Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. júl 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14C/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325200911
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Gkortsilas

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4325200911.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Ľubicou Gkortsilas, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XXX, XXX XX D., v zast.: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r.o.,
so sídlom Zelinárska 8, 821 08 Bratislava, IČO: 45 941 815, proti žalovaným: 1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XXX, XXX XX G., v zast. JUDr. Peter Šebo – advokát, so sídlom Mlynská 2238, 934 01 Levice,
2/ Hronfruct Invest s.r.o., IČO: 56 382 260, so sídlom Pionierska 2, 934 01 Levice, o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že kúpna zmluva uzatvorená dňa XX.XX.XXXX medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou
a žalovaným 2/ ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu

podielu žalovanej 1/ vo veľkosti X/X k celku k nehnuteľnostiam vedených Okresným úradom H.,
katastrálny odbor na liste vlastníctva číslo XXXX, pre katastrálne územie F. I., obec I., okres H. ako
pozemok registra J. K. D. L. XXXX/X, M. D. o výmere XXXX m2, pozemok registra J. K. D. L. XXXX/X,
M. D. o výmere XXXX m2 a pozemok registra J. K. D. L. XXXX/XX, N. N. D. o výmere XXXX m2, ktorej
vklad bol povolený v konaní pod číslom O./XXXX dňa XX.XX.XXXX j e n e p l a t n á.

II. Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej 1/ a žalovanému 2/ v

rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.03.2025 v znení jej opravy zo dňa
4.7.2025 domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalovanou 1/
ako predávajúcou a žalovaným 2/ ako kupujúcim ohľadom prevodu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
X/X k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F. I., obec I., okres H. ako
parcely registra „J.“ evidované na mape určeného operátu parcelné číslo XXXX/X, M. D. o výmere
XXXX m2, parcelné číslo XXXX/X, M. D. o výmere XXXX m2 a parcelné číslo XXXX/XX, N. N. D.

o výmere XXXX m2 (ďalej aj len ako „nehnuteľnosti“) je neplatná. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca
je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu X/
X k celku. Žalovaná 1/ bola do XX.X.XXXX podielovou spoluvlastníčkou Nehnuteľností vo veľkosti
spoluvlastníckehopodieluX/X.Žalovaná1/nazákladekúpnejzmluvyzodňaXX.XX.XXXX,evidovanejv
súbore popisných informácií katastra nehnuteľností pod O./XXXX, previedla svoj spoluvlastnícky podiel
k Nehnuteľnostiam na žalovaného 2/. Žalovaná 1/ porušila predkupné právo žalobcu, keď mu ako
podielovému spoluvlastníkovi nehnuteľností neponúkla svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach

na predaj, ale tieto previedla priamo na tretiu osobu, a to žalovaného 2/.Žalobca sa podanou žalobou
domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy pre porušenie predkupného práva Žalobcu. Porušenie
predkupného práva podľa ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka spôsobuje relatívnu neplatnosť
kúpnej zmluvy podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka. Dovolanie sa relatívnej neplatnostimá za následok, že právny úkon, ktorý sa dovtedy považoval za platný, sa s účinkami ex tunc stáva
absolútne neplatným právnym úkonom.

2. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil žalobca súdu spolu so žalobou rozhodnutie
o povolení vkladu vlastníckeho práva žalovaného 2/ k nehnuteľnostiam O./XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, List vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. F. I..

3. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedla, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo na základe podnetu

žalovaného 2/, ktorý žalovanej 1/ predložil ponuku na odkúpenie nehnuteľností do jeho vlastníctva.
Žalovaná 1/ konala v dobrej viere, bez náležitého poučenia, pričom v čase predaja nemala vedomosť o
zákonnej povinnosti ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel na predaj žalobcovi. Žalovaná 1/ ďalej uviedla,
že uznáva svoje pochybenie a zároveň v súlade s § 177 ods. 2, písm. b) CSP dáva svoj súhlas k
rozhodnutiu súdu vo veci bez nariadenia pojednávania.

4.Žalovaný2/vovyjadreníkžalobeuviedol,žeobsahžalobyberienavedomie,žalovaný2/ničneporušil,
preto nevie uviesť na svoju obranu žiadne skutočnosti a nedisponuje žiadnymi listinami, ktoré by mali
vplyv na dané konanie s výnimkou listín, ktoré už súdny spis obsahuje. Ku dňu XX.XX.XXXX nebol
kontaktovaný zo strany žalovanej 1/, nebola mu v danej veci ani doručená predžalobná výzva, takže
nepozná okolnosti či prišlo, alebo neprišlo k porušeniu predkupného práva žalobcu. V prípade ak áno,

vie previesť podľa názoru žalobcu sporné pozemky v jeho prospech za podmienok ako ich nadobudol.
Žalovaný 2/ vo vyjadrení tiež uviedol, že verí, že aj pri nadobudnutí podielov žalobcu ( Kúpna zmluva
zo dňa XX.XX.XXXX O./XXXX ) bola z jeho strany aplikovaná zásada, ktorá je opísaná v jeho žalobe
a to voči terajším spoluvlastníkom.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniam žalovanej 1/ uviedol, že vzhľadom na uznanie nároku žalobcu
žalovanou 1/ a súhlasom s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, nepovažuje za potrebné
osobitne sa vyjadriť k vyjadreniu žalovanej 1/. K vvjadreniu žalovaného 2/ uviedol, že hoci žalovaný
2/ nemá ponukovú povinnosť pri prevode spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, platná právna
úprava vyžaduje, aby v prípade, ak sa podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené,

domáhal určenia relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy voči obom jej účastníkom, teda aj kupujúcemu.
Čo sa týka prevodu sporných spoluvlastníckych podielov na žalobcu, podľa platnej právnej úpravy
obsiahnutej v Občianskom zákonníku ide len o jednu z možností, akým spôsobom možno napraviť
relatívne neplatný právny úkon, pri ktorom bolo porušené predkupné právo podielového spoluvlastníka
nehnuteľnosti (ďalšími možnosťami sú zrušenie kúpnej zmluvy a prinavrátenie pôvodného stavu

alebo ponechanie si predkupného práva, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi podielu),
pričom však žalobca nemá povinnosť akceptovať možnosť navrhnutú účastníkmi relatívne neplatného
právneho úkonu. Žalobca sa rozhodol pre prinavrátenie pôvodného právneho stavu pred porušením
jeho predkupného práva, a preto žaluje o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy.

6. Žalovaná 1/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že trvá na svojom predchádzajúcom vyjadrení
k žalobe. Po doručení žaloby a porade so svojim advokátom vzala na vedomie svoje pochybenie, ktoré
však bolo spôsobené jej nedostatočnou informovanosťou. V žiadnom prípade nemala záujem ukrátiť
žalobcu na jeho právach. Žalobný nárok uznáva v plnom rozsahu a opätovne navrhla, aby súd v súlade
s § 177 CSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

7. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností
konal v dobrej viere bez vedomosti o prípadnom porušení predkupného práva žalobcu. Žalovanému 2/
nebola zo strany žalovanej 1/ doručená žiadna informácia o existencii predkupného práva, a preto nemal
dôvod o právnej bezchybnosti prevodu pochybovať. Vyvinul maximálne úsilie na to, aby sa vec vyriešila

bez zbytočných prieťahov, o čom svedčí aj písomné oslovenie žalovanej 1/ zo dňa XX.XX.XXXX so
žiadosťou o objasnenie skutkového stavu, ktoré bolo žalovanej doručené dňa XX.XX.XXXX. V prípade,
ak súd rozhodne o prinavrátení právneho stavu pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy, rozhodnutie
súdu bude rešpektovať, a to aj bez nariadenia pojednávania, s čím vyslovil výslovný súhlas. Žalovaný
2/ tiež uviedol, že nemá problém s tým, aby došlo k priamemu prevodu spoluvlastníckeho podielu na

žalobcu,čímbysažalovaná1/úplnevyňalazovzťahusožalobcom.Žalovaný2/neporušilžiadnuprávnu
povinnosť, a preto nesúhlasí s návrhom žalobcu, aby žalovaný 2/ bol zaviazaný na náhradu trov konania,
keďže v danom prípade neexistuje dôvodová ani zákonná opora na takýto postup. S predmetným
podaním doručil žalovaný 2/ listinu adresovanú žalovanej 1/ zo dňa XX.XX.XXXX s doručenkou.8. Žalobca v podaní zo dňa 4.7.2025 opravil navrhovaný petit žaloby a zároveň oznámil súdu, že súhlasí
s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa § 177 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. Pojednávanie
nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s
rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.

10. Súd vo veci rozhodol dňa 16.07.2025 bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 písm.
b) CSP, nakoľko strany sporu s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania výslovne súhlasili.
Rozsudok bol v zmysle § 219 ods. 3 CSP verejne vyhlásený, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené v zákonnej lehote.

11. Súd oboznámením sa so žalobou a s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, ako aj
oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu zistil nasledovný skutkový stav:

12. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie F. I. vyplýva, že žalobca a žalovaný 2/ sú
podieloví spoluvlastníci nehnuteľností vedených na predmetnom liste vlastníctva ako pozemok registra

J. K. D. L. XXXX/X, M. D. o výmere XXXX m2, pozemok registra J. K. D. L. XXXX/X, M. D. o výmere
XXXX m2 a pozemok registra J. K. D. L. XXXX/XX, N. N. D. o výmere XXXX m2, a to žalobca v podiele
X/X k celku a žalovaný 2/ v podiele X/X k celku. Titulom nadobudnutia podielu žalovaného 2/ je kúpna
zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej vklad bol povolený v konaní pod č. O. XXXX/XXXX.

13. Z kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaná 1/ ako predávajúca previedla na
žalovaného 2/ ako kupujúceho vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti X/X k celku
na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. I., obec I., M. H., zapísaných na liste
vlastníctva číslo XXXX za kúpnu cenu spolu vo výške 2.326,- eur.

14. Z rozhodnutia Okresného úradu H., katastrálny odbor zo dňa XX.XX.XXXX, číslo vkladu O. XXXX/
XXXX vyplýva, že správny orgán rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území F. I., zapísaným na LV č. XXXX ako pozemok
registra J. K. D. L. XXXX/X, M. D. o výmere XXXX m2, pozemok registra J. K. D. L. XXXX/X, M. D. o
výmere XXXX m2 a pozemok registra J. K. D. L. XXXX/XX, N. N. D. o výmere XXXX m2 v prospech

žalovaného 2/ v podiele X/X na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi účastníkmi
žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovaným 2/ ako kupujúcim. Vklad bol povolený dňa XX.XX.XXXX,
ktorým dňom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastali dňa XX.XX.XXXX.

15. Na tento súdom zistený skutkový stav, súd aplikoval nasledovné ustanovenia právnych predpisov.

16. Podľa § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak sa spoluvlastnícky
podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak
sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa
veľkosti podielov.

17. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v
pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú
utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

18. Podľa § 117 OZ, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom
rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.

19. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým

úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatnýiba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti
dovolá.

20. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

21. Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani

iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

22. Podľa § 602 ods. 1 OZ, kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju
chcel predať, má predkupné právo.

23. Podľa § 603 ods. 3 OZ, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa
domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.

24. Podľa § 605 OZ, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená
osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba

uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o
nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

25. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

26. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) o splnení povinností,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

27. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu z dôvodu porušenia jeho

predkupného práva ako podielového spoluvlastníka prevádzaných nehnuteľností konaním žalovanej
1/, ktorá previedla svoj spoluvlastnícky podiel na spoločných nehnuteľnostiach bez toho, že by
žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi týchto nehnuteľností ponúkla jej spoluvlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach na odkúpenie v súlade s ust. § 140 OZ, čím porušila predkupné právo žalobcu.

28. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná 1/ previedla svoj podiel na spoločných nehnuteľnostiach
na žalovaného 2/ bez predchádzajúcej ponuky možnosti jeho odkúpenia žalobcovi ako podielovému
spoluvlastníkovi nehnuteľností. Zároveň nebolo sporné, že pri prevode spoluvlastníckeho podielu zo
žalovanej 1/ na žalovaného 2/ nešlo o prevod na osobu blízku v zmysle § 116 a § 117 Občianskeho
zákonníka, nakoľko takýto vzťah medzi žalovanou 1/ a žalovaným 2/ žalovaní netvrdili.

29. Predkupné právo je dlhodobo uplatňovaným inštitútom v slovenskom právnom poriadku. Podstata
zákonného predkupného práva spoluvlastníkov je obsahom § 140 Občianskeho zákonníka, ktorého
znenie od roku 1992 (na rozdiel od Českej republiky) neprešlo žiadnou legislatívnou zmenou. Sporné
aplikačné problémy spojené s predkupným právom spoluvlastníkov sú prenechané súdnej judikatúre. Za

najdôležitejšiu funkciu predkupného práva je považovaná právna istota ostatných spoluvlastníkov alebo
inak znemožnenie vstupu spoluvlastníkom nepohodlnej tretej osoby do spoluvlastníctva. Predkupné
právo spoluvlastníkov tiež posilňuje ich postavenie vo vzťahu k spoločne vlastnenej veci. Okrem
toho predstavuje prevenciu právnych sporov, pretože zjednocuje vlastníctvo k veci a zmenšuje počet
spoluvlastníkov. Základné princípy predkupného práva spoluvlastníkov spočívajú najmä v tom, že

predkupné právo a/ vyplýva priamo zo zákona, b/ má vecnú povahu, t. j. vzťahuje sa k veci, s ktorou
prechádza na nadobúdateľa, c/ je časovo neobmedzené, d/ vzniká až vtedy, keď povinná osoba reálne
chce vec predať alebo darovať, e/ netýka sa prevodov na blízke osoby, f/ nemá žiadny vplyv na užívanie
veci, t. j. vlastník môže neobmedzene realizovať všetky oprávnenia, ktoré mu ako vlastníkovi prináležianapr. zaťaženie nehnuteľnosti záložným právom, vecným bremenom (rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 8Cdo/208/2019).

30. Už počas platnosti a účinnosti Občianskeho zákonníka z roku 1950 (zákon č. 141/1950 Zb.), ktorý
obsahovo skoro rovnako upravoval zákonné predkupné právo (§ 137) a zmluvné predkupné právo
(§ 375 a nasl.), bolo judikované (R 122/1953), že na zákonné predkupné právo spoluvlastníkov k
scudzovanému podielu spoločnej veci (§ 137 OZ) treba použiť čo do obsahu, účinkov a výkonu predpisy
o zmluvnom predkupnom práve (§ 375 a nasl. OZ). Za účinnosti teraz platnej zákonnej úpravy bolo

rovnako Najvyšším súdom Slovenskej republiky judikované (3 Cdo 262/2009, 4 Cdo 334/2009, 5 Cdo
211/2009 a pod.), že z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z
§ 140 Občianskeho zákonníka aplikovať (uplatnením analógie legis - § 853 OZ) všeobecnú úpravu o
predkupnom práve zaradenú do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu Občianskeho zákonníka (§
602 až § 606). K rovnakým záverom dospela aj právna teória, keď ustálila, že skutočnosť, že Občiansky
zákonník neobsahuje ďalšiu úpravu vecného predkupného práva a ani priamo neodkazuje, že na toto

právo z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aplikovať ustanovenia o zmluvnom predkupnom
práve, nebráni tomu, aby sa podľa analógie legis (§ 853) na tieto vzťahy použila všeobecná úprava
o predkupnom práve zaradená do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu v § 602 až 606 OZ. To
možno vyvodiť aj z § 603 ods. 2 OZ, ktorý priamo umožňuje predkupné právo dohodnúť aj ako vecné
právo (porovnaj napr. P. Vojčík a kolektív, Občiansky zákonník, stručný komentár, IURA EDITION, spol.

s r.o., Bratislava 2008, str. 326, J. Svoboda a kolektív, Občiansky zákonník, Komentár a súvisiace
predpisy, V. doplnené, rozšírené a aktualizované vydanie, EUROUNION, Bratislava 2004, str. 221).
Z uvedeného je zrejmé, že postupnou judikatórnou činnosťou súdov sa ustálilo, že ustanovenia o
zmluvnom predkupnom práve (§ 602 až § 606 Občianskeho zákonníka) sa primerane vzťahujú aj na
predkupné právo spoluvlastníkov.

31. Z tohto záveru vyplýva, že spoluvlastník veci, ktorého predkupné právo bolo porušené, má nároky
vyplývajúcejednakzovšeobecnýchustanoveníovecnompredkupnompráve(§603ods.3Občianskeho
zákonníka) a taktiež zvláštne nároky, ktoré sú stanovené v ustanovení § 40a v spojení s § 140
Občianskeho zákonníka. Tieto nároky sa vzájomne vylučujú, pričom oprávnený sa nemôže zároveň

domáhať všetkých alebo dvoch nárokov. Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§
140 Občianskeho zákonníka), má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný
z predkupného práva, na výber, či: a/ sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti
zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka); jeho
žaloba musí v takomto prípade smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho

podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b/ možnosť
domáhať sa mimosúdne od tretej osoby (nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu), aby mu predaný
spoluvlastnícky podiel ponúkla na kúpu, a to za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil spoluvlastnícky
podiel od povinnej osoby (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka); a ak tak tretia osoba (nadobúdateľ
spoluvlastníckeho podielu) neurobí dobrovoľne, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde

vydania rozhodnutia, ktorým by bol nahradený pri kúpnej zmluve prejav vôle nadobúdateľa (§ 229 CSP),
žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa,
c/ naďalej si ponechať predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť odteraz voči novému nadobúdateľovi
podielu (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Výber právneho prostriedku oprávneného vlastníka
smerujúceho k náprave dôsledkov porušenia jeho predkupného práva je plne v jeho autonómii, pričom

ich kumulácia je vylúčená (napr. rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/91/2008).

32. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 8Cdo/208/2019 uviedol, že v prípade rôznych súdnych
žalôb musí súd vždy uprednostniť riešenie neplatnosti právneho úkonu, s ktorým expressis verbis
počíta aj samotný zákonodarca v § 40a Občianskeho zákonníka. Ostatné spôsoby nápravy odvodené

od porušenia zmluvného predkupného práva predstavujú len komplementárny (individuálny) spôsob
ochrany oprávneného vlastníka. Dokonca v prípade žaloby o nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa pri
prevode spoluvlastníckeho podielu za porušenie predkupného práva, je možné aj odstúpenie od zmluvy,
keďže jej platnosť a právne účinky zostávajú zachované [bližšie uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. I. ÚS 131/2018]. Základný rozdiel medzi uvedenými spôsobmi

spočíva v rozsahu poskytnutej ochrany oprávnenému vlastníkovi. Kým v prípade úspešnosti žaloby o
relatívnuneplatnosťprávnehoúkonusanatentoprávnyúkonhľadí,akobyknemunedošlo,t.j.dochádza
k navráteniu veci do pôvodného stavu („restitutio in integrum“), ostatné prostriedky nápravy poskytujú
právnu ochranu len tej konkrétnej osobe, ktorá sa jej dovoláva, teda sa nevzťahuje aj na ostatných„nečinných“ oprávnených spoluvlastníkov. Slovami ústavného súdu: „Momentom účinného dovolania
sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu (vyslovením relatívnej neplatnosti) nastáva stav,
ako keby právny úkon nebol urobený. Znamená to, že táto možnosť nápravy porušenia predkupného

práva spôsobu navrátenia vlastníckych práv do pôvodného stavu pred uzavretím relatívne neplatnej
zmluvy, včítane práv a povinností vyplývajúcich z predkupného práva.“ (IV. ÚS 324/2011). Podobne
tak uvádzajú aj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/48/2009, 5Cdo/211/2009, 1Cdo/216/2009.
Dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, čo aj len jedným z oprávnených spoluvlastníkov,
sa tento právny úkon stáva neplatným od počiatku. Z tohto dôvodu sa už ani nemožno s úspechom

dovolávať žaloby o nahradenie prejavu vôle od nadobúdateľa, ak o nej súčasne prebieha iný civilný
spor. Nedeliteľnosť relatívnej neplatnosti právneho úkonu (zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu)
je potrebné odvodiť od samotného zmyslu a účelu predkupného práva spoluvlastníka (uvedeného
vyššie) a spôsobu jeho realizácie. Ak je viac oprávnených spoluvlastníkov z predkupného práva,
zákonodarca predpokladá dohodu spoluvlastníkov o jeho výkone, hoci podrobnosti bližšie nešpecifikuje.
Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť, že predkupné právo využije len niektorý z nich alebo i viacerí. Len ak

sa oprávnení spoluvlastníci nedohodnú na výkone predkupného práva, vzniká im právo vykúpiť podiel
pomerne podľa veľkosti podielov (§ 140 Občianskeho zákonníka).

33. V predmetnom spore sa žalobca ako opomenutý podielový spoluvlastník rozhodol uplatniť voči
žalovanej 1/ a žalovanému 2/ osobitnú formu postihu za porušenie predkupnej povinnosti podľa § 40a

Občianskeho zákonníka. Dovolal sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1/
a žalovaným 2/ dňa XX.XX.XXXX z dôvodu, že pri prevode spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/ bolo
opomenuté a tým porušené predkupné právo žalobcu podľa § 140 Občianskeho zákonníka.

34. Oboznámením sa s obsahom spisu a aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov, na

zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Žaloba o určenie neplatnosti
právneho úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom
vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva, ak je spôsobilá byť podkladom pre zmenu zápisu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, tak ako je tomu aj v predmetnom prípade. Ochrana
vlastníckeho práva znamená ochranu vlastníka veci pred každým, kto do toho práva neoprávnene

zasiahne a je špecifická v tom, že chráni každého spoluvlastníka aj proti neoprávneným zásahom
ostatných spoluvlastníkov.

35. Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia
§ 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho

vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená
osoba), sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu
dovolá, je právny úkon neplatný od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto
relatívne neplatného právneho úkonu vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Relatívnej
neplatnosti sa treba dovolať. Pri dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa

musí adresovať druhému účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak
ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu.
Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť
právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.
Momentomúčinnéhodovolaniasarelatívnejneplatnostizmluvyoprevodepodielu(vyslovenímrelatívnej

neplatnosti) nastáva stav, ako keby právny úkon nebol urobený. To znamená, že táto možnosť nápravy
porušenia predkupného práva spôsobuje navrátenie vlastníckych práv do pôvodného stavu pred
uzavretím relatívne neplatnej zmluvy, včítane práv a povinností vyplývajúcich z predkupného práva.
Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu
dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo

námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Otázku relatívnej
neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú. Bez dovolania sa
relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného
právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť (napríklad správa
katastra je zásadne povinná, ak niet dovolania sa relatívnej neplatnosti, povoliť vklad vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti bez ohľadu na to, že právny úkon je relatívne neplatný) (rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 31. 8. 2010, sp. zn. 5 Cdo 211/2009).36. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti sa na rozdiel od absolútnej neplatnosti premlčuje, a to
vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť
od okamihu, kedy právo mohlo byť vykonané po prvý raz. Ak po uplynutí troch rokov bola vznesená

námietka premlčania, už sa nemožno s úspechom neplatnosti právneho úkonu dovolať. Aj keď v takomto
prípade právny úkon trpí vadou naďalej, je potrebné ho definitívne považovať za platný právny úkon
(uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Cdo/89/2018).

37. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2024, sp.

zn. 4Cdo/238/2022 publikované v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 6/2024 pod č. 75, ktorého prvá právna veta znie: „Žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy
v súvislosti s porušením predkupného práva je žalobou v zmysle ustanovenia § 137 písm. d)
Civilného sporového poriadku“. Najvyšší súd v odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol tiež, že:
„V danom prípade sa dovolací súd nestotožnil so zužujúcim výkladom ustanovenia § 137 písm. d)
CSP, prezentovaným žalovaným 2/, t. j. že oprávnenie domáhať sa určenia právnej skutočnosti (teda

aj určenia neplatnosti zmluvy) musí byť v osobitnom právnom predpise výslovne (expressis verbis)
vymedzené ako oprávnenie podať žalobu o neplatnosť určitého právneho úkonu/zmluvy. Inak povedané
z textu právnej normy musí vyplývať možnosť podania žaloby o určenie právnej skutočnosti, čo v
danom prípade nebolo naplnené. Podľa dovolacieho súdu osobitným právnym predpisom, z ktorého
vyplýva oprávnenie žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (právnej skutočnosti) je

v hmotnoprávnej rovine daného prípadu ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka, v spojení s
ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka. To, že zo samotného textu predmetnej právnej normy
nevyplýva výslovne možnosť podania žaloby nepovažoval dovolací súd z hľadiska uplatnenia práva
za významné. Je potrebné si uvedomiť, že text ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ako aj §
140 Občianskeho zákonníka bol formulovaný zákonodarcom dávno predtým, ako vstúpil do platnosti a

účinnosti Civilný sporový poriadok. V zmysle dôvodovej správy k ustanoveniu § 137 písm. d) CSP „medzi
osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a
pod.“ Z uvedeného vyplýva, že ani samotný zákonodarca v Civilnom sporovom poriadku nevymenúva
taxatívnym spôsobom právne predpisy „..napríklad...a pod.“, v zmysle ktorých možno podať žalobu o
určenie právnej skutočnosti. Nemožno preto striktne formalisticky lipnúť na tom, aby text právnej normy

prijatý skôr celkom slovne zodpovedal neskoršiemu právnemu predpisu, t. j. Civilnému sporovému
poriadku.“

38. Predmetná žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodov
porušeniajehopredkupnéhoprávapodielovéhospoluvlastníka,ježalobouourčenieprávnejskutočnosti,

teda žalobou podľa § 137 písm. d) CSP, pričom ustanovenia § 40a v spojení s § 140 Občianskeho
zákonníka možno považovať za ustanovenia osobitného predpisu, na ktoré odkazuje § 137 písm. d)
CSP. Súd tak konštatuje prípustnosť podanej žaloby.

39. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal súd za preukázanú z výpisu z listu vlastníctva, nakoľko

je podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX
uzavretou medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovaným 2/ ako kupujúcim k spoluvlastníckemu
podielu žalovanej 1/ na spoločných nehnuteľnostiach porušené. Žaloba zároveň smeruje voči všetkým
účastníkom právneho úkonu, ktorého neplatnosť je v spore namietaná, t.j. proti žalovanej 1/
a žalovanému 2/, ktorí sú v spore pasívne vecne legitimovaní. Nakoľko žalovaní nenamietli premlčanie

práva žalobcu, súd sa skutočnosťou, či bola žaloba na súde podaná včas, nezaoberal.

40. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu vyplýva, že žalovaná 1/ pred predajom neponúkla
svoj podiel na kúpu žalobcovi, a tento by tak mohol uplatniť svoje právo vyplývajúce mu zo zákonného
predkupného práva. Žalovaní v konaní nepredostreli žiadnu procesnú obranu vo vzťahu k žalobcom

tvrdenému porušeniu jeho predkupného práva podielového spoluvlastníka ako oprávnenej osoby
a netvrdili také rozhodné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé oslabiť, resp. vyvrátiť skutkové tvrdenia
žalobcu o relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia jeho predkupného práva podielového
spoluvlastníka, ktoré žalobca v spore riadne preukázal listinnými dôkazmi. Procesná obrana žalovaných
sa obmedzila len na tvrdenie, že konali v dobrej viere a nemali vedomosť o zákonnej povinnosti

žalovanej 1/ ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel na predaj žalobcovi. Žalovaný 2/ zároveň uviedol, že je
ochotný previesť podiel na pozemkoch na žalobcu za podmienok ako ich nadobudol, pričom nesúhlasil
len s povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania, keďže neporušil žiadnu právnu povinnosť voči
žalobcovi.Vychádzajúczuvedenéhosúddospelkzáveru,ževdanomkonaníboloporušeniezákonnéhopredkupného práva žalobcu ako podielového spoluvlastníka spoločných nehnuteľností preukázané,
pričom k porušeniu došlo v dôsledku toho, že žalovaná 1/ mu pred prevodom svojho podielu na
spoločných nehnuteľnostiach na tretiu osobu neponúkla písomne svoj spoluvlastnícky podiel na predaj,

a to za podmienok, za akých ho ponúkla žalovanému 2/. Skutočnosť, že žalovaná 1/ neučinila písomne
voči žalobcovi ponuku (návrh) na kúpu jej podielu, a to za rovnakých podmienok, ako bol podiel
ponúknutý žalovanému 2/, nebola medzi stranami sporná. Žalovaní zároveň netvrdili, že by išlo o prevod
na osobu blízku.

41. Súd zároveň konštatuje, že v spore nezistil okolnosti, ktoré by nasvedčovali konaniu žalobcu
v rozpore s dobrými mravmi. Podanou žalobou žalobca nesledoval poškodenie práv žalovaných, ale
realizoval zákonnom mu priznané právo domáhať sa ochrany podielového spoluvlastníka na prednostnú
kúpu podielu, ktorý žalovaná 1/ previedla na cudziu osobu. Žalobca sa v danom prípade rozhodol na
ochranu svojich práv vyplývajúcich z porušeného predkupného práva využiť a uplatniť svoje právo tým
spôsobom, ktorý bol pre neho, z vyššie uvedených a popísaných zákonom prípustných troch možností,

najviac vyhovujúci a vhodný.

42. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno ním
tvrdených skutočností o porušení jeho predkupného práva podielového spoluvlastníka, ku ktorému došlo
priprevodespoluvlastníckehopodielužalovanej1/voveľkostiX/Xkcelkunanehnuteľnostiachvedených

OkresnýmúradomH.,katastrálnyodbornalistevlastníctvačísloXXXX,prekatastrálneúzemieF.I.,obec
I., okres H. ako pozemok registra J. K. D. L. XXXX/X, M. D. o výmere XXXX m2, pozemok registra J. K. D.
L. XXXX/X, M. D. o výmere XXXX m2 a pozemok registra J. K. D. L. XXXX/XX, N. N. D. o výmere XXXX
m2 na žalovaného 2/ kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, z dôvodov ktorých je vo výroku označená
kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorená medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovaným 2/

ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený dňa XX.XX.XXXX v konaní pod číslom O./XXXX, a ktorou došlo
k prevodu spoluvlastníckeho podielu na spoločných nehnuteľnostiach zo žalovanej 1/ na žalovaného 2/,
neplatná podľa § 40a Občianskeho zákonníka v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi tak
ako oprávnenej osobe nebolo možné uprieť právo na ochranu vlastníckeho práva v prípade uplatnenia
žaloby o relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy podľa § 40a Občianskeho zákonníka v nadväznosti na §

140 Občianskeho zákonníka ako jeden zo spôsobov ochrany vlastníckeho práva, preto súd dôvodne
podanej žalobe žalobcu vyhovel a určil neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy.

43. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane,
ktorá mala vo veci úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti

nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej
žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo
veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe
vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

47. Súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého
súdneho procesu, t. j. tak ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť
o trovách konania (§ 362 ods. 1 CSP). Tak ako súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, je povinný
skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je

potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ust. § 257
CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru,že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí
ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

48. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní
úspešný v celom rozsahu, keď súd rozhodol v súlade s navrhovaným petitom žaloby, s rozhodnutím
ktorým žalovaní prejavili súhlas, pričom žalovaní nedosiahli žiadny materiálne merateľný úspech.
Z uvedeného dôvodu súd priznal úspešnému žalobcovi proti žalovaným nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

49. Argumentáciu žalovaného 2/, že v danom prípade neexistuje dôvodová ani zákonná opora
na priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi súd považuje za nesprávnu, keďže je
v priamom rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami CSP upravujúcimi trovy konania. Súd mal
bez rozumných pochybností za preukázané, že pri prevode spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/
k nehnuteľnostiam v prospech žalovaného 2/ došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu, pričom

z nepopretých tvrdení žalovanej 1/ vyplýva, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo práve na základe
podnetu žalovaného 2/, ktorý žalovanej 1/ predložil ponuku na odkúpenie nehnuteľností do jeho
vlastníctva. Žalovaný 2/ tak mal vedomosť, že žalovaná 1/ je vlastníkom len spoluvlastníckeho podielu
o veľkosti X/X K. celku, teda že je podielovou spoluvlastníčkou prevádzaných nehnuteľností, pričom
z § 140 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v takomto prípade mali ostatní podieloví spoluvlastníci

nehnuteľností predkupné právo k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu žalovanej 1/, ktorá bola
povinná im jej podiel písomne ponúknuť na predaj predtým, ako tento previedla na žalovaného 2/, pričom
z § 40a Občianskeho zákonníka zároveň vyplýva, že v prípade, ak tak žalovaná 1/ neurobila, resp.
neurobí, bude kúpna zmluva trpieť vadou relatívnej neplatnosti. Neznalosť zákona neospravedlňuje,
preto ak žalovaný 2/ predložil žalovanej 1/ ponuku na odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu na

nehnuteľnostiach, mal sa zároveň ubezpečiť, že pri prevode tohto podielu nedôjde k porušeniu
predkupného práva ostatných podielových spoluvlastníkov a žalovanými uzatváraná kúpna zmluva
nebude trpieť žiadnymi vadami vrátane vadou relatívnej neplatnosti. Ak tak žalovaný 2/ neurobil,
nemožno konštatovať nič iné, než že pri uzatváraní kúpnej zmluvy nekonal obozretne a neubezpečil sa,
že jeho konaním (uzavretím kúpnej zmluvy) nedôjde k porušeniu ustanovení zákona, v tomto prípade

k porušeniu § 140 Občianskeho zákonníka majúceho za následok relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy,
ktorú uzatvoril. Skutočnosť, že žalovaní uzatvorili relatívne neplatnú kúpnu zmluvu, oprávňovala žalobcu
ako obídeného podielového spoluvlastníka domáhať sa súdnej ochrany vlastníckeho práva a podať
žalobu o určenie relatívnej neplatnosti tejto kúpnej zmluvy, čo aj žalobca v tomto konaní úspešne urobil.

50. Súd v spore nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mali za následok, že úspešnému
žalobcovi by súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného
absolučného práva. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného
práva,abyvdanomprípadeišloovýnimočnéokolnostiadôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.Výnimočnosť

môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o
nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči
subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z
29. novembra 2023, sp. zn. 1Cdo/36/2023). Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je
možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle),

ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť
trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné
prihliadnuťkedykoľvekbezzreteľanazákladnézásadyrozhodovaniaotrováchkonania(pozriuznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2MCdo/17/2009).Ústavný súd Slovenskej republiky

vo svojom náleze č. I. ÚS 168/2018 z 10. októbra 2018 v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 257
CSP uviedol, že ustanovenie § 257 CSP má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, inými slovami,
na dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania. Pokiaľ je aplikované bez toho, že by relevantné
dôvody na taký postup boli posudzované, ide o postup svojvoľný, a teda zasahujúci do základného
práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

51. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné,
zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecnýchustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola
výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu
nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je napríklad

skutočnosť,žesastrana,ktoránemalaúspechvoveci,ocitnevtakejzávažnejsociálnejalebomajetkovej
situácii,ktorápredstavujedôvodhodnýosobitnéhozreteľa.Jevšaknutnéprihliadnuťajnapomerydruhej
strany sporu. Skutočnosť, na ktorú žalovaný 2/ poukazoval, a to že ako nadobúdateľ podielu žalovanej
1/ neporušil žiadnu právnu povinnosť, nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa tak ako ich má na
mysli ustanovenie § 257 CSP, ktoré by odôvodňovali aplikáciu citovaného ustanovenia pri rozhodovaní

súdu o nároku na náhradu trov konania. Na základe uvedeného, súd v konaní nezistil dôvody, ktoré
by odôvodňovali nepriznať úspešnému žalobcovi proti neúspešným žalovaným nárok na náhradu trov
konania.

52. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.