Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/63/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424010681
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4424010681.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci obžalovaného

A. B., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 1Pv 230/24/4404
z 09.12.2024, na hlavnom pojednávaní konanom v Nových Zámkoch dňa 27.02.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.X.XXXX v C. D., trvale bytom E. F., G. H. XX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia
slobody ÚVTOS Želiezovce

j e v i n n ý, ž e

sa v presne nezistenom čase okolo 04:00 hodiny dňa 16. júna 2024 v C. D. na F. I. H. XX vlámal do
budovy bývalej Základnej školy J., ktorá je vo vlastníctve spoločnosti K. L. M., so sídlom N. H. XX/
X O. – K., toho času využívaná na základe nájomnej zmluvy len ako skladový priestor spoločnosťou
PLYNTEXs.r.o.sosídlomC.D.O.I.H.XXP.,ževošieldobudovycezpootvorenéoknonachádzajúcesa

v zadnej časti budovy v priestoroch skúšobne, kde vykopol drevené dvere, cez ktoré prešiel do vedľajšej
miestnosti, kde zo steny vytrhol železnú tyč, pomocou ktorej vypáčil drevené dvere v oblasti zámku,
vedúce von z miestnosti do priestoru chodby, odkiaľ sa presunul k ďalším dverám kancelárie, na ktorej
taktiež vykopol drevené dvere v oblasti zámku, z ktorej odcudzil 1 ks hudobnej aparatúry značky Joyo
BSK 60 spolu s puzdrom v hodnote 300,-€, 1 ks gitarového multiefektu značky ZOOM G5 v hodnote
120,-€, a 1 ks elektrickej gitary značky SPEAR Les paul Custon spolu s puzdrom v hodnote 300,- €,
následne sa presunul pred ďalšiu miestnosť, na ktorej poškodil drevené dvere tak, že ich vykopol, čím
prepoškodenú spoločnosťPLYNTEXs.r.o.sosídlomO.H.XX,C.D.spôsobilškodukrádežouvcelkovej

výške 750,- € a poškodením 4 ks drevených dverí vo výške 432,- €, pričom tak konal napriek tomu, že bol
rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky spisovej značky 2T/113/2019-1023 zo dňa 06.07.2023, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 06. júla 2023, uznaný vinným z pokračovacieho zločinu krádeže podľa
ustanovenia § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného
zákona a iné na spoločný a súhrnný trest odňatia slobody 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace so zaradením
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal vlámaním a bol za
taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

č í m s p á c h a lprečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona
v znení účinnom od 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“).

Z a t o s a o d s u d z u je

Podľa 212 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa

§ 37 písmeno m) Trestného zákona) na trest odňatia slobody 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno c), odsek 4 Trestného zákona a § 74 odsek 1 Trestného zákona

sa obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ústavné s následným doliečovaním
ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal pod sp.zn. 1Pv/230/24/4404 dňa 09.12.2024
obžalobu na obvineného A. B. pre hore uvedený skutok, právne posúdený ako prečin krádeže podľa

§ 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, pričom na hlavnom
pojednávaní upresnil, že skutok kvalifikoval podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý je mu kladený za vinu podanou
obžalobou v tejto veci, pričom zmenu svojho postoja k žalovanému skutku v prípravnom konaní, keď

v istej jeho fáze jeho spáchanie popieral, vysvetlil tým, že namietal určité skutočnosti, chyby a procesné
nezrovnalosti, čo mu však bolo vysvetlené Generálnou prokuratúrou SR, ktoré vysvetlenie akceptuje
a preto spáchanie skutku priznáva. Súd preto obžalovanému položil otázky primerane podľa § 333
odsek 3 písmeno c), písmeno d), písmeno f), písmeno g) a písmeno h) Trestného poriadku a keďže
obžalovaný na všetky tieto mu položené otázky odpovedal kladne, súd po zistení stanoviska prokurátora

a aj poškodeného, ktorí obaja navrhli vyhlásenie obžalovaného prijať, podľa § 257 odsek 7 Trestného
poriadku vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že
dokazovanie ohľadne žalovaných skutkov sa nevykoná.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine, prijaté súdom aj s poukazom na ostatné dôkazy

zadovážené v prípravnom konaní, preukazujúce vinu obžalovaného okrem jeho samotného priznania,
súd dospel k záveru, že obžalovaný skutkom, ktorý mu kládol za vinu prokurátor podanou obžalobou,
naplnil všetky formálne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1
písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky,
subjektuisubjektívnejstránky,keďžeúmyselne(§15písmenoa)Trestnéhozákona)zasiaholdozáujmu,

chráneného Trestným zákonom, a to záujmu na ochrane majetku fyzických a právnických osôb tak,
že si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal vlámaním
a spáchal čin, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený. Súd
nemal žiadne pochybnosti ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym
konaním obžalovaného a následkom jeho činu na jednej strane a jeho úmyselným zavinením na strane

druhej. Obžalovaný naplnil zákonné znaky tohto prečinu aj po stránke materiálnej, pretože závažnosť
jehokonaniarozhodneniejenepatrná(§10odsek2Trestnéhozákona).Vkonkrétnomprípadejeurčená
predovšetkým spôsobom vykonania činu (keď obžalovaný napriek predchádzajúcemu odsúdeniu za
trestný čin krádeže sa dopustil skutku, pri ktorom prekonal vlámaním viacero dverí do miestnosti, z ktorej
odcudzil veci), jeho následky (v majetkovej sfére poškodeného), okolnosťami, za ktorých bol spáchaný,

mierou zavinenia obžalovaného a jeho zištnou pohnútkou.

Z tohto dôvodu súd obžalovaného uznal vinným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku. Súd v súlade s podanou obžalobou skutok kvalifikoval podľa Trestného zákona účinného od
06.08.2024, nakoľko tento neskorší zákon (§ 2 odsek 1 Trestného zákona) je podľa posúdenia súdu pre

obžalovaného ako celok priaznivejší, a to nie z hľadiska trestnej sadzby, ale z hľadiska všeobecnýchzásad pre ukladanie trestov, ktoré v konečnom dôsledku pre obžalovaného v tomto konkrétnom prípade
vyzneli priaznivejšie napriek tomu, že Trestným zákonom účinným od 06.08.2024 došlo pri prečine
krádeže podľa § 212 odsek 2 k zvýšeniu trestnej sadzby odňatia slobody zo 6 mesiacov až 3 roky na

trestnú sadzbu 1 až 4 roky.
Podľa § 2 odsek 1 Trestného zákona sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona
účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre
obžalovaného priaznivejšie. Pri porovnávaní toho, ktorý zákon je obžalovaného priaznivejší – nový alebo
starý, však treba oba zákony posudzovať ako celok tak, aby konečný výsledok bol pre obžalovaného

priaznivejší a starý a nový zákon je preto potrebné hodnotiť jednak z hľadiska ustanovení osobitnej časti
a jednak aj so zreteľom na ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona. Pri posudzovaní otázky, aký
zákonpoužiť,nemôžetedaísťlenoporovnanietrestnýchsankciistaréhoanovéhozákona,alerozhodný
je výsledok porovnania trestov, ktoré by boli pri použití zákonov ako celku obžalovanému za konkrétnych
posudzovaných okolností uložené. Z jednotlivých zákonov nemožno prihliadať len k ustanoveniam,
ktoré sú pre obžalovaného priaznivejšie, výnimka je možná iba v rozsahu § 2 odsek 2 Trestného

zákona (podľa ktorého možno obžalovanému uložiť iba taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon
účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre neho priaznivejšie). V prípade trestných
činov majetkovej povahy je okrem trestných sadzieb ďalším kritériom pre posudzovanie trestnosti činu
obžalovaného z hľadiska časovej pôsobnosti Trestného zákona aj výška spôsobenej škody, ktorá je
nielen kvalifikačným kritériom pri právnom posudzovaní protiprávnosti konania, ale aj jedným z hľadísk

pri určení druhu trestu a jeho výmery, prípadne pre iné meritórne rozhodnutie

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona účinného do 06.08.2024 pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri

určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom
majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na
ujmu náhrady škody, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste
aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa
odseku 6 neuloží ako samostatný.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho
správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého
následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu,

ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na
to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo
odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového
prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný alebo popri inom

treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré
boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona účinného do 06.08.2024 ak prevažuje pomer priťažujúcich

okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Novelou Trestného zákona, vykonanou zákonom č. 40/2024 Z.z. bolo s účinnosťou od 06.08.2024 ust.
§ 38 odsek 4 v hore uvedenom znení z Trestného zákona vypustené, a teda prevaha priťažujúcich
okolností nemá už za následok zvyšovanie dolnej hranice trestnej sadzby.

Podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona účinného do 06.08.2024 sa škodou malou rozumie škoda
prevyšujúca sumu 266 eur.
Podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 sa škodou malou rozumie škoda
prevyšujúca sumu 700 eur.

Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona účinného do 06.08.2024 sa páchateľ za spáchanie tohto
trestného činu potrestá odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 sa páchateľ za spáchanie tohto
trestného činu potrestá odňatím slobody na jeden rok až štyri roky.Porovnaním všetkých rozhodných ustanovení osobitnej aj všeobecnej časti Trestného zákona účinného
do06.08.2024 (včaseúčinnostiktoréhoobžalovanýžalovanýskutokspáchal)aúčinnéhood06.08.2024

súd dospel k záveru, že posúdenie skutku obžaloby podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024
je pre obžalovaného priaznivejšie napriek tomu, že v prípade prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2
Trestného zákona došlo k sprísneniu trestnej sadzby odňatia slobody zo sadzby 6 mesiacov až 3 roky
na sadzbu 1 až 4 roky.
Ako vyplýva zo znenia skutku v skutkovej vete obžaloby, obžalovaný týmto skutkom spôsobil škodu

odcudzením vo výške 750,- Eur a poškodením dverí vo výške 432,- Eur. Výška takto obžalovaným
spôsobenej škody odôvodňovala právnu kvalifikáciu skutku podľa Trestného zákona účinného v čase
jeho spáchania, t.j. do 06.08.2024 nielen ako prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a),
písmeno b), odsek 2 Trestného zákona, ale aj ako prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245
odsek 1 Trestného zákona, spáchaného s ním v jednočinnom súbehu, pričom takto bolo obžalovanému
v prejednávanej veci aj vznesené obvinenie. K zmene právnej kvalifikácie skutku „iba“ na prečin krádeže

podľa 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona došlo z dôvodu
posúdenia skutku podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 práve preto, že s účinnosťou od
06.08.2024 došlo k zvýšeniu výšky malej škody ako kvalifikačného kritéria z 266 Eur na 700 Eur, a teda
pri posúdení skutku podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 už tento nenapĺňa znaky prečinu
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, ale „iba“ jedného trestného činu.

Posúdenie skutku podľa neskoršieho Trestného zákona však nie je pre obžalovaného priaznivejšie iba
z tohto jedného hľadiska, ale aj z hľadiska výšky jeho trestným činom spôsobenej škody ako jedného
z kritérií, na ktoré súd musí prihliadať pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere – následku trestného
činu, keď pri posúdení skutku podľa Trestného zákona účinného do 06.08.2024 ním odcudzením
spôsobená škoda 750,- Eur predstavovala takmer trojnásobok malej škody podľa § 125 odsek 1

Trestného zákona účinného do 06.08.2024 a pri posúdení skutku podľa Trestného zákona účinného od
06.08.2024 predstavuje výšku škody, ktorá „iba“ o 49,- Eur prevyšuje malú škodu podľa § 125 odsek 1
Trestného zákona účinného od 06.08.2024.
Trestný zákon účinný od 06.08.2024 tiež v ust. § 34 odsek 4 výslovne zakotvil ako ďalšie kritérium, ktoré
súd musí zohľadňovať pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery, aj jeho správanie po trestnom čine,

jeho úsilie o náhradu škody a snahu o urovnanie s poškodeným.
Trestný zákon účinný od 06.08.2024 je podľa posúdenia súdu pre obžalovaného tiež priaznivejší preto,
že došlo k vypusteniu ust. § 38 odsek 4, podľa ktorého musel súd pri prevahe priťažujúcich okolností
zvýšiť dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. V prípade ukladania trestu obžalovanému za
spáchanie predmetného skutku, posúdeného podľa Trestného zákona účinného do 06.08.2024, t.j. ako

prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 Trestného zákona a nevyhnutne
aj ako prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, by súd musel ukladať
úhrnný trest podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, kde najprísnejšie trestným by bol prečin krádeže
podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona a v ktorom prípade by zvýšená trestná sadzba predstavovala
16 mesiacov až 3 roky, t.j. dolná hranica takto zvýšenej trestnej sadzby by bola prísnejšia ako dolná

hranica trestnej sadzby podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ktorá je 1 rok
trestu odňatia slobody.
Prevahu priťažujúcich okolností podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona účinného do 06.08.2024 by
spôsobilo konštatovanie nielen priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, t.j. fakt,
že už bol za trestný čin odsúdený ( a to vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/43/2010 za

obzvlášť závažný zločin podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného
zákona,ktoréodsúdenieniejesúčasťoupopisuskutkuvprejednávanejveci),aleajpriťažujúcejokolnosti
podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, t.j. že spáchal viac trestných činov (a to prečin krádeže
podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona v znení účinnom
do 06.08.2024 a s ním v jednočinnom súbehu spáchaný prečin poškodzovania cudzej veci podľa §

245 odsek 1 Trestného zákona účinného do 06.08.2024). Pri konštatovaní iba jednej poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona (nesplnenie podmienok pre konštatovanie ďalších
poľahčujúcich okolností, ktorých priznania sa obžalovaný domáhal, bude uvedené nižšie), by tak súd
musel obžalovanému uložiť trest odňatia slobody najmenej 16 mesiacov, naproti tomu v prípade
posúdenia skutku podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 najmenej 1 rok, naviac s možnosťou

(ajkeďniepovinnosťou)mimoriadneznížiťtrestpodtútodolnúhranicuojednutretinupodľa§39odsek5
Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v prípade prijatého vyhlásenia o vine bez toho, aby rozdielne
od Trestného zákona účinného do 06.08.2024 museli byť splnené podmienky pre mimoriadne zníženie
trestu odňatia slobody podľa § 39 odsek 1 alebo odsek 2 Trestného zákona.Vzhľadom na vyššie uvedené výsledky porovnania všetkých ustanovení Trestného zákona súd dospel
k záveru, že posúdenie skutku podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 je pre obžalovaného

priaznivejšie a preto ho uznal vinným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

S poukazom na postup podľa § 257 odsek 7 a odsek 8 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní
vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste, ochrannom opatrení a o uplatnenom nároku na náhradu
škody, a to znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.

ObžalovanýA.B.jeslobodný,otcomjednéhomaloletéhodieťaťa,zmiestatrvaléhobydliskaniesúoňom
uvádzané bližšie poznatky k jeho osobe a správaniu s tým, že sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava.
V evidencii priestupkov má obžalovaný v roku 2018 záznam pre spáchanie celkom 4 priestupkov,
z toho jedného priestupku proti majetku dňa 23.06.2018 krádežou trampolíny z neoploteného dvora
rodinného domu a tiež aj dopravného priestupku zo dňa 25.07.2018, kedy viedol ako vodič motorové

vozidlo vplyvom omamných a psychotropných látok. Z hodnotenia obžalovaného z výkonu väzby
v prejednávanej veci (ktorú vykonával do 16.12.2024) a z následného výkonu trestu odňatia slobody súd
zistil, že počas výkonu väzby správanie obžalovaného nebolo vždy na požadovanej úrovni – užíval liek
inak, ako predpísal lekár, porušil príkaz príslušníka zboru a zásady slušného správania, disciplinárne
počas výkonu väzby potrestaný ani odmenený nebol. Počas výkonu trestu odňatia slobody je jeho

správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni, nebol disciplinárne potrestaný ani odmenený, zapája
sa do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti súvisiacich s udržiavaním čistoty ubytovacích priestorov.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný sa v minulosti opakovane dopustil úmyselnej trestnej
činnosti, a to už aj ako mladistvý.
Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T43/2010 z 01.04.2010, právoplatným dňa

01.04.2010, bol obžalovaný uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona a bol mu uložený trest
odňatia slobody 5 rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Obžalovaný bol z výkonu tohto trestu podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu

Trnava sp.zn. 5pp/93/2013 z 12.09.2013 za určenia skúšobnej doby 3 roky. Výkon zvyšku trestu odňatia
slobody obžalovanému už nebol nariadený.
Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/113/2019 z 06.07.2023, právoplatným dňa
06.07.2023, bol obžalovaný v celkom 8 bodoch uznaný vinným z pokračovacieho zločinu krádeže podľa
§ 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona,

z časti samostatným konaním a z časti spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, v bodoch
1,2,3, 7 a 8 v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom porušovania domovej slobody podľa §
194 odsek 1 Trestného zákona, z časti samostatným konaním a z časti spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona, v bode 2 v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného

zákona a v bode 6 v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek
1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Za to mu súd uložil spoločný
a súhrnný trest odňatia slobody 5 rokov a 4 mesiace so zaradením na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. V rámci ukladania spoločného trestu súd podľa § 41
odsek 3 Trestného zákona zrušil výroky o vine, výroky o treste a s nimi súvisiace výroky skorších

obžalovaného odsudzujúcich rozhodnutí, a to rozsudku Okresného súdu Nové Zámky vo veci sp.zn.
2T/130/2018, rozsudku Okresného súdu Nitra vo veci sp.zn. 4T/41/2019, rozsudku Okresného súdu
Nitra vo veci sp.zn. 21T/67/2019, trestného rozkazu Okresného súdu Nitra vo veci sp.zn. 21T/69/2020
a rozsudku Okresného súdu Levice vo veci sp.zn. 1T/7/2020. V rámci ukladania aj súhrnného trestu
bol u obžalovaného podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušený výrok o treste trestného rozkazu

Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 3T/85/2020 z 03.08.2020, právoplatného dňa 01.09.2020, za
spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno b), odsek 2 Trestného zákona, prečinu
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, prečinu krádeže podľa § 212 odsek
1 písmeno g) Trestného zákona, prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného
zákona a zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno c)

Trestného zákona.
Uznesením Okresného súdu Levice sp.zn. 2Pp/28/2023 z 05.09.2023, právoplatným dňa 05.09.2023,
bol obžalovaný podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu vo veci
Okresného súdu Bratislava III. sp.zn. 3T/85/2020 za určenia skúšobnej doby 2 roky a probačnéhodohľadu v trvaní 18 mesiacov a s povinnosťou sa zamestnať a preukázateľne sa uchádzať
o zamestnanie.
Dvomi z rozsudkov, ktorých výroky o vine ako aj všetky ostatné výroky boli zrušené v rámci ukladania

spoločného trestu, a to rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/130/2018 a rozsudkom
Okresného súdu Nitra sp.zn. 21T/67/2019, bolo obžalovanému uložené aj ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou, vo veci Okresného súdu Nitra sp.zn. 21T/67/2019 však bolo dňa 29.05.2023
od výkonu tohto liečenia u obžalovaného upustené pred jeho začatím.
Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/113/2019 z 19.09.2024, právoplatným dňa

11.12.2024 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn. 2To/74/2024 z 11.12.2024, bol
postupom podľa § 405b odsek 1 Trestného poriadku vyššie citovaný rozsudok Okresného súdu Nové
Zámky sp.zn. 2T/113/2019 z 06.07.2023 vo výroku o treste zrušený a obžalovanému bol za zostávajúce
trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona a za ktoré mu bol uložený
spoločný a súhrnný trest (t.j. okrem prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného
zákona a prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno g) Trestného zákona) uložený ako primeraný

trest rovnaký trest odňatia slobody 5 rokov a 4 mesiace so zaradením na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia a bolo tiež zopakované zrušenie výroku o treste trestného
rozkazu Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 3T/85/2020. Obžalovaný aktuálne uvedený trest odňatia
slobody vykonáva.

Súd za podmienok podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký
posudok znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria B. A. O., ktorý v jeho záveroch
skonštatoval, že obžalovaný je osobu závislou na viacerých psychoaktívnych látkach, pričom u neho
ide o plne rozvinutú závislosť. Znalec znaleckým vyšetrením nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali
skúmanie duševného stavu obžalovaného vo vzťahu k vyšetrovanému trestnému činu. Podľa znalca je

pobyt obžalovaného z psychiatrického hľadiska potencionálne nebezpečný pre spoločnosť, pokiaľ bude
užívať psychoaktívne látky a odporučil mu preto uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou
formou.

Odborným vyjadrením bola hodnota obžalovaným odcudzených vecí vyčíslená nasledovne: hudobná

aparatúra zn. Joyo BSK 60 na sumu 300,- Eur, elektrická gitara zn. SPEAR Les paul Custon na sumu
330,- Eur (ktoré boli poškodenému vrátené) a gitarový multiefekt zn. ZOOM G5 na sumu 120,- Eur.
Odborným vyjadrením bola hodnota obžalovaným poškodených 4 ks dverí ohodnotená sa sumu celkom
432,- Eur.

Konateľ poškodenej právnickej osoby uplatnil nárok na náhradu škody už v prípravnom konaní a po
prednesení obžaloby na hlavnom pojednávaní uviedol, že tento naďalej uplatňuje, ale nie v plnej výške,
nakoľko dvere si opravili vo vlastnej réžii a trval na náhrade škody vo výške 250,- Eur, ako spočívajúcej
v náhrade škody za odcudzený multiefekt, ktorý im nebol vrátený a v náhrade škody vo zvyšnej časti
v podobe nákladov na opravu poškodených dverí.

Na tomto hlavnom pojednávaní bola obžalovaným predložená dohoda o náhrade škody obžalovaného
s poškodeným s tým, že obžalovaný sa zaviazal poškodenému nahradiť škodu vo výške 552,- Eur
v splátkach po 20,- Eur mesačne počnúc mesiacom apríl 2025.
Poškodený súdu dňa 26.02.2025 doručil oznámenie o úhrade škody s tým, že po hlavnom pojednávaní
dňa 05.02.2025, na ktorom uviedol, že uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 250,- Eur,

obžalovanému následne navrhol, že pokiaľ mu uhradí 200,- Eur, bude to pre poškodeného postačujúce
a nebude ďalej požadovať už žiadnu ďalšiu náhradu škody s tým, že dňa 24.02.2025 mu bola na účet
pripísaná suma v takejto výške, z ktorého dôvodu považuje škodu za uhradenú v plnej výške. Poškodený
súčasne súdu predložil potvrdenie o úhrade sumy 200,- Eur B. B. dňa 24.02.2025.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému, pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere, v súlade s ust. § 34
Trestnéhozákonaprihliadolnaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť jeho nápravy, jeho správanie po
spáchaní činu a ostatné zákonné kritériá.

Tak, ako súd uviedol vyššie, u obžalovaného toho času zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa §
36 písmeno l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval) a aj
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, pretože už bol za trestný čin odsúdený
( a to konkrétne vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/43/2010). Priťažujúcu okolnosť podľa §37 písmeno h) Trestného zákona súd obžalovanému priznať nemohol, pretože skutok kvalifikoval podľa
Trestného zákona účinného od 06.08.2024, t.j. výlučne ako prečin krádeže podľa§ 212 odsek 1 písmeno
a), písmeno b), odsek 2 Trestného zákona tak, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný sa domáhal priznania mu celého radu aj ďalších poľahčujúcich okolností podľa § 36
Trestného zákona, na ktorých priznanie však súd nevzhliadol podmienky.

Súd nezistil podmienky pre priznanie obžalovanému poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno a)

Trestného zákona, t.j. že by mal spáchať čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení. Silným
citovým rozrušením sa totiž rozumie stav duševného rozpoloženia obžalovaného, ktorý nepriaznivo
ovplyvňuje rozumovú alebo vôľovú zložku konania obžalovaného, znižuje preto mieru jeho zavinenia
ako aj stupeň závažnosti jeho konania, v čom sa tento stav podobá stavu zmenšenej príčetnosti,
ale nedosahuje jeho intenzitu. Ide vlastne o krátkodobú duševnú poruchu, ktorá môže byť vyvolaná
ochorením, silnou duševnou alebo telesnou vyčerpanosťou, prežitím nejakej vysoko negatívnej udalosti

alebo iným, na psychiku obžalovaného pôsobiacim vonkajším podnetom, najmä útokom na jeho osobu
alebo jeho najbližších. Častým prípadom konania v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení je
konanie v tzv. afekte. Príčina, ktorá stav silného citového rozrušenia vyvolala alebo podmienila, je
preto významná pre hodnotenie, či toto je ospravedlniteľné. Ak si stav silného rozrušenia zavinil sám
obžalovaný požitím alkoholu alebo omamnej látky, túto poľahčujúcu okolnosť mu nie je možné priznať.

V prejednávanej veci súd nemal preukázané, že by obžalovaný skutok spáchal v silnom citovom
rozrušení v hore uvedenom zmysle. Takýto stav obžalovaného v čase činu nevyplýva ani z jeho
výpovedí a vyjadrení v trestnom konaní, z ktorých možno vyvodiť jedine to, že obžalovaný sa mal
pohádať s priateľkou, v dôsledku čoho užil alkohol, mal sa potulovať po meste a spáchať trestný čin,
ktorého okolnosti spáchania ako aj jeho zištný motív vo svojej výpovedi podrobne opisoval. Takýto stav

obžalovaného v žiadnom prípade nezodpovedá silnému citovému rozrušeniu v čase samotného skutku
tak, ako predpokladá ust. § 36 písmeno a) Trestného zákona, a už vôbec nie ospravedlniteľnému, pričom
taký stav u obžalovaného nebol zistený ani znalcom psychiatrom v rámci skúmania jeho závislosti na
návykových látkach (ktorému v rámci znaleckého vyšetrenia opísal aj hádku s priateľkou a jej dôvody),
keďže tento v podanom znaleckom posudku jednoznačne uviedol, že u obžalovaného nezistil okolnosti

odôvodňujúce skúmanie jeho duševného stavu.

Súd rovnako nezistil podmienky ani na priznanie obžalovanému poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písmeno d) Trestného zákona, t.j. že by mal trestný čin spáchať v spojitosti s negatívnymi dôsledkami
svojej choroby, za ktorú obžalovaný označil diagnostikovanú u neho závislosť na viacerých návykových

látkach.Závislosťnanávykovýchlátkachjesíceduševnouporuchouvzmyslemedzinárodnejklasifikácie
chorôb, táto ale sama o sebe nemá forenzne relevantný vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti
ako ani na schopnosť chápať zmysel trestného konania ako ani neovplyvňuje schopnosť predpokladať
následky užitia návykových látok (strana 13 znaleckého posudku znalca B. O.). Ide pritom o ochorenie,
ktorej vznik si obžalovaný spôsobil sám dlhodobým škodlivým užívaním alkoholu a iných návykových

látok, užívaním ktorých si vytvoril na nich závislosť. Pokiaľ preto obžalovaný, súc si vedomý tejto svojej
závislosti, ktorú si sám privodil, ako aj nevyhnutne vplyvu alkoholu na jeho osobu a správanie (keďže
v minulosti sa opakovane dopustil trestnej činnosti pod vplyvom návykových látok) a pod jeho vplyvom
spáchal skutok v prejednávanej veci, nemôže mu byť táto skutočnosť na prospech pri rozhodovaní o
výmere trestu a spáchanie trestného činu pod vplyvom alkoholu priznané ako poľahčujúca okolnosť.

Obžalovaný sa dokonca domáhal priznania mu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona argumentujúc tým, že viedol riadny život, pretože pracoval 10-12 hodín denne, platil dane,
venoval sa svojej rodine a dcére, chodil do kostola, splácal dlhy, neužíval žiadne drogy a alkohol
pil menej často ako každý iný normálny človek. Základnou podmienkou pre konštatovanie vedenia

riadneho života je beztrestnosť, nepáchanie žiadnych protiprávnych deliktov a súčasne plnenie aj
ostatných povinností v rámci spoločenského a rodinného života, a to v celom doterajšom priebehu
života obžalovaného, nielen krátky, prechodný čas od prepustenia z posledného výkonu trestu odňatia
slobody do spáchania nového trestného činu. Tak, ako vyplýva z vyššie uvedenej genézy obžalovaným
v minulosti spáchanej, všetko úmyselnej trestnej činnosti, a to aj vysokej závažnosti a s poukazom na

vykonanie z časti za ňu mu uložených prísnych, niekoľko rokov trvajúcich nepodmienečných trestov
odňatia slobody, v prípade obžalovaného rozhodne nemožno jeho doterajší život hodnotiť ako riadny iba
preto, že od podmienečného prepustenia z posledného výkonu trestu odňatia slobody, t.j. od 05.09.2023
do spáchania skutku v prejednávanej veci dňa 16.06.2024, za trvania probačného dohľadu nad jehosprávaním nespáchal iný protiprávny delikt. Priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti obžalovanému bolo
preto vylúčené.

Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona, jej priznanie Trestný
zákon viaže na splnenie podmienky – pričinenie sa o odstránenie škodlivých následkov trestného
činu (t.j. o odstránenie inej ujmy spôsobenej trestným činom než majetkovej škody) alebo dobrovoľne
nahradil spôsobenú škodu (t.j. obžalovaný nahradil škodu v zmysle ust. § 124 až 126 Trestného zákona
úplne a dobrovoľne). Z uvedeného vyplýva, že priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti v prejednávanej

veci bolo viazané na dobrovoľnú a úplnú náhradu majetkovej škody obžalovaným, a o to celkovej
škody, ktorú trestným činom spôsobil, určenej podľa kritérií, uvedených v ust. § 124 až 126 Trestného
zákona. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ má súd skonštatovať, že obžalovaný nahradil dobrovoľne celú
majetkovú škodu (t.j. ujmu na majetku poškodeného, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom,
určenej cenou veci, za ktorú sa táto v čase a mieste činu obvykle predáva alebo iba za podmienky,
že výšku škody nemožno takto zistiť, z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo

obdobnej veci alebo jej uvedenie do predošlého stavu), je určujúca výška takto určenej škody podľa
§ 124 až § 126 Trestného zákona a nie dohoda obžalovaného a poškodeného na výške škody a jej
náhrade, ktorá je významná jedine pre následné rozhodovanie o uplatnenom nároku poškodeného na
náhradu škody.
V prejednávanej veci bola trestným činom obžalovaného spôsobená škoda odcudzením vo výške 750,-

Eur a poškodením 4 ks drevených dverí vo výške 432,- Eur (ktorá škoda poškodením je tiež v príčinnej
súvislosti s trestným činom). Obžalovaný poškodenému dobrovoľne vrátil hudobnú aparatúru a gitaru
v celkovej hodnote 430,- Eur. Poškodený pôvodne s obžalovaným dňa 05.02.2025 i uzavrel dohodu
o náhrade škody vo výške 552,- Eur (čo je súčet v trestnom konaní zistenej hodnoty odcudzeného
a dosiaľ nevráteného multiefektu vo výške 120,- Eur a škody poškodením dverí vo výške 432,- Eur).

Pokiaľ poškodený na hlavnom pojednávaní dňa 05.02.2025 modifikoval ním uplatnený nárok na náhradu
škodynasumu250,-Eurspoukazomnasvojpomocnúopravupoškodenýchdverí anáslednepovažoval
za splnený svoj nárok na náhradu škody úhradou sumy iba vo výške 200,- Eur, z uvedeného vyplýva, že
obžalovanýsíceuspokojilnárokpoškodenéhonanáhraduškody,avšakneuhradilcelúškoduspôsobenú
trestným činom tak, ako predpokladá ust. § 36 písmeno k) Trestného zákona a ktoré pre jej priznanie

vyžaduje úplnú náhradu majetkovej škody, ktorá bola trestným činom spôsobená, t.j. určenej v zmysle
kritérií podľa § 124 a nasl. Trestného zákona a nie dohodu obžalovaného a poškodeného. Z týchto
dôvodov súd obžalovanému túto poľahčujúcu okolnosť priznať nemohol, hoc na uspokojenie nároku
poškodeného na náhradu škody obžalovaným prihliadal pri rozhodovaní o výmere trestu tak, ako bude
nižšie uvedené.

U obžalovaného neboli splnené podmienky ani pre priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno
m) Trestného zákona, pretože trestné konanie o obžalovaným spáchanom trestnom čine nebolo začaté
na základe jeho oznámenia, ale z podnetu poškodeného, ktorý o trestnom čine informoval aj na
sociálnych sieťach, čo zistili osoby, prostredníctvom ktorých sa obžalovaný snažil odcudzené veci

predať. Obžalovaný následne poškodeného kontaktoval, inicioval stretnutie s ním za tým účelom, aby
mu vrátil časť odcudzených vecí, ktoré si poškodený naložil do vozidla a podľa vyjadrenia poškodeného
potom za ním prišla polícia. Podľa svedka K. Q. obžalovaný presviedčal poškodeného, aby stiahol
trestné oznámenie. Z obsahu spisu preto súd nezistil podmienky pre priznanie ani tejto poľahčujúcej
okolnosti obžalovanému.

Súd obžalovanému nepriznal ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona. Táto
poľahčujúca okolnosť je totiž založená na aktívnej spolupráci obžalovaného pri objasňovaní jeho trestnej
činnosti, t.j. vyžaduje sa jeho aktívna účasť pri vyšetrovaní trestnej činnosti, najmä vo forme uvádzania
dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu a jej hodnotenie je

závislé od toho, do akej miery obžalovaný sám svojim prístupom participuje na objasnení trestného činu.
Aktivite v tomto zmysle ale musí zodpovedať aj následný prístup obžalovaného k priebehu trestného
konania a naopak, za napomáhanie pri objasňovaní vlastnej trestnej činnosti nemôže zodpovedať taký
postoj obžalovaného, ktorým v neskorších štádiách trestného stíhania výsledok takejto svojej skoršej,
vec objasňujúcej, aktivity neguje, spáchanie trestnej činnosti popierajúc a úkony orgánov činných

v trestnom konaní, vykonaných na jej základe, spochybňujúc. Obžalovaný sa totiž v prípravnom konaní
k spáchaniu trestného činu vo svojej výpovedi priznal, čomu predchádzalo aj priznanie obžalovaného
pred poškodeným pri vrátení mu časti odcudzených vecí a aj pri previerke výpovede na mieste ako
podozrivého, kedy opisoval spôsob vniknutia do objektu poškodeného a odcudzenie a poškodenie vecí.Obžalovaný ale následne toto svoje priznanie znegoval, tvrdil, že jeho výsluch v procesnom postavení
obvineného takýmto spôsobom a s takýmto obsahom neprebehol, zápisnicu o tomto výsluchu ani on
nepodpísal, spáchanie trestného činu popieral s tým, že síce bol na mieste činu, ale krádež nespáchal on

a pri previerke výpovede na mieste mal byť donútený k tomu, aby ukázal miesto, kde sa mala nachádzať
gitara (návrh obžalovaného na postup podľa § 363 Trestného poriadku a jeho výpoveď pred sudcom pre
prípravné konanie dňa 10.10.2024 v súvislosti s rozhodovaním o jeho žiadosti o prepustenie z väzby).
Z týchto dôvodov súd obžalovanému nemohol priznať ani túto poľahčujúcu okolnosť.

Súd tak obžalovanému ukladal trest podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona, ktorý ustanovuje sadzbu
trestu odňatia slobody 1 až 4 roky, a to ako trest samostatný. Pokiaľ totiž obžalovaný navrhoval upustiť
od uloženia súhrnného vo vzťahu k trestu odňatia slobody, uloženého mu vo veci Okresného súdu Nové
Zámky sp.zn. 2T/113/2019, podmienky pre uloženie súhrnného trestu nie sú splnené, pretože skutok
v prejednávanej veci a trestné činy, za ktoré bol obžalovaný v označenej predchádzajúcej trestnej veci
odsúdený, neboli ním spáchané v súbehu.

Súd nielenže nevzhliadol podmienky ani pre upustenie od potrestania obžalovaného podľa § 40
Trestného zákona, ktorý postup obžalovaný rovnako navrhoval, ale takýto postup mal za vylúčený.
V zmysle ust. § 40 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona totiž ani vzhľadom na povahu obžalovaným
spáchaného prečinu, ani vzhľadom na jeho doterajší život nemožno dôvodne očakávať, že by už samo

prejednanie veci pred súdom postačovalo na jeho nápravu, keď na tú nepostačovali nielen doteraz ním z
časti vykonané aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, ale ani hrozba nariadenia zvyšku posledného
mu uloženého trestu odňatia slobody, dokonca ani za súčasne nad ním vykonávaného probačného
dohľadu.
Pokiaľ na dovŕšenie nápravy obžalovaného ponúkala záruku jeho sestra, označujúc sa dôveryhodnú

osobu, súd prioritne poukazuje na to, že aj v kontexte s ust. § 4 a 5 Trestného poriadku dôveryhodná
osoba môže ponúknuť záruku ako náhradu väzby u obvineného, záruku za nápravu obžalovaného podľa
§ 40 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona môže ponúknuť iba záujmové združenie občanov. Nad
rámec toho súd považuje za potrebné zdôrazniť, že upustenie od potrestania u obžalovaného vylučuje
jeho osoba vzhľadom na jeho doterajší život, pričom sestra obžalovaného mala aj doteraz možnosť na

obžalovaného výchovne pôsobiť, pričom toto jej výchovné pôsobenie zjavne nebolo dostatočné, keďže
obžalovaný sa znovu dopustil trestnej činnosti v prejednávanej veci.
Keďže obžalovaný nespáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, vylúčené je aj upustenie od
potrestania podľa § 40 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, pričom súd zdôrazňuje, že citované
ustanovenie dokonca výslovne vylučuje jeho uplatnenie v prípade, ak si obžalovaný stav zmenšenej

príčetnosti privodil vplyvom návykovej látky.

Súd obžalovanému vzhľadom na spáchanie trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu za úmyselný trestný čin, ukladal trest odňatia
nevyhnutne ako trest odňatia slobody nepodmienečný (§ 49 odsek 2 Trestného zákona), pričom za

dostatočnýzhľadiskaindividuálnejakoajgenerálnejprevenciepovažovalvýmerutrestuodňatiaslobody
vo výmere 1 rok. Pri úvahách o výmere trestu odňatia slobody súd zohľadňoval výrazne kritický postoj
obžalovaného k ním spáchanému trestnému činu, jeho správanie po trestnom čine, keď dobrovoľne
vrátil časť odcudzených vecí poškodenému , tiež na jeho snahu o urovnanie s poškodeným a následné
uspokojenie poškodeným uplatneného nároku na náhradu škody a aj fakt, že obžalovaným spôsobená

škoda odcudzením ako kvalifikačného momentu dosiahla iba o niekoľko desiatok Eur presiahla kritérium
škody malej. Práve tieto okolnosti viedli súd k uloženiu trestu odňatia slobody obžalovanému na samej
dolnej hranici toho času stanovenej trestnej sadzby.
Súd nemal za splnené podmienky pre upustenie od uloženia ďalšieho trestu podľa § 44 Trestného
zákona. Obžalovaný aktuálne vykonáva zvyšok dosiaľ ním nevykonaného trestu odňatia slobody vo

výmere 5 rokov a 4 mesiace, ktorý mu bol uložený vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp.zn.
2T/113/2019. Súd je však toho názoru, že tento nepodmienečný trest odňatia slobody nemožno
pokladať za dostatočný, a to nielen na nápravu obžalovaného, ale ani na ochranu spoločnosti. Tak, ako
súd už opakovane vyššie uviedol, obžalovaný trestný čin v prejednávanej veci spáchal v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na základe uznesenia Okresného

súdu Levice sp.zn. 2Pp/28/2023 z 05.09.2023. Obžalovanému tak bola opätovne poskytnutá šanca
preukázať dosiaľ ním opakovane verbalizovanú snahu po náprave, a teda prevýchovu skutočnú, a ktorá
mu bola poskytnutá napriek tomu, že už v minulosti bol vo výkone prísneho trestu odňatia slobody,
uloženého mu vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 2T/43/2010, bol z neho podmienečneprepustený a kedy síce došlo k jeho osvedčeniu v skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia,
avšak obžalovaný sa následne znovu dopustil úmyselnej trestnej činnosti, a to nielen majetkovej povahy
a charakteru zločinu, ale aj zločinu útoku na verejného činiteľa. Okresným súdom Levice bola pri

podmienečnom prepustení obžalovaného určená skúšobná doba 24 mesiacov a súčasne aj probačný
dohľad v trvaní 18 mesiacov a tiež osobitná podmienka v podobe povinnosti sa zamestnať. Obžalovaný
napriek tomu, že sa podroboval probačnému dohľadu a mal byť zamestnaný, už dňa 16.06.2024, t.j.
iba 9 mesiacov po jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody spáchal trestný
čin. Z uvedeného je zrejmé, že na obžalovaného ani doteraz ním vykonané nepodmienečné tresty

odňatia slobody, ako ani hrozba nariadenia zvyšku posledného z nich, nemala dostatočný výchovný
vplyv a preto nemožno tento posledný trest odňatia slobody považovať za dostatočný na jeho nápravu,
a už vôbec na ochranu spoločnosti pred páchaním trestnej činnosti zo strany obžalovaného. Obžalovaný
je špeciálnym recidivistom, ktorý pri svojom pobyte na slobode neustále, dokonca aj pod probačným
dohľadom, zlyháva v dodržiavaní právneho poriadku a zasahuje do zákonom chránených záujmov
fyzických a právnických osôb páchaním trestnej činnosti v rôznych sférach života spoločnosti. Z týchto

dôvodov súd vylúčil akékoľvek úvahy nielen o upustení od uloženia ďalšieho trestu u obžalovaného, ale
aj úvahy o uložení akéhokoľvek alternatívneho trestu namiesto trestu odňatia slobody.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného
činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho v súlade

s ust. § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný sa skutku v prejednávanej veci podľa vlastného vyjadrenia dopustil pod vplyvom
alkoholu, pričom podľa záverov znaleckého psychiatrického posudku je osoobu závislou od viacerých

psychoaktívnych látok. Súd preto za podmienok podľa § 73 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona
obžalovanému uložil v súlade s odporučením znalca ochranné protialkoholické liečenie. Znalec síce
odporučil obžalovanému nariadiť ambulantnú formu takého liečenia, keďže však súd obžalovanému
ochranné liečenie ukladal popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, bol povinný podľa § 74 odsek
1 veta posledná Trestného zákona (účinného od 06.08.2024, keďže podľa § 2 odsek 3 Trestného

zákona sa ochranné liečenie ako ochranné opatrenie ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa
o ochrannom opatrení rozhoduje, pokiaľ Trestný zákon neustanovuje inak) toto liečenie obžalovanému
uložiť v ústavnej forme s následným doliečovaním ambulantnou formou.

Vzhľadomnaskutočnosť,žepoškodenýpovažovalsvojnároknanáhraduškodyzauspokojenývrátením

časti odcudzených vecí a úhradou sumy 200,- Eur, súd už o nároku na náhradu škody podľa § 287
a nasl. Trestného poriadku nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok

doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l

Trestného poriadku).