Rozsudok – Obchodné spoločnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. október 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-4Cb/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519200774
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2519200774.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci žalobcu: Š. Č., G. XX.XX.XXXX,

K. E. F. XX-XX/XX, G. V., právne zastúpený: JUDr. Peter Žilinčík, advokát so sídlom Centrum I. 54/132,
Dubnica nad Váhom, IČO: 31 917 348, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Piešťany, so
sídlom Vrbovská cesta 125, Piešťany, IČO: 00 208 159, právne zastúpený: JUDr. Juraj Gajdošík,
advokát so sídlom Miletičova 23, Bratislava, IČO: 42 050 804, o zaplatenie vyrovnacieho podielu s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti 4 787,00 eur zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi hodnotu vyrovnacieho podielu vo výške 32 965,03 eura s spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 37 752,03 eura od 01.10.2018 do 04.08.2020 a
úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 32 965,03 eura od 05.08.2020 do zaplatenia, a to do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V ostatnej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobcasasvojoužaloboudoručenouOkresnémusúdu Piešťanydňa25.04.2019domáhalvyplatenia
vyrovnacieho podielu v družstve a náhradu trov konania.

1. Vo svojej žalobe uviedol, že žalobca bol členom Poľnohospodárskeho družstva Piešťany od
15.10.2003 na základe „Dohody o prevode členských práv a povinností medzi členom družstva a
jeho príbuzným v priamom rade, nečlenom družstva“, uzavretej dňa 10.10.2003 v Piešťanoch medzi
prevodcom Q. Č. Q. G. Š. Č.. Q. Č., matka žalobcu bola členkou Poľnohospodárskeho družstva Piešťany

od 01.09.1957. Členstvo v Poľnohospodárskom družstve Piešťany žalobcovi zaniklo podľa ust. čl. V.,
ods. D, písm. b) stanov Poľnohospodárskeho družstva Piešťany na základe písomnej odhlášky žalobcu,
doručenej žalovanému dňa 17.05.2018 uplynutím 1 mesačnej lehoty, teda dňom 30.06.2018. Listom
zo dňa 20.07.2018 požiadal žalobca žalovaného o vyporiadanie vyrovnacieho podielu do 20.08.2018.
Na tento list žalovaný nereagoval. Listom zo dňa 28.08.2018 opätovne žalobca požiadal žalovaného o
splneniepovinnostiavyporiadanievyrovnaciehopodielu.Žalovanýopäťžiadnymspôsobomnereagoval.
Prostredníctvom právneho zástupcu požiadal žalobca listom zo dňa 26.10.2018 opätovne žalovaného o

vyporiadanie vyrovnacieho podielu. V tomto liste žalobca upozornil žalovaného, že v prípade nesplnenia
si povinnosti, bude sa svojho práva domáhať súdnou cestou. Na tento list reagoval právny zástupca
žalovaného stanoviskom zo dňa 21.11.2018, v ktorom žalovaný uviedol, že podľa ustanovenia § 233
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len obchodný zákonník) bude vyrovnací podielžalobcu splatný v júni 2019. Podľa názoru žalobcu žalovaný zrejme vychádzal zo znenia ustanovenia §
233 ods. 4 obchodného zákonníka účinného do 31.01.2007. Podľa citovaného ustanovenia účinného
od 01.02.2007, teda v čase zániku členstva žalobcu je právo na vyrovnací podiel splatné uplynutím

3 mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce
účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna účtovná
závierka schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Toto
stanovisko oznámil žalobca žalovanému listom zo dňa 13.12.2018. Žalovaný na list žalobcu nereagoval.
Z ustanovení obchodného zákonníka vyplýva, že žalobca má právo na vyrovnací podiel. Pri výpočte

vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania za rok 2017. Riadna individuálna
účtovná závierka za rok 2017 bola schválená dňa 22.03.2018. Právo na vyrovnací podiel bol teda
splatný dňa 22.06.2018. Vzhľadom na skutočnosť, že členstvo v Poľnohospodárskom družstve Piešťany
zaniklo žalobcovi ku dňa 30.06.2018, požiadal žalobca o jeho vyplatenie do 30.09.2018. Žalobca nemá
možnosť špecifikovať svoj nárok vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný s ním nekomunikuje a k výpočtu
výšky vyporiadacieho podielu sú potrebné údaje, ktoré má k dispozícii len žalovaný. Je to najmä údaj

o súhrne všetkých členských vkladov a počte ukončených rokov členstva ostatných členov družstva.
Preto žalobca navrhuje vykonať dôkaz na zistenie výšky vyrovnacieho podielu žalobcu znaleckým
dokazovaním. Po vykonaní znaleckého dokazovania žalobca zmení žalobu v súlade s výsledkom tohto
znaleckého dokazovania. Spolu so žalobou žalobca doručil súdu Stanovy PD Piešťany, Evidenčný list,
Dohodu o prevode členských práv a povinností medzi členom družstva ja jeho príbuzným v priamo rade,

nečlenom družstva, Ohláška na vystúpenie člena z členstva v družstve, Žiadosť o splnenie povinnosti,
Žiadosť o splnenie povinnosti - urgencia, Pokus o zmier, Stanovisko k pokusu o zmier, Vyjadrenie k
stanovisku.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že z dôvodu zániku jeho členstva v Poľnohospodárskom

družstve Piešťany na základe písomnej odhlášky žalobcu zo dňa 15.05.2018. Žalobca listom zo dňa
20.07.2018 a zo dňa 28.08.2018 požiadal žalovaného o výplatu vyrovnacieho podielu. Prostredníctvom
svojho právneho zástupcu požiadal žalobca listom zo dňa 26.10.2018 žalovaného o vyplatenie
vyrovnacieho podielu. Vyrovnací podiel žalobcu je splatný uplynutím troch mesiacov od schválenia
riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, v ktorom zanikla účasť člena v družstve,

alebo ak takáto riadna účtovná závierka nebola schválená, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa,
kedy mala byť schválená, za predpokladu, že stanovy neurčia inak. Zároveň v záujme zmierlivého
riešenia danej veci bolo navrhnuté právnemu zástupcovi žalobcu možnosť uzavretia dohody o vyplatení
vyrovnacieho podielu podľa čl. II. bodu 6. písm. f) stanov Poľnohospodárskeho družstva Piešťany.
Aj napriek skutočnosti, že zo stany žalovaného bol záujem riešiť predmetnú vec dohodou, právny

zástupca žalobcu navrhnutú možnosť riešenia do dnešného dňa nereflektoval. Žalobca inicioval
viaceré súdne konania (súdne konanie vedené na Okresnom súde Piešťany, sp.zn. 4C/74/2015,
sp.zn. 15C/40/2014), v ktorých sa domáhal svojich nárokov, ktorých uspokojenie mu podľa jeho
názoru bolo zo strany žalovaného odopreté. Aj napriek skutočnosti, že žalovaný sa vždy snažil
o zmierlivé riešenie sporu, aj so zreteľom na neúmerné zaťažovanie súdov, ako aj strany sporu

nemalými nákladmi, so žalobcom sa mimosúdne dohodnúť bohužiaľ nedalo. Celý proces vystúpenia z
Poľnohospodárskeho družstva Piešťany bol len vyústením jeho neustálej nespokojnosti, ktorý vyvrcholil
až podaním trestného oznámenia na Okresné riaditeľstvo PZ Trnava, odbor kriminálnej polície, 3.
Oddelenie vyšetrovania so sídlom v Piešťanoch, č.k. ORP-1468/3-VY-TT- 2018. Dňa 20.11.2018 sa
konalo zasadnutie predstavenstva Poľnohospodárskeho družstva Piešťany, na ktorom bolo prijaté

uznesenie v zmysle ktorého Poľnohospodárske družstvo Piešťany v súlade s ustanovením § 17g ods. 3
zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách v
spojení s článkom II. bod 5. písm. f) Stanov Poľnohospodárskeho družstva Piešťany rozhodlo o premene
družstevných podielnických listov člena družstva p. Š. Č., spolu v počte 353 ks v celkovej menovitej
hodnote 9.923,81 EUR na ďalší členský vklad vo výške menovitej hodnoty uvedených družstevných

podielnických listov. Vo vzťahu k splatnosti vyrovnacieho podielu žalobcu upriamil pozornosť súdu na
§ 233 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. S prihliadnutím na to, že žalovaný ako družstvo vznikol dňa
25.03.1991 išlo o značne časovo rozsiahly proces, nakoľko bolo nevyhnutné uskutočniť hĺbkovú kontrolu
členstva jednotlivých členov, keďže v súlade so stanovami družstva, ako aj Obchodným zákonníkom
dochádza často k zmenám v členstve v družstvách. V priebehu posledných mesiacov prebehli zo

strany zamestnancov môjho klienta všetky potrebné úkony smerujúce k ustáleniu počtu všetkých členov
vrátane výpočtu súčtu ich členských vkladov, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností stanoviť
výškuvyrovnaciehopodielužalobcu.Ďalejsažalobcaodvolalajna§233ods.3Obchodnéhozákonníka.
S prihliadnutím na vyššie citované ustanovenie Obchodného zákonníka ekonomická pracovníčkaPoľnohospodárskeho družstva Piešťany p. Q. O. riadne vykonávala všetky potrebné úkony smerujúce k
ustáleniu výšky čistého obchodného imania Poľnohospodárskeho družstva Piešťany (pri tomto výpočte
bolo nevyhnutné v súlade s § 6 od. 3 Obchodného zákonníka odpočítať všetky záväzky družstva, ktoré

žalovanému vznikli pri jeho podnikaní, bolo nevyhnutné odpočítať výšku nedeliteľného fondu a ďalej bolo
nevyhnutné odpočítať súčet vkladov členov s kratším ako ročným členstvom). Došlo k schváleniu riadnej
individuálnej účtovnej závierky za rok 2017, ktorá je rozhodujúca pre určenie výšky vyrovnacieho podielu
žalobcu a to v súlade s ustanovením § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka. Dovoľujeme si pripomenúť,
že výpočet vyrovnacieho podielu sa neodvíja iba od schválenia účtovnej závierky, ale na jeho výpočet

majú vplyv aj členské vklady iných členov, ako aj počet rokov členstva a v neposlednom rade aj imanie,
ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných zabezpečovacích fondoch. Celý
výpočet vyrovnacieho podielu bol značne spomalený aj tým, že žalobca neustále zaťažoval žalovaného
výzvami, vyjadreniami a dokonca trestnými oznámeniami, ktorými sa museli poverení zamestnanci
žalovaného riadne a včas zaoberať. S poukazom na ustanovenie § 234 ods. 1 Obchodného zákonníka
žalovaný uvádza, že žalovaný má záujem vyplatiť vyrovnací podiel žalobcovi v peniazoch. Vzhľadom

na skutočnosť, že žalobca inicioval súdne konanie, pričom žalovaný má záujem uspokojiť jeho nárok na
vyplatenie vyrovnacieho podielu v súlade so znením Obchodného zákonníka, má za to, že by v súlade
so zásadou hospodárnosti konania bolo účelné súdne konanie vedené na Okresnom súde Piešťany, sp.
zn. 4Cb/25/2019 prerušiť.

3. Dňa 17.09.2010 boli súdu zo strany žalobcu spolu s jeho podaním doručené listiny : Osvedčenie o
dedičstve, Dohoda o prevode členských práv a povinností, Dohoda o vyporiadaní členského vkladu pri
zániku družstva, Žiadosť o vyplatenie základného a vstupného vkladu, úroky z vkladu a vyrovnací podiel,
Dohoda o vyporiadaní členského vkladu pri zániku družstva, Odpoveď na list zo dňa 12.04.2004, výpis
majetkového podielu, Návrh na riešenie chýb v dedičskom konaní, žiadosť PD Piešťany, Žiadosť PD

Piešťany. Vyjadrenie, Žiadosť PD Piešťany, Evidenčný list, Členský pomer v PD Piešťany - oznámenie,
Prejav vôle, Kúpna zmluva, Ponuka na odkúpenie podielu na majetku (17 722,- Kč), Evidenčný list, List
žalobcovi, Členský pomer v PD Piešťany, Prejav vôle, Kúpna zmluva, Žiadosť.

4. Uznesením Okresného súdu Piešťany, č. k. 4Cb/25/2019 - 158 zo dňa 09.12.2021 bolo nariadené

znalecké dokazovanie znaleckým ústavom z odboru ekonómia a manažment, ekonomika a riadenie
podnikov.

5. Dňa 10.05.2022 bol súdu doručený znalecký posudok č. 01/2022. Žalobca s predloženým znalecký
posudkom nesúhlasil pre nesprávne určených ukončených rokov členstva.

6. Okresný súd Piešťany uznesením č. k. 4Cb/25/2019 - 332 zo dňa 04.01.2023uložil znaleckému
ústavu povinnosť doplniť Znalecký posudok č. 01/2022 zo dňa 05.05.2022.

7. Dňa 10.07.2023 bolo súdu doručené Doplnenie č. 1/2023 Znaleckého posudku č. 01/2022. Žalobca

s obsahom doplnenie č. 1/2023 znaleckého posudku č. 1/2022 súhlasí. Zároveň žalobca upresnil návrh
nasledovne : Žalovaný je povinný žalobcovi uhradiť hodnotu vyporiadacieho podielu vo výške 37 752,03
eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 01.10.2018
do zaplatenia. Žalovaný námietky k znaleckému posudku, ani k jeho doplneniu neuvádzal.

8. Podaním žalobcu doručeným súdu dňa 26.09.2024 žalobca vzal svoju žalobu v časti 4 787,00 eur
späť z dôvodu úhrady tejto časti žalovaným dňa 04.08.2020.

9. Na pojednávaní dňa 30.09.2024 právny zástupca žalobcu žiadal, aby bol priznaný aj úrok z omeškania
vo výške 8% zo sumy 37 752,03 eura od 01.10.2018 do 04.08.2020, a vo výške 8% ročne zo sumy 32

965,03 eura od 05.08.2020 do zaplatenia. Ohľadom lehoty splatenia podľa stanov čl. 2 ,ods. 6) s týmto
nesúhlasí, poukázal na platnú judikatúru aj NS SR, podľa ktorého je ustanovenie stanov zakotvujúcich
desaťročnú lehotu na výplatu vyporiadacieho podielu v rozpore s dobrými mravmi, čiže podľa § 39
Občianskeho zákonníka sa jedná o neplatné ustanovenie. Žiadal, aby súd prejudiciálnu otázku posúdil
toto ustanovenie stanov žalovaného za neplatné a zaviazal ho k úhrade nároku do troch dní od

právoplatnosti rozhodnutia. Právom záverečnej reči uviedol, že na podanom návrhu trvá, poukazuje na
rozhodnutie NS SR č. 3Obdo/53/2022, ktorý určil desaťročnú lehotu na splatenie v rozpore s dobrými
mravmi.10. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný nespochybňuje nárok
žalobcu. Otázka výšky sporného nároku vyrovnacieho podielu bola od počiatku medzi stranami sporná,
žalobca pôvodne požadoval od žalovaného zaplatenie istiny niekoľko stotisíc euro, cca 600 000,00,

ktorú si stanovil vlastným výpočtom. V tejto veci podal trestné oznámenie na žalovaného, resp. jeho
štatutárov, nakoľko nebol spokojný s výpočtom vyrovnacieho podielu vykonaného žalovaným. Žalovaný
na základe svojich vedomostí a účtovných podkladov a záznamov o členoch družstva, k dĺžke členstva
vypočítal v dobrej viere výšku vyrovnacieho podielu v sume 4 787,00 eur, ktorú žalobcovi uhradil.
Nebolo možné zo strany žalovaného, resp. žalovaný nevedel presne stanoviť výšku vyrovnacieho

podielu a teda nevykonával vo vzťahu k žalobcovi žiadne obštrukcie. Poukázal na ust. § 233 ods. 5
Obchodného zákonníka, podľa ktorého otázkou vyplatenia vyrovnacieho podielu môže byť upravená v
stanovách odlišne, čo je aj v tomto prípade. Preto žiada súd, aby v prípade, že vyhovie návrhu žalobcu,
umožnil žalovanému splácať vyrovnací podiel v desiatich ročných splátkach. Vo vzťahu k tomu navrhol,
aby nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Vo vzťahu k rozšíreniu nároku, čo
do rozdielu v uplatnenom úroku z omeškania vzniesol námietku premlčania. Vo vzťahu k judikatúre

uviedol, že je pravda, že niektoré ustanovenia stanov v konaniach o určenie vyrovnacieho podielu
posudzujú súdy nie ako neplatné, ale ako neprimerane nevýhodne dojednania a v tomto smere je
jasné, keď napríklad vydanie DPL namiesto vyrovnacieho podielu súdna prax odmieta ako neprimeranú
podmienku, čo sa týka rozloženia splácania istiny, tak v tomto smere má za to, že súdy v podobných
konaniach, aj v prípade absencie ustanovenia o možností splácať vyrovnací podiel, tak družstvám

umožňujú splácanie vyrovnacích podielov v splátkach. Zaplatenie takejto sumy by ohrozilo finančnú
situáciu žalovaného, jeho cashl flow. Právny zástupca žalovaného právom záverečnej reči uviedol,
že sa pridržiava svojich vyjadrení, odkazuje na § 233 ods. 5 Obchodného zákonníka v kontexte na
článok 2 ods. 6 písm. f ) Stanov. Poukazuje na závery rozhodnutia NS SR 4 Obo167/2008. Žiada, aby
súd v zmysle Civilného sporového poriadku umožnil žalovanému splácať v primeraných splátkach jeho

záväzok.

11. Súd na pojednávaní dňa 30.09.2024 po späťvzatí žaloby pripustil zmenu žaloby v znení „Žalovaný je
povinný zaplatiť sumu 32 965,03 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8% ročne zo sumy 37 752,03 eura od 01.10.2018 do 04.08.2020 a vo výške 8% ročne zo sumy

32 965,03 eura od 05.08.2020 do zaplatenia. “.

12. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.

13. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

14. Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia vyrovnacieho podielu 37 752,03 eura s
príslušenstvom. V priebehu konania žalovaný uhradil sumu 4 787,00 eur. Žalobca podaním doručeným
súdu dňa 26.09.2024, pred prvým pojednávaním, vzal žalobu späť v časti 4 787,00 eur. Súd rozhodol
o zastavení konania v časti o zaplatenie istiny vo výške 4 787,00 eur, keďže žalobca v uvedenej časti
žalobu v súlade s jeho dispozičným oprávnením späť skôr, než sa začalo pojednávanie. Vzhľadom k

uvedenému súd považoval podmienky pre rozhodnutie o čiastočnom zastavení konania v zmysle § 145
ods. 2 CSP v spojení s § 146 ods. 1 CSP za splnené a vo výroku I. tohto rozsudku konanie v časti 4
787,00 eur zastavil.

15. Predmetom sporu po späťvzatí zostal nárok žalobcu o zaplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 32

965,03 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 37 752,03 eura od 01.10.2018
do 04.08.2020 a vo výške 8% ročne zo sumy 32 965,03 eura od 05.08.2020 do zaplatenia a náhrada
trov konania.

16. Podľa § 223 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) členský podiel

predstavuje mieru účasti člena na družstve. Jeho výška sa určuje podľa pomeru členského vkladu k
základnému imaniu družstva, ak stanovy neurčujú inak. Každý člen môže mať v družstve len jeden
členský podiel. Výška členského vkladu sa môže pre jednotlivých členov určiť rozdielne, musí všakbyť vyjadrená kladným celým číslom, ak zákon neustanovuje inak. Celkový súčet menovitých hodnôt
členských vkladov do družstva sa musí rovnať menovitej hodnote základného imania družstva.

17. Podľa § 233 ods. 1 ObZ pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací
podiel.

18. Podľa § 233 ods. 2 ObZ vyrovnací podiel sa určí pomerom splateného členského vkladu doterajšieho
člena násobeného počtom ukončených rokov jeho členstva k súhrnu splatených členských vkladov

všetkých členov násobených ukončenými rokmi ich členstva.

19. Podľa § 233 ods. 3 ObZ pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného
imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza
účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. Pri určovaní výšky vyrovnacieho podielu sa neprihliada
na imanie, ktoré je v nedeliteľnom fonde, a ak to vyplýva zo stanov, aj v iných zabezpečovacích fondoch.

Takisto sa neprihliada na vklady členov s kratším ako ročným členstvom predo dňom, ku ktorému sa
ročná účtovná závierka zostavuje.

20. Podľa § 233 ods. 4 ObZ právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch
mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce

účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna účtovná
závierka schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Nárok na
podiel na zisku vzniká len za obdobie trvania členstva.

21. Podľa § 233 ods. 5 ObZ ustanovenia odsekov 2 až 4 sa použijú, len pokiaľ stanovy neurčujú inak.

22. Podľa čl. II. bod 6 písm. f) Stanov Družstva v prípade, že dôjde k dohode o vyplatení vyrovnacieho
podielumedziuvoľnenýmčlenomadružstvom,aleboprávnymnástupcomzomreléhočlenaadružstvom,
potom sa vyrovnací podiel vyplatí v peniazoch v lehote 10 rokov odo dňa podpísania dohody o vyplatení
vyrovnacieho podielu v rovnomerných ročných splátkach.

23. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

24. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

25. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej

centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o
osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania.

26. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže
veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená
sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

27. Podľa § 387 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník právo sa premlčí uplynutím
premlčacej doby ustanovenej zákonom.

28. Podľa § 391 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia
doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

29. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.30. V prejednávanej veci žalobca uplatňuje nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu pri zániku člena
družstva. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný nárok žalobcu na vyplatenie vyrovnacieho podielu

čo do dôvodu a výšky riadne a účinne nepoprel a preto celý nárok žalobcu súd považuje za nesporný.
V konaní ďalej nebol sporný vznik nároku na vyrovnací podiel a dátum zániku žalobcovho členstva
v družstve, a to ku dňu 30.06.2018. V zmysle ustanovení Obchodného zákonníka je pre určenie
vyrovnacieho podielu rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej
účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo.

Sporným nebola ani splatnosť vyrovnacieho podielu, ktorá mala nastať dňa 01.10.2018, a to v zmysle
§ 233 ods. 4 Obchodného zákonníka.

31. Zo znaleckého dokazovania, konkrétne zo Znaleckého posudku č. 01/2022 v spojení s Doplnením
č. 1/2023 k Znaleckému posudku č. 01/2022, súdu vyplýva, že výška vyrovnacieho podielu žalobcu je k
30.06.2018 vo výške 37 752,03 eura. Žalovaný znalecký posudok, ani jeho doplnenie nijakým spôsobom

nespochybnil, jeho závery nerozporoval.

32. Súd k návrhu žalovaného, aby žalovaný mohol splácať pohľadávku v desiatich ročných splátkach
súd uvádza, že v tomto prípade nie je možné aplikovať ním uvádzaný článok II. ods. 6 písm. f)
Stanov družstva. V prvom rade, tento článok sa aplikuje v prípade, ak dôjde k dohode o vyplatení

vyrovnacieho podielu. K dohode strán sporu nedošlo. Žalovaný vo svojich vyjadreniach síce uvádza,
že so žalobcom chce spor vyriešiť zmierlivo (č. l. 58 rub), avšak svoje tvrdenia riadne nepreukázal.
Ďalej súd uvádza, že predmetný článok Stanov družstva predpokladá uzatvorenie a podpísanie dohody
o vyplatení vyrovnacieho podielu, k čomu v tomto konaní a ani mimo tohto konania nedošlo. Súd
konštatuje, že nemožno v predmetnom prípade aplikovať predmetný článok Stanov družstva, nakoľko

ten je možné aplikovať len v prípade, ak sa strany dohodnú, k čomu v predmetnom konaní nedošlo.
Zo strany žalobcu boli súdu predložené dôkazy, ktorými sa žalobca domáhal svojich práv vyplývajúcich
mu zo zániku členstva v družstve, avšak bezvýsledne. Súd má za to, že žalovaný si mohol aj zo
žalobcom predkladaných dôkazov a zo znaleckého posudku aspoň približne určiť výšku vyrovnacieho
podielu, ak nie ju určiť aj úplne. Je nutné pripomenúť, že žalobca sa svojich práv domáha od roku 2018,

t. j. od zániku jeho členstva v družstve. Žalovaný počas konania však nevyvíjal žiadnu aktivitu, aby
spor mimosúdne urovnal. V druhom rade, súd posudzoval článok II. ods. 6 písm. f) Stanov družstva v
zmysle žalobcom namietaného rozporu znenia článku s dobrými mravmi. Súd uvádza, že sa stotožňuje v
žalobcomnamietanomsmereamázato,žečlánokII.ods.6písm.)fStanovdružstvajenutnépovažovať
za neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko 10 ročná doba splácania vyrovnacieho

podielu je podľa názoru súdu príliš dlhá a v rozpore s dobrými mravmi. Konkrétne v tomto prípade,
ak by prichádzalo do úvahy použitie článku II. ods. 6 písm.) f) Stanov družstva, kedy žalobca v čase
rozhodovania súdu je vo veku 80 rokov (bezmála 81 rokov). A svojho práva sa domáha už od roku
2018. Od roku 2018 žiadal žalovaného o vyplatenie vyrovnacieho podielu, pričom žalovaný zostával
nečinný. Súd z uvedených dôvodov neaplikoval článok II. ods. 6 písm. f) Stanov družstva, a to je jednak

pre nemožnosť aplikácie tohto článku , a jednak pre absolútnu neplatnosť uvedeného článku Stanov.

33. K námietke premlčania vznesenej žalovaným súd uvádza, že žalobca si od začiatku konania (t. j. od
25.04.2019) uplatňoval 5% - tný úrok z omeškania z dlžnej sumy, ktorá má byť stanovená znaleckým
dokazovaním. Žalobcovo rozšírenie žaloby na pojednávaní dňa 30.09.2024 o 3 percentuálne body

(z 5% ročne na 8% ročne) napadol žalovaný námietkou premlčania. Súd uvádza, že omeškanie je
objektívny delikt, ide o protiprávny stav, vyvolaný dlžníkom. Je jedným z parametrov, ktorý zásadne
ovplyvňuje výšku úrokov z omeškania, pokiaľ omeškanie trvá, trvá i povinnosť platiť úroky z omeškania.
Pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce len okolnosti, ktoré nastali v dobe,
kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu (hlavného vzťahu). Okolnosť, že dlžník každým ďalším

dňom porušuje povinnosť plniť riadne a včas peňažný záväzok z hlavného vzťahu nie je pre povinnosť
dlžníka platiť úroky z omeškania významná. Z uvedeného plynie premisa, že povinnosť platiť úroky z
omeškania vzniká jednorazovo a nie jednotlivo (a nanovo) za každý deň omeškania. Účinky trváceho
protiprávneho úkonu nastávajú už okamihom jeho uskutočnenia a bez ďalšieho pretrvávajú do budúcna.
V praxi je zastávaný názor, podľa ktorého sa úroky z omeškania premlčujú spolu s istinou, ku ktorej

sa viažu a to ako celok [porovnaj Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník, komentár. 4. a 5. vydanie.
Bratislava: C. H. Beck 2016, s. 1284: „...Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu nevzniká
samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol
v omeškaním so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína pri tomto práve plynúť premlčacia doba ajej uplynutím sa právo premlčí ako celok“]. Možnosť takéhoto riešenia zvolila aj judikatúra Najvyššieho
súdu Českej republiky, uvedená nižšie. Súd uvádza, že ak pohľadávka žalobcu, ktorej výška ešte
nebola známa, bola splatná dňa 01.10.2018 (čo v konaní nebolo sporné), prvýkrát mohol žalobca

uplatniť svoje právo na súde dňa 02.10.2018. Žalobca si tak mohol uplatniť zvýšený úrok z omeškania
do 02.10.2022. Žalobca tak urobil na pojednávaní dňa 30.09.2024, a teda po zákonom stanovenej
premlčacej lehote 4 roky. A teda nárok žalobcu považuje súd v tejto uplatnenej časti 3 percentuálnych
bodov za premlčaný, a preto ho vo výroku III. tohto rozsudku zamietol z dôvodu premlčania nároku. Pre
úplnosť súd uvádza, že podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka je premlčacia doba štyri roky. V

Obchodnom zákonníku existujú tzv. komplexné úpravy právnych inštitútov obsiahnuté v celom rozsahu
v Obchodnom zákonníku, keď aplikácia Občianskeho zákonníka je v týchto prípadoch vylúčená,
nakoľko odchylná úprava v Obchodnom zákonníku je komplexnou a vychádza z odlišných princípov
ako občianskoprávna úprava. Komplexná úprava určitého inštitútu, napr. premlčania, v Obchodnom
zákonníku je potom nezávislá od úpravy totožného inštitútu v Občianskom zákonníku. Ustanovenia
§ 391 až § 397 Obchodného zákonníka majú v pomere k § 107 Občianskeho zákonníka povahu

lex specialis, a nie naopak. Preto súd aplikoval štvorročnú premlčaciu lehotu ustanovenú Obchodným
zákonníkom.

34. Súd tak vedený vyššie uvádzanými úvahami rozhodol tak že konanie v časti istiny 4 787,00 eur
zastavil pre späťvzatie žalobcu z dôvodov na strane žalovaného. V ostatnej časti istiny súd priznal

žalobcovicelúostávajúcuuplatňovanúistinu,tedavovýške32965,03eura.Súdpriznalžalobcoviajúrok
z omeškania vo výške 5% ročne, zohľadňujúc pritom čiastočnú úhradu istiny žalovaným dňa 04.08.2020.
Súd nárok žalobcu týkajúci sa 8% úroku - v časti rozdielu 3 precentuálnych bodov - zamietol z dôvodu
premlčania.

35. Podľa § 232 ods. 3, 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) lehota
na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť
dlhšiu lehotu.

36. Súd vo svojom rozhodnutí nepovolil žalovanému zaplatiť dlh splátkach, tak ako žalovaný požadoval

na pojednávaní, nakoľko žalovaný ním tvrdené okolnosti (ohrozenie finančnej situácie žalovaného, jeho
cashflow)nepreukázal,ajkeďtaktourobiťmohol.Ďalejsúdnepovolilsplácaťdlhžalovanéhovsplátkach
aj z dôvodu, že so splátkami nesúhlasil žalobca. Súd, vzhľadom aj na nepreukázaný dopad splatenia
pohľadávky žalovaným na finančnú situáciu žalovaného, neuplatnil ani § 232 ods. 3 CSP. Žalovanému
bolo doplnenie znaleckého posudku doručené 29.02.2024. Od tohto momentu vedel, aká je celková

pohľadávka žalobcu, a nijako ju nenamietal. Mohol pohľadávku postupne splácať, alebo navrhovať
jej splatenie v nejakom časovom rozmedzí. Týmto ale nie je dotknutá možnosť po právoplatnosti
tohto rozsudku dohodnúť si stranami sporu plnenie v splátkach v lehote, ktorú budú obe strany sporu
považovať za primeranú.

37. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný
argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria
A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Zároveň
súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí
dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho,
aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana
(II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

38. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 256 ods. 1 CSP (1) ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.41. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

42. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, keď vo výroku IV. priznal plne úspešnému žalobcovi
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keď žalovaný v časti istiny zavinil
zastavenie konania tým, že svoj záväzok voči žalobcovi uhradil až po začatí konania. V ostatnej časti
bol žalobca v celom rozsahu úspešný. Neúspešný bol len v nepatrnej časti príslušenstva s ohľadom
na výšku celého uplatňovaného nároku (pričom príslušenstvo pohľadávky sa nezohľadňuje pri určovaní

nároku na náhradu trov konania).

44. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad
hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená

tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť
k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v
okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito
okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia

nárokunasúde,čipostupstranyvkonaní.Nakoľkosúdnezistilžiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,
pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania
žalobcovi, pričom žalovaný ním uvádzané dôvody nijako nevysvetlil a ani nijako nepreukázal, rozhodol
o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku IV. tohto rozsudku.

45. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Trnava.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý
ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto

podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.