Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. jún 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/113/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200598
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200598.4

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka a členov Mgr. Jany
Fandákovej, LL.M. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Daniel Gajdoš, Strážnická
2, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky,
Lakeside Park 2. A. XXXXX/XXX, XXX XX B., za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ B. C., s. r. o.,
IČO: 31 659 641, so sídlom D. XX, XXX XX D. C. E., právne zastúpený: Barger Prekop s. r. o., so

sídlom Mostová 2, 81102 Bratislava, IČO: 36 869 724, 2/ DEPONIA SYSTEM s. r. o., IČO: 31 373
089, F. XX, XXX XX B., 3/ Obec Markušovce, so sídlom Michalská 51, 053 21 Markušovce, 4/ G. H.,
nar. XX.XX.XXXX, XXX XX I. XX, 5/ J. K. H., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX L. XXX, 6/ K. M. A., nar.
XX.XX.XXXX, 053 21 N. XXX, 7/ K. H., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX H. XXX, 8/ O. L., nar. XX.XX.XXXX,
N. XX, XXX XX K., 9/ P. H., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX N. XX, 10/ Slovenský pozemkový fond, Búdková
36, 811 04 Bratislava, 11/ Obec Lieskovany, Lieskovany 50, 053 21 Lieskovany, 12/ Zelená pre obce,

občianske združenie, IČO: 51 838 729, Obrody 208/19, 040 11 Košice - m. č. Q., 13/ I. H., nar.
XX.XX.XXXX, XXX XX N. XX, 14/ K. H., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX N. XXX, o preskúmanie rozhodnutia
Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2-2022/034092-002 zo dňa
17.08.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

P r i z n á v a odkladný účinok správnej žalobe žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou z 29.10.2022, doručenou v čase jej podania vecne a miestne príslušnému
Krajskému súdu v Košiciach toho istého dňa, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia
Okresného úradu Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „žalovaný“) č. OU-KE-
OVBP2-2022/034092-002 zo dňa 17.08.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým tento zamietol

jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Mesta Spišská Nová Ves (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“),
č. 20-0384-5/2022-Jr zo dňa 17.05.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo (podľa §
39, § 39a Stavebného zákona a § 4 vyhl. č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Stavebného zákona) povolené umiestnenie stavby „Spišská Nová Ves, Regionálna skládka odpadov
Kúdelník II., rozšírenie skládky odpadov - 4.etapa“, na pozemkoch označených vo výrokovej časti
rozhodnutí nachádzajúcich sa v k. ú. D. C. E. a v k. ú. K., navrhovateľovi a to obchodnej spoločnosti

Brantner Nova, s.r.o. (pozn., ktorý je ďalším účastníkom v tomto správnom súdnom konaní).

II.2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „SSP“) s odôvodnením, že okamžitým výkonom rozhodnutia a vydaním

nadväzujúcich rozhodnutí v stavebnom konaní hrozí závažná ujma - značná hospodárska škoda, ale
najmä závažná ujma na životnom prostredí. Žalobca ďalej odôvodnil svoj návrh tak, že poukázal
jednak na nezákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a tiež uviedol, že potreba priznania
odkladného účinku napadnutému rozhodnutiu je daná o to viac, že žalovaný územné konanie neprerušil
napriekprebiehajúcemusprávnemusúdnemukonaniu,ktorýmmôžebyťzrušenéZáverečnéstanovisko,

ktoré je zákonnou obligatórnou podmienkou začatia územného konania. Nepriznanie odkladného
účinku napadnutému rozhodnutiu podľa žalobcu navrhovateľovi umožňuje začať stavebné konanie na
navrhovanú stavbu. Len priznaním odkladného účinku sa zabráni závažnej ujme na životnom prostredí.
Rozhodnutím o odkladnom účinku podanej žaloby sa zároveň dosiahne včasná a spravodlivá ochrana
verejných, ako aj subjektívnych práv, ktorých sa žalobca podaním správnej žaloby domáha.

3. Žalobca zdôraznil, že navrhovateľ žiadal umiestniť stavbu rozšírenie skládky odpadu v robustnom
objeme 600 000 m3, ktorá bude mať významný nepriaznivý vplyv na územie sústavy chránených
území, pretože navrhovaná činnosť sa má nachádzať v blízkosti Národného parku Slovenský raj
a ostatných maloplošných chránených území (Prírodná rezervácia Modrý vrch - 4. stupeň ochrany,
Prírodná pamiatka Hutnianske - 4. stupeň ochrany). Vo vzťahu k Prírodnej pamiatke Hutnianske uviedol,

že v Štátnom zozname osobitne chránených častí prírody SR sa uvádza, že táto prírodná pamiatka je
vyhlásená na ochranu vzácnych druhov motýľov na vedecko-výskumné, náučné a kultúrnovýchovné
ciele. Je to malé územie s pomerne veľkou zraniteľnosťou aj pri malých zásahoch. Zároveň poukázal
na to, že skládka sa má rozširovať smerom k toku rieky Hornád. Už v súčasnosti pri zvýšených úhrnoch
zrážok v hornom toku rieky Hornád dochádza k alarmujúcemu hromadeniu odpadov vo vodnej nádrži

Ružín, ktorá sa nachádza v smere toku rieky Hornád pod navrhovanou činnosťou. Územné rozhodnutie
je podľa žalobcu svojim významom najvýznamnejším rozhodnutím vydávaným v súvislosti s realizáciou
konkrétnych zámerov v území. Na jeho základe môže byť v prípade, pokiaľ jeho vykonateľnosť nebude
odložená, vydané stavebné povolenie, ktorým sa povolí stavba alebo aj len jej časť. Žalobca tiež
poukázal na skutočnosť, že niektoré stavby tvoriace časť stavby by mohol navrhovateľ realizovať na

základe ohlásenia stavby v súlade s ustanovením § 55 Stavebného zákona (napr. niektoré drobné
stavby, ktoré tvoria doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a pod.). Taktiež je možné, že stavebné povolenie
budevydanéprvnežkonajúcisúdrozhodneotejtosprávnejžalobe,pričomprípadnézrušenieúzemného
rozhodnutia správnym súdom nebude s ohľadom na Stavebný zákon a Správny poriadok dôvodom
nezákonnosti samotného stavebného povolenia. Z vyššie uvedených okolností je zrejmé, že ujma, ktorá

vznikne na životnom prostredí v prípade, ak nebude priznaný odkladný účinok napadnutého rozhodnutia
je značná, pričom tým existuje reálna hrozba vážneho zásahu do verejných záujmov a nenávratného
poškodeniaživotnéhoprostredia.Záveromžalobcaskonštatoval,žepriznanieodkladnéhoúčinkužalobe
nie je v rozpore s verejnými záujmami. Odklad vykonateľnosti je naopak nevyhnutný pre zabezpečenie
ochrany verejných záujmov, konkrétne ochrany životného prostredia. Priznanie odkladného účinku by

sa v tomto prípade dotklo len podnikateľských záujmov navrhovateľa (aj to len dočasne), ktoré však
nemožno uprednostniť pred širšími záujmami a právami na ochranu životného prostredia.

4. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril vo vyjadrení k správnej
žalobe doručenom správnemu súdu dňa 10.01.2023, v ktorom uviedol, že nie je dôvod na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku jeho správnej
žalobe sa podaním z 13. februára 2023 vyjadril ďalší účastník konania a to obchodná spoločnosť
Brantner Nova, s.r.o., ktorý uviedol, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby súd tomuto návrhu
žalobcu vyhovel.

5. Správny súd uznesením zo dňa 23.08.2023 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe obsiahnutý v ním podanej správnej žalobe. Správny súd v podstatnej časti zamietnutia
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tak, že „Možno len prisvedčiť
žalobcovým záverom, že účinky rozhodnutia o umiestnení uvedenej stavby ovplyvnia následné procesy
pri realizácii tejto stavby, ktorou podľa žalobcu hrozí závažná ujma na životnom prostredí. Jedným z

následkov ľudskej činnosti je vo všeobecnosti tvorba odpadov, nakladanie s ktorými sa realizuje aj
prostredníctvom skládkovania odpadov, t. j. ukladania odpadov na skládku odpadov, a to za podmienok
určených zákonnou úpravou v oblasti odpadového hospodárstva. Vytvorenie skládky odpadov za
dodržania podmienok ustanovených právnymi predpismi, teda nie je ničím v právnom poriadkunepoznaným. Je nepochybné, že akákoľvek skládka odpadov predstavuje pre životné prostredie, v
menšej či väčšej miere záťaž na životnom prostredí, ktorá má za následok ujmu nejakého rozsahu.
Správnysúdpoukazujenato,ževdanomprípadebolopreúspešnosťžalobcovhonávrhunevyhnutnézo

strany žalobcu preukázať, že realizáciou stavby skládky odpadov Kúdelník II - 4. etapa, je nielen hrozba
ujmy na životnom prostredí, či iného nenapraviteľného následku, ale najmä to, že táto hrozba ujmy je
reálna, súčasne závažná a nenapraviteľný následok, ktorý hrozí je vážny. Správny súd konštatuje, že
návrhžalobcunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobejezostranyžalobcuodôvodnenýlenjeho
všeobecnými tvrdeniami bez opory v dôkazoch, ktoré žalobca k svojmu návrhu nepriložil. Žalobcovým

tvrdeniam uvedeným v predmetnom návrhu neposkytuje oporu ani administratívny spis žalovaného a
prvostupňového orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že v danom
prípade nejde o novú skládku odpadov, ale o rozšírenie už existujúcej skládky. Zo strany žalobcu tak
napr. prichádzalo do úvahy tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy na životnom prostredí podložiť relevantnými
dokumentmi, či konkrétnymi zisteniami, schopnými preukázať nielen hrozbu závažnej ujmy na životnom
prostredívspojitostisplánovanýmrozšírenímskládkyodpadov,aleajprípadnéreálnenegatívnedopady

naživotnéprostrediespôsobenéprevádzkouužexistujúcejskládky,zapredpokladu,žejejprevádzkamá
na životné prostredie negatívny vplyv v rozsahu, ktorý by bolo možné označiť za závažnú ujmu. Žalobca
naznačeným spôsobom nepostupoval a svoje všeobecné tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkazmi.“

III.

6. Žalobca podaním zo dňa 28.03.2025 doručeným správnemu súdu opätovne navrhol priznanie
odkladného účinku správnej žalobe. Svoj návrh odôvodňoval zmenou právneho a skutkového stavu
oproti stavu pri jeho prvom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Konkrétne
táto zmena spočíva v tom, že Správny súd v Bratislave dňa 19.03.2025 vyhlásil rozsudok vo veci

vedenej pod sp. zn. BA-1S/237/2020, ktorým zrušil rozhodnutie Ministerstva životného prostredia
SR (ďalej len „ministerstvo“) č. 4921/2020-1.1, 36734/2020 zo dňa 27.08.2020 ako aj Záverečné
stanovisko ministerstva č. 241/2019-1.7/mo (56766/2019, int. 56767/2019) zo dňa 06.11.2019, pričom
zrušené záverečné stanovisko je podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie (ďalej len „zákon o EIA“) obligatórnym základom pre vykonanie územného konania a

vydanie prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedol, že bolo vydané stavebné povolenie
na uskutočnenie označenej stavby rozšírenia skládky a podľa vyjadrení miestnych obyvateľov sú
vykonávané práce na rozšírenie skládky.

7. Žalobca zdôraznil, že rozšírenie skládky v tak veľkom objeme o cca 600 000 m3 na ploche 45.374

m2 bez súhlasu podľa zákona o EIA, teda za stavu, kedy bol Správnym súdom v Bratislave zrušený
základný predpoklad pre vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia na rozšírenie skládky,
realizáciou stavby rozšírenia skládky hrozí závažná ujma na životnom prostredí.

8. Žalobca zdôraznil, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe, teda pozastavenie účinkov

napadnutého územného rozhodnutia nebude v rozpore s verejným záujmom. Naopak podľa žalobcu je
vo verejnom záujme, aby sa skládky nerozširovali čo vyplýva z Plánu odpadového hospodárstva SR na
roky 2016-2020 a Programu odpadového hospodárstva Košického kraja na uvedené obdobie, ktoré sa
vzťahujú k danej veci a ktoré s rozširovaním nepočítajú vzhľadom na dostatočnú kapacitu existujúcich
skládok. Zdôraznil, že je vo verejnom záujme to, aby povolenie na rozšírenie skládky bolo vydané v

súlade so zákonom a to v prvom rade so súhlasom podľa zákona o EIA, preto nie je vo verejnom záujme
realizovať skládku bez takého súhlasu. Zdôraznil, že v danom prípade reálne a bezprostredne hrozí,
že stavba rozšírenia skládky môže byť dokončená bez súhlasu podľa zákona o EIA, čo je v rozpore so
zákonom a verejným záujmom na ochranu životného prostredia.

9. Ďalší účastník B. C., s. r. o. vo vyjadrení zo dňa 05.05.2025 k opätovnému návrhu žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že zrušujúci rozsudok Správneho súdu v
Bratislave, na ktorý poukazuje žalobca nie je relevantný, keďže pre územné rozhodnutie (prvostupňové
a druhostupňové) preskúmavané v tomto konaní bol v zmysle § 135 SSP rozhodujúci stav v čase ich
vydania a v čase ich vydania Záverečné stanovisko (pozn. následne zrušené označeným rozsudkom)

existovalo a bolo právoplatné, teda zákonné podmienky pre začatie územného konania boli splnené. K
tomu zdôraznil, že k zrušeniu Záverečného stanoviska došlo označeným rozsudkom výlučne z dôvodu,
že jeho odôvodnenie nepovažoval za dostatočné, preto správny orgán môže vydať nové stanovisko s
rovnakými závermi.10. Za druhé uviedol, že druhostupňové územné rozhodnutie v spojení s prvostupňovým územným
rozhodnutím ešte neoprávňuje na realizáciu stavby, takže jeho bezprostredným výkonom nemôže hroziť

závažná ujma. Navyše prípadné priznanie odkladného účinku by nemalo žiadny bezprostredný vplyv na
právoplatnosť a vykonateľnosť stavebného povolenia. Preto návrhom na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe ani nemožno dosiahnuť žalobcom sledovaný účel.

11. Za tretie zdôraznil, že v rozpore so závermi skoršieho uznesenia súdu o prvom návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe, žalobca nepreukázal mimoriadnosť prípadu, pre ktoré
prípady je priznanie odkladného účinku vyhradené, keďže nepreukázal, že hrozba ujmy na životnom
prostredí, ktorá by mala súvisieť s realizáciou stavby, je reálna, súčasne závažná a jej následok
nenapraviteľný. Žalobca nijak nereflektoval, že stavba nie je novou skládkou, ale rozšírením už
existujúcej, pričom ničím nepreukázal reálne negatívne dopady na životné prostredie, ktoré by mali
byť spôsobené prevádzkou už existujúcej skládky. Preto ďalší účastník má za to, že tvrdenia žalobcu

sú všeobecné a ničím nepodložené. Podľa ďalšieho účastníka existenciu bezprostrednej, reálnej a
závažnej ujmy na životnom prostredí materiálne nepreukazuje ani samotný rozsudok Správneho súdu v
Bratislave, v ktorom zjavne konajúci súd nevyslovil názor, že by posúdenie vplyvov navrhovanej činnosti
(rozšírenia skládky odpadov) mohlo po jej povolení viesť k riziku vzniku bezprostredných, reálnych a
závažných škôd na životnom prostredí. Naopak dôvody zrušenia Záverečného stanoviska spočívali v

nezohľadnení programových dokumentov odpadového hospodárstva zo strany orgánov EIA, čo podľa
ďalšieho účastníka samo osebe naznačuje, že podstatou opätovného posúdenia by mala byť prioritne
opodstatnenosť/potreba rozšírenia skládky, nie priama hrozba pre životné prostredie.

12. K rozpornosti priznania odkladného účinku žalobe s verejným záujmom ďalší účastník uviedol, že

Mesto Spišská Nová Ves v roku 2018 zmenilo svoj územný plán, pričom v záväznej časti územného
plánu doplnilo predmetnú Stavbu do zoznamu verejnoprospešných stavieb a táto zmena územného
plánu prešla hodnotením vplyvov na životné prostredie (SEA).

13. Žalobca dňa 19.05.2025 zároveň predložil správnemu súdu písomné vyhotovenie rozsudku

Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/237/2020 zo dňa 19.03.2025. Písomné vyhotovenie
označeného rozsudku aj s informáciou o podaní kasačnej sťažnosti bolo správnemu súdu zároveň
zaslané aj Správnym súdom v Bratislave, na základe predchádzajúcej žiadosti o poskytnutie informácie
o stave konania. Ďalší účastník B. C., s. r. o. dňa 21.05.2025 doplnil svoje vyjadrenie predložením
kasačnej sťažnosti ním podanej proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/237/2020

zo dňa 19.03.2025.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 27.05.2025 k ďalšiemu návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe zdôraznil, že v zmysle § 135 ods. 1 SSP je pre rozhodnutie
správneho orgánu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia. Zdôraznil, že v

čase vydania napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo Záverečné
stanovisko(pozn.,ktorébolozrušenéoznačenýmrozsudkomSprávnehosúduvBratislave)právoplatné,
čo znamená, že zákonné podmienky na začatie územného konania boli splnené. Ďalej poukázal
na to, že v prípade ďalším účastníkom avizovaného podania kasačnej sťažnosti bude označený
rozsudok Správneho súdu v Bratislave preskúmavať ešte kasačný súd. Zdôraznil, že v danom prípade

nejde o novú skládku odpadov ale o rozšírenie už existujúcej skládky. Uviedol, že žalobca ani svoj
druhý návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe riadne neodôvodnil a svoje tvrdenia
nepodložil relevantnými dôkazmi. Preto tento návrh považuje žalovaný za nedôvodný, zdôrazniac, že
po vydaní uznesenia o zamietnutí skoršieho návrhu žalobcu nenastali také relevantné skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe. Zároveň zdôraznil mimoriadnosť priznania

odkladného účinku správnej žalobe.

15. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

16. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom
alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažnáujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku
nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého

platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a
priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

17. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na
základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia

orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie
nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo
opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu
vo veci samej.

18. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok, ktorého

základným účelom je ochrana toho, kto o jeho priznanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj
základné práva toho, proti komu rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe smeruje.
Súd preto musí dbať aj na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil základné právo
hmotného charakteru tretích osôb. Právo na rozhodnutie správneho súdu o návrhu na priznanie
odkladnéhoúčinku správnejžalobevyplývazprávanasúdnuochranuzakotvenéhovÚstaveSlovenskej

republiky. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu
smeruje rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, napadnuté správnou žalobou. Priznanie
odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným aktom, pretože jeho následkom je prelomenie
právnych účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.

19. Predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a)
SSP je splnenie štyroch kumulatívnych podmienok, z toho dve podmienky sú procesného charakteru
(podanienávrhužalobcomaprebiehajúcekonanieosprávnejžalobe)advepodmienkyhmotnoprávneho
charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej
ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu

s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia
ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k
nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

20. V danej veci mal súd za preukázané splnenie oboch podmienok procesnoprávneho charakteru, na

základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok.

21. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku
správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť
ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad.

22. Zároveň platí, že v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

sa uplatňuje dispozičná zásada, a teda dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 druhá veta
SSP), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť,
ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy,
značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného
vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len

nepodložené tvrdenie o takejto hrozbe, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu,
osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť
na tento účel. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017-
96 zo dňa 30.05.2017, v zmysle ktorého preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú
náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Žalobca je tak povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými

prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré opodstatňujú rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku
jeho správnej žalobe.23. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
spolu s vyjadrením žalovaného a ďalšieho účastníka B. C., s. r. o. a ostatného spisového materiálu,
dospel k záveru, že žalobca osvedčil existenciu hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí, ak

preukázane bolo právoplatným rozsudkom Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/237/2020 zo
dňa 19.03.2025 zrušené Záverečné stanovisko ministerstva zo dňa 06.11.2019 o posúdení vplyvov
zamýšľanejstavbyajehoumiestnenianaživotnéprostrediepodľazákonač.24/2006Z.z.oposudzovaní
vplyvov na životné prostredie (posudzovanie EIA), ktorého existencia bola obligatórnou podmienkou
nielen začatia, ale aj vydania napadnutého územného rozhodnutia. Skutočnosť, že takéto Záverečné

stanovisko o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je obligatórnym predpokladom územného
konania a rozhodnutia nie je rozporovaná žalovaným ani ďalším účastníkom B. C., s. r. o., ktorý bol
navrhovateľom územného konania, resp. je stavebníkom označenej stavby rozšírenia skládky odpadov.

24. Podľa názoru správneho súdu za stavu ak vlastným účelom posudzovania navrhovaných činností
podľazákonač.24/2006Z.z.jepráveposudzovanie ichvplyvovnaživotnéprostredie, potomvpríčinnej

súvislosti s preukázanou absenciou takého posúdenia zamýšľaného rozšírenia skládky odpadov o
kapacitu cca 600 000 m3 odpadu na ploche 45.374 m2 v spojení so žalovaným a ďalším účastníkom
nepopieranej realizácie stavby na základe stavebného povolenia vydaného na základe územného
rozhodnutia bez posúdenia vplyvov na životné prostredie je preukázaná hrozba závažnej ujmy na
životnom prostredí. Skutočnosť, rozšírenie skládky odpadov je činnosťou podliehajúcou posudzovaniu

vplyvov na životné prostredie svedčí o potencionalite ujmy na životnom prostredí realizáciou takejto
činnosti, vrátane hrozby závažnej ujmy. Preto ak pri posúdení vplyvov navrhovanej činnosti na životné
prostredie takáto hrozba závažnej ujmy nie je vylúčená, čo je v konečnom dôsledku nutné považovať za
účel takého posudzovania, potom táto skutočnosť podľa názoru súdu je dostatočnou na preukázanie
žalobcom tvrdenej hrozby závažnej ujmy.

25. Správny súd pre úplnosť dodáva, že nenapraviteľnosť následkov hroziacej ujmy ako kritérium jej
závažnosti vyplýva zo samotného charakteru navrhovanej stavby rozšírenia skládky odpadov v spojení
s absenciou posudzovania jej vplyvov na životné prostredie. Pričom ani skutočnosť, že v danom prípade
nejde o skládku novú, ale o rozšírenie už existujúcej skládky odpadov nie je spôsobilá zvrátiť vyššie

vymedzené dôsledky absencie Záverečného stanoviska o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

26. Pokiaľ ďalší účastník vo vyjadrení argumentoval tým, že samotné dôvody zrušenia Záverečného
stanoviska ministerstva rozsudkom Správneho súdu v Bratislave nepreukazujú hrozbu závažnej
ujmy na životnom prostredí, nakoľko spočívali vo vytýkaní nezohľadnenia programových dokumentov

odpadového hospodárstva a nie vo vyslovení záverov, že by posúdenie vplyvov navrhovanej činnosti
mohlo po jej povolení viesť k riziku vzniku bezprostredných, reálnych a závažných škôd na životnom
prostredí, správny súd v intenciách už vyššie uvedeného zdôrazňuje, že pre posúdenie dôvodnosti
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodujúci samotný zánik – zrušenie tohto
záverečného stanoviska ministerstva.

27. Posúdenie preukázanosti hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí v príčinnej súvislosti so
zrušením Záverečného stanoviska o posúdení vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie
z hľadiska naplnenia podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je možné
zamieňať s posudzovaním samotnej zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Preto pokiaľ žalovaný a

ďalší účastník vo svojich vyjadreniach dôvodili tým, že v čase začatia územného konania aj vydania
napadnutého územného rozhodnutia existovalo právoplatné Záverečné stanovisko o posúdení vplyvov
navrhovanej činnosti na životné prostredie (ktoré bolo až následne zrušené rozsudkom Správneho
súdu v Bratislave) a pre rozhodnutie správneho súdu je v zmysle § 135 SSP rozhodujúci stav v
čase vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy, správny súd zdôrazňuje, že kritérium rozhodujúceho

stavu označeného ustanovenia je rozhodným len pre meritórne posúdenie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia v intenciách žalobných bodov, ktoré v tomto štádiu konania neposudzoval. Teda až pri
meritórnom posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia môžu byť hodnotené účinky zrušenia
Záverečného stanoviska ministerstva v súvzťažnosti s kritériom rozhodnosti právneho a skutkového
stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia v zmysle označeného ustanovenia SSP.

28. Nakoľko správny súd v danom prípade považoval prvú hmotnoprávnu podmienku (reálna hrozba
závažnej ujmy) za splnenú, pristúpil ku posúdeniu splnenia druhej hmotnoprávnej podmienky, ktorou
je neexistencia rozporu priznania odkladného účinku správnej žalobe s verejným záujmom a dospel kzáveru, že priznanie odkladného účinku nebude v rozpore s verejným záujmom, ktorý ako to zdôraznil
aj žalobca spočíva v tom, aby navrhované činnosti rozšírenia skládky odpadov boli realizované až v
nadväznosti na posúdenie vplyvov takejto činnosti na životné prostredie (EIA). Správny súd dodáva, že

takto vymedzený verejný záujem je vyjadrením všeobecného verejného záujmu na ochrane životného
prostredia, ktorý sa premieta v stanovení zákonných postupov pre jeho naplnenie.

29. Pokiaľ ďalší účastník (navrhovateľ a stavebník rozšírenia skládky odpadov) spochybňoval tvrdenie
žalobcu, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom tým, že poukazoval na

zmenuúzemnéhoplánumestaavňomnaoznačenierozšíreniaskládkyodpadovakoverejnoprospešnej
stavby aj v spojení s poukazom na to, že táto zmena územného plánu prešla posudzovaním vplyvov na
životné prostredie (SEA), správny súd tieto skutočnosti nehodnotil ako svedčiace o rozpornosti priznania
odkladného účinku žalobe s verejným záujmom. V prvom rade správny súd poukazuje na rozdiely v
predmete posudzovania, kým pri posudzovaní navrhovanej činnosti rozšírenia skládky odpadov ide o
proces posudzovania vplyvov konkrétnych navrhovaných činností alebo ich zmien na životné prostredie

(EIA – Environmental Impact Assessment), pri posudzovaní zmeny územného plánu ide o proces
posudzovania vplyvov strategických dokumentov alebo ich zmien na životné prostredie (SEA - Strategic
Environmental Assessement). Zároveň správny súd bez toho, že by spochybňoval danosť verejného
záujmu na realizovaní verejnoprospešných stavieb, má za to, že priznanie odkladného účinku správnej
žalobe s ním nemôže byť v rozpore vzhľadom na už vyššie vymedzené dôvody.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd neopomínajúc ani výnimočnosť inštitútu priznania
odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že v danom prípade sú kumulatívne splnené
zákonné podmienky podľa § 185 SSP, a preto priznal správnej žalobe žalobcu odkladný účinok.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).