Rozsudok · Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov · Rozhodnutie

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2S/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100043
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Raganová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100043.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Jany Raganovej a z členov

senátu: JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom: D. XXXX/XX, E., právne zastúpený: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so
sídlom: Thurzova 7, Košice, IČO: 36860930 proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie
a výstavbu E., F. G. XXXX/X, E. za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ C. C. H., bytom: D. XXXX/XX,
E., 2/ C. I. H., bytom: D. XXXX/XX, E., 3/ C. C., bytom: D. XXXX/XX, E., 4/ A. C. J., bytom: K. E., L.
XXX/XX, E. v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru výstavby
a bytovej politiky číslo: OU-PO-OVBP2-2019/48410/141139/ŠSS-VB zo dňa 10.12.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky
číslo: OU-PO-OVBP2-2019/48410/141139/ŠSS-VB zo dňa 10.12.2019 a vec v r a c i a žalovanému
Regionálnemu úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Prešov na nové konanie
a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania pred správnym súdom
a pred kasačným súdom.

III. Žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

IV. Ďalším účastníkom konania v 1./ až vo 4./ rade n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh doterajšieho súdneho konania

1.KrajskýsúdvPrešoverozsudkomč.k.:2S/10/2020-84zodňa30.11.2021zamietolpodľa§190zákona

č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) správnu žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca
domáhal preskúmania rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky číslo:
OU-PO-OVBP2-2019/48410/ 141139/ŠSS-VB zo dňa 10.12.2019. Týmto rozhodnutím Okresný úrad
Prešov,odborvýstavbyabytovejpolitikyzamietolodvolaniežalobcuapotvrdilrozhodnutieMestaPoprad
akopríslušnéhostavebnéhoúradučíslo:53605/1919/2019-OSP-Vo,HParzodňa02.07.2019podľa§88
ods.1 písm. b) a § 88a ods.4 stavebného zákona dodatočne povolil zmenu stavby: „Prestavba rodinného
domu“ súpisné číslo: XXXX na ulici Širokej v Poprade–Veľkej na pozemku parcela G.–M. XXX/X v k.

ú. N., spočívajúce v rozdelení obytnej haly s kuchyňou na 1. nadzemné podlažie, v zmene obytného
podkrovia na ustupujúce podlažie, odstránenie terasy v úrovni ustupujúceho podlažia, v realizácii 7
okenných otvorov na západnej fasáde a jedného okenného otvoru na východnej fasáde, v realizácii
vnútorného schodiska z I.NP na II. NP, v zmene výšky stavby z 9,80 m na 9,50 m v úrovni hrebeňapultovej strechy od +-0,000=861,9 m n.m. (t.j. na úroveň I.NP), pre stavebníka C. C., bytom D. XXXX/
XX, XXX XX E..

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd SR
rozsudkom sp. zn. 5Svk/20/2022 zo dňa 30.05.2023 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.:
2S/10/2020-84 zo dňa 30.11.2021 zrušil a vrátil vec Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

3. V bode 32 odôvodnenia tohto rozsudku kasačný súd uviedol, že úlohou krajského súdu bude v ďalšom

konaní sa opätovne vysporiadať s námietkami účastníkov konania, vo veci rozhodnúť, svoje rozhodnutie
dostatočne podrobne a konkrétne odôvodniť tak, aby bolo v súlade s ústavným právom na spravodlivé
konanie.

4. Kasačný súd vytkol Krajskému súdu v Prešove to, že sa neriadil požiadavkami práva účastníka na
spravodlivý proces, ktorého súčasťou je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo je priamo

uvedené v ustanovení § 139 ods.2 SSP. V bode 29 odôvodnenia rozsudku poukázal na to, že jednou
z námietok bola aj námietka nesúladu dodatočne povolenej stavby s územným plánom mesta Poprad,
pričom obsahom spisu bol aj sťažovateľom do odvolacieho konania predložený Záznam o geodetickom
meraní stavby, ktorým spochybňoval jej súlad s územným plánom a krajský súd sa k absencii
vyhodnotenia/posúdeniu tejto námietky žalovaným nevyjadril, keď preberajúc závery orgánov verejnej

správy (aj s odvolaním sa na § 46 stavebného zákona ) sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzil iba na
konštatovanie, že pri rozhodovaní o dodatočnom povolení stavby je potrebné vychádzať zo stavebníkom
predloženej a stavebným úradom overenej projektovej dokumentácie. Kasačný súd k tomu v bode 30
uviedol, že bolo žiaduce, aby správny súd jasne zdôvodnil, aký právny význam priznal sťažovateľom
predloženej listine (v odvolacom konaní), ktorou spochybňoval súlad stavby s územným plánom, resp.

či žalovaný bol povinný na túto skutočnosť prihliadať, prípadne či jej nezohľadnenie žalovaným bolo
možné posúdiť a vyhodnotiť ako vadu, ktorá by zakladala nezákonnosť jeho rozhodnutia. Nedôvodnosť
tejto námietky správny súd riadne nezdôvodnil, čím aj znemožnil kasačnému súdu zaujať postoj k otázke
správnosti jej právneho posúdenia.

5. V bode 31 kasačný súd vytkol krajskému súdu to, že neodôvodnil ani nedôvodnosť námietky
sťažovateľa (namietal, že z výrokovej časti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby nie je zrejmé,
ktorým námietkam bolo vyhovené a ktorým nie, poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Sžp/15/2021, týkajúceho sa náležitosti územného rozhodnutia, ktoré je možné na tento prípad
aplikovať) z hľadiska sťažovateľom namietaného nedostatku výrokovej časti rozhodnutia stavebného

úradu, ktorý nepochybne vyhovel námietkam účastníkom konania čiastočne. Kasačný súd mal za to,
že správny súd tak okrem iného nereagoval na to, či závery vyplývajúce zo skoršej rozhodovacej
činnosti kasačného súdu ne/možno aplikovať na prejednávanú vec, resp. či (najmä z hľadiska
dopadu na nezákonnosť rozhodnutia) zmienenú náležitosť rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby
vyhodnocoval s poukazom na požiadavky naň kladené v ustanovení § 88a ods.4, resp. § 66 ods.1

stavebného zákona.

6. Rovnako nedôslednosť pri odôvodňovaní rozsudku vzhliadol kasačný súd i vo vzťahu k námietke
sťažovateľa, ktorý poukazoval na neurčitosť formulácie výrokovej časti rozhodnutia stavebného úradu
o dodatočnom povolení stavby, a to s ohľadom na jeho obsahové náležitosti v zmysle ustanovenia § 88a

ods.4 stavebného zákona, keď z takéhoto rozhodnutia stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby
nebolo zrejmé, ktoré (už vykonané) stavebné práce boli dodatočne povolené (osobitne tak sťažovateľ
zdôrazňoval nutnosť vymedzenia stupňa rozostavanosti stavby.

7. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm.

c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu
v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc
správnychsúdov.Od01.06.2023jetedanakonanievpredmetnejvecipríslušnýSprávnysúdvKošiciach
(ďalej aj „správny súd“).

8. Správny súd v Košiciach, pri viazanosti právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR
podľa § 469 SSP preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie. Na prejednanie veci nariadil
pojednávanie na deň 29.04.2025, na ktorom rozhodol rozsudkom vo veci samej.II.
Priebeh administratívneho konania

9. Dňa 14.09.2025 bol Mestu Poprad doručený podnet Ing. Jána Mlynára – žalobcu na prešetrenie
stavebnéhopostupustavebníkaC.C.,bytomD.XXXX/XX,ktorémubolonazákladejehožiadostivydané
stavebné povolenie č. 225/1374/2016-OSP-To, ktorým bola povolená prestavby rodinného domu so
súpisným číslom XXXX na pozemku KN-C na parc. č. XXX, k.ú. N. E. § XX stavebného zákona. Mal

za to, že stavebník v rozpore s projektovou dokumentáciou umiestnil okenný otvor na fasáde smerom
k jeho domu, miesto povoleného čiastočného obytného podkrovia vybudoval tretie nadzemné podlažie,
prípojky na siete sú na jeho pozemku a keďže sa rozhodol umiestniť stavbu na hranici pozemku je
technicky nerealizovateľné dodržať bod 5 a 13 stavebného povolenia.

10. Mesto Poprad ako príslušný orgán štátneho stavebného dohľadu vykonal na základe oznámenia

zo dňa 06.10.2017, (ktoré prevzal aj stavebník aj žalobca) dňa 25.10.2017 stavebný dohľad, z ktorého
bol na mieste samom spísaný záznam a zo zistení na mieste samom bol týmto štátnym stavebným
dohľadom vypracovaný písomný záznam (číslo spisu 7717/2017) zo dňa 25.10.2017, so záverom
v ktorom skonštatoval porušenie stavebného zákona s tým, že spis postúpi stavebnému úradu Mesto
Poprad na doriešenie. Zo štátneho stavebného dohľadu bol následne vyhotovený písomný záznam

pod číslom: 82012/7717/2017, obsahom ktorého sú zistenia zo štátneho stavebného dohľadu, popis
rozsahu zmien oproti projektovej dokumentácií overenej stavebným úradom v stavebnom konaní
ukončenej vydaním rozhodnutia č. 225/1374/2017-OSP-To zo dňa 23.01.2017 a výzva stavebníkovi
na bezodkladné zastavenie všetkých stavebných na rozostavanej bytovej stavbe „Prestavba rodinného
domu“ na Širokej ulici 1903v Poprade–Veľkej na pozemku parc. č. XXX v k.ú. N. do rozhodnutia

príslušného stavebného úradu v tejto veci. Predmetný záznam bol zaslaný aj žalobcovi aj stavebníkovi.

11. Mesto Poprad ako príslušný stavebný úrad písomnosťou zo dňa 13.11.2017 pod číslom:
82014/7717/2017-OSP-To vyzvalo stavebníka na preukázanie súladu nepovolenej stavby s verejným
záujmom, a to v lehote do 60 dní od doručenia výzvy (na predloženie projektovej dokumentácie stavby

v dvoch vyhotoveniach, statiky, a na predloženie vytýčenia priestorovej polohy stavby oprávnenou
fyzickou alebo právnickou osobou) a na úhradu správneho poplatku. Zároveň táto písomnosť obsahuje
aj rozhodnutie podľa § 29 ods.1 zákona o správnom konaní o prerušení konania podľa § 88 ods.1 písm.
b) v spojení s ustanovením § 88a ods.1 stavebného zákona do uplynutia lehoty určenej na preukázanie
súladu nepovolenej stavby s verejným záujmom.

12. Na predtlačenom formulári Mesta Poprad požiadal stavebník C. C. o vydanie dodatočného
stavebného povolenia na prestavbu rodinného domu, na formulári sa nachádza podacia pečiatka
s dátumom 05.01.2018, jeho prílohou bol Protokol o vytýčení stavby vyhotovený projektantom Ing.
Martinom Lavkom.

13. Zároveň dňa 22.01.2018 doručil stavebník C. C. na Mesto Poprad doklady k dodatočnému povoleniu
stavby – a to projektovú dokumentáciu – zmena projektu stavby 2x s posúdením s územným plánom,
v bode A6, situáciu 2x, prehlásenie stavebného dozoru a fotografie.

14. Dňa 12.02.2018 doručil stavebník C. C. stavebnému úradu porealizačný geometrický plán.

15. Oznámením zo dňa 07.03.2018 pod číslom: 7596/2500/2018 – OSP- To oznámilo Mesto Poprad ako
stavebný úrad stavebníkovi C. C. a ďalším účastníkom konania – vlastníkom susediacich nehnuteľností
– C. C. H. a C. I. H. a A. B. C. ako aj projektantovi A. C. J. začatie konania o dodatočnom povolení

stavby – prestavba rodinného domu so súpisným číslom XXXX O. D. F. v Poprade s upustením od
ústnehopojednávaniazdôvodu,žestavebnémuúradusúdobreznámepomerystaveniskaapredložené
doklady a dokumentácia poskytujú dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Zároveň
ich poučili podľa § 33 ods.2 stavebného zákona o tom, že sa môžu vyjadriť k podkladom pre vydanie
rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia prípadne navrhnúť ich doplnenie a podľa § 61 ods.3 stavebného

zákona o možnosti podať námietky najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia
inak sa na ne nebude prihliadať.16. Dňa 12.03.2018 stavebník C. C. predložil stavebnému úradu sprievodnú a súhrnnú technickú správu
týkajúcu sa zmeny projektu stavby vypracovanú projektovo-inžinierskou kanceláriou arkáda Poprad, so
sídlom Levočská 866/20, Poprad.

17. Ďalší účastník konania C. H. v písomnom vyjadrení zo dňa 23.03.2018, ktoré bolo toho istého dňa
doručené stavebnému úradu uviedol, že s rekonštrukciou nesúhlasí nakoľko stavba je umiestnená na
hranici pozemku a jeho predchádzajúci súhlas k umiestneniu bol k tomu, že fasádny múr na západnej
strane bude už so zateplením a na hranici pozemku a nie bez zateplenia a na západnej strane je

umiestnených 8 nových okien, pričom tieto smerujú priamo na jeho pozemok, do kuchyne a terasu
a považuje to za zásah do súkromia.

18. Dňa 23.03.2018 doručil stavebnému úradu svoje námietky aj žalobca, po tom, čo dňa 19.03.2018
nahliadol do administratívneho spisu konania o dodatočnom povolení stavby. V nich namietal, že nie sú
splnené podmienky, aby III. nadzemné podlažie bolo posudzované ako ustupujúce podlažie, pretože

jeho výmera by v takomto prípade nemala presahovať 50% výmery podlažia pod nimi a ak stavebník
tvrdí, že táto časť nebude využívaná ako balkón alebo terase z predloženej fotodokumentácie vyplýva,
ževbudúcnostijubudemôcťvyužívaťnatakýtoúčel;vdruhejnámietkeuviedol,žestavbajeumiestnená
v rozpore s § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., v zmysle ktorého má byť dodržaná odstupová vzdialenosť
2 metre od hranice pozemku s tým, že jeho súhlas v predchádzajúcom konaní bol daný k tomu, že

novovzniknutý fasádny múr na hranici pozemkov v smere sever juh bude z južnej strany, teda zo strany
záhrady a bude vo výške max. 6 metrov a nie teraz navrhovaných 10 metrov a na takto osadený
múr nie je možné technicky zrealizovať úpravy na fasáde (zateplenie, omietka) bez toho, aby nedošlo
k prekročeniu hranice pozemku a tým narušenia súkromia; v tretej námietke namietal osadenie nového
okna, ktoré smeruje na jeho pozemok a terasu, čo považuje zásah do súkromia a zároveň realizáciou

takéhoto osadenia okna ho bude sused obmedzovať pri zamýšľanej nadstavbe jeho jestvujúcej garáže.
Nadstavba je v architektonickej príprave a sused stavebník mal o nej vedomosť; vo štvrtej námietke
namietal to, že stavebník v rozpore so stavebným povolením a právnymi predpismi umiestnil na jeho
pozemku parc. č. XXX prípojku na inžinierske siete bez toho, aby mal na to jeho súhlas. A navyše
počas výstavby došlo k zahradeniu jeho pozemku. Žiadal, aby bolo stavebníkovi nariadené odstrániť

prípojku a tiež odstrániť oplotenie z jeho pozemku. Poukázal na to, že v súčasnej dobe dochádza
k zamáčaniu obvodovej steny garáže, a teda k poškodzovaniu ich majetku. Poukázal na to, že všetky
tieto nezrovnalosti boli konštatované aj pri štátnom stavebnom dohľade. Zároveň uviedol, že v podstate
sa jedná o stavbu nového rodinného domu, počas výstavby boli porušované stavebné predpisy a stavba
bola realizovaná podľa neschválenej projektovej dokumentácie a v stavbe pokračoval stavebník C. C.

aj po oznámení o zastavení stavby.

19. Rozhodnutím číslo: 55637/2500/2018-OSP-To zo dňa 08.06.2018 rozhodol stavebný úrad
o prerušení konania o dodatočnom povolení stavby a vyzval stavebníka s poukazom na obsah námietok
vznesených v konaní, ktorých obsahom je najmä nesúhlas priamych susedov s umiestnením okien na

východnej a na západnej fasáde rodinného domu v celkovom počte 8 ks, zrealizovaných v rozpore
so stavebným povolením č. 225/1374/2017-OSP-to zo dňa 23.01.2017, a to na predloženie podkladu,
z ktorého bude zrejmé, že zrealizované zmeny v rozpore so stavebným povolením spočívajúce najmä vo
vytvorení okenných otvorov orientovaných na susedné pozemky vo vlastníctve podávateľov námietok
sú v súlade s verejnými záujmami a sú splnené požiadavky podľa § 6 ods.1, ods. 2 a ods. 4 vyhlášky

č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na stavby a teda že
sú splnené požiadavky požiarnej bezpečnosti, pohody bývania, požiadavky na odstup stavieb, ak na
východnej fasáde smerom k rodinnému domu A. H. je umiestnené okno z obytnej miestnosti a že
zrealizovaný otvor na východnej fasáde rodinného domu stavebníka p. C. orientovaný na pozemok
vo vlastníctve žalobcu natrvalo neobmedzí užívanie susedného pozemku KN-C parc. č. XXX, k.ú. N..

Zároveň mu stavebný úrad uložil povinnosť zamerať elektrickú a plynovú prípojku s tým, že v prípade,
ak je ide o stavbu na cudzom pozemku predložiť doklad o inom práve k pozemku podľa § 139 ods.1
stavebného zákona.

20. Písomným podaním zo dňa 25.06.2018 sa stavebník C. C. vyjadril k námietkam účastníkov

konania a zároveň predložil projekt požiarnej ochrany a zmeranie elektrickej a plynovej prípojky
vypracované spoločnosťou GEOPLAN so sídlom Ludvíka Svobodu 4885/91, Poprad s dátumom
06.2018apísomnosťouzodňa15.08.2018požiadalopredlženielehotynapredloženiedokladov,pričom
dňa 28.02.2019 predložil stavebnému úradu projekt označený ako Zmena projektu stavby-rodinný dom,vypracovaný zodpovedným architektom A. C. J. s dátumom február 2019, ako aj podklady týkajúce sa
riešenia protipožiarnej ochrany – dokumentácia vypracovaná A. P. G..

21. Mesto Poprad listinou označenou ako Oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby
a upustenie od ústneho pojednávania číslo: 8165/1424/2019-OSP-Vo zo dňa 07.03.2019 oznámilo
stavebníkoviC.C.aďalšímúčastníkomkonaniazačatiestavebnéhokonaniapodľa§88aods.7vspojení
s § 61 ods.1 Správneho poriadku s tým, že vzhľadom k tomu, že podaná žiadosť spolu s podkladmi
poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby stavebný úrad podľa § 61 ods.2

stavebného zákona upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. Zároveň poučil účastníkov
konania o ich práve podľa § 33 ods.2 Správneho poriadku a súčasne oznámil začatie stavebného
konania opomenutým dotknutým orgánom. Súčasne s touto písomnosťou písomne oznámil účastníkom
konania doplnenie podkladov do konania dňa 25.02.2019 a 28.02.2019 v rozsahu upravenej projektovej
dokumentácie a teplotechnického posudku, pričom aj k týmto dokladom ich poučil podľa § 33 ods.2
Správneho poriadku. Zároveň v tento deň sa písomne žalobca dotazoval na stavebnom úrade o tom,

či vzhľadom na lehotu 9 mesiacov, ktorá uplynula od vydania rozhodnutia o prerušení konania boli zo
strany stavebníka do konania doplnené podklady.

22. Dňa 26.03.2019 doručil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu stavebnému úradu
písomné námietky žalobcu v konaní o dodatočnom povolení stavby: „Prestavby rodinného domu“

stavebníka C. C., bytom ul. D. XXXX/XX N. E., kde namietal:

- to, že navrhovaná stavba je postavená na pozemku parc. reg. „C“ č. XXX vo vlastníctve účastníka
konania – namietal, že elektrická prípojka ako aj časť stavby so súpisným číslom 1903 v rozsahu od 3-5
cm, k.ú. N. je umiestnená na jeho pozemku parc. č. XXX, k.ú. N.; túto skutočnosť navrhoval preukázať

miestnou obhliadkou podľa § 38 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní s tým, že do konania
predloží aj geodetické zameranie stavby;
- že navrhovaná stavba je umiestnená v rozpore s § 6 ods.2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných
technických požiadavkách na stavbu užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientáciu

– namietal, že navrhovaná stavba zahŕňajúca okenný otvor z miestnosti práčovne na II. nadzemnom
podlaží navrhovanej stavby predstavuje trvalé obmedzenie vlastníckeho práva účastníka konania vo
vzťahu k pozemku parc. č. XXX K., k.ú. N., pričom podľa § 6 ods.2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. stavbu
možno umiestniť na hranici pozemku, ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného
pozemku na určený účel;

- a to, že navrhovaná stavba neprimeraným spôsobom zasahuje do jeho vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam – tu poukázal na to, že v dôsledku realizácie tejto stavby dôjde k strate intimity
a porušenia ochrany súkromia žalobcu, nakoľko z priestorov na II. NP navrhovanej stavby, kam možno
vstúpiť z miestnosti navrhovanej telocvične, ktorý priestor je možné označiť aj za terasu sa vytvára
možnosť výhľadu do rodinného domu žalobcu, ale aj do priestorov záhrady.

V námietkach žiadal, aby bola žiadosť stavebníka o dodatočné povolenie stavby zamietnutá a nariadené
jej odstránenie, prípadne tých častí stavby so súpisným číslom XXXX, ktoré boli vykonané v rozpore
s právoplatným stavebným povolením.

23. Dňa 02.04.2019 doručil stavebnému úradu svoje námietky ďalší účastník konania C. C. H., kde
namietal:

- to, že navrhovaná stavba je postavená na pozemku parc. reg. „C“ č. XXX vo vlastníctve účastníka
konania – namietal, že stavba je umiestnená na hranici jeho pozemku parc. č. XXX/X, k.ú. N. a podľa

projektovej dokumentácie stavba zasiahne do jeho vlastníckeho práva, pretože z exteriérovej strany
navrhovanej stavby má byť podľa predloženej dokumentácie umiestnená tepelná izolácia o hrúbke 30
mm, ktorá bude preukázateľne zasahovať do vlastníckeho práva účastníka konania;
- že navrhovaná stavba je umiestnená v rozpore s § 6 ods.2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných

technických požiadavkách na stavbu užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu
a orientáciu–namietal, že umiestnením okenných otvorov v navrhovanej stavbe smerom k pozemku
parc. č. XXX/X k. ú. N. sa vytvára trvalé obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka tohto pozemku,
pretože akýkoľvek okenný otvor mu znemožňuje umiestniť na tomto pozemku porovnateľnú stavbu, akúuskutočnil stavebník, je nepochybné, že navrhovaná stavba zahŕňajúca okenné otvory z miestností
kúpeľne, šatníka, schodíšť na II. NP a miestnosti telocvične na III. NP predstavuje trvalé obmedzenie
vlastníckeho práva účastníka konania;

- a to, že navrhovaná stavba neprimeraným spôsobom zasahuje do jeho vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam – tu poukázal na to, že v dôsledku realizácie tejto stavby dôjde k strate intimity
a porušenia ochrany súkromia žalobcu, nakoľko z priestorov na II. NP navrhovanej stavby, kam možno
vstúpiť z miestnosti navrhovanej telocvične, ktorý priestor je možné označiť aj za terasu. sa vytvára
možnosť výhľadu do rodinného domu účastníka konania , ale aj do priestorov záhrady.

24. Právny zástupca ďalších účastníkov konania doložil stavebnému úradu dňa 07.05.2019 do konania

Geometrický plán na zameranie stavieb na parc. č. XXX K. E. J. XXX/X vyhotovený dňa 12.07.2018
zhotoviteľom ZEKA G. C..

25. Stavebník C. C. doložil dňa 22.05.2019 do konania listinu označenú ako Zmena projektu stavby –
samostatné jednokomínové teleso s popisom, že komínové teleso, ktoré je umiestnené na východnej

časti rodinného domu bude slúžiť na odvetrávanie kuchynských priestorov. Dňa 20.06.2019 stavebník
C. C. ešte do konania predložil opravený projekt Riešenia protipožiarnej ochrany s popisom, že je tam
vyznačená aj vnútorná priečka medzi kuchyňou a obývacou izbou.

26. Mesto Poprad ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím číslo: 53605/1919/2019-OSP-Vo, HPar zo

dňa 02.07.2019 dodatočne povolilo zmenu stavby „Prestavba rodinného domu“ súpisné číslo: XXXX
na ulici Širokej v Poprade–Veľkej na pozemku parcela KN–C 973/2 v k.ú. N., spočívajúce v rozdelení
obytnej haly s kuchyňou na 1. nadzemné podlažie, v zmene obytného podkrovia na ustupujúce podlažie,
odstránenie terasy v úrovni ustupujúceho podlažia, v realizácii 7 okenných otvorov na západnej fasáde
a jedného okenného otvoru na východnej fasáde, v realizácii vnútorného schodiska z I.NP na II. NP,

v zmene výšky stavby z 9,80 m na 9,50 m v úrovni hrebeňa pultovej strechy od +-0,000=861,9 m n. m.
(t.j. na úroveň I.NP), pre stavebníka C. C., D. XXXX/XX, XXX XX E..

27. Vo výrokovej časti tohto rozhodnutia okrem dodatočného povolenia tejto stavby spočívajúce:
v rozdelení obytnej haly s kuchyňou na 1. nadzemné podlažie, v zmene obytného podkrovia na

ustupujúce podlažie, odstránenie terasy v úrovni ustupujúceho podlažia, v realizácii 7 okenných otvorov
na západnej fasáde a jedného okenného otvoru na východnej fasáde, v realizácii vnútorného schodiska
z I.NP na II. NP , v zmene výšky stavby z 9,80 m na 9,50 m v úrovni hrebeňa pultovej strechy od
+-0,000=861,9 m n.m. (t.j. na úroveň I.NP), stavebný úrad uviedol popis stavby (z čoho pozostáva) –
stavba obsahuje jednu bytovú jednotku s nasledovným dispozičným členením: na I.NP a II.NP, pričom

pri každom z nich popísal jednotlivé miestnosti tam sa nachádzajúce, uviedol technické údaje stavby
(zastavaná plocha, obytná plocha, úžitková plocha a obostavaný priestor), v ďalšom výroku pod bodmi
1./ - 15./ určil podmienky na dokončenie stavby a v poslednom výroku označenom ako Rozhodnutie
o námietkach účastníkov konania uviedol: „V konaní vzniesli námietky A. B. C. a C. C. H. samostatne,
aj v zastúpení advokátskej kancelárie PUCHALLA, SLÁVIK a partners, so sídlom Kmeťova ul. 24, 040

01 Košice. Stavebný úrad námietkam čiastočne vyhovel.“

28. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie ďalší účastníci konania: C. C. H. a žalobca A. B. C..

29. Žalobca v odvolaní namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci, z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, z dôvodu jeho
nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a z dôvodu vád v konaní, ktoré mali za následok nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia. V námietkach:

- namietal porušenie svojich procesných práv v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého

rozhodnutia spočívajúce v porušení jeho práv vyplývajúcich z ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho
poriadku, pričom porušenie spočíva v tom, že nemal možnosť vyjadriť sa k podkladom – a to k tomu, že
účastníkupustilodzámerurealizovaťzatepleniestavby,ktorévyžadujezmenuprojektovejdokumentácie
navrhovanej stavby a tiež tepelnoizolačných vlastností stavby – o čom sa dozvedel až z napadnutéhorozhodnutia a ani pred vydaním rozhodnutia nebol oboznámený s tým, že došlo k takejto zásadnej
zmene; taktiež nebol oboznámený s tým, že sa nebudú realizovať dva okenné otvory na obvodovej stene
povoľovanej stavby, ktoré boli pozične postavené oproti obvodovej stene rodinného domu;

- v rozpore so zákonom a zároveň aj nezrozumiteľný je výrok o dodatočnom povolení stavby, keď podľa
§ 88a ods.4 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne
povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby, pričom napadnuté
rozhodnutieobsahovonespĺňatietopožiadavkynavýrokrozhodnutia;zároveňvtejtonámietkepoukázal
na to, že z obsahu vykonaného štátneho stavebného dohľadu je možné zistiť, že stavebná činnosť bola

stavebníkom zastavaná v štádiu ukončenia strechy, pričom už táto časť bola v rozpore so stavebným
povolením, a preto bolo potrebné špecifikovať, ktorá časť stavby sa povoľuje dodatočne a pre ktorej
dokončenie sa dodatočne určujú podmienky;
- namietal aj to, že z výroku rozhodnutia nie je možné zistiť, ktorým konkrétnym námietkam konkrétneho
účastníka konania vyhovel a ktorej nie, čo je v rozpore s ustanovením § 66 stavebného zákona, ktoré
sa aplikuje na konanie o dodatočnom povolení stavby;

- z obsahu napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, prečo prvostupňový stavebný úrad posúdil ako
nedôvodnú námietku účastníka konania o tom, že navrhovaná stavba je v rozpore s § 6 ods.2 vyhlášky č.
532/2002 Z.z., pričom opakovane poukázal na to, že vytvorením okenného otvoru dôjde k obmedzeniu
vlastníckeho práva účastníka konania;
- taktiež namieta aj neodôvodnenie námietky účastníka konania týkajúcej sa narušenia pohody bývania,

pričom prvostupňový stavebný úrad bol povinný sa touto námietkou zaoberať a náležite zistiť skutkový
stav.

30. Rovnaké námietky uplatnil vo svojom odvolaní aj ďalší účastník konania – C. C. H..

31. Písomnosťou zo dňa 02.10.2019 doručenou Okresnému úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej
politiky dňa 08.10.2019 žalobca doplnil svoje odvolanie proti rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby,
v ktorom namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre rozpor s územným plánom mesta Poprad
z dôvodu, že z geodetického merania dodatočne povoľovanej stavby vykonaného dňa 20.09.2019 C.
G. – ZEKA vyplýva, že zastavaná plocha II. nadzemného podlažia je 195 m2 a zastavaná plocha

ustúpeného podlažia je vo výmere 102 m2, čo znamená, že zastavaná plocha stavebníkom tvrdeného
ustúpeného podlažia je o 4,5 m2 viac ako je najviac prípustná plocha pre ustúpené podlažie (50% zo
195 m2), a preto bolo potrebné posúdiť predmetnú stavbu ako stavebný objekt s troma nadzemnými
podlažiami, ktorého umiestnenie je v danom území neprípustné a v rozpore so záväznou časťou
územného plánu Mesta Poprad (záväzné regulatívy definované v časti 18. tabuľky priestorovej regulácie

záväznej časti územného plánu – v danom území – v územnom pláne označené ako BR1.022 je
možné umiestniť stavbu s najviac dvoma nadzemnými podlažiami a podkrovím, prípadne ustúpenými
podlažiami). Prílohou doplnenia odvolania bol Záznam z geodetického merania dodatočne povoľovanej
stavby vykonaného dňa 20.09.2019 C. G. – ZEKA.

32.Dňa17.12.2019opätovnedoložilžalobcadoodvolaciehokonaniaodvolaciemuorgánu–Okresnému
úradu Prešov, originál Záznamu z geodetického zamerania stavby zo dňa 20.09.2019 vyhotovený A.
C. G. – ZEKA.

33. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky v tom čase orgán verejnej správy príslušný

na prejednanie odvolania rozhodnutím číslo: OU-PO-OVBP2-2019/48410/141139/ŠSS-VB zo dňa
10.12.2019 zamietol odvolanie žalobcu ako aj odvolanie ďalšieho účastníka konania – C. C. H..
V odôvodnení rozhodnutia popísal skutkový stav a priebeh doterajšieho administratívneho konania
a uviedol odvolacie námietky oboch účastníkov konania a v poslednej časti rozhodnutia na stranách 9
až 12 sa vyjadril k odvolacím námietkam účastníkov konania. Záverom uviedol, že po oboznámení sa

s obsahom spisového materiálu a s postupom stavebného úradu pri vydávaní napadnutého rozhodnutia
nezistil v napadnutom rozhodnutí, ani v konaní, ktoré mu predchádzalo také nedostatky, pre ktoré by
sa rozhodnutie muselo považovať za nesprávne a muselo byť preto zmenené alebo zrušené. Má za
to, že stavebný úrad postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona a správneho
poriadku.

III.
Správna žaloba34. Včas podanou správnou žalobou sa A. B. C. (ďalší účastník administratívneho konania) domáhal
zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky číslo: OU-PO-

OVBP2-2019/48410/141139/ŠSS-VB zo dňa 10.12.2019 v spojení s rozhodnutím Mesta Poprad zo dňa
02.07.2019 číslo: 53605/1919/ 2019-OSP-Vo, HPar a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu
na ďalšie konanie. V správnej žalobe namietal: nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť, to, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce pre riadne
posúdenie veci a to, že v konaní došlo k takým vadám, ktoré majú za následok vydanie nezákonného

rozhodnutia. Správny súd konštatuje, že žalobné námietky sa zhodujú s jeho odvolacími námietkami tak
ako ich správny súd uviedol v bode 29 odôvodnenia tohto rozsudku.

35. V námietke nesprávneho právneho posúdenia žalobca uviedol:

- že po podaní odvolania požiadal o vykonanie geodetického zamerania III. nadzemného podlažia

dodatočne povoľovanej stavby, označeného v projektovej dokumentácii ako ustúpené podlažie
s podozrením, že rozsah skutočne realizovanej stavby sa výrazne odlišuje od projektovej dokumentácie
predloženej v konaní o dodatočnom povolení stavby, geodetické zameranie vykonal A. C. G. dňa
20.09.2019, pričom z obsahu záznamu geodetického zameranie stavby zo dňa 20.9.2019 vyplynulo, že
zastavaná plocha II. nadzemného podlažia stavby: „Prestavba rodinného domu“ súpisné číslo XXXX

O. F. D. N. E. je 195 m2 a zastavaná plocha III. nadzemného podlažia je 102m2;
- poukázal na to, že na základe toho doplnil žalobca dôvody odvolania o nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia pre rozpor s Územným plánom Mesta Poprad a toto doplnenie zaslal priamo odvolaciemu
orgánu – doručené mu to bolo dňa 08.10.2019;
- k tomuto rozporu uvádza, že územie v ktorom je umiestnená dodatočne povoľovaná stavba je

v územnom pláne Mesta Poprad označená ako BR1.022 a zo záväzných regulatívov definovaných
v bode 18. tabuľky priestorovej regulácie záväznej časti územného plánu je určené, že v danom území
možno umiestniť stavbu najviac s dvoma nadzemnými podlažiami a podkrovím, prípadne ustúpeným
podlažím, ktorým sa rozumie posledné ustupujúce podlažie, ak jeho zastavaná plocha je menšia ako
50% zastavanej plochy predchádzajúceho (predposledného podlažia). Má za to, že porovnaním zistení

z geodetického plánu A. C. G. s Územným plánom Mesta je zastavanú plocha stavebníkom tvrdeného
ustúpeného podlažia v skutočnosti nutné posúdiť ako III. nadzemné podlažie nakoľko zastavaná plocha
stavebníkom tvrdeného ustúpeného podlažia je o 4,5 m2 viac ako najviac prípustná plocha pre ustúpené
podlažie (50= zo 195 m2), čo aj preukázal predloženým geodetickým zameraním zo dňa 20.09.2019
vyhotoveným A. G.. Z uvedeného dôvodu bolo podľa žalobcu potrebné posúdiť stavebnú konštrukciu

ako stavebný objekt s troma nadrozmernými podlažiami, ktorého umiestnenie je v danom prostredí
neprípustné a v rozpore so záväznou časťou územného plánu mesta Poprad.

36. V námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobca uviedol:

- že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom na vydanie rozhodnutia
o dodatočnom povolení stavby, keď vychádzali len z projektovej dokumentácie predloženej stavebníkom
a z jeho tvrdení a nezisťovali súlad dodatočne povoľovanej stavby s územnoplánovacími podkladmi
a teda aj s územným plánom;
- čo sa týka námietky nesúladu s územným plánom, touto sa síce zaoberal správny orgán I. stupňa na

strane 5 odôvodnenia svojho rozhodnutia, avšak uviedol, že pri posudzovaní súladu stavby vychádzal
z projektovej dokumentácie, pričom projektová dokumentácia nie je a nemôže byť dôkazom o rozsahu
a vlastnostiach stavby uskutočnenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním;
- poukázal na to, že žalovaný správny orgán sa nezaoberal skutočnosťami uvedenými žalobcom
v doplnení odvolania zo dňa 02.10.2019 – námietka z územným plánom a v odôvodnení rozhodnutia

chýba akákoľvek zmienka o tom, (námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia), čím nedostatočne zistil
skutkový stav;
- má za to, že argument žalobcu o tom, že stavba je v rozpore s územným plánom mesta Poprad je
rozhodujúci z hľadiska jeho súladu so zákonom, pretože základným kritériom pre dodatočné povolenie
stavby je jej súlad so zámermi a s cieľmi územného plánovania.

37. V námietke vád konania pred orgánom verejnej správy žalobca uviedol:- že nemal možnosť vyjadriť sa k doplnenej projektovej dokumentácii predloženej stavebníkom dňa
06.06.2019 ako aj k ďalším záväzným stanoviskám – záväzné stanovisko Hasičského a záchranného
zboru Poprad ďalej tiež k projektu požiarnej ochrany zo dňa 20.06.2020 ako ani k vyjadreniu stavebníka

zo dňa 22.05.2020 a ani nebol oboznámený s ich obsahom, nakoľko stavebný úrad prvého stupňa
žalobcu ako účastníka konania neupovedomil o doplnení týchto podkladov k vydaniu rozhodnutia
a teda k vydaniu rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby došlo na základe doplnených podkladov
a dôkazov, ku ktorým nemal možnosť sa vyjadriť;
- má za to, že takýmto postupom prvostupňový stavebný úrad porušil ustanovenia § 33 ods.2 Správneho

poriadku, pričom predmetné ustanovenie sa v musí v správnom konaní realizovať obligatórne a uplatní
sa nepochybne aj vtedy, ak účastník konania nežiada o nahliadnutie do spisu na základe vlastnej
žiadosti;
- k tomuto poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.: 6Sžo/55/2010 zo dňa 16.06.2010, v zmysle ktorého
ak správny orgán vydá rozhodnutie bez toho, aby umožnil účastníkom konania vyjadriť sa k veci pred
vydaním tohto rozhodnutia, ide o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia;

- túto vadu neodstránil ani orgán verejnej správy, ktorý rozhodoval o odvolaní a ktorý sa s argumentáciou
žalobcu o porušení jeho práv nestotožnil a uviedol, že účastník konania mohol kedykoľvek nahliadnuť
do spisu.

38. K námietke nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol:

- namieta nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia SO I. stupňa o dodatočnom povolení stavby, pretože
z výroku nie je možné zistiť, ktoré už zrealizované časti stavby stavebný úrad dodatočne povoľuje a aké
podmienky určuje pre dokončenie stavby, poukázal na znenie ustanovenia § 88a ods.4 stavebného
zákona, podľa ktorého v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už

vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej
stavby;
- z výroku rozhodnutia tiež nie je možné zistiť, ktorej konkrétnej námietke konkrétneho účastníka konania
stavebný úrad vyhovel a ktorej nie, k tomuto poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžp/15/2012.

IV.
Vyjadrenie žalovaného

39. Žalovaný – v tom čase Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky vo svojom vyjadrení

k žalobe zo dňa 24.03.2020 uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu nezistil v konaní také vady,
ktoré by mali vplyv na vydanie meritórneho rozhodnutia, a preto svojim rozhodnutím číslo: OZ-PO-
OVBP2-2019/48410/141139-ŠSS-VB zo dňa 10.12.2019 potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa. Má za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, tvrdenia žalobcu sú účelové a právne nepodložené.

40. K námietke žalobcu čo do rozporu napadnutého rozhodnutia s územným plánom žalovaný uviedol,
že v danom prípade má stavba výšku 9,50 m, dve nadzemné podlažia a jedno ustupujúce podlažie
(plocha menej ako 50% z 2. nadzemného podlažia). Podľa záväznej časti územného plánu stavby môže
mať počet nadzemných podlaží do 2 NP+P, maximálna výška stavby 12 m, pričom P určuje, že ide
o podkrovie alebo ustupujúce podlažie. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na to, že v zmysle ustanovenia §

46 ods.1 stavebného zákona projektant zodpovedá za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie,
ako aj za jeho realizovateľnosť. Stavebný úrad, ani žalovaný ani odvolací orgán nie sú oprávnení
spochybňovať správnosť projektovej dokumentácie vypracovanej na to oprávnenou osobou tak, ako
to ukladá § 46 stavebného zákona. Takto vypracovaná dokumentácia je podkladom pre rozhodnutie.
V záväzných podmienkach na dokončenie stavby stavebný úrad určil v záväznej podmienky pod

poradovým číslom 1./ to, že stavbu je stavebník povinný dokončiť podľa dokumentácie overenej v tomto
konaní, ktorú vypracoval A. C. J. a akékoľvek zmeny nesmú byť uskutočnené bez predchádzajúceho
povolenia stavebného úradu. Zároveň v záväznej podmienke pod poradovým č./ 14 zaviazal stavebný
úrad stavebník, aby po ukončení stavby požiadal o kolaudáciu stavby podľa § 79 stavebného zákona,
pričom až v kolaudačnom rozhodnutí sa zisťuje, či bola stavba realizovaná podľa projektu overeného

v stavebnom konaní.41. K námietke týkajúcej sa vád v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia ako aj
k námietke rozporu dodatočne povolenej stavby s § 6 ods.2 vyhlášky MŽP ST č. 532/2002 Z. z. žalovaný
uviedol, že obe sú nedôvodné.

42.Pokiaľideonámietkuvádvkonaní,tupoukázalnato,žeumožnilúčastníkomnahliadaťdopodkladov
a vyjadriť sa k nim, čo preukazujú záznamy o nazretí do spisu a pokiaľ ide o námietku, že sa žalobca
nemal možnosť oboznámiť so záväzným stanoviskom Hasičského a záchranného zboru k tomuto
uviedol, že predmetné stanovisko žalovaný doložil dňa 20.08.20118, pričom zástupca žalobcu nahliadol

do spisu až následne dňa 08.03.2019, a preto nie je námietka dôvodná.

43. Vo vzťahu k námietke presahu stavby na pozemok KN C č. XXX K. J. XXX,.k.ú. N. vo vlastníctve
žalobcu poukázal na to, že stavebník upustil od zámeru realizovať zateplenie stavby, čím bolo v celom
rozsahu vyhovené tejto námietke žalobcu.

44. Čo sa týka rozporu dodatočne povoľovanej stavby s § 6 ods.2 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.
z. poukázal na svoje vyjadrenie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s tým, že v danom prípade
v protiľahlých častiach stien, okrem iného k stavbe žalobcu sú umiestnené okná, ktoré nie sú oknami
z obytných miestnosti s výškou parapetu na ustupujúcom podlaží 1,70 m a na 2.NP 1,80m a 2,40 m
a takto umiestnené okná, ktoré nie sú obytnými, vyhovujú kritériám § 6 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002

Z. z.. Námietka nemá svoje opodstatnenie aj z dôvodu, že napadnutým rozhodnutím sa stavba na
pozemku stavebníka parc. G. M. J. XXX, k-.ú. N. v danom prípade neumiestňuje a vzhľadom na druh
susedných pozemkov parc. č. 970 a 971, kú. Veľká vo vlastníctve žalobcu podľa LV č. XXXX pre k.ú. N.
ako „zastavané plochy nádvoria“ a „záhrada“ nemá opodstatnenie. A pokiaľ ide o zamedzenie možnosti
využitia pozemku žalobcom v umiestnení stavby na hranici pozemku v rozsahu celej priľahlej steny

dodatočnepovoľovanejstavby,ktomutouviedol,žestavebnýúradposudzujekaždúžiadosťindividuálne
s tým, že predmetom tohto súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím
stavebného úradu, nie hypotetická stavba žalobcu.

45. K námietke nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že ani táto nie je dôvodná,

nakoľko vo výrokovej časti stavebný úrad jednoznačne špecifikoval rozsah dodatočne povolených zmien
(správny súd ich uviedol v bode 2 odôvodnenia tohto rozsudku – výrok rozhodnutia prvostupňového
stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby) a určil podmienky dokončenia stavby. Pokiaľ ide
o nevysporiadanie sa s námietkami k tomuto poukázal na výrok prvostupňového rozhodnutia, v ktorom
sa stavebný úrad vysporiadal s námietkami účastníkov konania.

V.
Replika žalobcu, duplika žalovaného

46. Žalobca v replike zo dňa 07.05.2020 zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v správnej žalobe.
Opätovne poukázal na to, že žalovaný v odvolacom konaní mal k dispozícii od žalobcu listinný dôkaz
- záznam z geodetického merania stavby zo dňa 20.9.2019 vykonaný A. G. preukazujúcim rozpor
s územným plánom mesta Poprad, ktorý mu bol predložený spolu s doplnenými dôvodmi odvolania..
Nie je pravdou tvrdenie žalovaného o tom, že nie je oprávnený posudzovať správnosť projektovej

dokumentácie, nakoľko podľa § 62 ods.1 stavebného zákona, stavebný úrad preskúma, či dokumentácia
spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo územného rozhodnutia a teda
je zákonnou povinnosťou stavebného úradu posúdiť obsah stavebníkom predloženej dokumentácie
s cieľom zistiť jej súlad s územným plánom. Poukázal na to, že žalovaný sa v odvolacom konaní
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia opomenul vysporiadať s týmito odvolacími dôvodmi. Poukázal

na to, že v konaní pred správnym súdom nie je možné prihliadať na vyjadrenie žalovaného k žalobe, v
ktorom upresňuje žalobcom namietané porušenie predpisov (rozhodnutie R 29/1996).

47. Opätovne taktiež poukázal na to, že bolo porušené právo žalobcu na oboznámenie sa s doplnenou
projektovou dokumentáciou predloženou stavebníkom. Z odôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu

prvého stupňa vyplýva, že stavebník dňa 06.06.2019 predložil stavebnému úradu upravenú projektovú
dokumentáciu – strana 8 odôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu prvého stupňa: „Stavebník dňa
06.06.2019 predložil stavebnému úradu upravenú projektovú dokumentáciu stavby o. i. bez okien v časti
steny rodinného domu s.č. XXXX, ktorá je protiľahlou voči stene rodinného domu s. č. XXXX na parc.č. KN-C J. XXX/X v k.ú. N. s oknom z obytnej miestnosti, čím preukázal dodržanie ust. § 6 ods. 4
vyhlášky č. 532/2002 Z. z.“ Túto skutočnosť uviedol aj žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia
na strane 8 a 9 odôvodnenia rozhodnutia: „Dňa 22.05.2019 bola stavebnému úradu doručená od

stavebníka listina, v ktorej uvádza, že samostatné komínové teleso, umiestnené na východnej časti
rodinného domu bude slúžiť na odvetrávanie kuchynských priestorov. Dňa 20.06.2019 doručil stavebník
stavebnému úradu projekt požiarnej ochrany v dvoch vyhotovenia. „O týchto skutočnostiach sa žalobca
preukázateľne dozvedel až z odôvodnení rozhodnutí. Žalobca už v podanom odvolaní namietal to,
že nemal možnosť vyjadriť sa k doplnenej projektovej dokumentácií ako aj k ďalším záväzným

stanoviskám, napr.: stanovisko Hasičského a záchranného zboru a ani sa náležite s ich obsahom
oboznámiť. Má za to, že takým postupom stavebný úrad porušil povinnosť upravenú v ustanovení
§ 33 ods.2 zákona o správnom konaní a túto nezrovnalosť nenapravil ani žalovaný. Poukázal
na to, že nenamietal v konaní to, že mu nebolo umožnené nahliadnuť do spisu ale to, že oba
správne orgány opomenuli oboznámiť žalobcu s obsahom stavebníkom doplnených podkladov do
administratívneho spisu v čase pred vydaním rozhodnutia. Porušenie povinnosti podľa § 33 ods.2

zákona o správnom konaní je považované za procesné pochybenie správneho orgánu a ide o takú
vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, čo aj bolo ustálené rozhodovacou praxou súdov
(napr.: rozsudky NS SR sp. zn.: 6Sžo/55/2010, 5Sž/24/2008, 4Sžo/10/2011, 3 Sžd/72/2009). Z obsahu
administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca sa dodnes nijako nemohol oboznámiť s obsahom
doplnenej projektovej dokumentácie zo dňa 06.06.2019, záväzným stanoviskom Okresného riaditeľstva

Hasičského a záchranného zboru v Poprade vydaným k tejto pozmenenej projektovej dokumentácií,
ďalej tiež k projektu požiarnej ochrany zo dňa 20.06.2020 ako ani k vyjadreniu stavebníka zo dňa
22.05.2020. Keďže s tým nebol oboznámený, nemohol ani záväzné stanovisko namietať a žiadať o jeho
preskúmanie nadriadeným orgánom.

48. Má za to, že obrana žalovaného o tom, že sa povolilo umiestnenie okien v miestnostiach, ktoré nie sú
obytnými miestnosťami a pri zohľadňovaní záujmov vlastníka susedných nehnuteľností nie je stavebný
úrad povinný prihliadať k hypotetickým budúcim stavbám je v rozpore s § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.
Ustanovenie § 6 ods.3 predmetnej vyhlášky neobsahuje žiadnu zmienku o obytných, prípadne iných ako
obytných miestnosti ako výnimku z zvedeného obmedzenia. Opätovne poukázal na to, že v správnej

žalobe namietal, že dodatočným povolením stavby bude v smere k pozemku parc. č. XXX K. E. J.
XXX, k. ú. N. povolený okenný otvor, ktorým sa vytvára trvalé obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka
susedného pozemku a teda účastníka konania a tento okenný otvor mu znemožňuje umiestniť na tomto
pozemku stavbu porovnateľnú so stavbou stavebníka, pričom v tomto území sú pozemky veľmi úzke
a je v tomto území umiestňovanie stavieb spojené s nevyhnutnosťou umiestňovať ich až na hranicu

pozemku, pričom už umiestnenie stavby na hranici pozemku je samo osebe prípustné len výnimočne,
nakoľko stavba stále predstavuje zásah do vlastníckeho práva vlastníka susedného pozemku, a preto
sú stanovené podmienky, kedy umiestniť stavbu na hranici pozemku nie je možné a takýmto prípadom
je aj situácia, ktorá by obmedzovala vlastnícke právo k susednému pozemku v rozsahu možnosti jeho
využitia. Teda obmedzenie podľa § 6 ods.2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. sa vzťahuje aj na hypotetické

prípady využitia susedného pozemku. V tomto poukázal na rozsudok Mestského súdu v Prahe sp. zn.
6A /85/2016 na jeho právny záver.

49. Opätovne zopakoval aj námietku nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia, keď rozhodnutie
nespĺňanáležitostiupravenévustanovení§88aods.4stavebnéhozákona,pričomzvýrokuniejemožné

zistiť, ktoré už zrealizované časti stavby stavebný úrad povoľuje a aké podmienky určuje pre dokončenie
stavby. Zároveň ani z výroku nie je možné zistiť, ktorej konkrétnej námietke konkrétneho účastníka
konaniastavebnýúradvyhovelaktorejnie,lebovovýrokulenuviedol,ženámietkamúčastníkovkonania
čiastočnevyhovel,pričomztakéhotovýrokuniejeautoritatívnezrejmé,akýmspôsobombolorozhodnuté
o konkrétnych námietkach účastníkov konania vrátane žalobcu.

VI.
Konanie pred správnym súdom

50. Krajský súd v Prešove uznesením č. k.: 2S/10/2020–68 zo dňa 18.06.2020 zamietol návrh žalobcu
na priznanie odkladného účinku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.07.2020.51. Správny súd v Košiciach (ako právny nástupca Krajského súdu v Prešove - bod 7 odôvodnenia
tohto rozsudku) nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 29.04.2025, ktoré vykonal, a na
ktorom rozhodol v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, zástupcu žalovaného ako aj v prítomnosti

ďalšieho účastníka konania – stavebníka a v neprítomnosti ďalších účastníkov konania: C. C. H., ktorý
predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 30.01.2025 a C. I. H., u ktorej predvolanie na pojednávanie
bolo doručené cez fikciu doručenia dňa 21.02.2025 avšak svoju neprítomnosť obaja riadne a včas
neospravedlnili.

52. Svoju neprítomnosť ospravedlnil A. C. J. (projektant), s ktorým súd konal ako s ďalším účastníkom
konania. Tento súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Zároveň do konania predložil svoje
stanovisko projektanta k projektu rodinného domu č. XXXX/XX na Širokej ulici v Poprade–Veľkej na
pozemku parc. č. G. XXX v k.ú. N., obec Poprad, s ktorým senát tunajšieho súdu oboznámil právneho
zástupcu žalobcu a prítomných účastníkov konania na pojednávaní.

53. Správny súd v konaní s účinnosťou od 01.04.2025 v súlade s platnými a účinnými zákonmi označoval
zažalovanéhoRegionálnyúradpreúzemnéplánovanieavýstavbuPrešov,sktorýmajkonal.Žalovaným
bol pôvodne Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky so sídlom Komenského 52,
Košice, ktorý v zmysle ustanovenia § 4 písm. b) bod 1. zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre
územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie vykonáva štátnu stavebnú správu v druhom stupni

vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad. Tento však
bol však s účinnosťou od 01.04.2024 zrušený a jeho kompetencie boli zákonom delimitované na Úrad
pre územné plánovanie a výstavbu SR , ktorý sa v zmysle v tom čase účinnej právnej úpravy (zákon
č. 200/2022 Z. z., č. 201/2022 Z. z. – v súčasnosti už zrušený zákonom č. 25/2025 Z. z. a zákon
č. 608/2003 Z. z.) stal ústredným orgánom štátnej správy pre územné plánovanie a výstavbu. Dňa

01.04.2025 nadobudol účinnosť zákona č. 25/2025 Z. z. stavebný zákon, v zmysle ktorého ustanovenia
§ 14 ods.1 písm. a) Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu je odvolacím orgánom pre
rozhodnutia stavebného úradu. Aj ustanovenie § 84 ods.9 zákona č. 25/2025 Z.z. hovorí o tom, že
druhostupňovým správnym orgánom príslušným rozhodnúť o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu
obce vydanom podľa odsekov 4 až 8 (konania podľa doterajšieho stavebného zákona č. 50/1976 Zb.)

je regionálny úrad. V správnom súdnom konaní koná správny súd so žalovaným, ktorým je podľa § 180
SSPorgánverejnejsprávy,ktorýrozhodoloriadnomopravnomprostriedku,akježalobcomfyzickáalebo
právnická osoba. Keďže z vyššie citovanej právnej úpravy – konkrétne z ustanovenia § 14 ods.1 písm. a)
zákona č. 25/2025 Z.z. zákona vyplýva, že odvolacím orgánom voči rozhodnutiam stavebných úradov sú
v súčasnosti Regionálne úrady pre územné plánovanie a výstavbu a teda na tento orgán verejnej správy

prešla zo zákona právomoc rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového stavebného úradu.
Vychádzajúc z uvedeného verejnoprávnu subjektivitu v rozsahu právomoci danej zákonom rozhodovať
o odvolaniach voči rozhodnutiam obcí ako prvostupňových stavebných úradov a úradov pre územné
plánovanie a zároveň tak spôsobilosť vystupovať v konaní ako žalovaný v zmysle ustanovenia § 180
SSP tak má v tomto konkrétnom prípade Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice.

54. Na pojednávaní konanom dňa 30.04.2025 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a na
jej žalobných dôvodoch a poukázal na to, že A. C. J. vo svojom podaní adresovanom súdu potvrdil
skutkové tvrdenia o tom, že stavba je skutočne v rozpore s územným plánom, pretože tretie nadzemné
podlažie je skutočne tretím podlažím a nie ustúpeným podlažím. Zástupkyňa žalovaného taktiež zotrvala

navšetkýchsvojichdoterajšíchvyjadreniachakoajnatom,žestavbapozostávaz2nadzemnýchpodlaží
a jedného ustúpeného podlažia a teda zo strany stavebného úradu ako aj odvolacieho orgánu došlo
k správnemu posúdeniu súladu stavby s územným plánom. S týmto sa stotožnil aj ďalší účastník konania
– stavebník C. C..

VII.
Relevantná právna úprava

55. Podľa § 88a ods.1 zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení

účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „stavebný zákon“) stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená
bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka
stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnýmipredpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,
stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b
a podkladov predložených v stavebnom konaní.

56. Podľa § 88a ods.2 stavebného zákona ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej
lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby.

57. Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad
dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi
úpravy už realizovanej stavby.

58. Podľa § 88a ods. 7 stavebného zákona na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane
vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.

59. Podľa § 66 ods.1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné
podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný
úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní
stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich

predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

60. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

61. Podľa § 33 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. zákona o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“)
správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.

62. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

63. Podľa § 3 ods.2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť

právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

VIII.
Právny názor správneho súdu

64. Predmetom tohto konania bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odboru
výstavby a bytovej politiky, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Mesta Poprad ako prvostupňového
orgánu verejnej správy, ktorým tento dodatočne povolil stavbu a zároveň preskúmanie postupu
Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky ako odvolacieho orgánu pred vydaním jeho

rozhodnutia ako aj preskúmanie zákonnosti postupu Mesta Poprad ako prvostupňového orgánu verejnej
správy pred vydaním jeho rozhodnutia.

65. Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je následné zhojenie závažnej chyby, ktorou je
prvotné vedomé ignorovanie zákona zo stany stavebníka pod podmienkou preukázania skutočnosti, že

ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom dôkazné bremeno je
na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. (rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Sžo/125/2010).66. Predpokladom začatia stavebného konania podľa § 88a stavebného zákona je zistenie stavebným
úradom, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, pričom stavebný
úrad začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady

o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom,
najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Na konanie o dodatočnom
povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66 upravujúce stavebné konanie o vydaní
stavebného povolania. Stavebný úrad v tomto konaní môže nariadiť odstránenie stavby za splnenia
zákonných podmienok ustanovených v § 88a ods. 2 ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží

v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, alebo aj v
prípade podľa § 88a ods. 6 ak stavebník nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby a nesplní
podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.

67. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej
stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách. Z odsekov 1

a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby
uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na
vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného
úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t.j. rozhodnutia, stanoviská
a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti

rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami,
záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva
príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou
dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré
vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich

určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany zložiek
životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má
stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom
území vyhlásené ochranné pásma, a pod.

68. Vyhláškou č. 532/2002 Z.z. sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách
na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou
schopnosťou pohybu a orientácie. Citovaná právna úprava ustanovená v § 6 vyhlášky upravuje odstupy
stavieb, ktoré musia byť zachované. Právna úprava ustanovená v § 6 ods. 7 predmetnej vyhlášky, na
ktorú sa žalovaný odvoláva, upravuje spôsob merania vzájomných odstupov a vzdialeností stavieb s

tým, že upravuje body, od ktorých sa nehnuteľnosti merajú, pričom taktiež rešpektuje hranice pozemkov.
Vystupujúca časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1,50 m od steny. Odstup od steny viac
ako 1,50 m sa berie na zreteľ jedine v súvislosti so zohľadňovaním zachovania uvedených odstupov.
Vzhľadom k uvedenému, bez ohľadu na to, či vystupujúca časť stavby presahuje alebo nepresahuje
uvedený odstup od steny, nesmie v žiadnom prípade zasahovať do vlastníckeho práva iného, a preto nie

je rozhodujúce, či nad pozemok zasahuje stavba svojím konštrukčným riešením alebo zasahuje iba jej
nevyhnutnou súčasťou, keďže aj časť stavby sa považuje v zmysle ust. § 139 ods. 2 písm. a) stavebného
zákona za stavbu podľa stavebného zákona.

69. V konaní nebolo sporné to, že na dodatočne povoľovanú stavbu bolo vydané územné rozhodnutie

ako ani to, že na dodatočne povoľovanú stavbu bolo vydané stavebné povolenie. Spornou skutočnosťou
vzhľadom na námietky žalobcu vznesené tak počas administratívneho konania ako aj v odvolacom
konaní a v konaní pred správnym súdom bolo to, či je rozhodnutie vydané prvostupňovým stavebným
úradom zákonné a teda či tento správne posúdil unesenie dôkazného bremena stavebníkom C. C. čo do
súladu dodatočne povoľovanej stavby s verejným záujmom, s cieľmi a zámermi územného plánovania

a osobitnými predpismi, či bol jeho postup pred vydaním rozhodnutia súladný s príslušnou právnou
úpravou, či sa odvolací správny orgán dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a či
dodržal proces vzťahujúci sa na odvolacie konania a či je jeho rozhodnutie zákonné.

70. Správny súd po oboznámení sa s administratívnym spisom ako aj s námietkami žalobcu má za

to, že bolo namieste vyhovieť žalobným námietkam žalobcu a zrušiť rozhodnutie Okresného úradu
Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky číslo: OU-PO-OVBP2-2019/48410/0100,68ŠSS-VB zo dňa
30.11.2021 a vrátiť mu vec do odvolacieho konania.71. Správny súd sa stotožnil v plnom rozsahu s námietkou žalobcu o tom, že v rozhodnutí Okresného
úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky číslo Q./XXXXX/XXXXXXXXX-XX zo dňa 30.11.2021
absentuje vysporiadanie sa s listinou doloženou žalobcom do odvolacieho konania – s geodetickým

zameraním zo dňa 20.09.2019, ktoré vykonal A. C. G. a ktorým žalobca podľa jeho tvrdenia spochybnil
súlad dodatočne povoľovanej stavby stavebníka C. C. s územným plánom mesta Poprad. Okresný
úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky ako odvolací orgán sa v odôvodnení správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia vôbec nezmienil o tom, ako sa vysporiadal s touto listinou v kontexte
námietky žalobcu o tom, že dodatočne povoľovaná stavba je v rozpore s územným plánom Mesta

Poprad a že ju bolo potrebné posúdiť ako trojpodlažnú stavbu a nie ako dvojpodlažnú s ustúpeným
podlažím a v kontexte so stavebníkom predloženou projektovou dokumentáciou, v zmysle ktorej je
podľa prvostupňového orgánu verejnej správy dodatočne povoľovaná stavba v súlade s územným
plánom Mesta Poprad, s čím sa aj stotožnil žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 10,
kde len uviedol technické parametre stavby a znenie záväznej časti plánu vzťahujúcej sa na stavby
postavené v území, v ktorom sa nachádza aj dodatočne povoľovaná stavba. Tým, že sa nevysporiadal

s touto žalobcom predloženou listinou, porušil ustanovenie § 47 ods.3 zákona o správnom konaní,
podľa ktorého: „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri
použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia“ a zaťažil svoje rozhodnutie vadou

nepreskúmateľnosti.

72. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že správny súd sa taktiež stotožnil v plnom
rozsahu s námietkou žalobcu o tom, že žalovaný sa nevysporiadal s tým, že dodatočne povoľovaná
stavba je v rozpore s územným plánom Mesta Poprad, ktorú vzniesol v odvolacom konaní, čím taktiež

aj z dôvodu nevysporiadania sa s obsahom tejto námietky v kontexte s predloženou listinou ako to
uviedol správny súd vyššie v bode 71 odôvodnenia tohto rozsudku zaťažil svoje rozhodnutie vadou
nepreskúmateľnosti o to viac, že prvostupňový orgán verejne správy pri zisťovaní skutkového stavu
veci vychádzal len z projektovej dokumentácie predloženej žalobcom. Správny súd poukazuje na to, že
vzhľadom na charakter konania o dodatočnom povolení stavby, kde v zmysle ustanovenia § 88a skúma

stavebný úrad to, či dodatočne povoľovaná stavba je okrem iného v súlade so zámermi územného
plánovania, bol žalovaný povinný vysporiadať sa v odvolacom konaní s touto námietkou žalobcu ako aj
so žalobcom predloženou listinou – geodetickým zameraním zo dňa 20.09.2019, ktoré vykonal A. C. G..

73. Taktiež bola v konaní dôvodná námietka žalobcu o porušení jeho procesných práv v konaní, tým,

že mu nebolo oznámené, že do administratívneho konania boli doručené listiny a nebolo mu umožnené
vyjadriť sa k nim (žalobná námietka uvedená v bode 37 odôvodnenia tohto rozsudku), čím bolo porušené
ustanovenie § 33 ods.2 zákona o správnom konaní. Ako je zrejmé z odôvodnenia prvostupňového
správneho orgánu (strana 8 odôvodnenia) prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení svojho
rozhodnutia konštatuje, že stavebník dňa 06.06.2019 predložil stavebnému úradu upravenú projektovú

dokumentáciu stavby: „Stavebník dňa 06.06.2019 predložil stavebnému úradu upravenú projektovú
dokumentáciu stavby o.i. bez okien v časti steny rodinného domu s.č. XXXX, ktorá je protiľahlou voči
stene rodinného domu s. č. XXXX na parc. č. G. J. XXX/X v k.ú. N. s oknom z obytnej miestnosti, čím
preukázal dodržanie ust. § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.“ Túto skutočnosť uviedol aj žalovaný
v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 8 a 9 odôvodnenia rozhodnutia: „Dňa 22.05.2019 bola

stavebnému úradu doručená od stavebníka listina, v ktorej uvádza, že samostatné komínové teleso,
umiestnené na východnej časti rodinného domu bude slúžiť na odvetrávanie kuchynských priestorov.
Dňa 20.06.2019 doručil stavebník stavebnému úradu projekt požiarnej ochrany v dvoch vyhotoveniach.“

74. Po nahliadnutí do administratívneho spisu správny súd konštatuje, že s dátumom doručenia

06.06.2019 sa v administratívnom spise nenachádza žiadne podanie stavebníka, čo však nevylučuje,
keďže to stavebný úrad uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, že bolo do konania doložené a ani
žiadna listina preukazujúca, že žalobca ako účastník konania o dodatočnom povolení stavby bol
oboznámený s tým, že boli do konania predložené také listiny a že mu bolo umožnené v zmysle
ustanovenia § 33 ods.2 zákona o správnom konaní umožnené vyjadriť sa k týmto listinám a predkladať

ďalšie dôkazy. V administratívnom spise sa nachádza s dátumom podania dňa 22.05.2019 listina
predložená Mestu Poprad ako stavebnému úradu stavebníkom s označením: Samostatne jedno-
komínové teleso - Zmena projektu stavby a s dátumom podania dňa 20.06.2019 listina predložená
Mestu Poprad ako stavebnému úradu stavebníkom s označením Projekt protipožiarnej ochrany. Zatýmito listinami sa už v administratívnom spise nachádza rozhodnutie Mesta Poprad ako príslušného
stavebnéhoúradučíslo:53605/1919/2019-OSP-Vo,HParzodňa02.07.2019,ktorýmdodatočnepovolilo
zmenu stavby „Prestavba rodinného domu“ súpisné číslo: 1903 na ulici Širokej v Poprade–Veľkej na

pozemku parcela KN–C 973/2 v k.ú. N..

75. Z administratívneho spisu je teda zrejmé, že žalobca nebol o vyššie uvedených podkladoch,
predložených do konania zo strany prvostupňového stavebného orgánu informovaný a teda súd sa
stotožňujesjehotvrdenímotom,žesaotýchtopodkladochdozvedelažzodôvodneníobochrozhodnutí.

Vychádzajúc z tohto zistenia teda možno konštatovať, že mu nebolo vo vzťahu k týmto listinám
umožnené uplatniť svoje práva v zmysle ustanovenia § 33 ods.2 zákona o správnom konaní, čím boli
porušené jeho procesné práva na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie.
76. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane 11 k tejto odvolacej námietke uvádza, že
z predloženého spisového materiálu je preukázateľné, že stavebný úrad mu umožnil nahliadať do spisu,
správnysúduvádza,žeprávoúčastníkakonanianahliadaťdospisuaprávobyťorgánomverejnejsprávy

oboznámený s podkladmi pre rozhodnutie a s právom umožniť sa vyjadriť k nim v zmysle ustanovenia §
33 ods.2 zákona o správnom konaní a tomu teda zodpovedajúca povinnosť orgánu verejnej správy dať
vždy účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie sú dve práva s rozdielnym
obsahom. Fakt, že účastník konania má právo kedykoľvek nahliadnuť do spisu, nezbavuje správny
orgán povinnosti upovedomiť účastníka konania o tom, aby sa oboznámil s podkladmi pre rozhodnutie

(a aby prípadne navrhol ich doplnenie) po tom, čo správny orgán – podľa vlastného uváženia – obstaral
všetkypodkladypotrebnéprespravodlivéačonajobjektívnejšierozhodnutievoveci.Idetotižodvarôzne
právne inštitúty, a to aj podľa rozhodovacej činnosti správnych súdov Slovenskej republiky (napr. Krajský
súd v Bratislave, 2S/60/2012: „Uvedený postup žalovaného bol podľa názoru súdu v rozpore s § 3 ods. 2
v spojení s § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže žalovaný neumožnil, aby sa žalobca mohol pred

vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie,
k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Súd je tej mienky, že právo účastníka vyjadriť
sa k podkladom rozhodnutia nemožno zamieňať s právom nazerať do spisov správneho orgánu a tvrdiť,
že pokiaľ má účastník právo nazrieť do spisu, nemôže byť porušené jeho právo vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia,pretožeideodvesamostatnéavzájomnenezastupiteľnéoprávnenia,pričomkaždýmznich

sa sleduje iný účel.“).
77. Vzhľadom na charakter konania o dodatočnom povolení stavby, ktoré nasleduje po tom, čo stavebník
postupoval v rozpore zo stavebným povolením (alebo územným konaním) a teda ide o konanie
po porušení určených povinností je takýto postup prvostupňového stavebného orgánu v rozpore so
zákonom a mal za následok porušenie práv žalobcu tak ako to aj uviedol žalobca jednak v správnej

žalobeakoajvreplike.Správnysúdpoukazujenato,žeužodvolacíorgánbolpovinnýpristúpiťknáprave
takto porušených práv a upovedomiť žalobcu o doplnení podkladov do konania a umožniť mu uplatnenie
jeho práv podľa § 33 ods.2 Správneho poriadku. Keďže na odvolacie konanie sa ustanovenia správneho
poriadku upravujúce správne konanie v prvom stupni vzťahujú primerane, aj odvolací správny orgán by
mal postupovať v súlade s týmto ustanovením a mal by poskytnúť účastníkovi konania možnosť vyjadriť

sa k podkladom rozhodnutia v odvolacom konaní. Vyplýva to logicky i zo skutočnosti, že správne konanie
v I., ako i II. stupni predstavuje v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR jeden celok.
78. Taktiež bola v konaní dôvodná aj žalobcova námietka o tom, že v rozpore so zákonom a zároveň
aj nezrozumiteľný je výrok o dodatočnom povolení stavby, keď podľa § 88a ods.4 stavebného zákona
v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné

práce a určí podmienky na dokončenie stavby. Správny súd je toho názoru, že rozhodnutie stavebného
orgánu prvého stupňa obsahovo nespĺňa tieto požiadavky na výrok rozhodnutia tak ako je upravené
v ustanovení § 88a ods.4 stavebného zákona, nakoľko neobsahuje konkrétne určenie toho, ktoré
už vykonané stavebné práce na stavbe, ktorá bola realizovaná v rozpore so stavebným povolením,
dodatočne povoľuje. Z výroku rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby nie je zrejmé, či to, čo je

tam uvedené sú stavebné práce, ktoré už boli vykonané alebo tieto budú na základe tohto rozhodnutia
o dodatočnom povolení stavby za podmienok uvedených v bodoch 1./ - 15./ takto dokončené. Ani
s touto námietkou sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ani túto vadu vytýkanú
žalobcom nenapravil.
79. Správny súd sa stotožnil aj s námietkou žalobcu o tom, z výroku rozhodnutia nie je možné zistiť,

ktorým konkrétnym námietkam konkrétneho účastníka konania vyhovel a ktorej nie, čo je v rozpore
s ustanovením § 66 stavebného zákona, ktoré sa aplikuje na konanie o dodatočnom povolení stavby;
k tomuto správny súd v zhode so žalobcom uvádza, že v zmysle ustanovenia § 66 ods.1 stavebného
zákona, ktoré sa na konanie o dodatočnom povolení stavby použije v zmysle ustanovenia § 88a ods.7stavebného zákona rozhodnutie (v tomto prípade o dodatočnom povolení stavby) obsahuje rozhodnutie
o námietkach účastníkov konania. Keďže rozhodnutie orgánu verejnej správy musí spĺňať podmienku
zákonnosti a určitosti je potrebné, aby z tohto rozhodnutia o námietkach bolo dostatočne určité, ktorým

námietkam účastníkov konania o dodatočnom povolení stavby sa vyhovelo a ktorým nie. Správny súd
v tomto, v zhode so žalovaným, poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp.zn.: 2Sžp/15/2012,
v zmysle ktorého: „Vo výroku územného rozhodnutia o umiestnení stavby vydaného podľa § 29 a § 39a
stavebného zákona, treba uviesť, ktorým námietkam sa vyhovelo a ktorým sa nevyhovelo. Odôvodnenie
rozhodnutia má obsahovať už len dôvody vyhovenia resp. nevyhovenia námietkam.“ Formulácia výroku

rozhodnutia prvostupňového stavebného úradu ohľadom námietok účastníkov konania podľa názoru
správneho súdu nezodpovedá zákonnej úprave a ani tomuto právnemu názoru Najvyššieho súdu
SR a takto formulovaný výrok je neurčitý, nedávajúci odpoveď na to, ktorým konkrétnym námietkam
účastníkov konania o dodatočnom povolení stavby bolo vyhovené a ktorým nie. O to viac, že išlo
o konanie o dodatočnom povolení stavby, ktorá bola realizovaná v rozpore so stavebným povolením
a keď v konaní účastníci namietali rozpor dodatočne povoľovanej stavby s územným plánom Mesta

Poprad.

80. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namieta neodôvodnenie jeho námietky o tom, že navrhovaná
stavba zasiahne do jeho vlastníckeho práva a nevysporiadanie sa s touto námietkou z obsahu
napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, prečo bola posúdená ako nedôvodná námietka účastníka

konania o tom, že navrhovaná stavba je v rozpore s § 6 ods.2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., (táto
skutočnosť nie je zrejmá ani z rozhodnutia stavebného orgánu prvého stupňa) pričom žalobca
opakovane poukazoval na to, že vytvorením okenného otvoru dôjde k obmedzeniu vlastníckeho práva
účastníka konania, a to aj do budúcna, správny súd sa stotožnil s touto námietkou žalobcu ako aj
s jeho argumentáciou k tejto námietke, tak ako to uviedol v správnej žalobe ako aj v replike a taktiež aj

v odvolaní a má za to, že žalovaný sa s ňou vôbec v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal a ani k nej
nezaujal stanovisko a ani neuviedol, či to akým spôsobom sa k nej vyjadril prvostupňový stavebný orgán
považuje za dostatočné. Takýmto postupom sa žalovaný nevysporiadal s touto žalobcom predloženou
listinou, porušil ustanovenie § 47 ods.3 zákona o správnom konaní, podľa ktorého: „V odôvodnení
rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami

bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia“ a zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti.
81. Pokiaľ žalovaný taktiež namieta aj neodôvodnenie námietky účastníka konania týkajúcej sa
narušenia pohody bývania tak v rozhodnutí žalovaného ako aj v rozhodnutí prvostupňového stavebného

úradu, ktorý bol povinný sa touto námietkou zaoberať a náležite tak zistiť skutkový stav, správny súd sa
stotožnil aj s touto námietkou žalobcu ako aj s jeho argumentáciou k tejto námietke tak ako to uviedol
v správnej žalobe ako aj v replike a taktiež aj v odvolaní a má za to, tak ako pri predchádzajúcej námietke,
že žalovaný sa s ňou vôbec v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal a ani k nej nezaujal stanovisko a ani
neuviedol, či to akým spôsobom sa k nej vyjadril prvostupňový stavebný orgán považuje za dostatočné.

82. Vo vzťahu k námietkam žalobcu čo do obmedzenia vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam
vjehovlastníctveakoajvovzťahuknarušeniupohodybývaniasprávnysúduvádza,žeibakonštatovanie
žalovaného o tom, že rozhodnutie stavebného úradu obsahuje aj vysporiadanie sa s námietkami
účastníkov konania s odôvodnením tak ako to uviedol na strane 11 odôvodnenia svojho rozhodnutia
správny súd nepovažuje za vecné a právne vysporiadanie sa s týmito námietkami.

83. Súd ešte dáva do pozornosti, pokiaľ ide o pohodu bývania touto sa zaoberal Najvyšší správny súd
SR už vo viacerých svojich rozhodnutiach a napríklad vo svojom rozhodnutí pod sp. zn.: 1Svk/45/2023
v bode 20 uviedol, čo považuje za pohodu bývania: „Pohoda bývania je ale neurčitý právny pojem,
ktorého posúdenie závisí od konkrétnej situácie, pričom je potrebné zohľadniť, že pohoda bývania nesie
v sebe aj silný subjektívny prvok. Je totiž logické, že každý vníma tento pojem silne individuálne, čo

súčasne znamená, že ak by sa toto kritérium samo o sebe priorizovalo, v podstate by došlo k utlmeniu
stavebnej činnosti, pretože skoro každá takáto činnosť má už vo svojej podstate negatívny dopad na
pohodu bývania. Z toho vyplýva, že pohoda bývania by sa mala posudzovať pokiaľ možno objektívne a
v nadväznosti na ďalšie kritéria vymedzené v § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a § 4 ods. 2 vyhlášky
č. 532/2002 Z.z. Už zo samotného pojmu „bývanie“ je zrejmé, že sa tento primárne týka užívania stavieb

slúžiacich ako obydlie. V závislosti od konkrétnej situácie však nie je vylúčené ani jeho posudzovanie
vo vzťahu k pozemku, ale musí sa jednať o pozemok užívaný spoločne s obydlím.“
84. Záverom ešte správny súd uvádza, že mal za dôvodnú aj námietku žalobcu čo do nedostatočne
zisteného skutkového stavu. Nakoľko sa žalovaný nevysporiadal s námietkou žalobcu čo do rozporudodatočne povoľovanej stavby s územným plánom mesta Poprad a k tomu predloženou listinou
preukazujúcou tento rozpor ani s námietkami čo do narušenia vlastníckeho práva žalobcu k jeho
nehnuteľnostiam a k narušeniu pohody bývania a v celom rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím

stavebného úradu, nemožno konštatovať, že skutkový stav za existencie tak závažných námietok
žalobcu ako boli ním prednesené a ktoré spochybňujú súlad dodatočne povoľovanej stavby s verejnými
záujmami a s územným plánovaním a namietajú zásahy do práv vlastníkov susediacich stavieb bol
žalovaným dostatočne zistený pre konštatovanie, že rozhodnutie stavebného úradu o dodatočnom
povolení stavby je súladné so zákonom a že stavebník uniesol v tomto konaní dôkazné bremeno čo do

preukázania skutočností, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 88a stavebného zákona.
85. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd uzatvára, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné,
a preto ho správny súd zrušil podľa ustanovenia § 191 ods.1 písm. c), d), f) a g) SSP a vrátil vec
druhostupňovému správnemu orgánu na nové konanie.
86. Keďže odvolací správny orgán pochybil pri vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu tak
ako to uviedol správny súd vyššie v bodoch 71 až 83 odôvodnenia tohto rozsudku, bolo namieste zrušiť

len jeho rozhodnutie do odvolacieho konania, v ktorom sa opätovne pri viazanosti právnym názorom
správneho súdu bude povinný vysporiadať sa s odvolacími námietkami žalobcu.
87. Povinnosťou žalovaného v novom konaní bude pri viazanosti právnym názorom správneho
súdu v tomto zrušujúcom rozsudku podľa ustanovenia § 191 ods. 6 SSP opätovne vec prejednať
v odvolacom konaní, umožniť účastníkom konania v súlade so zákonom uplatnenie ich práv, dostatočne

sa vysporiadať sa s odvolacími námietkami, zvoliť správny spôsob rozhodnutia o týchto námietkach
podľa § 59 zákona o správnom konaní a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby spĺňalo všetky
zákonom stanovené atribúty pre náležitosti rozhodnutia.
88. Podľa § 167 SSP, Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

89. Nakoľko bol žalobca v konaní úspešný, súd mu priznal plnú náhradu účelne vynaložených trov
konania podľa § 167 SSP, a to tak trov konania pred Krajským súdom v Prešove, ako aj pred Správnym
súdomvKošiciachapredNajvyššímsprávnymsúdomSR,nakoľkojehoobranavkasačnomkonaníbola
úspešná a priniesla v novom konaní pred správnym súdom úspech v podobe vyhovenia jeho správnej
žalobe.

90. Pokiaľ ide o trovy žalovaného, tento bol v konaní neúspešný, a preto mu správny súd právo na
náhradu ako neúspešnému účastníkov konania vychádzajúc zo zákonného znenia § 167 SSP nepriznal.
91. Čo sa týka trov ďalších účastníkov konania, týmto možno priznať v zmysle ustanovenia § 169 SSP
právo na náhradu trov konania v tom prípade, ak ide o také trovy, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením

povinností, ktorú im správny súd uložil. V prejednávanej veci správny súd nepriznal právo na náhradu
trov konania ďalším účastníkom konania, nakoľko v konaní správny súd nepožadoval od nich žiadne
také vyjadrenie sa k prejednávanej veci, ktoré by bolo nutné a významne pre toto konanie, s ktorým by
bol následne spojený aj nárok na náhradu trov konania.
92. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca
odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).
Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej
sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila

závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, aka) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť

pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 1. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… , Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025