Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/20/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123204156
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7123204156.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
U. M., X.. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny F., dieťa
rodičov: matka B. L., X.. XX.X.XXXX, V. L. Y. F., L. XX, a otec K. M., X.. X.X.XXXX, V. L. F., V.. R. XX, v
konaní o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice sp.zn. 41P/11/2023
zo dňa 14.11.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zníženie výživného.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom návrh otca

zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 62 ods. 1-5, § 63, § 75, § 78 zákona č. 36/2005 Z.z. o
rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“).

4. Súd má za to, že odôvodnené potreby mal. dieťaťa sa od poslednej úpravy výživného v máji 2021

neznížili, naopak, dieťa je staršie, na G. R. B. školy. Matka má taktiež vyššie výdavky v súvislosti s
nákladmi na domácnosť, pre svoj zhoršený zdravotný stav si hľadá menej náročnejšie zamestnanie,
poberá podporu v nezamestnanosti, predtým riadne pracovala od začiatku konania. Otec si neplní riadne
svoju vyživovaciu povinnosť. Otec požiadal o zníženie výživného z dôvodu, že od apríla 2023 nastúpil
na výkon trestu odňatia slobody za zabitie svojej družky, a preto nebude mať možnosť pracovať a platiť
výživné. Súd v tejto súvislosti konštatoval, že skutočnosť, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody v
žiadnom prípade neznačí automaticky dôvod na zníženie výživného, preto súd dospel k záveru, že otec

svojímkonanímzapríčinil,žesanachádzavovýkonetrestuodňatiaslobodyaždo5.8.2026.Navyšeotec
pracuje vo výkone trestu, aj keď s nízkym príjmom. Okrem toho súd prihliadal aj na to, že predtým otec
pracoval ako S. v X., kedy jeho potenciálny príjem by mohol byť aj vo výške okolo 2.500 eur v hrubom.
Matka sa podieľa na výžive maloletej svojou osobnou starostlivosťou, otec sa s dieťaťom stretáva ibasporadicky, raz za dlhý čas sa s maloletou stretne (aj keď si pravidelne telefonujú), preto nemôže byť
celá starostlivosť aj z finančného hľadiska ponechaná iba na matke. Súd v danom prípade nezistil žiadne
dôvody, pre ktoré by znížil výživné, preto návrh zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

6. V zákonom stanovenej lehote podal voči rozsudku odvolanie otec maloletej, ktoré odôvodnil tým, že
sa súd nezaoberal dostatočne jeho argumentmi a jednostranne ich zamietol. Namietal, že súd neuviedol
v odôvodnení, akým spôsobom má mať otec k dispozícii 200 eur mesačne na výživné pri príjme menej
ako 100 eur v čistom. Už pred nástupom na výkon trestu bol evidovaný na úrade práce a bez stáleho
príjmu. Tvrdenia súdu o jeho príjme v zahraničí sú postavené len na dohadoch, nie je možné, aby súd
vypočítal jeho príjem na základe inzerátov v inej krajine, keď jeho príjem zďaleka nedosahoval sumu

2.500 eur. Úspory zo zahraničia použil na doplatenie výživného a ďalšími úsporami už nedisponuje.
Ďalej súd odignoroval jeho žiadosť o prešetrenie zdravotného stavu dcéry a tým pádom aj výpočet jej
výdavkov. Otec nemá možnosť zvýšiť si príjem, ani odpredať majetok, keďže žiaden nevlastní. Navrhol,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca zdôraznil, že napadnutý rozsudok je v súlade s
najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Zdôraznil, že ide o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, čo
predpokladá zvýšené výdavky na maloletú zo strany matky a zníženie výšky vyživovacej povinnosti zo
strany otca by vážnym spôsobom narušilo kvalitu psychického a fyzického vývinu maloletej.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že pokiaľ ide o výživné na maloletú, tak zo strany otca je
jej vyplácaných 54,49 eura z výkonu trestu odňatia slobody a zvyšok jej dopláca úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny vo výške 145,21 eura. Poukázala na to, že je nemožné, aby základné potreby maloletej
zvládala na úkor svojich možností, nakoľko všetko išlo hore. Akonáhle otca prepustia, môže sa opäť
zamestnať a môže svoje dlhy voči štátu splácať. Svojou vinou prišiel o príjem, sám sa dostal do väzenia

a vlastnou vinou a pre svoj problém s alkoholom neúmyselne zabil svoju partnerku. Maloletá, ani matka
nemôže za to, že otec spáchal tento čin. Poukázala na svoj zdravotný stav, krváca do žalúdka, má vredy,
polypy na žalúdku a dvanástorniku. Napriek zdravotným problémom, aspoň formou brigády sa snaží
niečo zarobiť a otec ako zdravý chlap hľadá spôsoby, ako výživné neplatiť. Dcéra bude mať X. R. J.,
čo takisto znamená ďalšie výdavky.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d), g) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol

zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a

dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych
ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadol
na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Jeho skutkové a
právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho

súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

11. V kontexte uplatnených odvolacích námietok otca vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými zisteniami
a právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu jeho návrhu na zníženie výživného,skúmal odvolací súd primeranosť naposledy určenej sumy vyživovacej povinnosti otca v nadväznosti
na jeho možnosti a schopnosti. V nasledujúcom rozsahu odvolací súd pri prieskume vecnej správnosti
napadnutého rozhodnutia skúmal primeranosť určeného výživného s ohľadom na zákonné kritéria

predpokladané ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V jeho zmysle by výživné malo reflektovať odôvodnené
potreby dieťaťa, tiež možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča.

12.Podľanázoruodvolaciehosúduskutkovézáveryohľadnepomerovotcaakoosobypovinnejzplnenia
výživného, ako aj odôvodnených potrieb maloletej a z toho vyplývajúcich možností a schopností platiť

výživné v súdom určenej výške obstoja, čo znamená, že správne súd prvej inštancie zamietol návrh
na zníženie výživného. Vyhodnotil všetky zákonné kritéria rozhodné pre stanovenie správneho rozsahu
výživného z jeho strany a svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle § 220 ods. 2 CSP odôvodnil. Keďže
sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 387 ods.
2 CSP dodáva:

13. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že maloletá U. bola rozsudkom
Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/38/2016 z 14.2.2017 zverená do starostlivosti matky. Naposledy
bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletej upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
41P/28/2019 z 27.5.2021, ktorým súd zvýšil výživné na sumu 200 eur mesačne. Tento rozsudok bol

potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/283/2021 z 31.5.2022. V čase poslednej
úpravy otec pracoval v X. a mal príjem cca 1.500-1.600 eur netto mesačne, maloletá U. bola od
septembra XXXX žiačkou B. školy, s diagnostikovanými rôznymi ochoreniami a priznaným 50 % ZŤP,
matka mala minimálny príjem, pracovala v potravinách na dohodu a žila aj s dcérou so svojimi rodičmi.
Otec je v súčasnosti v Ú. J., vo výkone trestu odňatia slobody od 5.4.2023 do 5.8.2026 na základe

rozhodnutia Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 5T/10/2023. Z rozsudku Okresného súdu Košice
- okolie sp. zn. 5T/10/2023 zo dňa 5.4.2023, vyplýva, že otec mal. U. je vinný že dňa XX.X.XXXX v
čase okolo 21.30 hod. v obci L., S. F. - S., v obytnom bloku č. XXX v byte na Y. J. po predchádzajúcej
hádke fyzicky napadol svoju družku R. R.., a to tak, že ju jedenkrát silnou intenzitou otvorenou dlaňou
udrel do oblasti tváre, na základe čoho spadla na zem a udrela si zadnú časť hlavy o betónovú

dlažbu, čím došlo k opuchu mozgu ťažkého stupňa pri vnútrolebečnom krvácaní a pomliaždeniu mozgu,
ktorý dňa XX.X.XXXX v ranných hodinách zapríčinil smrť poškodenej. Teda v úmysle ublížiť na zdraví
inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal na chránenej osobe, preto teda bol odsúdený na
nepodmienečný trest vo výmere 3 roky a 4 mesiace. Otec vo výkone trestu odňatia slobody pracuje
a jeho príjem za obdobie od 11/2023 do 10/2024 predstavoval sumu 625,55 eur, čo je cca 48 eur

mesačne v priemere. Za obdobie od 06/2023 do 10/2023 zarobil 80,15 eur, od marca do mája 2023 a
od augusta do septembra 2023 otec nepracoval, teda nemal príjem. Pred nástupom na výkon trestu
odňatia slobody otec pracoval ako S. v X., pričom nepreukázal, aký príjem dosahoval. V E. XXXX matke
zomrela jej matka, s ktorou bývali v spoločnej domácnosti, teda ubudol im jeden príjem v domácnosti,
otec je dôchodca a aj s matkou jej finančne vypomáhali. Matka pracovala v spoločnosti C. Y. R.. R..K..S..

od 16.10.2021 do 16.4.2024 ako J. Č. S. s priemerným mesačným príjmom netto za rok 2023 vo výške
1.024 eur a v roku 2024 za 4 mesiace v priemere 680 eur. Od júna 2024 do augusta 2024 pracovala
v spoločnosti H. C. R.. R..K..S.., priemerný mesačný príjem za toto obdobie bol 806,63 eur netto. Od
1.9.2024 je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nakoľko pre zdravotné dôvody musela ukončiť
zamestnanieavýhodnejšiefinančnebolopreňusazaevidovaťdoevidencieuchádzačovozamestnanie,

teda ukončiť pracovný pomer, nakoľko nemocenské, ak by bola PN, by poberala v nižšej sume, okolo
500 eur a tiež iba pol roka by mala naň nárok. Dávku bude mať nárok poberať do 16.1.2025 vo výške
21,34265 eur na deň (za september 2024 dostala sumu 640,30 eur). Poberá prídavok na maloletú vo
výške 60 eur mesačne.

14. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na
všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu
vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s

ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom
návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale
aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.15. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že na strane mal. dieťaťa nenastala
taká podstatná zmena, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Naopak, v čase rozhodovania súdu
bola maloletá Ž. X. K. X. B., teda už na G. R. (v čase podania návrhu bola v X. K. X. B.), je sledovaná u

alergológa, je ZŤP, trpí epilepsiou, autoimunitným ochorením najvyššieho stupňa, má atopický ekzém,
s čím súvisia zvýšené finančné náklady, jej zdravotný stav si naďalej vyžaduje zvýšenú starostlivosť
zo strany matky. Aj bez detailného preukazovania nákladov je nepochybné, že matka musí mal. dcére
zabezpečovať v celom rozsahu stravovanie, ubytovanie, veci bežnej potreby (najmä osobnej hygieny),
nevyhnutné školské potreby, obvyklé presuny v rámci mesta, voľnočasové aktivity, ako aj výdavky v

súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom mal. dcéry. S uvedenými argumentami súdu sa odvolací
súd stotožňuje. V zmysle zaužívanej rozhodovacej činnosti súdov v oblasti výživného už samotný
nástup mal. detí do zariadenia predškolskej dochádzky, či postupný prechod na dochádzku na základnú
školu, strednú školu a potom na vysokú školu znamená vznik výdavkov, ktoré spravodlivo odôvodňujú
zaoberať sa výškou výživného. S ohľadom na rovnocenné postavenie rodičov, čo do plnenia vyživovacej
povinnosti, na takto zvýšených výdavkoch mal. detí by sa mali podieľať obidvaja rodičia.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne matka, otec
matke nevytvára žiaden priestor, kedy by s dcérou trávil plnohodnotne čas, počas ktorého by matka
mala možnosť navýšiť si čiastočne svoj príjem pracovnou činnosťou. Z vykonaného dokazovania tiež
vyplýva, že otec dcére neposkytuje žiadnu osobnú starostlivosť, nestretáva sa s ňou, nemá žiadne

výdavky spojené s nákupom hračiek, liekov, zdravotníckych pomôcok. Pri určení výživného je potrebné
zohľadniť uvedenú skutočnosť. Jedným zo zákonných kritérií, na ktoré súd pri určení výšky výživného
prihliada, je miera výkonu osobnej starostlivosti o dieťa (§ 62, ods. 4 Zákona o rodine). Za formu
výkonu osobnej starostlivosti je potrebné považovať styk otca s dieťaťom. V prejednávanom prípade
však otec nezabezpečuje starostlivosť o dieťa v žiadnom rozsahu. Súdom naposledy určené výživné

preto odvolací súd prihliadnuc na mieru nulového výkonu osobnej starostlivosti otca a tiež zdravotný
stav maloletej dcéry považuje za spravodlivú.

17. Odôvodnené potreby maloletej boli matkou v konaní vyčíslené (bod 10. napadnutého rozhodnutia),
správne si súd prvej inštancie osvojil skutkové tvrdenia matky ohľadom výdavkov maloletej. Odvolací

súd predpokladá výdavky pohybujúce sa na úrovni cca 300-400 eur mesačne na dieťa, ak k tomu
pripočítamevýdavkymatkynaubytovanie,stravu,zdravotnústarostlivosťaostatnénepravidelnévýdaje,
je zrejmé, že znížením vyživovacej povinnosti súdom mesačne mieni otec de facto preniesť vyživovaciu
povinnosť v prevažnej miere na matku, a to aj napriek tomu, že sa o maloletú stará výlučne sama.
Odvolací súd v súčasnej spoločenskej situácii charakteristickej výraznou infláciou a výrazným nárastom

cien základných potravín dôvodne očakáva, že výživné určené súdom zo strany otca bude z veľkej
časti spotrebované práve na stravné. Matkou prezentované výdavky na zabezpečovanie výživy mal.
dcéry nevybočujú z rámca potrieb iných detí na rovnakom vekovom stupni, preto o ich výške nemal
pochybnosti ani odvolací súd a neprevyšuje odôvodnené potreby mal. dieťaťa.

18. Z uvedených dôvodov nie sú odôvodnené potreby maloletej tým kritériom, ktoré by malo dôvodiť
znížiť vyživovaciu povinnosť otca. Je nepochybné, že výživné naposledy určené súdom v sume 200 eur
mesačne na mal. U. v prepočte 6,66 eura na deň (200/30 dní) je pri aktuálnych cenách nevyhnutných
výdavkov maloletej na bývanie, potraviny, drogériu, oblečenie a obuv, lieky, školné, školské potreby
primerané do takej miery, že nie je potrebné ani podrobne dokazovať existenciu a výšku týchto výdavkov.

19. Podaným odvolaním otec maloletej prejavil subjektívnu nespokojnosť so zamietnutím jeho návrhu na
zníženievýživného,atedasnaposledyurčenouvýškouvýživného,ktoránezodpovedájehomožnostiam
a schopnostiam, namieta, že jeho schopnosti a možnosti mu neumožňujú platiť výživné súdom určené,
namieta neprimerane vysoké výživné určené súdom prvej inštancie vzhľadom na jeho schopnosti a

možnosti, keďže vykonáva trest odňatia slobody. V rámci zisťovania skutočného stavu veci sa súd prvej
inštancie správne zameral a vyhodnocoval aj otázku potencionality príjmu otca (bod 16. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia).

20. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd

neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne)
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinnýsvojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možností platiť výživné. Na
zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého

dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Princíp potencionality príjmov je
inštitútomvýrazneochraňujúcimzáujmyoprávneného,zákonumožňujehodnotiťnielenživotnéokolnosti
a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať.
Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému, aby svojim konaním
znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a

majetkového prospechu. Potencionalita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou
situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby
maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú
základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám
maloletého dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach
dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.

21. Je nepochybné, že odvolateľ o možnosť dosahovať výživnému zodpovedajúci príjem prišiel v
dôsledku páchanej trestnej činnosti. Otec je toho času v Ú. J., vo výkone trestu odňatia slobody od
5.4.2023 do 5.8.2026 na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 5T/10/2023. Z
rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 5T/10/2023 zo dňa 5.4.2023 vyplýva, že otec maloletej

je vinný, že dňa XX.X.XXXX v čase okolo 21.30 hod. v obci L., S. F. - S., v obytnom bloku č. XXX v byte
na Y. J. po predchádzajúcej hádke fyzicky napadol svoju družku R. R.., a to tak, že ju jedenkrát silnou
intenzitou otvorenou dlaňou udrel do oblasti tváre, na základe čoho spadla na zem a udrela si zadnú
časť hlavy o betónovú dlažbu, čím došlo k opuchu mozgu ťažkého stupňa pri vnútrolebečnom krvácaní
a pomliaždeniu mozgu, ktorý dňa XX.X.XXXX v ranných hodinách zapríčinil smrť poškodenej. Teda v

úmysle ublížiť na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal na chránenej osobe, preto
teda bol odsúdený na nepodmienečný trest vo výmere 3 roky a 4 mesiace.

22. Súd prvej inštancie správne pristúpil k rozboru príjmu výživou povinnej osoby - otca a svoj
postup aj presvedčivo vysvetlil. Opísané východiská v plnom rozsahu opodstatňujú záver, že možnosti

a schopnosti otca vzhľadom na skutočnosti, v ktorých má pôvod (páchanie trestnej činnosti a s
ňou spojený výkon trestu), požadovanú zmenu stanoveného výživného neodôvodňujú. Tento stav
nemá pôvod v objektívnych, nezávisle od konania otca vzniknutých okolnostiach (opak z vykonaného
dokazovania nevyplynul), čo nemôže byť vykladané a hodnotené v neprospech výživou oprávnenej
osoby - neplnoletej dcéry. Niet teda objektívneho preukázaného dôvodu indikujúcemu k odlišnému

posúdeniu tejto skutočnosti (schopnosti a možnosti otca). Pokiaľ sa otec maloletej U. zbavil možnosti
dosahovať pravidelný príjem tým, že spáchal trestný čin, za ktorý bol právoplatne odsúdený, správne súd
prvej inštancie na tieto okolnosti vo vzťahu k zákonným podmienkam uvedeným v § 75 ods. 1 Zákona
o rodine neprihliadal. Táto skutočnosť nemôže byť na ujmu dieťaťa v podobe zníženia vyživovacej
povinnosti otca, navyše ide o dieťa, ktoré má zhoršený zdravotný stav, keďže si uvedenú situáciu otec

zapríčinil jednoznačne sám dopustením sa protiprávneho konania. Uvedeným by nedôvodne bola jej
znášaním v plnom rozsahu zaťažená matka napriek tomu, že táto si ju dobrovoľne plní. Vyživovacia
povinnosť je prvoradá povinnosť každého rodiča a túto si rodič musí plniť aj na úkor svojich osobných
potrieb.

23. Vyhodnotením uvedených skutočností nemožno vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
nič vytknúť. Tento vo svetle správnych teoretických východísk aplikovaných na zistený skutočný stav
dôvodne posúdil, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre otcom požadované zníženie výživného a
neindikuje k takémuto záveru ani obsah podaného odvolania. Súd prvej inštancie správne neprihliadal
len na aktuálne reálne dosahovaný príjem otca, ale vo svetle princípu tzv. potencionality príjmu otca

vychádzal zo schopností a možností otca, o ktoré sa otec v dôsledku spáchania trestnej činnosti pripravil.
Odvolacie námietky otca tak nebolo možné vyhodnotiť inak, ako nespôsobilé privodiť v prospech neho
priaznivejšie rozhodnutie.

24. Vo vzťahu k pomerom matky odvolací súd poukazuje na to, že zákonná vyživovacia povinnosť

oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje pomery matky (bod č. 9., 16.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), je však zrejmé, že matka poskytuje maloletej dcére osobnú
starostlivosť, vedie spoločnú domácnosť, obstaráva činnosti dennej potreby, maloletej varí, perie,
pomáha s prípravou do školy a pod., čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej aj toutoformou a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne. Zároveň uhrádza všetky výdavky spojené s chodom
domácnosti, členom ktorej je aj maloletá dcéra. Podľa názoru odvolacieho súdu je v rozpore s dobrými
mravmi, aby matka, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť, uhrádzala všetky výdavky maloletej dcéry

spojené s jej starostlivosťou, a otec ospravedlňoval svoju neschopnosť pracovať výkonom trestu odňatia
slobody, ktorý si privodil sám trestnou činnosťou. Matka zabezpečuje starostlivosť o dieťa na pokraji
svojich finančných možností, keďže jej príjem je nízky. Od matky nie je možné spravodlivo požadovať,
aby suplovala vyživovaciu povinnosť otca. Odvolací súd teda k uvedenému konštatuje, že práca a
osobná starostlivosť, ktorú jeden z rodičov (v tomto prípade matka) vynakladá na dieťa, tvorí materiálne

hodnoty zodpovedajúce príspevku druhého rodiča, ktorý ich poskytuje v peniazoch a uspokojovanie
potrieb dieťaťa touto formou vyvažuje platby druhého rodiča (v tomto prípade otca).

25. Odvolací návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti považoval odvolací súd za rozporný s
najlepším záujmom maloletej, ohrozujúci riadne uspokojovanie jej odôvodnených potrieb a zostrenú
nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k maloletému dieťaťu. Navyše, odvolací súd nemôže

opomenúť zrejmý postoj otca k svojej dcére a k svojim rodičovským povinnostiam.

26. Odvolacie námietky otca teda nespochybnili vecnú správnosť rozsudku. Preto za daného stavu
odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1
CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadal dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle § 55 CMP.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).