Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 104P/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124202285
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124202285.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B.,

narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu 4, Trnava, IČO 30794536, dieťa rodičov – matka
C. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XX/X, C. F., otec G. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. I.
I. XXXX/XX, J., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Michal Antal, PhD., s.r.o., so sídlom
Hlavná 13, Trnava, IČO 55121071, v konaní o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.

II. Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.

III. Žiaden z účastníkom nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.03.2024 domáhala zverenia zvýšenie
výživného na maloletú A. B., narodenú XX.XX.XXXX, v sume 270,- Eur mesačne od podania návrhu.

2.Matkanávrhodôvodnilatým,žeodposlednejúpravyvýživnéhovroku2017jemaloletávekovostaršia,
vyspelejšia a súčasná výška výživného v sume 200,- Eur je nepostačujúca. Navýšili sa jej náklady

na cestovné, maloletá navštevuje tanečný krúžok a nakoľko je vegetariánka navýšili sa aj náklady na
jej stravovanie. V návrhu ďalej uviedla, že maloletá rada chodí s kamarátmi von, do kina, po rôznych
výletoch. Otec maloletej nad rámec výživného nijakým spôsobom na maloletú neprispieva, prestal sa
kontaktovať s maloletou, je to práve maloletá, ktorá sa mu musí ozývať ako prvá, či môže prísť na víkend
k nemu. K maloletej je odmeraný, taktiež jej nekupuje žiadne darčeky k narodeninám, resp. meninám
ani nijakým iným spôsobom sa jej nevenuje.

3. Otec sa k návrhu matky vyjadril s tým, že s návrhom matky nesúhlasí a navrhuje, aby ho súd
zamietol ako nedôvodný. Vo vyjadrení uvádza, že si je vedomý, že výdavky na maloletú sa úmerne s jej
vekom zvyšujú, rád by prispieval na jej výživu vo vyššej miere, avšak na skutočnosť, že je dlhodobo
nezamestnaný, z dôvodu svojho zdravotného stavu nemôže prispievať viacej ako bolo určené. Zároveň
požiadal o zníženie výživného na maloletú.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktorom vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listín

nachádzajúcich sa v spise a to Návrh, č. l. 1-3, Uznesenie o ustanovení procesného opatrovníka zo
dňa 22.04.2024, č. l. 9, Vyjadrenie povinného zo dňa 11.06.2024, č. l. 31-32, Žiadosť o odročenie
pojednávania, č. l. 33, Splnomocnenie povinného, č. l. 34, Lekárske správy povinného, č. l. 38-41,
Zmluva o krátkodobom nájme bytu, č. l. 42-44, Potvrdenie o príjme navrhovateľky, č. l. 77, ÚPSVaRTT – správa z prešetrených pomerov u starej matky zo dňa 24.09.2024, č. l. 79, ÚPSVaR TT – správa
z prešetrených pomerov u matky zo dňa 25.09.2024, č. l. 83, Záznam o uplatnení nároku o invalidný
dôchodok, č. l. 87, Lekárske správy, č. l. 88-90, Čestné prehlásenie, č. l. 91, Potvrdenie o príjme,

č. l. 92, Lekárska správa, č. l. 105-108, Sociálna poisťovňa – oznámenie o výplate v hotovosti, č. l.
127, Dokumenty k invalidite otca, č. l. 134, Rozhodnutie sociálnej poisťovne, č. l. 135-137, Lustrácie
v sociálnej poisťovni, č. l. 143-145, ako aj výsluchom účastníkov konania.

5.Nazákladevykonanýchdôkazovmalsúdzapreukázané,žeotcovimaloletejbolpriznanýrozhodnutím

sociálnej poisťovne zo dňa 13.05.2025 od 25.11.2024 invalidný dôchodok v sumu 293,30 Eur,
ktorý bol s účinnosťou od 01.01.2025 zvýšený na sumu 300,10 Eur mesačne. Za invalidného bol
uznaný z dôvodu, že došlo u neho k poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 50% v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou. Zároveň s predložených lekárskych správ bolo preukázané, že otec
maloletej trpí recidivujúcou depresívnou poruchou stredne ťažkej epizódy, je po implantácii koronárneho
angioplastického implantátu a štepu, trpí aterosklerózou ciev dolných končatín a cervikonkraniálnym

syndrómom.Vzávereodbornéhoposudkuoinvaliditejeuvedené,ževrámcipracovnéhozaradeniaotec
môže vykonávať prácu len v prostredí bez nadmernej záťaže a nočných zmien. Jeho zdravotný stav je
dlhodobo nepriaznivý a má vplyv na pokles jeho zárobkovej činnosti. Zároveň súd vzal na zreteľ všetky
priložené lekárske správy týkajúce sa zdravotného stavu otca ako aj možnosti jeho zamestnania sa.

6. Podľa Čl.4 Základných princípov Civilného mimosporového poriadku, súd aplikuje a interpretuje právo
rovnakovovzťahukuvšetkýmúčastníkomkonania.Akjeúčastníkomkonaniamaloletédieťa,konásúdv
jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa
priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí
súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

7. Podľa Čl.5 Základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä:
a) úroveň starostlivosti o dieťa,

b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do

rodičovských práv a povinností.

8. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja

rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

9. Podľa § 31 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré
nie je spôsobilé. Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri
ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými

deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu
opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny
opatrovník“).

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákon o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa
nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom,
vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej

povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne
schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna
situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii,
dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú
situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú

úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné
prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič
na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods.
4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného
nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne

kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliada na osobnú starostlivosť o
dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.

12. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.
1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta

druhá Zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,
výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto
okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a

schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú
reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré
nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v

spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

13. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči
dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či
dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení

pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je
rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť, čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky,
každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Pre stanovenie výšky
výživného platí tzv. zásada potencionality a nie zásada fakticity zárobku, z ktorého dôvodu je pre určenie
výživného rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosiahnuť, keby náležite využíval svoje

schopnosti a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje preto, že tieto svoje schopnosti dostatočne nevyužíva.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania.18. Hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj schopnosti a možnosti povinného. Je potrebné zdôrazniť, že výživné má zabezpečiť približne také
materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v

harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Primeraná hranica výživného je daná pritom samou
spotrebnou povahou výživného, v ktorej je potrebné uspokojovať aj rozumné ďalšie potreby dieťaťa nad
hranicu základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti povinného rodiča.
Pri ustálení výšky výživného je nutné vziať do úvahy aj priamu starostlivosť o dieťa, ktorá sa jeho vekom
mení, teda čím je dieťa staršie, tým táto osobná starostlivosť je menšia.

19. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie
nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie,
ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace
s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné
potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti

rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky
vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej
úrovnerodičajeobjektívnezistiteľnárôznymidôkazmi.Môžejupreukazovaťnapríkladvýškamesačných
nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých

položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a
pod. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného
rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho
mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z.
o rodine v platnom znení je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča

môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu
povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má
právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon
nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.

20. Je potrebné zdôrazniť, že deti majú rovnaké právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov,
pričom „výživou“ dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa pritom rozumie zaobstarávanie resp.
uspokojovanievšetkýchživotnýchpotriebprevšestranný,telesnýaduševnýrozvojdieťaťa,nevynímajúc
aj náklady potrebné na uspokojovanie jeho bytových potrieb.

21. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku
ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20-30% jeho čistého príjmu, samozrejme s
prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu.

22. Súd po vykonanom dokazovaní listinami ako i výsluchmi účastníkov dospel k názoru že

návrh na zvýšenie výživného vo výške 270,- Eur je neprimeraný tak potrebám maloletej ako
i schopnostiam a možnostiam otca. Zohľadňujúc výšku odôvodnených potrieb maloletej, majetkové a
zárobkové pomery oboch rodičov a výšku ich životnej úrovne, skutočnosť, že otec sa okrem súdom
určeného výživného na výžive maloletej inak nepodieľa (ani osobnou starostlivosťou), pri súčasnom
zohľadnení zdravotného stavu otca, ktorý prekonal tri infarkty, trpí psychiatrickou poruchou a je tiež

liečený v reumatologickej, kardiologickej a neurologickej ambulancii, a ide o stav, ktorý objektívne bráni
jeho možnosti zamestnať sa, ako aj možnosti súdu spravodlivo požadovať od otca aby sa zamestnal,
resp. aby zvýšil svoj príjem, dospel k vyššie uvedenému záveru. V tomto smere súd poukazuje tiež na
skutočnosť, že matke odpadli viaceré výdavky deklarované počas konania, keďže sa presťahovala späť
k svojej matke, s ktorou žije v spoločnej domácnosti a tým pádom sa znížili výdavky týkajúce sa dopravy

maloletého dieťaťa do školy a pomerne sa znížili náklady na domácnosť. Z vyššie uvedených dôvodov
súd návrh na zvýšenie výživného maloletej zamietol.

23. Zároveň súd zamietol návrh otca maloletej na zníženie výživného, nakoľko z vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že príjem otca je vo výške 300,- Eur na základe priznaného

čiastočného invalidného dôchodku. Zároveň mu bola jednorazovo doplatená za obdobie od 25.11.2024
do 05.07.2025 suma vo výške 2.203,31 Eur. Vychádzajúc z lekárskej správy pri posúdení pre potreby
invalidity zo dňa 22.01.2025 vyplýva, že pracovná rekomandácia navrhuje pracovné zaradenie na
pôvodnom pracovisku, resp. zaradenie na trhu práce s obmedzením schopnosti vykonávať prácu lenvprostredíbeznadmernejzáťažeanočnýchzmien,t.j.uotcasícedošlokpoklesuschopnostizamestnať
sa, avšak len v miere 50%, preto môže naďalej vykonávať pracovnú činnosť pomocnými prácami, tak
ako doposiaľ, a aby mohol dosahovať príjem minimálne v priemere 700,- Eur mesačne, tak ako aj sám

uvádzal. Z týchto dôvodov mal súd za preukázané, že jeho príjem môže dosahovať cca 1.000,- Eur
mesačne, čo považoval za dostatočný príjem na úhradu výživného vo výške 200,- Eur mesačne.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, keďže Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak.

25.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostíazákonnýchustanovení,súdrozhodoltak,akojeuvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p. a § 355 ods. 2 C.s.p. v spojení s
§ 357 písm. m) C.s.p.).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.) v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Bez právnych účinkov podá odvolanie ten účastník konania, ktorý sa vzdal odvolania po vyhlásení
rozsudku (§ 368 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na exekúciu podľa Exekučného poriadku.