Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200052
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200052.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. a JUDr. Kataríny Kučerákovej,
PhD., v právnej veci žalobcu: TATRA-AGROLEV, s.r.o., so sídlom Okružná 787/18, 058 01 Poprad, IČO:
31 729 797, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,
so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo
spisu 4686/2020-510, číslo záznamu 47494/2020 zo dňa 10.11.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
číslo spisu: 4686/2020-510, číslo záznamu: 47494/2020 zo dňa 10.11.2020 a rozhodnutie Ústredného

kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave číslo č. z. 27975/2020, č. s.
6363/2020-210zodňa19.06.2020avec vraciaorgánuverejnejsprávyprvéhostupňanaďalšiekonanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Stručný priebeh administratívneho konania

1. Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave (ďalej len „UKSUP“ alebo

„prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu v období od 29.01.2019 do 31.01.2019 kontrolu skladovania
a používania hnojív, kontrolu evidencie a používania hnojív, kontrolu zákonných postupov pri aplikácii
čistiarenských kalov, dnových sedimentov a zhodnotiteľov odpadov a kontrolu výnimiek z programu
HRIS (ďalejlen„prvákontrola“)podľazákonač.136/2000Z.z.ohnojiváchvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „zákon o hnojivách“), výsledky ktorej sumarizoval v Zázname o vykonaní kontroly typ B
(Hospodárenie v zraniteľných oblastiach) č. 4A/2019/03 – PODNET – čiastkový záznam z kontroly zo
dňa 30.01.2019 (ďalej len „záznam z prvej kontroly“). Pri kontrole bol vykonaný odber vzorky pôdy/

hnojiva,ktorábolaodobratádňa30.01.2019zparcelyč.0603/1k.ú.A.zaprítomnostiagronómažalobcu
B. C. D. (ďalej len „prvý odber“).

2. Materiál odobraný pri prvom odbere bol podrobený skúške realizovanej spoločnosťou EL spol. s r.o.,
so sídlom Radlinského 17A/052 01 Spišská Nová Ves, ako akreditovaného laboratória na vykonávanie
skúšok označených N, SN, TN (ďalej len „laboratórium EL spol. s r.o.“), pričom výsledky skúšky
preukázali, že stanovené hodnoty parametrov v ukazovateli počet baktérií Enterococaceae nevyhovujú

limitným hodnotám uvedeným v nariadení Komisie (EÚ) č. 142/2011 z 25.02.2011, ktorým sa vykonáva
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy
týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu,
a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté spodpovinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice, v platnom znení (ďalej len
„nariadenie č. 142/2011“). Výsledok skúšky sumarizovalo laboratórium EL spol. s r.o. v Protokole
o skúške č. 19/02066 zo dňa 08.02.2019 a v Protokole o skúške č. 19/02166 zo dňa 11.02.2019 (ďalej len

„protokoly zo skúšky prvého odberu“), v oboch prípadoch s dátumom prevzatia vzorky dňa 01.02.2019.
Súčasťou protokolov zo skúšky prvého odberu je Záznam o odbere vzorky zo dňa 30.01.2019 podpísaný
konateľom žalobcom.

3. UKSUP vykonal u žalobcu dňa 06.02.2019 opakovanú kontrolu (ďalej len „druhá kontrola“), výsledky

ktorej sumarizoval v Zázname o vykonaní kontroly typ B (Hospodárenie v zraniteľných oblastiach) č.
4A/2019/03 – PODNET – čiastkový záznam z kontroly zo dňa 06.02.2019 (ďalej len „záznam z druhej
kontroly“). Záznam z druhej kontroly obsahuje informáciu o prvom odbere vzorky pôdy/hnojiva zo dňa
30.01.2019 z parcely č. 0603/1 k. ú. A..

4. Dňa 15.02.2019 oznámil UKSUP žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za

porušenie § 9, § 10, § 10b a § 10c zákona o hnojivách (ďalej len „oznámenie zo dňa 15.02.2019“),
v ktorom uvádza nasledovné:

„Dňa 30.01.2019, úradnou kontrolou bola odobratá vzorka z hnojiva MLC – NATURAL vo Vašej
spoločnosti s miestom odberu E. F. XX, A., v areáli firmy TATRA-AGROLEV, s.r.o. Analýzou sa zistil

nesúlad s podmienkami certifikácie (protokoly č. 19/02166; 19/02066) z akreditovaného pracoviska EL
spol. s r.o.

Dňa 01.02.2019 bola úradnou kontrolou odobratá vzorka z hnojiva Natural Harmony v spoločnosti
BIOTIKA a.s. Slovenská Ľupča. Analýzou predmetnej vzorky sa zistil nesúlad s podmienkami certifikácie

(protokol č. 19/02139; 19/02439) z akreditovaného pracoviska EL spol. s r.o.
[...]
Na základe odobraných vzoriek OR PZ Levoča boli zistené pozitívne výsledky, ktoré boli kontrolnému
ústavu doručené dňa 15.02.2019 (protokoly o skúške č. 19/2137; 19/02589; č. 19/02588; č. 19/02136;
19/02592; č. 19/02593; č. 19/02594; č. 19/02143; č. 19/02595; č. 19/02147; č. 19/02596; č. 19/02148;

č. 19/02597). Podľa výsledkov analýz bol zistený vysoký obsah baktérií enterococaceae, ktoré sú
nevyhovujúce“ v zmysle nariadenia č. 142/2011.

5. Dňa 21.02.2019 bol žalobcovi oznámený výsledok štátnej odbornej kontroly vykonanej v dňoch
29.01.2019, 30.01.2019 a 06.02.2019, v rámci ktorej bolo zistené porušenie všeobecne záväzných

právnych a interných predpisov. Kontrolou boli stanovené nápravné opatrenia uvedené v návrhu
nápravného opatrenia, ktoré vzal žalobca na vedomie a sú súčasťou finálneho Záznamu o vykonaní
kontroly typ B (Hospodárenie v zraniteľných oblastiach) č. 4A/2019/03 – PODNET zo dňa 20.02.2019.

6. Dňa 26.02.2019 odobral UKSUP u žalobcu dve vzorky (vzorku hnojovice priamo z vozidla pred

aplikáciou do pôdy a vzorku inej kvapaliny uskladnenej oddelene od hnojovice), čo potvrdzujú Záznamy
o odbere vzorky č. 4/19/01 a č. 5/19/01 ako súčasť Inšpekčnej správy z kontroly na mieste. Výsledky
sumarizuje Protokol o skúške č. 19/04640 zo dňa 14.03.2019 a Protokol o skúške č. 19/04641 zo dňa
14.03.2019, obe s dátumom prevzatia vzorky dňa 27.02.2019.

7. Dňa 13.03.2019 UKSUP u žalobcu v meste Levoča podľa § 14 ods. 1 zákona o hnojivách vykonal
následnú štátnu odbornú kontrolu nad dodržiavaním povinností ustanovených podľa zákona o hnojivách
(ďalej len „tretia kontrola").

8. Rozhodnutím UKSUP č. OPHOZE/845/20019-011 zo dňa 12.04.2019 bola žalobcovi uložená pokuta

vo výške X.XXX,- eur za porušenie povinnosti podľa § 9 ods. 1 písm. a) až e), § 9 ods. 2 a 3, § 10 ods. 2,
4 a 5, § 10b ods. 4 písm. b) a c), § 10c ods. 1 a 6 písm. a) zákona o hnojivách. Toto rozhodnutie bolo na
základe odvolania žalobcu zrušené rozhodnutím žalovaného číslo spisu 7849/2019-510, číslo záznamu
37222/2019 zo dňa 21.08.2019 a vec bola vrátená UKSUP na nové prejednanie a rozhodnutie.

9. Rozhodnutím UKSUP č. OPHOZE/845-055/2019 zo dňa 11.11.2019 bola žalobcovi uložená pokuta
vo výške X.XXX,- eur za porušenie povinnosti podľa § 9 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 s poukazom na
§ 15 ods. 2 písm. d) zákona o hnojivách a podľa § 10b ods. 4 písm. b) a § 10c ods. 1 v nadväznosti
na prílohu č. 2 k zákonu o hnojivách a § 10c ods. 6 písm. a) s poukazom na § 15 ods. 3 zákonao hnojivách. Toto rozhodnutie bolo na základe odvolania žalobcu zrušené rozhodnutím žalovaného číslo
spisu 4686/2020-510, číslo záznamu 15612/2020 zo dňa 17.04.2020 a vec bola vrátená UKSUP na
nové prejednanie a rozhodnutie.

10. Rozhodnutím UKSUP č. z. 27975/2020, č. s. 6363/2020-210 zo dňa 19.06.2020 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobcovi uložená pokuta 4.000,- eur za porušenie povinnosti podľa
§ 9 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 zákona o hnojivách s poukazom na § 15 ods. 2 písm. d) zákona o
hnojivách a podľa § 10b ods. 4 písm. b) a c) a § 10c ods. 1 v nadväznosti na prílohu č. 2 k zákonu o

hnojivách a § 10c ods. 6 písm. a) zákona o hnojivách s poukazom na § 15 ods. 3 zákona o hnojivách
nasledovne (skratky uvedené v tejto časti zaviedol priamo správny orgán vo výroku prvostupňového
rozhodnutia, pričom ich súd uvádza len na účel zrozumiteľnosti vymedzenia skutku a ďalej ich v texte
rozsudku nepoužíva):
Podľa § 15 ods. 2 písm. d) zákona o hnojivách, žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu
tým, že ako podnikateľ' v pôdohospodárstve,

1) ktorý skladuje hnojivá, hospodárske hnojivá, sekundárne zdroje živín alebo komposty, najmenej v
období od 29.01.2019 do 06.02.2019 ním skladované hnojivá, hospodárske hnojivá, sekundárne zdroje
živín alebo komposty neuskladňoval oddelene a nemal ich označené trvalým a čitateľným spôsobom,
čím porušoval svoje povinnosti podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o hnojivách,

2) ktorý skladuje hnojivá, hospodárske hnojivá, sekundárne zdroje živín alebo komposty, najmenej v
období od 29.01.2019 do 06.02.2019 nezabezpečil, aby nedochádzalo k miešaniu ním skladovaných
kvapalných hnojív s inými látkami, čím porušoval svoju povinnosť podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona o
hnojivách a v dôsledku toho dochádzalo k ich miešaniu s inými hnojivami, hospodárskymi hnojivami,

sekundárnymi zdrojmi živín alebo kompostmi,

3) najmenej v období od 29.01.2019 do 06.02.2019 nezabezpečoval, aby bol voľne uložený maštaľný
hnoj na poľnohospodárskej pôde dielov pôdnych blokov č. 9505/1 a 9602/1 vo štvorci G. H. s
nespevneným podkladom zhrnutý do súvislých hromád, čím porušoval svoju povinnosť podľa § 9 ods.

2 zákona o hnojivách.

Podľa § 15 ods. 3 zákona o hnojivách, žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu: ako
právnická osoba, ktorá obhospodaruje využiteľnú poľnohospodársku pôdu v zraniteľných oblastiach
podľa § 34 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej len „zraniteľné oblasti")
podľa § 2 písm. u) zákona o hnojivách (ďalej len „využiteľná poľnohospodárska pôda"), alebo ktorá
obhospodaruje využiteľnú poľnohospodársku pôdu a chová zvieratá (ďalej len „obhospodarovateľ"), tým,
že:

a) dňa 12.12.2018 vyviezol maštaľný hnoj na voľnú skládku na využiteľnej poľnohospodárskej pôde dielu
pôdneho bloku č. 9505/1 ornej pôdy I. J. G. H., ktorá sa nachádza v zraniteľnej oblasti so stredným
stupňom obmedzenia používania dusíkatých hnojivých látok a spôsobom hospodárenia v meste Levoča
(ďalej len „voľná skládka č. 9505/1"), čiže v období od 30.11.2018 do 15.02.2019, v ktorom je používanie
dusíkatých hnojivých látok v zraniteľných oblastiach zakázané podľa § 10b ods. 4 písm. b) v nadväznosti

na prílohu č. 2 k zákonu o hnojivách,

b) bezprostredne pred dátumom 29.01.2019 do ním obhospodarovanej využiteľnej poľnohospodárskej
pôdy dielu pôdneho bloku č. 0603/1 ornej pôdy vo štvorci Levoča v zraniteľnej oblasti s nízkym stupňom
obmedzenia a spôsobom hospodárenia v meste Levoča použil kvapalnú dusíkatú hnojivú látku, na

základe ktorej sa určuje zakázané obdobie od 20.10.2018 do 15.02.2019, v ktorom je používanie
dusíkatých hnojivých látok v zraniteľných oblastiach zakázané podľa § 10c ods. 1 v nadväznosti na
prílohu č. 2 k zákonu o hnojivách, porušil tento zákaz používania dusíkatých hnojivých látok,

c) na jeseň hospodárskeho roka 2017/2018 do ním obhospodarovanej využiteľnej poľnohospodárskej

pôdy dielov pôdnych blokov č. 2203/2 ornej pôdy vo štvorci Levoča v zraniteľnej oblasti so stredným
stupňom obmedzenia používania dusíkatých hnojivých látok a spôsobom hospodárenia v meste Levoča
a na jeseň hospodárskeho roka 2017/2018 do ním obhospodarovanej využiteľnej poľnohospodárskej
pôdy dielov pôdnych blokov č. 1302/1,1306/2 a 1502/1 ornej pôdy vo štvorci Levoča v zraniteľnejoblasti s nízkym stupňom obmedzenia a spôsobom hospodárenia v meste Levoča použil 25 t hnojovice
a kvapalných hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom na hektár tejto ním obhospodarovanej
využiteľnej poľnohospodárskej pôdy, ktoré v úhrne obsahovali 3,82 kg dusíka na tonu, čiže použil na

jeseň hospodárskeho roka 2017/2018 do tejto ním obhospodarovanej využiteľnej poľnohospodárskej
pôdy 95,5 kg dusíka na hektár vo forme kvapalných hospodárskych hnojív a kvapalných hnojivých látok
s organicky viazaným dusíkom, teda použil o 15,5 kg dusíka na hektár tejto ním obhospodarovanej
využiteľnej poľnohospodárskej pôdy viac, než mu umožňovalo ustanovenie § 1 ods. 6 písm. a) zákona
o hnojivách.

Ďalej, UKSUP ponecháva rozšírenie rozsahu obvinení žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku
rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „MPRV SR"),
číslo spisu 4686/2020-510, číslo záznamu 15612/2020 zo dňa 17.04.2020 v rámci druhého odvolacieho
konania:

d) maštaľný hnoj, ktorý žalobca skladoval na voľnej skládke č. 9505/1, nespracoval do začiatku obdobia
od 30.11.2018 do 15.02.2019, v ktorom je používanie dusíkatých hnojivých látok vo forme tuhých
hospodárskych hnojív a tuhých hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom v zraniteľných oblastiach
s nízkym alebo stredným stupňom obmedzenia a spôsobom hospodárenia zakázané podľa § 10b ods. 4
písm. c) v nadväznosti na prílohu č. 2 k zákonu o hnojivách, ale ho na nej počas tohto obdobia skladoval

po dobu od 12.12.2018 najmenej do 31.01.2019,

e) maštaľný hnoj, ktorý žalobca skladoval na voľnej skládke na využiteľnej poľnohospodárskej pôde
dielu pôdneho bloku č. 9602/1 trvalých trávnych porastov vo J. G. H. a čiastočne vo J. A. v zraniteľnej
oblasti s nízkym stupňom obmedzenia používania dusíkatých hnojivých látok a spôsobom hospodárenia

v meste Levoča (ďalej len „voľná skládka č. 9602/1"), nespracoval do začiatku obdobia od 30.11.2018 do
15.02.2019, v ktorom je používanie dusíkatých hnojivých látok vo forme tuhých hospodárskych hnojív a
tuhých hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom v zraniteľných oblastiach s nízkym alebo stredným
stupňom obmedzenia a spôsobom hospodárenia zakázané podľa § 10b ods. 4 písm. c) v nadväznosti
na prílohu č. 2 k zákonu o hnojivách, ale ho na nej počas tohto obdobia skladoval po dobu od 30.11.2018

najmenej do 31.01.2019,

f) v dňoch 20. a 21.10.2018 do ním obhospodarovanej využiteľnej poľnohospodárskej pôdy dielu
pôdneho bloku 1502/1 ornej pôdy o výmere 27,89 ha vo štvorci Levoča v zraniteľnej oblasti s nízkym
stupňom obmedzenia a spôsobom hospodárenia v meste Levoča použil hnojovicu podľa § 2 písm.

f) zákona o hnojivách (ďalej len „hnojovica"), čím v období od 20.10.2018 do 15.02.2019, v ktorom
je používanie dusíkatých hnojivých látok vo forme kvapalných hospodárskych hnojív a kvapalných
hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom na ornej pôde v zraniteľných oblastiach s nízkym alebo
stredným stupňom obmedzenia a spôsobom hospodárenia zakázané podľa § 10c ods. 1 v nadväznosti
na prílohu č. 2 k zákonu o hnojivách, porušil tento zákaz používania dusíkatých hnojivých látok.

11. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 27.07.2020 z dôvodu (i)
nerešpektovania právne záväzného názoru odvolacieho orgánu, ktorý vo svojich predchádzajúcich
rozhodnutiach uviedol výslovne, že k porušeniu povinností podľa § 9 ods. 1 písm. a) a b) zákona
o hnojivách zo strany žalobcu nedošlo, (ii) nesprávne zisteného skutkového stavu a (iii) porušenia

zásad pri ukladaní správnych trestov, konkrétne nedostatočného odôvodnenia výšky trestu, porušenie
absorpčnej zásady, porušenie zásady rozhodovania o správnom delikte v primeranej lehote.

II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

12. Žalovaný rozhodnutím číslo spisu: 4686/2020-510, číslo záznamu: 47494/2020 zo dňa 10.11.2020
(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol o odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu tak,
že zmenil jeho výrok tak, že uložil žalobcovi pokutu vo výške X.XXX,XX eur za spáchanie nasledovných
skutkov (skratky uvedené v tejto časti zaviedol priamo žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia,

pričom ich súd uvádza len na účel zrozumiteľnosti vymedzenia skutku a ďalej ich v texte rozsudku
nepoužíva):1) správneho deliktu podľa § 15 ods. 2 písm. d) zákona o hnojivách, ktorého skutkovú podstatu
naplnil žalobca tým, že ako podnikateľ, ktorý obhospodaruje poľnohospodársku pôdu a vykonáva
poľnohospodársku výrobu najmenej v období od 29.01.2019 do 31.01.2019 nezabezpečoval, aby bol

ňou voľne uložený maštaľný hnoj podľa § 2 písm. c) zákona o hnojivách v znení zákona č. 394/2015 Z.
z. (ďalej len „maštaľný hnoj“) na poľnohospodárskej pôde dielov pôdnych blokov č. 9505/1 a 9602/1 vo
štvorci G. H. a čiastočne vo J. A. s nespevneným podkladom zhrnutý do súvislých hromád, čím porušil
svoju povinnosť, vyplývajúcu z § 9 ods. 2 zákona o hnojivách v znení zákona č. 394/2015 Z. z.;

2) správneho deliktu podľa § 15 ods. 3 zákona o hnojivách, ktorého skutkovú podstatu ako právnická
osoba, ktorá obhospodaruje využiteľnú poľnohospodársku pôdu v zraniteľných oblastiach podľa § 2
písm. u) zákona o hnojivách v znení zákona č. 394/2015 Z. z. (ďalej len „využiteľná poľnohospodárska
pôda“), alebo ktorá obhospodaruje využiteľnú poľnohospodársku pôdu a chová zvieratá (ďalej len
„obhospodarovateľ“), naplnil tým, že:

a) dňa 12.12.2018 vyviezol maštaľný hnoj na voľnú skládku na využiteľnej poľnohospodárskej pôde dielu
pôdneho bloku č. 9505/1 ornej pôdy vo J. G. H. a čiastočne vo J. A. v zraniteľnej oblasti so stredným
stupňom obmedzenia používania dusíkatých hnojivých látok a spôsobom hospodárenia v meste Levoča
(ďalej len „voľná skládka č. XXXX/X“), teda ho na ňu vyviezol v období od 30.11.2018 do 15.02.2019, v
ktorom je používanie dusíkatých hnojivých látok podľa § 2 písm. t) zákona o hnojivách v znení zákona

č. 394/2015 Z. z. vo forme tuhých hospodárskych hnojív podľa § 2 písm. b) zákona o hnojivách v
znení zákona č. 394/2015 Z. z. (ďalej len „hospodárske hnojivo“) a tuhých hnojivých látok s organicky
viazanýmdusíkomvzraniteľnýchoblastiachsnízkymalebostrednýmstupňomobmedzeniaaspôsobom
hospodárenia zakázané podľa § 10b ods. 4 písm. b) v nadväznosti na prílohu č. 2 k zákonu o hnojivách;

b) maštaľný hnoj, ktorý skladoval na voľnej skládke č. 9505/1, nespracoval v období od 30.11.2018 do
15.02.2019, v ktorom je používanie dusíkatých hnojivých látok vo forme tuhých hospodárskych hnojív a
tuhých hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom v zraniteľných oblastiach s nízkym alebo stredným
stupňom obmedzenia a spôsobom hospodárenia zakázané podľa § 10b ods. 4 písm. c) zákona o
hnojiváchvnadväznostinaprílohuč.2kzákonuohnojivách,alehonanejpočastohtoobdobiaskladoval

v období od 12.12.2018 najmenej do 31.01.2019;

c) maštaľný hnoj, ktorý skladoval na voľnej skládke na využiteľnej poľnohospodárskej pôde dielu
pôdneho bloku č. 9602/1 trvalých trávnych porastov vo J. G. H. a čiastočne vo J. A. v zraniteľnej oblasti s
nízkym stupňom obmedzenia používania dusíkatých hnojivých látok a spôsobom hospodárenia v meste

Levoča (ďalej len „voľná skládka č. 9602/1“), nespracoval do obdobia od 30.11.2018 do 15.02.2019,
v ktorom je používanie dusíkatých hnojivých látok vo forme tuhých hospodárskych hnojív a tuhých
hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom v zraniteľných oblastiach s nízkym alebo stredným
stupňom obmedzenia a spôsobom hospodárenia zakázané podľa § 10b ods. 4 písm. c) zákona o
hnojiváchvnadväznostinaprílohuč.2kzákonuohnojivách,alehonanejpočastohtoobdobiaskladoval

v období od 30.11.2018 najmenej do 31.01.2019;

d) v dňoch 20. a 21.10.2018 žalobca do obhospodarovanej využiteľnej poľnohospodárskej pôdy dielu
pôdneho bloku č. 1502/2 - ornej pôdy o výmere 27,89 ha vo J. A. v zraniteľnej oblasti s nízkym stupňom
obmedzenia a spôsobom hospodárenia v meste Levoča použil hnojovicu podľa § 2 písm. f) zákona

o hnojivách v znení zákona č. 394/2015 Z. z., čím porušil zákaz používania dusíkatých hnojivých
látok v období od 20.10.2018 do 15.02.2019, v ktorom je používanie dusíkatých hnojivých látok vo
forme kvapalných hospodárskych hnojív a kvapalných hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom
na ornej pôde v zraniteľných oblastiach s nízkym alebo stredným stupňom obmedzenia a spôsobom
hospodárenia podľa § 10c ods. 1 zákona o hnojivách zakázané;

e) bezprostredne pred dátumom 29.01.2019 žalobca do obhospodarovanej využiteľnej
poľnohospodárskej pôdy dielu pôdneho bloku č. 0603/1 ornej pôdy vo J. A. v zraniteľnej oblasti s
nízkym stupňom obmedzenia a spôsobom hospodárenia v meste Levoča použil dusíkatú hnojivú látku v
kvapalnom stave, ktorej vzorka bola v súlade s § 14 ods. 1 zákona o hnojivách odobratá zamestnancami

UKSUP v jeho služobnom úrade počas ním vykonávanej štátnej odbornej kontroly na dodržiavanie
zákonom stanovených povinností žalobcu, ktorú vykonal UKSUP u žalobcu v dňoch 29. a 30.01.2019
a ktorá podľa výsledkov analýzy, vykonanej v dňoch 04. až 11.02.2019 obchodnou spoločnosťou EL
spol. s r.o., so sídlom: Radlinského 17A/1575, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 31 652 859, ktorá jevnútroštátnym akreditačným orgánom podľa čl. 2 ods. 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom
v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93 (Ú. v. EÚ

L 218, 13.8.2008) (ďalej len „vnútroštátny akreditačný orgán“) akreditovaným na zisťovanie obsahu
sušiny v hnojivách, pôdnych pomocných látkach a pestovateľských substrátoch metódou gravimetrie
a na odmernú analýzu hnojív, pôdnych pomocných látok a pestovateľských substrátov na obsah
dusíka v rámci posudzovania zhody podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia (ES) č. 765/2008 podľa noriem
v zmysle čl. 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra

2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/
EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES,
2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS
a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. ES L 316 14.11.2012) (ďalej
len „technická norma“), a prípadne aj podľa určitých dodatočných požiadaviek vrátane tých, ktoré sú
stanovené v príslušných sektorových systémoch, v skúšobnom laboratóriu na adrese D. XXX/XXXX,

XXX XX G. E. I., a to na vykonávanie tejto činnosti v zhode s technickou normou ISO/IEC 17025:
2017 (ďalej len „prvá analýza“), obsahovala 1,55 % sušiny a ktorej sušina obsahovala 12,13 % dusíka,
čím v období od 20.10.2018 do 15.02.2019, v ktorom je používanie dusíkatých hnojivých látok vo
forme kvapalných hospodárskych hnojív a kvapalných hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom
na ornej pôde v zraniteľných oblastiach s nízkym alebo stredným stupňom obmedzenia a spôsobom

hospodárenia zakázané podľa § 10c ods. 1 zákona o hnojivách, porušil žalobca tento zákaz používania
dusíkatých hnojivých látok;

f) na jeseň hospodárskeho roka 2017/2018 na danej pôde podľa § 2 písm. r) zákona o hnojivách do
žalobcom obhospodarovanej využiteľnej poľnohospodárskej pôdy o výmere 13,78 ha z výmery dielu

pôdneho bloku č. 2203/2 ornej pôdy vo J. A. v zraniteľnej oblasti so stredným stupňom obmedzenia
používania dusíkatých hnojivých látok a spôsobom hospodárenia v meste Levoča použil 24,804
t hnojiva podľa § 2 písm. a) zákona o hnojivách, ktoré s obchodným názvom MLC – natural, s
obsahom 21 kg dusíka na tonu, 37,895 t certifikovateľného hnojiva BMSC – natural s obsahom
5,6 kg na tonu a 275,6 t hnojovice s obsahom 2,5 kg na tonu, teda použil v úhrne 24,55 t

kvapalných hospodárskych hnojív a kvapalných hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom na
hektár tejto žalobcom obhospodarovanej využiteľnej poľnohospodárskej pôdy s úhrnným obsahom
cca 4,203665987780041 kg dusíka na tonu. Na jeseň hospodárskeho roku 2017/2018 do žalobcom
obhospodarovanej využiteľnej poľnohospodárskej pôdy použil žalobca 103,2 kg dusíka na hektár vo
forme kvapalných hospodárskych hnojív a kvapalných hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom, t.

j. použil o 23,2 kg dusíka na hektár obhospodarovanej využiteľnej poľnohospodárskej pôdy viac, než mu
umožňovalo ustanovenie § 10c ods. 6 písm. a) zákona o hnojivách, čo predstavuje v úhrne o 319,696
kg dusíka viac, než umožňuje zákon o hnojivách.

13. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný sumarizoval doterajšie skutkové zistenia na

základe výsledkov jednotlivých kontrol žalobcu, opísal podrobne priebeh administratívneho konania,
vrátane vývoja jednotlivých skutkových podstát správnych deliktov, z ktorých bol žalobca uznaný vinným
tromi rozhodnutiami UKSUP, i z ktorých bol žalobca oslobodený predchádzajúcimi dvomi rozhodnutiami
žalovaného.

14. Žalovaný uviedol, že predchádzajúcim rozhodnutím žalovaného číslo spisu 4686/2020-510, zn.
15612/2020 zo dňa 17.04.2020 podľa § 18 ods. 3 podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) upovedomilo
žalobcu, že dňom nadobudnutia právoplatnosti (doručením písomného vyhotovenia) tohto rozhodnutia
zo 17.04.2020, sa začalo nové konanie UKSUP o uložení pokuty odvolateľovi za spáchanie správnych

deliktov, za spáchanie ktorých bola napokon žalobcovi uložená pokuta podľa napadnutého rozhodnutia.
Týmto predchádzajúcim rozhodnutím žalovaného zo dňa 17.04.2020 mal byť žalobca ako odvolateľ
podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku upovedomený o možnosti vyjadriť sa ako účastník v novom konaní
pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, a že mal ako účastník tohto konania
takisto možnosť navrhnúť jeho doplnenie.

15. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty žalovaný uvádza, že v záujme o objektívne premietnutie
závažnosti hlavného skutku (správny delikt podľa § 15 ods. 3 zákona o hnojivách) do určenia výšky
pokuty žalovaný použil výmeru využiteľnej poľnohospodárskej pôdy, a to jej premietnutím do výškypokuty prostredníctvom koeficientu 100,- eur/ha. Ministerstvo takýto koeficient považuje za adekvátny,
„nakoľko pri spáchaní obdobného skutku na výmere 50 ha využiteľnej poľnohospodárskej pôdy by sa
za jeho spáchanie ako správneho deliktu § 15 ods. 3 zákona o hnojivách v znení neskorších predpisov

ukladala pokuta vo výške hornej hranice zákonnej sadzby 5000 EUR“. Takto stanovenú pokutu vo výške
X.XXX,- eur bolo potrebné upraviť podľa prevažujúceho pomeru priťažujúcich okolností spočívajúcich
v tom, že odvolateľ v tomto prípade spáchal viac správnych deliktov, za ktoré sa mu predmetným
rozhodnutím v znení tohto rozhodnutia ukladá úhrnná pokuta (deliktu podľa § 15 ods. 2 písm. d) zákona
o hnojivách „spáchaním jedného skutku a za spáchanie predmetného správneho deliktu podľa § 15 ods.

3 zákona o hnojivách v znení neskorších predpisov naplnením štyroch jeho alternatívnych skutkových
podstát spáchaním šiestich skutkov“). Pokuta určená stanoveným koeficientom (X.XXX,- eur) sa tak
zvyšuje o jednu tretinu na pokutu vo výške X.XXX,XX eur. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadalo na
závažnosť hlavného skutku podľa § 15 ods. 5 zákona o hnojivách a na prevažujúci pomer priťažujúcich
okolností podľa zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona v znení účinnom do 31.12.2019.

III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
(rozsah a dôvody žaloby)

16. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 13.01.2021, ktorou sa

domáhalpreskúmaniazákonnostinapadnutéhorozhodnutiaaprvostupňovéhorozhodnutia,ichzrušenia
a vrátenia veci na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu. Alternatívne navrhuje moderovať výšku
uloženej pokuty a túto znížiť rozhodnutím súdu. Napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím vychádza podľa žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 191 ods.
1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len

„SSP“), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/
SSP), zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
(§191ods.1písm.e/SSP)adošlokpodstatnémuporušeniuustanoveníokonanípredorgánomverejnej
správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods. 1
písm. f/ SSP).

17. Napadnuté rozhodnutie týkajúce sa porušenia povinností súvisiacich s vývozom, skladovaním
a nezhŕňaním hnoja na poľnom hnojisku v zakázanom období v zraniteľných oblastiach, aplikáciou
väčšieho množstva dusíkatých látok v jesennom období pri kvapalných organických hnojivách a
týkajúcich sa aplikácie tekutých hospodárskych hnojív tesne po začatí zakázaného obdobia v

zraniteľných oblastiach nepovažuje žalobca za správne, nakoľko nedošlo k zohľadneniu nasledovných
skutočnosti: (i) hnojivo využívané na hnojenie je výlučne organického charakteru; (ii) katastrálne územie
A. je v súčasnosti síce zraniteľnou oblasťou, no do roku 2018 sa jednalo o oblasť nepovažovanú za
zraniteľnú a v súčasnosti je uvedené katastrálne územie znova navrhnuté na vyradenie zo zoznamu
zraniteľných oblastí. Uloženie pokuty sa tak javí ako neprimerané a neplniace svoj účel. Výška uloženej

pokuty v horných hraniciach je tak neopodstatnená, nakoľko odvolací orgán nezohľadňoval tieto
poľahčujúce okolnosti, resp. sa s nimi nedostatočne zaoberal. Rovnako išlo o prvé porušenie povinností
zo strany žalobcu, pričom nešlo o úmyselné konanie.

18. Rovnako nedošlo k odôvodneniu použitia koeficientu 100,- eur/ha pôdy, kde malo dôjsť k vyššie

uvedeným porušeniam. Táto pokuta v žiadnom právnom predpise nie je upravená, resp. odvolací orgán
neodôvodnil použitie tejto sumy, pričom ani pri odôvodnení výšky pokuty neboli zohľadnené poľahčujúce
okolnosti (neúmyselné konanie a prvé porušenie povinností). Žalobca je toho názoru, že rozhodovanie
žalovaného sa opieralo o dôkazy, ktoré sa preukázali ako nepravdivé.

19. Žalobca namieta nedostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobca
vytváral novú látku. Podľa žalobcu išlo o predaplikačné zmiešavanie dvoch látok a to hnojovice
ako hospodárskeho hnojiva podľa § 2 písm. b) zákona o hnojivách a certifikovaného hnojiva
Natural Harmony ako hnojiva podľa § 2 písm. a) bod 1 zákona o hnojivách. Žalovaný v rozhodnutí
uvádza nelegislatívny pojem tzv. mikrobiologickú transformáciu výsledného produktu tohto zmiešania

(hnojovica a hnojivo Natural Harmony), pričom tento výsledný produkt bude stále produktom získaným
spracovaním a transformáciou vedľajšieho živočíšneho produktu. Žalovaný nesprávne tvrdí, že takouto
mikrobiologickou transformáciou žalobca vyprodukoval bez príslušných povolení sekundárny zdroj živín,čím sa zároveň stal neoprávneným výrobcom nového sekundárneho zdroja živín. Žalobcu nemožno
považovať za producenta.

20. V prípade oboch výrokov (porušenie povinností podľa § 15 ods. 2 písm. d) a § 15 ods. 3 zákona
o hnojivách) sa uvádza označovanie miesta spáchania deliktu prostredníctvom „štvorcov“ a pôdnych
blokov. Žalobca je toho názoru, že takéto označenie údajného miesta spáchania správneho deliktu je
vágne, nedostačujúce a zameniteľné. Odkazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
podľa ktorej výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením

miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne i evidencie iných skutočnosti, ktoré sú potrebné k
tomu, aby nemohol byt' zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho
rozhodnutia, poruší ustanovenie § 47 ods. 2 správneho poriadku. Žalobca preto tvrdí, že napádané
rozhodnutie neobsahuje zákonný výrok o spáchaní správneho deliktu a preto je napádané rozhodnutie
nepreskúmateľné a nezákonné. Domáha sa aj aplikovania zásad ukladania trestov ako aj princípov
trestného práva.

21. Žalobca namieta porušenie práva na spravodlivý proces, práva na dobrú správu vecí verejných a
rozhodovanie o správnom delikte v primeranej lehote, nakoľko v uvedenom prípade už ide o prieskum
tretieho rozhodnutia prvostupňového orgánu. Ide o neprimerane dlhé konanie zo strany odvolacieho
orgánu, nakoľko tento už dvakrát zrušil rozhodnutie UKSUP, pričom ten opakovane pochybil pri vydávaní

meritórneho rozhodnutia. Odvolací orgán mal vzhľadom na rozsiahle pochybenia, na ktoré žalobca
poukazoval, zrušiť napádané rozhodnutie a to bez vrátenia veci na opätovné konanie. Namiesto toho
odvolací orgán rozšíril rozsah obvinení, čím narušil zásadu dvojinštančnosti konania.

IV.

Vyjadrenie žalovaného a ďalšie podania účastníkov konania

22. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 10.03.2021 sumarizuje ním zistený skutkový
stav a uvádza, že opätovne dôkladne preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia, v konaní dostatočne

zistil, relevantne podložil a preukázal skutkový stav, ktorý v napadnutom rozhodnutí takisto náležite
odôvodnil, a teda napadnuté rozhodnutie netrpí vadami, ktoré mu žalobca vyčíta a podľa právneho
názoru žalovaného je napadnuté rozhodnutie preskúmateľné, zrozumiteľné, dostatočne odôvodnené,
neukracujúce žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmoch a v súlade s právnymi predpismi.
Uviedol, že so žalobou nesúhlasí, navrhuje žalobu zamietnuť v celom rozsahu a nepriznať nárok na

náhradu trov konania žalobcovi.

23. Žalovaný považuje námietky žalobcu za bezpredmetné a irelevantné. Má za to, že zraniteľné oblasti
sú podľa § 81 ods. 1 písm. b) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) ustanovené

nariadením vlády Slovenskej republiky č. 174/2017 Z. z., ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné
oblasti. Týmto istým nariadením vlády Slovenskej republiky sú zraniteľné oblasti bez zmeny ustanovené
už od 01.07.2017, teda už od hospodárskeho roka 2017/2018, pričom za zraniteľnú oblasť sú týmto
nariadením vlády Slovenskej republiky ustanovené aj poľnohospodársky využívané pozemky v meste
Levoča. Žalovaný zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že poľnohospodársky využívané pozemky

v katastrálnych územiach mesta Levoča boli za zraniteľné oblasti ustanovené aj predchádzajúcim
nariadením vlády Slovenskej republiky č. 617/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné
oblasti, a to bez zmeny už od 01.01.2005.

24. Na účely určovania výšky pokuty za spáchanie správnych deliktov žalovaný nebral do úvahy

zavinenie žalobcu, t. j. či predmetné správne delikty spáchal úmyselne alebo z nedbanlivosti, nakoľko
skutkové podstaty iných správnych deliktov ako priestupkov sú konštruované na princípe objektívnej
zodpovednosti, vzhľadom k čomu sa na ich naplnenie zavinenie nevyžaduje. Pri určovaní výšky pokuty,
uloženej žalobcovi však žalovaný jednoznačne prihliadal aj na poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom,
že sa jednalo o prvé spáchanie správneho deliktu žalobcom podľa zákona o hnojivách, a zároveň aj na

priťažujúcu okolnosť, spočívajúcu v tom, že žalobca v tomto prípade spáchal viac správnych deliktov,
za ktoré sa mu prvostupňovým rozhodnutím v znení predmetného rozhodnutia ukladala úhrnná pokuta.
Táto priťažujúca okolnosť v danom prípade prevažovala, nakoľko žalobcovi sa táto úhrnná pokuta
ukladala za spáchanie predmetného správneho deliktu podľa § 15 ods. 2 písm. d) zákona o hnojiváchnaplnením jeho skutkovej podstaty spáchaním jedného skutku, a za spáchanie predmetného správneho
deliktu podľa § 15 ods. 3 zákona o hnojivách „naplnením štyroch jeho alternatívnych skutkových podstát
spáchaním šiestich skutkov“.

25. Koeficient nie je ustanovený právnym poriadkom, ale bol použitý vo väzbe na objektivizáciu
výšky pokuty, ktorú určil žalovaný za spáchanie hlavného skutku. Vo vzťahu k objektu uvedeného
správneho deliktu, ktorým je záujem spoločnosti na ochrane vôd pred ich znečistením zapríčineným
alebovyvolanýmdusičnanmizpoľnohospodárskychzdrojov,atokonkrétnepovrchovýchvôd,doktorých

odtekajú a podzemných vôd, do ktorých vsakujú vody odtekajúce z využiteľnej poľnohospodárskej pôdy,
sa jedná podľa právneho názoru žalovaného o primerane určenú výmeru, a z nej určený koeficient na
výpočet základnej výšky pokuty za spáchanie tohto správneho deliktu. Žalovaný má z vyššie uvedeného
dôvodu za to, že výška žalobcovi uloženej pokuty bola určená žalovaným v súlade s maximálnou mierou
objektívnosti tak, aby sa vylúčila svojvôľa orgánu verejnej moci pri jej určovaní.

26. Vymedzenie miesta spáchania jednotlivých predmetných správnych deliktov vo výroku ako
konkrétnych dielov pôdnych blokov podľa § 3 písm. h) zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní
podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o
príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovaní podpory a dotácie“)

vyplýva zo spôsobu vedenia trvalej evidencie o príjme a o použití hnojív, hospodárskych hnojív,
sekundárnych zdrojov živín a kompostov do poľnohospodárskej pôdy. Podrobnosti sú určené podľa
§ 17 písm. c) zákona o hnojivách a podľa § 6 vyhlášky č. 151/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o agrochemickom skúšaní pôd a o skladovaní a používaní hnojív, podľa ktorej evidencia
o poľnohospodárskom pozemku obsahuje názov katastrálneho územia, názov štvorca, identifikačné

číslo dielu pôdneho bloku, užívanú výmeru dielu pôdneho bloku a užívanú výmeru pozemku. Označenie
taktiež vyplýva z vymedzenia využiteľnej poľnohospodárskej pôdy podľa § 2 písm. u) zákona o hnojivách
ako pôdy zaradenej v registri produkčných blokov Identifikačného systému poľnohospodárskych
parciel, v ktorom je táto poľnohospodárska pôda taktiež evidovaná ako diely pôdnych blokov s
konkrétnymi identifikačnými číslami pridelenými Pôdohospodárskou platobnou agentúrou. Žalovaný v

kontexte uvedeného poukazuje na to, že aj samotný žalobca eviduje používanie hnojív, sekundárnych
zdrojov živín a kompostov vo svojej trvalej evidencii o príjme a o použití hnojív, hospodárskych
hnojív, sekundárnych zdrojov živín, kompostov, čistiarenských kalov a dnových sedimentov do
poľnohospodárskej pôdy podľa dielov pôdnych blokov.

27. Žalobca využil možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného replikou zo dňa 15.04.2021, pričom
zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe.

28. Ďalšie podania účastníkov konania vo veci samej neboli súdu doručené.

V.
Konanie na správnom súde a relevantná právna úprava

29. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd

v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec

náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-1S/7/2021.

30. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

31. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.32. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.

33. Podľa § 9 ods. 2 zákona o hnojivách, podnikateľ v pôdohospodárstve je povinný zabezpečiť, aby
voľne uložené tuhé hospodárske hnojivá na poľnohospodárskej pôde s nespevneným podkladom boli
zhrnuté do súvislej hromady a zabezpečiť ich proti vytekaniu hnojovky a jej rozptyľovaniu do okolia.

34. Podľa § 10b ods. 4 písm. b) zákona o hnojivách, obhospodarovateľ je pri skladovaní tuhých
hospodárskych hnojív a kompostu na voľnej skládke povinný uskutočniť vývoz maštaľného hnoja z
pevnej podložky na voľnú skládku najskôr po troch mesiacoch od poslednej navážky; to sa nevzťahuje
na tuhé hospodárske hnojivá z hlbokých podstielok, pri stelivových prevádzkach s kanalizáciou na
oddelenie močovky od maštaľného hnoja a z chovu zvierat bez produkcie močovky pri dennej spotrebe
steliva vyššej ako 6 kg na dobytčiu jednotku na deň, o ktorej sa vedie evidencia o spotrebe podstielky

a o počte chovaných zvierat a ktoré môžu byť uložené na poľnohospodárskej pôde bez nutnosti
predchádzajúceho uskladnenia na pevných hnojiskách, pričom vývoz na voľnú skládku sa nesmie
uskutočniť v období, v ktorom je používanie dusíkatých hnojivých látok v zraniteľných oblastiach
zakázané podľa prílohy č. 2.

35. Podľa § 10b ods. 4 písm. c) zákona o hnojivách, obhospodarovateľ je pri skladovaní tuhých
hospodárskych hnojív a kompostu na voľnej skládke povinný spracovať voľnú skládku do ôsmich
mesiacov od prvej navážky najneskôr však do začiatku obdobia, v ktorom je používanie dusíkatých
hnojivých látok v zraniteľných oblastiach zakázané podľa prílohy č. 2; opakované zriadenie voľnej
skládky na tom istom mieste možno až po štyroch rokoch.

36. Podľa § 10c ods. 1 zákona o hnojivách, obhospodarovateľ je povinný dodržiavať zakázané obdobia
uvedené v prílohe č. 2, ak odseky 2 až 11 neustanovujú inak. Zakázané obdobia sa nevzťahujú na výkaly
a moč pasúcich sa zvierat a pri hnojení zakrytých plôch v skleníkoch a fóliovníkoch.

37. Podľa § 10c ods. 6 písm. a) zákona o hnojivách, obhospodarovateľ môže použiť najviac 40 kg/
ha dusíka vo forme kvapalných a tuhých minerálnych hnojív a 80 kg/ha dusíka vo forme kvapalných
hospodárskych hnojív a kvapalných hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom s prihliadnutím na
príjmovú kapacitu plodín v jesennom období a zníženie rizika strát dusíka do vodných zdrojov v čase po
zbere plodín do začiatku zakázaného obdobia; to sa nevzťahuje na maštaľný hnoj a iné tuhé hnojivá s

organicky viazaným dusíkom, ktoré možno použiť aj pod jarné plodiny,

38. Podľa § 15 ods. 2 písm. d) zákona o hnojivách, kontrolný ústav uloží pokutu od 400 eur do 3 000 eur
podnikateľovi v pôdohospodárstve alebo prevádzkovateľovi športoviska za porušenie povinností podľa §
9, § 10 ods. 1 až 3.

39. Podľa § 15 ods. 3 zákona o hnojivách, kontrolný ústav uloží pokutu od 500 eur do 5 000 eur
obhospodarovateľovi za porušenie povinnosti podľa § 10b alebo podľa § 10c.

40. Podľa § 15 ods. 5 zákona o hnojivách, kontrolný ústav pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť,

spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Konanie o uložení pokuty možno začať do
jedného roka odo dňa, keď kontrolný ústav zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov
odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

41.Podľa§16zákonaohnojivách,narozhodovaniepodľatohtozákonasavzťahujúvšeobecnépredpisy

o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

42. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)
napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu,vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e
SSP), vec prejednal na pojednávaní (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

43. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti je napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo zmenené
prvostupňové rozhodnutie UKSUP tak, že došlo k zníženiu uloženej pokuty zo sumy X.XXX,- eur
na sumu X.XXX,XX eur a zároveň došlo k úprave právnej kvalifikácie niektorých správnym orgánom
zistených konaní, ktoré majú napĺňať skutkovú podstatu deliktov podľa § § 15 ods. 2 písm. d) a § 15
ods. 3 zákona o hnojivách.

44. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v oblasti správneho trestania súd
v zásade skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových
podkladov pre vydanie rozhodnutia a zistil vo veci dostatočne skutkový stav, či konal v súčinnosti s
účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade

s hmotnoprávnymi a s procesnoprávnymi predpismi a či je zrozumiteľne, presvedčivo a dostatočne
odôvodnené.

45. Podstatnou žalobnou námietkou bolo tvrdenie žalobcu, že v prípade zmiešania hnojovice ako
hospodárskeho hnojiva podľa § 2 písm. b) zákona o hnojivách a certifikovaného hnojiva Natural

Harmony ako hnojiva podľa § 2 písm. a) bod 1 zákona o hnojivách nešlo o vytvorenie novej látky,
ani sekundárneho zdroja živín, ale išlo o predaplikačné zmiešavanie. Žalobca tvrdil nesprávne právne
posúdenie i nesprávne zistenie skutkového stavu, ak ho žalovaný označoval za neoprávneného
výrobcu nového sekundárneho zdroja živín, resp. za jeho producenta v rozpore so zákonnou definíciou.
Správny súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná vzhľadom na to, že žalovaný v napadnutom

rozhodnutí žalobcu „zbavil obvinenia“ zo spáchania správneho deliktu podľa § 15 ods. 2 písm. d) zákona
o hnojivách, ktorého skutkovú podstatu mal naplniť tým, že ako podnikateľ v pôdohospodárstve, ktorý
skladuje hnojivá, hospodárske hnojivá, sekundárne zdroje živín alebo komposty, najmenej v období
od 29.01.2019 do 06.02.2019 ním skladované kvapalné hnojivá neuskladňoval oddelene a nemal ich
označené trvalým a čitateľným spôsobom, čím mal porušovať svoje povinnosti podľa § 9 ods. 1 písm.

a) zákona o hnojivách a tým, že ako takýto podnikateľ v pôdohospodárstve v tomto období zároveň
nezabezpečoval, aby nedochádzalo k miešaniu ním skladovaných kvapalných hnojív s inými látkami,
čim mal porušovať svoju povinnosť podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona o hnojivách, v dôsledku čoho malo
dochádzať k ich miešaniu s inými hnojivami alebo s hospodárskymi hnojivami (str. 49 a 50 napadnutého
rozhodnutia). Podľa žalovaného bolo zistené, že odvolateľovo konanie v danom prípade nemožno

subsumovať pod objektívnu stránku tohto správneho deliktu. Ani objektívna stránka iného zo skutkov,
z ktorých bol žalobca uznaný vinným, neobsahuje konanie, ktorého podstatou by bolo zmiešavanie za
účelom vytvorenia nového/sekundárneho hnojiva, resp. činnosť v postavení producenta v rozpore so
zákonom.

46. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nedostatočnej špecifikácii deliktov/skutkovej vety pokiaľ ide o miesto
ich spáchania, ktoré je definované cez označenie dotknutej pôdy ako štvorcov a dielov pôdnych blokov
v určitej špecifikovanej výmere, je správny súd toho názoru, že ide o dostatočnú špecifikáciu, ktorá
neumožňuje zameniteľnosť s iným konaním. Je potrebné uviesť, že aj evidencia žalobcu o aplikácii
hnojív a hnojivových látok, ktorá je súčasťou administratívneho spisu (viď bod 51 tohto rozsudku)

používa takéto označenie miesta a výmery pôdy, na ktorej boli dané látky aplikované. Správny súd je
toho názoru, že používanie namietaného označenia vyplýva z právnej úpravy zákona o poskytovaní
podpory a dotácie a ďalších predpisov uvádzaných žalovaným (bod 26 tohto rozsudku). Nemožno preto
tvrdiť, že dané označenie pozemkov, na ktorých došlo ku konaniu, ktoré je súčasťou predmetných
deliktov, nedostatočne špecifikuje miesto spáchania predmetných deliktov. Pre naplnenie skutkovej

podstaty daných deliktov podľa zákona o hnojivách nie je zásadne relevantné, aké presné geograficky
či topograficky určené miesto na konkrétnej parcele bolo zasiahnuté nedovolenou aplikáciou v určitom
časovom období, ak nejde o osobitnú charakteristiku pozemku, ktorá je osobitnou vlastnosťou pre
naplnenie skutkovej podstaty príslušného deliktu. Danú námietku tak súd nepovažoval za dôvodnú;
použité označenie miesta spáchania deliktu nie je v rozpore so zásadami ukladania trestov.

47. Ďalšou podstatnou žalobnou námietkou bol nesúhlas žalobcu s možnosťou žalovaného uložiť
sankciu spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom a ktorý podľa žalobcu ani neumožňuje zohľadniť
poľahčujúce okolnosti daného prípadu. Konkrétne, nie je nijako odôvodnené použitie koeficientu 100,-eur/ha pôdy, kde malo dôjsť k identifikovaným porušeniam zákona o hnojivách. Žalovaný uviedol svoju
právnu úvahu vo vzťahu k výške pokuty prostredníctvom hypotetického príkladu, kedy by mala byť
najvyššia prípustná sankcia podľa § 15 ods. 3 zákona o hnojivách (5.000,- eur) uložená v prípade, ak

došlo k porušeniu zákonnej povinnosti na ploche 50 ha (bod 15 tohto rozsudku). Následne koeficient
100,- eur/ha pôdy žalovaný vynásobil veľkosťou pôdy, na ktorej bolo identifikované porušenie zákona
(27,89 ha – bod 12 ods. 2 písm. d/ tohto rozsudku). Súd považuje uvedenú námietku za dôvodnú,
nakoľko odôvodnenie žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí pri aplikácii určeného koeficientu
je priamo v rozpore so zákonnými ustanoveniami o určovaní výšky pokuty, čím došlo k nesprávnemu

právnemu posúdeniu § 15 ods. 3 a 5 zákona o hnojivách zo strany správneho orgánu.

48. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej moci, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide v zásade vtedy, ak (i) správny orgán použil nesprávny právny predpis alebo (ii) ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo (iii) ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery, teda nesprávne aplikoval správnu právnu normu. Žalovaný
vo výroku o pokute aplikoval § 15 ods. 3 zákona o hnojivách, ktorý určuje za porušenie povinností podľa
§ 10b a 10c zákona o hnojivách sankciu od 500,- eur do 5.000,- eur. Zároveň mal žalovaný postupovať
podľa § 15 ods. 5 zákona o hnojivách a prihliadnuť na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky

protiprávneho konania.

49. Správny súd rozumie, že právnu normu nie je možné vždy hľadať len v texte zákona a súd
môže, ba dokonca sa musí od neho odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel
zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.
ÚS 274/2007 z 11.10.2007 a sp. zn. III. ÚS 341/2007 z 01.07.2008). Jazykový výklad môže predstavovať
len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis;
na overenie správnosti, či nesprávnosti výkladu alebo na jeho doplnenie, či spresnenie potom slúžia
ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, napr. logický, systematický,

historický a teleologický výklad, ktoré sú spôsobilé v kontext racionálnej argumentácie predstavovať
významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (napr. nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 05.10.2011).

50.Vposudzovanomprípadesícežalovanývovzťahuknímformulovanomkoeficientepreurčenievýšky

pokuty argumentoval snahou o jej objektívny výpočet, no pri tejto snahe vybočil z možností daných jeho
správnej úvahe uvedenými ustanoveniami o ukladaní pokuty za identifikované správne delikty. Podľa
názoru správneho súdu správny orgán rozhodujúci v danom prípade o pokute pre žalobcu nemôže
svojvoľne určiť koeficient pokuty podľa výpočtu hypoteticky formulovanom správnym orgánom. Jeho
logickou slabinou je absencia dôvodu, prečo si správny orgán zvolil príkladmo určenie koeficientu vo

vzťahu k porušeniu zákona, ktoré by sa uskutočnilo na pozemku s výmerou 50 ha. Ak by si žalovaný
určil svoj príklad vo vzťahu k porušeniu zákona, ktoré by sa týkalo pozemku s výmerou 100 ha,
koeficient by nebol 100,- eur/ha ale len 50,- eur/ha. Ak žalovaný vyhodnotil, že je možné určiť výšku
pokuty prostredníctvom ním určeného koeficientu, ktorého výšku určil na základe ním svojvoľne a bez
relevancie na prejednávaný prípad formulovaných vstupov (v podobe automatického určenia najvyššej

prípustnej hranice pokuty a v podobe výpočtu koeficientu z maximálnej výmery 50 ha pôdy, vo vzťahu ku
ktorej môže k porušeniu dôjsť), vybočil z mantinelov správnej úvahy pri ukladaní trestu daných znením
§ 15 ods. 3 v spojení s ods. 5 zákona o hnojivách. Ide o zásadnú skutočnosť, ktorá má vplyv na uloženie
trestu v súlade so zásadami ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je nutné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci administratívneho trestania. Za zistený delikt možno uložiť len zákonný trest.

Inak povedané, za spáchaný delikt nemožno sankcionovať spôsobom, ktorý zákon nepozná (nullum
crimen sine lege, nulla poena sine lege). Žalovaným zdanlivo objektivizovaná výška sankcie sa úplne
minie účelu, keďže maximálna suma sankcie 5.000,- eur musí byť v zásade schopná sankcionovať
porušenie príslušných ustanovení zákona o hnojivách bez ohľadu na výmeru dotknutej pôdy. Inak
povedané, daná maximálna suma môže byť za splnenia určitých podmienok uložená za porušenie, ktoré

sa bude týkať 1 hektára, a rovnako tak môže byť daná maximálna suma uložená v prípade napr. 100
hektárov zasiahnutej pôdy.51. Žalobca namietol aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď spochybnil jednotlivé
zistenia žalovaného. V tomto smere správny súd po prieskume administratívneho spisu zistil, že
odôvodnenie skutku formulovaného v bode 2 písm. f) napadnutého rozhodnutia (použitie 24,55 ton

kvapalných hospodárskych hnojív a kvapalných hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom na
jeseň hospodárskeho roka 2017/2018 do ním obhospodarovanej využiteľnej poľnohospodárskej pôdy o
výmere13,78hazvýmerydielupôdnehoblokuč.2203/2ornejpôdyvoštvorciLevoča),niejedostatočné
a nevyplýva z evidencie žalobcu bez bližšieho odôvodnenia. V administratívnom spise sa podľa zistení
súdu nachádzajú tieto relevantné listiny týkajúce sa roku 2017: (i) dokument potvrdený žalobcom,

označený ako T/26, ktorého obsahom je záznam „Jesenné hnojenie 2017“ v období 16.05.2017 –
15.11.2017scelkovouaplikácioukvapalnýchhnojívahnojivýchlátok11.535ton;(ii)dokumentpotvrdený
žalobcom, označený ako T/31, ktorého obsahom je údaj o aplikácii kvapalných hnojív a hnojivových
látok v objeme 11.535 ton, resp. 44.081,25 kg; (iii) dokument potvrdený žalobcom, označený ako
T/141, ktorého obsahom je záznam „Nákup a spotreba MLC a BMSC v t“ za obdobie od 16.05.2017
do 31.12.2017, resp. až do 31.12.2018, podľa jednotlivých mesiacov; (iv) dokument označený ako

Zoznam používaných hnojív za hospodársky rok 2017 – 2018, ktorého obsahom je rozpis aplikácie
hnojiva BMSC – natural, Maštaľného hnoja, MLC – natural, Separovaná hnojovica HD – kvapalná zložka
podľa jednotlivých pôdnych dielov s uvedením dátumu, výmery, použitého množstva, hektárovej dávky
a pestovanej plodiny. Z týchto dokumentov síce vyplýva, že žalobca vo vzťahu k pôdnemu bloku 2203/2
vo výmere 13,78 ha aplikoval 37,895 kg kvapalných hospodárskych hnojív a kvapalných hnojivých látok.

Ostatné zistenia, ktoré žalovaný jednoznačne formuluje v skutkovej vete daného deliktu, ktorým malo
dôjsť k porušeniu § 10c ods. 6 písm. a) zákona o hnojivách, však nie sú z administratívneho spisu
zrejmé. Správny orgán musel zjavne použiť viaceré matematické operácie, aby dospel k detailnému
popisu obsahu dusíka na tonu, resp. obsahu dusíka na hektár. Zároveň niektoré z údajov uvedených
v napadnutom rozhodnutí nevyplývajú z obsahu administratívneho spisu. Tieto výpočty/údaje a z nich

vyvodené závery, ktoré sú súčasťou skutkovej vety vo výroku napadnutého rozhodnutia, nie sú
uvedené v žiadnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré je tak minimálne k tomuto deliktu
nepreskúmateľné z dôvodu nedostatku dôvodov.

52. Správne delikty predstavujú v porovnaní s trestnými činmi inú formu protiprávneho spoločensky

nebezpečného konania a preto majú pre ich trestnosť platiť podobné princípy a pravidlá, ako v prípade
trestných činov. Správne súdy nie sú podľa § 195 písm. b) SSP viazané rozsahom ani dôvodmi žaloby,
pokiaľ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie. V tomto smere dáva správny súd do pozornosti žalovanému znenie druhej vety

§ 15 ods. 5 zákona o hnojivách, podľa ktorého „konanie o uložení pokuty možno začať do jedného
roka odo dňa, keď kontrolný ústav zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa,
keď k porušeniu povinnosti došlo“. Lehota troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo je
tzv. objektívnou prekluzívnou lehotou, po uplynutí ktorej nie je možné začať konanie o uložení pokuty.
V tomto smere poukazuje súd na tvrdenie žalovaného, že predchádzajúcim rozhodnutím ministerstva

číslo spisu 4686/2020-510, zn. 15612/2020 zo dňa 17.04.2020 upovedomil žalovaný žalobcu, že dňom
nadobudnutia právoplatnosti (doručením písomného vyhotovenia) tohto rozhodnutia zo dňa 17.04.2020,
sa začalo nové konanie UKSUP o uložení pokuty odvolateľovi za spáchanie správnych deliktov, za
spáchanie ktorých bola napokon žalobcovi uložená pokuta podľa napadnutého rozhodnutia (str. 32
a nasl. napadnutého rozhodnutia; bod 14 tohto rozsudku). Žalovaný však zároveň žiadnym spôsobom

nešpecifikuje, vo vzťahu ku ktorým deliktom, resp. ku ktorému porušeniu zákona, začalo podľa jeho
názoru nové konanie na UKSUP ako na orgáne verejnej správy prvého stupňa. Jedno z porušení zákona
malo nastať už na jeseň 2017. Uplynutie lehoty troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti malo
dôjsť, vylučuje, aby sa v apríli 2020 začalo nové konanie, ako uvádza žalovaný. Keďže absentuje
bližšie odôvodnenie uvedených záverov žalovaného, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov v časti posúdenia dodržania alebo prekročenia zákonnej objektívnej prekluzívnej
lehoty troch rokov, v rámci ktorej je možné začať správne konanie o uložení pokuty.

53. Vyššie uvedené nedostatky napadnutého rozhodnutia odôvodňujú zrušenie oboch preskúmavaných
rozhodnutí žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP, keďže žalovaný nesprávne právne

posúdil ustanovenia o pokute za identifikované správne delikty a zároveň je napadnuté rozhodnutie, ako
aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, nepreskúmateľné vo vzťahu k správnemu deliktu
týkajúceho sa porušenia § 10c ods. 6 písm. a) zákona o hnojivách z dôvodu nedostatku dôvodov.
Správny súd rozhodol o potrebe vrátiť vec správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, nakoľkoužžalovanýidentifikovalvkonaníUKSUPzásadnévady,ktorésasnažilzhojiťvlastnýmdruhostupňovým
napadnutým rozhodnutím. UKSUP podľa žalovaného nedostatočne zistil skutkový stav vo vzťahu
k jednému z UKSUP-om formulovanému deliktu týkajúceho sa jesene 2017/2018 (žalovaný v tejto

časti žalobcu zbavil obvinenia). Keďže zároveň UKSUP nezistil porušenie povinností identifikované
žalovaným, je zjavné, že správne konanie pred prvostupňovým orgánom dospelo k nesprávnym
záverom.

54. V ďalšom konaní bude úlohou UKSUP, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu

vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 SSP), vec znova prejednať, pričom bude povinný vychádzať
zo správne zisteného skutkového stavu vo vzťahu ku každému tvrdenému porušeniu povinností žalobcu
vyplývajúcich z jednotlivých kontrol. Po dôslednom vysporiadaní sa s celým rozsahom nie nerelevantnej
argumentácie žalobcu, s uplynutím prekluzívnej lehoty podľa § 15 ods. 5 druhá veta zákona o hnojivách
vo vzťahu ku skutkom týkajúcim sa jesene 2017/2018 a po zohľadnení obsahu listín nachádzajúcich sa
v administratívnom spise, prijme správny orgán vo vzťahu k skutkovej podstate každého z tvrdených

deliktov jednoznačný a dostatočne presvedčivo odôvodnený záver na podklade riadne zisteného
skutkového stavu. Následne, ak správny orgán zistí porušenie povinností, ktoré je možné v rámci
už začatého správneho konania sankcionovať, rozhodne o zákonnej výške sankcie, ktorú dôsledne
odôvodní s ohľadom na prvky, ktoré je potrebné podľa zákona o hnojivách zobrať do úvahy pri ukladaní
pokút.

55. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd proti žalovanému priznal náhradu dôvodne
vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne
súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

56. Senát správneho súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu
(§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutéhosťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.