Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. jún 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-3S/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200158
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8019200158.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PavlaTkáčaačlenovsenátuJUDr.

Eriky Klimekovej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX, C., právne zastúpený: Mgr. Jozef Gáplovský, advokát, so sídlo A. Kmeťa 358/2, Dubnica nad
Váhom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102410607/2018 zo dňa 29.11.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a správnu žalobu.

II. Žalobcovi a žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
102410607/2018 zo dňa 29.11.2018 (ďalej aj „správna žaloba“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
Daňového úradu Prešov č. 101141964/2018 zo dňa 11.06.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)
o vyrubení rozdielu dane žalobcovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2015 vo
výške 1550,- eur (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“ a „správca dane“).

2.Užalobcubolavykonanádaňovákontrolanadanizpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobia-mesiace
január 2014 až november 2015. Za zdaňovacie obdobia február 2015, apríl 2015, jún 2015, júl 2015,
september 2015, október 2015 a november 2015 bola daňová kontrola ukončená doručením protokolu
z daňovej kontroly č. 283353/2017 zo dňa 24.03.2017.

3. Na výzvu správcu dane sa žalobca vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole svojim podaním zo
dňa 26.04.2017.

4. Správca dane vo svojom rozhodnutí neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z dodania tovaru,
ktoré bolo faktúrované faktúrou č. 1016000339, dátum vystavenia: 28.09.2015, dodávateľ: Toyota
Material Handling Slovensko, s.r.o. (ďalej aj „Toyota Slovensko“) predmet dodania: Man.vozík STAXIO
SWE 120L + BAT, Nabíjačka SMS-HF 24/30 kábel (ďalej spoločne aj „tovar“), fakturovaná suma s daňou:
9300,- eur (ďalej aj „faktúra č. 1016000339 “).

5. Dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane bolo, že i keď vyzval žalobcu preukázať, že prijal/
nadobudol tovar tak ako je uvedené na faktúre č. 1016000339, žalobca nepredložil žiaden z dôkazov,
ktorý by preukázal oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane (rozhodnutie správcu dane, s.
8).6. Žalobca podal voči rozhodnutiu správcu dane odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný, napadnutým
rozhodnutím tak ako je uvedené vyššie. Žalovaný nepriznal právo na odpočítanie dane žalobcovi

a konštatoval, že žalobca „nepodložil svoje tvrdenia dôkazmi, ktoré by potvrdzovali prijatie a využitie
nadobudnutých tovarov na podnikateľské účely“ (napadnuté rozhodnutie, s. 18). Žalobcovi teda
nebolo priznané odpočítanie dane z dôvodu nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok ním
uplatneného práva podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o dani z pridanej hodnoty“).

7. Žalobca v správnej žalobe namietal, že: (i) žalovaný neuviedol žalobcovi, ktoré konkrétne dôkazy
mal predložiť na preukázanie uplatneného práva, (ii) dôkazná povinnosť vyžadovaná od žalobcu bola
nesplniteľná, keďže požadované listinné dôkazy nemohol objektívne žalobca predložiť, (iii) správca
dane nedostatočne vykonal dokazovanie, pričom neskúmal vzťah žalobcu a jeho odberateľa Púchovský
mäsový priemysel a.s. (ďalej aj „Púchovský mäsový priemysel a.s.“), (iv) rozhodnutie správcu dane

vydal miestne nepríslušný správca dane, keďže žalobca nemal bydlisko v obvode Daňového úradu
Prešov, a preto sú vydané rozhodnutia nulitné, (v) správca dane vydal viacero rozhodnutí, pričom
daňová kontrola bola ukončená jediným protokolom, čím správca dane postupoval v rozpore s daňovým
poriadkom, (vi) nie je možné určiť, ktorého zdaňovacieho obdobia sa týka napadnuté rozhodnutie,
keďže v jeho odôvodnení sa odkazuje aj na iné zdaňovacie obdobia, (vii) žalovaný neodpovedal na

odvolacie argumenty žalobcu v napadnutom rozhodnutí, (viii) žalovaný sa ani nepokúsil získať dôkazy
týkajúce sa dodania tovaru, ktoré mal žalobca odovzdať v rámci predaja svojho podniku nadobúdateľovi
CENTRAL NETWORK COMPANY LLC (ďalej aj „CNC“), (ix) správca dane tendenčne spochybňoval
konanie žalobcu v súvislosti s predajom jeho podniku pre CNC, (x) každé plnenie od dodávateľa
Toyota bolo verifikované, keďže bol tovar dodaný konečnému užívateľovi, (xi) nie je pravda, že tovar

by nebol použiteľný na dodávky tovarov a služieb žalobcom ako platiteľom, (xii) v prípade, pokiaľ
žalovaný spochybnil nadobudnutie tovaru na vstupe, mal sa zaoberať taktiež okolnosťami dodania
tovaru na výstupe, (xiii) správca dane založil svoje závery len na povrchných zisteniach, (xiv) správca
dane nevykonal dôkazy, ktoré navrhol daňový subjekt, (xv) správca dane uprel daňovému subjektu
právo na prerokovanie pripomienok a dôkazov vo vyrubovacom konaní, keďže žalobcovi oznámil deň

prerokovania, namiesto toho, aby si tento deň dohodol so žalobcom, (xvi) v odôvodnení rozhodnutia
správcu dane je nesprávne uvedené číslo protokolu z daňovej kontroly, (xvii) odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia je všeobecné, správca dane spomína predvolania svedkov, neuvádza však, čoho sa tieto
svedecké výpovede týkali, (xviii) deklarovaní dodávatelia priznali dodanie tovarov a služieb vo svojich
kontrolných výkazoch, (xix) správca dane nevyhodnotil, či žalobca urobil všetky opatrenia, ktoré bolo

možné rozumne požadovať, aby predišiel svoje účasti na zneužívajúcom konaní.

8. Žalovaný poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Podľa žalovaného nebolo upreté
žalobcovi právo prerokovať jeho pripomienky počas vyrubovacieho konania, keďže žalobca neprejavil
záujem dohodnúť si iný termín než bol určený správcom dane. Odkaz na iné zdaňovacie obdobia

v napadnutom rozhodnutí bol odôvodnený tým, že daňová kontrola bola vykonávaná za viacero
zdaňovacích období, a preto viacero listín bolo spoločných pre tieto zdaňovacie obdobia. Podľa
odpovede zo dňa 29.11.2016, ktorou žalobca odpovedal na výzvu správcu dane č. 104225788/2016,
spísal žalobca protokol o odovzdaní jeho účtovnej dokumentácie pre CNC dňa 10.04.2016, pričom
žalobcovi bolo doručené oznámenie o daňovej kontrole už dňa 04.03.2016. Z uvedeného je zrejmé,

že žalobca nekonal obozretne a neuchoval si tieto doklady napríklad vo forme uloženia ich kópie na
USB kľúč. Pri správe daní platí prejednávacia zásada, pričom dôkazné bremeno preukázať splnenie
hmotnoprávnych podmienok práva na odpočítanie dane zaťažovalo žalobcu. Žalobca nepreukázal
nadobudnutie tovaru relevantnými dôkazmi, a teda toto dôkazné bremeno neuniesol (vyjadrenie
žalovaného zo dňa 08.07.2019).

9. Tento rozsudok bol vyhlásený dňa 12.06.2025 postupom podľa § 137 ods. 4 v spojení s § 137 ods.
3 druhá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„SSP“) vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.II.
Vybrané ustanovenia právnych predpisov

10. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, a) ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

11. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty Právo na odpočítanie dane podľa
§ 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa
vyhotovenú podľa § 71.

III.
Posúdenie správnym súdom

12. Správny súd sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím a súvisiacim administratívnym spisom ako i
súdnym spisom. Vo svetle žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom.

13. Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že žalobca bol výzvou č. 100164529/2017 zo dňa

24.01.2017 vyzvaný na predloženie dôkazov o tom, že právo na odpočítanie dane bolo v prípade
faktúry č. 1016000339 uplatnené v súlade s § 49 a § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty. Okrem
iného bol žalobca vyzvaný predložiť zmluvu, objednávku ponuky, taktiež skladovú evidenciu, evidenciu
majetku a kartu majetku. Zároveň bol žalobca vyzvaný okrem iného predložiť dôkazy o tom, kto a kedy
objednal tovar, kto prevzal tovar za odberateľa, komu a kedy bol tovar žalobcom fakturovaný a ako bolo

s tovarom naložené. Zároveň bol žalobca poučený o tom, že v prípade nepredloženia požadovaných
dôkazov, nebude preukázané riadne uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 v spojení s § 51
zákona o dani z pridanej hodnoty pri tomto zdaniteľnom obchode a toto právo nebude žalobcovi uznané.
(výzva č. 100164529/2017 zo dňa 24.01.2017, bod 7, administratívny spis č. listiny 30). Uvedeným
sa na žalobcu prenieslo dôkazné bremeno preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok práva na

odpočítanie dane pri tomto zdaniteľnom obchode.

14. Vo vzťahu k žalobnému bodu (i) správny súd ďalej pripomína, že daňové konanie vo fáze
preukazovaniahmotnoprávnychpodmienokpreodpočítaniedaneniejekonanímvyhľadávacím,aleplatí
preň prejednávacia zásada. Z uvedeného vyplýva, že správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy

svedčiace v prospech kontrolovaného daňového subjektu. Súčasne platí, že správca dane nie je ani
povinný viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu tvrdenia daňového subjektu (por.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Sžfk/4/2019, zo dňa 3. decembra 2019).

15. Správny súd ďalej konštatuje, že správcom dane požadované listinné dôkazy nemožno považovať

za neprimerané, keďže sa jedná o také dôkazy, ktorými by mal pri bežnom obchodnom styku
disponovať nadobúdateľ tovaru (žalobca), ktorý ho neskôr dodá svojmu odberateľovi. Žalobcom tvrdená
objektívna nemožnosť predloženia týchto listín bola vyvolaná postupom samotného žalobcu (ním
tvrdené odovzdanie účtovníctva pre CNC) a nie neprimeranou povahou požadovaných listinných
dôkazov. Zároveň správca dane nevyzval žalobcu len na predloženie listín, ako to žalobca v správnej

žalobe uviedol, avšak vyzval žalobcu na predloženie dôkazov (teda aj na označenie dôkazov v inej
než listinnej forme). Žalobca mal preto možnosť označiť svedkov, ktorí by poskytli dôkazné informácie
týkajúce sa označeného okruhu skutkových otázok. Prípadne žalobca mohol navrhnúť správcovi
dane, aby si zabezpečil listinné dôkazy, ktoré k týmto skutkovým otázkam majú k dispozícii Toyota
Slovensko (ako ním označený dodávateľ tovaru) a PMP (ako ním označený následný odberateľ tovaru).

V označení týchto dôkazov žalobcovi nebránilo prípadné odovzdanie účtovnej dokumentácie CNC.
Z týchto dôvodov k žalobnému bodu (ii) správny súd uvádza, že dôkazná povinnosť kladená na žalobcu
nebola nesplniteľná.

16. Žalobca podal iba čiastočné vysvetlenie k priebehu dodania tovaru, no bez toho, aby označil

resp. navrhol vykonanie konkrétneho dôkazu, ktorý by ním popisované okolnosti preukázal (odpoveď
žalobcu zo dňa 23.02.2017, administratívny spis, č. listiny 62). Takéto dôkazy žalobca neoznačil ani
vo svojom vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly (vyjadrenie žalobcu zo dňa
26.04.2017, administratívny spis č. listiny 79). Zároveň žalobca adresoval správcovi dane podaniezo dňa 10.03.2017, v ktorom uviedol, že si neuplatní právo podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového
poriadku vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam (administratívny spis,
č. listiny 69). Žalobca sám svojou pasivitou vyvolal svoju dôkaznú núdzu, čo správne konštatoval

žalovaný v napadnutom rozhodnutí (napadnuté rozhodnutie, s. 16). Preto tieto žalobné body považoval
správny súd za nedôvodné. Nemožno vytýkať správcovi dane, že neskúmal vzťah medzi žalobcom
a Púchovským mäsovým priemyslom a.s. pokiaľ žalobca sám nenavrhol vykonať dokazovanie v tomto
smere. Preto správny súd hodnotil žalobný bod (iii) ako nedôvodný.

17. K žalobnému bodu (iv) týkajúcemu sa miestnej príslušnosti správcu dane správny súd poukazuje na
§ 44 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej aj „daňový poriadok“), podľa ktorého Správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj
u daňového subjektu, ktorému je príslušný iný správca dane. Preto daňovú kontrolu žalobcu mohol
vykonať Daňový úrad Prešov aj v prípade, ak by sa bydlisko žalobcu ako fyzickej osoby nachádzalo
v územnom obvode iného správcu dane (§ 7 ods. 1 daňového poriadku). Zároveň podľa § 68 ods.

1 daňového poriadku v prípade vyrubovacieho konania platí, že vyrubovacie konanie po doručení
protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane,
ktorý začal daňovú kontrolu. Keďže u žalobcu začal daňovú kontrolu Daňový úrad Prešov, tak bol to
právetentosprávcadane,ktobolpríslušnýkonaťarozhodnúťvovyrubovacomkonaní.Ztohtodôvoduje
tento žalobný bod nedôvodný. Správny súd len na okraj podotýka, že miestna nepríslušnosť je dôvodom

nulity rozhodnutia len v prípade, ak rozhodnutie vydá obec ako miestne nepríslušný správca dane (§ 64
ods. 2 písm. a) daňového poriadku).

18. V žalobnom bode (v) žalobca namietal, že bolo vydaných viacero rozhodnutí vo vyrubovacom
konaní, napriek tomu, že malo byť vedené len jedno vyrubovacie konanie, ktorému predchádzala len

jedna daňová kontrola. Zároveň žalobca uviedol, že týmto postupom mu správca dane „ešte viac sťažil
uplatňovanie jeho práv (...) aj pri využití opravných prostriedkov a tým podávanie viacerých odvolaní,
viacerých správnych žalôb, viacerých ústavných sťažností.“ (správna žaloba, ods. 52). Žalobca netvrdil,
že niektoré z iných vyrubovacích rozhodnutí sa má týkať rovnakého zdaňovacieho obdobia a totožnej
daňovej povinnosti. Jednotlivé vyrubovacie rozhodnutia teda voči sebe navzájom nezakladali prekážku

rozhodnutej veci. Žalobca síce popísal zásah, ktorý mu takýto postup správcu dane vyvolal (sťaženie
v postupe právnej obrany vyvolané nutnosťou brániť sa samostatne voči viacerým rozhodnutiam), avšak
takéto dopady opísal iba vo všeobecnej rovine. Správny súd nemal za preukázané, že by sa vydanie
viacerých rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane skutočne zhmotnilo v konkrétnom právne významnom
zásahu do subjektívnych práv žalobcu. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že

namietaným postupom správcu dane nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

19. K žalobnému bodu (vi) správny súd uvádza, že z rozhodnutia správcu dane a napadnutého
rozhodnutia je zrejmé, ktorého zdaňovacieho obdobia sa týkajú (okrem iného táto skutočnosť vyplýva

taktiež z ich výroku). Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane jednoznačne
popisujú spornosť dodania tovaru na základe faktúry č. 1016000339. Preto správny súd nemal
za preukázanú vadu, ktorá by spochybňovala vzťah napadnutého rozhodnutia ku konkrétnemu
zdaňovaciemu obdobiu, o ktorom bolo v tomto prípade rozhodnuté. Na základe uvedeného správny súd
nepovažoval tento žalobný bod za dôvodný.

20. Žalobca ohľadom žalobného bodu (vii) nešpecifikoval, na ktorú relevantnú odvolaciu námietku mu
nebola poskytnutá odpoveď v napadnutom rozhodnutí. Z tohto dôvodu ho považoval správny súd za
irelevantný.

21. Žalobca v žalobnom bode (viii) namieta, že sa správca dane nepokúsil získať jeho účtovnú
dokumentáciu od CNC. Správca dane tento postup vo svojom rozhodnutí riadne zdôvodnil, pričom
správny súd sa s jeho vysvetlením stotožňuje (rozhodnutie správcu dane, s. 11). Obdobným predajom
podniku nedochádza k zmene v právnom postavení platiteľa dane vo vzťahu k právam a povinnostiam
zo zdaniteľných obchodov, ktoré platiteľ dane uskutočnil v minulosti pred takýmto predajom. Z tohto

dôvodu bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť, aby mal k dispozícii dôkazy preukazujúce oprávnenosť
ním uplatneného práva na odpočítanie dane v spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Žalobca
mal sám odovzdať CNC doklady vzťahujúce sa k daňovej veci, a to dokonca po tom, čo už vedel, že
bude u neho začatá daňová kontrola (rozhodnutie správcu dane, s. 10-11). Tak ako na to poukázalžalovaný vo svojom vyjadrení, žalobca mal konať s primeranou obozretnosťou a mohol si vyhotoviť kópie
dokladov, ktoré mali byť odovzdané CNC. Žalobca tak neurobil, pričom nijako nezabezpečil, aby bol
spôsobilýpredložiťpríslušnéúčtovnédokladyvzťahujúcesakdanémuzdaniteľnémuobchodu.Zatýchto

okolností nebolo povinnosťou správcu dane vlastnou vyhľadávacou činnosťou odstraňovať medzery
v dôkaznej situácii, ktoré dobrovoľne spôsobil žalobca, nutne si vedomý právnych dôsledkov svojho
konania. Dôkaznú núdzu si teda spôsobil sám žalobca a nebolo povinnosťou správcu dane za týchto
okolností dodatočne reparovať takto vzniknutý stav. Zároveň žalobca mal možnosť navrhnúť vykonanie
aj iných dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, čo sám žalobca nevyužil. Z tohto dôvodu považoval

správny súd príslušný žalobný bod za nedôvodný.

22. Vo vzťahu k žalobnému bodu (ix) nemal správny súd za preukázané, že správca dane tendenčne
spochybňoval predaj podniku žalobcom pre CNC. Takýto predaj podniku nebol dôvodom nesplnenia
hmotnoprávnych predpokladov pre priznanie práva na odpočítanie dane žalobcovi. Uvedený predaj
podniku bol okolnosťou, ktorou si sám žalobca sťažil svoju dôkaznú situáciu v daňovej veci. K uvedenej

právnej otázke sa správny súd vyjadril už vyššie. Preto správny súd nepovažoval tento žalobný bod za
dôvodný.

23. K žalobnému bodu (x) správny súd uvádza, že odovzdanie tovaru od Toyota Slovensko pre
Púchovský mäsový priemysel a.s. nepostačuje na prijatie záveru, že tovar nadobudol a následne dodal

žalobca. Pre splnenie hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane musel žalobca v prvom rade
preukázať, že on sám nadobudol právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník. Žalobca by teda musel
preukázať taký vzťah k Toyota Slovensko, z ktorého by vyplývalo, že vystupoval v pozícii odberateľa
tovaru. Priame doručenie tovaru od Toyota Slovensko pre Púchovský mäsový priemysel a.s. by inak
mohlo znamenať aj to, že tovar bol dodaný priamo medzi týmito subjektmi (bez jeho nadobudnutia

žalobcom). V prípade spornosti tejto otázky bolo na žalobcovi, aby príslušnú pochybnosť odstránil
tým, že sám preukáže vlastné nadobudnutie tovaru od Toyota Slovensko. Z tohto dôvodu nepovažoval
správny súd tento žalobný bod za dôvodný.

24. K žalobnému bodu (xi) správny súd uvádza, že žalovaný nespochybnil iba použitie tovaru na dodanie

zdaniteľnýchtovarovaslužiebžalobcom,alespochybniltaktiežsamotnénadobudnutietovaružalobcom.
Uvedené vyplýva z vyššie označených častí odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a napadnutého
rozhodnutia. Žalobca bol zdaniteľnou osobou, ktorá vykonávala ekonomickú činnosť (§ 3 ods. 2 zákona
odanizpridanejhodnoty).DodanietovaruprePúchovskýmäsovýpriemysela.s.nespadalopodniektoré
z oslobodení od dane z pridanej hodnoty. Z tohto dôvodu tvrdenie správcu dane o tom, že tovar nebol

žalobcom použitý na dodanie tovarov a služieb by samo o sebe neobstálo. Avšak žalovaný konštatoval
taktiež to, že žalobca nepreukázal nadobudnutie tovaru ako také, a preto ho žalobca nemohol použiť
na dodania tovarov a služieb. Takýto právny záver teda spochybňuje samotné nadobudnutie tovaru
žalobcom. Žalobca nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, ktorý by potvrdzoval, že skutočne nadobudol
právo nakladať s tovarom ako vlastník pri tomto tovare. Preto vyhodnotil správny súd ako vecne správny

záver žalovaného o tom, že žalobca nepreukázal nadobudnutie tovaru od Toyota Slovensko. Tento
žalobný bod preto považoval správny súd za nedôvodný.

25. K žalobnému bodu (xii) správny súd uvádza, že žalovaný ustálil vznik súvisiacej daňovej povinnosti
na strane žalobcu ako dôsledok uvedenia sumy dane na faktúre vystavenej pre Púchovský mäsový

priemysel a.s. (rozhodnutie správcu dane, s. 8) Z uvedeného dôvodu preto dostatočne ustálil vznik
daňovej povinnosti u žalobcu, i keď nepovažoval nadobudnutie samotného tovaru žalobcom za
preukázané.

26. K žalobnému bodu (xiii) správny súd uvádza, že miera objasnenia daňovej veci je v rovine

preukázania hmotnoprávnych podmienok v spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty priamo
determinovaná procesnou aktivitou a splnením dôkaznej povinnosti na strane daňového subjektu.
Z vyššie uvedených záverov správneho súdu vyplýva, že skutkové zistenia správcu dostatočne
korešpondovali pasívnemu prístupom žalobcu k splneniu vlastnej dôkaznej povinnosti počas daňovej
kontroly a nadväzujúceho daňového konania. Preto správny súd považoval tento žalobný bod za

nedôvodný.

27. Žalobca v žalobnom bode (xiv) namieta nevykonanie ním navrhnutých dôkazov, bez toho, aby tieto
dôkazy bližšie špecifikoval. Tento žalobný bod je vzhľadom na svoju všeobecnosť preto irelevantný.Správny súd zároveň podotýka, že ani z administratívneho spisu sa mu nepodarilo identifikovať žiaden
procesne účinný návrh žalobcu na vykonanie dôkazu ním adresovaný správcovi dane.

28. Správny súd k žalobnému bodu (xv) pripomína, že podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku bolo
povinnosťou správcu dane dohodnúť si so žalobcom vo vyrubovacom konaní deň prerokovania
predložených pripomienok a dôkazov. Správca dane oznámil tento deň žalobcovi (29.05.2018)
písomným úkonom označeným ako Určenie dňa prerokovania pripomienok a dôkazov vo vyrubovacom
konaní zo dňa 27.04.2018 (ďalej aj „písomný úkon zo dňa 27.04.2018“ administratívny spis, č. listiny 80).

Správny súd zistil, že v rámci textu tohto písomného úkonu správca dane uviedol: „V prípade, že Vám
uvedený deň nevyhovuje, kontaktujte správca dane DÚ Prešov, pobočka Poprad, za účelom dohodnutia
iného dňa (...)“. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal možnosť navrhnúť správcovi dane iný termín
prerokovania pripomienok a dôkazov, pričom správca dane uvedenú možnosť zmeny termínu nijako
nepodmienil. Písomný úkon zo dňa 27.04.2018 bol doručený žalobcovi dňa 23.05.2018. Žalobca mal
tedadostatočnúmožnosťnavrhnúťsprávcovidaneinývyhovujúcitermín.Daňovýporiadoknešpecifikuje

akým spôsobom možno dohodnúť termín prerokovania pripomienok a dôkazov vo vyrubovacom konaní.
V prípade, ak správca dane určil termín prerokovania pripomienok a dôkazov (avšak vo forme návrhu,
ktorý mohol daňový subjekt odmietnuť), tak takýmto postupom nevybočil z vecného rozsahu § 68
ods. 3 daňového poriadku. V neposlednom rade žalobca ani jeho zástupca sa bez ospravedlnenia
v stanovenom termíne, prerokovania pripomienok a dôkazov vo vyrubovacom konaní nezúčastnil.

Z týchto dôvodov považoval správny súd príslušný žalobný bod za nedôvodný.

29. K žalobnému bodu (xvi) správny súd uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane je
zrejmá identifikácia protokolu, z ktorého toto rozhodnutie vychádza. Správca dane vo svojom rozhodnutí
na viacerých miestach odkazuje na protokol z daňovej kontroly č. 283353/2017 zo dňa 24.03.2018

(rozhodnutie správcu dane, s. 3, s. 7, s. 10 a ďalšie). Daňová kontrola za zdaňovacie obdobie október
2015 bola ukončená doručením protokolu s príslušným označením (administratívny spis, č.l. 75).
Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo teda
nesporné, na ktorý protokol z daňovej kontroly tieto rozhodnutia odkazujú. Preto prípadné individuálne
uvedenie nesprávneho čísla za lomítkom nemalo vplyv na zrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia.

Tento žalobný bod bol preto nedôvodný.

30. K žalobnému bodu (xvii) správny súd uvádza, že v odôvodnení rozhodnutia správcu dane sa
skutočne nachádzajú všeobecné konštatovania, na ktoré poukazuje žalobca v správnej žalobe
(rozhodnutie správcu dane, s. 6). Jedná sa podľa názoru správneho súdu o izolovanú časť odôvodnenia

rozhodnutia správcu dane, ktorá je z hľadiska vyjadrenia dôvodov viažucim sa k výroku rozhodnutia
redundantná. V rozhodnutí správcu dane v nadväznosti na napadnuté rozhodnutie sú dostatočne
vyjadrené dôvody, ktoré vedú k záveru o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok na
odpočítanie dane žalobcom (rozhodnutie správcu dne, s. 7-8, s. 11-12, napadnuté rozhodnutie, s. 15 –
16, napadnuté rozhodnutie, s. 18-19). Vzhľadom k tomu, že žalobcu v tejto otázke zaťažovalo dôkazné

bremeno, tak je takáto kvalita odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dostatočná. Na preskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia teda vytýkaný nedostatok odôvodnenia rozhodnutia správcu dane (resp. táto
jeho izolovaná časť) nemá vplyv.

31. K žalobnému bodu (xviii) je potrebné uviesť, že žalobca nešpecifikoval, ktoré konkrétne daňové

doklady Toyota Slovensko a Púchovský mäsový priemysel a.s. potvrdzujú dodanie tovaru žalobcovi.
V administratívnom spise sa nenachádza výpoveď dodávateľa Toyota Slovensko resp. osoby konajúcej
za dodávateľa, ktorá by mala potvrdiť dodanie tovaru pre žalobcu. Žalobca pri daňovej kontrole
a ani nadväzujúcom daňovom konaní žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení nepredložil a ani ich
nenavrhol vykonať. Z týchto dôvodov považoval správny súd príslušný žalobný bod za nedôvodný.

32. V žalobnom bode (xix) vytýka žalobca, že správca dane nevyhodnotil, či žalobca urobil všetky
opatrenia, ktoré bolo možné rozumne požadovať, aby predišiel svoje účasti na zneužívajúcom
konaní. V daňovej veci žalobcu bolo dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane a nie účasť žalobcu na daňovom podvode alebo

zneužitie práva žalobcom. Preto skúmanie opatrení viažucich sa k predchádzaniu účasti žalobcu na
zneužívajúcom konaní (tak ako to označuje žalobca v správnej žalobe) nebolo povinnosťou žalovaného.
Tento žalobný bod preto považoval správny súd za nedôvodný.33. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí,
že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre
rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12,
§ 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997,
Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj

povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) /nález
Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39/

34. Správny súd odpovedal v tomto rozsudku na relevantné žalobné body, ktoré žalobca konkrétne
popísal a ich obsah argumentačne aspoň v minimálnej miere rozvinul. Žalobca popri týchto žalobných

bodoch v správnej žalobe taktiež iba všeobecne označil dôvody na zrušenie rozhodnutia podľa § 191
ods. 1 SSP. Správny súd k tomuto taktiež len všeobecne uzatvára, že napadnuté rozhodnutie v spojení
srozhodnutímsprávcudanetakýmitovadaminetrpí.Ďalšiedôvodyuvádzanévpodaniachaprednesoch
účastníkov konania nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie vo veci, a preto sa im
v odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne nevenoval.

35. Správny súd v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov nepriznal (a contrario §
167 SSP). Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd právo na náhradu trov konania
nepriznal,keďževovecineboliprítomnétakéokolnosti,abybolomožnénáhradutrovkonaniaodžalobcu
spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).

36. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným
uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§

139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach
v lehote 30 dní od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti.