Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4421203364
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4421203364.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Andrea Hadnagyová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky, dieťa rodičov- matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. G. XXX, H. I., J. I. XXX/XX, v konaní
zastúpená: JUDr. Gergely Pšenák, advokát, Advokátska kancelária, M. R. Štefánika 30, Nové Zámky
a otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. G. XX, o návrhu na zmenu úpravy styku starej matky K. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky maloletého dieťaťa proti
dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 08.11.2024, č.k. 7P/103/2021-236, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu
Nové Zámky č.k. 11P/47/2020 - 43 zo dňa 04.12.2020 tak, že styk starej matky K. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. F. XXX s maloletým dieťaťom: A. B., nar. XX.XX.XXXX upravil tak, že stará matka je oprávnená
sa s maloletým dieťaťom stýkať každý párny týždeň v sobotu od 13:00 hodiny do 15:00 hodiny v
priestoroch vnútorného detského ihriska LULU Land v I. za prítomnosti matky. Výrokom II. rozhodol tak,

že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Po právnej stránke súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil aplikáciou 225 ods. 1, 2
Civilného sporového poriadku (ďalej iba „CSP“), § 25 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len
„Zákon o rodine) a § 116 Občianskeho zákonníka. Vecne dôvodil, že zo správy zo šetrenia pomerov od
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 12.06.2024 vyplýva, že stará matka realizuje
styk s maloletým dieťaťom vždy v sobotu spolu s otcom maloletého dieťaťa. Pri každom styku odovzdajú

maloletému balíček ovocia a sladkostí. Maloletý vždy sám ukončí styk skôr. Otec je presvedčený, že
ho na to nabáda matka, pretože maloletý k nej viackrát počas styku odbehne a ona mu niečo hovorí a
maloletý potom za pár minút oznámi otcovi, že už ide domov. Taktiež otec počul, keď matka maloletému
povedala, že potom ten balíček zahodia do koša. Komunikácia medzi ním a matkou nie je žiadna. Matka
savyjadrila,žepočasrealizáciestykujeprítomnánaihrisku.Kdôvodom,prečosarealizujestykväčšinou
len do 16:00 hod., sa matka nevedela vyjadriť. Otec sa s maloletým počas styku hrajú na schovávačku
a starí rodičia sedia na lavičke a sledujú maloletého. Šetrenie pomerov u starej matky bolo vykonané

dňa 11.06.2024 a v čase šetrenia boli prítomní starí rodičia maloletého aj otec maloletého. Stará matka
sa vyjadrila, že styk sa realizuje s maloletým pravidelne každú párnu sobotu od 15:00 hod. Styk by mal
trvať do 17:00 hod., čo sa nikdy nestalo z dôvodu, že maloletý povie, že ide domov a styk sa ukončí.
Podľa starej matky realizácia styku s maloletým na detskom ihrisku je z jej pohľadu nevhodná.3. Zo správy zo šetrenia pomerov od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa
16.09.2024 vyplýva, že kolízny opatrovník vykonal dňa 11.09.2024 pohovor s maloletým dieťaťom, ktorý

sa uskutočnil na orgáne sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Počas pohovoru maloletý
pristúpil k počítaču kolízneho opatrovníka a začal diktovať svoju výpoveď. Povedal, že nechce odísť
s otcom ani s babkou, nemá ich rád a má rád iba mamu. Otca a babku nechce vidieť, lebo stále ich
nahlásia a tiež preto, že nemá čas na učenie. Uviedol tiež, že rodičia sa preto rozviedli, lebo otec sa
opil a povedal, že sa obesí. Na otázku, kto mu to povedal, odpovedal, že on vie všetko a nepotrebuje,

aby mu to niekto povedal.

4. Zo správy z Referátu poradensko-psychologických služieb zo dňa 17.09.2024 vyplýva, že boli
vykonané štyri osobné konzultácie. Jedna s každým z rodičov a so starou matkou a aj jedna spoločná
konzultácia so starou matkou a maloletým dieťaťom. Spoločná poradensko-psychologická intervencia s
maloletým dieťaťom spolu s jeho starou matkou bola vykonaná bez prítomnosti matky aj otca. Maloletý

pôsobil spočiatku intervencie pokojne, bez prejavov strachu a nervozity. Pôsobil navonok spontánne,
zaujímal sa o predmety v miestnosti, predovšetkým o hračky a maľované obrázky. V prvej polovici
spoločného stretnutia maloletý štandardne komunikoval so svojou starou matkou. Približne od druhej
polovice spoločného stretnutia sa u maloletého prejavila zvýšená tenzia a nervozita, čo sa prejavovalo
vo zvýšenom hlase a neskôr až v kriku ku starej matke. Maloletý v komunikácii neverbálne aj verbálne

vyjadroval svoje negatívne postoje k svojej starej matke a aj k svojmu otcovi. Vyjadroval obavy, že
ho stará matka aj s otcom chcú zobrať od jeho matky. Prezentoval svoju nevôľu stretávať sa so
svojou starou matkou a so svojím otcom. Na konci konzultácie sa maloletý vyjadril, že ďalšiu spoločnú
konzultáciu so svojou starou matkou už absolvovať nechce. Zo záveru uvedenej správy vyplýva, že
citové a vzťahové väzby maloletého k jeho starej matke nemožno hodnotiť ako pozitívne. U starej matky

bola však intenzívna snaha o zlepšovanie vzájomných vzťahov s maloletým dieťaťom, ako aj záujem
o neho.

5. Vykonaným doplneným dokazovaním súd dospel k záveru, že je v záujme maloletého, aby bol
upravený styk starej matky s maloletým dieťaťom, a aby sa medzi nimi naďalej prehlbovali citové

väzby, keďže stará matka je prirodzene blízkou osobou maloletého dieťaťa a mimosúdne by tento styk
neprebiehal. Dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom aj starým rodičom. Výchovnou
úlohou rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti je viesť dieťa k úcte k druhému rodičovi
aj starému rodičovi a pripraviť ho na stretnutie s ním, nielen fyzicky, ale aj duševne. Maloleté dieťa má
právo sa stretávať so všetkými blízkymi príbuznými. Zo správy z Referátu poradensko-psychologických

služieb vyplýva, že nie sú vzťahové väzby medzi maloletým a starou matkou jednoznačne pozitívne,
ale počas spoločnej poradensko-psychologickej intervencie so starou matkou maloletý pôsobil pokojne,
bez prejavov strachu alebo nervozity, aj štandardne komunikoval so starou matkou a nervozita sa u
neho začala prejavovať až neskôr, v druhej polovici stretnutia. Je preto potrebné, aby bol styk starej
matky s maloletým upravený, keďže aj doteraz pravidelne prebiehal, avšak aby bol upravený v inom

čase, ako styk s otcom, a to každý párny týždeň v sobotu od 13:00 hod. do 15:00 hod., nie však pred
rodinným domom matky, kde sú vystavení rôznym neduhom počasia (horúčava, dážď, sneh, vietor), ale
vo vnútornom detskom ihrisku LULU Land v I., pričom by tento styk ešte prebiehal za prítomnosti matky,
keďže maloletý v nej vidí istotu a oporu, ako aj vzhľadom na nie celkom pozitívny vzťah maloletého
k starej matke tak, ako to vyplýva zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb. Súd preto

rozhodoltak,akojetouvedenévovýrokovejčastitohtodopĺňaciehorozsudku,atonielenraz,aledvakrát
do mesiaca tak, ako bol styk starej matky s maloletým už zaužívaný a aj sa pravidelne realizoval.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z
účastníkov nepriznal ich náhradu.

7. Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka
maloletého v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP a z dôvodu, že „súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci“ v zmysle § 62 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“). Súd v odôvodnení vo veci samej uviedol, že podľa jeho názoru je v záujme

maloletého dieťaťa, aby bol upravený styk so starou matkou, že má právo na zachovanie vzťahu s ňou
a že podľa jeho názoru nie sú väzby medzi starou matkou a maloletým dieťaťom až také zlé. Matka
však s týmito tvrdeniami nesúhlasí a je toho názoru, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z vykonaného dokazovania podľa názoru matky jednoznačnevyplýva, že vzťah medzi maloletým dieťaťom je naozaj vážne narušený a maloleté dieťa nemá žiadny
záujem s ňou tráviť čas, až sa dá povedať, že je to v jeho neprospech stráviť s ňou čas. Uvedené vyplýva
najmä zo správy z poradensko–psychologického procesu zo dňa 17.09.2024, v zmysle ktorého: „Neskôr,

približne od druhej polovice spoločného stretnutia, sme v prejavoch maloletého A. registrovali zvyšujúcu
sa tenziu a nervozitu, čo sa prejavovalo vo zvýšenom hlase, neskôr až v kriku ku starej matke. Dieťa
v komunikácií neverbálne aj verbálne vyjadrovalo svoje negatívne postoje ku starej matke a k svojmu
otcovi.. Maloletý A. následne prezentoval svoju nevôľu stretávať sa so svojou starou markou a so svojim
otcom.“ Takisto sa vyjadril, že ďalšie stretnutie už so starou matkou nechce absolvovať. Zo správy z

vykonaného pohovoru s maloletým dieťaťom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zase vyplýva, že:
„Následne sa dieťa postavilo zo stoličky a pristúpilo k počítaču kolízneho opatrovníka a začalo diktovať
svoju výpoveď. Nechcem odísť s otcom ani s babkou, nemám ich rád... nechcem ich vidieť...“

8. Z vyššie uvedeného vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že styk maloletého dieťaťa so
starou matkou ho môže jednoznačne až traumatizovať. Pokiaľ ide o pomery na strane starej matky, z

vykonaného dokazovania vyplýva, že táto sa mala viac krát vyjadriť, že sa nevie postarať o maloleté
dieťa z dôvodu, že je už staršia, ako aj z dôvodu, že sa musí starať o svojho chorého manžela. Matka
je toho názoru, že možno konštatovať, že nie sú vytvorené žiadne podmienky pre realizáciu styku
medzi maloletým dieťaťom a starou matkou, a to pokiaľ ide o vyššie uvedené dôvody tak na strane
maloletého dieťaťa, ako aj na strane starej matky. V danom prípade napadnuté rozhodnutie v žiadnom

prípade nesleduje najlepší záujem dieťaťa, ktorý je v zmysle zákonov SR, ako aj judikatúry súdov
SR rozhodujúci. Preto možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a napĺňa znaky
svojvoľnosti. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam preto matka navrhuje, aby odvolací súd zrušil
rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku),
po zistení, že odvolanie proti dopĺňaciemu rozsudku bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1
Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou matkou (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní,žeodvolaniemázákonompredpísanénáležitosti(§363Civilnéhosporovéhoporiadku),a

že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie
bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku) s prihliadnutím na prípadné
vadykonania,ibaakbymalizanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,ktoréalenezistil(§67Civilného
mimosporového poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového

poriadkuacontrario),postupomtak,ženaúradnejtabulisúduoznámilmiestoačasverejnéhovyhlásenia
rozsudku (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je
dôvodné a napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

10. Matka sa návrhom domáhala zrušenia styku starej matky s maloletým dieťaťom: A. B., nar.

XX.XX.XXXX s tým odôvodnením, že tento styk nefunguje a negatívne vplýva na maloleté dieťa a stará
matka sa domáhala zmeny úpravy styku s maloletým.

11. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/103/2021 - 65 zo dňa 02.05.2022 bol zamietnutý
návrh matky na zrušenie styku starej matky s maloletým dieťaťom.

12. Dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/103/2021 - 138 zo dňa 29.03.2023 bol
zamietnutý návrh starej matky, ktorá žiadala, aby jej styk s maloletým prebiehal bez prítomnosti matky
od 13:00 hod. do 15:00 hod. a aby nebol upravený v tom čase, kedy ho má upravený otec.

13. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 12CoP/121/2023 - 188 zo dňa 24.04.2024 bol potvrdený
rozsudokOkresnéhosúduNovéZámkyč.k.7P/103/2021-65zodňa02.05.2022adopĺňacírozsudokbol
zrušenýavrátenýsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutiestým,žejepotrebnédoplniť
dokazovanie výsluchom rodičov, starej matky, aktuálnou správou o maloletom, komplexne posúdiť
pomery v rodine, zistiť kedy a za akých okolností styk prebieha, či naďalej prebieha pred bydliskom

matky, zaoberať sa rozsahom a časom úpravy styku starej matky s maloletým, a to či už za prítomnosti
alebo bez prítomnosti matky.14. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie ostal návrh starej matky na zmenu úpravy
styku starej matky s maloletým dieťaťom, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom.

15. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie (v poradí druhým dopĺňacím rozsudkom), ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Nové
Zámky č.k. 11P/47/2020 - 43 zo dňa 04.12.2020 tak, že styk starej matky K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E.F.XXXsmaloletýmdieťaťom:A.B.,nar.XX.XX.XXXXsaupravujetak,žestarámatkajeoprávnenása
s maloletým dieťaťom stýkať každý párny týždeň v sobotu od 13:00 hodiny do 15:00 hodiny v priestoroch

vnútorného detského ihriska LULU Land v I. za prítomnosti matky.

16.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

17. Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa

použijú primerane.

18. Podľa § 116 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) blízkou osobou
je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom
sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne

pociťovala ako vlastnú ujmu.

19. Vyššie citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi
osobami za splnenia dvoch podmienok, a to vtedy, ak je preukázané, že takáto úprava bude v záujme
maloletého dieťaťa a zároveň si to vyžadujú pomery v rodine.

20. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka sú blízkymi osobami vždy zo zákona príbuzní v priamom
rade, súrodenec a manžel, tiež iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom, ktoré sa pokladajú za
osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako
vlastnú ujmu. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého

dieťaťa, t.j. jeho vek, zdravotný stav, vzťah k danej blízkej osobe, ktorá ho nemá v starostlivosti, doterajší
spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, blízkych osôb a pod., t.j. ich
vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom
dieťaťa a príbuzného a podobne.

21. Matka ako odvolacie námietky uvádzala, že nie je v záujme maloletého styk so starou matkou
z dôvodu, že maloletý si to neželá, styk maloletého dieťaťa so starou matkou ho môže jednoznačne až
traumatizovať a stará matka sa nedokáže o maloletého postarať, tiež, že nie sú vytvorené podmienky
pre realizáciu styku medzi maloletým dieťaťom a starou matkou a to z dôvodov tak na strane maloletého
ako aj na strane starej matky.

22. Pojem záujem dieťaťa pritom nemožno chápať zužujúco, ale čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa
je predovšetkým, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie,
aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a
fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, a aby boli rešpektované jeho

práva.

23. Je preto nepochybne v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky i s príbuznými a nebolo od
nich odtrhnuté, pričom dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z
rodičov, i so starými rodičmi a prejaviť svoje city slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku napr. zo

strany rodiča. Vždy treba mať na zreteli, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek
činnosti, ktorá sa ho týka, a v jeho záujme bude tiež, aby sa mohlo stýkať s blízkymi osobami, ku ktorým
prechováva citový vzťah. Styk s blízkymi osobami má dieťaťu zabezpečiť vždy rodič v rámci času sdieťaťom. Môže však nastať opačná situácia, kedy sa vzhľadom na pomery v rodine blízkym osobám
styk s maloletým dieťaťom neumožňuje, resp. priamo zabraňuje.

24. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a to najmä zo správy z Referátu poradensko-
psychologických služieb vyplynulo, že vzťahové väzby medzi maloletým a starou matkou nie sú
jednoznačne pozitívne, ale počas spoločnej poradensko-psychologickej intervencie so starou matkou
maloletý pôsobil pokojne, bez prejavov strachu alebo nervozity, aj štandardne komunikoval so starou
matkou a nervozita sa u neho začala prejavovať až neskôr, v druhej polovici stretnutia. Odvolací

súd už uviedol, že sú to práve konflikty medzi starou matkou a matkou, ktoré sprevádzajú styk
starej matky s maloletým, avšak napriek preukázaným konfliktným situáciám nemožno rezignovať na
rozvíjanie vzťahov maloletého aj s jeho blízkymi príbuznými, v tomto prípade so starou matkou. Ako bolo
preukázané, maloletý má vytvorený vzťah ku svojej starej matke, hoci v dôsledku už vyššie uvedeného
nie je najlepší, avšak je v jeho záujme tento vzťah podporovať aj naďalej. Je to matka, ktorá má
maloletého pripravovať na styk a skutočnosť, že maloletý starú matku odmieta môže byť dôsledkom

vzťahov medzi matkou a starou matkou. Rozvíjanie vzťahov maloletého s blízkymi osobami je dôležité
pre zdravý vývoj maloletého dieťaťa a prvoradý je záujem maloletého, ktorý by mal poznať svojich
príbuzných aj z otcovej strany a rozvíjať vzťah minimálne so starými rodičmi zo strany otca. Nebolo
preukázané, že by sa stará matka nevedela o maloletého postarať v zmysle styku upraveného zo strany
súdu prvej inštancie. Maloletý je už vo veku, kedy nepotrebuje dohľad tak ako dieťa v nižšom veku

a tvrdenia o traumatizovaní dieťaťa sú taktiež nepodložené. Je to o spôsobe nastavenia maloletého
dieťaťa, ale aj matky, ktorá by dieťa mala na styk pripravovať tak, aby sa tešilo a rado trávilo čas so
starou matkou. Rozsah styku nie je taký, aby matku časovo nadmerne zaťažoval. Pokiaľ matka a stará
matka eliminujú verbálne útoky a dokážu sa k sebe správať s rešpektom, aj maloleté dieťa dokáže styk
so starou matkou tráviť tak, aby ho netraumatizoval, tešil sa a rozvíjal zdravý vzťah aj so starou matkou.

25. Na základe vyššie uvedeného má aj odvolací súd za to, že je dôležité, aby maloletý rozvíjal vzťahy aj
so svojou starou matkou, keď matka maloletého neuviedla také dôvody, pre ktoré by mal prihliadnuť na
jej námietky a zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie. V súvislosti s matkiným prejavom nespokojnosti
s namietaným rozsudkom okresného súdu odvolací súd ešte konštatuje, že obsahom základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je
záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby
postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo
možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov arbitrárnosti, čo v danom prípade splnené
bolo. Odvolací súd ešte dodáva, že predmetom toho konania bola zmena úpravy styku starej matky a nie

zrušenie, resp. zákaz styku so starou matkou, o ktorom už odvolací súd rozhodoval svojím rozhodnutím
podč.k.12CoP123/2023-188zodňa24.04.2024.Ajodvolacísúdmalzato,žejedôvodnáargumentácia
starej matky k zmene úpravy styku, o ktorej súd rozhodol spôsobom vyššie a matka neuviedla také
odvolacie námietky, ktoré by mali vplyv na jeho rozhodnutie.

26. Na základe vyššie uvedených skutočností, má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie rozhodol
vecne správne v kontexte vyššie uvedeného a bolo dôvodným dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť. Preto z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej
inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1
CSP za použitia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok, keďže nebol zistený
žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

28. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).