Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. január 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B5-23Cr/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517215960
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivica Blecharžová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1517215960.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

M. súd K. T. pred sudkyňou M.. T. K., v právnej veci žalobcu: K-3, s.r.o., so sídlom: Y. XX, XXX XX K.,

T.: XX XXX XXX, proti žalovanému: R. SK s.r.o., so sídlom: O. 4, XXX XX K., T.: XX XXX XXX, právne
zastúpenému spoločnosťou: Q. kancelária B.. O. K., s.r.o., M. W. XXXX/XX, XXX XX K., T.: XX XXX
XXX, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrhu na odklad jeho vykonateľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. A. žalobu z a m i e t a .

II. A. návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vydaného ad hoc rozhodcom T.. M. Z.,
P. súd P. V., so sídlom A. XXX, XXX XX I., A. republika, pod sp. zn. RD/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX

z a m i e t a .

II. J. má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške XXX %.

o d ô v o d n e n i e :

X) Žalobou podanou dňa XX.XX.XXXX na U. súd K. V sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský
rozsudok P. A. P. V. so sídlom A. XXX, I., sp.zn. RD/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXXX a zároveň povolil
odklad vykonateľnosti tohto rozsudku.

X) Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalobcovi bolo dňa XX.XX.XXXX doručené upovedomenie o

začatí exekúcie sp. zn. XXXEXXXX/XX súdneho exekútora M.. Q. A., exekútorský úrad L. XX, XXX XX
A.. J. sa až po nahliadnutí do exekučného spisu a preštudovaní jeho obsahu prostredníctvom svojho
právneho zástupcu dňa XX.XX.XXXX dozvedel, že:
- proti žalovanému bolo vedené rozhodcovské konanie na P. A. P.
V., A. XXX, XXX XX I., číslo konania: RD/XX/XXXX;
- bol vydaný rozhodcovský rozsudok vo veci žalobcu a žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, s vyznačeným
dátumom vykonateľnosti dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol žalovaný v rozhodcovskom konaní zaviazaný

uhradiť žalobcovi v rozhodcovskom konaní zaplatiť istinu XX.XXX,XX N., úroky z omeškania XX,XX %
ročne zo sumy XX.XXX,XX N. od XX.XX.XXXX do zaplatenia, trovy právneho zastúpenia X.XXX,XX N.
a trovy rozhodcovského konania X.XXXEUR.

X) Podľa § 4 zákona č. XXX/XXXX Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „J.“) rozhodcovská zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. O. forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená

elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny
úkon urobila. O. v zmysle § Xods. 4 J. odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek
dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa
takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy. J. nikdy neuzavrelso žalobcom rozhodcovskú zmluvu ani spoločne so žalobcom nerokovali o uzatvorení rozhodcovskej
doložky. J. ani žalobca nikdy neurobili súhlasný prejav vôle v písomnej komunikácii o tom, že prípadným
odkazom na všeobecné obchodné podmienky žalobcu sa má rozhodcovská doložka obsiahnutá vo

všeobecných obchodných podmienkach žalobcu podľa vôle strán stať súčasťou akejkoľvek zmluvy
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným.
V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa konštatuje, že „žalobca nebol so žalovaným v žiadnom
právnom vzťahu, nie je tu daný žiaden právny dôvod (napr. z uzatvorenej zmluvy) na to, aby žalobca
poukazoval akékoľvek platby v prospech účtu žalovaného“. O. v zmysle rozhodcovského rozsudku

žalobcom poukázaná platba na účet žalovaného je mylnou platbou, ktorú z titulu bezdôvodného
obohatenia má podľa rozhodcovského rozsudku žalovaný vrátiť žalobcovi. E. samo usvedčujúcim
tvrdením sám rozhodca priznal, že pri absentujúcom právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
nemohla byť uzatvorená ani rozhodcovská zmluva ani len odkazom na všeobecné obchodné podmienky
žalobcu, ktorá by zakladala právomoc rozhodcovského súdu tento spor rozhodovať .P. rozsudkom sa
teda rozhodol spor medzi žalobcom a žalovaným, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva.

O. § 40 ods. X písm. a) zákona je absencia uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy dôvodom na zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

X) Žalobca nikdy nepoukázal ním tvrdenú platbu na účet žalovaného tak ako tvrdí, ktorú žiada z
titulu bezdôvodného obohatenia vrátiť a proti tomuto nepravdivému tvrdeniu nemal žalovaný možnosť

brániť sa a preukázať opak. J. nijako nebol upovedomený o ustanovení rozhodcu, ani o prebiehajúcom
rozhodcovskom konaní, čím bola žalovanému odňatá možnosť zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní,
brániť a uplatňovať prostriedky procesnej obrany v rámci rozhodcovského konania a nemal ani možnosť
namietať nezákonnosť rozhodcovského konania. G. žalovanému dodnes nebol doručený rozhodcovský
rozsudok o existencii, ktorého sa dozvedel až dňa XX.XX.XXXX po nahliadnutí do exekučného spisu po

doručení upovedomenia o začatí exekúcie. O. § 40 ods. X písm. a) bodu č. X zákona je neupovedomenie
o ustanovení rozhodcu a neumožnenie účasti žalobcu na rozhodcovskom konaní dôvodom na zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

X) Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný nikdy platne neuzavrel pre tento spor rozhodcovskú zmluvu.

J. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, ani nemal vedomosť o rozhodcovskom konaní,
ktoré z toho dôvodu prebehlo bez účasti žalovaného. P. rozsudok bol vydaný nezákonným postupom
rozhodcovského súdu, navyše dodnes nebol doručený žalovanému. C. žalobca pristúpil k výkonu
rozhodcovského rozsudku cestou exekučného konania. J. žiadal, aby súd v zmysle § 40 ods. 3. zákona
odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

X) Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedol, že žalobca
nesprávne označil rozhodcovský súd konajúci v rozhodcovskom konaní RD/XX/XXXX. C. neprebiehalo
pred stálym rozhodcovským súdom, ale pred dohodnutým rozhodcovským súdom ad hoc rozhodcom
T.. M. Z. podľa §7 ods. X, §6 ods. 3a §8 ods. 1 J.. J. žalobcu vykazuje zásadné hmotnoprávne vady.

X) Žalobca zmeškal hmotnoprávnu lehotu XX dní na podanie právne spôsobilej žaloby na U. súd K.
V podľa § 41 J.. J. si P. rozsudok RD/XX/XXXXprevzal dňa XX.XX.XXXX. I. lehota XX dní žalobcovi
uplynula dňa XX.XX.XXXX.Okresnému súdu K. V bola žaloba doručená až dňa XX.XX.XXXX. U.
zmeškania hmotnoprávnej lehoty neprichádza do úvahy a súd je povinný takúto žalobu zamietnuť.

X) Žalobca vo svojej žalobe uvádza, že mu bola odňatá možnosť konať pred rozhodcovským súdom
a nebol upovedomený o začiatku rozhodcovského konania a nebol mu ani doručený rozhodcovský
rozsudok. J. sa mal možnosť zúčastniť na rozhodcovskom konaní, čo ale odmietol. J. v rozhodcovskom
konaní RD/XX/XXXX ignoroval, resp. si úmyselne nepreberal zásielky z rozhodcovského súdu a tie sa

vracali späť s poznámkou pošta „neprevzaté v odbernej lehote". P. súd zásielky zasielal na aktuálne
sídlo spoločnosti žalobcu: Y. XX, XXX XX K.. E. adresu žalobca uvádza aj vo svojej žalobe. O. § X06
ods. 1 písm. b) zák č. XXX/XXXX Z. z. R. sporový poriadok (ďalej len „ R.“) v nadväznosti na § 25 a
§ 51 ods. X J. právnickej osobe sa doručujú zásielky na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri
alebo inom verejnom registri. O. § X07 ods. 1 písm. a) R. doručujúcim orgánom je poštový podnik. O.

§ 111 ods. X R. ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom
vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. O. § 113
R. ak adresát alebo príjemca písomnosti bezdôvodne odoprie prijať doručovanú písomnosť, považujesa písomnosť za doručenú dňom, keď prijatie písomnosti bolo odopreté. O. boli žalovanému zasielané
na jeho aktuálne sídlo, ktoré je uvedené v U. registri U. súdu K. 1, oddiel A., vložka č. XXXXXX/X.

X) Veľký komentár R. sporový poriadok Z., Y., K., M., K., E. a kol. str. XXX, XXX, XXX: „Q. na doručovanie
do vlastných rúk. Ak je žalovaným právnická osoba, súd doručuje na adresu sídla uvedenú v U. registri.
R. sporový poriadok ale aj literatúra používajú pojem„ nedoručená písomnosť". O. týmto pojmom je
potrebné rozumieť takú zásielku, ktorú nie je možné doručiť adresátovi alebo oprávnenému prijímateľovi.
O.podmienkypovažujúzanedoručiteľnúzásielkuvprípade,akboloodopretéjejprijatie,nebolaprevzatá

v odbernej lehote. Na účely civilného súdneho konania možno za nedoručenú písomnosť považovať
zásielku, ktorá nebola prevzatá v odbernej lehote. R. sporový poriadok upravuje len moment doručenia
pri doručovaní prostredníctvom fikcie. E. dňom je vrátenie nedoručenej zásielky súdu.

XX) Právna fikcia je teoretická konštrukcia používaná v práve, ktorá za určitých okolností
finguje právnu skutočnosť, ktorá v skutočnosti nenastala. V § 111 ods. X R. je formulovaná fikcia

doručenia. O. sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa
adresát o tom nedozvedel. R. sporový poriadok vychádza z presvedčenia, že pre doručenie nemôže
a nesmie byť významné, kde sa adresát skutočne zdržuje, a nastoľuje sa zásada, že každý adresát
je zodpovedný za evidovanú adresu v príslušnom registri, ako aj za ochranu vlastných záujmov a že
je preto povinný si zabezpečiť prijímanie písomností na evidovanej adrese bez ohľadu na to, na akej

adrese sa skutočne zdržuje. Y. doručenia teda nastane potom, ako sa súdu nepodarí písomnosť doručiť
na adresu uvedenú v § 106 R..

XX) Žalobca nepodal v rozhodcovskom konaní RD/XX/XXXX právne spôsobilú námietku právomoci
rozhodcovského súdu podľa § X1 ods. 2 v spojitosti s § 17a a § 18 ods. X J..

XX) Žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný) nepodal právne spôsobilú a zákonom predpokladanú
žalobnú odpoveď, to znamená, že nevyužil svoje právo na procesnú obranu, resp. procesný útok.

XX) Podľa § 5X ods. X J. v nadväznosti na § 151 ods. 1 R.: „A. tvrdenia strany, ktoré protistrana

výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné." E. podľa § 153 ods. X R.: „Na prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť." J. v
rozhodcovskom konaní sa odmietol podrobiť dokazovaniu a reálne rozhodcovské konanie odignoroval.
B. sa u žalobcu o flagrantnú stratu práva, nakoľko právo patrí iba bdelým.

XX) Podľa § X0 ods. 4 J. „Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ods. X písm. a)
súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to
ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu."

XX) Žalobca v rozhodcovskom konaní RD/XX/XXXX procesne predpokladaným spôsobom nevzniesol

žiadnu žalobnú obranu. O. v konaní na U. súde K. V pod sp. zn. XXCr/XX/XXXX uvádza rôzne dôvody,
ktoré ale mali byť predmetom v rozhodcovskom konaní, a ktoré určite nemôžu byť predmetom súdneho
konania podľa § 40 ods. X J. o zrušenie rozhodcovského rozsudku. A. je povinný žalobu žalobcu
zamietnuť z dôvodu jej rozporu s § X0 ods. 4 J..

XX) Právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní RD/XX/XXXX bola stanovená podľa § X
ods. X písm. a), §4 ods. 4 a §4 ods. X v nadväznosti na §X1 ods. 2 J..

XX) Rozhodcovská zmluva medzi žalobcom a žalovaným vznikla v obsahu ČI. XV. Z. obchodných
podmienok R. SK, s.r.o. s rozhodcovskou doložkou. P. zmluva vznikla aj odkazom v U. na výzvu z

XX.XX.XXXX, kde v záverečnej časti pre prípad sporu bol konkrétne uvedený rozhodcovský súd ad
hoc rozhodca T.. M. Z.. Je nespochybniteľné, že strany si medzi sebou založili riadnu a písomnú
rozhodcovskú zmluvu.

XX) Podľa § 4 ods. X písm. a) J.: „O. forma rozhodcovskei zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak je

rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán“.XX) Podľa § X ods. 4 J. „U. v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument
obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto
odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy."

XX) Rozhodcovská zmluva medzi žalobcom a žalovaným vznikla aj nepodaním právne spôsobilej
námietky podľa § X1 ods. X J.. O. § 4 ods. X J. v nadväznosti na § 21 ods. 2 J. podanie námietky
podlieha preklúzii. J. v rozhodcovskom konaní odmietol podať žalobnú odpoveď, čím prišlo k tacitnému
uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy.

XX) Žalobca sa domáha, aby súd vykonal meritórny prieskum napadnutého rozhodcovského rozsudku.
A. konajúci o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného v nespotrebiteľskej veci nesmie
vykonávať akýkoľvek meritórny prieskum rozhodcovského rozsudku. Z. námietky musia byť nevyhnutne
procesného charakteru, musia sa teda týkať iba postupu rozhodcovského súdu pri prejednávaní sporu
a nie správnosti skutkových, alebo právnych záverov rozhodcovského súdu.

XX) Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa neustanovili strany sporu. J. mal doručenie
predvolania na pojednávanie vykázané dňa XX.XX.XXXX, svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. O. zástupca žalovaného
ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalovaného na pojednávaní, vyslovil súhlas s prejednaním veci

v ich neprítomnosti. A. aplikujúc ust. § 180 SP prejednal vec v neprítomnosti strán sporu, pričom
konštatuje, že žalobca pripojil k žalobe výlučne tieto listinné dôkazy:
- upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa XX.XX.XXXX,
- rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
- príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke O. A., a.s..

XX) Dokazovanie v sporovom konaní je upravené v § 185 a nasl. R.. S dokazovaním imanentne súvisia
aj povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte predtým, ako súd začne dokazovať, a to je povinnosť strán
tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. R. sporový poriadok dáva súdu oprávnenie
požadovať doplňujúce informácie a ukladanie povinností stranám za účelom zistenia týchto informácii.

T. o nástroje, ktoré majú súdu zabezpečiť dostatočné, určité a zrozumiteľné a najmä včasné informácie o
skutkovom stave, t.j. „ kvalitný podklad pre dokazovanie. Na jeho tvorbe sa má podieľať najmä účastník
a v istej miere môže do tohto procesu vstúpiť aj súd ( § 150 ods. 2, § 181 ods. X-X R.).

XX) Súd nesmie vyšetrovať a pátrať po skutkových tvrdeniach a nahrádzať aktivitu a procesnú

zodpovednosť strán. E. postupom by sa vystavil riziku porušenia rovnosti strán. V. prostriedky, ktoré
súd vykoná aj bez návrhu sú vymedzené v ust. § 185 ods. X a X R.: „A. môže aj bez návrhu vykonať
dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú,
že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou, iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento
zákon neustanovuje inak. A. aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné

podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné a na zistenie cudzieho práva“.

XX) Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno predstavuje procesnú povinnosť vyplývajúcu z čl. X
R., ktorou je zaťažená sporová strana. V. bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej
povinnosti tvrdiť. V danom spore bol samotný žalobca v spore pasívny, čím neuniesol dôkazné bremeno

o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a procesných vadách v rozhodcovskom konaní. Z výpisu
z obchodného registra M. súdu K. T. , vložka číslo XXXXXX/B súd zistil, že žalobca má sídlo od
XX.XX.XXXX na Y. XX, XXX XX K.. P. konanie začalo podaním žaloby dňa XX.XX.XXXX, táto skutočnosť
vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku na strane X v ktorom na strane X rozhodca zároveň
uvádza, že písomnosti boli žalovanému zasielané na aktuálne sídlo žalobcu uvedené v obchodnom

registri ( v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného). S poukazom na znenie ust. § XXX
ods. X písm. b) R. v nadväznosti na § 25 a § 51 ods. X J. mal súd za preukázané ich doručenie
fikciou. J. v rozhodcovskom konaní ostal nečinný, bez akýchkoľvek námietok, žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku podal oneskorene, po uplynutí zákonnej XX dňovej lehote, túto skutočnosť
podporuje vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku s uvedením dátumu

XX.XX.XXXX, žaloba bola na U. súd K. V podaná oneskorene dňa XX.XX.XXXX, po uplynutí zákonnej
XX dňovej lehote. J. v súdnom konaní okrem uvedených listinných dôkazov iné dôkazy neprokukoval,
ani nenavrhoval ich zadováženie súdom, v dôsledku čoho neuniesol svoje procesné povinnosti a svojeskutkové tvrdenia o nedostatku právomoci rozhodcu a procesných vadách rozhodcovského konania
neosvedčil relevantnými dôkazmi, čo viedlo k zamietnutiu žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

XX) Žalobca v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku požadoval odložiť vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku s poukazom na skutočnosť, že žalovaný pristúpil k výkonu rozhodcovského
rozskudku.

XX) Odklad právoplatného rozhodnutia rozhodcovského rozsudku má mimoriadny charakter, pretože

súd v takomto prípade pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného
rozhodnutia rozhodcovského súdu a preto k vydaniu takéhoto rozhodnutia by malo dôjsť v celkom
výnimočných a odôvodnených prípadoch. B. sa teda o zabezpečovací prostriedok, účelom ktorého je
predchádzať porušeniu práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb v dôsledku núteného
výkonu už právoplatného rozhodnutia rozhodcovského súdu, u ktorých je však pravdepodobné, že
sú nezákonné. Na žiadosť strany sporu môže súd vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť,

avšak iba v prípade, ak by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia rozhodcovského súdu hrozila
závažná ujma. J. ujma je teda taká ujma, ktorá je kvalifikovaná pojmom závažnosti, to znamená, že
viac než bežná ujma, teda taká, ktorú vníma žalobca ako výrazný zásah do jeho práv a oprávnených
záujmov. J. ujmy sa posudzuje individuálne po preskúmaní majetkových, sociálnych, hospodárskych
pomerov žalobcu a iných relevantných skutočností v závislosti od individuálnosti prípadu. I. závažnej

ujmy musí byť reálna, to znamená objektívna, nepostačuje len subjektívny pocit žalobcu a súčasne
musí byť v príčinnej súvislosti s účinkami právoplatnosti rozhodnutia. A. sporu je povinná označiť svoje
tvrdenia a dôkazy o existencii reálnej hrozby vzniku závažnej ujmy v žalobe, resp. žiadosti o odloženie
vykonateľnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu.

XX) V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie publikované v časopise A. judikatura ve věcech
správních pod č. XXX/XXXX Z. soud v O., v ktorom okrem iného je uvedené: „...k tomu, aby soud mohl
rozhodnout, zda jsou daný duvody pro odklad vykonatelnosti rozhodnutí nestačí, že žalobce v návrhu
na odklad vykonatelnosti pouze cituje znění zákona, s poukazem na výši částky, která na něm mohla
být vymáhaná. J. musí konkretizovat, jaká závažná újma mu neprodleným výkonem rozhodnutí hrozí a

z jakých konkrétních okolností takovou obavu vyvozuje.“

XX) J. dôvodnosť svojho návrhu založil len na všeobecnom konštatovaní hrozby Žalobca neuvádza,
na základe akých konkrétnych okolností vyvodil potrebu odloženia vykonateľnosti rozhodcovského
rozsudku a neuviedol, aká ujma mu hrozí, prípadne, či mu nejaká ujma vznikla. V. pre odklad

vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, je hrozba závažnej ujmy v prípade okamžitého
výkonu napadnutého rozhodnutia, ktorú bol žalobca povinný v návrhu uviesť a súčasne aj odôvodniť
vzhľadom na jeho individuálne pomery, ktoré sú pre rozhodnutie o predmetnom návrhu na odklad
vykonateľnosti rozsudku právne relevantné. Ak by potom takto zistený skutkový stav postačoval
na vydanie rozhodnutia, súd by mohol vykonateľnosť rozhodcovského súdu odložiť, avšak zistené

skutočnosti v tomto prípade neodôvodňovali vydanie takéhoto rozhodnutia, čo viedlo k zamietnutiu
návrhu na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

XX) O nároku na náhradu trov konania rozhodol a v súlade s ust. § 262 Civilného sporového poriadku
s použitím § 255 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.