Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/161/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200530
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200530.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Doriča, PhD. a z

členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: Združenie
domových samospráv, o.z., IČO: 31 820 174, so sídlom: Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava,
právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom: Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691,
proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52,
Košice, za účasti: 1/ D.S.TRADE s.r.o., so sídlom Timonova 17, 040 01 Košice, IČO: 36 583 529, ako
ďalšieho účastníka konania, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-
OOP3-2020/024983/HLU zo dňa 14.05.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania D.S.TRADE s.r.o., so sídlom Timonova 17, 040 01 Košice, IČO:
36 583 529, n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Rozhodnutím č. OU-KE-OOP3-2020/024983/HLU zo dňa 14.05.2020 žalovaný ako príslušný odvolací
orgán podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,,Správny poriadok"), postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Okresného
úradu Košice, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek

životného prostredia č. OU-KE-OSZP3-2020/006672 zo dňa 19.02.2020, ktorým ako príslušný orgán
štátnej správy podľa § 5 ods. 1 zákona NR SR č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné
prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v spojení s § 56 písm.
b) zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen,,zákonoposudzovanívplyvov"),nazákladeoznámenia
o zmene navrhovanej činnosti „Rozšírenie zariadenia na zber odpadov - prevádzka Jarmočná, Košice"
predloženého navrhovateľom D.S.TRADE s.r.o., Timonova 17, 040 01 Košice, IČO: 36 583 529, po

vykonaní zisťovacieho konania o posudzovaní zmeny navrhovanej činnosti podľa § 29 zákona a v súlade
s príslušnými ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok"), rozhodol podľa § 29 ods. 2 zákona tak, že: „Zmena
činnosti „Rozšírenie zariadenia na zber odpadov - prevádzka Jarmočná, Košice" umiestnená na územíKošického kraja, okres Košice IV, obec Košice, katastrálne územie Južné Mesto pare. č. 3267/2-6,
3267/14-15sanebudeposudzovaťpodľazákonaapreuvedenúzmenučinnostijepretomožnépožiadať
o povolenie podľa osobitných predpisov.“

2. Uvedeným rozhodnutím sa vzhľadom na charakter zmeny navrhovanej činnosti, informácie uvedené v
oznámení o zmene navrhovanej činnosti a doručené stanoviská ukladajú nasledovné opatrenia: Dodržať
ustanovenia zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch"), najmä ustanovenia § 14 Povinnosti držiteľa

odpadu, ustanovenia § 16 Zber odpadu a výkup odpadu, ustanovenia vyhlášky č. 366/2015 Z. z. o
evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti v znení neskorších predpisov, ustanovenia vyhlášky
č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch v znení neskorších
predpisov, najmä § 6, § 8, a § 9. Predmetnú činnosť vykonávať s dôrazom na elimináciu rušivých vplyvov
prevádzky na okolitú zástavbu.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že Okresnému úradu Košice, odboru
starostlivosti o životné prostredie, oddeleniu ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia
(ďalej len „prvostupňový správny orgán") dňa 19.09.2019 predložila spoločnosť D.S.TRADE s.r.o.,
Timonova 17, 040 01 Košice, IČO: 36583529 (ďalej len „navrhovateľ") oznámenie o zmene navrhovanej
činnosti „Rozšírenie zariadenia na zber odpadov - prevádzka Jarmočná, Košice" vo veci vydania

rozhodnutia podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o EIA"). Prvostupňový
správny orgán na základe preskúmania a zhodnotenia predloženej zmeny navrhovanej činnosti,
vyjadrení dotknutých subjektov, zhodnotenia celkovej úrovne ochrany životného prostredia a zdravia
obyvateľov podľa zákona o EIA rozhodol dňa 19.02.2020, že predložená zmena navrhovanej činnosti

sa nebude ďalej posudzovať podľa zákona o EIA. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo
zverejnené dňa 26.02.2020.

4. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol,
že rozhodnutie je nezákonné z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti výroku o ďalšom

neposudzovaní z dôvodu absencie správneho vyhodnotenia kritérií v rozhodnutí, nedostatočného
odôvodnenia rozhodnutia, neuvedenia podmienok vo výroku rozhodnutia, ktoré eliminujú negatívne
vplyvy, neuvedenia a nevyhodnotenia jeho pripomienok, rozporu s Aarhurským dohovorom, postupu
prvostupňového správneho orgánu, ktorý zmaril jeho právo na konzultáciu a tým postupoval v rozpore
s § 3 ods. 2 Správneho poriadku v súbehu s porušením § 63 zákona o EIA. Žalobca navrhol vyriešiť

odvolanie dohodou o zmieri obsahujúcou environmentálne opatrenia, ktoré sa zaviaže vykonať vo svojej
činnosti. Dôvody odvolania a spôsob ako ich úrad zohľadnil žiadal uviesť v rozhodnutí o odvolaní. S
podkladmi rozhodnutia žiadal byť oboznámený, aby sa k nim mohol podľa § 33 ods. 2 Správneho
poriadku vyjadriť. Rozhodnutie a iné písomnosti žiadal doručovať do elektronickej schránky.

5. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 17.03.2020 v súlade s § 56 Správneho poriadku
upovedomil účastníkov konania o podanom odvolaní a vyzval ich, aby sa k obsahu odvolania písomne
vyjadrili do 7 dní odo dňa doručenia upovedomenia o odvolaní. V stanovenej lehote sa k predmetnému
odvolaniu vyjadril iba Úrad Košického samosprávneho kraja, ktorý uviedol, že berie na vedomie podanie
odvolania a naďalej trvá na svojom stanovisku k posudzovanej činnosti. Prvostupňový správny orgán

nenašiel zákonný dôvod, aby odvolaniam vyhovel v rámci konania podľa § 57 ods. 1 Správneho poriadku
alistomč.OU-KE-OSZP3-2020/006672zodňa09.04.2020postúpilpredmetnéodvolaniavsúlades§57
ods. 2 Správneho poriadku spolu so spisovým materiálom Okresnému úradu Košice, odboru opravných
prostriedkov.

6. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ďalej vyplýva, že prvostupňový správny orgán dňa 11.11.2019
oznámil podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania a zúčastneným osobám, že majú
možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne
navrhnúť jeho doplnenie. Do spisu bolo možné nahliadnuť (robiť z neho kópie, odpisy a výpisy) na
okresnom úrade v pracovných dňoch od 8:00 hod do 15:00 hod. a v lehote do 3 pracovných dní odo

dňa doručenia uvedeného oznámenia sa písomne vyjadriť k predmetnej veci. Z účastníkov konania
sa k vyššie uvedenému upovedomeniu vyjadrilo iba ZDS Bratislava. Žiadalo doručenie podkladov
rozhodnutia a to elektronicky v odpovedi na e-mail a súčasne do elektronickej schránky ZDS Bratislava.
ZDS Bratislava vyjadrilo potrebu vnímať ich žiadosť ako žiadosť o kópiu spisu podľa § 23 ods. 1 aods. 4 Správneho poriadku a súčasne aj ako infožiadosť podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom
prístupe k informáciám o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“). Žiadosti ZDS Bratislava podľa zákona o

slobode informácií prvostupňový správny orgán vyhovel a informácie mu dňa 09.12.2019 požadovaným
spôsobom sprístupnil. ZDS Bratislava ďalej žiadalo príslušný orgán aby zvolal ústne pojednávanie
za účelom vykonania konzultácie s povoľujúcim orgánom resp. schvaľujúcim orgánom, rezortným
orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť
sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov podľa zákona. Svoju žiadosť a povinnosť

príslušného orgánu zvolať konzultácie odôvodnil znením § 63 zákona o EIA, ako osobitného právneho
predpisu. Túto povinnosť má podľa ZDS Bratislava príslušný orgán aj vzhľadom na povinnosť iniciovať
zmier medzi účastníkmi pri súčasnom dbaní na procesnú hospodárnosť podľa § 3 ods. 4 Správneho
poriadku. Taktiež žiadalo, aby boli uvedené podklady zverejnené na enviroportáli podľa § 24 ods. 1 písm.
i) zákona o EIA a aby žiadosť o podklady ako aj žiadosť o informácie boli riešené odkazom na uvedenú
webovú stránku.

7. Ďalej žalovaný poukázal na to, že prvostupňový správny orgán v rámci zisťovacieho konania posúdil
zmenu navrhovanej činnosti z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania
navrhovanej činnosti, najmä jej únosného zaťaženia a ochrany poskytovanej podľa osobitných
predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie, a to aj kumulatívnych, vrátane

vplyvov na zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania
zámeru navrhovanej činnosti, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom
území. Pri rozhodovaní použil primerané kritériá pre zisťovacie konanie podľa prílohy č. 10 zákona
o EIA. Prihliadal a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania.
Požiadavky dotknutých orgánov boli akceptované a primerane zohľadnené v opatreniach uvedených

vo výrokovej časti rozhodnutia. Stanoviská dotknutých subjektov k navrhovanej činnosti nepreukázali
skutočnosti, ktoré by znamenali riziko vážneho poškodenia, alebo ohrozenia životného prostredia či
zdravia obyvateľstva, prípadne by znemožňovali samotnú realizáciu zmeny navrhovanej činnosti. Neboli
teda zistené skutočnosti takého charakteru, ktoré by boli dôvodom na ďalšie posudzovanie zmeny
navrhovanej činnosti. Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti bolo v súlade s § 29 ods. 6 zákona

zverejnené a verejnosti dostupné a zároveň bolo dostupné formou zverejnenia dotknutou obcou v súlade
s § 29 ods. 8 písm. b) zákona o EIA. Prvostupňový správny orgán dal účastníkovi konania možnosť
využiť svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s jeho podkladmi.

8. Žalovaný sa stotožnil s posúdením navrhovanej činnosti prvostupňovým správnym orgánom, s tým, že

v jeho konaní nezistil také porušenie hmotného alebo procesného práva, pre ktoré by bolo potrebné jeho
rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Poukázal na príslušnú právnu úpravu - zákon o posudzovaní vplyvov
a Správny poriadok a dospel k záveru, že z dôvodov uvedených vyššie rozhodol tak, že napadnuté
rozhodnutie potvrdil.

II.
Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

9. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-KE-OOP3-2020/024983/HLU zo dňa 14.05.2020
správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v účinnom znení

(ďalej aj „S.s.p.“) na Krajskom súde v Košiciach, toho času konajúcom ako správny súd.

10. V žalobe žalobca okrem iného ďalej popísal ciele, ktoré ako ekologická organizácia sleduje v
súvislosti so zlepšovaním životného prostredia, a to v oblasti verejného záujmu. Ďalej citoval články
Ústavy SR a Charty základných práv Európskej únie. Poukazoval na to, že správne orgány nedôsledne

aplikujú predovšetkým právne predpisy na úseku účasti verejnosti a záujmov životného prostredia s tým,
že tieto práva sú aj reálne odopreté. Ako dôvod nezákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí označil
ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d), f), a g) S.s.p. Ďalej citoval ustanovenia § 20a, § 24 ods. 4, § 29 ods.
3 a 13, § 37 ods. 5 zákona o posudzovaní vplyvov.

11. Dôvody prvostupňového rozhodnutia považuje žalobca za neprimerane všeobecné a nespĺňajúce
podmienku vyjadrenú aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1So/115/2010, v zmysle
ktorého nedostatočne odôvodnené rozhodnutie správneho orgánu negatívne ovplyvňuje ústavné právo
navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu v zmysle čl. 46 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky, nakoľko sa účastníkovi správneho konania dotknutému v jeho právach alebo
právomchránenýchzáujmochodopieramožnosťefektívnespochybniťtakétorozhodnutie,lebosamotný
účastník môže iba odhadovať právne dôvody, na základe ktorých by mal úspešne uplatňovať svoje

subjektívne právo.

12. Uvádzal, že v odvolaní zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom
ich navrhuje riešiť. Vzhľadom na fakt, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je jedným z podkladov
pre ďalšie povoľovacie konania bolo nevyhnutné, aby žalobca ako zainteresovaná verejnosť v tejto

fáze konania definoval svoj záujem na ochrane životného prostredia a navrhol konkrétne opatrenia
na ochranu týchto záujmov. Je povinnosťou štátneho orgánu na úseku ochrany životného prostredia
identifikovať a vyhodnotiť environmentálnu kvalitu navrhovanej zmeny činnosti a zadefinovať prípadné
nedostatky za účelom ich nápravy v ďalších povoľovacích konaniach, pričom je nevyhnutné individuálne
zohľadniť návrhy a pripomienky účastníkov konania.

13. Žalobca poukázal na náležitosti odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 47 ods.
3 Správneho poriadku.. Riadne a kvalifikované odôvodnenie rozhodnutia je podmienkou zákonnosti
rozhodnutia, pričom citoval závery z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/15/2011. Namietal,
že žalovaný orgán v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu
a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je

vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 10Sžso/79/2015 vyplýva, že aj odvolací správny orgán by mal náležite odôvodniť svoj názor na
prejednávanú vec a nemôže len odkazovať na to, že napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané a dôvody
prvostupňového rozhodnutia sú správne.

14. Povinnosťou prvostupňového ako aj žalovaného orgánu je v každom konaní riadne a spoľahlivo
posúdiť stav veci a všetky skutočnosti relevantné pre zákonné rozhodnutie. Princíp rovnosti účastníkov
konania je jedným zo základných pilierov moderného práva, porušenie ktorého je závažnou a
nezhojiteľnou vadou konania správneho orgánu. Podľa žalobcu nie je možné sa stotožniť s tým, že
žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania

a s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti sa náležitým spôsobom nevysporiadal. Podľa
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/132/2015 ak sa správny orgán nevysporiadal s návrhmi
účastníka konania - obmedzí sa iba na konštatovanie neopodstatnenosti návrhov bez uvedenia dôvodu
prečo ich za také považuje, možno považovať takéto rozhodnutie správneho orgánu za nedostatočne
odôvodnené. Tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžo/29/2013, v ktorom Najvyšší

súd SR uviedol, že správny orgán pri voľnom uvážení nesmie nerešpektovať zákon, ako i prekračovať
jeho medze, a tiež nesmie pri použití voľnej úvahy prejavovať svoju ľubovôľu. Rubom diskrečného
oprávnenia správneho orgánu je povinnosť voľnú úvahu použiť a jej použitie zdôvodniť. Podľa žalobcu
v napadnutých rozhodnutiach absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými bol
vedený pri hodnotení dôkazov. Aby súd mohol vykonávať svoju úlohu spočívajúcu v preskúmaní

dodržania zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nutné, aby správny orgán svoje
rozhodnutie náležite odôvodnil, aby sa podrobne vyjadril k pripomienkam verejnosti. V zmysle rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/11/2013 je osobitnú pozornosť potrebné v odôvodnení venovať tým
skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základne inštitútu voľnej úvahy.

15. Podľa žalobcu prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval §
29 ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní a návrh podmienok rozhodnutia žalobcu v rozhodnutí
zo zisťovacieho konania neuviedol, pričom boli porušené práva verejnosti na informácie o životnom
prostredí podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona o posudzovaní tým, že neboli sprístupnené verejnosti
predpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia podmienil nahliadnutím do

spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, čo považuje žalobca za nezákonný postup.

16. Žalobca má za to, že došlo aj k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2
správneho poriadku v kombinácii so zákonom č. 43/2006 Z.z. (Aarhuský dohovor) tým, že prvostupňový
orgán v rozpore s § 63 zákona o posudzovaní neumožnil žalobcovi zúčastniť sa konzultácie. Podľa

žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a
obsah odôvodnenia rozhodnutia. Nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou
prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia.17. V napadnutom rozhodnutí sa podľa žalobcu žalovaný s jeho oprávnením dostať kópiu spisu
nevysporiadal správne. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkazuje na § 33 ods. 2 Správneho
poriadku o povinnosti dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním

rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Zároveň konštatuje, že podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku nie je povinný zasielať spolu s výzvou
na vyjadrenie sa k podkladom aj samotné podklady. K oprávneniu dostať kópiu spisu podľa § 23 ods. 1
Správneho poriadku sa nijakým spôsobom nevyjadril. Žalobca poukázal aj na zákon o e-governmente
č.305/2013 Z.z., ktorý aplikačne preferuje elektronickú komunikáciu úradov s účastníkmi aj pre to, že je

to najefektívnejší spôsob (napr. §17).

18. Žalobca ďalej citoval ust. § 3 ods. 4, § 4 ods. 2, § 47 ods. 3 Správneho poriadku ako aj § 19
zákona o životnom prostredí. Dôvody prvostupňového rozhodnutia považoval žalobca za neprimerane
všeobecné a nespĺňajúce podmienku vyjadrenú v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1So 115/2010.
V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp.zn.10 Sža/15/2011. Podľa názoru žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a
zákonné náležitosti na formu a obsah rozhodnutia a to aj pokiaľ sa týka vysvetlenia použitia správnej
úvahy, pričom okrem iných poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžo/11/2013.
Žalobca považuje napadnuté rozhodnutia za nesprávne. Nie je možné sa stotožniť s tým, že žalovaný
prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko

sa v odôvodnení, s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal.
Týmto postupom žalobcovi boli odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov,
najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 Ústavy, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry. V uvedenom
odvodnení oboch napadnutých rozhodnutí však podľa žalobcu absentuje akákoľvek vlastná úvaha
správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení. Napadnuté rozhodnutie žalovaného

považuje žalobca za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Záverom požiadal
o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

19. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.10.2020 navrhol, aby súd správnu žalobu zamietol. Žalovaný
uviedol, že prvostupňový správny orgán v rámci zisťovacieho konania posúdil zmenu navrhovanej

činnosti z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti,
najmä jej únosného zaťaženia a ochrany poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu
očakávaných vplyvov na životné prostredie, a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov na zdravie
obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania zmeny navrhovanej
činnosti, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území, a pri rozhodovaní

použil primerané kritériá pre zisťovacie konanie podľa prílohy č. 10 zákona o EIA. Prihliadal a vyhodnotil
všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania. Požiadavky dotknutých orgánov
boli akceptované a primerane zohľadnené v opatreniach uvedených vo výrokovej časti rozhodnutia.
Podľa žalovaného neboli zistené skutočnosti takého charakteru, ktoré by boli dôvodom na ďalšie
posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti. Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti bolo v súlade

s § 29 ods. 6 zákona zverejnené a verejnosti dostupné a zároveň bolo dostupné formou zverejnenia
dotknutou obcou v súlade s § 29 ods. 8 písm. b) zákona o EIA, a prvostupňový správny orgán dal
účastníkovi konania možnosť využiť svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s jeho podkladmi.

20. Podľa žalovaného nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že mu boli odopreté práva na efektívne

hájenie a presadzovanie jeho záujmov. Prvostupňový správny orgán dňa 11.11.2019 oznámil podľa
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania a zúčastneným osobám, že majú možnosť sa
pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie. Z účastníkov konania sa vyjadril iba žalobca. Žiadal doručenie podkladov rozhodnutia, a to
elektronicky v odpovedi na e-mail a súčasne do jeho elektronickej schránky. Žalobca vyjadril potrebu

vnímať jeho žiadosť ako žiadosť o kópiu spisu podľa § 23 ods. 1 a ods. 4 Správneho poriadku a súčasne
aj ako infožiadosť podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám o zmene a
doplneníniektorýchzákonov(zákonoslobodeinformácií)vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„zákon
o slobode informácií“). Žiadosti podľa zákona o slobode informácií prvostupňový správny orgán vyhovel
a informácie žalobcovi dňa 09.12.2019 požadovaným spôsobom sprístupnil.

21. Ďalší účastník konania D.S.TRADE s.r.o. sa na základe výzvy súdu zo dňa 17.07.2023 k žalobe
a vyjadreniu žalovaného nevyjadril.22. Na vyjadrenie žalovaného, žalobca replikou nereagoval.

III.

Relevantná právna úprava

23. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

25. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p., žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,

že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

26. Podľa § 2 písm. d) zákona o posudzovaní vplyvov, účelom zákona je najmä určiť opatrenia,
ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo

zabránia poškodzovaniu životného prostredia.

27. Podľa § 3 písm. s) zákona o posudzovaní vplyvov, na účely tohto zákona dotknutá verejnosť je
verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia,
alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného

prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.

28. Podľa § 24 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka
v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k
navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v

konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie,
ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku
4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej
činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

29. Podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov, verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti
alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru
podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej
zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa
§ 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

30. Podľa § 20a zákona o posudzovaní vplyvov, rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné
stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia22b) obsahuje a) odôvodnenie rozhodnutia
vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo b) odôvodnenie záverečného stanoviska
vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu

posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a dôvody odsúhlasenia alebo
neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy č. 12 časti VII a c) ďalšie
údaje uvedené v prílohe č. 12.

31. Podľa § 29 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov, ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2,

navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému
orgánu písomne a elektronicky a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť
predmetomzisťovaciehokonanianavrhovanáčinnosťalebob)oznámenieozmenenavrhovanejčinnosti
vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej
činnosti.

32. Podľa § 29 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov, ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť
alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie
konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.33. Podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov, výroková časť rozhodnutia vydaného v
zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní,

obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak
ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu
podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú
vplyv na životné prostredie.

34. Podľa § 63 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov, príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov
strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie
konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým
orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas
celého procesu posudzovania vplyvov.

35. Podľa § 63 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov, obsahom konzultácií medzi navrhovateľom,
obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä a)
doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti, b) informácie o možných
vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie vrátane zdravia, c)
vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami, d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení, e)

obsah a rozsah poprojektovej analýzy.

36. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu

rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

37. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby

majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

38. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k

spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

39. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s

návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

40. Podľa čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 43/2006
Z. z.); každá Strana sa usiluje zabezpečiť, aby úradníci a orgány podporovali a usmerňovali verejnosť
pri požadovaní prístupu k informáciám, uľahčovali jej účasť na rozhodovacom procese a pri požadovaní

prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia.

41. Podľa čl. 4 ods. 1 Aarhuského dohovoru; každá Strana zabezpečí, že orgány verejnej moci v rozsahu
tohto článku a v rámci vnútroštátnych právnych predpisov sprístupnia verejnosti na základe žiadosti
informácie o životnom prostredí; ak sa tak požaduje a vyplýva to z ustanovenia písmena b), aj kópie

aktuálnej dokumentácie obsahujúcej alebo pozostávajúcej z týchto informácií: a) bez toho, aby musel
byť preukázaný záujem; b) v požadovanej forme s výnimkou, ak i) je pre orgány verejnej moci vhodné
poskytnúť ich v inej forme, pričom v tomto prípade bude uvedený dôvod, pre ktorý boli poskytnuté v
takejto forme, alebo ii) informácia je už verejne dostupná v inej forme.

42. Podľa čl. 9 ods. 3, 4 a 5 Aarhuského dohovoru; 3. Navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy
preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené
v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo
súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnejmoci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. 4. Navyše bez
toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 zabezpečia
zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane predbežných právnych opatrení, ak sú vhodné, a musia

byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé. Rozhodnutia podľa tohto článku budú
vydávanéalebozaznamenanépísomne.Rozhodnutiasúdov,akedykoľvekjetomožné,ajinýchorgánov
budú verejne prístupné. 5. S cieľom posilniť účinnosť ustanovení tohto článku každá Strana zabezpečí,
aby bola verejnosť informovaná o prístupe k správnemu a súdnemu preskúmaniu, a zváži vytvorenie
vhodných podporných mechanizmov s cieľom odstrániť alebo znížiť finančné a iné bariéry v prístupe

k spravodlivosti.

43. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na priaznivé životné prostredie.

44. Podľa čl. 44 ods. 2 Ústavy SR, každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne
dedičstvo.

45. Podľa čl. 45 Ústavy SR, každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia
a o príčinách a následkoch tohto stavu.

46. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl.

44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

47. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola
ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť
výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych

spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne
záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl.
120 ods. 2.

IV.

Právny názor správneho súdu a posúdenie veci súdom

48. Správny súd v Košiciach (ďalej len ,,správny súd") ako súd vecne a miestne príslušný na predmetné
konanie(§10a§13ods.1S.s.p.),preskúmalzákonnosťžalobounapadnutéhorozhodnutiažalovaného,
jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup v konaní orgánov verejnej správy oboch

stupňov, a to výlučne v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 S.s.p.) a dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu podľa § 190 S.s.p. zamietol.

49. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OOP3-2020/024983/HLU
zo dňa 14.05.2020, ktorým podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil

rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Okresného úradu Košice, odboru starostlivosti
o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-KE-
OSZP3-2020/006672 zo dňa 19.02.2020, ktorým ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 5 ods.
1 zákona NR SR č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v spojení s § 56 písm. b) zákona č.

24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o posudzovaní vplyvov"), na základe oznámenia o
zmene navrhovanej činnosti „Rozšírenie zariadenia na zber odpadov - prevádzka Jarmočná, Košice"
predloženého navrhovateľom D.S.TRADE s.r.o., Timonova 17, 040 01 Košice, IČO: 36 583 529, po
vykonaní zisťovacieho konania o posudzovaní zmeny navrhovanej činnosti podľa § 29 zákona a v súlade

s príslušnými ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok"), rozhodol podľa § 29 ods. 2 zákona tak, že: „Zmena
činnosti „Rozšírenie zariadenia na zber odpadov - prevádzka Jarmočná, Košice" umiestnená na území
Košického kraja, okres Košice IV, obec Košice, katastrálne územie Južné Mesto pare. č. 3267/2-6,
3267/14-15sanebudeposudzovaťpodľazákonaapreuvedenúzmenučinnostijepretomožnépožiadať

o povolenie podľa osobitných predpisov.

50. Žalobca vo svojej žalobe primárne namietal, že orgány verejnej správy nesprávne aplikovali, resp.
porušili § 20a a § 29 ods. 3 a 13 zákona o posudzovaní vplyvov, keď mal za to, že neboli splnenékvalitatívne a zákonné náležitostí pokiaľ sa týka odôvodnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom
konaní. K predmetnej, žalobcom na viacerých miestach žaloby vznášanej námietke správny súd
uvádza, že tvrdené porušenie zákona nezistil. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že

žalobca prejavil záujem na navrhovanej činnosti doručením stanoviska - listu zo dňa 27.09.2019, v
ktorom žiadal ozrejmiť priame a nepriame vplyvy na životné prostredie, porovnať jednotlivé varianty,
určiť environmentálne opatrenia. Vyjadril záujem najmä na zohľadnení ochrany a obnovy biodiverzity,
budovaní zelenej infraštruktúry, ochrany vôd, ako i realizácie programu odpadového hospodárstva
SR. Takto formulované požiadavky žalobcu podľa názoru správneho súdu mali skutočne iba povahu

všeobecne zrejmých ustanovení právnej úpravy v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Napriek uvedenému orgán verejnej správy prvého stupňa zaujal svoj záver k žalobcom nastolenému
okruhu požiadaviek, ktoré sa mali v procese posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti zohľadniť. Na
uvedené reagoval v odôvodnení svojho rozhodnutia aj žalovaný ako odvolací orgán a to s odkazom
na konkrétne body odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, v ktorých sú žalobcom označené okruhy
vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie riešené.

51. Správny súd poukazuje na to, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia primárne poukázal na to,
že prvostupňový správny orgán v rámci zisťovacieho konania posúdil zmenu navrhovanej činnosti
z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta vykonávania navrhovanej činnosti, najmä
jej únosného zaťaženia a ochrany poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu očakávaných

vplyvov na životné prostredie a to aj kumulatívnych, vrátane vplyvov na zdravie obyvateľstva, súladu
s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania zámeru navrhovanej činnosti, pričom vzal
do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Pri rozhodovaní použil primerane
kritéria pre zisťovacie konanie podľa prílohy č. 10 zákona o EIA. Prihliadal a vyhodnotil všetky
písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania. Požiadavky dotknutých orgánov

boli akceptované a primerane zohľadnené v opatreniach uvedených vo výrokovej časti rozhodnutia.
Stanoviská dotknutých subjektov k navrhovanej činnosti nepreukázali skutočnosti, ktoré by znamenali
riziko vážneho poškodenia, alebo ohrozenia životného prostredia či zdravia obyvateľstva, prípadne by
znemožňovali samotnú realizáciu zmeny navrhovanej činnosti. Neboli teda zistené skutočnosti takého
charakteru, ktoré by boli dôvodom na ďalšie posudzovanie zmeny navrhovanej činnosti. Oznámenie o

zmene navrhovanej činnosti bolo v súlade s § 29 ods. 6 zákona zverejnené a verejnosti dostupné a
zároveň bolo dostupné formou zverejnenia dotknutou obcou v súlade s § 29 ods. 8 písm. b) zákona o
EIA. Prvostupňový správny orgán dal účastníkovi konania možnosť využiť svoje právo nahliadnuť do
spisu a oboznámiť sa s jeho podkladmi.

52. Žalovaný zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nemožno súhlasiť s tvrdením
žalobcu, že mu boli odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov. Účasť verejnosti
na rozhodovacom procese je upravená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/35/ES a
Aarhuský dohovor je v slovenskom právnom systéme premietnutý v zákone o ELA, podľa ktorého
prvostupňový správny orgán postupoval.

53. Žalovaný sa zároveň stotožnil s tvrdením prvostupňového správneho orgánu, že v procese
rozhodovania nevznikol problém, ktorý by bolo nutné riešiť zvolaním konzultácií za účelom získania
doplnkových údajov, spresnenia a objasnenia predložených stanovísk resp. skutkového stavu, a
pripomienky žalobcu sú všeobecné, vyplývajú z noriem a právnych predpisov, ktoré budú sledované

jednotlivýmidotknutýmiorgánmivďalšíchstupňochprípravyapovoľovanianavrhovanejčinnosti.Zmena
navrhovanej činnosti bude realizovaná v existujúcich priestoroch bez budovania nových stavebných
objektov a bez iných stavebných úprav, nedôjde k záberu pôdy ani k výrubu drevín. Všetky vplyvy na
životné prostredie resp. zdravie obyvateľstva v okolí dotknutého územia sa dajú eliminovať technickými
opatreniami, resp. dôsledným dodržiavaním technických a pracovných postupov. Na hodnotenom

území, ani v bezprostrednom okolí sa nenachádzajú žiadne povrchové vodné toky ani vodné plochy,
zdroje pitnej vody a vodohospodársky chránené územia.

54. V závere odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že nedoplňoval dokazovania, a preto
nemal dôvod dať účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods.

2 Správneho poriadku, a nezistil žiadne dôvody na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, vydal ho orgán na to príslušný, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
obsahuje predpísané náležitosti (§ 46 Správneho poriadku). V odôvodnení napadnutého rozhodnutiaprvostupňový správny orgán uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami

k podkladom rozhodnutia (súlad s § 47 ods. 3 Správneho poriadku).

55. Správny súd taktiež poukazuje na to, že orgánmi verejnej správy bol vzatý do úvahy aktuálny
stav životného prostredia v dotknutom území a pri rozhodovaní boli použité kritériá podľa prílohy
č. 10 k zákonu o posudzovaní vplyvov. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového orgánu pritom

vyplývajú dostatočne konkrétne dôvody, pre ktoré boli vyhodnotené vyššie označené pripomienky
žalobcu k navrhovanej činnosti ako neopodstatnené, resp. neodôvodňujúce záver o nutnosti ich
premietnutia do výrokovej časti rozhodnutia. V posudzovanej veci boli zohľadnené jednotlivé stanoviská
dotknutých orgánov s tým, že v nich formulované pripomienky vyhodnotené správnym orgánom ako
relevantné a opodstatnené boli uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Opodstatnené požiadavky
pritom bude potrebné zohľadniť pri príprave dokumentácie v následnom povoľovacom konaní. Podľa

názoru správneho súdu orgány verejnej správy preto nepostupovali v rozpore s § 29 ods. 3 a 13, resp.
§ 20a zákona o posudzovaní vplyvov.

56. Žalobca namietal porušenie § 24 ods. 1 písm. i) zákona č. 24/2006 Z. z., ktorý sa týka zverejňovania
informácií o navrhovanej činnosti a jej zmene. Tvrdil, že právnu normu podľa § 24 ods. 1 písm. e) zákona

EIA je potrebné vykladať tak, že príslušný správny orgán má povinnosť zverejniť všetky informácie
dôležitéprevydanieakéhokoľvekrozhodnutiapodľazákonaEIA,tedaajprerozhodnutiezozisťovacieho
konania podľa § 29 zákona EIA. Správny súd k namietanému uvádza, že z ustanovenia § 24 ods. 1
písm. i) zákona EIA vyplýva, že príslušné orgány verejnej správy zverejňujú aj „iné informácie dôležité
na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia“, pričom toto ustanovenie je podľa ustáleného

názoru kasačného súdu potrebné vykladať tak, že neupravuje povinnosť sprístupňovať iné dokumenty
ako tie, ktoré sú uvedené v danom ustanovení (tieto zákonodarca presne určil), ale týka sa informácií
nezachytených v dokumente. Ak toto ustanovenie odkazuje na „povolenie,“ je potrebné ho vykladať v
súlade s definíciou tohto pojmu vymedzenou v § 3 zákona EIA, pričom ide o rozhodnutie v nasledujúcom
povoľovacom konaní, a nie o rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní, ktoré je predmetom súdneho

prieskumu (Rozsudok NSS SR sp. zn. 5Svk/9/2023 zo dňa 27.06.2024). Ustanovenie § 24 ods. 1 písm. i)
zákona EIA neukladá povinnosť zverejniť celý spisový materiál, ale len konkrétne zákonom predpísané
informácie. Správny súd preto vyhodnotil aj túto žalobnú námietku za neopodstatnenú.

57. Z ust. § 24 ods. 3 písm. a) zákona o posudzovaní vplyvov vyplýva, že stanovisko podané verejnosťou

musí byť odôvodnené, aby boli v ňom uvedené konkrétne argumenty a pripomienky, ktoré majú súvislosť
s navrhovanou činnosťou. Zákon stanovuje kritériá pre zisťovacie konanie, ktoré musí správny orgán
zohľadniťazhodnotiť,akoajosobitnénáležitostirozhodnutiaotom,čisanavrhovanáčinnosťbudealebo
nebude posudzovať podľa tohto zákona. Správny súd tiež zdôrazňuje, že proces zisťovacieho konania
má poskytnúť základné informácie a hodnotenia pred prvým povolením podľa osobitných predpisov.

Pred vydaním rozhodnutia o povolení konkrétnej činnosti dotknuté orgány vydávajú vyjadrenia, v ktorých
určujú podmienky za akých, z hľadiska ochrany životného prostredia, je možné danú činnosť povoliť. V
tomto povoľovacom procese má „zainteresovaná verejnosť" postavenie účastníka, kde si môže uplatniť
relevantné pripomienky. V danom prípade možno konštatovať, že pripomienky vznesené zo strany
žalobcu už jednak boli riešené v zámere navrhovanej činnosti, taktiež ich dodržiavanie vyplýva priamo zo

zákona, resp. už boli premietnuté do výroku rozhodnutia, keď bolo prihliadané na stanoviská doručené
k zámeru od zainteresovaných subjektov, pričom vo výroku rozhodnutia boli určené podmienky, ktoré
vyplynuli z týchto stanovísk, a ktoré je potrebné rešpektovať v konaní o povoľovaní navrhovanej činnosti.

58.Knámietkežalobcu,žežalovanývnapadnutomrozhodnutínesplnilkvalitatívneazákonnénáležitosti

na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia, správny súd uvádza, že po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu, má za to, že tieto rozhodnutia
spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle Správneho poriadku ako aj zákona o EIA tak ako to súd
uviedol vyššie a tieto rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o tom,
že v rámci zisťovacieho konania bola oznámená zmena navrhovanej činnosti z hľadiska povahy a

rozsahu navrhovanej činnosti, miesta jej vykonávania a očakávaných vplyvov na životné prostredie a
zdravieobyvateľov,možnostirealizácieopatrenínavrhnutýchnaodstránenieazmiernenienepriaznivých
dopadov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov, dostatočne vyhodnotená
orgánom verejnej správy a že táto zmena navrhovanej činnosti nemá negatívny vplyv na životnéprostredie a zdravie obyvateľov v danej lokalite. Správny súd ďalej uvádza, že rozsah a obsah prieskumu
žalobou napadnutého rozhodnutia je striktne vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom
v správnej žalobe. Žalobcova všeobecná námietka nezákonnosti rozhodnutia, obsahujúca len tvrdenie

žalobcu, podľa ktorého rozhodnutie je v rozpore so zákonom, neobsahuje správnu úvahu, nemá
správnu formu a obsah, avšak bez konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k
preskúmavanémukonkrétnemuprípadu,žiadnypriestortakémutoprieskumunedáva,apretomusíbyťaj
z tohto dôvodu vyhodnotená ako nedôvodná. Napokon je potrebné dodať, že podľa ustálenej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu SR je súd (rovnako tak aj orgán verejnej

správy)povinnýzodpovedaťlentakýargument,ktorýsatýkaveciajezároveňkonkrétny(t.j.formulovaný
dostatočne jasným spôsobom).

59. Vo vzťahu k záverom orgánov verejnej správy o dostatočnej nekonkrétnosti pripomienok žalobcu,
resp. jeho nereagovaní na špecifiká zámeru žalobca s odvolávaním sa na judikatúru Najvyššieho
súdu SR okrem iných aj na rozhodnutie sp.zn. 5Sžp/21/2012 uvádzal, že ekologické spolky nemajú

nárok na konkrétne opatrenia, ale majú nárok na určitú kvalitu vysporiadania sa s uplatnenými
pripomienkami. Správny súd k uvedenému poznamenáva, že žalobcovi ako zainteresovanej verejnosti
tak z Aarhuského dohovoru ani vnútroštátnej právnej úpravy síce nevyplýva právny nárok, aby
jeho pripomienkam v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo vyhovené. Je však
na príslušnom orgáne verejnej správy, aby po vyhodnotení jednotlivých podkladov, resp. stanovísk

dotknutých orgánov posúdil opodstatnenosť jednotlivých pripomienok a v nadväznosti na to vo veci
rozhodol. Samotná nenárokovateľnosť vyhovenia pripomienkam však neznamená, že by žalobca nemal
dostatočne konkrétne vymedziť pripomienky k zámeru navrhovanej činnosti, t.j. tak, aby príslušný
orgán verejnej správy mohol tieto pripomienky vecne konfrontovať s ďalšími podkladmi, z ktorých
pri vydaní rozhodnutí, resp. formulácii výroku vrátane prijatých opatrení vychádza. Napokon je na

žalobcovi, aby v záujme čo najefektívnejšieho naplnenia jeho účelu v predmetnom konaní formuloval
jednotlivé pripomienky jasne, konkrétne a so zohľadnením osobitostí posudzovaného zámeru. Iba tak
mohol spochybniť správnosť vyhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné
prostredie dotknutými orgánmi a docieliť tak prípadne i premietnutie jeho pripomienok/zamýšľaných
opatrení do výrokovej časti rozhodnutia. Ako už bolo vyššie uvedené orgány verejnej správy navyše

pripomienky žalobcu vo svojich rozhodnutiach uviedli a vyhodnotili. Pokiaľ orgán verejnej správy
preto nepovažoval tieto pripomienky za opodstatnené a z tohto dôvodu ich ani nepoňal do výrokovej
časti rozhodnutia, táto skutočnosť neodôvodňuje záver o nezákonnosti rozhodnutia. Výroková časť
rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa spĺňala náležitosti podľa § 29 ods. 13 zákona o
posudzovaní vplyvov. Pokiaľ sa týka dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy z

nich vyplýva, že boli použité kritériá podľa prílohy č. 10 zákona o posudzovaní vplyvov za súčasného
prihliadnutia k stanoviskám podľa § 23 ods. 4 tohto zákona.

60. Spôsob akým sa orgán verejnej správy prvého stupňa vysporiadal so stanoviskom, resp.
pripomienkami žalobcu považoval správny súd za dostatočný, v kontexte s pripomienkami a

stanoviskami dotknutých orgánov ho/ich vyhodnotil. Rozhodnutie teda obsahuje aj úvahu, prečo
neuviedol vo výroku rozhodnutia uvádzané podmienky žalobcu. Jednoznačne konštatoval, akú povahu
majú tieto pripomienky a prečo nemusia byť uvedené vo výroku rozhodnutia, s čím sa správny
súd stotožnil. Ide pritom o riadne vysporiadanie sa s požiadavkami, návrhmi žalobcu v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia.

61. Námietka absencie správnej úvahy a riadneho odôvodnenia rozhodnutia je nedôvodná aj vo vzťahu
k rozhodnutiu žalovaného vydanom v odvolacom konaní. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol ako sa vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami, zároveň preskúmal prvostupňové
rozhodnutie v úplnom rozsahu, tak ako mu to ukladá Správny poriadok, na subsidiárne použitie,

ktoré ho odkazuje ustanovenie § 64 ods. 1 zákona EIA. Odôvodnil v dostatočnom rozsahu nezistenie
žiadnych pochybení prvostupňového orgánu v rozhodovacom procese, teda tak v konaní, ako aj
v samotnom prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný objasnil spôsob vysporiadania sa s odvolaním
vzhľadom na jeho obsah, vyjadril sa k požiadavke na informovanie verejnosti zákonným spôsobom, keď
konkrétne, dostatočne zrozumiteľne a podrobne objasnil realizovaný spôsob zverejnenia oznámenia

zmeny navrhovanej činnosti, ako aj výsledkov zisťovacieho konania s možnosťou oboznámenia sa s
podkladmi pred vydaním rozhodnutia, aj k nevykonaniu konzultácie.62. K otázke uvedenia opatrení vo výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy zaujal stanovisko Najvyšší
správny súd SR v rozsudku sp. zn. 7Svk/19/2021 zo dňa 29.03.2023, z ktorého vyplýva, že ustanovenie
§ 29 ods. 13 zákona EIA, ale ani iné ustanovenia tohto zákona neurčujú, o aké podmienky má ísť, ich

určenie je tak prenechané samotnému posudzujúcemu orgánu. Ide teda o jeden z prípadov, kedy zákon
priznáva tomuto orgánu správne uváženie, ktoré správne súdy podľa § 27 ods. 2 SSP môžu preskúmať
len do tej miery, či nevybočil z medzí a hľadísk určených zákonom. Správny súd teda nemôže hodnotiť
samotné opatrenie, len to, či správna úvaha, ktorá viedla správny orgán k ich uloženiu nevybočuje zo
zákonných medzí. V tu posudzovanej veci prvostupňový orgán v rozhodnutí vysvetlil prečo do výrokovej

časti zapracoval opatrenie a prečo nezapracoval iné, pričom na jeho správnej úvahe nevzhliadol správny
súd žiadne pochybenie. Za udržateľnú považuje správny súd aj úvahu žalovaného, ako odôvodnil
nevyústenie podania odvolania do zrušenia rozhodnutia prvostupňového orgánu.

63. Správny súd nepovažuje za dôvodnú ani žalobnú námietku, že došlo k porušeniu princípu rovnosti

účastníkov konania, ak žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu
zisťovacieho konania a s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti sa náležitým spôsobom
nevysporiadal. Žalovaný sa podľa správneho súdu vysporiadal s pripomienkami žalobcu, a to že
žalobca takéto vysporiadanie sa s jeho námietkami považuje za nenáležité, neznamená, že rozhodnutie
vysporiadanie sa s námietkami neobsahuje. Žalobcovi, ako zainteresovanej verejnosti tak z Aarhuského

dohovoru, ako ani z vnútroštátnej právnej úpravy nevyplýva právny nárok, aby jeho pripomienkam v
procese posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo vyhovené.

64. Skutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje so záverom žalovaného, najmä pokiaľ ide o spôsob
posudzovania obsahu odvolania a v ňom zakomponovaného stanoviska žalobcu k oznámeniu o zmene

navrhovanej činnosti, v tejto súvislosti správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Cdo/218/2010zodňa23.11.2010,podľaktorého:„Obsahprávanaspravodlivýsúdnyprocesnespočíva
len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,
obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva
na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho

právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny
proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03).“

65. Správny súd nespochybňuje, že podmienky podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov majú
byť zmierňujúce opatrenia, ktorými sa pôsobí proti negatívnemu vplyvu navrhovanej činnosti. Je však
potrebné zdôrazniť, že zákon predpokladá negatívny vplyv navrhovanej činnosti. Žalobca sa dožadoval
zapracovania opatrení na zmiernenie negatívneho vplyvu bez toho, aby uviedol konkrétny negatívny
vplyv navrhovanej činnosti. Medzi prijatými opatreniami a negatívnym vplyvom navrhovanej činnosti

musí byť príčinná súvislosť. Je nelogické prijať eliminujúce opatrenia negatívneho vplyvu, ak ho nezistil
správny orgán, resp. dotknuté orgány a napokon nešpecifikoval ho konkrétne ani žalobca.

66. V súvislosti s námietkou, že v zisťovacom konaní neboli akceptované žalobcom navrhované
eliminačné alebo zmierňujúce podmienky, je potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp.zn. 8Sžo/89/2014 z 23.02.2017, podľa ktorého: „Zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani
z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti,
aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo
vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe
k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť

mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť
kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom
k cieľu (k tomu pozri bližšie Rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5
Sžz/1/2010 z 28.apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27.januára 2011).“ Neprijatie žalobcom navrhnutýchzmierňovacích a eliminačných opatrení vo výroku prvostupňového rozhodnutia by žalobca konkrétne
namietal vtedy, ak by odôvodnene tvrdil a preukázal, že práve a len tieto opatrenia sú spôsobilé účinným
spôsobom zmierniť dopady zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie, resp. ich eliminovať, a

preto bolo nevyhnutné ich prijať. Nestačilo len nesúhlasiť s ich neprijatím. Podľa § 29 ods. 3 Zákona
č. 24/2006 Z.z., ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať
podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10,
pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4. Pokiaľ sa na rozhodovanie o
tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa Zákona č. 24/2006 Z.z. použijú kritériá uvedené

v prílohe č. 10 tohto zákona, odôvodnenie rozhodnutia o tom, že navrhovaná činnosť sa nebude
posudzovať podľa tohto zákona obsahuje práve odôvodnenie v zmysle týchto kritérií. Pokiaľ žalobca
nenamietalodôvodneniektoréhozkritériípodľaprílohyč.10prvostupňovéalebonapadnutérozhodnutie
neobsahuje,jehonámietkajenekonkrétna.Súčasťouodôvodneniaprvostupňovéhorozhodnutiajepopis
súčasného stavu, popis navrhovanej zmeny činnosti, údaje o predpokladaných vplyvoch zmeny činnosti,
najmä o spotrebe vody, ostatných surovinových zdrojoch, dopravnej a inej infraštruktúre, nárokoch na

pracovné sily, iných nárokoch, a ako aj údaje o výstupoch, najmä vzniknutých odpadoch, zdrojoch
hluku a vibrácií, žiareniach a iných fyzikálnych poliach, a iných očakávaných vplyvoch a pod., čo je v
súlade so štruktúrou kritérií podľa prílohy č. 10 k zákonu č. 24/2006 Z.z. Z odôvodnenia prvostupňového
rozhodnutia je ďalej zrejmé, že prvostupňový orgán vychádzal zo stanovísk príslušných orgánov a
iných subjektov, z ktorých mu nevyplynuli žiadne skutočnosti, na základe ktorých by mohol dospieť k

záveru, že zmenu navrhovanej činnosti by bolo potrebné ďalej posudzovať. So stanoviskom žalobcu
k zámeru navrhovanej činnosti sa prvostupňový orgán vysporiadal svojimi vyjadreniami k jeho bodom.
Vzhľadom na to, že stanovisko žalobcu bolo formulované ako požiadavky (žiadame, požadujeme),
resp. jeho názory bez toho, aby bola ich opodstatnenosť osobitne odôvodnená, čo je v rozpore s § 24
ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., ktorý predpokladá prejavenie záujmu verejnosti na navrhovanej činnosti

podaním odôvodneného písomného stanoviska, prvostupňový orgán nemal povinnosť sa s jednotlivými
požiadavkami nad rámec uvedeného osobitne argumentačne vysporiadať. Účinná právna argumentácia
je založená na zrozumiteľnom a konkrétnom tvrdení, vysvetlení významu tvrdenia v kontexte veci a v
preukázanídôvodnostitvrdenia,čovprípadepodanížalobcupočassprávnehozisťovaciehokonania,ani
v rámci obsahu správnej žaloby zachované nebolo, nakoľko on ním prezentované skutočnosti len tvrdil.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný prvostupňové rozhodnutie
preskúmal v celom rozsahu, zaoberal sa aj argumentmi žalobcu uplatnenými v podanom odvolaní,
pričom dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie spĺňa všetky zákonné náležitosti a stotožnil s jeho
závermi.

67. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj žalobnú námietku týkajúcu sa neumožnenia žalobcovi
zúčastniť sa konzultácie, t. j. ohľadom tvrdeného nesprávneho postupu prvostupňového orgánu v
rozpore s § 63 zákona o posudzovaní vplyvov. Účelom konzultácie by malo byť vzájomné oboznámenie
sa so stanoviskami a podkladmi rozhodnutia medzi subjektmi procesu posudzovania, vrátane verejnosti.
Správny orgán nepochybil, ak nepristúpil k zvolaniu konzultácie po oboznámení sa s jednotlivými

stanoviskami, keď vyhodnotil a usúdil, že vzhľadom na obsah týchto vyjadrení nie je nutné zvolať
konzultácie. Je zrejmé, že z vyjadrení všetkých zainteresovaných vyplynulo, že nemajú žiadne
namietavé, protichodné stanoviská, nenavrhli konzultácie, keď v zásade všetky predložené stanoviská
sú kladné s odkazom na nutnosť dodržania príslušných právnych predpisov pre tú ktorú oblasť. Žalobca,
ktorý sa dožadoval konzultácie, sám vo vyjadrení v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie

uplatnil požiadavky, ktoré neboli dostatočne konkretizované vo vzťahu k navrhovanej činnosti, resp.
boli vyhodnotené ako neopodstatnené. Pri vyhodnotení vo vzájomnom kontexte stanovísk rezortného
orgánu a dotknutých orgánov a takto všeobecne a neadresne koncipovaných požiadaviek žalobcu,
nezohľadňujúcich osobitostí navrhovanej činnosti, nebolo potrebné zvolávať konzultácie s prihliadnutím
na ich účel definovaný v § 63 zákona o posudzovaní vplyvov. V danej veci nešlo o prípad, kedy

by bolo potrebné riešiť ne/zhodu v požiadavkách verejnosti s následnou realizáciou projektu. K tejto
námietke správny súd uvádza, že túto námietku už skôr právne posúdil Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky napríklad v rozsudku sp. zn. 6Svk/42/2022 z 29. júna 2023, v ktorom uviedol: „K žalobcom
namietanému nevykonaniu konzultácií podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z.z. najvyšší správny súd uvádza,
že z obsahu § 63 zákona č. 24/2006 z.z. nevyplýva, že by sa konzultácie za každých okolností museli

realizovať výslovne ústnou formou. Navyše z § 64 menovaného zákona vyplýva, že vo vzťahu k
realizácii konzultácií nie je vylúčená pôsobnosť Správneho poriadku, teda ani § 21 o nariadení ústneho
pojednávania. Toto ustanovenie ponecháva na posúdení správneho orgánu, aby ústne pojednávanie
nariadil, ak to povaha veci vyžaduje. V nenariadení ústnej formy konzultácií najvyšší správny súdpotom nevidel porušenie zákona č. 24/2006 Z. z. ani Správneho poriadku. Okrem uvedeného možno
poukázať na skutočnosť, že samotný článok 6 ods. 7 Aarhuského dohovoru predpokladá, že účasť
verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach môže byť realizovaná nielen výlučne formou

ústnou (ústne konzultácie), ale aj formou písomnou, kedy výslovne ustanovuje, že: ,,Spôsoby účasti
verejnosti umožnia verejnosti predložiť písomné alebo v prípade potreby na verejnom prerokovaní alebo
preskúmaní so žiadateľom akékoľvek pripomienky, informácie, analýzy alebo názory, ktoré považuje za
dôležité vo vzťahu k navrhovanej činnosti.“. Vzhľadom na uvedené, ako aj skutočnosť, že prvostupňový
správny orgán listom z 11.11.2019 žalobcu upovedomil o možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia

v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, žalobca ako dotknutá verejnosť túto možnosť využil a zaslal
vyjadrenie k príslušnej navrhovanej zmene činnosti, rovnako sa správne orgány riadne vysporiadali
so všetkými žalobcom uplatnenými námietkami, respektíve požiadavkami, nemožno sa stotožniť so
záverom žalobcu, že v tomto prípade došlo k porušeniu práva účasti verejnosti na rozhodovaniach o
vymedzených činnostiach. V tomto smere správny súd odkazuje na rozsudky najvyššieho správneho
súdu, ktoré vo vzťahu k námietke nevykonania konzultácií prijali rovnaký názor (napríklad rozsudok sp.

zn. 4Svk/17/2021, prípadne sp. zn. 5Svk/40/2022).

68.Správnysúddodáva,ženároknaústnekonzultáciežalobcovinevyplývazčl.6ods.5smerniceoEIA,
podľa ktorého: „Podrobné pravidlá pre informovanie verejnosti, napríklad vyvesením oznamov v určitom
okruhu alebo zverejnením v miestnej tlači, a konzultácie s dotknutou verejnosťou, napríklad písomnými

podaniami alebo prostredníctvom verejnej ankety, určia členské štáty. Členské štáty prijmú potrebné
opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby boli dôležité informácie dostupné pre verejnosť v elektronickej
forme aspoň prostredníctvom centrálneho portálu alebo ľahko dostupných prístupových bodov na
príslušnej správnej úrovni.“ Uvedenou smernicou bola zmenená smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných

projektov na životné prostredie, ktorej čl. 6 ods. 5 pôvodne znel: „Podrobné úpravy pre informovanie
verejnosti(napríkladvyvesenieplagátovvurčitomokruhualebozverejnenievmiestnejtlači)akonzultácií
s dotknutou verejnosťou (napríklad písomnými zásielkami alebo prostredníctvom verejnej ankety) určia
členské štáty.“

69. Podľa názoru správneho súdu konzultácie v zmysle ust. § 63 zákona EIA sú v dispozícii
konajúceho správneho orgánu, ktorý v konkrétnom prípade na základe správneho uváženia zváži
vhodnosť ich vykonania. Žalovaný správny orgán je odborným orgánom pre oblasť životného prostredia,
ktorému je zverená kompetencia v rámci svojich odborných kapacít vyhodnotiť potrebu konzultácie.
Rozhodnutie vydané na základe správneho uváženia podlieha súdnemu prieskumu zákonnosti z

hľadiska vyhodnotenia, či takéto rozhodnutie zjavne nevybočilo z medzí a hľadísk správnej úvahy.
To predpokladá, aby žalobca ako dotknutá osoba konkrétnym odborným stanoviskom preukázal
nevyhnutnosť vykonania konzultácii a preukázal, že existujú zjavné pochybenia žalovaného pri vytváraní
správnej úvahy. Na základe vyššie uvedených východísk je možné potvrdiť zákonnosť postupu
správnych orgánov, keď v rámci zisťovacieho konania nepristúpili k vykonaniu konzultácií podľa §

63 zákona EIA formou ústneho pojednávania, keď vyhodnotili, že podklady zhromaždené v rámci
dokazovania sú dostatočným podkladom pre rozhodnutie o merite veci.

70.Knámietkeohľadneposkytovaniaelektronickejkópiespisuvkonanísprávnysúduvádza,žesajedná
o námietku, s ktorou sa Najvyšší správny súd SR už v minulosti opakovane vysporiadal a preto dáva

do pozornosti už vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Svk/9/2022 zo dňa 30.
novembra 2023, podľa ktorého námietku nezaslania elektronickej kópie spisu na požiadanie sťažovateľa
kasačnýsúdvyhodnotilakonedôvodnú.Správnysúdtupoukazujenaodôvodnenieuvedenéhorozsudku
Najvyššieho správneho súdu sp.zn. 2Svk/9/2022 zo dňa 30.11.2023 podľa ktorého: 33. Námietku
nezaslania elektronickej kópie spisu na požiadanie sťažovateľa kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

V tomto ohľade sa plne stotožňuje s právnym posúdením správneho súdu, ktorý sa v bodoch 65 a 77
napadnutého rozsudku k uvedenej námietke vyjadril nasledovne, cit.: „Pokiaľ žalobca namieta, že mu
zo strany prvostupňového správneho orgánu neboli zaslané požadované doklady zo spisu, tak krajský
súd dáva do pozornosti skutočnosť, že úlohou správneho orgánu nie je v tomto smere poskytovať zo
spisu listiny ktoré požaduje niektorý z účastníkov, keď táto možnosť účastníkovi vyplýva priamo zo

zákona, ktorý môže v rámci celého konania nahliadnuť do spisu a tieto listinné dôkazy si môže zo
spisu zabezpečiť osobne na svoje náklady. ... Krajský súd ďalej poznamenáva, že je potrebné opätovne
zdôrazniť, že pokiaľ žalobca argumentuje, že administratívny spis mal prvostupňový správny orgán k
dispozícii v elektronickej podobe a že teda mohol žalobcovi zaslať jednotlivé kópie listov ktoré žiadal, takkrajský súd poznamenáva, že je na úvahu správneho orgánu či takýto postup zvolí a či zašle tieto listiny
na žiadosť žalobcu účastníkovi konania. Pokiaľ však zaujme k tejto otázke negatívne stanovisko, nejde
o skutočnosť, ktorá by mala za následok nezákonnosť postupu správneho orgánu, pretože žalobca ako

účastník konania si mal právo zabezpečiť aj iným spôsobom tieto listiny a to ako už bolo vyššie uvedené
osobnou návštevou a nahliadnutím do spisového materiálu a zabezpečením si kópií z tohto spisu.“ 34.
Kasačný súd na tomto mieste pre objasnenie dodáva, že pri výklade ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho
poriadku je nutné rozlišovať i) právo nahliadnutia do spisu a pritom si z neho robiť výpisy, odpisy a dostať
kópiespisovzaprítomnostiadministratívnehopracovníkasprávnehoorgánuaii)právodostaťinformáciu

zo spisov. Rozdielom teda je, že nazerať do spisov, robiť si výpisy, odpisy a kópie možno zásadne iba v
prítomnosti zamestnanca správneho orgánu. Uvedené je podľa kasačného súdu determinované najmä
tým,abynedochádzaloknežiaducejmanipuláciisospisomzostranyosôbnazerajúcichdospisu.Naproti
tomu možnosť dostať informáciu zo spisu nie je podmienená fyzickým nahliadnutím do spisu, resp. v
dnešnej dobe možným nahliadnutím do elektronického spisu. Rovnako k predmetnej otázke pristupuje
odborná literatúra, v ktorej sa uvádza: V ustanovení § 23 ods. 1 Správneho poriadku sa v súvislosti

s nazeraním do spisu definuje aj právo účastníka konania, resp. zúčastnenej osoby „alebo dostať
informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom“. Zastávame názor, že dostať
informáciu iným spôsobom predstavuje vo svojej podstate také úkony, pri ktorých sa účastník konania
alebo zúčastnená osoba dostáva k skutočnostiam obsiahnutým v spise bez toho, aby do spisu priamo
nahliadla. (A., A., B., C., D., C., E., C., E., F.. § 23 [Nazeranie do spisov]. In: A., A., B., C., D., C., E., C.,

E., F.. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s.222.) Za takúto informáciu však je možné
považovať napríklad informáciu o tom, či bolo do spisu niečo doručené, alebo inú čiastkovú informáciu,
nie však zaslanie kópie celého spisu, resp. podkladov pre rozhodnutie. 35. Pokiaľ mal sťažovateľ záujem
získať kópie všetkých podkladov pre rozhodnutie, mohol využiť svoje právo nahliadnuť do spisu pred
správnym orgánom, robiť si zo spisu výpisy, odpisy, ako aj dostať kópie spisov a ich častí, čo nevyužil.

Kasačný súd zároveň upozorňuje, že ani v prípade nahliadnutia do spisu nie je za každých okolností
možné vyžadovať kópie v elektronickej podobe, ako žiadal sťažovateľ. Opäť je potrebné poukázať
na odbornú literatúru, podľa ktorej: Poskytnutie podkladov v elektronickej/digitalizovanej podobe podľa
predchádzajúcejvetyjeopodstatnenénajmävprípadoch,akspis,príp.jehočasťjeužvčasepožiadavky
poskytnutia kópie v elektronickej, resp. digitalizovanej podobe. Máme za to, že od správnych orgánov

nie je možné spravodlivo očakávať poskytnutie podkladov z administratívneho spisu v inej ako listinnej
podobe, ak sa v takejto podobe už podklady a priori v spise nenachádzajú. (A., A., B., C., D., C., E.,
C., E., F.. § 23 [Nazeranie do spisov]. In: A., A., B., C., D., C., E., C., E., F.. Správny poriadok. 4.
vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 222.) 36. Vzhľadom na uvedené vyššie a keďže sťažovateľ nevyužil
svoje právo nahliadnuť do spisu, ale prvostupňový správny orgán len požiadal o zaslanie kópie spisu v

elektronickej podobe, nie je možné konštatovať porušenie sťažovateľovho práva na oboznámenie sa s
podkladmi, na základe ktorých bolo vydané prvostupňové rozhodnutie. Správny súd teda nevychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci a kasačnú námietku je nutné vyhodnotiť ako nedôvodnú.
Kasačný súd tiež uvádza, že pokiaľ sťažovateľ poukazoval na povinnosť poskytnúť mu v zmysle čl.
4 Aarhurského dohovoru informácie bez potreby preukázania záujmu, aj táto námietka je nedôvodná.

Prvostupňový správny orgán ani žalovaný nevyžadovali od sťažovateľa preukazovanie tohto záujmu ani
nerozhodli o nesprístupnení elektronickej kópie spisu z dôvodu jeho nepreukázania.“

71. Správny súd k námietke žalobcu, že mu zo strany prvostupňového správneho orgánu neboli zaslané
požadované doklady zo spisu, ešte dodáva že úlohou správneho orgánu nie je v tomto smere poskytovať

zo spisu listiny ktoré požaduje niektorí z účastníkov, keď táto možnosť účastníkovi vyplýva priamo
zo zákona, ktorý môže v rámci celého konania nahliadnuť do spisu a tieto listinné dôkazy si môže
zo spisu zabezpečiť osobne na svoje náklady. Pokiaľ žalobca argumentuje, že administratívny spis
mal prvostupňový správny orgán k dispozícii v elektronickej podobe a že teda mohol žalobcovi zaslať
jednotlivé kópie listov ktoré žiadal, tak správny súd uvádza, že je na úvahu správneho orgánu či

takýto postup zvolí a či zašle tieto listiny na žiadosť žalobcu účastníkovi konania. Pokiaľ však zaujme
k tejto otázke negatívne stanovisko, nejde o skutočnosť, ktorá by mala za následok nezákonnosť
postupu správneho orgánu, pretože žalobca ako účastník konania si mal právo zabezpečiť aj iným
spôsobom tieto listiny a to ako už bolo vyššie uvedené osobnou návštevou a nahliadnutím do spisového
materiálu a zabezpečením si kópií z tohto spisu. V preskúmavanej veci správny orgán si splnil svoju

povinnosť a oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre rozhodnutie a že môžu
podať svoje námietky v stanovenej lehote. Žiada sa dodať aj to, že v rámci odvolacieho konania neboli
do administratívneho spisu doložené žiadne ďalšie podklady t.j. k porušeniu § 33 ods. 2 Správneho
poriadku nemohlo dôjsť ani zo strany odvolacieho orgánu - žalovaného.72. Zákon o posudzovaní vplyvov v ust. § 23 ods. 4 predpokladá zverejnenie zámeru na webovom sídle
ministerstva, ku ktorému sa môže verejnosť vyjadriť. Pokiaľ sa týka stanovísk dotknutých orgánov, tieto

sa doručujú príslušnému orgánu verejnej správy, pričom verejnosť má právo oboznámiť sa s nimi (ako
podkladmi) pred vydaním rozhodnutia v zisťovacom konaní. V danej veci bol zo strany orgánu verejnej
správy uvedený postup zachovaný. Aj s poukazom na uvedené nebolo tak možné konštatovať porušenie
práva na prístup k informáciám o životnom prostredí.

73. Žalobca síce namietal, že došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods.
2 Správneho poriadku v spojení s Aarhuským dohovorom, pre neuskutočnenie konzultácie v zmysle
§ 63 zákona o posudzovaní vplyvov, avšak bližšie v žalobe nekonkretizoval, v čom spočívajú dôvody
nezákonnosti rozhodnutia. Úlohou správneho súdu nie je pritom vyhľadávať dôvody nezákonnosti
rozhodnutia za žalobcu. Nestačí tvrdiť s odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie, že toto bolo
porušené. Žalobca síce uvádzal čo je účelom konzultácie a že v prípade nevykonania konzultácie došlo k

ukráteniunajehoprávachúčinnehájiťzáujmynaochraneživotnéhoprostredia,avšakanitotovyjadrenie
žalobcu nie je dostatočne konkrétne, najmä z toho hľadiska, čo konkrétne mienil v rámci konzultácie
vyriešiť, resp. čo by sa zmenilo v pozitívnom zmysle na týchto právach, keby sa konzultácie uskutočnili.
Z judikatúry kasačného súdu pritom vyplýva, že ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupom
správnych orgánov mu bola odňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom

úkone sa tak malo stať, aké vyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom
znemožnenia ich uplatnení, teda aké subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené a
musí tak urobiť v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, inak súd na tvrdené dôvody nemôže
prihliadnuť. Súd v rámci koncentračnej zásady platnej v správnom súdnictve nemôže prihliadať na tie
námietky vznesené žalobcom, ktoré boli podané po zákonnej dvojmesačnej lehote. Žalobca je teda

povinný sústrediť (koncentrovať) tvrdenia o nezákonnosti rozhodnutia prostredníctvom žalobných bodov
v zákonom stanovenej lehote. V zmysle koncentračnej zásady je teda uvádzanie skutkových okolností
a právneho posúdenia veci a označovanie dôkazných návrhov obmedzené len do uplynutia lehoty na
podaniežaloby.Správnysúdpretonemoholprihliadaťnaďalšienámietkyuplatnenéžalobcompolehote,
či už v replike alebo vo vyjadrení na pojednávaní, čoho si žalobca musí byť vedomý už pri podávaní

žaloby. Práve preto právna úprava vyžaduje už pri podaní žaloby (aj jej spísaní) kvalifikované právne
zastúpenie.Žalobcajeužvžalobepovinnýuviesťvšetkydôvody(skutkovéajprávne),prektorépovažuje
napadnutérozhodnutiezanezákonné,pretoženaneskôrprednesenédôvodynezákonnostiniejemožné
prihliadnuť.

74. Správny súd nezistil ani porušenie zásad uplatňovaných v správnom konaní, a to tvrdené porušenie
§ 3 ods. 2 Správneho poriadku, keď malo podľa žalobcu dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
vo veci samej. K tejto žalobnej námietke správny súd v prvom rade zdôrazňuje, že nie každé porušenie
procesných ustanovení musí vyústiť do zrušenia napadnutého rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že

formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci
nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech je neúčelné a nehospodárne a
za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv
účastníka konania.

75. Povinnosťou žalobcu je podľa § 182 ods. 1 písm. e) S.s.p. v žalobe uviesť žalobné body, teda
skutkové a právne dôvody, pre ktoré sa žalobca domnieva, že rozhodnutie napadnuté žalobou je
nezákonné. V procese súdneho prieskumu súd posudzuje, či jeho tvrdenia sú pravdivé. Správny súd
postupuje v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe v zmysle § 134 ods. 1 S.s.p., teda súdny
prieskum je vedený a limitovaný dispozičnou zásadou. Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže

za žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti, ani nahrádzať svojou činnosťou absentujúcu aktivitu
žalobcu špecifikáciou jeho všeobecných námietok, neumožňujúcich súdny prieskum. Na uvedené pritom
reflektuje aj ustanovenie § 135 ods. 1 S.s.p.

76. Nie je pravdou, že rozhodnutia orgánov verejnej správy, a to prvostupňového aj odvolacieho

neobsahujú úvahu pri použití relevantných právnych predpisov na zistený skutkový stav veci. Z ustálenej
judikatúry súdov vyšších autorít vyplýva, že účastník konania nemá nárok na odôvodnenie rozhodnutia
podľa jeho predstáv. Odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať zákonné náležitosti v zmysle § 47 ods. 3
Správneho poriadku, v danom prípade aj § 20a, § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona o posudzovanívplyvov, čomu zodpovedá žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy. Dôvody uvádzané v rozhodnutiach nie sú ani neprimerane
všeobecné, pretože reflektujú zrozumiteľným a dostatočným spôsobom na stanoviská účastníkov

konania a rozhodnutie žalovaného aj na relevantné, konkrétne odvolacie námietky.

77. Je zrejmé, ktoré stanoviská boli podkladom pre vydanie rozhodnutia orgánu prvého stupňa,
pričom napriek stručnosti odôvodnenia v tejto časti, toto správny súd vyhodnotil ako dostatočné,
pretože jeho strohosť je do značnej miery dôsledkom toho, že dotknuté subjekty predložili kladné

stanoviská a podmienky nimi uvedené sú zapracované vo výrokovej časti rozhodnutia orgánu prvého
stupňa. Rovnako tak napadnuté rozhodnutie žalovaného reaguje na všetky v odvolacom konaní
uplatnené odvolacie námietky žalobcu ako odvolateľa a žalovaný sa s nimi zrozumiteľne vysporiadal.
Pokiaľ žalobca namieta, že v napadnutom rozhodnutí absentuje správna úvaha, ktorú žalovaný
aplikoval, s uvedeným nie je možné súhlasiť, pretože žalovaný sa s každou odvolacou námietkou
žalobcu vysporiadal jednotlivo a to vysvetlením resp. poukázaním na dôvody, ktoré ho k záveru

o danej námietke viedli. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že úvahy o
nepreskúmateľnostirozhodnutiaorgánuverejnejsprávynemožnoodvodzovaťodsubjektívnejpredstavy
žalobcu o tom, akým spôsobom by malo byť rozhodnuté alebo ako podrobne by malo byť rozhodnutie
orgánu verejnej správy odôvodnené, ale musí sa jednať o objektívny stav, znemožňujúci preskúmanie
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Navyše, pokiaľ sa chce účastník úspešne domôcť

svojho nepopierateľného práva na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, nestačí tvrdenie
o nedostatočnom odôvodnení, ale účastník musí uviesť svoju konkrétnu argumentáciu, na ktorú
skutočnosť alebo otázku nedal orgán verejnej správy zrozumiteľnú odpoveď. Žalobcom uplatnené
námietky nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia orgánu
prvého stupňa však majú len všeobecný charakter. S prihliadnutím na vyššie uvedené je možné

konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia orgánu prvého stupňa, ako aj napadnutého rozhodnutia
žalovaného dáva presvedčivú a zrozumiteľnú odpoveď na v konaní posudzované relevantné otázky a
správny súd preto posúdil námietku ich preskúmateľnosti ako nedôvodnú.

78. To, že žalobca takéto vysporiadanie sa s jeho námietkami považuje za nenáležité, neznamená,

že rozhodnutie vysporiadanie sa s námietkami neobsahuje. Žalobca ani nekonkretizuje, prečo by
malo ísť o nenáležité vysporiadanie sa s námietkami, resp. v čom tá nenáležitosť by mala spočívať.
Takto formulované námietky žalobcu možno vyhodnotiť len ako nesúhlas s napadnutým rozhodnutím,
a s tým ako sa správne orgány s jeho námietkami vysporiadali, čo ale nestačí na to, aby správny
súd mohol dospieť k záveru, že išlo o rozhodnutie v rozpore so zákonom. Za nepreskúmateľné

pre nezrozumiteľnosť možno považovať také rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku
nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, alebo keď výrok rozhodnutia je vnútorne rozporný, alebo
vtedy keď výrok rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia, alebo keď chýbajú právne
závery vyplývajúce z rozhodujúcich skutkových okolností. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov
môže znamenať buď chýbajúce odôvodnenie, alebo keď v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené

skutočnosti, ktoré správny orgán viedli k rozhodnutiu. Teda, keď chýbajú dôvody skutkové a právne.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespôsobujú čiastkové chyby odôvodnenia. Skutkové dôvody chýbajú
vtedy, keď rozhodnutie je založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované alebo na
dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. Takýmito nedostatkami rozhodnutia tak žalovaného
ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy nie sú zaťažené. Naopak, majú všetky právnou úpravou

vyžadované náležitosti, jasne a zrozumiteľne odôvodňujú jednotlivé výroky rozhodnutia. V zmysle § 182
ods. 1 písm. e) S.s.p., okrem všeobecných náležitostí žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých
musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté
rozhodnutie za nezákonné. Už sama skutočnosť, že žalobca podáva rovnaké, takmer identické žaloby
je signálom toho, že nedostatočne reflektuje na konkrétne skutkové okolnosti tej-ktorej veci.

79. Účelom správneho súdnictva nie je to, aby súd posudzoval zákonnosť žalobcom predostretého
právneho posúdenia veci, aby sa zaoberal úvahou a predstavou žalobcu, ako by orgán verejnej správy
mal podľa neho postupovať a aké rozhodnutie by mal vydať, ale úlohou správneho súdu je posudzovať
postup orgánu verejnej správy a ním vydaného rozhodnutia, vrátane jeho úvahy pri rozhodovaní, teda

či orgán verejnej správy postupoval v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi, či v rozsahu
tvrdení žalobcom v žalobe, sú postup a rozhodnutie ne/zákonné.80. Správny súd poznamenáva, že proti požiadavke na dodržiavanie žalobcom citovanej právnej úpravy,
vrátane Aarhuského dohovoru nemožno nič namietať, avšak zo žaloby nie je zrejmé tvrdené ukrátenie
na právach žalobcu. Z postoja žalobcu vyplýva, že spochybňuje procesný postup administratívneho

konania, ktorým ako sám tvrdí sleduje ochranu práv verejnosti na priaznivé životné prostredie, avšak
jeho postoj v dôsledku formalistických a nekonkrétnych, všeobecných námietok v zásade vyvoláva
predĺženie konania a oddialenie meritórnych rozhodnutí, čo nemôže byť cieľom relevantnej právnej
úpravy, najmä Aarhuského dohovoru a zákona o posudzovaní vplyvov. Primárnym cieľom tejto
právnej úpravy je ochrana životného prostredia a umožniť verejnosti účinne participovať na zachovaní

priaznivého životného prostredia prostredníctvom sprístupňovania informácii v oblasti životného
prostredia, zabezpečenia účasti verejnosti na rozhodovacom procese a jej prístupe k spravodlivosti
vo veciach životného prostredia, avšak táto ochrana životného prostredia musí mať skutočný obsah
a nielen formálne dovolávanie sa po nej. Je potrebné dôsledne posudzovať, kedy sú a kedy nie sú
splnené podmienky pre takýto postup, aby nedochádzalo k umelému predlžovaniu konania, aby sa
zabezpečila dôsledná ochrana jednak práv ďalšieho účastníka konania, ale aj dotknutej verejnosti, ktorá

presadzuje verejný záujem na ochrane životného prostredia, a súčasne, aby sa neposkytol priestor napr.
aj na šikanózny výkon práv. Je namieste poskytnutie súdnej ochrany tam, kde správny súd zistí na
základe žalobcom tvrdených skutkových a právnych dôvodov nežiaduci zásah do práva na priaznivé
životné prostredie, negatívny vplyv predmetu posudzovaného zámeru nie tam, kde by k nemu mohlo
len hypoteticky dôjsť.

81. Všeobecné konštatovanie o nesúlade napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu
predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia s poukazom na
konkrétny dopad na práva žalobcu, len na základe vlastných úvah a záverov žalobcu, a bez uvedenia
s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentami sa žalovaný nevysporiadal, na kvalitatívny

prieskum správnym súdom nepostačuje. Žaloba je síce rozsiahla, ale chýba v nej náležitá vecná
argumentácia žalobcu pre súdny prieskum. Išlo v zásade o nekonkrétne, všeobecné námietky, ktoré
boli v zásade prejavom nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím. Vzhľadom na dispozičnú zásadu,
správny súd na tieto žalobné námietky nemohol prihliadať, t.j. za žalobcu vyhľadávať konkrétne dôvody
nezákonnosti, k čomu sa vyjadril správny súd už vyššie. Žalobca napr. dostatočne nereflektoval ani

skutočnosť, že v danej veci išlo už o existujúce zariadenie na zber odpadov – prevádzka Jarmočná
Košice, areál a budovy v priemyselnej časti mesta, resp. pokračovanie v činnosti zberu odpadov.

82. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia vrátane prvostupňového rozhodnutia a postupu,
ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, a to v rozsahu tvrdení žalobcom, t.j. v rozsahu žalobných

bodov uplatnených podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 1 S.s.p. v zákonom stanovenej lehote
na podanie žaloby, správny súd konštatuje, že nezistil tvrdené dôvody nezákonnosti, t. j. nezistil
dôvody pre zrušenie rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p. a to nepreskúmateľnosť pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nezistil ani tvrdenú skutočnosť, že skutkový stav je v
rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) a taktiež

nezistil, že by v administratívnom konaní došlo k takému podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré by vyústilo do vydania nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1
písm. g/ S.s.p.).

83. Správny súd po preskúmaní veci (výlučne v rozsahu žalobných bodov) zastáva názor, že zisťovacie

konanie bolo vedené v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
a rozhodnutie bolo vydané podľa § 29 ods. 2 a 3 zákona EIA. Prvostupňový správny orgán správne
identifikoval potrebu posúdenia zmien navrhovanej činnosti a v súlade s prílohou č. 10 zákona EIA,
po prihliadnutí aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4 tohto zákona, rozhodol v súlade so zákonom, že
ďalšie posudzovanie nie je potrebné. Žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu a vyjadril sa

ku všetkým žalobcom vzneseným námietkam. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadna zo žalobcových
námietok nebola dôvodná. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

84. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario
tak, že ako neúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania nepriznal a vo vzťahu k žalovanému

podľa § 168 S.s.p. a contrario tak, že ani žalovanému súd náhradu trov nepriznal, pretože neboli splnené
podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia.85. O trovách konania ďalšieho účastníka konania rozhodol správny súd podľa § 169 S.s.p. tak, že
ďalšiemu účastníkovi konania D.S. TRADE s.r.o. správny súd právo na náhradu trov konania, ktoré mu
vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu súd uložil nepriznal, pretože žiadne účelne vynaložené

trovy konania mu nevznikli, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, keďže na výzvu
súdu sa k žalobe žalobcu a vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

86. Tento rozsudok bol prijatý senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti všetkým výrokom rozhodnutia je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku

to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú
subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v
plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o
kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.