Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. júl 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/17/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200421
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Stankociová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200421.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou v právnej veci žalobcu:

prokurátorKrajskejprokuratúryvBratislave,sosídlomVajnorská47,Bratislava,protižalovanej:Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 5. decembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX z 5 decembra 2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
žalovaná zmenila prvostupňové rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX z 24. júla 2017 (ďalej

len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým pobočka žalovanej predpísala A. B. C. (ďalej len „ďalšia
účastníčka“) poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné
poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity tak, že v dôsledku uznania námietky premlčania práva
žalovanej predpísať poistné za mesiace jún 2006 až jún 2007 jej predpísala poistné iba za mesiace
júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008,
február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008 v sume 3.846,84 eur. Zároveň upravila
prílohu (tabuľkový prehľad dlžného poistného) v zmysle vykonanej zmeny.

2.Vodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiažalovanáuviedla,žepobočkažalovanejvydalaprvostupňové
rozhodnutie, ktorým ďalšej účastníčke predpísala za obdobie mesiacov september 2006 až jún 2008
poistné na nemocenské poistenie v sume 37,68 eur, poistné na starobné dôchodkové poistenie v sume
3.258,60 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 1.086,34 eur a poistné do rezervného fondu v sume
1.133,74 eur, t. j. v celkovej sume 5.516,36 eur. Na odvolanie ďalšej účastníčky, ktorá o. i. vzniesla
námietku premlčania práva predpísať poistné, rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím.
3. Po citácii relevantnej právnej úpravy žalovaná konštatovala, že fyzická osoba, ktorá je povinná

platiť poistné je povinná toto odvádzať v lehote splatnosti, t. j. do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktoré sa poistné platí. Pokiaľ tak fyzická osoba neurobí,
žalovaná jej ho predpíše, ak je v úhrne vyššia ako 3,32 eur. Pre vznik a pokračovanie povinného
sociálneho poistenia je potrebné splniť dve podmienky a to existencia právneho postavenia samostatne
zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a presiahnutie zákonom ustanovenej hranice
príjmu.
4. Žalovaná z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2005 zistila, že ďalšia účastníčka

malapríjemzpodnikaniavovýške1.560.988,-Skazarok2006príjemzpodnikaniavovýške1.750.277,-
Sk, t. j. v oboch prípadoch vyšší ako zákonom ustanovená výška príjmu.
5. Vo vzťahu ku jej statusu ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia
v súčinnosti so Slovenskou lekárskou komorou zistila, že žalobkyňa ako držiteľka tzv. licencie L1A – navýkon samostatnej zdravotníckej praxe, ktorá jej bola vydaná dňa 18. novembra 2005 a zrušená bola
až dňa 29. augusta 2017, mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a to napriek podanému
Registračnému listu FO – odhláške samostatne zárobkovo činnej osoby v ktorom ďalšia účastníčka

konania uviedla dátum zániku povinného poistenia k 31: augustu 2006.
6. S konkretizáciou na prejednávanú vec žalovaná zistila, že ďalšia účastníčka ako povinne nemocensky
a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba poistné za mesiace september
2006 až jún 2008 neodviedla vôbec, čím vznikol nedoplatok na poistnom a príspevkoch v celkovej sume
5.516,36 eur.

7. Vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania práva na predpísanie poistného žalovaná s poukazom
na ustanovenia § 147 ods. 1 a 2 a § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. uviedla, že právo žalovanej
predpísať poistné sa v prípade ďalšej účastníčky premlčalo v 10 ročnej lehote počítanej od splatnosti
poistného. Poistné za obdobie od septembra 2006 do júna 2007 bolo splatné najneskôr 9. júla 2007
a preto desaťročná premlčacia lehota uplynula dňa 9. júla 2017. Poistné za uvedené obdobie je preto
premlčané. Ďalšia účastníčka úspešne uplatnila námietku premlčania za obdobie od septembra 2006

do júna 2007, v dôsledku čoho bola v odvolacom konaní čiastočne úspešná.
8. V ďalšom žalovaná popísala spôsob výpočtu sumy poistného, ktorú bola ďalšia účastníčka konania
povinná sama odvádzať v období od septembra 2006 do júna 2008, pričom žalovaná zdôraznila,
že samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na základe príjmu dosiahnutého za kalendárny
rok dozadu, nie na základe aktuálneho príjmu. Zároveň, po prednostnom zohľadnení vymeriavacieho

základu ktorý ďalšia účastníčka dosiahla z činnosti zamestnanca (u zamestnávateľa MEA-MED, s.r.o.)
nebola povinná ako samostatne zárobkovo činná osoba povinná platiť poistné na nemocenské poistenie
za obdobie mesiacov január 2007 až jún 2007 a august 2007 až jún 2008. Za obdobie mesiacov
september 2006 až december 2006 a júl 2007 bola povinná toto poistenie platiť zo zníženého
vymeriavacieho základu. Obe skutočnosti boli v prvostupňovom rozhodnutí zohľadnené.

II. Správna žaloba
9. Voči napadnutému rozhodnutiu podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave správnu žalobu
z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom
do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“), navrhujúc ho zrušiť a vrátiť vec žalovanej na ďalšie konanie.
10. Prokurátor vzniesol kľúčovú námietku, ktorou je zodpovedanie otázky, či lehota podľa § 147 ods. 1

zákona č. 461/2003 Z. z. je lehotou premlčacou alebo prekluzívnou a či má žalovaný na jej uplynutie
prihliadať ex offo, keďže judikatúra kasačného súdu je v jej zodpovedaní nejednotná. Poukázal na
rozsudky sp. zn. 3Szd/1/2010 zo 7. decembra 2010, sp. zn. 7Sžso/9/2010 z 9. júna 2011, sp. zn.
7Sžso/28/2016 z 25. januára 2018, sp. zn. 9Sžso/45/2016 z 30. mája 2018 a sp. zn. 9Sžsk/33/2020 z 30.
júna 2021. Rozhodovacia prax doposiaľ vždy vychádzala z názoru, že nestačí, aby v lehote stanovenej

v § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie, ale takéto rozhodnutie
musí v určenej lehote (premlčacej/prekluzívnej) nadobudnúť právoplatnosť. Zároveň konštatoval, že
v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/6/2017 zo 6. marca 2017 a sp.
zn. 6Cdo/29/2017 z 24. januára 2018 možno za ustálenú rozhodovaciu prax zaradiť aj prax vyjadrenú
opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, hoci neboli publikované

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, pokiaľ neboli takýmito
rozhodnutiami prekonané. Rozsudok kasačného súdu sp. zn. 9Sžso/45/2016 z 30. mája 2018 možno
pritom považovať za ojedinelý odklon v rozhodovacej praxi.
11.Vychádzajúcztaktoprezentovanejustálenejpraxejepoistnéajzaobdobieodjúla2007donovembra
2007 premlčané. Poistné za mesiac júl 2007 bolo splatné 8. augusta 2007, za mesiac august 2007

bolo splatné dňa 10. septembra 207, za mesiac september 2007 bolo splatné dňa 8 októbra 2007, za
mesiac október 2007 bolo splatné dňa 8 novembra 2007 a za mesiac november 2007 bolo splatné
dňa 10. decembra 2007. Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12. decembra 2017
a teda jednoznačne po uplynutí desiatich rokov od splatnosti poistného za uvedené mesiace. Vydaním
prvostupňového rozhodnutia pobočky žalovanej sa lehota určená v § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003

Z. z. neprerušuje a žalobca trval na tom, že ďalšej účastníčke konania bolo napadnutým rozhodnutím
predpísané poistné za obdobie od júla 2007 do novembra 2007 nezákonne.
III. Vyjadrenie k žalobe a ďalšie podania účastníkov konania
12. Ku správnej žalobe sa vyjadrila ďalšia účastníčka, ktorá súhlasila s jej podaním a v plnom rozsahu
sa stotožnila s argumentáciou žalobcu. Zároveň sa v zmysle ustanovenia § 32 ods. 4 SSP vzdala svojho

účastníctva v konaní pred správnym súdom.
13. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá zopakovala, že boli splnené obe
podmienky vyžadované zákonom č. 461/2003 Z. z. v zmysle ktorých je fyzická osoba povinná odvádzať
poistné na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie.14. Vo vzťahu k námietke premlčania práva na predpísanie poistného, ktorá sa mala aplikovať aj na
obdobie od júla 2007 do novembra 2007 žalovaná uviedla, že pre rozdielnu rozhodovaciu prax senátov
kasačného súdu, senát kasačného súdu postúpil vec uznesením 9Sžsk/83/2020 z 30. marca 2022 na

rozhodnutie veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý v odôvodnení
uznesenia pripomenul, že ustanovenie § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. normuje, že právo
predpísať poistné sa premlčuje a nie, že zaniká. Posúdenie povahy účinkov premlčania je však
v odvetví verejného práva komplikované, no právne odvetvie sociálneho zabezpečenia poskytuje
dostatok príkladov, že medzi premlčaním a preklúziou a ich účinkami robí rozdiely. Potreba prihliadať

na rozdiely napokon vyplynula aj z historického prehľadu právnej úpravy premlčania v práve sociálneho
zabezpečenia.
15. V predmetnom prípade vzniesla ďalšia účastníčka námietku premlčania v odvolacom konaní a preto
sa otázkou, či sa má na premlčanie práva predpísať poistné ex offo nebude zaoberať. Keďže však
námietka premlčania bola vznesená, žalovaná sa ňou zaoberala a vysporiadala tak, že od 24. júna 2017,
t. j. odo dňa vydania prvostupňového rozhodnutia, Bolo poistné za obdobie od septembra 2006 do júna

2007 premlčané, a preto zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že poistné predpísala len za obdobie
od júla 2007 do júna 2008. Desaťročná premlčacia lehota, odo dňa splatnosti poistného za obdobie júl
2007 až jún 2008 do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia neuplynula.
16. Žalovaná sa nestotožnila s názorom žalobcu, že poistné musí predpísať právoplatne v 10
ročnej premlčacej lehote a zastáva iný názor, že premlčanie práva Sociálnej poisťovne predpísať

poistné je potrebné posudzovať vždy ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, ktorým bolo
poistné predpísané. Žalovaná vychádza aj z tej skutočnosti, že zákon č. 461/2003 Z. z. Priznáva
účastníkovi konania právo podať proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie ktorého následkom je,
že prvostupňové rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť až do času, kým o ňom
nerozhodne odvolací orgán. V rámci odvolacieho konania sa vykonáva množstvo procesných úkonov,

čo môže mať za následok, že odvolacie konanie trvá dlhší čas. Za predpokladu, že by sa uplynutie
premlčacej lehoty posudzovalo k právoplatnému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, v praxi by dochádzalo
k situáciám, že by sa premlčalo aj právo predpísať poistné, ktoré Sociálna poisťovňa predpísala
včas a v súlade s citovaným zákonom. V aplikačnej praxi je nerealizovateľné posudzovať námietku
premlčania ku dňu dátumu právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo poistné predpísané vzhľadom na to,

že pri predpísaní poistného Sociálna poisťovňa logicky nemôže vedieť, kedy predmetné rozhodnutie
nadobudne právoplatnosť. Ak by Sociálna poisťovňa prijala prezentovaný právny názor žalobcu,
premlčaniebysaposudzovalovýslovnekabstraktnémudátumu,ktorýnaostatoknemusíbyťanisprávny.
Žalovaná je toho názoru, že podľa ustanovenia § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. postačuje ak
pred uplynutím 10 ročnej premlčacej lehoty vydá rozhodnutie o predpísaní poistného. Rovnaký právny

názor ako žalovaná zastáva v tejto veci aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky, ktoré vo viacerých rozhodnutiach vyslovilo že uplynutie 10 ročnej premlčacej lehoty je
potrebné posudzovať k dátumu vydania prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorým
bolo poistné predpísané. V jednom z rozhodnutí poukázala na to, že ak by úmyslom zákonodarcu
pri ustanovení premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné bolo podmieniť toto premlčanie

práva právoplatnosťou rozhodnutia, formulácia predmetného zákonného ustanovenia by nevyhnutne
musela znieť odlišne a to napríklad „právo právoplatne rozhodnúť o predpísaní poistného sa premlčí
za 10 rokov odo dňa splatnosti “. Ministerstvo je gestorom právnych predpisov v oblasti práva sociálneho
zabezpečenia, a preto je potrebné prihliadať aj na právny názor ministerstva. Hoci jeho výklad nie je
pre súd záväzný, bližšie objasňuje, čo viedlo zákonodarcu k jeho tvorbe, respektíve ako treba určitú

právnu normu interpretovať.
17. Vo vzťahu k námietke žalobcu, ktorý analogicky poukázal aj na úpravu zániku zodpovednosti
za priestupok a na úpravu premlčania trestného stíhania žalovaná uviedla, že analógiu práva možno
použiť len v tom prípade, ak určitá skupina prípadov nie je daným právnym predpisom upravená
a nie je možné k riešeniu tejto situácie dôjsť obvyklým právnym výkladom. V predmetnom prípade je

inštitút premlčania v paragrafe 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. formulovaný jasne, jednoznačne
a žalovaná nemôže odmietnuť také to vnútorne rozporné ustanovenie zákona. Sociálna poisťovňa
vykonáva sociálne poistenie na základe zákona č. 461/2003 Z. z. ktorý okrem výkonu sociálneho
poistenia upravuje aj rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia,
ako aj konanie vo veciach sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa nie je orgánom činným v trestnom

konaní vzhľadom na vymedzené kompetencie v citovanom zákone ani nemôže byť orgánom činným
v trestnom konaní, ktorý je oprávnený rozhodovať o premlčaní trestného stíhania a premlčaní výkonu
trestu. Rovnako nie je oprávnená z dôvodu dispozičnej absencie aplikovať ustanovenia o premlčanítrestného stíhania alebo výkonu trestu na premlčanie práva predpísať poistné, ktoré je výslovne
upravené v zákone č. 461/2003 Z. z..
18. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej zopakoval dátumy kedy nastala splatnosť poistného

za jednotlivé mesiace júl 2007 až november 2007 (10. decembra 2007) a zotrval na svojej
argumentácii, že právo predpísať poistné bol ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, t. j. k 12.
decembru 2017, premlčané. Žalobca zotrval na tom, že keďže v zákone č. 461/2003 Z. z. neexistuje
ustanovenie, ktoré by určovalo, že by sa začatím prvostupňového konania, vydaním prvostupňového
rozhodnutia alebo podaním odvolania proti rozhodnutiu pobočky 10 ročná lehota určená v § 147 ods. 1

č. 461/2003 Z. z. prerušovala, podľa § 215 ods. 5 č. 461/2003 Z. z. má včas podané odvolanie odkladný
účinok a pre účastníka konania je záväzné až právoplatné rozhodnutie, napadnutým rozhodnutím
bolo porušené ustanovenie § 147 ods. 1 citovaného zákona. Keďže konanie o predpísaní poistného
nie je dávkovým konaním, ďalšia účastníčka konania sa dozvedela o jeho predpísaní za obdobie
september 2006 až jún 2008 doručením prvostupňového rozhodnutia pobočky žalovanej. Jediným
možným spôsobom ako bolo možné napadnúť rozhodnutie bolo podanie odvolania, v ktorom ďalšia

účastníčka vzniesla námietku premlčania práva predpísať poistné. Žalobca nesúhlasí s tvrdením
žalovanej, že účastník konania nemôže uplatniteľnosť práva na odvedenie poistného odvrátiť námietkou
premlčania. Ak by tomu tak bolo, žalovaná by nemohla uznať premlčanie práva predpísať poistné
ani za obdobie september 2006 až jún 2007. Záverom dodal že zákon č. 461/2003 Z. z. v ustanovení
§ 147 ods. 1 jednoznačne určuje, že právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho

splatnosti. 10 rokov je dostatočne dlhý čas, aby si žalovaná stihla uplatniť právo na predpísanie
poistného a zákon jednoznačne určuje aj to, kedy táto lehota začína plynúť a teda rozhodujúci je dátum
splatnosti poistného. S poukazom na uvedené mala žalovaná prihliadať na to, či lehota určená v § 147
ods. 1zákona č. 461/2003 Z. z. uplynula ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia a nie ku dňu vydania
prvostupňového rozhodnutia.

19. V reakcii na repliku žalobcu žalovaná v duplike uviedla, že žalobca neuviedol žiadnu takú
právnu argumentáciu, ktorá by odôvodňovala zmenu právneho názoru Sociálnej poisťovne vo vzťahu
k posudzovaniu námietky premlčania prezentovaného vo vyjadrení k správnej žalobe. na všetky
žalobcom prezentované námietky reagovala s poukazom na príslušnú rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky respektíve relevantnými rozhodnutiami ministra práce, sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky.
20. Pokiaľ žalobca nesúhlasí s tvrdením, že účastník konania nemôže uplatniteľnosť práva na odvedenie
poistného odvrátiť námietkou premlčania, táto argumentácia je vytrhnutá z kontextu. Žalovaná nikdy
netvrdila a netvrdí, že uplatniteľnosť práva na odvedenie poistného nemôže účastník konania odvrátiť
námietkoupremlčania,dôkazomčohojeajprihliadnutienanámietkupremlčaniaprávapredpísaťpoistné

za obdobie september 2006 až jún 2007. V tejto súvislosti zdôraznila argumentáciu obsiahnutú na strane
5 vyjadrenia v správnej žalobe, z ktorej vyplýva, že účastník konania nemôže uplatniteľnosť práva
na odvedenie poistného odvrátiť námietkou premlčania v tom prípade, ak si Sociálna poisťovňa toto
právo uplatnila včas, teda ešte pred uplynutím 10 ročnej premlčacej lehoty.
21. Záverom poukázala na protichodnosť tvrdení žalobcu o povinnosti žalovanej prihliadať, či lehota

určená v § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. uplynula ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia a nie
ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, keďže pôvodne zastával právny názor, že rozhodnutie
o predpísaní poistného musí 10 ročnej premlčacej lehote nadobudnúť právoplatnosť. V prípade, ak by
sa námietka premlčania mala posudzovať k vydaniu rozhodnutia odvolacieho orgánu, ako tvrdí žalobca
v replike, potom by bolo poistné premlčané len za mesiace júl 2007 až október 2007. Žalovaná zotrvala

na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia v dôsledku čoho navrhla správnu žalobu zamietnuť
ako nedôvodnú.
IV. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
22. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol

zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že
správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon

súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých
veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.
23. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná
Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/17/2022. Od 1. júna 2023 jena konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená
samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod pôvodnou spisovou značkou s predponou
BA-7Sa/17/2022.

Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania
správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v
znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
24. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13
ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe sociálnych veciach podanej prokurátorom, viazaný jej žalobnými

bodmi [§ 134 ods. 1 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej spolu s
prvostupňovým rozhodnutím žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo,
oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu,
ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 493e v spojení s § 135 ods. 1 SSP)
dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
25. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 10. júla 2025, nakoľko boli splnené podmienky

podľa§137ods.4SSPaanijedenzúčastníkovkonaniaonariadeniepojednávanianepožiadal.Správny
súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia
rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej
tabuli a na webovom sídle správneho súdu.
26. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovanej vo veci predpísania poistného ďalšej účastníčke

konania za obdobie mesiacov júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007,
december 2007 a január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008 a jún 2008 v sume
3.846,84 eur. Žalovaná pritom uznala námietku premlčania vznesenú ďalšou účastníčkou v odvolacom
konaní za obdobie mesiacov september 2006, október 2006, november 2006, december 2006 a január
2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007 a jún 2007.

27. Sporným bolo zodpovedanie otázky, v akom rozsahu (dlžného poistného) bolo potrebné uznať
vznesenú námietku premlčania práva na predpísanie poistného, keďže žalobca bol toho názoru, že
právo predpísať poistné bolo premlčané aj za mesiace júl 2007, august 2007, september 2007, október
2007 a november 2007. Žalobca dôvodil, že judikatúra kasačného súdu sa k zodpovedaniu otázky, či je
lehota podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., premlčacou alebo prekluzívnou, stavia nejednotne

a to aj vo vzťahu k posúdeniu, či na námietku premlčania je potrebné prihliadať ex offo alebo iba na
námietku vznesenú účastníkom konania.
28. Podľa názoru žalobcu možno poistné považovať za predpísané až nadobudnutím právoplatnosti
príslušného rozhodnutia o predpísaní poistného a keďže toto nadobudlo právoplatnosť až dňa 12.
decembra 2017, právo predpísať poistné so splatnosťou, ktorá nastala skôr ako 12. decembra 2007 je

premlčané (tu poukázal predovšetkým na poistné za mesiac november 2007, ktorého splatnosť nastala
10. decembra 2007). V konaní prezentoval aj argumentáciu, v zmysle ktorej bolo potrebné prihliadať
na námietku premlčania a či lehota podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. uplynula ku vydaniu
napadnutého (druhostupňového) rozhdonutia a nie ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia.
V danom prípade by to znamenalo, že premlčané by bolo právo na predpísanie poistného, ktorého

splatnosť nastala pred 5. decembrom 2007.
29. Správny súd konštatuje, že ku dňu jeho rozhodovania bola rozhodovacia prax kasačného súdu vo
vzťahu k nastolenej spornej otázke zjednotená a jednoznačne vyriešená rozhodnutím veľkého senátu
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svs/5/2022 z 27. septembra 2023, v ktorom
konštatoval, že „... Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo

„predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky
žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5
a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní
pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003
Z. z. sa v rozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne

ustanovenie tohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods.
2 cit. zák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným. Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods.
2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného
a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané
až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom

zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo
vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák.,
môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek
počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudloprávoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná
premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného. 28. Na základe uvedeného veľký senát
kasačného súdu uzatvára: Premlčanie práva predpísať poistné podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003

Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné a jej
právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto
doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo
predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením
takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1

alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou,
či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z.
takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v
spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré
je tým dotknuté.“.
30. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sa v citovanom rozsudku vyjadril aj

ku otázke, či je potrebné na premlčanie práva predpísať poistné prihliadať ex offo, alebo iba na námietku
vznesenú účastníkom konania, avšak z dôvodu, že v predmetnom prípade vzniesla ďalšia účastníčka
námietku premlčania včas a žalovaná sa ňou v napadnutom rozhodnutí aktívne zaoberala, nemožno
túto námietku vyhodnotiť ako relevantnú. Napokon, veľký senát sa vyjadril, že Sociálna poisťovňa sa
premlčaním začne zaoberať až po vznesení takejto námietky (bod 28 rozsudku).

31. Vychádzajúc z uvedeného názoru veľkého senátu vyplýva, že zákon č. 461/2003 Z. z. Sociálnej
poisťovni neustanovuje maximálnu lehotu, v ktorej môže poistné predpísať, avšak pokiaľ ho predpíše
po uplynutí 10 ročnej lehoty počítanej odo dňa splatnosti poistného, je povinná na vznesenú námietku
premlčania prihliadať. Zároveň veľký senát ustálil, že pod pojmom „predpísať“ je potrebné rozumieť
povinnosť pobočky Sociálnej poisťovne vydať prvostupňové rozhodnutie, pričom nie je potrebné, aby

takéto rozhodnutie o predpísaní poistného v lehote podľa § 147 ods. 1 uvedeného zákona aj nadobudlo
právoplatnosť.
32. S konkretizáciou na prejednávanú vec je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalovaná
predpísala ďalšej účastníčke poistné, bolo vydané dňa 24. júla 2017. Námietku premlčania preto bolo
potrebné uznať vo vzťahu k poistnému, ktorého splatnosť nastala pred 24. júlom 2007, t. j. tak, ako

to správne zohľadnila žalovaná za obdobie mesiacov september 2006 až jún 2007, ktoré bolo splatné
najneskôr 9. júla 2007. Poistné za mesiac júl 2007 bolo splatné už po tomto dátume, a to dňa 8. augusta
2007 a teda ku premlčanie práva zaň resp. za neskoršie mesiace, nedošlo.
33. Správny súd tak dospel k záveru, že žalovaná vec správne právne posúdila, ak dospela k záveru, že
námietka premlčania vznesená ďalšou účastníčkou v rámci odvolacieho konania proti prvostupňovému

rozhodnutiuopredpísanípenáleječiastočnedôvodná(právopredpísaťpoistnéjepremlčanézamesiace
september 2006 až jún 2007), v dôsledku čoho zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že poistné
predpisuje iba za obdobie mesiacov júl 2007 až jún 2008 spolu v sume 3.846,84 eur. Jedinú námietku
žalobcu, že rozhodnutie o predpísaní penále musí v lehote podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. nadobudnúť právoplatnosť, vyhodnotil s ohľadom na prezentované rozhodnutie veľkého senátu

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svs/5/2022 z 27. septembra 2023 ako
nedôvodnú. Správny súd v dôsledku uvedeného správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom
podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP.
34. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 170 písm. c) SSP tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na
Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci.