Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 10, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 0T/75/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324010521

Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Studenčan

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2324010521.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Studenčanom na hlavnom
pojednávaní dňa 10.07.2024 v trestnej veci obžalovaného U. U. pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný U. U., XX.XX.XXXX X. Ž.C., V. O., Š. Z. XX/XX, na slobode,

j e v i n n ý , že

dňa 28.04.2024 v čase o 12:15 h, v obci U., O. H. F.. T., po predchádzajúcom požití alkoholických
nápojov, ako vodič viedol osobné motorové vozidlo značky Kia Ceed, evidenčného čísla O. XXX B.,
kde bol predpísaným spôsobom zastavený hliadkou Obvodného oddelenia Policajného zboru U., a

bol vyzvaný na predloženie dokladov potrebných na vedenie a prevádzku motorového vozidla, ako i k
dychovejskúškeprístrojom,apripodrobenísadychovejskúškenazisteniepožitiaalkoholickýchnápojov
s prístrojom AlcoQuant 6020 plus, mu dňa 28.04.2024 v čase o 12.17.55 h bola nameraná hodnota 1,18
mg/l etanolu v dychu pod číslom merania 797, a pri opakovanej skúške dňa 28.04.2024 mu v čase o
12.33.33 h bola nameraná hodnota 1,23 mg/l etanolu v dychu pod číslom merania 799,

t e d a

-vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri
ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

-prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.1 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e :Podľa § 289 ods. 1, § 36 písm. l, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4
(štyri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sa mu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s
probačným dohľadom ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a

iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 4 písm. i/, j/ Tr. zák. sa mu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným
dohľadom ukladá povinnosť, podrobiť sa psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa mu ukladá i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého
druhu na dobu 3 (troch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a prečítaním ostatného,
na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.

Obžalovaný U. U., na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po porade z obhajcom učinil
vyhlásenie, že zo žalovanej trestnej činnosti sa cíti byť vinným a zároveň oľutoval spáchanie žalovaného
skutku. Súd za splnenia zákonných podmienok uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného a zároveň
vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa doznal obžalovaný súd nevykoná. Súd vykonal

dokazovanie týkajúce sa výroku o treste.

Súd aj s poukazom na vyhlásenie obžalovaného z trestnoprávneho hľadiska jeho konanie kvalifikoval
ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. Súd mal za jednoznačne
preukázané, že obžalovaný viedol motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť na takúto činnosť,

ktorý si privodil vplyvom návykovej látky (bola mu nameraná hodnota 1,23 mg/l alkoholu v dychu).
Takýmto konaním obžalovaný mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na
majetku. Súd nezistil nepatrnú závažnosť konania na použitie špecifického materiálneho korektívu podľa
§ 10 ods. 2 Tr. zák.

Z hľadiska subjektívnej stránky konania obžalovaného mal súd dostatočným spôsobom preukázaný jeho
priamy úmysel § 15 písm. a/ Tr. zák. smerujúci k riadeniu motorového vozidla po tom, čo obžalovaný
požil alkoholické nápoje.

Pri úvahe o treste súd vychádzal z ustanovení § 34, § 36 písm. l), 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona.

Ako poľahčujúce okolnosti súd konštatoval jeho doznanie a oľutovanie spáchaného žalovaného skutku.

Čo sa týka zadovážených relácii na obžalovaného, doposiaľ súdne trestaný nebol. V minulosti bol 8-krát
riešený pre priestupok na úseku cestnej premávky, naposledy dňa 31.07.2023 (priestupok § 22 ods. 1

písm. h) zák. č. 8/2009 Z.z.). Bola mu uložená bloková pokuta 20,- Eur.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák., trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto
trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba
osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa
páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu prihliadol na okolnosti spáchaného skutku, osobu obvineného,

ako aj na poľahčujúce okolnosti.

Súd s poukazom na charakter a okolnosti žalovanej trestnej činnosti dospel k záveru, že účel trestu
v danom prípade splní uloženie výchovného trestu. Súd pri ukladaní tohto trestu má zato, že na
prevýchovu obžalovaného a ochranu spoločnosti nie je nevyhnutné postihnúť obžalovaného trestom,
ktorý má výlučne represívny charakter. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že primeranosť trestu je

nevyhnutnýmpredpokladomdosiahnutiavýchovnýchúčinkovtrestu,keďženevyhnutnýmpredpokladom
prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho
konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa
pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania
represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky primeranosti trestu

zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto
požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti
trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby
zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. Cieľom trestného konanie nie je akýsi „revanš“
- odplata za spáchaný skutok, ale predovšetkým náprava páchateľa a jeho stimulovanie k riadnemu

životu. Trest ako trestnoprávna sankcia nastupuje vždy ako následok porušenia základných práv a
právom chránených záujmov. Pokiaľ Trestný zákon pri jednotlivých taxatívne vymenovaných trestných
činoch oprávňuje súd uložiť trest odňatia slobody ako najzávažnejší zásah do osobnej slobody,
nemožno tak ale paušálne pristupovať v každom jednom prípade. Išlo by o príliš formalistický výklad
zákonných ustanovení, v dôsledku čoho by potom stratilo opodstatnenie ustanovenie vyššie citovaného

§ 34 Trestného zákona, v zmysle ktorého sú súdy pri ukladaní trestov povinné prihliadať na všetky
okolnosti daného prípadu vo vzájomnom súhrne. Optimálna miera represie totižto závisí na konkrétnych
okolnostiach každého prípadu, pričom nielen príliš mierny, ale aj príliš prísny trest nepôsobí výchovne,
ale demoralizuje. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na to, že zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní
trestnejčinnostimôžetrestnielenpriamo,tedatým,žemufyzickyznemožnídopustiťsaurčitéhokonania

uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, ale aj nepriamo, už samotnou existenciou hrozby
trestu za určité konanie, obavou z jeho uloženia a následného výkonu, pričom ide o tzv. psychické
zábrany a pôsobenie (napr. trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu). Práve toto „nepriame pôsobenie“ má v mnohých prípadoch výrazne hlbší a trvalejší prevýchovný
charakter a účel trestu naplní skôr, než samotný nepodmienečný trest odňatia slobody.

Základná sadzba trestu odňatia slobody je v tomto prípade 0 až 1 rok, pri prevahe poľahčujúcich
okolností, ako ich zistil súd, je potom upravená sadzba v rozmedzí 0 až 8 mesiacov. Súd pristúpil k
aplikácii strednej hodnoty a uložil trest v polovici upravenej trestnej sadzby v trvaní 4 mesiace, ktorého
výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.

Súd má za to, že vyššie uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo svojej podstate
spĺňa tak individuálnu ako i generálnu prevenciu.

Pre posilnenie výchovného účelu podmienečného trestu súd uložil obžalovanému v rámci skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a
inýchnávykovýchlátokakoajpovinnosťpodrobiťsapsychoterapiialebozúčastniťsanapsychologickom
poradenstve.

Zároveň súd v súlade s ustanovením § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil obžalovanému taktiež i trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 3 rokov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to do 15 dní čo do výroku o treste od oznámenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie

v prítomnosti toho, komu rozsudok treba doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením rozsudku je až jeho doručenie.