Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Eva Malíková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/19/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113213400
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5113213400.5
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Milošom Gerom, so sídlom D., E. C.
XXX, IČO: 40 065 049, proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., H. XXXX, právne zastúpená
advokátskou kanceláriou STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Čadca, Fraňa Kráľa 2080, IČO: 47 246
863, pracovisko Žilina, Dolný val 574/7, v mene ktorej ako advokát a konateľ koná F. I. I., H., o zrušenie
vecného bremena, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/126/2013-142
zo dňa 18. novembra 2019 a proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 2C/126/2013-203
zo dňa 12. júna 2021, takto
r o z h o d o l :
Schvaľuje súdny zmier uzatvorený medzi stranami sporu v tomto znení:
Vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania domu súp. č. XXX postaveného
na parcele C-KN 2354 a pozemkov parcela C-KN 2354 zastavané plochy a nádvoria o výmere 489 m2
a parcela C-KN 2355 záhrada o výmere 99 m2 vedené na LV č. XXXX v kat. úz. C. v prospech F. G.,
J. B., nar. XX.XX.XXXX, sa zrušuje.
Žalobca sa zaväzuje zaplatiť žalovanej primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena vo výške 960,-
eur v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o schválení súdneho zmieru.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. súd zrušil vecné bremeno, právo doživotného bývania a
užívania domu č. súpisné XXX s príslušenstvom, postavený na pozemku C-KN parc. č. 2354 a užívania
pozemku C-KN parc. č. 2354, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 489 m2 a pozemku C-KN parc. č. 2355, záhrady o výmere 99 m2, v kat. úz. C., vedené na LV č.
XXXX v časti „C“ pre dedičku F. G., J. B., nar. XX.XX.XXXX, II. žalobcovi priznal voči žalovanej právo na
náhradutrovkonaniavrozsahu100%.Zodôvodneniarozsudkuvyplýva,žesúdprvejinštancieaplikoval
ust. § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z dedičského osvedčenia, ako aj z výpovede žalobcu a
svedkov vyplynulo, že v dedičskom konaní 15D/203/2006 po K. B., J. L. bolo prejednané dedičstvo,
pričom účastníci tohto dedičského konania - súrodenci, deti nebohej sa dohodli tak, že výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti sa stane žalobca s povinnosťou vyplatenia svojich súrodencov každého po
47.000,-Sk. Ohľadne sestry - F. B. bolo zriadené vecné bremeno, pretože táto v tomto čase nemala kde
bývať a bydlisko mala v rodičovskom dome. Bolo dohodnuté, že tejto žalobca vyplatí sumu 47.000,-
Sk v lehote do 6 mesiacov od odhlásenia sa z trvalého pobytu v dome č. XXX C.. Táto skutočnosť
nastala, žalovaná sa odsťahovala z rodičovského domu a teraz má trvalé bydlisko C. M. 1340. Bolo
aj nepochybne preukázané, že žalobca žalovanej zaslal finančné prostriedky v sume 1.560,11 eur, čovyplýva z pripojených poštových poukážok č. 10014 zo dňa 21.8.2013 a 10015 z toho istého dňa. Na
tomtomiestejepotrebnépodotknúť,žeporučiteliaponebohejsavdedičskomkonanídohodlinazriadení
vecného bremena v prospech žalovanej. Bola to žalovaná, ktorá
v konaní súhlasila so zrušením vecného bremena, ale v zmysle vyššie citovaného ustanovenia (§
151p ods. 3 Obč. zákonníka) žiadala za zrušenie vecného bremena primeranú náhradu. Takúto obranu
žalovanej súd nemohol akceptovať. Žalovanej bola poskytnutá primeraná náhrada zrušenie vecného
bremena, a to suma 1.560,11 eur. Z dedičského rozhodnutia 15D/203/2006 vyplynulo, že výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti po nebohej K. B. sa stal žalobca. Ustupujúcim dedičom F. D. a N. O. vyplatil
každej po 47.000,-Sk (1.560,11 eur). Zhodne tak urobil, aj čo sa týka najmladšej sestry F. B., ktorej tiež
vyplatiltútosumupotom,akosaodsťahovaladoC.M.XXXX.I.nemoholtedaakceptovaťjejpožiadavku,
aby toto vecné bremeno bolo zrušené za primeranú náhradu, keď táto náhrada už bola žalovanej
vyplatená. Takisto vyplatil aj ostatných súrodencov, tou istou sumou. Súd tento prípad jednoznačne
subsumoval pod ust.
§ 151p ods. 3 Obč. zákonníka. Pokým by žalobca vyplácal ďalšie finančné prostriedky ako primeranú
náhradu za zrušenie vecného bremena, nepochybne by sa žalovaná aj na úkor svojich ostatných
súrodencov obohatila, získala by väčší finančný prospech z dedičstva po svojej matke ako ostatní
dedičia. Súd teda záverom znova dáva do pozornosti dedičské konanie, z ktorého vyplýva, že po tom,
ako nastane tá skutočnosť, že žalovaná sa odsťahuje
z rodinného domu č. XXX, žalovaný je povinný do 6 mesiacov jej zaplatiť finančnú hotovosť 47.000,-Sk.
Tieto podmienky boli zo strany žalobcu v plnom rozsahu splnené. Takisto bolo preukázané, že žalovaná
sa odsťahovala z rodinného domu C. M. XXX. Vyjadrenia samotnej žalovanej, že je potrebné zrušiť
not. zápisnicu a samotné dedičské konanie 15D/203/2006 je absolútne irelevantné. O trovách konania
rozhodol súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci priznal
trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Dopĺňacím rozsudkom okresný súd I. primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena nepriznal, II.
rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.
V tomto konkrétnom prípade je nepochybné, že vo veci súd rozhodol meritórne. O primeranej náhrade za
zrušenie vecného bremena však v prvotnom rozhodnutí nerozhodol. Dopĺňacím rozsudkom túto chybu
súd opravil. Je potrebné dať do pozornosti pôvodný rozsudok 2C/129/2013 zo dňa 18.11.2019. Z tohto
rozsudku z bodu č. 22. vyplýva, že žalovaná obdržala náhradu za zrušenie vecného bremena. O trovách
konania v tomto konaní
o vyhlásení dopĺňacieho rozsudku rozhodol súd tak, že žiadna zo sporových strán nemá právo na
náhradu trov konania.
3. Voči rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. S rozhodnutím súdu nesúhlasila a mala
za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie
považuje za nesprávne, nezrozumiteľné, za rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.
4. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
5. Po vydaní dopĺňacieho rozsudku podala žalovaná odvolanie proti dopĺňaciemu rozsudku. Mala za
to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, predmetné
rozhodnutie považuje za nesprávne, zmätočné a nezrozumiteľné, za rozhodnutie, ktoré vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ súd v konaní o zrušenie vecného bremena nerozhodol
o primeranej náhrade za zrušenie vecného bremena, nemôže súčasne rozhodnúť o nepriznaní
primeranej náhrady s odôvodnením, že táto náhrada už bola poskytnutá. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.
6. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, svojim prvým rozsudkom rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I.,
II. a dopĺňací rozsudok vo výroku I. potvrdil. Výrok II. dopĺňacieho rozsudku súdu prvej inštancie zrušil,
žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolací
súd sa stotožnil s aplikáciou § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka a mal za to, že je nepochybné, že
na strane žalovanej nastala taká zmena pomerov, že vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom
a výhodou oprávneného. Kým v čase zriadenia vecného bremena žalovaná bola odkázaná na bývanie
v predmetnej nehnuteľnosti, v čase podania žaloby a rozhodovania súdu prvej inštancie zmenila osobný
stav, vydala sa a zároveň získala právo bývania v bytovom dome, kde je prihlásená k trvalému pobytu.Vydajom a odsťahovaním sa žalovanej do nehnuteľnosti, ku ktorej má samostatné právo bývania, došlo
k zásadnej a trvalej zmene pomerov, pričom ďalšie trvanie vecného bremena, na ktoré žalovaná nie
je odkázaná, by vyvolalo hrubý nepomer pri obmedzení užívania nehnuteľnosti žalobcom a výhodou
oprávnenej. Odvolací súd, prihliadnuc na to, že vecné bremeno bolo zriadené na základe dedičskej
hodnoty bezodplatne, ako aj na ďalšie okolnosti jeho zriadenia (okolnosti uzavretia dedičskej dohody),
dospel k záveru, že nepriznanie primeranej náhrady za vecné bremeno je správne, keď naopak jej
priznanie by odporovalo dobrým mravom.
8. Voči rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 31. mája 2022 sp. zn.
11Co/6/2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR dospel k záveru, že bolo porušené
právo žalovanej na spravodlivý proces, keď odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie vyplatenie
sumy 1.560,11 eur žalobcom žalovanej vyhodnotil rozdielne a to ako vyplatenie sumy rovnajúcej sa jej
priznanému podielu na dedičstve, tzn. že dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Preto mal dokazovanie v potrebnom rozsahu
vykonať sám. To, že odvolací súd takto nepostupoval a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania,
vyhodnotil dovolací súd ako nesprávny procesný postup, ktorým bolo žalovanej znemožnené uplatnenie
jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
10. Odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie. Pred otvorením odvolacieho pojednávania strany
sporu prostredníctvom právnych zástupcov zhodne navrhli odvolaciemu súdu, aby schválil súdny zmier
v znení, ako vyplýva z výroku tohto uznesenia.
11. V zmysle ust. § 148 ods. 1 CSP žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa
má súd vždy pokúsiť.
12. V zmysle ust. § 148 ods. 2 CSP súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje. Neschváli ho, ak
je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
13. Strany sporu môžu v každom štádiu sporu, a to aj v odvolacom konaní, uzavrieť zmier. Zmier
je preferovaným spôsobom riešenia právneho konfliktu. Súd sa má o zmier vždy pokúsiť. V prípade
zmieru je vec sama konzumovaná dohodou sporových strán, ktorá tak nahrádza meritórne rozhodnutie.
Procesný úkon – uzatvorenie zmieru sa realizuje voči súdu a súd ho zohľadní pri meritórnom
rozhodovaní. Súd pri schvaľovaní zmieru posudzuje súlad hmotnoprávneho úkonu strán s hmotným
právom (najmä z hľadiska prípadnej neplatnosti právneho úkonu a podobne). Prípadné nerešpektovanie
vôle strán v procese je obmedzené na nesúlad prejavenej vôle s hmotným právom, t.j. súd neschváli
dohodu sporových strán iba v prípade, ak dohoda odporuje hmotnému právu.
14. V súdenej veci odvolací súd nezistil rozpor dojednaného zmieru sporovými stranami s hmotným
právom. Pokiaľ ide o zrušenie vecného bremena, zmluvná voľnosť strán tu nie je obmedzená. Vecné
bremeno môže zaniknúť aj dohodou strán a rovnako zmluvná voľnosť strán nie je obmedzená aj čo do
dojednania o primeranej náhrade. Z uvedených dôvodov odvolací súd uzatvorený zmier schválil.
15. Z dôvodu, že úkon účastníkov zahrnul aj dohodu o trovách konania, odvolací súd už o trovách
konania nerozhodoval.
16. V zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
17. Uzatvorenie súdneho zmieru v odvolacom konaní predstavuje osobitnú procesnú situáciu. Hoci
zákon expressis verbis v ust. § 389 CSP neupravuje zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v prípade
uzavretia a následného schválenia zmieru v odvolacom konaní, takýto postup nevyhnutne vyplýva z ust.
§ 391 ods. 1 CSP. Súdne rozhodnutie v danom prípade nahrádza zmier (dohoda strán sporu) schválený
súdom.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustná žaloba na obnovu konania (§ 398 CSP).
Žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, od kedy sa ten, kto podal žalobu na
obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na
obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia (§ 403 ods.
1, 2 CSP).
V žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie označenie
rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania, skutočnosti,
ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako
aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje
(§ 406 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na
obnovu konania (§ 407 CSP).
Dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania
(§ 408 CSP).
Žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii
(§ 410 CSP).
V Žiline, dňa 17. júna 2025
JUDr. Eva Malíková
predsedníčka senátu
JUDr. Roman Tichý
člen senátu
(JUDr. Roman Tichý nemohol písomné vyhotovenie rozhodnutia podpísať pre neprítomnosť (§ 141 ods.
3 písm. b/ ZP)
JUDr. Vladimír Topoľančík
člen senátu
(z dôvodu čerpania dovolenky
JUDr. Vladimír Topoľančík nemohla písomné vyhotovenie rozhodnutia podpísať /§ 394 ods. 2 Civilného
sporového poriadku/)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.