Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/154/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124208768
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124208768.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

-25- 17Csp/154/2024
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného: Mgr. Matúš Macko, advokát so sídlom Karpatská
804/10, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25/25,
82496Bratislava,IČO:35792752,právnezastúpenému:AdvokátskakanceláriaJUDr.AndreaCviková,

s.r.o., so sídlom Kubíniho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 2333 516, o určenie, že úver je bezúročný a bez
poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 26,60 EUR s prísl. a o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

-2- 17Csp/154/2024
I. Súd u r č u j e , že úver poskytnutý na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8500204244
zo dňa 27.11.2017 je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 26,60 EUR spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy 26,60 EUR od 25.10.2024 do zaplatenia, a to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti príslušenstva bezdôvodného obohatenia žalobu z a m i e t a .

IV. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX, uvedená v článku 10. Porušenie Zmluvy a upozornenie na následky nesplácania
úveru, v bode 10.3 v znení: „V prípade omeškania Dlžníka, Ručiteľa 1, Ručiteľa 2 so splácaním úveru
alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy je Veriteľ oprávnený aj predložiť platiteľovi
mzdy Dlžníka, Ručiteľa 1 a Ručiteľa 2 Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej
pohľadávky zrážkami zo mzdy, vymáhať pohľadávku z tejto Zmluvy podaním žaloby na príslušnom súde
a následne vymáhať pohľadávku v exekučnom konaní. Veriteľ a Dlžník sa môžu dohodnúť, že Dohodu

o zrážkach zo mzdy predložia platiteľovi mzdy Dlžníka aj pred vznikom omeškania so splácaním úveru
alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy (napr. z dôvodu uhrádzania záväzkov v
termínoch ich splatnosti priamo zrážkami zo mzdy). Veriteľ je v súlade so zákonom oprávnený postúpiť
pohľadávkuztejtoZmluvy,ktorúmávočiDlžníkovi,inejfyzickejaleboprávnickejosobe.“,jeneprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

V. Súd u r č u j e , že zmluvné podmienky v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX, uvedené v článku 11. Sankcie, v bode 11.1, 11.2 a 11.5, v znení: „V prípade
omeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo jej časti je Dlžník povinný
zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 %
p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo ich časti
o viac ako tri mesiace stali podľa článku 10. ods. 10.1. písm. a) tejto Zmluvy okamžite splatnými všetky
záväzky Dlžníka podľa tejto Zmluvy, je Dlžník povinný ďalej zaplatiť aj zmluvnú pokutu vo výške 0,04% dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t.j. 14,6 % p.a.) zo zosplatnených záväzkov podľa odseku
10.1. tejto Zmluvy.“
„Okrem zmluvnej pokuty podľa odseku 11.1. tejto Zmluvy je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z

omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení,
k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak,
aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 11.1. tejto Zmluvy nepresahovala maximálnu výšku podľa
ods. 11.3. tejto Zmluvy.“

„Dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty
podľa tejto Zmluvy nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej
porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy, a to vo
výške neuhradenej zmluvnej pokuty.“, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

VI. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo

dňa XX.XX.XXXX, v článku 13. Vyhlásenie o Všeobecných obchodných podmienkach a o Sadzobníku
poplatkov, bod 13.1, v časti v znení: „... Podpisom tejto Zmluvy vyhlasuje Dlžník, že sa so Všeobecnými
obchodnými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov oboznámil a vie, že uzavretím Zmluvy sa stávajú
jej súčasťou. Podpisom tejto Zmluvy vyhlasuje Ručiteľ 1, Ručiteľ 2, že sa so Všeobecnými obchodnými
podmienkami a Sadzobníkom poplatkov oboznámil a vie, že sú súčasťou uzavretej Zmluvy.“, je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

-21- 17Csp/154/2024
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.10.2024 domáhal, aby súd určil, že úver zo
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je bezúročný a bez poplatkov,
uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 26,60 EUR spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy 26,60 EUR od druhého dňa po dni doručenia

žaloby žalovanému do zaplatenia sumy 26,60 EUR a zároveň, aby určil žalobcom špecifikované
zmluvné podmienky (článku 10. Porušenie Zmluvy a upozornenie na následky nesplácania úveru v bode
10.3., v článku 11. Sankcie v bode 11.1., 11.2. a 11.5. a v článku 13. Vyhlásenie o všeobecných
obchodných podmienkach a o Sadzobníku poplatkov v bode 13.1) za neprijateľné zmluvné podmienky.
Uplatnil si tiež nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel

Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX. Na základe žiadosti o poskytnutie
spotrebiteľského úveru mu bol schválený úver vo výške 2 000 EUR s mesačnou splátkou 59,60 EUR
pri počte splátok 48, a to s ročnou úrokovou sadzbou úveru 18,81 %, RPMN 20,38 % a s celkovou
čiastkou 2 860,80 EUR. Žalobca zaplatil žalovanému doposiaľ splátky spolu vo výške 2 026 EUR.
Žalobca zastával názor, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
pričom ale táto neobsahuje obligatórne náležitosti vyžadované v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z., a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ), ročnú percentuálnu
mieru nákladov a všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9
ods. 2 písm. k/ ZoSÚ). Mal za to, že v zmluve absentuje explicitné vyjadrenie predpokladov použitých

na výpočet RPMN, tak aj keby si ich mal v zmluve nájsť sám, tak nie je možné zistiť, či ním nájdené
predpoklady použité na výpočet RPMN sú totožné s tými, ktoré použil na výpočet RPMN žalovaný.
Keďže zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZoSÚ je predmetný úver podľa
§ 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ bezúročný a bez poplatkov. Žalobca ďalej uviedol, že zmluva neobsahuje
správny údaj o výške RPMN, ktorá je v zmluve uvedená vo výške 20,38 %. Žalobca ako pomôcku na

overenie správnosti hodnoty RPMN v zmluve použil najaktuálnejšiu RPMN kalkulačku uverejnenú na
portáli Národnej banky Slovenska. Podľa RPMN kalkulačky NBS je hodnota RPMN predmetného úveru
21,59 % a nie 20,38 %, ako je uvedené v zmluve. Výpočet pritom prispôsobil možnostiam kalkulačky
a všetky dátumy posunul na obdobie po roku 2022, avšak vchádzal z predpokladu, že nedošlo k zmene
vzorca. Navrhol, aby žalovaný uviedol či hodnotu RPMN vypočítal podľa zákonného vzorca, alebo podľa

vlastnej kalkulačky RPMN a aby predložil výpočet RPMN, podľa ktorého je jeho hodnota 20,38 %, takako je v zmluve. Navyše mal tiež za to, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy nekonal v súlade s § 7 ods.
1 ZoSÚ. Poukázal na žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru č XXXXXXXXXX z XX.XX.XXXX
ods. 6 Analýza bonity bod 2. výdavky, kde sa uvádzajú splátky úverov pôžičiek, leasingu, výživného,

hypotéky a pod. vo výške 88,18 EUR a životné výdavky 5 EUR. Žalovaný v predmetnej časti uviedol
splátku úveru, ktorý mu poskytol dňa XX.XX.XXXX, pričom v tom čase mal žalobca uzavretú s VÚB,
a.s. Zmluvu o poskytnutí úveru „Hypopôžička“ č. E. z XX.XX.XXXX s úverom vo výške 10 756 EUR
a mesačnou splátkou 141,90 EUR, avšak žalovaný sa na toto žalobcu nepýtal. Čo sa týka životných
výdavkov, tieto uviedol vo výške 5 EUR bez toho, aby zohľadnil výšku životného minima, pričom mal

vedomosť o tom, že je žalobca je ženatý a má dve nezaopatrené deti, pričom výška životného minima
v roku 2017 bola 210,20 EUR mesačne pre plnoletú fyzickú osobu a 146,64 EUR pre ďalšiu spoločne
posudzovanú plnoletú fyzickú osobu a 95,96 EUR mesačne v prípade nezaopatreného dieťaťa alebo
zaopatreného neplnoletého dieťaťa. Žalobca poukázal na následky toho, ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ vyjadrené v § 11 ods. 2 ZoSÚ. Pre úplnosť dodal, že priemerné
úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny pri spotrebiteľských úveroch so

splatnosťou od 1 do 5 rokov, v mesiaci november 2017 boli vo výške 5,16 % p.a. Úrok stanovený
veriteľom v zmluve o úvere je takmer štvornásobne vyšší, preto mal za to, že sa prieči dobrým mravom
a nie je v súlade s § 39 OZ. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov
poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 M Cdo 1/2009 zo dňa 31. júla 2009). Dojednanie o úrokovej sadzbe tak považoval

žalobca za absolútne neplatné. Bezdôvodné obohatenie vo výške 26,60 EUR pritom podľa žalobcu
pozostáva z časti splátky zo dňa 14.10.2022 vo výške 60 EUR (z toho 33,40 EUR pripadá na istinu
poskytnutého úveru a 26,600 nad istinu poskytnutého úveru). Poukázal na § 11 ods. 4 ZoSÚ z ktorého
vyplýva, že spotrebiteľ má vždy právo žiadať, aby súd posúdil, či je úver bezúročný a bez poplatkov
výrokom rozsudku, a to bez ohľadu na to, či by inak mohol túto otázku posúdiť len ako otázku predbežnú.

Napokon žalobca uviedol, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré už boli súdmi
určené za neprijateľné, a to:
- zmluvná podmienka uvedená v článku 10. Porušenie Zmluvy a upozornenie na následky nesplácania
úveru, bod 10.3 v znení:
„V prípade omeškania Dlžníka, Ručiteľa 1, Ručiteľa 2 so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného

záväzku podľa tejto Zmluvy je Veriteľ oprávnený aj predložiť platiteľovi mzdy Dlžníka, Ručiteľa 1 a
Ručiteľa 2 Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky zrážkami zo
mzdy, vymáhať pohľadávku z tejto Zmluvy podaním žaloby na príslušnom súde a následne vymáhať
pohľadávku v exekučnom konaní. Veriteľ a Dlžník sa môžu dohodnúť, že Dohodu o zrážkach zo mzdy
predložia platiteľovi mzdy Dlžníka aj pred vznikom omeškania so splácaním úveru alebo akéhokoľvek

peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy (napr. z dôvodu uhrádzania záväzkov v termínoch ich splatnosti
priamozrážkamizomzdy).VeriteľjevsúladesozákonomoprávnenýpostúpiťpohľadávkuztejtoZmluvy,
ktorú má voči Dlžníkovi, inej fyzickej alebo právnickej osobe.“
Žalobca mal za to, že obsah zmluvného dojednania, ktoré zapracoval do formulára žalovaný, nemal
možnosť ovplyvniť alebo odmietnuť a toto dojednanie umožňuje veriteľovi vymáhať pohľadávku

z úverového vzťahu bez toho, aby pred vymáhaním došlo k posúdeniu dôvodnosti a zákonnosti
vymáhanej pohľadávky. Žalovaný si vymienil možnosť predloženia dohody o zrážkach zo mzdy
zamestnávateľovi žalobcu ešte pred vznikom omeškania so splácaním úveru a toto dojednanie
spôsobuje hrubú nerovnováhu medzi právami veriteľa a spotrebiteľa v prospech veriteľa. Dohoda
o zrážkach mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných

podmienok. Žalobca tiež rozsiahlo citoval rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/30/2019 zo
dňa 26.09.2019, vydaný vo vzťahu k žalovanému ohľadom dohody o zrážkach zo mzdy. Poukázal tiež
na § 53 ods. 4 písm. b) OZ.
- zmluvné podmienky v článku 11. Sankcie, v bode 11.1., 11.2. a 11.5. Zmluvy, v znení:
„11.1. V prípade omeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo jej časti je

Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania
(t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov
alebo ich časti o viac ako tri mesiace stali podľa článku 10. ods. 10.1. písm. a) tejto Zmluvy okamžite
splatnými všetky záväzky Dlžníka podľa tejto Zmluvy, je Dlžník povinný ďalej zaplatiť aj zmluvnú pokutu
vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.) zo zosplatnených záväzkov

podľa odseku 10.1. tejto Zmluvy.“
„11.2. Okrem zmluvnej pokuty podľa odseku 11.1. tejto Zmluvy je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi úrok
z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení,k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak,
aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 11.1. tejto Zmluvy nepresahovala maximálnu výšku podľa
ods. 11.3. tejto Zmluvy.“

„11.5. Dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej
pokuty podľa tejto Zmluvy nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej
porušením povinností, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy, a to vo
výške neuhradenej zmluvnej pokuty.“
K neprijateľnosti týchto zmluvných podmienok a obsahovo obdobných, priamo vo vzťahu k žalovanému,

poukázal žalobca na rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn. 20Csp/35/2021, z 03.02.2021; sp.
zn. 24Csp/2/2023, z 29.09.2023; na rozsudky Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2Csp/21/2022, z
23.09.2022; sp. zn. 6Csp/15/2022, z 12.08.2022; sp. zn. 8Csp/13/2022, z 31.07.2023 a na rozsudok
Okresného súdu Poprad sp. zn. 11Csp/6/2021, zo 04.05.2023. Z odvolacích rozhodnutí Krajského súdu
v Prešove na rozsudok sp. zn. 7CoCsp/52/2021, z 30.05.2023.
- časť zmluvnej podmienky uvedenej v článku 13. Vyhlásenie o všeobecných obchodných podmienkach

a o sadzobníku poplatkov, bod 13.1. Zmluvy, v znení: „... Podpisom tejto Zmluvy vyhlasuje Dlžník, že
sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov oboznámil a vie, že uzavretím
Zmluvy sa stávajú jej súčasťou. Podpisom vyhlasuje Ručiteľ 1, Ručiteľ 2, že sa so Všeobecnými
podmienkamiaSadzobníkompoplatkovoboznámilavie,žesúsúčasťouuzavretejZmluvy.“Neprijateľná
je z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach

zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Na spotrebiteľa sa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ
neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť
účastník konania, a to v otázke oboznámenia sa s poistnými a úverovými podmienkami. Žalobca ako
spotrebiteľ si týmto zmluvným dojednaním zhoršil svoje zmluvné postavenie, ako to predpokladá § 54
ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o individuálne dojednanie a ide o stav

podľa § 53 ods. 2 OZ. Žalobca citoval i rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoCsp/46/2021, z
13.12.2021.Záverompoukázalnazásaduprávnejistotyvyjadrenúvčlánku2CSP,akoajvrozhodovacej
činnosti Ústavného súdu SR, ktorá zaväzuje k rozhodnutiu obdobne v obdobných veciach. Zastával tiež
názor, že v prípade už judikovanej neprijateľnej zmluvnej podmienky súd nemusí opätovne zdôvodňovať
neprimeranosť zmluvnej podmienky a stačí poukázať na už právoplatný rozsudok súdu.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.11.2024 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K obligatórnym
náležitostiam uviedol, doba trvania zmluvy vyplýva z článku 5 zmluvy, kde je uvedené, že zmluva sa
uzatvára na dobu určitú do dátumu splatnosti poslednej splátky, pričom dátum splatnosti poslednej
splátky bol stanovený v zmluve na 01.12.2021. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje údaj o RPMN

a predpoklady použité pre výpočet RPMN sa uvádzajú na prvej strane zmluvy a tiež vyplývajú z článku 7
zmluvy. „Predpoklady na výpočet RPMN. Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza
z predpokladu, že úver bol poskytnutý okamžite a v dohodnutej sume, táto Zmluva zostane platná
dohodnutý čas, Veriteľ a Dlžník si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených
v Zmluve a nedôjde k zmene splátkového kalendára. RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského
úverupodľaprílohyč.2kzákonuč.129/2010Z.z.“Žalovanýpovažovaltakétovymedzeniepredpokladov
použitých pre výpočet RPMN za súladné so zákonom č. 129/2010 Z.z. i smernicou Rady 2008/48, jej
článkom 19, i rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 7Cdo/183/2020 zo dňa 24.02.2021,
v ktorom najvyšší súd uviedol, že zákon nepožaduje predpodpoklady pre výpočet RPMN špeciálne

v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN). Mal za to, že tvrdenie žalobcu o absencii
obligatórnych náležitostí je nesprávne. K RPMN uviedol, že žalobca predložil vymyslený, nesprávny
výpočet RPMN nezodpovedajúci údajom z úverového vzťahu. Ak by žalobca použil údaje o uzavretí
zmluvy, o splatnosti prvej splátky a splatnosti nasledujúcej splátky a tieto by zadal do ním predkladaného
výpočtu, potom by ním predložený výpočet ani nepredkladal. Na rozdiel od žalobcom predloženého

výpočtu dátum čerpania úveru nebol 31.12.2023, ale bol to dátum 27.11.2017, dátum prvej splátky
nebol 01.01.2024, ale bol 01.01.2018. Žalovaný zastával názor, že žalobca vedome a cielene zadal
nepravdivé údaje do svojho výpočtu. Žalobcovi budú vychádzať iné výsledky, ak namiesto prvého
obdobia vstupujúceho do výpočtu RPMN (obdobie medzi uzavretím zmluvy a splatnosťou prvej splátky)
uvedie 1 deň, hoci v skutočnosti to bolo obdobie 35 dní. Údaj uvádzaný žalobcom tak neobstojí,

pretoževychádzazúplneinýchpodmienok.Žalobcatietonesprávneúdajedonímpredloženéhovýpočtu
predložil vedome a cielene, aby vytvoril zdanie nesprávneho údaju o RPMN. Ak by žalobca na overenie
využil napríklad iné spôsoby výpočtu RPMN (napríklad web Ministerstva financií SR fininfo.sk), potom
by dospel k výsledku, z ktorého vyplýva, že hodnota RPMN uvedená v zmluve o spotrebiteľskomúvere nie je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Za nedôvodné tiež považoval tvrdenie
žalobcu o nedodržaní odbornej starostlivosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a mal za to, že
žalobca flagrantne porušil § 7 ods. 2 ZoSÚ. Žalovaný si vyžiadal pred rozhodnutím o schválení žiadosti

o poskytnutie spotrebiteľského úveru výpis z registra NRKI, z ktorého žiaden záväzok s mesačnou
splátkou 141,90 EUR nevyplýva. Zodpovednosť za správnosť údajov z registra má jeho prevádzkovateľ,
nie žalovaný. Za nezrozumiteľné považoval, že žalobca uvádza až teraz, že mal mať aj iný záväzok,
ktorý predtým vedome zamlčal a zatajil. Dalej od Sociálnej poisťovne vyžiadal žalovaný údaje na
overenie príjmu žalobcu a pred a pri posudzovaní žiadosti o úver podanej žalobcom bolo zistené,

že žalobca je zamestnaný a jeho priemerný vymeriavací základ za posledné tri mesiace bol aspoň
712 EUR. Príjmy boli u žalobcu nasledovné: overená mzda 712 EUR, rodinné prídavky na 2 deti
47,04 EUR, vyživovacia povinnosť (ženatý) 139,16 EUR. Výdavky žalobcu boli: na žiadateľa a jeho
partnera 338,64 EUR, na deti 182,12 EUR, splátky PC 88,18 EUR (žiadne iné spoločnosti nie sú
vo výpise z NRKI), a teda výdavky celkom 608,94 EUR. Žalovaný tak vychádzal z voľných zdrojov
289,26 EUR. Koeficient bol 4,85. Životné výdavky vo výške 5 EUR neboli vôbec zohľadňované, ale

zohľadňovaná bola suma životného minima zvýšená o sumu životného minima na manželku, takže
sa vychádzalo zo sumy 338,64 EUR. Dodal, že aj pri teraz tvrdenej splátke 141,90 EUR by voľné
zdroje postačovali na úhradu deklarovanej splátky 141,90 EUR i novoposkytnutého úveru. Žalovaný tak
zastával názor, že neexistuje žiaden dôvod pre tvrdenie o bezúročnosti, pretože zmluva obsahuje všetky
zákonom určené náležitosti a posúdenie schopnosti splácať úver bolo vykonané riadne. Argumentáciu

o odplate a porovnávaní so štatistickými údajmi považoval za odporujúcu Občianskemu zákonníku,
konkrétne § 53 ods. 6 OZ a tiež s § 1 a § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré ustanovujú
spôsob a hodnotu, ktorú odplata za spotrebiteľský úver nemôže prevyšovať, pričom dodržanie tejto
úpravy logicky vylučuje prvok protiprávnosti, a teda aj porušenie § 39 či § 39a Občianskeho zákonníka.
Posledné údaje o priemerných hodnotách ročnej percentuálnej miery nákladov kreditných kariet a

ostatných novoposkytnutých spotrebiteľských úverov za banky a pobočky zahraničných bánk bolo
(pred poskytnutím úveru) zverejnené dňa 27.10.2017 (posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po uplynutí tretieho štvrťroku 2017, pretože za 4. štvrťrok boli údaje zverejnené až
posledný pracovný deň v januári 2018, čiže po uzavretí Zmluvy). Takto zverejnené údaje sa stali
aplikovateľnými podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. až do prvého dňa po ďalšom zverejnení

uvedených údajov. Relevantný údaj v zmysle uvedeného bol teda 10,28 %, - čiže maximálne prípustná
odplata bola 20,56 % ako dvojnásobok hodnoty 10,28 %. Táto hodnota prekročená v zmluve nebola,
a preto aj dojednaná úroková sadzba je plne v súlade s citovanými právnymi predpismi. Úroková
sadzba je jediná zložka odplaty a v tomto prípade nebola vyššia ako odplata. Taktiež mal žalovaný
za to, že štatistické údaje zverejnené po skončení roku 2017, na ktoré poukazuje žalobca, nemohli

byť použité v samotnom roku 2017. K neprijateľnosti zmluvných podmienok zastával názor, že zmluva
neobsahuje žiadnu neprijateľnú zmluvnú podmienku. Mal za to, že pri zmluvách o finančných službách
právna úprava buď vylučuje použitie všeobecnej úpravy, alebo zavádza samostatnú špecifickú úpravu,
pričom príkladom toho je úpravy sankcií za omeškanie spotrebiteľa s plnením záväzku zo zmluvy, ktorej
predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu. Odkázal na § 53b ods.

1 Občianskeho zákonníka, kde je stanovené, že pri spotrebiteľských zmluvách, predmetom ktorých
je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, nesmú byť sankcie za omeškanie
s plnením záväzku spotrebiteľa spolu vyššie ako ustanoví vykonávací predpis. Citoval z dôvodovej
správy k uvedenému ustanoveniu a mal za to, že zmluvná pokuta 0,04 % denne znamená, že je závislá
od doby trvania omeškania a nejde o paušálnu sumu za porušenie povinnosti. V ročnom vyjadrení

znamená 14,6 %, čo je hodnota neprevyšujúca trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania (3 x 5
% ročne). Okrem toho v žalobe opomenul žalobca obmedzenie v článku 11., ods. 11.3, kedy zmluvná
pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac
ako 5 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa

nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov
pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ustanovenie zmluvy podľa žalovaného plne korešponduje s
citovanou právnou úpravou. Uplatnený nárok na zmluvnú sankciu a úrok z omeškania môžu podľa
výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Ak sa tak stane, tak
od daného dňa je možné uplatňovať len zákonný úrok z omeškania. Zákonodarca právne aproboval

dojednanie rovnaké, ako je uvedené v zmluve. Výška zmluvnej pokuty je tak priamo úmerná a závislá
od doby, ktorá uplynula odo dňa splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Z pohľadu primeranosti zmluvnej
pokuty je na mieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanú vo forme pevne stanovenej čiastky a
zmluvnú pokutu dojednanú vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie. Výšku zmluvnej pokutynemožno posudzovať len z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným
navyšovaním o inak primeranú „dennú sadzbu“ zmluvnej pokuty. Opačný záver je neakceptovateľný,
lebo by vo svojom dôsledku zvýhodňoval dlžníka (čím dlhšie by dlžník svoje povinnosti neplnil, tým

viac by bol zvýhodnený pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty) a znamenal
by spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť. Dlžník mohol a môže zabrániť rastu celkovej
výšky zmluvnej pokuty tým, že by v čo najkratšom čase splnili svoju povinnosť vrátiť dlžnú sumu, na
ktorú sa zmluvne zaviazali (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 22. novembra 2006, sp.
zn. 33Odo/61/2005, obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. júna 2009, sp. zn.

33Odo/1779/2006). Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 17.júla 2019, sp.zn. 3Obdo/11/2019 uviedol, že
„za neprimerane vysokú nebola vyhodnotená zmluvná pokuta vo výške 1 % z dlžnej čiastky za každý
deň omeškania (2Cdo, 2Obdo/39/2010), resp. zmluvná pokuta vo výške 0,67 % z dlžnej sumy za každý
deň omeškania (33Odo/61/2005) a ani zmluvná pokuta vo výške 0,23 % denne (33Odo/1779/2006).
Žalovaný rozporoval i tvrdenia o inkorporačnej doložke a považoval ju za štandardnú inkorporačnú
doložku, ktorú predpokladá zákon a z ktorej súčasne pre spotrebiteľa nevyplýva žiadne nové právo, či

povinnosť a podobne. Žalobca pritom v žalobe neoznačil ani jednu situáciu, ktorá by mala predstavovať
zhoršenie jeho postavenia. Všeobecné obchodné podmienky nezakladajú práva a povinnosti nad rámec
zmluvy a zákona a splátkový kalendár je sumarizáciou údajov uvedených na prvej strane zmluvy.

3. Žalobca nevyužil možnosť repliky.

4. Súd nariadil termín pojednávania na deň 11.02.2025.
5. Dňa 29.01.2025 žalobca súdu doručil podanie, v ktorom predovšetkým poukázal na rozsudok SD EÚ
zo dňa 23.01.2025 vo veci C-677/23. Posúdenie doby trvania zmluvy s ohľadom na závery predmetného
rozhodnutia v I. výroku ponechal na posúdenie tunajšiemu súdu. Ak ale žalovaný poukazoval na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/183/2020, tak s ohľadom na výrok II. rozhodnutia SD EÚ
vo veci C-677/23 zo dňa 23.01.2025 považoval právny názor najvyššieho súdu za nesprávny, keď Súdny
dvor v predmetnom II. výroku uviedol, že čl. 10 ods. 2 písm. g) smernice 2008/48 zmenenej smernicou
2011/90 sa má vykladať v tom zmysle, že: predpoklady použité na výpočet RPMN musia byť výslovne
uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať

preskúmaním podmienok zmluvy. Poukázal tiež na bod 3. výroku rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci
C-448/17, z ktorého má vyplývať, že ak zmluva neuvádza RPMN a obsahuje iba matematický vzorec
výpočtu RPMN, tak to nestačí, a tento musí byť doplnený predpokladmi nevyhnutnými na uskutočnenie
tohto výpočtu, a teda o jednotlivé premenné – konkrétne údaje aj s ich pomenovaním. Žalobca mal za to,
že rozsudku SD EÚ vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať nielen úroveň RPMN

(výsledok výpočtu) a môže obsahovať aj matematický vzorec, ktorý však musí byť podľa odôvodnenia
19 Smernice poskytnutý spotrebiteľovi pred uzatvorením zmluva, ale musí obsahovať aj premenné
(predpoklady) použité na výpočet RPMN, s explicitným vyjadrením, že sú to predpoklady použité na
výpočet RPMN. Výklad presadzovaný žalovaný považoval žalobca za v hrubom rozpore s úniovým
právom, ktoré vyžaduje čo najväčšiu informovanosť spotrebiteľa a transparentnosť údajov určených ako

informácie pre spotrebiteľa. Taktiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/130/2022
z 24.10.2023, kde sa najvyšší súd vyjadril, že pre splnenie obligatórnych náležitostí tieto musia byť
uvedenénielenformálne,alemusiabyťajúplné,určité,zrozumiteľnéasprávne.Žalobcatiežobjasňoval,
že dôvod jeho postupu pri výpočte RPMN, kde uvádzal rok 2024 nie 2017 vysvetlil v žalobe, avšak
to že do výpočtu zadal deň 31.12. a nie 27.11., čo má byť podľa žalovaného správny dátum čerpania

úveru, je zapríčinené tým, že v zmluvnom formulári nie je uvedený dátum čerpania úveru, čo je
ďalším dôkazom o nevyhnutnosti uviesť jasne všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, aby sa
takýmto situáciám predišlo. Vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam, opätovne poukázal na
skutočnosť, že postačuje existencia hoc aj jedného právoplatného rozhodnutia, ktoré určuje predmetnú
zmluvnú podmienku za neprijateľnú a absolútne neplatnú. Dodal, že predpokladá, že súdu je známy

postoj žalovaného k judikovaným neprijateľným zmluvným podmienkam, ktorý nerešepektuje § 53a OZ
a to viac je žaloba na určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok dôvodnejšia.

6. Na pojednávaní dňa 11.02.2025 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa
v spise (na čl. 10 žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,

na čl. 12 prepočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), na čl. 15 zmluva o poskytnutí úveru
„Hypopôžička“ č. E. zo dňa XX.XX.XXXX, na čl. 18 priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých
v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody), a to pre rok 2017, na čl. 19 odpoveď na žiadosť
zo dňa 07.10.2022, na čl. 21 platobný príkaz zo dňa 14.10.2022, na čl. 66 zmluva o spotrebiteľskomúvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na čl. 69 žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru
č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na čl. 71 výsledky lustrácie v dátovom zdroji SIC zo dňa
27.11.2017, na čl. 72 výsledky lustrácie v dátovom zdroji EURISC zo dňa 27.11.2017, na čl. 78 súhrnné

informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných
bánk za tretí štvrťrok 2017, stav ku dňu 30.09.2017, na čl. 115 prepočet hodnoty RPMN v kalkulačke
v súdnom registri), oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu, ako aj obsahom celého spisu
a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Žalobca žiadosťou zo dňa 27.11.2017 požiadal žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 2 000 EUR

s požadovanou splatnosťou 48 mesiacov. V rámci žiadosti uviedol okrem bežných identifikačných údajov
aj svoje údaje o príjme – 712 EUR zo zamestnania, iné príjmy neuviedol. Čo sa týka výdavkov v žiadosti
sú uvedené splátky úverov a pôžičiek, leasingu, výživného, hypotéky a pod. 88,18 EUR, životné výdavky
5 EUR a výživné vo výške 0 EUR, t.j. výdavky celkom v sume 93,18 EUR. V žiadosti sa uvádza, že
daňový bonus na počet detí je 0. Žalovaný ďalej uviedol, že je ženatý, počet nezaopatrených detí je 2,
počet členov domácnosti 4, uviedol, že býva v byte v osobnom vlastníctve, uviedol zamestnávateľa a

dátum vzniku pracovného pomeru XX.XX.XXXX.

8. Dňa XX.XX.XXXX žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX,
ktorou sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi spotrebiteľský úver za nasledujúcich
podmienok: celková výška úveru 2 000 EUR, doba trvania zmluvy – zmluva sa uzatvára na dobu

určitú do dátumu splatnosti poslednej splátky, úroková sadzba úveru 18,81 % ročne, odplata 18,81
%, RPMN 20,38 %, priemerná hodnota RPMN 12,99 %, celkové náklady spojené s úverom 860,80
EUR pozostávajúce zo sumy úrokov, ktoré musí dlžník zaplatiť za celú dobu čerpania úveru, celková
čiastka 2 860,80 EUR, výška pravidelnej splátky 59,60 EUR z toho splátka istiny je 41,67 EUR
a splátka úroku 17,93 EUR, počet splátok 48, termíny splatnosti splátky istiny a splátky úroku 1. deň

v kalendárnom mesiaci, dátum splatnosti prvej splátky 01.01.2018, termín konečnej splatnosti úveru
01.12.2021 (podmienky sú uvedené v článku 5 zmluvy).

9. V zmluve je v článku 7 s názvom Predpoklady pre výpočet RPMN uvedené: „Pri výpočte
ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že úver bol poskytnutý okamžite

a v dohodnutej sume, táto Zmluva zostane platná dohodnutý čas, Veriteľ a Dlžník si budú plniť
svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v Zmluve a nedôjde k zmene splátkového
kalendára. RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa prílohy č. 2 k zákonu č.
129/2010 Z.z.“

10. V zmluve je v článku 10. Porušenie Zmluvy a upozornenie na následky nesplácania úveru v bode
10.3. dojednanie: „V prípade omeškania Dlžníka, Ručiteľa 1, Ručiteľa 2 so splácaním úveru alebo
akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy je Veriteľ oprávnený aj predložiť platiteľovi mzdy
Dlžníka, Ručiteľa 1 a Ručiteľa 2 Dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa uspokojenia svojej

pohľadávky zrážkami zo mzdy, vymáhať pohľadávku z tejto Zmluvy podaním žaloby na príslušnom súde
a následne vymáhať pohľadávku v exekučnom konaní. Veriteľ a Dlžník sa môžu dohodnúť, že Dohodu
o zrážkach zo mzdy predložia platiteľovi mzdy Dlžníka aj pred vznikom omeškania so splácaním úveru
alebo akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy (napr. z dôvodu uhrádzania záväzkov v
termínoch ich splatnosti priamo zrážkami zo mzdy). Veriteľ je v súlade so zákonom oprávnený postúpiť

pohľadávku z tejto Zmluvy, ktorú má voči Dlžníkovi, inej fyzickej alebo právnickej osobe.“

11. V zmluve sú v článku 11. Sankcie nasledovné dojednania:
„11.1. V prípade omeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov alebo jej časti je
Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania

(t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka s úhradou mesačnej splátky úveru alebo úrokov
alebo ich časti o viac ako tri mesiace stali podľa článku 10. ods. 10.1. písm. a) tejto Zmluvy okamžite
splatnými všetky záväzky Dlžníka podľa tejto Zmluvy, je Dlžník povinný ďalej zaplatiť aj zmluvnú pokutu
vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t. j. 14,6 % p.a.) zo zosplatnených záväzkov
podľa odseku 10.1. tejto Zmluvy.“

11.2. Okrem zmluvnej pokuty podľa odseku 11.1. tejto Zmluvy je Dlžník povinný zaplatiť Veriteľovi úrok
z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení,
k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výška úrokov z omeškania bude určená tak,aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 11.1. tejto Zmluvy nepresahovala maximálnu výšku podľa
ods. 11.3. tejto Zmluvy.“
11.3. Zmluvná pokuta podľa článku 11. odseku 11.1. tejto Zmluvy spolu s úrokom z omeškania nesmú

spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne
nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; za rozhodujúcu
sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ak tieto
sankcie za omeškanie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za

omeškanie Dlžníka so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
11.4.VprípadeomeškaniaDlžníka(Ručiteľa1,Ručiteľa2)súhradouakéhokoľveksplatnéhopeňažného
záväzku podľa tejto Zmluvy má Veriteľ právo použiť ich osobné údaje v rozsahu mena a priezviska,
adresy trvalého bydliska a dátumu narodenia, spolu so skutočnosťou existencie ich záväzkov po
splatnosti pre potrebu vymáhania svojich splatných nárokov.

11.5. Dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve a zaplatenie akejkoľvek zmluvnej pokuty
podľa tejto Zmluvy nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhradu škody vzniknutej
porušením povinností, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto Zmluvy, a to vo
výške neuhradenej zmluvnej pokuty.“

12. V zmluve sa v článku 13. Vyhlásenie o všeobecných obchodných podmienkach a o sadzobníku
poplatkov v bode 13.1. nachádza dojednanie: „Neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy sú Všeobecné
obchodné podmienky pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Sadzobník poplatkov. Tieto dokumenty
zverejňuje Veriteľ na svojej internetovej stránke a vo svojich obchodných priestoroch. Dlžník je
oprávnený požiadať o ich poskytnutie v elektronickej forme, ako aj v písomnej forme. Podpisom tejto

Zmluvy vyhlasuje Dlžník, že sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov
oboznámil a vie, že uzavretím Zmluvy sa stávajú jej súčasťou. Podpisom tejto Zmluvy vyhlasuje Ručiteľ
1, Ručiteľ 2, že sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov oboznámil
a vie, že sú súčasťou uzavretej Zmluvy.“

13. Z tvrdení žalovaného i predloženého dôkazu – výsledku lustrácie (č.l. 71) vyplýva, že dňa
27.11.20177 lustroval príjem žalobcu v Sociálnej poisťovni, kde si overil jednak skutočnosť, že žalobca
bol zamestnaný a tiež skutočnosť, že priemerný vymeriavací základ žalobcu za posledné tri mesiace
bol aspoň 882 EUR.

14. Z dát dopytu z Eurisc (na č.l. 72) vyplýva, že žalovaný si dňa 27.11.2017 overoval úverovú
zaťaženosť žalobcu, kde zistil, že žalobca mal v tom čase jednu existujúcu úverovú zmluvy a 14
ukončených zmlúv, z toho jednu predčasne. Žalobca mal existujúci úver zo dňa 26.05.2017, ktorého
zostávajúca istina a príslušenstvo boli 3 879 EUR, pričom splátky úveru boli 88 EUR mesačne a počet
zostávajúcich splátok bol 44.

15. Z nesporných tvrdení žalovaného vyplýva, že žalovaný vychádzal pri overovaní úveruschopnosti
žalobcu z príjmov vo výške 898,20 EUR (mzda 712 EUR + rodinné prídavky 47,04 EUR + vyživovacia
povinnosť manžela 139,16 EUR) a výdavkov a záväzkov vo výške 608,94 EUR (na žiadateľa a jeho
partnerku 338,64 EUR, na deti 182,12 EUR a na splátky PC 88,18 EUR).

16. Z nesporných skutkových tvrdení žalobcu, ako aj z prehľadu platieb a doklade o platobnom príkaze
zo dňa 14.10.2022 vyplýva, že žalobca celkovo čerpal sumu 2 000 EUR a uhradil za účelom splatenia
úveru sumu 2 026,60 EUR, pričom uvedený prehľad obsahuje rozpis jednotlivých splátok vykonávaných
za účelom splatenia úveru č. XXXXXXXXXX. Prvá splátka bola realizovaná v mesiaci december 2017

a posledná splátka v prehľade sa uvádza dňa 16.09.2022. Predmetný prehľad je vystavený ku dňu
07.10.2022. Doklad o platobnom príkaze svedčí o vykonaní úhrady 60 EUR dňa 14.10.2022.

17. Zo Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. E. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca spolu
s F. B. ako spoludlžníci uzavreli zmluvu s VÚB, a.s. ako veriteľom, na základe ktorej im bol poskytnutý

úver vo výške 10 756 EUR, ktorý sa zaviazali splatiť v pravidelným 96 mesačných splátkach po 141,90
EUR vrátane poistného. Termín konečnej splatnosti bol v zmluve uvedený na deň 20.05.2021.

18. Zistený skutkový stav súd právne posúdil nasledujúco:19. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä
zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených

v zákone.

20. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úver.

22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného ku dňu uzavretia zmluvy 27.11.2017 (ďalej len „ZoSÚ“)
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa

alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo
platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský

úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného
predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti
určenejnabývanie,pričomustanoveniaosobitnýchpredpisov1c)týkajúcesaposkytovaniatýchtoúverov
tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery
nevzťahuje.

23. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských

úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu 1d ) tak, aby boli splnené podmienky podľa
odsekov 16 a 17.

25. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery

a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.

26. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ

a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet

sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.27. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

28. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ

vyživovaciu povinnosť,17ta)
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

29. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri

výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané
a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta)peňažných záväzkoch spotrebiteľa a
ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety
je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých

zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb
spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať
s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom17td) a príjem spotrebiteľa.

30. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená
názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.

31. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,18aa)
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,z)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

32. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až
l), s), z) a aa).

33. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie
ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
34. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

36. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia úverovej zmluvy 27.11.2017 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia ospotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

37. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú

vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

38. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

39. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

40. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

41. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa

priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

42. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

43. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

44. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

45.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvyodstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

46. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

47. Podľa § 1a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

48. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

49. Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch poskytovaných
spotrebiteľom spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

50. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy 27.11.2017
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

51. Podľa § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom ku dňu 27.11.2017 neprípustné je zabezpečenie

uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
a)dohodouozrážkachzomzdyazinýchpríjmovvprospechpredávajúcehoaleboinejosoby,12cd)ibaže
táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia
a mal možnosť ju odmietnuť, alebo
b) zmenkou alebo šekom.12ce)

52. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že strany sporu uzavreli zmluvu o úvere spotrebiteľského
charakteru (spotrebiteľský charakter zmluvy nebol rozporovaný, vyplýva aj zo samotného znenia zmluvy
a povahy zmluvných strán) a žalobca úver v plnom rozsahu 2 000 EUR čerpal a následne za účelom
splatenia úveru zaplatil postupne v rôznych splátkach celkom 2 026,60 EUR. Spornou medzi stranami

bola predovšetkým otázka naplnenia všetkých obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
najmä žalobcom vytýkanej absencie náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZoSÚ, v dôsledku čoho bola
sporná otázka, či sa úver poskytnutý na základe dotknutej zmluvy nemá považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Sporná medzi stranami sporu bola i otázka, či si veriteľ splnil svoju povinnosť s odbornou
starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, kde žalobca zastával názor,

že i z tohto titulu má byť úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho žalobca namietal
i privysoký úrok z úveru, z čoho vyvodzoval, že by mal byť ako úžerný absolútne neplatný. Čo sa týka
jednotlivých žalobcom špecifikovaných zmluvných podmienok, sporné bolo právne posúdenie, či tieto
zmluvné podmienky napĺňajú znaky neprijateľných zmluvných podmienok.

53. Prípustnosť žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd odvodil od § 137 písm. d)
Civilného sporového poriadku a aktuálne účinného § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého
sa spotrebiteľ môže v pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

54. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v zmluve neabsentuje náležitosť podľa
§ 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ o dobe trvania zmluvy, keďže túto je jednoznačne zo zmluvy možné vyvodiť
z jej úvodných ustanovení týkajúcich sa doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti - a teda do
01.12.2021. Doba trvania zmluvy je tak v zmluve uvedená eurokonformným spôsobom.55. Vzhľadom na vykonaný dodatočný prepočet RPMN v dostupnej kalkulačke súd dospel tiež k záveru,
že RPMN je v zmluve o úvere uvedená v správnej výške, keď súd použil správne vstupné údaje,

vychádzajúce i zo žalovaným spomínaného článku obsahujúceho popis predpokladov pre výpočet
RPMN.

56. Súd ale, i s ohľadom na závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-677/23 zo dňa
23.01.2025, konštatuje, že v zmluve sa nenachádzajú jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom

uvedené predpoklady pre výpočet RPMN. Článok 7 zmluvy obsahuje opísanie predpokladov pre výpočet
RPMN, ktoré teoreticky dáva vôdzku na identifikáciu jednotlivých predpokladov pre výpočet RPMN,
avšak tieto nie sú exaktne a jednoznačne uvedené. V zmluve uvedený opisný spôsob nie je v zmysle
citovaného ustanovenia Súdneho dvora EÚ postačujúci, nakoľko znamená, že si spotrebiteľ musí tieto
údaje identifikovať sám preskúmaním jednotlivých podmienok zmluvy. Vzhľadom na uvedené je podľa
názoru súdu potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ.

57. Preskúmaním splnenia si povinnosti veriteľa overovať úveruschopnosť spotrebiteľa v súlade s
§ 7 ods. 1 ZoSÚ a nasledujúcich súd tiež dospel k záveru, že na daný úver dopadá i bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, nakoľko súd má za to, že zo strany veriteľa došlo
k hrubému porušeniu jeho povinností pred poskytnutím úveru.

58. V zmysle § 7 a § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch je veriteľ pri posúdení úverovej
schopnosti klienta povinný brať na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,
ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou
mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,

predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom
kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie
úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu
a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver

bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo
efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu
zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu
uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní

relevantnýchinformáciízaúčelomposúdeniaúverovejschopnostispotrebiteľatakveriteľvychádzaakoz
informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich
dostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.Zadostatočnésapovažujú
iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o

žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a
pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať
si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane

spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu
výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej
alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti).

Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

59. Súd preskúmaním predložených listinných dôkazov predovšetkým zistil, že žalovaný si overoval
príjem žalobcu vo forme mzdy zo zamestnania. Neuviedol však, akým spôsobom dospel k záveru
o príjme i z prídavkov na deti vo výške 47,04 EUR a z vyživovacej povinnosti partnerky 139,16 EUR.

V spojení s tvrdením žalobcu, že žalovaný od žalobcu údajne nezisťoval jeho výdavky na splátky úverov
(cit. žaloby „žalovaný sa ma na tieto skutočnosti vôbec nepýtal“), iba sám doplnil sumu 88,18 EUR
napriek tomu, že v tom čase mal žalovaný aj úver na 10 756 EUR s mesačnou splátkou 141,90 EUR, súd
má za to, že žalovaný nepreukázal, že by s odbornou starostlivosťou žalovaný preskúmaval výdavky nastrane spotrebiteľa pred poskytnutím úveru. Hoci v čase poskytnutia úveru, ešte nebolo prijaté opatrenie
NBS týkajúce sa spôsobu overovania úveruschopnosti spotrebiteľa, súd má za to, že o to zvlášť mali
veritelia venovať dostatočnú pozornosť nielen príjmovej analýze (kde zjavne žalovaný zahŕňal všetky

možné príjmy, aké žalobca mohol mať), ale zároveň i výdavkovej analýze v takom rozsahu, aby bolo
zrejmé, aké pravidelné mesačné nevyhnutné bežné výdavky má žalobca, čo teda v danom prípade
v žiadosti absentuje. Nemožno akceptovať pri vedomosti o dvoch deťoch žalobcu, že by sa mal žalovaný
uspokojiť iba s údajom o životných výdavkoch vo výške 5 EUR mesačne. Takýto údaj je absolútne
scestný. Reálne zisťovanie výdavkov na strane spotrebiteľa (na bývanie, stravu, lieky, či cestovné)

pritom nemôže byť automaticky nahradené iba hodnotou životného minima na žiadateľa o úver a ním
vyživované osoby.

60. Súd mal vzhľadom na uvedené za to, že žalovaný pri poskytnutí úveru nekonal s odbornou
starostlivosťou v zmysle citovaných ustanovení, pričom spôsob, akým pristupoval k overovaniu bonity
žalobcu, súd vyhodnotil ako hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Následkom hrubého

porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ je s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ i fikcia o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru. Preto súd prvým výrokom určil, že úver poskytnutý na základe dotknutej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a bez poplatkov, a to jednak podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ,
ako aj podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ.

61. Vo svetle uvedených záverov o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd sa ďalej zaoberal tým,
či je dôvodná žaloba žalobcu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia. Z nesporných skutkových
tvrdení strán sporu vyplynulo, že žalobca čerpal úver vo výške 2 000 EUR a doposiaľ uhradil sumu
2 026,60 EUR. Keďže s ohľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru bol žalobca povinný vrátiť
žalovanému iba sumu vo výške rovnajúcej sa poskytnutým finančným prostriedkom z úveru, žalobca

preplatil úver o sumu 26,60 EUR, čo v konečnom dôsledku predstavuje rozsah jeho plnenia v prospech
žalovaného bez právneho dôvodu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na citovaný § 451
Občianskeho zákonníka tak súd druhým výrokom zaviazal žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie vo výške 26,60 EUR, a to spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,40 % ročne zo sumy
26,60 EUR od 25.10.2024 (od druhého dňa po doručení žaloby žalovanému) do zaplatenia. Žaloba bola

žalovanému doručená dňa 23.10.2024, dňa 24.10.2024 ešte mohol dobrovoľne plniť a dňom 25.10.2024
sa dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia. Sadzba úroku z omeškania v súlade s
ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. bola ku
prvémudňuomeškaniažalovanéhovovýške8,4%ročne(vovýškeo5percentuálnychbodovvyššejako
bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba ECB ku dňu 25.10.2024 bola vo výške 3,40 %).

62. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania (rozdiel v sadzbe úroku z omeškania oproti uplatnenej
sadzbe 8,65 % ročne) súd žalobu zamietol. Žiada sa pritom ale dodať, že v čase podania žaloby žalobca
nemohol mať vedomosť, že sa následne sadzba úroku z omeškania zmení ku dňu doručenia žaloby

žalovanému, resp. ku dňu vzniku omeškania.

63. Prípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok súd vyvodil z § 137 písm. c)
Civilného sporového poriadku v spojení s § 298 Civilného sporového poriadku, ako aj v spojení s §§ 53
a 53a Občianskeho zákonníka a § 11 ods. 4 ZoSÚ. Podanou žalobou sa žalobca môže domáhať určenia

neprijateľných zmluvných podmienok zo zmluvy, a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho
záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom
je zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2024, ktorý v ust. § 3 ods. 3

a 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonmi domáhať sa proti
porušiteľovi na súde ochrany svojho práva, pričom má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018), ale i ust.
§ 11 ods. 4 ZoSÚ, ktoré umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa neplatnosti zmluvy, a teda prípadne i časti
zmluvy – konkrétne neprijateľných zmluvných dojednaní.

64. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo
127/2017 zo dňa 30.01.2019, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právnyvýznam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho
vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej
spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného

prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky.
V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok
vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej
podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden
vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade,

že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by
v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica“).“

65. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť
k záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú predmetu plnenia alebo ceny plnenia alebo
či boli dotknuté podmienky individuálne dojednané. Napadnuté ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sa netýkajú predmetu plnenia, ani ceny plnenia (niektoré z nich sa síce týkajú určitých plnení zo

stranyspotrebiteľa,aletoibavprípadeomeškania–zmluvnápokuty,pričomtotoniejemožnévyhodnotiť
ako týkajúce sa samotného predmetu plnenia, či ceny zmluvného plnenia).

66. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť

obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium
kedy môže spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto aj odsek 2 (pozn. súdu § 53 ods. 2
OZ) je potrebné vykladať v intenciách vzniku spotrebiteľskej zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu
pri dojednávaní ktorého adresát ponuky alebo návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal

možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť
návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový
návrh, nebude možné za žiadnych okolností hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba
dôsledné garantovanie a vykonávanie práv spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy
s dosahom na reálne zmeny ich podmienok bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho

zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a
kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto
smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky
neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ).

67. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).

68. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, že príloha, na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,

obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzügyi Lízing)

69. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého

bola dojednaná. Za neprijateľnú je potrebné považovať aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný
záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).70. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny, neuzavretý, výpočet neprijateľných zmluvných
podmienok. Súd môže za neprijateľnú zmluvnú podmienku určiť aj inú zmluvnú podmienku, než
obsahuje výpočet v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak napĺňa znaky uvedené v § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na charakter zmluvy možno uzavrieť, že žalobca ako spotrebiteľ a
ako slabšia strana sporu, nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je
z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou (rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 9C oCsp 19/2021).

71. „Čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že existencia „značnej
nerovnováhy“ nevyhnutne nevyžaduje, aby výdavky, ktoré znáša spotrebiteľ na základe zmluvnej
podmienky, mali na tohto spotrebiteľa značný ekonomický vplyv vzhľadom na hodnotu predmetnej
transakcie, ale môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných
vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú

zozmluvy,prekážkyvichvýkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátne
predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa, pričom vnútroštátnemu súdu na účely posúdenia prípadnej
existencie značnej nerovnováhy prináleží zohľadniť povahu tovaru alebo služby, ktorá je predmetom
zmluvy, všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné podmienky
zmluvy.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-226/12, Constructora Principado)

72. „Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so
stavom absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá
umožniť vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam.

Z praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve
záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná
filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahom

štátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých
pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. Filozofiu, ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje
aj Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod. Z uvedeného
plynie, že vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť prvotnú prezumpciu

založenú na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných strán. Z tohto dôvodu je
zrejmé, že test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním nerovnováhy, ale preverovaním
existujúceho stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie spotrebiteľa. V poradí druhým
významným bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá implicitná legálna definícia
neprijateľnejzmluvnejpodmienkyspoukazomnamateriálnekritériáspôsobovaniaznačnejnerovnováhy

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. .... v prípade neprijateľnej
zmluvnej podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu značnej nerovnováhy v neprospech
spotrebiteľa, ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M.,
Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450.
2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).

73. Čo sa týka zmluvnej podmienky, ktorej obsahom je dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy, v prvom
rade súd konštatuje, že žalovaný nezaujal k uvedenej zmluvnej podmienke žiaden postoj, neposkytol
žiadnu argumentáciu na obhajobu prijateľnosti dotknutého dojednania. Za významnú súd považuje
predovšetkým skutočnosť, že predmetné dojednanie je zahrnuté v rámci formulárovej zmluvy medzi

bežné zmluvné podmienky, čím žalovaný vnútil spotrebiteľovi určité správanie a konanie zvýhodňujúce
dodávateľa v neprospech spotrebiteľa, a to bez osobitného zdôraznenia následkov takéhoto dojednania.
V zmysle § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy je pritom neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku
zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho

alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený
o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Uvedená zákonná úprava odzrkadlila
potrebu zasiahnuť do obdobných nerovnovážnych zmluvných dojednaní až na úrovni výslovnej právnej
úpravy, kedy síce úplne nevylúčila uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, avšak stanovila prísnejšiekritéria pre platnosť takéhoto dohody o zrážkach zo mzdy, a tak prakticky stanovila hranice, ktoré
oddeľujú akceptovateľnú dohodu o zrážkach zo mzdy od neprijateľného zmluvného dojednania dohody
o zrážkach zo mzdy. Žiada sa tiež dodať, že súdy v mnohých prípadoch, či už v rámci neodkladných

opatrení alebo aj vo veci samej, rozhodli o povinnosti veriteľa zdržať sa použitia obdobných zmluvných
podmienok z dôvodu jej neprijateľnosti, a tým neplatnosti. Rovnako za nerovnovážnu v neprospech
spotrebiteľa je potrebné označiť i poslednú vetu uvedeného zmluvného dojednania, týkajúcu sa
postúpenia pohľadávky zo zmluvy inej fyzickej alebo právnickej osobe, nakoľko toto zmluvné dojednanie
nekorešponduje so zákonnými obmedzeniami vyjadrenými v § 17 ZoSÚ. S poukazom na uvedené

závery o nerovnovážnosti daného zmluvného dojednania v neprospech spotrebiteľa súd vo výroku IV.
určil zmluvnú podmienku obsahujúcu dohodu o zrážkach zo mzdy a dohodu o možnosti postúpenia
pohľadávky zo zmluvy za neprijateľnú.

74. Čo sa týka zmluvných podmienok v článku 11. Sankcie zmluvy, bodoch 11.1., 11.2., a 11.5.,
z dôvodu hospodárnosti súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že obsahovo obdobné alebo

totožné zmluvné podmienky už boli súdmi určené ako neprijateľné zmluvné podmienky. Rozsudkom
Okresného súdu Trenčín sp. zn. NM-9Csp/57/2020 zo dňa 17.02.2023 súd nepriznal veriteľovi nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty s poukazom na skutočnosť, že zmluvná pokuta nebola individuálne
dojednaná a spôsob jej určenia a mechanizmus dohody o zmluvnej pokute nemôže požívať právnu
ochranu. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 29Csp/19/2024 zo dňa 16.09.2024 boli taktiež

obdobné zmluvné dojednania určené ako neprijateľné zmluvné podmienky, pričom tento rozsudok
ďalej odkazuje tiež na rozhodnutia - rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn. 20Csp/35/2021, sp.
zn. 24Csp/2/2023, Okresného súdu Bardejov sp. zn. 20Csp/21/2022, sp. zn. 6Csp/15/2022 ako aj
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp/52/2021 z 30.05.2023. Z týchto súdnych
rozhodnutí nesporne vyplýva konštatovanie neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky, keďže táto

bola zahrnutá do textu zmluvy, ktorý bol predformulovaný žalovaným, odkazujúc naviac i na malé
písmo bez zvýraznenia dôležitých častí v zmluve. Odhliadnuc od malého písma, keďže v danom
prípade je zmluva o úvere koncipovaná celá rovnako mierne zmenšeným písmom, ako aj odhliadnuc
od toho, že zmluvná pokuta bola zapracovaná do uvedeného textu zmätočne a nejasne (z textu
zmluvy vyplýva, že zmluvnú pokutu si mohol veriteľ uplatniť nielen v prípade omeškania tej-ktorej

mesačnej splátky, ale opakovane aj v prípade omeškania trvajúceho viac ako tri mesiace, následkom
čoho sa stal záväzok zo zmluvy v plnom rozsahu splatným, vrátane zákonného úroku z omeškania),
súd považuje za rozhodujúce, že uvedené zmluvné dojednanie nespĺňa predpoklady individuálneho
dojednania zmluvnej pokuty, táto nebola osobitne vyjednaná zmluvnými stranami, ale bola priamo
vtelenádotextuzmluvy,pričomvzhľadomnatentospôsobdojednaniasankcievpodobezmluvnejpokuty

je možné jednoznačne konštatovať, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkov zmluvného vzťahu na úkor žalobcu ako spotrebiteľa, keď zaťažuje nad rámec nevyhnutného
spotrebiteľa zmluvnou pokutou, ktorú si osobitne nevyjednal, nemal možnosť ovplyvniť jej výšku, či
celkovo predmetné zmluvné dojednanie, vzhľadom na jeho formulárovosť. Ak aj žalovaný argumentoval
splnenízákonnýchlimitáciísankcií,resp.existenciuzmluvnýchdojednaní,ktorévytvárajúmechanizmus,

ktorý garantuje naplnenie zákonných podmienok pre sankcie v zmluvách, ktorých predmetnom je
poskytnutie peňažných prostriedkov (§53b ods. 1 OZ), je potrebné zohľadňovať i tú skutočnosť,
že táto úprava v konečnom dôsledku pre vyhodnotenie neprijateľnosti zmluvnej pokuty irelevantná,
nakoľko a priori došlo k vnúteniu dojednania o zmluvnej pokute v rámci predformulovanej zmluvy.
Napokon je potrebné dodať, že veriteľ vtelením takýchto dojednaní do formulárových zmlúv prakticky

bez výslovnej vôle spotrebiteľov ich zaťažuje sankciou zmluvnou pokutou – nad rámec štandardných
úrokov z omeškania a čo v konečnom dôsledku predstavuje práve ten zásah a nepomer v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Jedná sa o dvojitý postih za neplnenie povinnosti splácať
úver riadne a včas, keďže v prípade omeškania s plnením peňažnej pohľadávky má už veriteľ nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania. Záverom súd k týmto zmluvným podmienkam dodáva, že nevidí

dôvod na odklon od už skoršieho právneho posúdenia neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky súdmi
(viď vyššie) a plne sa s nimi stotožňuje.

75. Časť zmluvnej podmienky v časti 13. Vyhlásenie o všeobecných obchodných podmienkach
a o sadzobníku poplatkov, obsiahnutú v bode 13.1. súd taktiež vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú

podmienku. Dodávateľ si vsunutím takéhoto zmluvného dojednania vopred v postavení silnejšej strany
vypracúva lepšiu argumentačnú pozíciu, že spotrebiteľ sa s celými VOP a sadzobníkom reálne
oboznámil, v čoho dôsledku môžu spotrebitelia už i pri prípadnom dodatočnom nesúhlase s nejakým
ustanovením vopred vzdávať svoju šancu na úspech v prípadnom namietaní nejakého zmluvnéhodojednania. Je potrebné uviesť, že napadnutá časť zmluvnej podmienky je naozaj nadbytočná a navyše
zahrnutá opätovne medzi rôzne iné zmluvné dojednania bez zvýraznenia toho, že predstavuje takého
dôležité vyhlásenie, nie že o tom, že je spotrebiteľovi známe, že sú súčasťou i VOP a sadzobník, ale

že sa s nimi dokonca už i oboznámil.

76. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd vyhovel
žalobe žalobcu i v časti určenia neprijateľných zmluvných podmienok.

77. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

78. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

79. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP tak, že
žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, a to vzhľadom na takmer plný
úspech žalobcu v spore. Žalovaný mal úspech v spore iba v bagateľnej časti týkajúcej sa príslušenstva,
kde je navyše potrebné konštatovať, že žalobca nemohol mať pri podávaní žaloby vedomosť o tom,

že dôjde k zmene úrokových sadzieb a pri uplatnení úroku z omeškania vychádzal zo správnej sadzby
platnej v čase podania žaloby. O výške trov konania pritom bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

-2- 17Csp/154/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.