Rozsudok – Záložné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. júl 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/56/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122207239
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2122207239.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: A. B., nar.:

09.11.1969, bytom C. XX, XXX XX D., v zast.: Mgr. Ing. Juraj Trokan, advokát so sídlom Vajanského 10,
917 01 Trnava, proti žalovanému: E. F. G., nar.: XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX D., v zast.:
F. G., nar.: XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX D., o určenie neexistencie záložného práva na
nehnuteľnostiach, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel žalobcu o veľkosti 2/4 k vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach,
ktoré sú evidované Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, nachádzajúce sa v katastrálnom
území D., v obci D., v okrese D. a ktoré sú evidované na LV č. XXX, a to:

- parcela reg. „I.“ par. č.: XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;

- parcela reg. „I.“ par. č.: XXXX/X o výmere 203 m2, druh pozemku: záhrada;

- rodinný dom so súp. č.: XXXX, postavený na pozemku par. č.: XXXX, druh stavby: XX;

nie je zaťažený záložným právom v prospech žalovaného.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa doručenou žalobou Okresnému súdu Trnava dňa 21.03.2023 domáhal zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú bližšie uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku a v žalobe žalobcu.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré sú

bližšie definované a uvedené na LV č. XXX a v žalobe žalobcu. Záložné právo bolo zriadené na
zabezpečenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. z úverovej zmluvy č. XXX-XXXXXXX-XXX z roku
XXXX(splatnejdo10rokov),vočiJ.B.,akodlžníčke,ktorábolavtomčasespolusožalobcompodielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom zálohu podľa záložného práva. Záložné právo
bolo zriadené zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a o zriadení vecného bremena
(obmedzenie prevodu nehnuteľnosti) X/XXXXXXXXXX-XXX, a bolo zapísané v katastri nehnuteľností
vo vkladovom konaní na vtedajšej Správe katastra Trnava pod číslom V XXX/XX (ako vyplýva zo zmluvy

a listu vlastníctva). Práva a povinnosti záložného veriteľa zo záložného práva boli neskôr rôznymi
právnymi úkonmi prevedené na žalovaného. Splatnosť pohľadávky z úverovej zmluvy, zabezpečenej
záložným právom, nastala dňa 15.04.2006. Žalobca nemá k dispozícii znenie uvedenej úverovej zmluvy,
má však k dispozícii jednu z jej príloh – formulár žiadosti o vinkuláciu poistného plnenia z poistnejzmluvy k uvedenej úverovej zmluve a z tejto prílohy vyplýva že úverová zmluva č. XXX-XXXXXXX-
XXX bola splatná dňa 15.04.2006. Pohľadávka z uvedenej zmluvy je teda k dnešnému dňu premlčaná
a rovnako tak aj záložné právo k nej zriadené, keďže toto mohlo byť vykonané už v roku 2006,

odkedy do dnešného dňa už uplynula premlčacia doba, stanovená zákonom. Žalobca aj touto žalobou
namietapremlčaniepohľadávkyzúverovejzmluvyč.XXX-XXXXXXX-XXX,akoajpremlčaniezáložného
práva. Vzhľadom na to, že záložné právo zapísané na LV č. XXX je nevykonateľné, z dôvodu jeho
premlčania,ajehozápisnaLV,jednakobmedzuježalobcuvmožnostiachnakladaniasnehnuteľnosťami,
a jednak poskytuje záložnému veriteľovi možnosť budúceho výkonu záložného práva, žalobca sa

domáha určenia neexistencie záložného práva touto žalobou. Žalobca sa snažil vec riešiť aj mimosúdne,
avšak neúspešne, bez akejkoľvek ochoty zo strany žalovaného.

3.Žalobcanapreukázaniesvojichtvrdenípriložilksvojejžalobelistvlastníctvač.XXX,zmluvuozriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam a o zriadení vecného bremena (obmedzenie prevodu nehnuteľnosti)
X/XXXXXXXXXX-XXX a formulár žiadosti o vinkuláciu poistného plnenia.

4. Žalovaný zaslal súdu svoje písomné vyjadrenie k žalobe žalobcu, ktoré odôvodnil nasledovne.
Žalovaný nesúhlasil s obsahom žaloby, žaloba nepreukazuje neexistenciu záložného práva. Dňa 07.
septembra 1999 uzatvorila matka žalobcu J. B. ako osoba povinná vo vzťahu k úverovej zmluve č. XXX-
XXXXXXX-XXX a žalobca ako povinný zo záložného práva formou notárskej zápisnice N XXX/XX, NZ

XXX/XX, napísaná notárom JUDr. Miroslavom
Gregorom na mieste samom - Slovenská sporiteľňa a.s. Krajská pobočka Trnava so sídlom Trnava,
Hlavná 28 ako dohodu o vyhlásení o uznaní záväzku a súhlase dlžníka a záložcu s exekúciou,
vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. úveru: XXX-XXXXXXX-XXX, na základe ktorej Dohody povinná J.
B. vyhlasuje, že zostatok úveru vyplývajúci úverovej zmluvy č. úveru: XXX-XXXXXXX-XXX uznáva za

správny, zaväzuje sa ho zaplatiť podľa splátkového kalendára, že v prípade nezaplatenia dlhu súhlasí
s exekúciou do výšky nezaplateného úveru s príslušenstvom z celého jej majetku a žalobkyňa súhlasí
s exekúciou do výšky nezaplateného úveru z majetku založeného na základe záložnej zmluvy zo dňa
XX.XX. XXXX a že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Celá pohľadávka vo výške zvyšku nezaplateného
zvyšku úveru vo výške tak ako je uvedené v predmetnej notárskej zápisnici nebola zaplatená, povinná

dlh vyplývajúci z Úverovej zmluvy č. úveru: XXX-XXXXXXX-XXX uznala a nemôže byť na základe
tejto skutočnosti premlčaná a záložné právo neexistovať tak, ako je uvedené v žalobe a to z dôvodu
prelomenia
premlčacej lehoty vyplývajúcej z úverovej zmluvy, resp. tak ako je uvedené v žalobe z prílohy
formulár žiadosti o vinkuláciu poistného plnenia z poistnej k uvedenej úverovej zmluve a podľa tohto

mala byť splatná dňa XX.XX.XXXX a tak premlčacia lehota k dlhu žalobcu naďalej trvá pokiaľ žalobca
nepreukáže opak.

5. K svojmu písomnému vyjadreniu priložil žalovaný dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to odpis
pôvodnej notárskej zápisnice N XXX/XX, NZ XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX.

6. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného. Žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal súdu svoje písomné vyjadrenie (replika), ktoré
odôvodnil nasledovne. Vo vzťahu k vyššie uvedenému zo strany žalovaného žalobca uvádza, že ani
táto skutočnosť nič nemení na fakte, že predmetné záložné právo vrátane pohľadávky je v zmysle

zákonných ustanovení premlčané. K tomu žalobca uvádza, že ,,premlčanie záložného práva sa podľa
ustálenej judikatúry súdov riadi Občianskym zákonníkom a ďalšími predpismi občianskeho práva, aj keď
ním bola zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o úvere alebo z iného obchodného záväzkového vzťahu.
VychádzajúczrozsudkuNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa25.apríla2012sp.zn.XXXX/XX/
XXXX pohľadávka z úverovej zmluvy sa premlčuje v 4-ročnej premlčacej dobe podľa § 397 Obchodného

zákonníka, kým záložné právo sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe podľa § 100 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ale nie skôr, ako zabezpečená pohľadávka.“ (Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. XXX/
XXX/XXXX z dňa 28.08.2018. Uznaním záväzku síce v zmysle zákona dochádza k novému plynutiu
premlčacej doby, ale aj tá už v zmysle zákonných ustanovení uplynula. Osobitne je potrebné zdôrazniť,
že k uznaniu dlhu došlo ešte v čase pred splatnosťou uvedeného úveru.

7. Okresný súd Trnava vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu. Žalovaný zaslal súdu
svoje písomné vyjadrenie (duplika), ktoré odôvodnil nasledovne. Podľa rozsudku č.k.: XX/XXX/XXXX-
XXX Okresného súdu v Trnave zo dňa 19.08.2010 právoplatný dňa 15.12.2011 na základe ktoréhosa navrhovateľka domáha vydania rozsudku, na základe ktorého odporca Majetkový holding, a. s. /
postupca pohľadávky voči žalovanému ako postupníkovi / nie je oprávnený na základe Zmluvy o
zriadení vecného bremena č. 1/7562184199-219 výkon záložného práva podľa zákona č. 527/2002 Z.z.

o dobrovoľných dražbách k vlastníckemu podielu 1 z nehnuteľností, ktoré sú predmetom záložného
práva. V rozsudku Okresný súd okrem iného konštatuje, že dňa XX.XX.XXXX odporca Majetkový
holding, a. s. / postupca pohľadávky voči žalovanému / oznámil navrhovateľke že začína výkon
záložného práva k podielu k 1 z nehnuteľností, ktoré sú predmetom záložného práva a vyzval žalobkyňu
na poskytnutie súčinnosti a navrhol výkon predmetného záložného práva. Žalovaný predmetným

oznámením a výzvou nedisponuje, opiera sa o konštatovanie Okresného súdu podľa uvedeného
rozsudku. Žalobca sa vo svojom vyjadrení odvoláva na rozsudok najvyššieho súdu č. XXXX/XX/
XXXX, ktorý však konštatuje: Z argumentácie odvolacieho súdu vyplýva jeho názor, že premlčanie
predmetného záložného práva sa má riadiť Občianskym zákonníkom (§ 100 ods. 2) aj v prípade,
ak ním bola zabezpečená pohľadávka spravujúca sa Obchodným zákonníkom (v danom prípade
pohľadávka z úverovej zmluvy). Tento názor je správny. že záložné právo sa aj v takomto prípade

previazanosti na zmluvu o úvere spravuje Občianskym zákonníkom (§ 100 ods. 2) a nepremlčí skôr
než zabezpečená pohľadávka, nebolo judikované iba v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky, na ktoré v priebehu konania poukázal žalovaný 1/, ale
aj v celom rade ďalších rozhodnutí (porovnaj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky -
rozsudok z 18. januára 2006, sp. zn. XX I. XXXX/XXXX; uznesenie z 15. novembra 2007, sp. zn. XX I.

XXXX/XXXX, ktoré preskúmal Ústavný súd Českej republiky a rozhodol uznesením z 23. októbra 2008
sp. zn. I. US 269/08; rozsudok z 15. februára 2008, sp. zn. XX I. XXX/XXXX). Pokiaľ nie je premlčaná
pohľadávka, ktorá je zabezpečená záložným právom, nemôže sa premlčať ani samotné záložné právo
– ide tu o prejav akcesority záložného práva. Rovnaký názor sa zastáva aj v teórii (porovnaj E. K.,
Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 494; H. L., H. B., A. L., A. M. a

kolektiv, Občanský zákoník I. Komentár, C. H. Beck, Praha 2009,2. vydanie, str. 591). Žiada sa na tomto
mieste zároveň upozorniť, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. mája 2000, sp. zn.
X N. XXX/XX, na ktorý v dôvodoch svojho rozsudku poukázal súd prvého stupňa, nemá na riešenú vec
dosah. V citovanom rozhodnutí sa riešilo ručenie, ktorým sa zabezpečoval záväzok zo zmluvy o úvere,
a právna veta ohľadom spravovania vzťahov, ktoré vznikajú pri takomto zabezpečení, ustanoveniami

Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 4, § 263), sa vzťahovala na ručenie. Žalovaný na základe tejto, ale aj
iných skutočností predpokladá, že pohľadávka a tým pádom ani záložné právo nemôže byť premlčané,
záložné právo nemôže byť premlčané skôr ako pohľadávka a zo strany žalobcu sa touto žalobou jedná
o márny a účelový pokus oddialiť výkon záložného práva vyplývajúceho z úverovej zmluvy č. úveru:
XXX-XXXXXXX-XXX.

8. Žalovaný k svojmu vyjadreniu na preukázanie svojich tvrdení predložil vyššie zmienený rozsudok
Okresného súdu v Trnave, sp. zn.: XX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

9. Podľa § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len: „Civilný sporový poriadok“): platí, že: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

10. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: IV. ÚS 115/2003 zo dňa 03. júla 2003 a z
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 209/2004 zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie

rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu,
resp. právo na spravodlivý proces.“

11. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „strany majú povinnosť pravdivo a úplne

uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.“

12. Podľa § 151 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré satýkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak
je popretie neúčinné.“

13. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.“

14. Podľa § 204 Civilného sporového poriadku: „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej

časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu
konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“

15. Podľa článku 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže

legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“

16. Súd vo veci nariadil prvé pojednávanie v zmysle článku 12 v spojení s § 177 a nasl. Civilného
sporovéhoporiadku.Natomtopojednávaníkonanomdňa26.06.2025bolimedzistranamisporuustálené
spornéanespornéskutočnosti.Medzinespornéskutočnostivrámcitohtosporupatrilo,žezáložnéprávo

bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s., na základe úverovej zmluvy č.
756-2184199-219 z roku 1996. Splatnosť úverovej zmluvy bola dňa 15.04.2006. Za sporné skutkové
tvrdenia súd považoval, či na základe oznámenia o výkone záložného práva, o ktorom je uvedené v
rozsudku Okresného súdu v Trnave, sp. zn.: XX/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, nastal reálny výkon
záložného práva. Súčasne sporné bolo počítanie premlčacích lehôt.

17. Podľa § 150 ods. Civilného sporového poriadku: „na zistenie podstatných a rozhodujúcich
skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.“

18. Pred vyjadrením predbežného právneho názoru na prvom pojednávaní súd považoval za potrebné si

postupom podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyžiadať si od strán sporu ďalšie podstatné
a rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa plynutia premlčacej doby hlavného záväzku a akcesorického
záväzku, predloženiu úverovej zmluvy na zistenie hlavného záväzku č. 756-2184199-219 z roku 1996
ako aj ku skutočnosti, že vo vyššie zmienenom rozsudku Okresného súdu v Trnave, sp. zn.: XX/XXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX je na jeho strane uvedené, že: „Z oznámenia o výkone záložného práva zo

dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že odporca oznámil navrhovateľke (žalobkyni), že začína výkon záložného
práva § 151l Občianskeho zákonníka.“

19. Žalobca na pojednávaní ku skutočnostiam týkajúcich sa plynutia premlčacej doby hlavného záväzku
a akcesorického záväzku uviedol, že úverová zmluva bola splatná XX.XX.XXXX. Od tohto dátumu plynie

jednak premlčacia lehota vo vzťahu k možnosti vymáhania pohľadávky, kt. vzhľadom na to, že ide
o úverový vzťah z Obchodného zákonníka je 4 roky a zároveň z ustanovení Občianskeho zákonníka
bola pohľadávka premlčaná uplynutím dňa XX.XX.XXXX. Podľa bodu 6 notárskej zápisnice N XXX/XX
zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že ak nepríde k zaplateniu splatných splátok do XX.XX.XXXX, stáva sa
celá istina úveru s príslušenstvom splatná. Premlčacia doba uznaného záväzku je do XX.XX.XXXX. Po

tomto dátume nedošlo k výkonu záložného práva. Nakoľko bol žalovaný neprítomný, k tejto skutočnosti
sa nevyjadril.

20. Žalobca na pojednávaní ku skutočnostiam týkajúcich sa predloženia úverovej zmluvy na zistenie
hlavného záväzku č.: XXX-XXXXXXX-XXX z roku XXXX uviedol, že veriteľ, ktorý je uvedený v pôvodnej

úverovej zmluve ako veriteľ v súčasnosti už nie je veriteľom, nakoľko pohľadávka tohto veriteľa bola
následne niekoľkokrát postúpená na iné osoby. Podľa poslednej informácie žalobcu by veriteľom mohol
byť žalovaný. Avšak takáto skutočnosť na takéto postúpenie nie je známa. Nakoľko bol žalovaný
neprítomný, k tejto skutočnosti sa nevyjadril.

21. Žalobca na pojednávaní ku skutočnostiam týkajúcich sa skutočnosti, že v rozsudku Okresného súdu
Trnava, sp. zn.: XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX je na č. strany 3 uvedené, že: „Z
oznámenia o výkone záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že odporca oznámil navrhovateľke
(žalobkyni), že začína výkon záložného práva § 151l Občianskeho zákonníka“ ďalej uviedol, že nevie savyjadriť, či oznámenie o výkone záložného zo dňa XX.XX.XXXX existuje a či bolo doručené záložnému
veriteľovi.Vzhľadomnatotojejexistenciupopierameadodávame,ženemohlodôjsťkvýkonuzáložného
práva skôr, ako došlo k splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Preto pre posúdenie, či došlo k výkonu

záložného práva sú relevantné len listiny z obdobia po XX.XX.XXXX. Žiadna takáto listina v konaní
spomenutá nebola. Nakoľko bol žalovaný neprítomný, k tejto skutočnosti sa nevyjadril.

22. V nadväznosti na ustálenie sporných a nesporných skutkových tvrdení v spojení s vyžiadaním
si ďalších podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení od strán sporu súd vykonal dokazovanie

prostredníctvom listín spise v zmysle § 204 Civilného sporového poriadku, pričom si ustálil nasledovný
skutkový stav. Žaloba a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú bližšie
definované a uvedené na LV č. XXX a v žalobe žalobcu. Uvedené vyplýva z doloženého LV. Záložné
právo bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. z úverovej zmluvy č.
XXX-XXXXXXX-XXX z roku XXXX (splatnej do 10 rokov), voči J. B., ako dlžníčke, ktorá bola v tom
čase spolu so žalobcom podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú predmetom zálohu podľa

záložného práva. Záložné právo bolo zriadené zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
a o zriadení vecného bremena (obmedzenie prevodu nehnuteľnosti) X/XXXXXXXXXX-XXX, a bolo
zapísané v katastri nehnuteľností vo vkladovom konaní na vtedajšej Správe katastra Trnava pod číslom
V XXX/XX (ako vyplýva zo zmluvy a listu vlastníctva). Uvedené vyplýva z predloženého LV č. XXX.
Zmluva o úvere nebola súdu predložená.

23. Základnou úlohou súdu bolo v tomto konaní overiť plynutie premlčacej doby na výkon záložného
práva. Následne sa súd musel zaoberať argumentáciou žalovaného, ktorý poukázal na rozsudok
Okresného súdu Trnava, sp. zn.: XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX je na č. strany 3
uvedené, že: „Z oznámenia o výkone záložného práva zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že odporca oznámil

navrhovateľke (žalobkyni), že začína výkon záložného práva § 151l Občianskeho zákonníka“, podľa
ktorého v minulosti výkon záložného práva nastal a preto je žaloba žalobcu nedôvodná. Z uvedeného
dôvodu súd pristúpil ku skúmaniu podstatných a rozhodujúcich skutočností v rámci právneho posúdenia
tohto súdneho sporu.

24. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka platí, že: „pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“

25. Podľa § 397 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.“

26. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak pohľadávka zabezpečená záložným
právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu
záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu
na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných

zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.“

27. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: I. zo dňa XX. XXXXXXX XXXX,
ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súd z Slovenskej republiky pod
R 70/2023 platí, že: „naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným

právom v dôsledku premlčania jeho výkonu, je daný.“ Tento rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky prešiel aj testom ústavnosti pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý v uznesení pod
sp. zn.: IV. ÚS 427/2023 zo dňa 05.09.2023 konštatoval, že: „Ústavný súd v namietanom rozsudku
nezistil zjavne svojvoľný, arbitrárny, resp. neodôvodnený výklad príslušnej právnej normy, ktorý by mohol
vyvolať účinky nezlučiteľné so základným právom na súdnu ochranu, resp. právom na spravodlivé súdne

konanie.“

28. Súd sa na úvod zameral na skúmanie príslušnosti určovacej žaloby podanej podľa § 137 písm. c)
Civilného sporového poriadku. Nevyhnutým predpokladom pre podanie určovacej žaloby je v zmysle §
137 písm. c) Civilného sporového poriadku preukázanie naliehavého právneho záujmu (GEŠKOVÁ, K.:

Určovacia žaloba. Bratislava: C. H. Beck, 2023, str. 79 a nasl., ISBN: 978-80-8232-037-7.) Súd uvádza,
že obdobná situácia bola predmetom vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré spolu tvoria podľa právneho názoru Okresného
súdu Trnava ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v otázke prípustnosti určovacejžaloby pri potencionálnom premlčaní výkonu záložného práva. Z týchto súdnych rozhodnutí najvyšších
súdnych autorít vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť nie je zaťažená
záložným právom v dôsledku premlčania jeho výkonu, je u žalobcu daný. Z vyššie uvedených dôvodov

súd dospel k čiastočnému právnemu záveru, že žaloba žalobcu bola podaná riadne, pretože žalobca
mal naliehavý právny záujem na požadovanom žalobnom návrhu. Následne sa súd zameral na plynutie
premlčacej doby.

29. Medzi matkou žalobcu pani J. B. a Slovenskou sporiteľnou a.s., bola podpísaná úverová zmluva č.:

XXX-XXXXXXX-XXX z roku XXXX, ktorej splatnosť bola dohodnutá na dátum XX.XX.XXXX. Uvedené
vyplýva z formuláru na poistenie na č.l. 5 v súdnom spise. Súčasne uvedená skutočnosť vyplýva
z notárskej zápisnice na č.l. 23 v súdnom spise. Z uvedeného dôvodu súd dátum splatnosti úveru zo
zmluvy o úvere považoval za ustálený na základe dvoch listinných dôkazov, a to dátum XX.XX.XXXX.
Avšak XX. XXXXXXXXX XXXX, teda približne 3 roky po uzatvorení pôvodnej zmluvy o úvere bola
podpísaná predmetná notárska zápisnica, ktorá mala nepochybne priamy vplyv na plynutie premlčacej

doby podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

30. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak bolo právo priznané právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa
rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov

odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba
od uplynutia tejto lehoty.“

31. Uznaním záväzku vo forme notárskej zápisnice sa predlžuje plynutie premlčacej doby o 10 rokov.
Keďže uznanie záväzku vo forme notárskej zápisnice bolo uskutočnené XX. XXXXXXXXX XXXX a

z bodu 6 notárskej zápisnice vyplýva, že: „ak nepríde k zaplateniu splatných splátok do 31.10.1999,
stáva sa celá istina úveru s príslušenstvom splatná“, tak premlčacia doba 10 rokov uplynula 31.10.2009.
Keďže sa jednalo o súhlas s predbežnou vykonateľnosťou, tak oprávnený z pohľadávky nebol povinný
sa najprv obrátiť na všeobecný súd, aby mu pohľadávku voči dlžníkovi priznal súd, ale mohol začať
výkon záložného práva. Z uvedeného dôvodu súd dospel k právnemu záveru, že výkon záložného práva

je premlčaný. Aj keby súd hypoteticky rátal premlčaciu dobu 10 rokov od splatnosti pôvodnej zmluvy
o úvere od dátumu 15.04.2006, tak v čase vydania tohto súdneho rozhodnutia by bol opätovne výkon
záložného práva premlčaný, pretože premlčacia doba 10 rokov by uplynula 15.04.2016.

32. Žalovaný sa v tomto smere bránil tým, že poukázal na rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn.:

XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 19. augusta 2010 je na č. strany 3 uvedené, že: „z oznámenia o výkone
záložného práva zo dňa 17.06.2009 vyplýva, že odporca oznámil navrhovateľke (žalobkyni), že začína
výkon záložného práva § 151l Občianskeho zákonníka“, podľa ktorého v minulosti výkon záložného
práva nastal a preto je žaloba žalobcu nedôvodná.

33. Súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie prostredníctvom listín v spise v zmysle
§ 204 Civilného sporového poriadku a po vykonanom dokazovaní prečítaním odôvodnenia tohto
rozsudku dospel k záveru, že súčasťou tohto rozsudku z predmetného pôvodného právneho vzťahu je
zmienka o zaslaní oznámenia o výkone záložného práva zo dňa 17.06.2009 s tým, že odporca oznámil
navrhovateľke (žalobkyni), že začína výkon záložného práva § 151l Občianskeho zákonníka. Žalobca

v tejto súvislosti súdu uviedol, že o doručení tohto oznámenia sa nevie vyjadriť, ale podľa jeho právneho
názoru je to irelevantné, pretože nemohlo dôjsť k výkonu záložného práva skôr ako došlo k splatnosti
zabezpečenej pohľadávky. Preto pre posúdenie, či došlo k výkonu záložného práva sú relevantné len
listiny z obdobia po 31.10.2009. Žiadna takáto listina v konaní spomenutá nebola.

34. Po analýze vyjadrenia žalobcu a vyjadrenia žalovaného súd uvádza, že sa v celom rozsahu
stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu, že uvedená skutočnosť v tomto súdnom rozhodnutí je
právne irelevantná, pretože platí základné pravidlo, že k výkonu záložného práva nemôže dôjsť skôr,
ako sa premlčí zabezpečená pohľadávka. Nakoľko súd dospel k právnemu záveru, že premlčacia
doba najskôr uplynula dňa 31.10.2009, až po tomto dátumu mohlo potencionálne dôjsť k relevantnému

akvalifikovanémuoznámeniuovýkonezáložnéhopráva.Zodôvodneniarozsudkujednoznačnevyplýva,
že spomínané oznámenie o výkone záložného práva bolo zo dňa 17.06.2009, teda ešte pred uplynutím
premlčacej doby, ktorá najskôr mohla uplynúť dňa 31.10.2009. Z uvedeného dôvodu ak by aj súd
pripustil, že uvedené oznámenie o výkone záložného práva sa týka predmetných nehnuteľností (kčomu preukázaniu nedošlo), tak uvedené oznámenie je bez právnej relevancie a bez právnych účinkov,
pretože na jeho podklade nie je možné kvalifikovane začať výkon záložného práva, pretože v čom
čase ešte neuplynula premlčacia doba hlavného záväzku z úverovej zmluvy. Súd sa súčasne stotožňuje

s právnym názorom žalobcu, že v súdnom spise nie je zmienka o inej listine po dátume 31.10.2009,
ktorá by jednoznačne preukazovala výkon záložného práva.

35. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: I. ÚS 24/2019 zo dňa 09. júna 2020
platí, že: „civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech

procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou
a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej
zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná
dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa
domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non
liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných

následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.“

36. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 3 M Cdo 6/2010 zo dňa 22.09.2010
platí, že: „okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov

na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie

neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,

musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto
súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“

37. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 13/2009 zo dňa z 24.02.2010 vyplýva, že:
„základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je § 120 ods. 1 prvá veta
Občianskeho súdneho poriadku (v súčasnosti článok 8 v spojení s § 185 Civilného sporového poriadku),
podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Toto ustanovenie
ustanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje

tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý
neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo

pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom
toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na
základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka
nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy,

musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie
skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou
je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec

netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti
bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkomukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností
je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov.“

38. Subjektívne dôkazné bremeno určuje, ktorá procesná strana si má aktívne počínať pri preukázaní
určitej skutočnosti (znaku skutkovej podstaty normy práva), t. j. kto má navrhnúť dôkaz na jej
preukázanie. Preto je toto bremeno označované i ako bremeno vedenia dôkazu. Rozdelenie bremena
vedenia dôkazu medzi sporové strany zásadne vyplýva z pravidiel delenia objektívneho dôkazného
bremena (pozri Štajgr, F. Dôkazné bremeno v civilnom súdnom spore. Praha: Knihovna sborníku

věd právních a státních, 1931, s. 89). Je totiž zrejmé, že navrhovať dôkazy má ten, kto je ohrozený
stratou sporu v prípade, že rozhodujúca skutočnosť nebude preukázaná. Subjektívne bremeno tvrdenia
vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová strana uviesť, aby v spore uspela.
Ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok, vyplýva z objektívneho
dôkazného bremena. Subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym
dôkazným bremenom. Aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva

z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu
priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi spája priaznivý následok norma práva. Z
toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je určené tvrdením strán, ale naopak z toho,
ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno, možno zároveň identifikovať, aký skutkový
prednes má strana sporu urobiť.

39. Súd súčasne k argumentu žalovaného uvádza, že z odôvodnenia rozsudku nie je možné dovodiť
jednoznačný právny záver o tom, že uvedené oznámenie sa týka práve predmetných nehnuteľností vo
veci samej a týka sa práve záložného práva vo veci samej. Na jednom zálohu ako predmetne záložného
práva môže byť viacero záložných práv. Takáto právna situácia nie je v zmysle Občianskeho zákonníka

právne vylúčená. Z uvedeného dôvodu žalovaný súdu nepreukázal, že predmetné oznámenie o výkone
záložného práva priamo súvisí s predmetom záložného práva vo veci samej, hoci tak bol povinný
v zmysle vyššie uvedenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít urobiť na základe rozloženia
dôkazného bremena ohľadom tvrdených skutočností.

40. Podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „začatie výkonu záložného práva je záložný
veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou
záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu
záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom
oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa

bude domáhať uspokojenia zo zálohu.“

41. Podľa § 151l ods. 4 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak je záložné právo zapísané v katastri
nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného
práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri

nehnuteľností.“

42. Žalovaný bol súdu povinný preukázať skutočný výkon záložného práva, pokiaľ týmto argumentom
ako prostriedkom procesnej obrany mal za cieľ vyvolať zamietnutie žaloby žalobcu. Uvedenú skutočnosť
v materiálnom slova zmysle súdu nepreukázal. Je tomu tak preto, pretože oznámenie o výkone

záložného práva záložnému dlžníkovi a záložcovi je hmotnoprávnym predpokladom pre začatie
skutočného výkonu záložného práva v zmysle § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súčasne platí,
že uvedené záložné právo bolo v prospech žalovaného registrované v katastri nehnuteľnosti, takže
prípadný výkon záložného práva by musel byť zapísaný v katastri nehnuteľností podľa § 151l ods.
4 Občianskeho zákonníka. Súd na pojednávaní vykonal v tomto smere dokazovanie prostredníctvom

prečítania listu vlastníctva č. XXX postupom podľa § 204 Civilného sporového poriadku a zistil, že na
tomto liste vlastníctva nie je žiadna zmienka v časti poznámky alebo ťarchy o výkone záložného práva.
Súčasne žalovaný súdu v tomto smere nevzniesol žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.

43. Na záver súd k tejto problematike uvádza, že na prerušenie plynutia premlčacej doby na výkon

záložného práva podľa právneho názoru súdu nepostačuje preukázanie oznámenia o výkone záložného
práva, ale skutočný a reálny výkon (postup veriteľa) záložného práva v materiálnom slova zmysla.
Zaslanie oznámenia o výkone záložného práva samo o sebe nepostačuje na prerušenia plynutia
premlčacej doby, pretože v opačnom prípade by veriteľom postačovalo zaslať svojím dlžníkomoznámenie o výkone záložného práva, aby sa prerušilo plynutie premlčacej doby a po dlhší čas by už
nemuseli reálny výkon záložného práva realizovať. Takýto výklad práva by bol podľa právneho názoru
súdu formalistický a nezohľadňoval by materiálnu stránku veci, ktorou je reálny výkon záložného práva.

Reálny výkon záložného práva ani vo formálnom a tobôž nie v materiálnom slova zmysle žalovaný
súdu nepreukázal. Z uvedeného dôvodu súd argumenty žalovaného nemohol akceptovať a dospel
k čiastočnému právnemu záveru, že v danom prípade nedošlo k začatiu výkonu záložného práva.

44. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel k

právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku I. tohto rozsudku.

45.Podľa§183ods.4Civilnéhosporovéhoporiadkuplatí,že:„aksúdzistí,žestranouuvedenýdôvodna
odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.
Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú

adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.“

46. Na tomto mieste súd považuje za potrebné sa vyjadriť k neúčasti žalovaného na konanom
pojednávaní dňa XX.XX.XXXX. Je pravdou, že žalovaný zaslal súdu žiadosť o odročenie pojednávania,
ktorej však nebolo vyhovené z dôvodov uvedených v tomto upovedomení zo dňa XX.XX.XXXX.

Upovedomenie podľa § 183 ods. 4 Civilného sporového poriadku bolo žalovanému vyhotovené
bezodkladne s riadnym odôvodnením, prečo nie sú splnené podmienky na odročenie pojednávania.
Nakoľko žalovaný vo svojej žiadosti neuviedol na seba e-mailový alebo telefonický kontakt v súlade s
§ 183 ods. 4 Civilného sporového poriadku a v súdnom spise sa nenachádzal kontakt na žalovaného,
súd doručoval vydané upovedomenie podľa § 183 ods. 4 Civilného sporového poriadku na adresu

pobytu žalovaného. O tejto skutočnosti sa v súdnom spise nachádza úradný záznam na č.l. 58.
Bolo procesnou zodpovednosťou žalovaného, aby plne v súlade s § 183 ods. 4 Civilného sporového
poriadkuuviedolnasvojejžiadostioodročeniepojednávaniatelefonickýaleboe-mailovýkontakt,abybol
o rozhodnutí svojej žiadosti informovaný. Nakoľko si žalovaný túto zákonnú povinnosť riadne nesplnil,
súd mu upovedomenie o neodročení pojednávania musel doručovať na adresu uvedenú v Registri

obyvateľov Slovenskej republiky. Nakoľko sa žalovaný riadne a včas na nariadený termín pojednávania
dňa XX.XX.XXXX nedostavil bez riadneho ospravedlnenia a neustanovil za seba ani zástupcu, súd
jeho neúčasť považoval za neospravedlnenú a v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku rozhodol
o konaní pojednávania v neprítomnosti žalovaného. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku
na náhradu trov konania.

47. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

48. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania

podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

49. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

50. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

51.Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvzmysle
zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich
náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech
v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.
V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %,

z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %).
To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku52. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).