Rozsudok – Schválenie právneho úkonu ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. júl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoPs/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3122200797
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3122200797.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Miriam Štillovej, v právnej veci obmedzenia spôsobilosti
na právne úkony u osoby: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXX, XXX XX C. - D., t.č.
pobytom A. XX, XXX XX E., štátny občan SR, zastúpený procesnou opatrovníčkou: A. F. C., trvale
pobytom A. XX, XXX XX E., štátna občianka SR, zastúpená zástupcom: IK Advisory s. r. o., so sídlom
Jakubovo nám. 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 380 331, v konaní o návrhu
navrhovateľa G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. XXXX/XX, XXX XX J., štátneho občana SR,
zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Martou Rybárovou, advokátkou, so sídlom Jilemnického 2,

911 01 Trenčín, na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, za účasti v odvolacom konaní Krajskej
prokuratúry v Trenčíne, so sídlom Legionárska 7158/5, 912 50 Trenčín a za účasti Úradu komisára pre
osoby so zdravotným postihnutím, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
č.k. BN-6Ps/3/2022-255 zo dňa 16. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., III. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u A. B.,

nar. XX.XX.XXXX, zo dňa 02.02.2022 zamietol (výrok I.).
Štátu náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu
(výrok III.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na návrh navrhovateľa, jeho odôvodnenie, vyjadrenie
procesnej opatrovníčky, vykonané dokazovanie vyjadrením aj osoby, o spôsobilosti ktorej bolo konané,

výsluchom znalca na nariadenom pojednávaní, komplexným posudkom ÚPSVaR Trenčín, Správami
ÚPSVaR Trenčín zo dňa 27.07.2012, 30.07.2014, Lekárskym posudkom ÚPSVaR Trenčín zo dňa
17.07.2014, výpismi z listu vlastníctva, Lekárskou správou F. K. K. zo dňa 10.02.2022, rozsudkami
Okresného súdu Trenčín, závermi Znaleckého posudku č. 04/2024, lustráciou v Centrálnej evidencii
správnych deliktov a priestupkov, ako aj lustráciou z registra trestov k osobe procesnej opatrovníčky,
vyjadrenímÚradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím,okresnejprokuratúryazaaplikácie
ust. § 8, § 10 ods. 1, 2, § 34 Občianskeho zákonníka, § 231, § 239, § 240, § 243 ods. 1 až 3 CMP

rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.3. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 6Ps/3/2022-149 zo dňa 10.03.2023, právoplatným dňa
12.04.2023, ustanovil pre konanie A. B. ako osobe, o spôsobilosti ktorej sa koná, za procesného
opatrovníka A. F. C. s jej predchádzajúcim súhlasom.

Uznesením č.k. 6Ps/3/2022-154 zo dňa 21.04.2023 v spojení s uznesením č.k. BN-6Ps/3/2022-191
zo dňa 02.04.2024, právoplatným dňa 08.06.2024, bolo nariadené znalecké dokazovanie znaleckou
organizáciou z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria a ako znalec bol ustanovený F. F.
L., ktorému okresný súd určil znalecké úlohy.

4. Z Oznámenia o narodení vyplynulo, že A. B. sa narodil dňa XX.XX.XXXX otcovi G. H. B. a matke M. B..

5.ZrozsudkuOkresnéhosúduTrenčínsp.zn.20Pc/15/2019zodňa15.11.2019vyplynulo,žemanželstvo
navrhovateľa G. H. B. a manželky M. B. bolo rozvedené.

6. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn. 18Pc/18/2019 zo dňa 05.03.2020 a z rozsudku Krajského

súdu Trenčín sp.zn. 6CoP/23/2020 zo dňa 30.09.2020 mal okresný súd za zistené, že G. H. B. bol
zaviazaný prispievať na výživu A. B. sumou vo výške 200,- Eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred
k rukám navrhovateľa s účinnosťou od 01.08.2019. Zároveň bol G. H. B. zaviazaný zaplatiť zameškané
výživné v sume 1.400,- Eur v mesačných splátkach po 100,- Eur mesačne popri bežnom výživnom.

7. Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 29.11.2018 vyplynulo, že A. B. bol od 01. januára 2019
zvýšený invalidný dôchodok na sumu 346,60 Eur mesačne.

8. Z Komplexného posudku ÚPSVaR Trenčín zo dňa 29.01.2009 okrem iného vyplynulo, že miera
funkčnej poruchy v tom čase maloletého A. B. je 50 % podľa Prílohy č. 3, časť V., bod 8., písm. b)

k zákonu č. 447/2008 Z.z., a preto sa v zmysle § 2 ods. 3 predmetného zákona považuje za fyzickú
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Zo Správ ÚPSVaR Trenčín zo dňa 27.07.2012, 30.07.2014
vyplynulo, že na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom bol prijatý
záver, že miera funkčnej poruchy A. B. je 50 %, t.j. ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá
je odkázaná na sprievodcu.

9. Z Lekárskeho posudku ÚPSVaR Trenčín zo dňa 17.07.2014 vyplynulo, že A. B. je prakticky
od narodenia sledovaný neurológom ako DMO – centrálna hypotonicko-ataktická forma, mentálna
retardácia stredného stupňa (IQ 44), navštevoval odbornú školu, špeciálnu strednú školu na 5 hodín,
potrebuje stále usmerňovanie a dohľad, nosí okuliare.

10. Z Lekárskej správy F. K. K. zo dňa 10.02.2022 vyplynulo, že A. B. má 27 rokov, je to pacient
s hypotonicko-cerebellárnym syndrómom (DMO), s mentálnou retardáciou stredne ťažkého stupňa s IQ
44, od detstva v dispenzári neurológa, kardiológa, vyžadujúci si pomoc, asistenciu, dozor dospelej osoby
a taktiež opatrovanie inou osobou, stupeň odkázanosti IV..

11. Z vysvedčenia vystaveného Praktickou školou v J. vyplynulo, že v školskom roku 2015/2016 A. B.
dosiahol v I. aj v II. polroku veľmi dobré výsledky vo všetkých vyučovacích predmetoch, jeho správanie
bolo hodnotené ako veľmi dobré.

12. Z výpisu Listu vlastníctva č. XX zo dňa 29.07.2019 vyplynulo, že vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k.ú. C., obec C. – D., a to parcely č. 1093/1 – záhrada o výmere 1385 m2, parcely
č. 1093/2 – zastavaná plocha a nádvoria o výmere 588 m2, parcely č. 1093/3 – záhrada o výmere 701
m2 a rodinného domu s.č. 206 boli v tom čase M. B. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1 a 1 (ako
výlučná vlastníčka daných podielov) a G. H. B., M. B. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1 (ako

bezpodieloví spoluvlastníci daného podielu).
Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX zo dňa 01.08.2019 vyplynulo, že vlastníkom nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k.ú. J., obec J., a to bytu č. XX, vo vchode XX, na X. poschodí bytového domu
s.č. XXXX v tom čase boli G. H. B., M. B. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/1 (bezpodieloví
spoluvlastníci danej nehnuteľnosti).

13. Súd prvej inštancie poukázal na závery Znaleckého posudku č. 04/2024, z ktorých vyplynulo,
že vyšetrovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX trpí duševnou zaostalosťou na rozhraní ľahkého až stredne
ťažkého stupňa. Porucha sa u neho prejavuje narušením intelektových, kognitívnych schopností,ktoré nie sú rovnomerne globálne narušené, čo limituje jeho schopnosť absolvovať napríklad bežnú
školskú dochádzku, schopnosť podania pracovného výkonu. Porucha trvá od narodenia. Vyšetrovaný je
limitovaneschopnýzodpovednevybavovaťsvojezáležitostisamostatne,priúkonochpresahujúcichjeho

zdravotným stavom limitovanú kapacitu vyžaduje pomoc a podporu okolia. Táto schopnosť je narušená
významne, ale nie v celom rozsahu. Vyšetrovaný je schopný ovládať svoje správanie, je plne sociabilný,
bez porúch správania, dodržiava spoločenské konvencie, koná bez porúch správania, impulzivity,
agresivity a prípadných iných porúch konania. Znalec sa vyjadril, že u vyšetrovaného stupeň narušenia
intelektu a kognitívnych schopností nenadobudol takú závažnosť, ktorá by odôvodňovala obmedzenie

právnej spôsobilosti v akejkoľvek oblasti života vyšetrovaného. Zdravotný stav vyšetrovaného limituje
jeho schopnosti porozumieť a samostatne vykonať komplexnejšie úlohy a riešiť bez pomoci najmä
nové situácie, avšak nie je medicínska nutnosť pristúpiť k obmedzeniu schopnosti konať, prejavovať
svoju vôľu v akejkoľvek oblasti života, aj keď takéto konanie predpokladá podporu zo strany okolia.
U vyšetrovaného postačuje iné miernejšie riešenie, napríklad formou podporného rozhodovania. Nie
je medicínsky odôvodnené obmedzovať možnosť výsluchu vyšetrovaného. Vyšetrovanému je možné

doručovať písomnosti, je schopný ich preberať, pochopenie obsahu je limitované a vyžaduje asistenciu
inej osoby. Vyšetrovaný disponuje kapacitou chápať rozhodnutie vo veci samotnej. Stav vyšetrovaného
nie je možné zlepšiť farmakologicky v rozsahu dnes dostupných medicínskych znalostí. Terapie, resp.
výcvik, ktorý by bol zameraný na zvládnutie životných situácií, by mohol priniesť prospech v kvalitatívne
lepšom zvládnutí životných situácií. Zdravotný stav vyšetrovaného je medicínsky trvalý, stabilný, napriek

tomu možno očakávať čiastočné zlepšenie v bežnom fungovaní pri dostatočnej pomoci a podpore okolia
a vytváraní dostatočne stimulujúcich podmienok.

14. Z výsledkov dokazovania mal okresný súd za preukázané, že A. B. je synom navrhovateľa – otca
G. H. B. a matky M. B., ktorá dňa XX.XX.XXXX zomrela. Od smrti M. B. sa A. B. nachádza podľa vôle

jeho matky „v starostlivosti“ jeho tety B. E. (matkinej sestry) a sesternice – procesnej opatrovníčky A.
F. C., ktoré mu spoločne s ďalšími príbuznými pomáhajú zvládať bežné životné situácie, vzdelávať sa,
rozvíjať sa, bývajú s ním v spoločnej domácnosti, zabezpečujú jeho životné potreby.

15. Ďalej vykonané dokazovanie potvrdilo, že A. B. je od narodenia sledovaný neurológom pre detskú

mozgovúobrnu,trpíduševnouzaostalosťounarozhraníľahkéhoažstredneťažkéhostupňa(narozhraní
ľahkého až stredne ťažkého stupňa mentálnej retardácie), pričom táto porucha je trvalého charakteru.
V dôsledku duševnej zaostalosti A. B. je limitovane schopný zodpovedne vybavovať svoje záležitosti
samostatne, pri úkonoch presahujúcich jeho zdravotným stavom limitovanú kapacitu vyžaduje pomoc
a podporu okolia, pričom pri náležitej podpore a pomoci je schopný pochopiť význam a zmysel právnych

úkonov a s podporou a pomocou sa kvalifikovane rozhodnúť, či právny úkon uzatvoriť chce alebo nechce
(jeschopnývytvoriťrozhodnutieaprezentovaťsvojnázordostatočne,doistejmierykvalifikovanevrámci
limitu intelektu). Znalec uviedol, že ak sa A. B. vysvetlí, o čom je úverová zmluva alebo zmluva o pôžičke,
tak je rámcovo schopný pochopiť význam a dôsledky takého konania, pokiaľ bude mať dostatočný
čas. Podľa znalca A. B. je schopný ovládať svoje správanie, je plne sociabilný, bez porúch správania,

dodržiava spoločenské konvencie, koná bez porúch správania, impulzivity, agresivity a prípadných iných
porúch konania. Podľa znalca stupeň narušenia intelektu a kognitívnych schopností u A. B. nenadobudol
takú závažnosť, ktorá by odôvodňovala obmedzenie právnej spôsobilosti v akejkoľvek oblasti života
vyšetrovaného. Z medicínskeho hľadiska preto podľa znalca nebolo potrebné pristúpiť k obmedzeniu
spôsobilosti A. B. na právne úkony.

16. Súd prvej inštancie aj v kontexte záverov znaleckého dokazovania zdôraznil, že obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony je výrazným zásahom do integrity fyzickej osoby, zásahom do základných
ľudských práv a slobôd jedinca a tiež zásahom do súkromia fyzickej osoby, ktorý musí byť primeraný
sledovanému cieľu, musí byť čo najužší, t.j. len v nevyhnutnej miere a musí sa k nemu pristupovať

iba ako k prostriedku „ultima ratio“. K rozhodnutiu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je nutné
pristúpiť iba vo výnimočných prípadoch, kedy menej obmedzujúce opatrenia nie sú možné, resp. sa
stanú neúčinnými. V právnom poriadku SR síce nie sú upravené inštitúty na posilnenie právnej ochrany
osôb so zdravotným hendikepom, ktorý by mohol byť dôvodom zásahu do spôsobilosti na právne úkony
tak, ako v českom právnom poriadku, ktoré napĺňajú kritéria Dohovoru o právach osôb so zdravotným

postihnutím, napr. v podobe predbežného prehlásenia, zmluvy o nápomoci alebo zastúpenie člena
domácnosti,avšakvslovenskejprávnejúpravejemožnépodporneuvažovaťopoužití§29Občianskeho
zákonníka,kdezákonumožňujeustanoviťopatrovníkaosobe,akjetopotrebnézinéhovážnehodôvodu.17. Okresný súd mal za to, že ak by bolo potrebné na strane A. B. urobiť právny úkon, ktorý presahuje
jeho limity, tak je možné využiť práve inštitút ustanovenia hmotnoprávneho opatrovníka. Len zdravotný
stavnemôžebyťdôvodomnaobmedzeniespôsobilostinaprávneúkony.Zaefektívnejšíspôsobochrany

osôb trpiacich zdravotným hendikepom ako je detská mozgová obrna, mentálna retardácia a podobne
sa považuje nie zásah do spôsobilosti na právne úkony, ale práve ustanovenie opatrovníka v konaní
podľa § 272 a nasledujúcich ustanovení CMP. Dokazovanie preukázalo to, že až doposiaľ A. B. nikdy
nekonal spôsobom, ktorým by si škodil, teda nikdy neuzatváral právne úkony, ktorými by škodil svojim
záujmom, sám seba svojimi úkonmi nikdy neohrozil. Inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony

má primárne chrániť záujem osoby, o spôsobilosť ktorej ide, nie záujem iných osôb. Okresný súd
nadobudol podozrenie, že dôvody podania návrhu na obmedzenie spôsobilosti zo strany navrhovateľa
smerovali skôr k ochrane záujmov navrhovateľa, voči ktorému boli podané viaceré žaloby, ktoré boli
naviac konajúcimi sudmi vyhodnotené ako opodstatnené.

18. A. B. od smrti svojej matky sa nachádza „v starostlivosti“ svojej krstnej mamy a sesternice, pričom

tieto jemu blízke osoby až doposiaľ vykonávajú o neho osobnú starostlivosť a sú mu nápomocné po
všetkých stránkach. Nebolo preukázané, že by tieto osoby konali v neprospech A. B., alebo, že by A. B.
v čase, odkedy sa nachádza v ich „starostlivosti“ pod ich vplyvom ohrozil svoje záujmy, uzatvoril právny
úkon vo svoj neprospech. Okresný súd vyhodnotil inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony ako
inštitút „ultima ratio“ a dospel k názoru, že v prípade A. B. je možné uplatniť menej zasahujúce opatrenie

na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov, napr. v podobe ustanovenia hmotnoprávneho
opatrovníkaprekonkrétnyprávnyúkon,pretonávrhnavrhovateľanaobmedzeniespôsobilostinaprávne
úkony v celom rozsahu zamietol.

19. O trovách štátu za vykonané znalecké dokazovanie okresný súd rozhodol tak, že štátu náhradu

trov konania nepriznal, pretože podľa názoru okresného súdu navrhovateľ nie je osobou s odborným
medicínskym vzdelaním, ktorá by sama mohla posúdiť zdravotný stav posudzovanej osoby a z tohto
plynúcu dôvodnosť podaného návrhu. Pochybnosti o zdravotnom stave posudzovanej osoby v čase
podania návrhu existovali, a preto nebolo by spravodlivé, aby navrhovateľ bol zaviazaný na náhradu
trov konania, ktoré vznikli štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním.

20. O trovách súdneho konania okresný súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu, ak nezistil dôvody na aplikáciu ust. § 55 CMP, teda dôvody, resp. okolnosti prípadu, pre ktoré
by bolo spravodlivé zaviazať na náhradu trov konania niektorého z účastníkov.

21. V závere odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd pre úplnosť uviedol, že zamietol návrh
navrhovateľa na doplnenie dokazovania a vypracovanie revízneho posudku, ako aj návrhy osoby,
o spôsobilosti ktorej sa koná, ak vzhľadom k rozsahu vykonaného dokazovania boli považované ďalšie
dôkazy za nadbytočné, nehospodárne a neefektívne.

22. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. d), e), f), g), h) CSP. V odvolaní uviedol, že je otcom plnoletého syna A. B.,
ktorý má teraz 30 a pol roka. Od narodenia je ťažko zdravotne postihnutý, trpí detskou mozgovou
obrnou, ale aj inými ochoreniami. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne bol A. uznaný za invalidného podľa
§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Bol mu
priznaný invalidný dôchodok, ktorý stále poberá. V Oznámení ÚPSVaR Trenčín o opätovnom posúdení
jeho zdravotného stavu zo dňa 27.07.2012 a zo dňa 30.07.2014 úrad konštatoval, že u A. nedošlo
k podstatným zmenám v zdravotnom stave, nezmenili sa ani jeho osobnostné predpoklady pre jeho
integráciudospoločnostistým,žetermínopätovnéhoposúdeniajehozdravotnéhostavuniejepotrebný.

Z Lekárskeho posudku ÚPSVaR Trenčín zo dňa 17.07.2014 vyplynulo, že A. má mentálnu retardáciu
stupňa IQ 44. Vyžaduje si stály dozor, usmerňovanie, je nesamostatný, zle sa orientuje a je odkázaný
na celodenný dohľad, opatrovanie inou osobou. K vykonaným dôkazom okresným súdom poukázal na
nariadené znalecké dokazovanie v zmysle uznesenia Okresného súdu sp.zn. BN-6Ps/3/2022, ktorým
boli znalcovi uložené otázky. Navrhovateľ v odvolaní opísal otázky č. 1, č. 2, č. 3, č. 4, č. 5, č. 6

a odpovede znalca k nim. K odpovedi znalca na otázku č. 1 mal za to, že je nedostatočná. Stav
vyšetrovaného až doteraz odborníci neoznačili za duševnú poruchu, ale podobne ako znalec slovami
„duševná zaostalosť“, teda za „retardáciu“ v zmysle spomalenia, oneskorenia, meškania, retardácie
vývoja, psychická, fyzická, mentálna retardácia, oneskorenie vývoja. Znalec v odpovedi na otázku č.3 uviedol, že sa domnieva, že u vyšetrovaného stupeň narušenia intelektu a kognitívnych schopností
nenadobudol takú závažnosť, ktorá by odôvodňovala obmedzenie právnej spôsobilosti v akejkoľvek
oblasti života vyšetrovaného. Na otázku súdu, aké právne úkony môže vyšetrovaný vykonávať, resp.

aké právne úkony nie je schopný vykonávať, znalec neodpovedal vôbec. Znalec v odpovedi na otázku č.
6 uviedol, že zdravotný stav vyšetrovaného je medicínsky trvalý, stabilný, napriek tomu možno očakávať
čiastočné zlepšenie v bežnom fungovaní pri dostatočnej podpore a pri pomoci okolia.
Znalec pri subjektívnom vyšetrení zistil, že A. nevie, ani aký má dôchodok a keď sa ho opýtal na
bankomatovú kartu, tak vyšetrovaný jednoznačne tvrdil, že ju má „F.“. Na otázku, či s ňou platil, povedal,

že platila „krstná“, ale on zadával PIN a uviedol 9-miestne číslo. Je teda nepochybné, že vyšetrovaný
isto nepozná PIN svojej bankomatovej karty a jeho kartu používa bez akejkoľvek právnej zodpovednosti
opatrovníčka so svojou matkou, ktorá sa o vyšetrovaného A. stará. Jemu, ako biologickému otcovi
vyšetrovaného, možnosť starostlivosti o vyšetrovaného obe tieto osoby dlhodobo odopierajú s tým, že
ohováraním aj v danom konaní procesná opatrovníčka dehonestuje osobu navrhovateľa. Znalec zistil,
že A. je úplne mimo v základných počtoch, lebo ani na jednu jednoduchú počtovú otázku neodpovedal

správne. Navrhovateľ v odvolaní opätovne zdôraznil, že znalec neodpovedal na kardinálnu otázku
súdu č. 3., aké právne úkony môže vyšetrovaný vykonávať, resp., aké právne úkony nie je schopný
vykonávať. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 313/2012 s prepojením na súdenú
vec. Považoval odôvodnenie rozsudku okresného súdu v odsekoch 44., 46. odôvodnenia napadnutého
rozsudku na úkor vyšetrovaného A.. Znalec uviedol, že ak sa A. B. vysvetlí, o čom je úverová zmluva

alebo zmluva o pôžičke, tak je rámcovo schopný pochopiť význam a dôsledky takého konania, pokiaľ
bude mať dostatočný čas. Podľa navrhovateľa takéto tvrdenie neobstojí. Okresný súd svoje rozhodnutie
odôvodnil poukazom na vyjadrenie znalca, ktorý uviedol, že A. B. je schopný ovládať svoje správanie,
je plne socializovaný, bez porúch správania, dodržiava spoločenské konvencie, koná bez porúch
správania, impulzivity, agresivity, a teda z medicínskeho hľadiska nie je potrebné pristúpiť k obmedzeniu

spôsobilosti A. B. na právne úkony. Podľa navrhovateľa takéto zdôvodnenie rozsudku okresného súdu
neobstojí.
Okresný súd sa správne zaoberal medicínskou stránkou vyšetrovaného A., ale vôbec nevyhodnotil
schopnosťvyšetrovanéhomaťspôsobilosťnaprávneúkony,osobitnemaťspôsobilosťuzatváraťzmluvy,
záväzky, dohody, ku ktorým je potrebná písomná forma. V odseku 46. odôvodnenia napadnutého

rozsudku okresný súd mal za to, že ak by bolo potrebné na strane A. B. urobiť právny úkon,
ktorý presahuje jeho limity, je možné využiť práve inštitút ustanovenia hmotnoprávneho opatrovníka.
Navrhovateľ považoval za potrebné poukázať práve na príbuzných vyšetrovaného A., ktorí sú tie
potencionálne osoby, ktoré môžu doviesť A. k tomu, aby uzavrel právny úkon, ktorý by mu škodil a mohli
by tak urobiť bez akejkoľvek zodpovednosti. A. je vlastníkom niekoľkých nehnuteľností a k ich prevodu

by pri jeho zdravotnom hendikepe bolo správne potrebné schválenie právneho úkonu rozhodnutím
súdu. Pokiaľ by takýto právny úkon robil iba za asistencie „príbuzných“, je A. v rukách „pomáhajúceho“
hračkou. Naproti tomu súdom ustanovený opatrovník je pod povinnosťou polročne podávať správy
o nakladaní s majetkom osoby obmedzenej na spôsobilosti na právne úkony. Vyšetrovaný A. je po smrti
svojej matky cca od začiatku roku 2022 v starostlivosti príbuzných, jeho procesnej opatrovníčky, ktorá

dodnes nemusela nikoho informovať o tom, ako hospodári s majetkom vyšetrovaného A.. Okresný súd
mal za preukázané, že je to práve navrhovateľ, kto v priebehu konania sa stal podozrivý, že dôvody
podania návrhu na obmedzenie spôsobilosti z jeho strany smerovali skôr k ochrane jeho záujmov
a opätovne okresný súd poukázal na nepreverené dehonestujúce útoky procesnej opatrovníčky na
jeho osobu. Dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľa však nemôže byť zdôvodnenie súdom prvej

inštancie, ktoré stojí na dehonestácií osoby navrhovateľa procesnou opatrovníčkou bez toho, aby si súd
preveril osobnostné kvality navrhovateľa.

23. V ďalšej časti odvolania navrhovateľ uviedol, že u vyšetrovaného A. boli a sú stále dané dôvody
pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a takýmto rozhodnutím integrita A. nebude narušená, ale

môževýraznepomôcťvkaždodennomživoteanapriektomu,akorozhodolokresnýsúd,keďspôsobilosť
A. na právne úkony neobmedzil, súčasne mu ani nemohol ustanoviť opatrovníka, ktorý by dohliadol
na jeho život, každodenné úkony a starostlivosť o jeho majetok a tu je zásadný problém. Procesná
opatrovníčka zastupuje A. iba v tomto konaní, oproti čomu inštitút opatrovníka v rozsudku o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony je úplne iný, ako inštitút procesného opatrovníka v konaní samom.

V prípade právoplatnosti rozsudku vyšetrovaný A. zostane bez ochrany svojich právnych záujmov.
Z vykonaného dokazovania je z objektívneho hľadiska nepochybné, že v prípade vyšetrovaného A.
ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Znaleckým dokazovaním
bolo preukázané, že vyšetrovaný A. trpí duševnou zaostalosťou na rozhraní ľahkého až stredneťažkého stupňa. Porucha sa u neho prejavuje narušením intelektových, kognitívnych schopností, ktoré
sú rovnomerne globálne narušené, čo limituje jeho schopnosť absolvovať napríklad bežnú školskú
dochádzku, schopnosť podania pracovného výkonu. Porucha trvá od narodenia. Stav vyšetrovaného

nie je možné zlepšiť farmakologicky v rozsahu dnes dostupných medicínskych znalostí. Ďalším
dokazovaním bolo preukázané, že vyšetrovaný trpí retardáciou v zmysle spomalenia, oneskorenia,
meškania, leg., psych., fyzická, mentálna retardácia. Vyšetrovaný bol a stále je pri jeho IQ 44 odborne
vo svojej mentalite hodnotený na úrovni 6 až 9 ročného dieťaťa. Znaleckým dokazovaním nebolo
preukázané, či vie písať, čítať, či vie porozumieť prečítanému textu, je ovplyvniteľný inými osobami.

Nevie, aký má dôchodok. S jeho účtom a bankomatovou kartou nakladajú príbuzní bez akejkoľvek
právnej zodpovednosti. Určite nie je spôsobilý uzatvárať zmluvy, záväzky, ani dohody, ku ktorým je
potrebná písomná forma.
Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a návrhu v obmedzení spôsobilosti na právne úkony vyhovieť
tak, že A. nie je schopný nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, akýmkoľvek spôsobom
ho zadovažovať, spísať závet, poberať dôchodok, resp. iné dávky alebo finančnú hotovosť okrem

disponovania s finančnou hotovosťou do sumy max. 20,- Eur mesačne, nie je spôsobilý uzatvárať
úverové zmluvy, pôžičky, akékoľvek iné zmluvy s právnickými a fyzickými osobami, nie je spôsobilý byť
ručiteľom iným osobám, nie je spôsobilý konať pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy SR,
finančnými inštitúciami, nie je spôsobilý konať o akejkoľvek svojej zdravotnej a sociálnej spôsobilosti,
nie je schopný výkonu volebného práva s tým, že v ostatných právnych úkonoch jeho spôsobilosť

zostáva nedotknutá a ustanoveným opatrovníkom bude navrhovateľ, ktorý je povinný zastupovať A.
v konaní pred štátnymi orgánmi v rozsahu opatrovníckych práv a povinností, spravovať jeho majetok
a ak nejde o bežné veci, je na nakladanie s jeho majetkom potrebné schválenie súdu s tým, že
ako opatrovník – navrhovateľ bude povinný riadne vykonávať svoju funkciu a dbať na pokyny súdu.
Navrhovateľ uviedol, že je to jeho jediný syn, najbližší príbuzný, naozaj mu na ňom veľmi záleží, nie je vo

veľmi dobrom zdravotnom stave, sám má pokročilejší vek a je ochotný akceptovať jeho želania zostať
v starostlivosti príbuzných, jeho súčasnej procesnej opatrovníčky. Nesúhlasil s časťou odôvodnenia
rozsudku okresného súdu, v ktorej sa rozoberajú vzťahy rodičov A., nežijúcej matky a otca, ktoré
posúdenie je bez vplyvu k predmetu konania, a to spôsobilosti vyšetrovaného A. na právne úkony.

24. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila okresná prokuratúra, ktorá žiadala rozsudok okresného
súdu potvrdiť, pretože ho považovala za zákonný, dôvodný. Okresný súd rozhodol podľa záverov
znaleckého dokazovania. Okresný súd správne zameral dokazovanie na zistenie duševného stavu
osoby a v spolupráci so znalcom bolo zistené, že duševná zaostalosť, ktorou posudzovaná osoba
trpí, nedosahuje takú intenzitu predpokladanú ustanoveniami Občianskeho zákonníka, že by nebola

schopná sama si obstarať svoje záležitosti. Znalec konštatoval, že vyšetrovaný A. je schopný limitovane
zodpovedne vybavovať svoje záležitosti samostatne, pri úkonoch presahujúcich jeho zdravotný stav sa
vyžaduje pomoc a podpora okolia, ide o formu podporného rozhodovania. Z výsluchu znalca vyplynulo,
že vyšetrovaný vie posúdiť, kto pre neho je dôveryhodná osoba, kto mu radí dobre a kto zle. To,
že posudzovaná osoba dokáže takto fungovať v bežnom živote, podporuje aj ten fakt, že doposiaľ

sa nepreukázalo také správanie, resp. rozhodnutie vyšetrovaného, ktoré by bolo spochybniteľné
a škodil by si ním svojim záujmom. Osoby so zdravotným postihnutím majú rovnaké práva ako všetci
ostatní. Podpora, ochrana a uplatňovanie práv osôb so zdravotným postihnutím si však vyžadujú
špecifický prístup zodpovedajúci ich potrebám, možnostiam, schopnostiam a postoju spoločnosti k nim.
Okresná prokuratúra poukázala na Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, zmluvnou

stranou ktorého dohovoru je aj Slovenská republika. Cieľom dohovoru je presadzovať, ochraňovať
a zabezpečovať plnohodnotný a rovný výkon ľudských práv a základných slobôd pre všetky osoby so
zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich dôstojnosti bez akejkoľvek diskriminácie na základe
zdravotného postihnutia.

25. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila aj procesná opatrovníčka. Mala za to, že iba zdravotný
stav nemôže byť dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Pochybnosti navrhovateľa
vznesené k znaleckému posudku, ako uvádza v odvolaní, boli samotným znalcom a vyjadrením
znalca priamo na pojednávaní zodpovedané. Znalec zodpovedal na všetky položené otázky zo strany
navrhovateľa. Podľa znalca, pri realizácii testu vyšetrovaný zjavne otázkam porozumie, k otázkam, ktoré

majú významnejší dopad na jeho osobu, odpovede podrobuje dlhšej úvahe. Pri vyšetrení sa preukázalo,
že schopnosť vyšetrovaného, hoci limitovaná, je chápať v hrubých rysoch aj náročné situácie a nie
je medicínska nutnosť pristúpiť k obmedzeniu schopnosti konať u vyšetrovaného s tým, že je možné
očakávať čiastočné zlepšenie. Pochybnosti o A. schopnosti čítať a písať nie sú namieste. Okresnémusúdu bolo predložené vysvedčenie vystavené Praktickou školou v J., III. ročník, školský rok 2015/2016,
trieda PRŠ/III, kde okrem praktických predmetov sú aj predmety matematika, slovenský jazyk a literatúra
s tým, že čítanie a písanie bolo absolvované na prvom stupni a na zadnej strane vysvedčenia sa uvádza

„žiak získal nižšie stredné odborné vzdelanie“ podľa § 16 ods. 4 písm. a) Školského zákona. Sám
navrhovateľ na pojednávaní, ako dôkaz o platení výživného pred smrťou matky, uvádzal sumár dokladov
o pravidelnom mesačnom prevzatí výživného v hotovosti a jeho potvrdenie písomným podpisom práve
A.. Znalec bol ustanovený okresným súdom a procesná opatrovníčka A. nemala na to žiaden vplyv.
Znalecký posudok považovala, vzhľadom na zdravotný stav A., za správny, objektívny. Čo sa týka

obáv navrhovateľa ohľadom prevodu A. nehnuteľného majetku zo strany procesnej opatrovníčky, tak
zaktuálnychLVjezrejmé,ženavrhovateľmánakaždejnehnuteľnostipredkupnéprávo,takžeakákoľvek
manipulácia s týmito podielmi bez súhlasu navrhovateľa v praxi neprichádza do úvahy. Priamu škodu
a ujmu A. spôsobuje navrhovateľ, a to tým, že dlhodobo a bezplatne reálne užíva A. majetok, a to
polovicu 3-izbového bytu v J., LV č. XXXX, kde trhové nájomné za celý byt je cca 700,- Eur, a to už
niekoľko rokov od smrti matky A. 16.01.2022.

Nesúhlasila s obranou navrhovateľa k údajnej jeho dehonestácii, pretože jednalo sa o tvrdenia zo strany
procesnej opatrovníčky, ktoré sú namieste, sú podložené, pričom sa vždy uvádza zdroj informácie. Ako
procesná opatrovníčka vykonáva svoju funkciu dobre a v súlade so záujmami A., je to navrhovateľ,
ktorý zjavne v tomto konaní nejedná v záujme A., ale primárne mu ide o jeho majetok. Poukázala na
negatívny vzťah A. s otcom – navrhovateľom s tým, že podaným návrhom chcel docieliť len správu nad

A. majetkom bez toho, aby sa o A. staral. V závere svojho odvolania jednoznačne potvrdil, že A. je
schopný samostatného rozhodovania, vie vyhodnotiť pozitíva a negatíva danej situácie, ako aj dopady
na svoju osobu.
V druhej časti odvolania procesná opatrovníčka opätovne poukázala na to, že návrh navrhovateľa
nespĺňal zákonné náležitosti, ak neobsahuje dôvody a skutočnosti odôvodňujúce zásah do spôsobilosti

fyzickej osoby na právne úkony, nebolo preukázané, že iné menej obmedzujúce opatrenia, napríklad
podporované rozhodovanie, nie je možné, alebo neúčelné. Aktuálna lekárska správa bola získaná
nezákonným spôsobom, A. neužíva žiadne lieky a neuskutočnil žiaden úkon, ktorým by akýmkoľvek
spôsobom poškodil seba, je stále učeniaschopný a schopný progresu. Podľa procesnej opatrovníčky
okresný súd vôbec nemal brať do úvahy Lekársku správu F. K. K. zo dňa 10.02.2022, keďže ide

o nezákonne zistený dôkaz, čo bolo preukázané predložením rozhodnutia ÚOOÚ SR. Navrhovateľ
okrem svojich domnienok a vnútorných presvedčení ničím nepreukázal, že okresný súd rozhodol
nesprávne, alebo, že neúplne zistil skutočný stav veci, preto navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť
ako vecne správny, pretože je plne aj v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným
postihnutím.

26. K odolaniu navrhovateľa bolo zaslané aj vyjadrenie zo strany Úradu komisára pre osoby so
zdravotným postihnutím (ďalej aj len „úrad“). Ak navrhovateľ namieta Znalecký posudok č. 04/2024
vypracovaný znalcom F. F. L., tak úrad mal za to, že samotný navrhovateľ, ako aj právna zástupkyňa
nie sú kompetentní a odborne spôsobilí hodnotiť odborné závery súdneho znalca, ktorý ako jediný

má odbornú spôsobilosť posudzovať zdravotný stav osoby posudzovanej, ako aj možné obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony spojené so zdravotným stavom osoby posudzovanej, a to primárne
a výlučne z medicínskeho hľadiska. Znalec vo svojich záveroch uviedol, že vyšetrovaný je limitovane
schopný zodpovedne vybavovať svoje záležitosti samostatne, u vyšetrovaného stupeň narušenia
kognitívnych schopností nenadobudol takú závažnosť, ktorá by odôvodňovala obmedzenie spôsobilosti

na právne úkony v akejkoľvek oblasti života vyšetrovaného a nie je medicínska nutnosť pristúpiť
k obmedzeniu schopnosti konať, prejavovať svoju vôľu v akejkoľvek oblasti života, aj keď takéto konanie
predpokladá podporu zo strany okolia. Úrad zdôraznil, že k rozhodnutiu o obmedzení spôsobilosti na
právne úkony je nutné pristúpiť iba vo výnimočných prípadoch, kedy menej obmedzujúce opatrenia
nie sú možné, resp. sa stanú neúčinnými. V slovenskej právnej úprave je možné podporne uvažovať

o použití ust. § 29 Občianskeho zákonníka. Podľa výsledkov dokazovania bolo zistené, že A. B.
nikdy nekonal spôsobom, ktorým by si škodil sám sebe, svojmu okoliu a úkonmi neohrozil svoje
majetkové práva, pričom podľa konania bolo zjavné, že bol to práve navrhovateľ, ktorý svojím návrhom
o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. B., ktorý je jeho synom, sledoval ochranu svojich
vlastných záujmov. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012 sp.zn. I. ÚS 313/2012.

Výsledky dokazovania preukázali, že A. B. od smrti svojej matky sa nachádza „v starostlivosti“ svojej
krstnej mamy a sesternice, ktoré sú mu blízke osoby, sú mu nápomocné po všetkých stránkach a nebolo
preukázané, že by tieto osoby konali v neprospech A. B.. Spôsobilosť na právne úkony A. B. je zásadná
a nezmeniteľná z dôvodu jeho garantovaných ústavných práv a obmedzenie spôsobilosti by v prípadeA. B. znamenalo stratu jeho nezávislosti, ako aj ľudskej dôstojnosti. A. B. je pod nepretržitým dohľadom
svojich blízkych osôb, a preto neprichádza do styku s tretími osobami bez ich vedomia. Vzhľadom
k navrhovateľom podanému návrhu, rozsahu obmedziť A. B. v spôsobilosti na právne úkony, je tu

podozrenie, že navrhovateľ má záujem o majetkový prospech svojho syna z dôvodu, že A. B. je
väčšinovým spoluvlastníkom bytu v J., ktorý má v podielnom spoluvlastníctve so svojím otcom, ako aj
fakt, že navrhovateľ v tomto byte stále býva, A. B. je tiež väčšinovým spoluvlastníkom na D. C. XXX, C. –
D.spolusosvojímotcom–navrhovateľom.Navrhovanéobmedzeniedisponovaťsfinančnouhotovosťou
do sumy max. 20,- Eur mesačne je nanajvýš nedôstojným a neetickým návrhom zo strany navrhovateľa,

naviac, sám navrhovateľ sa deleguje do funkcie opatrovníka, pričom ako otec A. B. sa o neho dlhé roky
nestaral a išlo o syna so zdravotným postihnutím.
K navrhovanému obmedzeniu spôsobilosti uzatvárať úverové zmluvy, pôžičky a akékoľvek iné
zmluvy s právnickými a fyzickými osobami, tak tieto záležitosti je A. B. schopný vykonávať formou
podporovaného rozhodovania blízkych osôb tak, ako doteraz.
K navrhovanému obmedzeniu spôsobilosti konať pred štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy SR,

finančnými inštitúciami tak, ako v minulosti, tak aj v súčasnosti má A. B. nápomocné blízke osoby, a to
krstnú mamu a sesternicu, ktoré mu formou podporovaného rozhodovania napomáhajú v akomkoľvek
jeho rozhodovaní.
K navrhovanému obmedzeniu spôsobilosti A. B., že nie je spôsobilý konať o akejkoľvek svojej zdravotnej
a sociálnej spôsobilosti, je petit neurčitý a nevykonateľný.

Navrhované obmedzenie spôsobilosti, že A. B. nie je schopný výkonu volebného práva, je v rozpore
s Ústavou SR, ako aj v rozpore s Dohovorom Čl. 29 o právach osôb so zdravotným postihnutím.
V závere vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa úrad poukázal na závažné dôsledky obmedzenia
spôsobilosti na právne úkony. Musí sa jednať o osobu, ktorá nie je spôsobilá robiť žiadne právne úkony.
Úrad sa stotožnil so závermi znaleckého dokazovania, ako aj s vyjadrením právneho názoru okresného

súdu, že v prípade A. B. je možné uplatniť aj iné menej zasahujúce opatrenia na ochranu jeho práv
a právom chránených záujmov, napr. v ustanovení hmotnoprávneho opatrovníka pre konkrétny právny
úkon. Úrad sa stotožnil aj s vyjadrením okresnej prokuratúry s dôrazom na Dohovor, ktorého cieľom
je presadzovať, ochraňovať a zabezpečovať plnohodnotný a rovný výkon ľudských práv a základných
slobôd pre všetky osoby so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich dôstojnosti bez akejkoľvek

diskriminácie na základe zdravotného postihnutia.

27. K vzájomne doručovaným vyjadreniam subjektom zúčastneným na konaní sa okresná prokuratúra
vyjadrila tak, že považuje rozsudok okresného súdu za správny, pretože bolo rozhodnuté v súlade so
závermi znaleckého dokazovania s návrhom na jeho potvrdenie.

28. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zotrval na odvolaní.

29. Procesná opatrovníčka súhlasila s vyjadrením okresnej prokuratúry, ako aj úradu.

30. Navrhovateľ v podaní zo dňa 11.04.2025 uviedol, že znalec nehovorí pravdu, ak tvrdí, že vyšetrovaný
jeschopnýrámcovochápaťzmyselsúdnehokonania.Znalecneuviedol,žepochopenieuvyšetrovaného
je na úrovni 6 až 9 ročného dieťaťa, pričom vyšetrovaný A. nebude čeliť medicínskemu, ale môže čeliť
právnemu, alebo faktickému ľudskému útoku, pred ktorým vyšetrovaný A. nemá pri tomto rozhodnutí
súdnu ochranu. Mentálne poškodenie u vyšetrovaného A. je potvrdené lekárskymi správami od

narodenia - je s postihnutím detská mozgová obrna bez možnosti zlepšenia v bežnom fungovaní, čo
potvrdil v konečnom dôsledku aj znalec v znaleckom posudku. V mentálnej stabilite 6 až 9 ročného
dieťaťa vyšetrovaný potrebuje ochranu a pomoc, čo mu znalec v znaleckom posudku odmietol dať
a pokiaľ má vyšetrovaný mentálnu úroveň dieťaťa, potrebuje ochranu opatrovníka s povinnosťami
opatrovníka podľa § 275 CMP. Vyšetrovaný okrem nehnuteľností vlastní aj peňažné prostriedky, a to

z titulu dedenia po jeho matke, je poberateľom invalidného dôchodku a sociálnych dávok, vlastní
aj šperky zo žltého kovu a tento druh majetku nie je chránený zákonom tak, ako sa poukazuje na
spoluvlastnícke právo navrhovateľa a vyšetrovaného k nehnuteľnostiam. K negatívnemu vzťahu A.
s navrhovateľom ako otcom, navrhovateľ uviedol, že takéto stanovisko syna A. ako vyšetrovaného sa
ho hlboko dotklo, avšak ako otec sa o neho staral od narodenia až do smrti jeho matky, kedy príbuzní A.

odviezli a následne bránili navrhovateľovi v kontakte s ním. To, čo uviedol A. vo vzťahu k navrhovateľovi
ako k otcovi, je, podľa navrhovateľa, výsledok manipulácie procesnej opatrovníčky s dospelým A., ktorý
má 29 rokov, avšak v mentálnom veku dieťaťa 6 až 9 rokov. Návrh bol zo strany navrhovateľa podaný
v súlade s hmotnoprávnou, ako aj procesnoprávnou stránkou v danej veci. Navrhovateľ uviedol, ženedôveruje príbuzným, v starostlivosti ktorých je jeho syn – A. v súčasnosti, ale bol ochotný súhlasiť
s tým, pokiaľ má A. k nemu negatívny vzťah a nechce žiť s navrhovateľom ako otcom, tak aby zostal žiť
u týchto príbuzných. Znalecký posudok v konaní je dôkazom kľúčovým, na ktorý je súd odkázaný, a preto

je nevyhnutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Znalecký posudok
vypracovaný v tejto veci uvedené parametre nemá, preto navrhovateľ žiadal vypracovať kontrolný
znalecký posudok a z toho dôvodu zrušiť rozsudok okresného súdu a vec vrátiť na nové konanie.

31. V ďalších podaniach navrhovateľ zotrval na návrhu zrušenia rozsudku okresného súdu a vrátenia

veci na ďalšie konanie za účelom vykonania kontrolného znaleckého posudku. Navrhovateľ nemal
v úmysle spochybňovať odbornosť znalca z odvetvia psychiatrie, avšak úrad a okresná prokuratúra sa
zaoberajú medicínskym a nie právnym problémom. Navrhovateľ zotrval na tom, že odpovede znalca
sú zmätočné, pretože A. nepotrebuje limitovanú, ale celkovú pomoc najmä pri právne významných
úkonoch. Vyšetrovaný A. netrpí duševnou chorobou, ale mentálnou retardáciou – znevýhodnením a jeho
plná spôsobilosť na právne úkony ohrozuje hlavne jeho samotného, keď s prihliadnutím na medicínsky

stabilizovanú prognózu postihnutia mu treba zabezpečiť trvalú ochranu a za stavu neobmedzenej
spôsobilosti na právne úkony u A. môže zo strany okolia dôjsť k jeho zneužitiu. A. žije v domácnosti
so svojou krstnou mamou a sesternicou, ktoré osoby sa ho snažia držať pod svojím vplyvom a izolujú
ho od tretích osôb, vrátane jeho ako otca. Je tragické pre A. a absolútne škodlivé, ak mu bránia
v socializácii. Tvrdenia okresnej prokuratúry sú formálnym citovaním pojmov, používaných v obdobných

právnych vyjadreniach. Rozdiel medzi duševnou chorobou a mentálnym znevýhodnením spočíva
v ich definíciách, príčinách, prejavoch a spôsoboch liečby. Duševná choroba je porucha psychického
zdravia, ktorú je možné liečiť a často je prechodná alebo ovplyvňuje iba určitý čas a mentálne
znevýhodneniejetrvaléasúvisísnižšímintelektomaschopnosťami,pričomvyžadujedlhodobúpodporu
a prispôsobenie. Zo zdravotnej karty vyšetrovaného bolo preukázané, že vyšetrovaný A. trpí mentálnym

znevýhodnením – mentálnou retardáciou stupňa IQ 44, čo je považované za ťažké mentálne postihnutie
a vo väčšine právnych systémov je na zabezpečenie ochrany takejto osoby nutná zákonná opatera,
aleboopatrovníctvo.Takétoosobymajúčastovýraznéobmedzeniavschopnostispracovávaťinformácie
a v rozhodovaní zvyčajne nemajú schopnosť plne pochopiť obsah zmluvy a jej právne dôsledky, a týmto
sa nezaoberal okresný súd, znalec, ani ďalšie subjekty zúčastnené na konaní.

32. K podaniam navrhovateľa, okresnej prokuratúry a úradu sa vyjadrila procesná opatrovníčka tak,
že okresná prokuratúra dbala nad zákonnosťou konania a úrad vstúpil do konania na základe žiadosti
navrhovateľa, nie osoby, o ktorej spôsobilosti sa konalo a náležite bolo zhodnotené, že dotknutá osoba
– vyšetrovaný A. nespĺňa podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Skutočným cieľom

navrhovateľa je dosiahnuť výhody v zjavnom rozpore s účelom zákona. U vyšetrovaného A. argumentuje
starou správou, ktorá nemôže byť použitá pre konanie, napr. IQ dotknutej osoby, a to A., je v súčasnosti
okolo 50. Znevažuje vyjadrenia subjektov zúčastnených na konaní vrátane znalca, preto bolo zo strany
procesnej opatrovníčky navrhnuté potvrdiť rozsudok okresného súdu.

33. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote, a to osobou na to oprávnenou – navrhovateľom, postupom bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, posúdil napadnutý rozsudok okresného
súdu za aplikácie ust. § 65, § 66, § 67 CMP, a to v dotknutom výroku I., ktorým bol návrh navrhovateľa

na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u A. B., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 02.02.2022 zamietnutý
v spojení so závislým výrokom III. o trovách prvoinštančného konania a verejným vyhlásením rozsudku
krajským súdom bol rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

34. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané navrhovateľom bez
nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoPs/8/2025-438
zo dňa 24.06.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného

uznesenia krajského súdu dňa 24.06.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.35. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP,
pretože sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi a právnym vyhodnotením uskutočneným
okresným súdom, ktorý napadnutým rozsudkom vo výroku I. návrh navrhovateľa na obmedzenie

spôsobilostinaprávneúkonyuA.B.,nar.XX.XX.XXXXzodňa02.02.2022zamietolvspojenísozávislým
výrokom III. o trovách prvoinštančného konania. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP krajský
súd nebol povinný v odôvodnení svojho rozsudku opätovne zopakovať tie skutkové zistenia a právne
vyhodnotenia, ktoré konštatoval okresný súd a bolo postačujúce na ne len odkázať, pokiaľ rozhodnutie
okresného súdu v spojení s rozhodnutím krajského súdu predstavujú organickú jednotu z hľadiska

predmetu konania. Krajský súd za aplikácie ust. § 387 ods. 3 druhá veta CSP bol však povinný sa
vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní navrhovateľa, k čomu na základe nižšie
prijatých zhodnotení zo strany krajského súdu došlo.

36. K spôsobu konania pred krajským súdom sa uvádza, že k prejednaniu odvolania podaného
navrhovateľom nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, ak neboli zistené dôvody pre zopakovanie, alebo

doplneniedokazovaniaanevyžadovalsitoanidôležitýverejnýzáujem.Krajskýsúdmalzato,žeokresný
súd v potrebnom a dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie nevyhnutné k tomu, aby posúdil návrh
navrhovateľa, ktorým sa domáhal obmedzenia spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX.

37. Navrhovateľ v spojení aj s doplňujúcimi vyjadreniami pri postupe okresného súdu, a to vzájomného

doručovania podaní účastníkom konania za aplikácie ust. § 373 ods. 3, § 374 ods. 1, 2 CSP žiadal
zmenu rozsudku okresného súdu vo výroku I., podľa ktorej sa A. B., nar. XX.XX.XXXX obmedzí
v spôsobilosti na právne úkony v zmysle odvolacieho návrhu obsiahnutého v podanom odvolaní
navrhovateľa zo dňa 12.02.2025 a podaním zo dňa 11.04.2025 navrhovateľ žiadal rozsudok okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s návrhom na kontrolné znalecké dokazovanie.

Podstatou odvolania navrhovateľa bolo namietanie znaleckého posudku s dôrazom, že znalec na
otázku č. 3 vo svojej odpovedi neuviedol, aké právne úkony môže vyšetrovaný, a to A. B., nar.
XX.XX.XXXX vykonávať, resp. aké právne úkony nie je schopný vykonávať. Navrhovateľ v podstate
namietal v súdnom konaní vypracovaný znalecký posudok, ktorý vzhľadom k položeným jednotlivým
otázkam a odpovediam zo strany znalca hodnotil ako posudok, ktorý nie je jednoznačný, úplný,

určitý a presvedčivý a pritom predstavuje kľúčový dôkaz, aj z ktorého dôvodu navrhovateľ žiadal
vykonať nezaujaté kontrolné znalecké dokazovanie a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa navrhovateľa dôvod na obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony v prípade vyšetrovaného A. je daný a obstojí, keď z objektívneho hľadiska je u neho
vylúčená schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Navrhovateľ uviedol, že vyšetrovaný A. trpí

duševnou zaostalosťou na rozhraní ľahkého až stredne ťažkého stupňa, jeho stav nie je možné zlepšiť
farmakologicky v rozsahu dostupných medicínskych znalostí, trpí retardáciou v zmysle spomalenia,
oneskorenia, meškania, lek., psych., fyzická, mentálna retardácia a vyšetrovaný A. bol a stále je pri
jeho IQ 44 odborne vo svojej mentalite hodnotený na úrovni 6 až 9 ročného dieťaťa, naviac znaleckým
dokazovanímnebolopreukázané,čiviepísať,čítať,čivieporozumieťprečítanémutextu;jeovplyvniteľný

inými osobami, nevie, aký má dôchodok, k jeho účtu má bankomatovú kartu a nakladá s ňou príbuzný
bez akejkoľvek právnej zodpovednosti. Podľa navrhovateľa určite nie je spôsobilý uzatvárať zmluvy,
záväzky ani dohody, ku ktorým je potrebná písomná forma. Navrhovateľ okrem iného zdôraznil to, že
príbuzní vyšetrovaného A. sú potencionálne osoby, ktoré môžu doviesť A. k tomu, aby uzavrel právny
úkon, ktorý by mu škodil a mohli by tak urobiť bez akejkoľvek zodpovednosti, keď A. je vlastníkom

niekoľkých nehnuteľností, pričom súdom ustanovený opatrovník pri obmedzenej spôsobilosti na právne
úkony vyšetrovaného A. je povinný podávať polročné správy o nakladaní s majetkom takejto osoby, ktorú
povinnosť procesná opatrovníčka nemá, t.j. inštitút opatrovníka v rozsudku o obmedzení spôsobilosti na
právne úkony je úplne iný, ako inštitút procesného opatrovníka v konaní samom. Podľa navrhovateľa nie
sú tu splnené ani podmienky pre miernejšie opatrenia, než obmedzenie A. B. v spôsobilosti na právne

úkony v rozsahu navrhovanom navrhovateľom a samotný rozsudok nemá požadované odôvodnenie.

38. Primárne krajský súd uvádza, že mal spôsobilý predmet posudzovania, a to rozsudok okresného
súdu, ktorý spĺňa zákonné náležitosti vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP, ak je jasne, určito vyjadrený
rozsah dokazovania, z neho prijaté skutkové závery s následným právnym posúdením veci.

39. K odvolacím dôvodom navrhovateľa krajský súd vzhľadom k predmetu konania považoval za
potrebné poukázať na základné princípy takéhoto konania, ktoré podľa názoru odvolacieho súdudôsledne aplikoval v okolnostiach danej veci aj okresný súd, ktorý vo výsledku aj vecne správne
rozhodol, ak podľa výroku I. návrh navrhovateľa zamietol.

40. Pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony je vážnym zásahom
do jej osobnostných práv. Z tohto dôvodu súdy musia pristupovať k výkladu ust. § 10 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, ktoré zákonné ustanovenia okresný súd citoval v odsekoch 36., 37.
odôvodnenia napadnutého rozsudku, obozretne a v sporných prípadoch zvoliť skôr reštriktívny, ako
zužujúcivýklad.Prirozhodovanío(ne)obmedzeníspôsobilostinaprávneúkonyjevždypotrebnédbaťna

to, aby bol rešpektovaný Čl. 4 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, ako aj Dohovor o právach osôb so
zdravotným postihnutím (ďalej len „Dohovor“), cieľom ktorého je presadzovať, chrániť a zabezpečovať
plnéarovnakévyužívanievšetkýchľudskýchprávazákladnýchslobôdvšetkýmiosobamisozdravotným
postihnutím a podporovať úctu k prirodzenej dôstojnosti. Ani samotná skutočnosť, že osoba trpí
duševnou poruchou (zaostalosťou), nie je ešte dôvodom na obmedzenie jej spôsobilosti na právne
úkony,t.j.naobmedzeniezákladnýchpráv(právanaprávnuosobnosť,ajnaľudskúdôstojnosť),alemusí

byť vždy konkrétne uvedené, koho, resp. čo ohrozuje plná spôsobilosť na právne úkony (zachovanie
právnej osobnosti) osoby, ktorá má byť podľa návrhu obmedzená na tejto spôsobilosti. Ďalej je potrebné
odôvodniť, prečo nemožno riešiť situáciu miernejšími prostriedkami. Inak vyjadrené krajským súdom,
pri rozhodovaní o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa musí dôsledne uplatňovať
subsidiarita tohto opatrenia. Je nevyhnutné oddeliť záujmy jednotlivca, spoločnosti a štátu a preferovať

myšlienky prednosti zásadne slobodného, autonómneho jednotlivca, ktorému nesmie aj zo strany štátu
byť znemožnené realizovať svoju predstavu o šťastí vynucovaním ochrany štátu tam, kde si jednotlivec,
prípadne za pomoci rodiny, dokáže pomôcť sám. Miernejšími opatreniami môže byť zastupovanie alebo
ustanovenie opatrovníka. K obmedzeniu spôsobilosti osoby na právne úkony bude možné pristúpiť až
vtedy, ak sa vyčerpali všetky – menej represívne prostriedky, opatrenia, alebo ak sa už iné obmedzenia

nedajú použiť, resp. sa stali neúčinnými. Z uvedeného vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené, alebo je zjavné, že ich
účinnosť nebude mať žiaden dopad na dotknutú osobu.

41. Navrhovateľ, okrem iného, v odvolaní namietal, že okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a tie, ktoré vykonal, z nich vyvodil nesprávne skutkové
zistenia, naviac, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, ako aj, že okresný súd
nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. K týmto, podľa názoru krajského súdu, neopodstatneným
odvolacím dôvodom sa uvádza, že hoci je úlohou súdu podľa Čl. 6 CMP zistiť skutočný stav veci

a vykonať všetky potrebné dôkazy, konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby je
konaním,ktorévrámciCMPjeupravenéšpeciálnymi ustanoveniami§231anasl.CMP,vzmyslektorých
sa pri interpretácii a aplikácii ust. § 10 Občianskeho zákonníka nemožno obmedziť iba na text zákonného
predpisu, ale vždy je potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer, ktorým je predovšetkým rešpektovanie
ľudskej dôstojnosti. V medziach ústavného významu práv človeka sa v konaní o obmedzení spôsobilosti

naprávneúkonyprimárnesledujezáujemsamotnéhodotknutéhočlovekaaažnáslednezáujemverejný,
či tretích osôb. Aj tento ústavnoprávny rámec okresný súd pri svojom rozhodovaní akceptoval. Odvolací
súd zdôrazňuje, že v zmysle ust. § 10 Občianskeho zákonníka môže dôjsť k obmedzeniu spôsobilosti
na právne úkony len v tom prípade, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná,
nie je vôbec schopná robiť právne úkony, resp. je schopná robiť len niektoré právne úkony. Na základe

riadne a úplne vykonaného dokazovania neboli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu podaného
navrhovateľom a pred okresným súdom vykonané dôkazy nepreukázali, že by obmedzením spôsobilosti
na právne úkony u osoby A. B., nar. XX.XX.XXXX mal byť primárne sledovaný záujem dotknutej osoby
(primerane Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 313/2012).

42. Výsledky dokazovania pred okresným súdom, t.j. dôkazy vyhodnotené tak v jednotlivosti, ako aj
komplexne, dali relevantný základ pre zamietnutie návrhu navrhovateľa, ak posudzovaná osoba A. B.,
ktorý je synom navrhovateľa, za asistencie svojej rodiny zvláda svoju existenciu tak, ako to vyplýva
z vecne správnych záverov odôvodnenia rozsudku okresného súdu v odseku 47., a to za pomoci svojej
krstnej mamy a sesternice. Zo znaleckého dokazovania, Znalecký posudok č. 04/2024 vypracovaný

okresným súdom ustanoveným znalcom, vyplynulo, že v dôsledku duševnej zaostalosti je A. B.
limitovane schopný zodpovedne vybavovať svoje záležitosti samostatne, pri úkonoch presahujúcich
jeho zdravotným stavom limitovanú kapacitu vyžaduje pomoc a podporu okolia, pričom pri náležitej
podpore a pomoci je schopný pochopiť význam a zmysel právnych úkonov a s podporou a pomocou sakvalifikovane rozhodnúť, či právny úkon uzatvoriť chce, alebo nechce. Krajský súd v zhode so záverom
okresného súdu je názoru, že práve podporou rodiny, v ktorej starostlivosti sa A. B. nachádza, je možné
prekonávať limity v dôsledku jeho duševnej zaostalosti.

43. Krajský súd opätovne zdôrazňuje, že obmedzenie spôsobilosti človeka vykonávať právne úkony
predstavuje mimoriadne závažný zásah do jeho osobného statusu, a preto zákonná úprava presne
stanovuje podmienky, za ktorých k obmedzeniu spôsobilosti človeka na právne úkony môže dôjsť.
Dôvodompreobmedzeniespôsobilostinaprávneúkonymôžebyťvzmysleust.§10ods.1Občianskeho

zákonníka výlučne len duševná porucha, ktorá nie je len prechodná, ak dosiahne taký stupeň, že
človeku bráni v určitých záležitostiach konať. K rozhodnutiu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony
sa musí pristupovať so zreteľom k subjektívnemu hľadisku v tom smere, že nie je rozhodné, o akú
diagnózu duševnej poruchy v konkrétnom prípade ide, ale je relevantné, ako sa prejavuje v psychickej
spôsobilosti konkrétnej osoby, t.j. či ide o tak podstatnú odchýlku od normálneho psychického vývoja
človeka, ktorá mu v určitom rozsahu bráni postarať sa o vlastné záležitosti. V odôvodnení súdnych

rozhodnutíoobmedzenísvojprávnostisavyžaduje,abybolokonkrétneuvedené,koho,resp.čoohrozuje
plná svojprávnosť osoby obmedzovanej a tiež je potrebné uviesť, prečo nie je možné situáciu riešiť
miernejšími prostriedkami a v prípade súdneho rozhodnutia, ktorým je zamietnutý návrh na obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony u konkrétnej osoby, je nevyhnutné uviesť, či za plnej svojprávnosti je osoba
ohrozená a súčasne, že situáciu u konkrétnej osoby je možné riešiť aj miernejšími prostriedkami.

44. Krajský súd nezistil dôvody na zásah do osobného statusu posudzovanej osoby A. B. jeho
obmedzením v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu, ako žiadal navrhovateľ. Dodáva sa, že
samotná existencia duševnej poruchy na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nestačí, t.j., ak
aj posudzovaná osoba A. B. trpí duševnou zaostalosťou na rozhraní ľahkého až stredne ťažkého

stupňa (na rozhraní ľahkého až stredne ťažkého stupňa mentálnej retardácie), ktorá porucha je trvalého
charakteru, ďalším predpokladom je, že táto trvalá porucha by celkom vylučovala schopnosť A. B.
uskutočňovať právne úkony, čo nebolo preukázané komplexne vykonaným dokazovaním.

45. Navrhovateľ v odvolaní namietal na základe odpovedí znalca znalecký posudok, ktorý nedáva

podklad pre rozhodnutie v súdnom konaní, ak podľa navrhovateľa znalec neodpovedal na otázku, a to,
aké právne úkony môže vyšetrovaný vykonávať, resp. aké právne úkony nie je schopný vykonávať.
Odvolací súd sa oboznámil so Znaleckým posudkom č. 04/2024 zo dňa 30.08.2024 (ďalej len „znalecký
posudok“), vypracovaným znalcom F. F. L., zapísaným v zozname znalcov v odbore Zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie Psychiatria a na rozdiel od námietok navrhovateľa má za to, že je dôkazom,

ktorým boli zodpovedané otázky okresného súdu uložené uznesením č.k. BN-6Ps/3/2022-191 zo dňa
02.04.2024. Je zákonité, že ak znalec na otázku č. 3 zodpovedal tak, že u vyšetrovaného A. B. stupeň
narušenia intelektu a kognitívnych schopností nenadobudol takú závažnosť, ktorá by odôvodňovala
obmedzenie právnej spôsobilosti v akejkoľvek oblasti života a nie je nutnosť pristúpiť k obmedzeniu
schopnosti konať, prejavovať svoju vôľu v akejkoľvek oblasti života, aj keď takéto konanie predpokladá

podporu zo strany okolia a u vyšetrovaného A. B. postačuje iné miernejšie riešenie, napr. formou
podporného rozhodovania,akdoposiaľvyšetrovanýbolschopnýprežiťsvojživotspodporouapomocou
okolia bez výskytu spochybniteľných rozhodnutí, tak následne podľa názoru krajského súdu nebol
priestor špecifikovať právne úkony, ktoré môže vykonávať, resp. ktoré nie je schopný vykonávať, ktorá
špecifikácia právnych úkonov nastupuje až v prípade, ak by znalec vyjadril záver, že je nutné obmedziť

spôsobilosť na právne úkony vyšetrovaného a v akom rozsahu.
Krajský súd na základe obsahových náležitostí znaleckého posudku nezistil to, čo namietal navrhovateľ
v odvolaní, že nie je možné z neho vychádzať a ani jeho zaujatosť. Krajský súd uvádza, že závery
znaleckého posudku sú jasne a odborne formulované pre účely daného súdneho konania. V takomto
konaníjesúdpovinnýuskutočňovaťajinédôkazyakoznaleckýposudokzodborupsychiatrie,atonajmä

výsluch potenciálne postihovaného človeka (k čomu pred okresným súdom došlo), dôkazy smerujúce
kposúdeniujehomnohovrstevnýchsociálnychaprávnychinterakcií,majetkových,rodinnýchapodobne.
To, či osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, je otázka odborná, ktorú súd nemôže
posúdiť, ale spadá do kompetencie znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia – odvetvie Psychiatria.
Tútoodbornúotázkuokresnýsúdposudzovalprávenariadenímznaleckéhodokazovaniaavychádzalzo

záverov znaleckého posudku. Hoci má znalecké dokazovanie špecifický charakter a zvláštne postavenie
medzi dôkaznými prostriedkami, zostáva jedným z možných dôkazov. Po preukázaní, že posudzovaná
osoba trpí duševnou zaostalosťou na rozhraní ľahkého až stredne ťažkého stupňa, vecne správne
okresný súd osobitnú pozornosť venoval vyhodnoteniu skutočností majúcich podstatný význam pre jehorozhodnutie, a to, či vo svojom živote napriek duševnej poruche, ktorá nie je len prechodná, je A. B.
osoba, ktorá sa vie postarať o svoje bežné potreby a či spôsobom svojho života a celkového sociálneho
a rodinného zázemia nie je ohrozená na živote a zdraví. Odvolací súd preto rovnako, ako okresný súd,

považoval za podstatné aj zistenia, v akom prostredí posudzovaná osoba žije, najmä, že žije v spoločnej
domácnosti po smrti svojej matky s krstnou mamou a sesternicou (sesternica A. F. C., ktorá v súdnom
konaní bola procesnou opatrovníčkou), ktoré osoby mu pomáhajú, poznajú jeho zdravotný stav, sú mu
nápomocné v bežnom živote po všetkých stránkach a súčasne nebolo preukázané, že by tieto osoby
konali v neprospech A. B..

Okresný súd mal za zistené, k námietke navrhovateľa, či posudzovaný A. B. vie čítať a písať, to, že
podľa vysvedčenia vystaveného Praktickou školou v J. v školskom roku 2015/2016 dosiahol v I. a aj v II.
polroku veľmi dobré výsledky vo všetkých vyučovacích predmetoch.

46. Ak zdravotný stav posudzovaného A. B. bol hodnotený v komplexe viacerých dôkazov, a to pre
vyhodnotenie zákonných podmienok vyžadovaných pre konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne

úkony, tak nie je možné izolovane a pre účely iného konania, akým je posudzovanie peňažných
príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
poukazovať na posúdenie zdravotného stavu A. B. pre toto iné konanie pred príslušným správnym
orgánom. Len súd je oprávnený obmedziť osobu v spôsobilosti na právne úkony, a to pokiaľ sú
preukázané všetky zákonné podmienky, k čomu v danej veci nedošlo, preto okresný súd vecne správne

postupoval, ak návrh navrhovateľa zamietol.

47. K odôvodneniu rozhodnutia krajského súdu sa uvádza, že nebolo potrebné, aby bola daná odpoveď
na každý odvolací argument navrhovateľa, ale len na tie, ktoré mali pre vec podstatný význam, k čomu
zo strany krajského súdu došlo. V konaní o opravnom prostriedku podľa ustálenej súdnej praxe nie

je potrebné a ani žiadúce, aby v okolnostiach danej veci krajský súd v dôvodoch svojho rozsudku
vyhodnocoval jednotlivé okresným súdom uložené otázky na znalca a jeho odpovede tak, ako to
vyjadroval navrhovateľ v odvolaní.

48. Krajský súd nezistil dôvody na doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom v zmysle

návrhu navrhovateľa vzhľadom ku komplexnosti vykonaného dokazovania pred okresným súdom,
nezistilaninesprávneprávneposúdenieveci,pokiaľokresnýsúdnazistenýskutkovýstavvecisprávnym
spôsobom aplikoval rozhodné zákonné ustanovenia, ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozsudku a tieto
aj správnym spôsobom na okolnosti danej veci interpretoval, a tým neboli zistené dôvody pre iné
rozhodnutie v odvolacom konaní, než na potvrdenie rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku

I., ktorým bol návrh navrhovateľa na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX
zamietnutý v spojení so závislým výrokom III. o trovách prvoinštančného konania za aplikácie ust. §
387 ods. 2 CSP.

49. Krajský súd dodáva, že v záhlavovej časti svojho rozsudku uviedol Krajskú prokuratúru v Trenčíne,

ktorá podaním zo dňa 30.05.2025 oznámila prebratie vstupu do konania, ktorá skutočnosť si
nevyžadovala vydanie samostatného rozhodnutia za aplikácie ust. § 13 CMP.

50. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pokiaľ neboli zistené

dôvody postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.