Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 11, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Tos/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625010098
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6625010098.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a
sudcov JUDr. Andreja Matušovica a JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M., na neverejnom zasadnutí
dňa 11. júna 2025 v trestnej veci odsúdeného A. B. za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c),
písm. d) Tr. zák. a iné, o jeho sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 28Nt/4/2025
zo dňa 10.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. 28Nt/4/2025 zo dňa 10.03.2025 senát podľa § 399 ods. 2
Tr. por. zamietol návrh odsúdeného A. B. zo dňa 19.08.2024, na povolenie obnovy konania vedeného
Okresným súdom Veľký Krtíš pod sp. zn. 9T/20/2015 v spojení s konaním vedeným Krajským súdom
v Banskej Bystrici pod sp. zn. 5To/85/2015, pretože nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394

ods. 1 Tr. por.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 10.03.2025
sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním doručeným okresnému
súdu dňa 28.04.2025. Argumentoval tým, že uznesenie okresného súdu vychádza z nesprávneho
a neúplného posúdenia veci. Návrh na povolenie obnovy konania odôvodnil novelizáciou Trestného

zákona, ktorá vo svojich ustanoveniach je pre neho priaznivejšia. Zo záverov doplnku znaleckého
posudku vyplýva, že sa u neho nedá očakávať ani v ďalšom priebehu výkonu trestu ovplyvnenie
rizikových faktorov pre páchanie trestnej činnosti tak v negatívnom, či v pozitívnom zmysle z dôvodu, že
u neho v priebehu dlhodobého výkonu trestu odňatia slobody nedošlo k ovplyvneniu rizikových faktorov
pre páchanie trestnej. Okresný súd v návrh na povolenie obnovy konania zamietol z dôvodu, že podľa
aktuálne účinného Trestného zákona, by jemu uložený trest odňatia slobody zodpovedal ust. § 188 ods.

3, ods. 4 Tr. zák., čo v čase ukladania trestu zodpovedalo ods. 1, ods. 2., pričom táto prekvalifikácia
nezakladá automaticky právny nárok na povolenie obnovy konania. S vyššie uvedeným názorom súdu
sa nestotožnil z dôvodu, že jeho konanie možno právne kvalifikovať aj podľa pôvodného ustanovenia §
188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. účinného v čase uloženia trestu, ako aj podľa súčasného ustanovenia
§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák.
Ďalej uviedol, že mu bol uložený nepodmienečný trest vo výmere 25 rokov pri aplikácii vtedy účinného

ustanovenia § 47 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. V zmysle novelizácie Trestného zákona možno uložiť podľa
ustanovenia§47ods.2Tr.zák.trestodňatiaslobodynadoživotiealebo25rokovvprípade,akodsudzuje
páchateľa za trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 3, ods. 4 Tr. zák. Vyššie uvedená zmena zákona
nastala po právoplatnosti pôvodného rozhodnutia a ide o okolnosť, ktorá spôsobuje zánik potrestania
páchateľa, ktorý už bol za spáchanie trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 dvakrát potrestaný,
hoci aj v štádiu pokusu doživotným trestom alebo trestom vo výmere 25 rokov. V zmysle súčasného

znenia Trestného zákona by mu bolo možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 8,5 do 13,5 roka.Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že aj pokiaľ vykoná trest vo výmere 25 jeho disociálne
črty zostanú nezmenené. V súvislosti s dlhodobou abstinenciu počas výkonu trestu už viac ako 10
rokov nastal u neho priaznivý progres vývoja osobnosti. Mal za to, že s poukazom na vyššie uvedené

skutočnosti súdu skôr neznáme je trest, ktorý mu bol uložený v pôvodnom konaní v zjavnom rozpore s
účelom trestu. Navrhol, aby krajský súd uznesenie okresného súdu zrušil a vo veci sám rozhodol, tak
že obnovu konania v jeho prospech povolí.

Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený

orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený zistil, že sťažnosť podal odsúdený ako oprávnená
osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bola prípustná. Následne preskúmal správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce

tomuto výroku. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.

Odsúdený A. B. bol rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/20/2015 zo dňa 22.06.2015
v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/85/2015 zo dňa 27.08.2015,

uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Tr. zák. a prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., za ktoré mu bol podľa § 188
ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 2, § 47 ods. 1, ods.
2 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov, na výkon ktorého bol zaradený do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Dňa 21.08.2024 bol okresnému súdu doručený návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania
vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 9T/20/2015. Návrh odôvodnil novelizáciou
Trestného zákona (zákonom č. 40/2024 Z.z.), ktorá je vo svojich ustanoveniach pre neho priaznivejšia.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por., obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Skutočnosťou skôr neznámou v zmysle citovaného ustanovenia je potrebné rozumieť určitý objektívne

existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu
veci. Dôkaz predtým neznámy môže byť taký dôkaz, ktorý v pôvodnom konaní nebol vykonaný, alebo
taký, ktorý síce bol v pôvodnom konaní vykonaný, ale s novým obsahom. Existenciu nových skutočností
v konaní o povolení obnovy konania je zároveň potrebné preukázať.

Pri posudzovaní podmienok obnovy konania podľa citovaného zákonného ustanovenia súd hodnotí
návrh z dvoch hľadísk, a to či ide o skutočnosti alebo dôkazy predtým súdu neznáme a zároveň či by tieto
skutočnosti alebo dôkazy samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi známymi už v
pôvodnom konaní mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné právoplatné rozhodnutie uvedené
v § 394 ods. 1 Tr. por.

Sťažnostný súd poznamenáva, že skúmanie, či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, že
sú spôsobilé samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť
iné, než pôvodné právoplatné rozhodnutie, sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov a
doterajšieho skutkového zistenia uvedeného vo výroku právoplatného rozhodnutia, s dôkaznou silou

a významom novo tvrdených skutočností a novo navrhovaných dôkazov. Pre pozitívne rozhodnutie
o návrhu na povolenie obnovy konania musí byť výsledkom tohto skúmania dôvodný predpoklad pre
možnú zmenu pôvodného právoplatného rozhodnutia.V konaní o obnove sa však nepreskúmava zákonnosť a odôvodnenosť pôvodného rozhodnutia, ale len
otázka, či nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré boli v tomto konaní navrhnuté, boli orgánom činným v
trestnom konaní a súdu v čase rozhodnutia neznáme a zároveň, či by samy o sebe alebo v spojení s

inými dôkazmi boli spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo treste.

Uznesenie senátu okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o zamietnutí návrhu odsúdeného na
povolenie obnovy konania, je správne a zákonné, a za také možno považovať aj jeho odôvodnenie,
preto sa s ním krajský súd stotožnil a v podrobnostiach naň poukazuje na stranách č. 2 a 3. Krajský

súd dodáva, že po právoplatnom rozhodnutí v tejto trestnej veci nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti,
ani nové dôkazy súdu skôr neznáme a preto nebola splnená základná zákonná podmienka, aby vôbec
mohlo dôjsť k povoleniu obnovy konania. Odsúdený sa v podstate domáha zníženia výmery uloženého
trestu s poukazom na novelu Trestného zákona.

Krajský súd zdôrazňuje, že novela Trestného zákona, účinná od 06.08.2024, nie je sama o sebe novou

skutočnosťou v zmysle § 394 ods. 1 Tr. por., ktorá by mohla vo vzťahu k uloženému trestu odňatia
slobody odôvodniť iné ako súdom prijaté rozhodnutie. V tomto smere sťažnostný súd poukazuje na ust.
§ 2 ods. 1 Tr. zák., v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre

páchateľa priaznivejší. Inak povedané neskorší zákon možno použiť len do vyhlásenia rozsudku, resp.
do právoplatného skončenia trestného stíhania. Keďže predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť
už dňa 27.08.2015, novela Trestného zákona, účinná od 06.08.2024, sa na trestnú vec odsúdeného
nevzťahuje. Dôvodom na povolenie obnovy konania preto nie je pre odsúdeného priaznivejšia zmena
Trestného zákona, ktorá nastala až po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia, keďže podstatou obnovy

konania je naprávať možné skutkové omyly, pričom pri zmene zákona sa nemení skutok, ale mení sa
právo.

Nad rámec uvedeného krajský súd dodáva, že uložený podmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 25 rokov, by aj tak nebolo možné považovať za taký, ktorý by bol v zrejmom nepomere k

závažnosti činov, za ktoré bol A. B. odsúdený, ani k jeho pomerom, ani ktorý by bol v zrejmom rozpore
s účelom trestu.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Z uvedených dôvodov senát krajského súdu sťažnosť odsúdeného v súlade s citovaným ustanovením
ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.