupravený.

II. Žiaden s účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval preukázanú existenciu dôvodov
pre zmenu poslednej úpravy rodičovských práv a povinností voči maloletej H.. Nariadená striedavá
osobná starostlivosť sa nikdy nerealizovala, otec sa s dcérou nestýkal od roku 2014, dcéra ho

počas celého obdobia veľmi radikálne odmietala, je nepochybné, že z celej situácie bola mimoriadne
traumatizovaná a akákoľvek zmienka o otcovi v nej vyvolávala paniku a psychickú nepohodu až stres.
Súd prvej inštancie uvedený stav z veľkej miery pripísal na ťarchu matky, pretože dcéra bola v jej
výlučnom výchovnom pôsobení. Z intervencie súdu sa podarilo túto situáciu reparovať, stretávanie sa
začalo realizovať, vzťah medzi otcom a dcérou sa buduje, avšak je zatiaľ stále veľmi krehký. Súd prvej

inštancie uviedol, že v tejto situácii je výlučne na otcovi, aby ako dospelý a rodičovsky spôsobilý účastník
tohto vzťahu pôsobil a pristupoval k dcére tak, aby sa tento vzťah mohol rozvíjať a prehlbovať, aby
nadobudla dôveru a vieru v jeho reálny záujem o ňu. Súd prvej inštancie tu zohľadnil aj názor maloletej
a zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, s čím súhlasil aj otec maloletej. Pri určení výšky
vyživovacej povinnosti vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a potenciálneho príjmu

otca. Skonštatoval, že otec uvádzal svoj príjem vo výške 500-600 eur mesačne, pričom má potenciál
dosahovať aj vyšší príjem vzhľadom k tomu, že pracuje len niekoľko hodín ako taxikár a svoj pracovný
čas si manažuje sám. V otázke úpravy styku maloletej s otcom súd prvej inštancie uviedol, že otec žiadal
o presnú úpravu styku, pretože sa obával, že styk sa realizovať nebude. Z výsluchu maloletej vyplynulo,
že je to práve otec, ktorý prispôsobuje styk svojím preferenciám a často nereflektuje na potreby dcéry.

Súd vyhovel návrhu maloletej a jej styk s otcom neupravil, ponechal to na dohode maloletej s otcom
reflektujúc pritom na to, že maloletá nastupuje na štúdium na strednej škole a jej tanečné tréningy, ktoré
jej zaberajú veľa voľného času.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 11 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 1, § 111 písm. b) a § 120 CMP, § 2 ods. 1, 2, § 212 CMP,
§ 217 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods.

1 Zákona o rodine, čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote dovolanie otec, a to proti výroku I. rozsudku v časti

určenia výživného a v časti neupravenia styku s maloletou. Uviedol, že je zamestnaný u zamestnávateľa
T. F. R..K..S.. na pozícii V., a to na dohodu, pretože žiadna V. v F. nezamestnáva zamestnancov na
trvalý pracovný pomer. Oficiálny príjem otca bol preto podľa výplatných pások v mesiaci 2/2023 vo výške
93,95 eura, v mesiaci 3/2023 vo výške 193,54 eura a v mesiaci 4/2023 vo výške 148,27 eura. Reálne
však mesačne v čistom zarobí cca 600 eur. Túto skutočnosť nemá ako preukázať, nakoľko mzda je mu

vyplácaná v hotovosti a on nedokáže svojho zamestnávateľa donútiť, aby ho prijal na trvalý pracovný
pomer. Tieto okolnosti však nie sú zavinené konaním otca, a preto nie je možné mu ich zo strany súdu
pričítať na ťarchu. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok alebo hodnotnejší hnuteľný majetok. Býva v
byte svojej bývalej manželky. Ďalej v tomto smere otec uviedol, že zavádzajúco vyznieva aj tvrdeniesúdu, že si manažuje svoj čas sám a že ako V. pracuje iba niekoľko hodín. Uviedol, že na pojednávaní
súdu vysvetlil špecifiká svojho zamestnania, a to, že je v práci od pondelka do piatku od 7.00 hod.
ráno do 16-tej hodiny, pričom je pravda, že to, kedy bude vykonávať svoju prácu, je na ňom. To však

neznamená, ako súd nesprávne uvádza, že pracuje ako V. iba niekoľko hodín. Bohužiaľ do pracovného
času u zamestnávateľa sa mu nezapočítava obdobie, kedy je pripravený vyraziť za zákazníkom, teda
keď čaká. Do pracovného času sa mu u zamestnávateľa započítava iba taký čas, keď zákazníka reálne
vezie. Otec nedokáže ovplyvniť, či jeho služby v daný deň využije 20 zákazníkov alebo iba jeden. Otec
vo svojom odvolaní ďalej poukazoval na ust. § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách

zamestnanosti, kde sa uvádza, že znevýhodnený uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je
uchádzač o zamestnanie, ktorý je občanom starším ako 50 rokov veku. Otec uvádza, že v súčasnosti má
XX rokov, t.j. podľa platnej právnej úpravy sa považuje za znevýhodneného uchádzača o zamestnanie
a povolanie V. vykonáva už 30 rokov. V žiadnom inom odbore nemá takú prax. Pracuje cca 45 hodín v
týždni. Uviedol, že samotná skutočnosť, že jeho príjem je nízky, nie je dôvodom na uplatnenie princípu
potenciality tak, ako to určil súd prvej inštancie. Ďalej uviedol, že jeho majetkové pomery a jeho príjem

mu neumožňujú hradiť výživné v takom rozsahu, ako ho určil súd. Súdom určená suma je pre neho
likvidačná, vystavuje ho riziku exekúcie. Vzhľadom na uvedené navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie
v časti určenia výživného zmeniť tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej H. výživným vo
výške 50 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou
tohto rozhodnutia. Otec ďalej argumentoval, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru,

že je potrebné styk otca s maloletou neupravovať. V prvom rade rozporuje tvrdenie súdu prvej inštancie,
že je to práve otec, ktorý prispôsobuje styk k svojim preferenciám, často nereflektujúc za návrhy dcéry.
V tomto smere sa súd z neznámeho dôvodu stotožnil nekriticky s tvrdením maloletej, ktorá je v značnej
miere ovplyvnená názorom matky. Z dôvodu na strane otca sa styk neuskutočnil raz, maximálne 2x,
avšak maloletá mala vždy možnosť pridať sa k otcovi, čo odmietla. Naopak počas konania vyšlo najavo,

že mobilné číslo, ktoré matka na maloletú uviedla, nebolo číslom na osobný mobil maloletej, ale na
erárny mobil, ktorý musel byť stále v prúde, aby fungoval, pričom maloletá otcovi častokrát nezdvíhala, a
ak aj skontrolovala mobil a videla zmeškaný hovor, otcovi sa ozvala až o niekoľko dní neskôr. Častokrát
sa stávalo, že na prípadné SMS správy maloletá nereagovala vôbec. Až na pojednávaní konanom dňa
11.7.2023 súd prvej inštancie zabezpečil, aby otcovi bolo poskytnuté mobilné číslo na maloletú. Zo

začiatku chodila dcéra na stretnutia s otcom s matkou, ktorá do stretnutí zasahovala a neskôr chodila
na stretnutie vždy v sprievode kamaráta alebo kamarátky, kedy sa maloletá reálne otcovi nevenovala,
ale svoju pozornosť upriamovala na svoj doprovod. Z odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie je
zrejmé, že súd tieto vyššie uvedené skutočnosti žiadnym spôsobom pri svojom rozhodovaní neposúdil a
nevyhodnotil. Navyše matka maloletej i naďalej zasahuje do stretávania otca s maloletou. V tomto smere

ďalej otec zdôrazňuje, že styk otca s maloletou sa žiadnym spôsobom nevykonával od apríla 2014 do
novembra 2022, a to z dôvodu, že matka maloletej tomuto styku aktívne a bezdôvodne bránila, pričom
táto skutočnosť bola viackrát konštatovaná rôznymi súdmi, vrátane súdu prvej inštancie v tomto konaní.
K obnoveniu styku došlo až na základe „vyhrážky“ súdu prvej inštancie, že ak nedôjde k obnoveniu
styku otca s maloletou, súd maloletú matke odníme a umiestni ju do zariadenia. Následne sa maloletá

začala s otcom nepravidelne stýkať, a to maximálne 2x do mesiaca na 2 hodiny. Súd prvej inštancie
napriek dlhodobej neexistencie styku otca s maloletou usúdil, že styk nie je potrebné upravovať. Od
uskutočnenia posledného pojednávania vo veci dňa 11.7.2023 ku dňu spísaniu odvolania sa otec s
maloletou videl 2x, a to napriek skutočnosti, že momentálne prebiehajú letné prázdniny, pretože vždy,
keď otec navrhne dcére stretnutie, maloletá ho odmietne s tým, že už má iný program. Navyše maloletá

sa u otca prostredníctvom SMS správy dožadovala, aby si ďalšie stretnutia dohadovali prostredníctvom
SMS správ, čo otec opätovne vníma ako snahu matky o zásah do stretávania sa. Uviedol, že rešpektuje
skutočnosť, že maloletá nastupuje do novej školy a že má aj iné mimoškolské aktivity, avšak uvedené
nemôžebyťdôvodomnaneupraveniestykuotcasmaloletouvôbectak,akotouviedolsúdprvejinštancie
vo svojom rozhodnutí, predovšetkým za stavu, kedy tento styk 9 rokov neprebiehal vôbec. Vzhľadom na

uvedené otec navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti neupravenia
styku a rozhodol tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať každý párny víkend od piatku od
18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každú stredu od 18.00 hod. do 20.00 hod.

7. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že vydaný rozsudok Mestského súdu Košice bol

vydaný po komplexne vykonanom dokazovaní a je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa. Podané
odvolanie otca neobsahuje žiadne také nové podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu
napadnutéhorozhodnutia.Lennaokrajmatkadieťaťapoukazuje,ženepožadovalaodotcadieťaťadlžné
výživné za obdobie od 15.7.2019 do 31.7.2023, preto považuje podané odvolanie otca aj z tohto pohľaduza nedôvodné. Matka navrhla, aby odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP rozsudok Mestského súdu
Košice potvrdil vo všetkých výrokoch ako vecne správny.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie

pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, a nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom a rozsudok v časti určenia výživného zrušil podľa § 389

ods. 1 písm. d) CSP a v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. V časti úpravy styku zmenil rozsudok postupom vyplývajúcim z ustanovenia
§ 388 CSP.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti

a to výroku I., ktorým určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 200 eur mesačne od doručenia rozsudku
a výrok, ktorým súd styk otca s maloletou H. neupravil.

10. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej

starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

11. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity

dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Súdom prvej inštancie bolo v rámci dokazovania zistené, že rozsudkom Okresného súdu Košice II,
č.k.23P/241/2014-337zodňa9.6.2016vspojenísdopĺňacímrozsudkomOkresnéhosúduKošiceII,č.k.
23P/241/2014-479 zo dňa 9.3.2018 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č.k. 7CoP/194/2018-510
zo dňa 29.3.2019 bola maloletá H. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v
dvojtýždňových intervaloch. Striedavá osobná starostlivosť o maloletú dcéru sa nikdy nerealizovala. V

danom prípade na základe skutočne zisteného skutočného stavu vychádzajúc z výpovede rodičov, správ
kolízneho opatrovníka, výsluchu maloletej ako aj predchádzajúcich súdnych konaní možno jednoznačne
konštatovať, že matka svojvoľne nerešpektuje súdne rozhodnutia a neumožňuje žiaden kontakt otca s
maloletou dcérou. Uvedená skutočnosť už bola skonštatovaná súdom prvej inštancie v konaní vedenom
na Okresnom súde Košice II č.k. 23P/241/2014, ako aj odvolacím súdom v danej veci. Najvyšší

súd Slovenskej republiky o dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn.
7CoP/194/2018 zo dňa 29.3.2019, ktorým bolo dovolanie matky odmietnuté, konštatoval, že záujem
maloletého dieťaťa nemožno vidieť iba v tom, že za každú cenu bude rešpektovaný faktický vzťah. Nie
je to namieste najmä vtedy, ak by faktický vzťah bol vyvolaný svojvoľným nerešpektovaním súdnych
rozhodnutí alebo práv druhého rodiča. Zdôraznil, že Zákon o rodine v ustanovení § 24 ods. 4 na prvom

mieste určuje ako podmienku pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností rešpektovanie
práva maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Až od tejto podmienky sa
odvíjajú ostatné kritériá pre posudzovanie najlepších záujmov maloletého dieťaťa s ohľadom na jehocitové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a s ohľadom na schopnosti
rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

13. V tomto konaní bol viackrát zisťovaný názor maloletej, a to kolíznym opatrovníkom, ako aj zákonnou
sudkyňou, kedy maloletá opakovane uvádzala, že sa s otcom nechce stretávať, pretože sa ho bojí, na
druhej strane nevedela vysvetliť dôvod jej obáv. Matka, ako aj kolízny opatrovník navrhli, aby stretávanie
sa maloletej dcéry s otcom nebolo upravené z dôvodu, že maloletá sa začala s otcom stretávať, zatiaľ
sa len spoznávajú, maloletá nastupuje od septembra na strednú školu a nevie, aký bude mať režim,

zároveň sa venuje tancu, kde chodí dvakrát týždenne na tréningy, pričom pred súťažou je tréningov viac.
Z vyjadrenia otca vyplýva, že s dcérou sa stretáva asi dvakrát do mesiaca na dve hodiny, pričom dcéra
si na stretnutia vždy privedie kamarátku. Počas letných prázdnin k stretnutiu dcéry s otcom nedošlo,
dcéra mu vždy napísala, že má iný program.

14. Matka v tejto veci podala návrh na zmenu súdneho rozhodnutia a žiadala zverenie maloletej

do svojej osobnej starostlivosti z dôvodu, že striedavá osobná starostlivosť sa nerealizuje, oni ako
rodičiaspoluvôbecnekomunikujú,čímabsentujezákladnýpredpokladprenariadeniestriedavejosobnej
starostlivosti. Dcéra sa s otcom nechce stretávať. Až v priebehu tohto konania poskytla matka otcovi
telefónny kontakt na seba, ako aj na maloletú dcéru. Napriek snahe teda otec nemal možnosť sa s
dcérou skontaktovať.

15. Z vykonaného dokazovania s prihliadnutím aj na predchádzajúce súdne konania je zrejmé, že bez
intervencie súdu formou presnej úpravy styku otca s maloletou dcérou nebude realizované právo otca
na stretávanie sa s maloletou dcérou, ani rešpektovaný najlepší záujem dieťaťa, ktorého najdôležitejšou
súčasťou je právo byť v kontakte s oboma rodičmi. Je pravdou, že maloletá H. opakovane vyjadrila

názor, že sa otca bojí, dokonca sa vyjadrila, že by otca ani nespoznala, ak by ho stretla. Vyjadrovala
sa, že otec o ňu nejavil záujem, nepamätá si na pekné zážitky s ním. Takto zistený skutočný stav vo
vnímanímaloletejpresnezodpovedávýchovnémumodelumatky,ktoráneumožnilaotcovisasmaloletou
dcérou stretávať. Vyjadrenia a pocity maloletej H. vo vzťahu k otcovi pramenia z takto nastaveného
výchovného prostredia, kedy matka z dôvodu svojho negatívneho postoja k otcovi maloletej neumožnila

svojej maloletej dcére realizovať jej základné právo na výchovu a vytvorenie si vzťahu s oboma rodičmi.

16. V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem maloletej H.. Ten vyhodnocuje
súd v každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom
v čl. 5 Zákona o rodine. Každé dieťa má pritom prezumovaný záujem udržiavať a rozvíjať citové

väzby s obidvomi rodičmi. Vzhľadom na uvedené súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a
povinností dbá o to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore s inými záujmami dieťaťa.

17. Ak by sa súd mal odkloniť od zásady rovnocennosti postavenia rodičov, musí tak byť učinené

len z dôvodu porušenia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Za súčasného stavu, pokiaľ súdom
nie je upravený styk a preukázateľne sa styk nerealizuje, je otec de facto vylúčený z výkonu svojich
rodičovských práv a povinností, a aj v prípade jeho záujmu o výchovu maloletej nemá vytvorený
dostatočný časový priestor na budovanie vzájomného citového vzťahu s dcérou.

18. Odvolací súd tak nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, pokiaľ za zistených podmienok
ponechal styk v podobe bez úpravy styku, keď jednoznačne z výsledkov vykonaného dokazovania
vyplynul záver o potrebe autoritatívneho rozhodnutia súdom. Štát má zodpovednosť prostredníctvom
svojich orgánov, teda aj prostredníctvom súdu viesť rodičov ku konštruktívnemu riešeniu krízy ich rodiny
a k rešpektu k rodičovstvu druhého rodiča. Túto povinnosť však súd prvej inštancie nedodržal, pretože

svoje rozhodnutie neupraviť styk založil fakticky na vyslovenom názore maloletej a na verzii druhého z
rodičov,abyakýmkoľvekkritickýmspôsobomvyhodnotilzistenéokolnosti.Súdprvejinštancienevysvetlil
dostatočne, prečo tento styk po zistených okolnostiach ponechal na rozhodnutí maloletého dieťaťa a
matky, s ktorým dieťa žije v spoločnej domácnosti. Styk otca s maloletou dcérou má zásadný význam pre
emočné puto medzi nimi a pre ďalší vývoj vzájomného vzťahu. Čím ďalej nebude ich vzájomný kontakt

vôbec prebiehať, o to náročnejšie neskôr obnovenie tohto vzťahu.

19. Vyhodnocujúc záujem maloletého dieťaťa za dôležité považuje odvolací súd vytvorenie možnosti a
potreby sanácie vzťahu medzi otcom a dcérou. Odvolací súd nezistil žiadne závažné dôvody, pre ktorémaloletá otca odmieta. Je rovnako možné, že signalizovaný názor dieťaťa vypovedá o tom, že maloletá
dcéra je vystavovaná konfliktom lojality. V najlepšom záujme maloletej rozhodne nie je nestretávať sa
so svojím otcom a súd v starostlivosti o maloleté deti nesmie rezignovať na správanie maloletej.

20. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a upravil stretávanie sa otca s maloletou dcérou
tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou každý párny týždeň od piatka od 18.00 hod.
do nedele do 18.00 a každú stredu od 18.00 hod. do 20.00 hod. Odvolací súd tak, ako už vyššie uviedol,
vzhliadol nevyhnutnosť potreby upraviť styk otca s maloletou dcérou a súčasne mal za to, že nie je

potrebné vo veci vykonať ďalšie dokazovanie k úprave styku. Súdom prvej inštancie bol podrobným
spôsobom zistený skutočný stav veci týkajúci sa stretávania sa otca s maloletou dcérou. Matka ani
maloletá dcéra sa napriek opakovaným snahám zo strany súdu prvej inštancie nevyjadrili k tomu, kedy
a v akých časoch by mal byť styk otca s dcérou upravený. Matka žiadala styk neupraviť z dôvodu, že
dcéra nastupuje na strednú školu a nevedia, aký bude mať režim a zároveň sa venuje tancu. Tieto
námietky matky nie sú relevantné. Otec žiadal o úpravu styku s dcérou v popoludňajších hodinách a

počas víkendu, teda v čase, keď dcéra nie je v škole. Maloletá H. je už vo veku XX rokov, teda na tanečné
tréningy dochádza sama, nie je potrebné ju sprevádzať a v prípade súťaží počas víkendov je otec
rovnako spôsobilý ako matku ju na súťaž odviesť a zabezpečiť všetko, čo potrebuje. Takto upraveným
stykom bude zabezpečený pravidelný kontakt maloletej H. s otcom, aby sa ich vzťah postupne obnovil
a maloletá H. nadobudla v otcovi dôveru. Je potrebné, aby matka maloletej do ich vzájomného vzťahu

nezasahovala, dcéru v kontakte s otcom podporovala, uvedomila si potrebu dieťaťa mať blízky vzťah k
obom rodičom. Otec maloletej by mal rešpektovať dcéru, pristupovať k nej s chápavým prístupom k jej
záľubám, voľnočasovým aktivitám, ako aj sociálnych kontaktov.

21. Vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti je potrebné, aby súd prvej inštancie doplnil dokazovanie

za účelom zistenia skutočného stavu a na základe toho mohol rozhodnúť o povinnosti otca prispievať
výživným na maloletú dcéru.

22. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že otec maloletej svoje majetkové
pomery žiadnym spôsobom nezdokladoval. Súd aplikoval zásadu potenciality príjmu, pretože mal za

to, že otec má potenciál dosahovať vyšší príjem (pričom neuviedol, z akého potenciálneho príjmu
otca vychádzal), ktorý nevyužíva. V odôvodnení rozsudku uvádzal príjem otca vo výške 500-600 eur
mesačne, z toho, že pracuje len niekoľko hodín ako V. a svoj pracovný čas si manažuje sám. Otec v
rámci podaného odvolania uviedol, že on pracuje päť dní v týždni od 7.00 hod. do 16.00 hod., avšak
dostáva zaplatené len za reálne uskutočnené odvozy zákazníkov, čas, ktorý strávi v aute čakaním na

zákazníka, mu nie je preplatený, nie je teda dôvod, aby súd vychádzal z potenciality príjmu.

23. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaniach, ktoré sa riadia Civilným mimosporovým poriadkom
je súd povinný zistiť skutočný stav veci a to aj v prípade, ak sú účastníci konania nečinní. Uplatňuje
sa tu tzv. vyšetrovacia zásada, to znamená, že súd z úradnej moci je povinný vykonať všetky dôkazy

potrebné pre rozhodnutie vo veci. Súd sa nemôže uspokojiť s tým, že otec svoje majetkové a príjmové
pomery dostatočne nepreukáže.

24. V konaní pre ustálenie skutočného stavu veci je potrebné doplniť dokazovanie vyžiadaním si
správy zamestnávateľa otca a to predložením pracovnej zmluvy otca, či otec pracuje na riadny alebo

polovičný pracovný úväzok (čo je uvedené v správe zo šetrenia kolízneho opatrovníka) s vysvetlením
od zamestnávateľa, ako je mu a v akej výške vyplácaná odmena za vykonanú prácu, taktiež či sú
mu poskytované aj nejaké benefity v rámci práce. Príjem otca je potrené zistiť minimálne za obdobie
posledných dvoch rokov. V prípade znižovania jeho príjmu za uvedené obdobie je potrebné k tejto
skutočnosti otca vypočuť, resp. doplniť dokazovanie v tejto časti dožiadaním zamestnávateľa otca. Súd

prvej inštancie ďalej podrobne vypočuje otca k jeho vzdelaniu, doterajším pracovným skúsenostiam, k
tomu, či je možné, aby sa profesijne uplatnil aj v inej oblasti (otec uvádzal, že absolvoval opatrovateľský
kurz), keď ako otec sám tvrdí vplyvom „iných V.“ sa jeho príjem oproti minulosti výrazne znížil. Je
potrebné zistiť, či je otec držiteľom len vodičského oprávnenia skupiny B, alebo aj iných skupín, pre účely
zistenia jeho možného zamestnania v oblasti dopravy. Následne dopytom na Úrade práce, sociálnych

vecí a rodiny podľa miesta bydliska otca zistí ponuky voľných pracovných miest s predpokladaným
príjmom. Ak bude súd prvej inštancie po takto vykonanom dokazovaní toho právneho názoru, že je
potrebné vychádzať z potencionálneho príjmu otca, výšku príjmu otca ustáli, aby bolo zrejmé, z akej
výšky príjmu vychádzal pri určení jeho vyživovacej povinnosti.25. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere a zistení skutočného stavu veci bude môcť súd
prvej inštancie vo veci opätovne rozhodnúť.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).