Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Odi/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123210602
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Havír
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8123210602.3

Uznesenie

Okresný súd Prešov v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A,
831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený: ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom ul. Floriánska 19, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 946 868, proti
žalovanému: A. B., narodený: XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, právne zastúpený: JUDr.
Martina Gecáková, advokátka, Štefánikova 18, 066 01 Humenné, IČO: 42 344 051, o zrušenie oddlženia

pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Prešov domáha zrušenie oddlženia žalovaného,
ktorý bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 03.09.2022 pod spisovou značkou
3OdK/336/2022. Uvedenú žalobu odôvodnil tým, že pohľadávku voči žalovanému nadobudol
postúpením od právneho predchodcu. Návrh odôvodňuje tým nepoctivým zámerom žalovaného pri
oddlžovaní, a to z dôvodov podľa § 166g odsek 1, § 166g odsek 2 písmeno c/, f/ g/, h/ zákona číslo

7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“).
Zo správania žalovaného po podaní návrhu nie je možné vyvodiť, že by mal úprimnú snahu riešiť svoj dlh
vmedziachsvojichmožnostíaschopnostítak,akotovyplývaznávrhunavyhláseniekonkurzu.Žalovaný
pred oddlžením uhradil svoju pohľadávku voči žalobcovi len čiastočne splátkami zo dňa 28.10.2019 vo
výške 50,- Eur, 06.04.2021 vo výške 76,- Eur, 30.04.2021 vo výške 61,79 Eur, 07.06.2021 vo výške
60,80 Eur a 31.08.2022 vo výške 1 064,- Eur. Žalobcu žiadnym spôsobom nekontaktoval a neprejavil

záujem usporiadať svoj záväzok. Žalobca je zamestnanou osobou s príjmom postačujúcim na hoci
len čiastočnú úhradu pohľadávky žalobcu, prípadne aj ostatných veriteľov a mohol zo svojho príjmu
v malých mesačných dávkach po 20 – 30 Eur uspokojovať pohľadávku žalobcu a ostatných veriteľov.
Za týmto účelom, t.j. preukázanie príjmov a majetku žalovaného žalobca navrhol vykonať dokazovanie
dopytom na Sociálnu poisťovňu, Úrad geodézie, kartografie a katastra za účelom zistenia nehnuteľností
vo vlastníctve žalovaného, aj spätne, ďalej Policajný zbor, dopravný inšpektorát za účelom zistenia

motorových vozidiel vo vlastníctve žalovaného a ďalej centrálny register účtov za účelom poskytnutia
informácií o prípadných bankových účtoch žalovaného. Žalobca je názoru, že na platobnú neschopnosť
dlžníka – žalovaného nemožno nazerať iba formálne. Zároveň je názoru, že žalovaný sa sám uviedol do
platobnej neschopnosti, keď prestal splácať dlhy nie z dôvodu objektívnej nemožnosti, keďže dosahoval
príjem, ale z vlastného subjektívneho hľadiska. Jedná sa preto o zneužitie inštitútu oddlženia a o zjavné
zneužitie práva. Okrem toho žalovaný mal pravidelný príjem, preto bolo možné uspokojiť veriteľov

aj titulom splátkového kalendára. Žalovaný ďalej po podaní návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť
svoj dlh v rámci svojich možností, keď nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzkua ani nereagoval na výzvu žalobcu. Žalobca v zmysle uvedeného navrhol, aby súd zrušil oddlženie
žalovaného a súčasne mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Podaním zo dňa 27.02.2024 sa k podanej žalobe vyjadril žalovaný, pričom uviedol nasledovné
skutočnosti. S podanou žalobou nesúhlasí, keďže údaje v podanom návrhu na oddlženie sú pravdivé
a nič nezamlčal. Zo životopisu, aktuálnej situácie žalovaného a zoznamu spriaznených osôb zo dňa
28.06.2022 je zrejmé, že žalovaný uviedol, že je samostatne zárobkovo činná osoba. Riadne uviedol,
kde a v akom časovom období pracoval aj jeho vzdelanie. V opise aktuálnej životnej situácie uviedol, že

pracuje v Nemecku na živnosť, kde zarobí 1 500,- Eur mesačne podľa odpracovaných hodín. Manželka
poberá rodičovský príspevok a má tri maloleté deti. K výdavkom uviedol, že prispieva rodičom 100,-
Eur, na stravu minie 400,- Eur, hygienické potreby 100,- Eur, teda po zaplatení nevyhnutných výdavkov
mu neostane dostatok peňazí na uhradenie dlhov. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný bol
zamestnanou osobou a mohol splácať pohľadávky aspoň v malých čiastkach, samotná existencia príjmu
žalovaného neznamená, že tento spĺňa podmienku platobnej schopnosti, a to aj vzhľadom na výšku

pohľadávky a ďalšie dlhy žalovaného, keď voči nemu bolo vedených aj viacero exekučných konaní.
Skutočnosť, že žalovaný nebol platobne neschopný podopiera žalobca tým, že žalovaný uhrádzal
čiastočnesvojupohľadávkuvrokoch2019,2021a2022.Návrhnavyhlásenieoddlženiabolvšakpodaný
až dňa 10.08.2022. Dňa 31.08.2022 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 1 064,- Eur, teda preukázateľne
prejavil snahu riešiť svoj dlh, tým že vykonal úhradu 1 istiny. Navyše spotrebiteľský úver bol vo výške

4 000,- Eur a žalovaný mal celkovo zaplatiť sumu 7 844,74 Eur. Žalovaný má za to, že boli splnené
podmienky na jeho oddlženie a nie sú splnené podmienky na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer,
preto navrhol, aby súd žalobu zamietol.

3. Dňa 22.01.2025 bolo vo veci nariadené v poradí druhé pojednávanie, ktorého sa zúčastnil

právny zástupca žalobcu, samotný žalovaný a právny zástupca žalovaného. Žalobca na predmetnom
pojednávaní vzal žalobu v celom rozsahu späť, pričom pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania,
navrhol, aby tento žalovanému priznaný nebol. Uvedené odôvodil tým, že v čase podania žaloby žalobca
nedisponoval informáciami o tom, akým príjmom žalovaný disponuje, jeho majetkovými pomermi,
nedisponoval daňovým priznaním, keďže ide o utajované informácie. Práve z tohto dôvodu je dané

konanie na súde, kde sa tieto skutočnosti majú preveriť, keďže v samotnom oddlžovacom konaní sa tieto
skutočnosti nezisťujú. Vzhľadom k uvedenému teda žalobca mal za to, že k rozhodujúcim informáciám
sa dostal až na tomto pojednávaní, kde žalovaný ozrejmil svoje majetkové pomery a z týchto dôvodov
žalobca dospel k záveru, že žalobu berie späť. Žalovaný bol vypočutý až na dnešnom pojednávaní
a teda o informáciách ohľadom jeho majetkových pomerov sa žalobca dozvedel až na dnešnom

pojednávaní a teda nie už na predošlom pojednávaní. Žalovaný nesúhlasil so späťvzatím žaloby v tomto
štádiu konania. Z výsluchu žalovaného nevyplynuli žiadne nové skutočnosti. Všetky listinné dôkazy
boli predložené. Súčinnosť sociálnej poisťovne je z mesiaca február 2024. Taktiež zo všetkých verejne
dostupných zdrojov, či z katastra nehnuteľností bolo možné overiť, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť,
tak ako bolo preukázané práve na dnešnom pojednávaní sú tam ešte dlhy. Sú to tiež verejne dostupné

zoznamy, preto z týchto dôvodov žalovaný nesúhlasil so späťvzatím žaloby a poukázal hlavne na
prekážku veci rozhodnutej, kde žalovaný sa nemôže zase vystaviť situácii, že v zákonnej lehote bude
na neho opätovne podaná žaloba. Tento dôvod je kľúčovým dôvodom, aby sa späťvzatie žaloby už v
tomto štádiu konania nepripustilo.

4. Podľa § 144 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), žalobca
môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 odsek 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 odsek 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Žalobca zobral na pojednávaní dňa 22.01.2025 žalobu v celom rozsahu späť, pričom späťvzatie

v celom rozsahu odôvodnil tým, že až na pojednávaní konanom dňa 22.01.2025 na základe vykonaného
dokazovania zistil majetkový stav žalovaného, čo nebolo možné zistiť pri podaní žaloby. Žalovaný
na pojednávaní nesúhlasil so späťvzatím žaloby z dôvodov uvedených v bode 3 tohto uznesenia.
Súd konštatuje, že nesúhlas so späťvzatím žaloby zo strany žalovaného nepovažuje za nesúhlasz vážnych dôvodov, keďže k zisteniu rozhodných skutočností ohľadom majetnosti, alebo nemajetnosti
žalovaného došlo až na pojednávaní konanom dňa 22.01.2025 výsluchom žalovaného, keď žalovaný
uviedol tieto svoje majetkové pomery a najmä svoje výdavky. Súd uvedený výsluch považoval za

rozhodujúci vo vzťahu k späťvzatiu žaloby, keď práve po tomto výsluchu žalovaného žalobca prehodnotil
podanú žalobu. Vzhľadom k uvedenému súd na pojednávaní vyhlásil uznesenie, ktorým konanie zastavil
v zmysle § 145 odsek 1 C.s.p.

8. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa § 256 odsek 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 256 odsek 1 a § 262 odsek 1 C.s.p.. Súd konštatuje, že čiastočne bola nemajetnosť
žalovaného preukázaná aj z verejne dostupných zdrojov - napr. kataster nehnuteľností, register exekúcií
a pod. a teda nemajetnosť žalovaného čiastočne vyplývala už pred pojednávaním konaným dňa

22.01.2025. Okrem toho však súd poukazuje aj na to, že rozhodnutím Centra právnej pomoci bol
zisťovaní majetkový stav žalovaného v súčasnosti, teda pri zvažovaní poskytnutia bezplatnej právnej
pomoci vzhľadom na podanú žalobu. Žalobca sa však domáhal zrušenia oddlženia žalovaného,
rozhodný bol teda jeho majetkový stav v čase oddlžovania žalovaného, nie v čase súdneho konania,
ktorý bol súdom náležite zistený vykonaným dokazovaním. Uvedená argumentácia žalobcu tak

neobstojí. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 10.09.2009 pod spisovou značkou I. ÚS 196/09, kde sa uvádza: „Vo všeobecnosti platí, že
náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia.
Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom
priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je

potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý
z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom
treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní
požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr
vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo

odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval
v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné
zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami, použitý termín
„zavinenie“ nemožno interpretovať – čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre – v doslovnom jazykovom
zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania (teda aj

jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu).“ Okrem toho súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.04.2014 pod spisovou značkou 7MCdo/1/2014, v ktorom sa
uvádza: „Ustanovenie § 146 ods. 2 OSP vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa
pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v § 142 OSP. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie
účastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Z previazanosti §

146 ods. 1 písm. c) OSP s § 146 ods. 2 OSP vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia,
musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil,
že konanie muselo byť zastavené. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim
nie z hmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné
posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu (žalovaného)

k požiadavkám navrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku
alebonie,pričomsúdneskúma,čibybolnavrhovateľvmeritórnomkonaníúspešný,alebonie(uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Sžo 225/2010).“

12. Súd tak dospel k záveru, že zodpovednosť za zastavenie konania nesie žalobca. Späťvzatie žaloby

zo strany žalobcu je dispozitívny procesný úkon, ktorý mu prináleží. Žalobca ako dominus litis (pán
v spore), ktorému svedčí právo podať žalobu v sporovej veci, túto môže na základe vlastnej úvahy i
bez uvedenia dôvodu alebo s uvedeným irelevantného dôvodu vziať späť. Vnútorná pohnútka žalobcu
vedúca k späťvzatiu žaloby ho nezbavuje procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Ak žalobcavezme žalobu späť a nejedná sa o prípad podľa § 256 odsek 1 CSP, z procesného hľadiska platí, že
žalobca zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanej strane trovy konania. Uvedený
záver má oporu aj v ustálenej judikatúre (napr. R 49/1993).

13. Žalovaný si v spore uplatnil nárok na náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia, preto
mu súd priznal nárok na náhradu trov konania, nezistiac dôvody pre priznanie aplikáciu § 255 odsek
1 C.s.p. ev. § 257 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu. (§ 357 písmeno a/, písmeno
m/ C.s.p., § 362 odsek 1 C.s.p.)

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 odsek
1 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania
na trovy toho, kto odvolanie podal.