Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/172/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201048
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201048.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. a JUDr. Kataríny Kučerákovej,
PhD., v právnej veci žalobcu: SÝTA ZVER, občianske združenie so sídlom Bezekova 2040/33, 841 02
Bratislava, IČO: 52 730 140, zastúpený: ORLIK advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Jablonové 722,
900 54 Jablonové, IČO: 52 190 439, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava – Dúbravka, Žatevná 2,
844 02 Bratislava, IČO: 00 603 406, zastúpený: JUDr. Ľuboslav Kašuba, advokát, so sídlom Na vŕšku 1,
811 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. SU-8257/3623/2020/VE zo dňa
20.05.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Stručný priebeh administratívneho konania

1. Žalobca podaním označeným ako „Ohlásenie drobnej stavby“ zo dňa 12.02.2020, doručeným
žalovanému dňa 12.02.2020, ohlásil drobnú stavbu „Sklad krmiva“ podľa § 57 zákona č. 50/1976 Zb.

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom v čase prijatia napadnutého rozhodnutia
(ďalej len „stavebný zákon“), ktorá má byť realizovaná na pozemku reg. „E“, parc. č. 1711, k. ú. A.,
Bratislava (ďalej aj „Stavba“). K ohláseniu Stavby priložil projektovú dokumentáciu „Stavba SKLAD
KRMIVA“ z 12/2019.

2. Žalovaný žalobcovi oznámil listom označeným ako „Ohlásenie stavebných úprav – odpoveď“ č.
SU-3637/3623/2020/VE zo dňa 26.02.2020 (ďalej len „Prvé oznámenie“), že na realizáciu danej Stavby

je potrebné stavebné povolenie podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona a uviedol, že „navrhovaná stavba
skladu krmiva podľa § 139b ods. 1 písm. a) je jednoduchou stavbou pri nerealizovaní uvažovaného
stropu zakresleného v projektovej dokumentácii“.

3. Žalobca predložil žalovanému „Ohlásenie drobnej stavby doplnenie podania“ zo dňa 30.03.2020
s upravenou projektovou dokumentáciou „Stavba SKLAD KRMIVA“ z 12/2019, v rámci ktorej boli
upravené rozmery strechy z pozinkovaného falcovaného plechu tak, aby nepresahovala ponad pôdorys

Stavby. Samotný strop bol v projektovej dokumentácii zachovaný. Táto úprava bola vykonaná za účelom
vyhovenia požiadavke určenej žalovaným, ktorej splnenie bolo predpokladom na to, aby bola daná
stavba považovaná za jednoduchú stavbu.4. Žalovaný žalobcovi oznámil listom označeným ako „Ohlásenie stavebných úprav – odpoveď“ č.
SU-5755/3623/2020/VE zo dňa 06.04.2020 (ďalej len „Druhé oznámenie“), že na realizáciu Stavby
je potrebné stavebné povolenie podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona a opätovne uviedol rovnaké

zdôvodnenie, ako je citované v bode 2 tohto rozsudku.

5. Žalobca predložil žalovanému „Ohlásenie drobnej stavby doplnenie podania“ zo dňa 04.05.2020 s
treťou verziou projektovej dokumentácie „Stavba SKLAD KRMIVA“ z 12/2019, v rámci ktorej už nebol
zakreslený prípadný strop, aby vyhovel požiadavke určenej žalovaným, aby bola Stavba považovaná

za jednoduchú stavbu.

6. Žalovaný dňa 13.05.2020 adresoval žalobcovi emailovú správu, v ktorej uviedol: „na Vaše podanie
ohlásenia drobnej stavby „Sklad krmiva“ zo dňa 12.02.2020 Vám boli zaslané odpovede, že podľa
ustanovenia § 57 ods. (1) si stavba vyžaduje stavebné povolenie. Vami navrhovaná stavba síce
spĺňa rozmerové a funkčné parametre drobnej stavby podľa § 139b ods. (7) písm. a), avšak

materiálové a technologické riešenie (odlievaná železobetónová konštrukcia) v danom území – lesný
pozemok si vyžaduje dôkladné posúdenie umiestnenia, príjazdu k objektu a technologických postupov
realizácie predmetného objektu z hľadiska vplyvu na zalesnený pozemok. Stavebný úrad na základe
týchto skutočností určil, že Vami ohlásenú drobnú stavbu možno realizovať len na základe stavebného
povolenia.“.

7. Žalobca dňa 15.05.2020 adresoval žalovanému podanie „Ohlásenie drobnej stavby doplnenie
podania“, v ktorom vysvetlil dôvody, pre ktoré stavba nemôže podstatne ovplyvniť životné prostredie.

8. Žalovaný listom označeným ako „Ohlásenie stavebných úprav – odpoveď“ č. SU-8257/3623/2020/

VE zo dňa 20.05.2020, doručeným žalobcovi dňa 02.06.2020 (ďalej len „Tretie oznámenie“ alebo
„napadnuté opatrenie“), oznámil žalobcovi, že Stavbu je možné uskutočniť len na základe stavebného
povolenia s dôvetkom, že „toto vyjadrenie je konečné k danej veci“.

9. Napriek tomu, že (ako žalobca explicitne uvádza aj v žalobe) voči napadnutému opatreniu nie

je prípustný opravný prostriedok, žalobca adresoval žalovanému podanie označené ako „Ohlásenie
drobnej stavby odvolanie“ zo dňa 09.06.2020. Žalovaný naň reagoval listom „Ohlásenie drobnej stavby
– odpoveď“ č. SU-10429/3623/2020/VE zo dňa 16.06.2020, doručeným žalobcovi 15.07.2020, pričom
uviedol, že ohlásenie stavebnému úradu nie je žiadosťou ani podnetom na začatie konania podľa §
18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej

len „správny poriadok“) a oznámenie stavebného úradu nemá formu rozhodnutia. Pokiaľ stavebný úrad
dospeje k záveru, že ohlásenú činnosť možno vykonať len na základe stavebného povolenia, vyzve
stavebníka, aby doplnil svoje podanie o náležitosti podľa § 7 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa
vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a v ďalšom sa pokračuje podľa ustanovení pre
stavebné konanie. Na základe ohlásenia stavebný úrad skúma, či ide o stavbu, stavebnú úpravu,

alebo udržiavacie práce podľa kritérií určených v § 55 ods. 2 stavebného zákona, či ich realizovaním
nedôjde k zásahom do vlastníckych alebo iných práv a právom chránených záujmov iných osôb, či
nebudú ohrozené verejné záujmy, či nebudú porušené všeobecne záväzné právne predpisy. Osobitne
vyhodnotí, či sa ohlásená stavebná činnosť nebude vykonávať v chránenom území alebo ochrannom
pásme vymedzenom rozhodnutím alebo vyplývajúcim zo zákona.

10. Dňa 15.07.2020 predložil žalobca žalovanému podanie „Ohlásenie drobnej stavby – doplnenie
vyjadrenia k oznámeniu k ohlásenej drobnej stavbe“ prostredníctvom splnomocnenej organizácie
NORDING, s.r.o. so sídlom Blagoevova 9, 851 04 Bratislava, IČO: 51 454 505, ktorým sumarizoval
základné údaje o predmetnej Stavbe v reakcii na odpoveď žalovaného zo dňa 16.06.2020 a žiadal

objektívne prehodnotiť obsah podania vo veci ohlásenia predmetnej drobnej stavby a vybaviť toto
ohlásenie vydaním oznámenia k ohláseniu drobnej stavby v zmysle § 57 ods. 2 stavebného zákona.

II.
Rozsah a dôvody žaloby

11. Včas podanou žalobou, pôvodne doručenou Krajskému súdu v Bratislave, sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého opatrenia stavebného úradu zo dňa 20.05.2020.Keďže žalobca označuje všetky oznámenia žalovaného uvedené vyššie ako rozhodnutia, súd bude
v tejto časti rozsudku (opisujúcej rozsah a dôvody žaloby) používať terminológiu žalobcu.

12. Žalobca uvádza, že žalovaný v rozhodnutí Ohlásenie stavebných úprav – odpoveď č.
SU-3637/3623/2020/VE zo dňa 26.02.2020 a rovnako v rozhodnutí Ohlásenie stavebných úprav –
odpoveď č. SU-5755/3623/2020/VE zo dňa 06.04.2020 síce uviedol, že po preskúmaní podania
a priloženej projektovej dokumentácie vyžaduje stavebné povolenie, no žalobcovi zároveň oznámil, že
navrhovaná Stavba skladu krmiva podľa § 139b ods. 1 písm. a) stavebného zákona je jednoduchou

stavbou pri nerealizovaní uvažovaného stropu zakresleného v projektovej dokumentácii. Žalovaný tak
mal v dvoch svojich rozhodnutiach uviesť, že Stavba bude jednoduchou stavbou za predpokladu, že sa
nebude realizovať prípadný strop zakreslený v projektovej dokumentácii, v opačnom prípade nebude
postačovaťohláseniestavebnéhoúradu.Žiadneinépodmienky,splneniektorýchbyžalovanývyžadoval,
aby v danom prípade postačovalo ohlásenie stavebného úradu, žalovaný vo svojich rozhodnutiach
neuviedol.

13. Žalobca je toho názoru, že tým, že predložil novú projektovú dokumentáciu, kde už nebol zakreslený
prípadný strop, splnil podmienku určenú žalovaným na to, aby bolo možné Stavbu realizovať na základe
ohlásenia stavebného úradu. Žalovaný však namiesto toho, aby oznámil, že proti uskutočneniu Stavby
nemá námietky, adresoval žalobcovi emailovú správu zo dňa 13.05.2020, v ktorej uviedol, že Stavba

si vyžaduje dôkladné posúdenie umiestnenia, príjazdu k objektu a technologických postupov realizácie
predmetného objektu z hľadiska vplyvu na zalesnený pozemok. Žalovaný tak mal bezprostredne po tom,
čožalobcasplnilpodmienkuurčenúžalovanýmnato,abybolomožnéStavbuuskutočniťbezstavebného
povolenia, zmeniť správnu úvahu a určiť ďalšiu novú podmienku, ktorej splnenie v predchádzajúcich
dvoch rozhodnutiach nevyžadoval. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že umiestnenie Stavby ani

technologický postup realizácie Stavby za obdobie od 26.02.2020, kedy bolo žalovanému doručené
podanie Ohlásenie drobnej stavby zo dňa 12.02.2020, nijako nezmenil, a teda neboli zistené žiadne
nové skutkové okolnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu správnej úvahy žalovaného. Zároveň sa žalobca
vyjadril aj ku niektorým technickým aspektom osadenia betónového prefabrikátu a jeho vplyvu na životné
prostredie, k možnostiam príjazdu k Stavbe a pod.

14. Znenie § 57 ods. 1 stavebného zákona síce ponechalo širokú možnosť uváženia v prípade
určenia stavebného úradu, že ohlásenú drobnú stavbu, možno uskutočniť len na základe stavebného
povolenia, avšak táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam, musí mať oporu
vo vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení.

Správnuúvahunemožnopovažovaťzaľubovôľusprávnehoorgánu.RozhodnutieOhláseniestavebných
úprav – odpoveď č. SU8257/3623/2020/VE zo dňa 20.05.2020 vybočilo z medzí a hľadísk ustanovených
zákonom v nadväznosti na skutkový stav a okolnosti, ktoré jeho vydaniu predchádzali. Správna úvaha
je diskriminačná, netransparentná a v rozpore s platnými právnymi predpismi. Aj v rámci zákonom
povolenej správnej úvahy je povinnosťou správneho orgánu rešpektovať zákon a neprekročiť jeho

medze. Podľa žalobcu nie je prípustné, aby žalovaný vo vzťahu k predmetnej Stavbe v priebehu konania,
bez toho, aby došlo k zmene skutkového stavu, zmenil správnu úvahu a dodatočne určoval podmienky,
za splnenia ktorých je túto Stavbu možné realizovať na základe ohlásenia stavebnému úradu bez toho,
aby žalovaný svoju správnu úvahu riadne a preskúmateľne zdôvodnil a bez toho, aby bolo jeho správna
úvaha vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení.

15.Žalobcatiežnamietanedostatokformyoznámeniazodňa13.05.2020,ktoréboložalobcovidoručené
len formou emailu v rozpore s požiadavkami kladenými na elektronické doručovanie zákonom č.
305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o e-

Governmente“). Ide preto o nulitný (ničotný) akt, ktorý nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho, akoby
neexistoval.

16. Žalobca poukazuje na to, že stavebný úrad sám uvádza, že na základe ohlásenia skúma, či ide
o stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce podľa kritérií určených v § 55 ods. 2 stavebného

zákona, vrátane ďalších podmienok ako je umiestnenie, stavebno-technické vyhotovenie, účel užívania
stavby a jej vplyv na životné prostredie. Následne však v elektronickej správe zo dňa 13.05.2020 len
stroho konštatuje, že uvedená Stavba si vyžaduje dôkladné posúdenie umiestnenia, príjazdu k objektu
a technologických postupov. S odkazom na zásadu materiálnej pravdy a povinnosť správneho orgánuzistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie žalobca uvádza, že presné a úplné zistenie skutočného
stavu veci znamená jednak vykonanie všetkých nevyhnutných vyšetrení potrebných na objasnenie
rozhodujúcich okolností (úplnosť zistení) a zabezpečenie, aby skutkové zistenia zodpovedali skutočnosti

(presnosti zistení). Záver, ktorý žalovaný prezentoval v rozhodnutí Ohlásenie stavebných úprav –
odpoveď č. SU-8257/3623/2020/VE zo dňa 20.05.2020, nezodpovedá zásadám logického myslenia
a správneho uváženia.

17. Žalovaný mal svojvoľne zmeniť správnu úvahu v rozpore s princípom právnej istoty implicitne

zakotvenom v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ale na zistený skutkový stav neaplikoval správnu
právnu normu, keďže je zrejmé, že predmetná Stavba je drobnou stavbou podľa § 139b ods. 8 písm.
a) stavebného zákona. Žalobca tak bol ako účastník administratívneho konania ukrátený na svojich
právach a právom chránených záujmoch neodôvodnenou zmenou správnej úvahy. Žalobca navrhuje
zrušiťnapadnutéopatreniepodľa§191ods.1písm.c)ad)zákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

III.
Vyjadrenie žalovaného

18. Žalovaný doručil svoje vyjadrenie k žalobe zo dňa 01.12.2020, v ktorom uvádza, že vo vzťahu k

Ohláseniu drobnej stavby zo dňa 12.02.2020 bola vypracovaná odpoveď – Prvé oznámenie zo dňa
26.02.2020, v ktorej sa jasne uvádza, že v zmysle § 55 ods. 1 stavebného zákona môže stavebný úrad
určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na
základe stavebného povolenia.

19. Doplnenými podaniami zo dňa 30.03.2020 a 04.05.2020 žalobca dvakrát upravil zjednodušenú
projektovú dokumentáciu. Prvou zmenou zrušil presah strechy a druhou vynechal naznačovaný strop
v mylnej domnienke, že sa jedná o podmienku pre vydanie oznámenia k ohláseniu. Nešlo o podmienku,
ale o informáciu, že navrhovaná Stavba skladu krmiva je podľa § 139b ods. 1 písm. a) stavebného
zákona jednoduchou stavbou pri nerealizovaní uvažovaného stropu zakresleného v zjednodušenej

projektovej dokumentácii. Pri takomto stave by bolo možné proces riešiť v spojenom územnom
astavebnomkonaní.Stavebnýúradtaknezmenilsprávnuúvahu,ktorousariadilavproceseaninemenil
podmienky, ale konzistentne uvádzal, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie
práce možno uskutočnil len na základe stavebného povolenia.

20. V zmysle Druhého oznámenia i Tretieho oznámenia žalovaného, ako aj v zmysle emailovej
komunikácie, bolo opätovne konštatované, že stavebný úrad dospel k záveru, že ohlásenú činnosť
možno vykonať len na základe stavebného povolenia. Žalovaný odmieta, že by zo strany stavebného
úradu došlo k nerešpektovaniu zákona a prekročeniu jeho medze, že došlo k porušeniu princípov
správnej úvahy, k uplatňovaniu svojvôle zo strany stavebného úradu a k nezákonnému konaniu.

21. Stavebný úrad skúma, či ide o stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce podľa kritérií
určených v § 55 ods. 2 stavebného zákona, či ich realizáciou nedôjde k zásahom do vlastníckych alebo
iných práv a právom chránených záujmov iných osôb, či nebudú ohrozené verejné záujmy, či nebudú
porušené všeobecne záväzné právne predpisy. Prihliada pritom najmä na umiestnenie, stavebno-

technické vyhotovenie, účel užívania stavby a jej vplyv na životné prostredie. Osobitne vyhodnotí,
či sa ohlásená stavebná činnosť nebude vykonávať v chránenom území alebo ochrannom pásme
vymedzenom rozhodnutím, alebo vyplývajúcom zo zákona. Pokiaľ stavebný úrad dospeje k záveru, že
ohlásenú činnosť možno vykonať len na základe stavebného povolenia, vyzve stavebníka, aby doplnil
svoje podanie o náležitosti podľa § 7 stavebného zákona a v ďalšom sa pokračuje podľa ustanovení

upravujúcich stavebné konanie.

22. Postup pri ohlasovaní Stavby podľa § 57 stavebného zákona nie je stavebným konaním, a preto sa
nie je možné odvolať proti písomnému oznámeniu stavebného úradu tak, ako to urobil žalobca v podaní
zo dňa 09.06.2020. Zároveň podľa žalovaného nie je list stavebného úradu zo dňa 20.05.2020 ani

rozhodnutím, ani opatrením orgánu verejnej správy, preto nie je spôsobilým na jeho zrušenie.

23. Žalovaný namietol aj nesprávne označenie žalovaného, ktorým nemôže byť Miestny úrad mestskej
častiBratislava–Dúbravka,ktorýjelenvýkonnýmorgánommiestnehozastupiteľstvaastarostuvzmysle§ 19 ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o hlavnom meste“). Nemôže samostatne konať, nemá spôsobilosť mať práva
a povinnosti podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a nemôže

byť ani účastníkom súdneho konania podľa § 61 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Nedostatok procesnej spôsobilosti byť účastníkom konania
je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý v zmysle § 62 CSP vedie k zastaveniu
konania. Podľa žalovaného nie je možné tento nedostatok odstrániť ani postupom podľa § 129 ods.
1 CSP, keďže nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti. Do úvahy

neprichádza podľa žalovaného ani postup podľa § 79 CSP.

24. S poukazom na vyššie uvedené navrhuje žalovaný, aby správny súd žalobu zamietol a zaviazal
žalobcu k úhrade trov konania.

IV.

Replika žalobcu

25. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 16.12.2020. Nesúhlasil so žalovaným
v tom, že by informácia, že pri nerealizovaní stropu pôjde o jednoduchú stavbu podľa § 139b ods. 1 písm.
a) stavebného zákona, ktorá bola uvedená v oznámeniach žalovaného, nebola podmienkou, aby bola

Stavba považovaná za jednoduchú stavbu a bolo ju možné uskutočniť bez stavebného povolenia. Ak by
malo ísť len o odkaz o možnom spojení územného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním,
žalovaný by odkázal na § 39a ods. 4 stavebného zákona; takýto odkaz však v oznámeniach žalovaného
absentuje. Žalobca nesúhlasí ani s dostatočnosťou odôvodnenia oznámení žalovaného; v odôvodnení
ide podľa neho o všeobecné a povrchné konštatovania.

26. Nekonzistentnosť posúdení predmetnej Stavby ako drobnej stavby zo strany žalovaného preukazuje
žalobca aj tým, že žalovaný na jednej strane pripúšťa, že by mohlo ísť o drobnú stavbu, no zároveň
uvádza potrebu posúdiť jej vplyv na životné prostredie. Pri drobnej stavbe je však vplyv na životné
prostredie vylúčený v zmysle § 139b ods. 7 písm. a) stavebného zákona. Zároveň upriamuje pozornosť

na znenie § 139b ods. 8 stavebného zákona, podľa ktorého sa za drobné stavby považujú aj stavby
organizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná
plocha nepresahuje 30 m2 a výška 5m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva. Žalovaný
aplikovalnesprávnuprávnuúvahu,keďStavbudvakrátposúdilakojednoduchústavbupodľa§139bods.
1 písm. a) stavebného zákona a následne bez náležitého vysvetlenia ju posúdil ako drobnú stavbu podľa

§ 139b ods. 7 písm. a) stavebného zákona, hoci ide o drobnú stavbu podľa § 139b ods. 8 stavebného
zákona.

27. Vo vzťahu k námietke žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého opatrenia žalobca poukazuje
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) sp. zn. 8Sžp/16/2011

zo dňa 24.05.2012 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“)
sp. zn. II.ÚS 504/2012 zo dňa 13.11.2012, v ktorých súdy konštatovali, že predmetom súdneho
preskúmavania správneho súdu môže byť iba také rozhodnutie, ktorým správny orgán rozhoduje
o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, pričom takýmto
rozhodnutím je nepochybne písomné oznámenie vydané podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona, pretože

týmto rozhodnutím žalovaný ako stavebný úrad rozhodol o právach a povinnostiach stavebníka.

28. Žalobca v replike zároveň vyčíslil trovy právneho zastúpenia.

29. Ďalšie podania účastníkov konania vo veci neboli súdu predložené.

V.
Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

30. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným
rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdochv znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových
prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S
správnehosúdu,následnebolavecvsúladesRozvrhompráceSprávnehosúduvBratislavenarok2024

v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S
a je vedená pod sp. zn. BA-1S/172/2020.

31. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania
dňa 18.12.2024, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP.

Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo dňa 12.12.2024 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zverejnené na webovom
sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

32. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v
znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

33. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom
verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za
rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

35. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom
verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

36. Podľa § 119 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,

ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

37. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

38. Podľa § 55 ods. 2 písm. a) a b) stavebného zákona, ohlásenie stavebnému úradu postačí
a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí,
b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne
ovplyvniť životné prostredie.

39. Podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona, stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav
a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu
drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm.
a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný

úradmôžeurčiť,žeohlásenúdrobnústavbu,stavebnúúpravualeboudržiavacieprácemožnouskutočniť
len na základe stavebného povolenia.

40. Podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona, stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a
udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu,

že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený
jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému
oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú
stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi,
pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Ohlásenú reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha

je menšia ako 3 m2, môže stavebník začať uskutočňovať len do jedného roka odo dňa doručenia
oznámenia stavebného úradu stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na
začatie stavby dlhšiu lehotu.41. Podľa § 139b ods. 1 písm. b) stavebného zákona, jednoduché stavby sú
a) bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, majú jedno nadzemné podlažie, môžu
mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie,

42. Podľa § 139b ods. 8 písm. a) stavebného zákona, za drobné stavby sa považujú aj
a) stavby organizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich
zastavaná plocha nepresahuje 30 m2 a výška 5 m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva,

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

43. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu
správneho orgánu preskúmal napadnuté opatrenie, ako i postup predchádzajúci jeho vydaniu
v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) a dospel

k záveru, že žaloba je nedôvodná.

44. Predmetom súdneho prieskumu správnym súdom je napadnuté opatrenie, ktorým žalovaný oznámil
žalobcovi v zmysle § 57 ods. 2 stavebného zákona, že ohlásenú drobnú stavbu „Sklad krmiva“, na
pozemku reg. „E“, parc. č. 1711, k. ú. A., Bratislava je možné uskutočniť len na základe stavebného

povolenia.

45. Správny súd prvotne uvádza, že pasívne legitimovaným subjektom (žalovaným) v konaní o
všeobecnej správnej žalobe je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak
je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba, resp. ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný

prostriedok, orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie (§ 180 ods. 1 SSP). To
znamená, že žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobcu, ale priamo zákonom. Z
uvedeného potom vyplýva, že správny súd nie je viazaný označením žalovaného, ale je povinný sám
žalovaného určiť, a to v závislosti od predmetu prieskumu označeného žalobcom. Pokiaľ teda žalobca v
žalobe nesprávne označí žalovaného, správny súd sám určí žalovaného a s takto určeným žalovaným

aj koná (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/16/2019 zo dňa
05.05.2020, ods. 27, či komentárovú literatúru napr. Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a
kol.: Správny súdny poriadok. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 907). Na uvedený postup sa preto v rámci
správneho súdneho prieskumu neaplikujú ustanovenia CSP, ako sa toho dožadoval žalovaný vo svojom
vyjadrení k žalobe, resp. ako argumentoval aj žalobca vo svojej replike k uvedenej procesnej otázke.

46. Žalobca ako žalovaného označil „Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Dúbravka“. Podľa § 1a ods.
3 zákona o hlavnom meste je mestská časť územným samosprávnym a správnym celkom Bratislavy.
Administratívnu subjektivitu má v tomto prípade daný subjekt územnej samosprávy, pričom miestny úrad
niejesámosebeorgánomverejnejsprávy.Zároveňjepodľa§7aods.2písm.i)zákonaohlavnommeste

vyhradené vykonávať agendu stavebného úradu práve mestskej časti. Miestny úrad plní len odborné,
administratívne a organizačné práce súvisiace s plnením úloh miestnych orgánov mestskej časti (§
19 ods. 1 zákona o hlavnom meste). Správny súd preto ako so žalovaným konal s „Mestskou časťou
Bratislava – Dúbravka“.

47. Správny súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného týkajúcou sa nespôsobilosti
napadnutého opatrenia byť predmetom správneho súdneho prieskumu. Spôsobilým predmetom
prieskumu v rámci správneho súdnictva sú akty orgánov verejnej správy napĺňajúce definičné znaky
rozhodnutia, opatrenia a iného zásahu orgánu verejnej správy (a v konečnom dôsledku aj namietaná
nečinnosť orgánu verejnej správy, keďže fyzické osoby a právnické osoby sa v rámci správneho

súdnictva môžu domáhať ochrany pred nečinnosťou orgánu verejnej správy), a to za predpokladu, že
ich zároveň nemožno subsumovať pod žiadnu zo zákonom stanovených výluk z prieskumu v rámci
správneho súdnictva (§ 2, § 6 ods. 1 a § 7 SSP). To znamená, že nie každý akt orgánu verejnej správy
vydaný v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy je samostatne spôsobilým predmetom
prieskumu v rámci správneho súdnictva. Správny súd preto v nadväznosti na podanú žalobu v prvom

rade musí posúdiť, či akt orgánu verejnej správy, ktorého preskúmania sa žalobca domáha, predstavuje
rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah orgánu verejnej správy, a ak áno, či vo vzťahu k danému
aktu orgánu verejnej správy nie je daná niektorá zo zákonných výluk z prieskumu v rámci správnehosúdnictva.Sprihliadnutímkargumentáciižalobcuažalovanéhosprávnysúdvenovalosobitnúpozornosť
tomu, či napadnuté oznámenie je opatrením.

48.OpatrenímsanaúčelySSProzumiesprávnyaktvydanýorgánomverejnejsprávyvadministratívnom
konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté. Pri posúdení otázky, či určitý akt orgánu verejnej správy je opatrením,
má preto zásadný význam, či bol vydaný v administratívnom konaní (i) a zároveň, či ním sú alebo môžu
byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté

(ii). Naopak, bez právneho významu je v tomto smere označenie aktu orgánu verejnej správy.

49. Priamy dotyk práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzickej osoby a právnickej osoby
aktom orgánu verejnej správy na účely SSP nie je bližšie (explicitne) normatívne vymedzený. Je však
zrejmé, že ním možno rozumieť situáciu, kedy akt orgánu verejnej správy môže ovplyvniť právnu pozíciu
určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby tak, že jej postavenie po vydaní aktu orgánu verejnej

správy bude iné ako pred jeho vydaním. Naopak, o priamy dotyk práv, právom chránených záujmov
alebo povinností fyzickej osoby a právnickej osoby aktom orgánu verejnej správy nepôjde vtedy, ak
vplyv predmetného aktu na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej
osoby bude iba sprostredkovaný alebo pôjde iba o vplyv zasahujúci faktický záujem fyzickej osoby alebo
právnickej osoby.

50. Oznámením podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona, ktorým určí, že ohlásenú drobnú stavbu,
stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolania,
alebo oznámením podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona, že proti uskutočneniu ohlásenej stavby,
stavebnej úpravy alebo udržiavacích prác nemá námietky, stavebný úrad zasahuje do práv a povinností

stavebníka, t. j. osoby, ktorá má záujem realizovať stavbu, resp. pre ktorú sa stavba realizuje. Môže
i nemusí ísť o vlastníka pozemku alebo stavby, ktorej sa navrhovaná stavba (vstavba, nadstavba) či
stavebné úpravy týkajú. Stavebník je tak v prípade negatívneho oznámenia, t. j. oznámenia, ktorým
nevyhovie ohláseniu stavby a určí, že na jej realizáciu je nevyhnutné stavebné povolenie, priamo
dotknutý na svojom práve realizovať stavbu, prípadne aj na svojom práve využívať vlastnícke právo

k pozemku, na ktorom sa má stavba realizovať. V prípade oznámenia, že proti realizácii stavby nemá
stavebnýúradnámietky,môžubyťdotknutínasvojichprávachvlastnícisusediacichpozemkovčistavieb.

51. Vyššie uvedené potvrdil aj Najvyšší súd i Ústavný súd, ktorí sa vyjadrovali k oznámeniu stavebného
úradu podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona, že proti uskutočneniu ohlásenej drobnej stavby nemá

námietky. Ústavný súd v uznesení sp. zn. II. ÚS 504/2012 zo dňa 13.11.2012 k predmetnej otázke
uvádza:

„Ústavný súd nemá v okolnostiach posudzovanej veci dôvod pochybovať o správnosti právneho záveru
najvyššieho súdu opierajúceho sa o právny názor krajského súdu spočívajúceho v tom, že „odpoveď“

žalovaného č. 2010/00870 zo 6. októbra 2010 na „sťažnosť“ sťažovateľa z 13. augusta 2010 nie je
rozhodnutím, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu, resp. že takýmto rozhodnutím v danom
prípade je rozhodnutie – oznámenie mesta č. j. 2010/0122 zo 7. mája 2010 o tom, že proti uskutočneniu
drobnej stavby – garáže ohlásenej stavebníkmi (susedmi sťažovateľa, pozn.) 9. novembra 2009, mesto
nemá námietky, vo vzťahu ku ktorému je žaloba zjavne oneskorená, na základe čoho bolo konanie o

žalobe zastavené.

Pokiaľ najvyšší súd vedený názorom, podľa ktorého postup pri ohlásení (drobnej) stavby v zmysle
ustanovení § 57 stavebného zákona nie je možné zamieňať so stavebným konaním (konaním o povolení
stavby, pozn.) v zmysle ustanovení § 60 a nasl. stavebného zákona a súčasne majúc na zreteli,

že pri ohlásení drobnej stavby sa za rozhodnutie o právach a povinnostiach stavebníka, prípadne
priamo dotýkajúceho sa aj práv a povinností vlastníka susedných nehnuteľností (sťažovateľa) považuje
oznámenie stavebného úradu (mesta) o tom, že proti jej uskutočneniu nemá námietky, avšak pri
stavebnom konaní je takýmto rozhodnutie o povolení stavby (stavebné povolenie) alebo rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti stavebníka na jej povolenie, dospel k záveru, že „odpoveď“ žalovaného č.

2010/00870 zo 6. októbra 2010 nie je rozhodnutím, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu,
tento právny záver je plne ústavne konformný.V zmysle ustanovenia § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na
konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa názoru ústavného súdu preto nemožno najvyššiemu súdu, ako ani krajskému súdu nič vytknúť,
ak ďalej právne zhodne ustálili, že keďže postup pri ohlásení stavby podľa ustanovení § 57 stavebného
zákona nie je stavebným konaním, a teda na postup pri ohlásení stavby sa nevzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní vrátane ustanovení o práve podať proti rozhodnutiam správneho orgánu
(riadny) opravný prostriedok [zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení

účinnom v rozhodujúcom období] proti rozhodnutiu – oznámeniu mesta č. j. 2010/0122 zo 7. mája 2010
o tom, že proti uskutočneniu stavebníkmi ohlásenej drobnej stavby mesto nemá námietky, opravný
prostriedok nie je prípustný.“

52. V prípade preskúmavaného napadnutého opatrenia žalovaného ide o oznámenie podľa § 57
ods. 1 stavebného zákona, ktorým bolo obmedzené právo žalobcu realizovať Stavbu na základe

ohlásenia a bola mu určená povinnosť realizovať ohlásenú Stavbu až na základe stavebného povolenia.
Napadnuté oznámenie žalovaného zo dňa 20.05.2020 je nepochybne aktom orgánu verejnej správy,
keďže ho vydal príslušný správny orgán v rámci administratívneho konania pri výkone jeho pôsobnosti v
oblasti stavebného poriadku. Síce platí, že ohlasovacie konanie v zmysle § 57 stavebného zákona nie je
správnym konaním, ktoré by sa končilo rozhodnutím, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok, no

napriek tomu možno správne posúdenie, ktoré vykonáva stavebný úrad podľa § 57 stavebného zákona,
označiťzaistýtypadministratívnehokonania(zjednodušenéohlasovaciekonanie)podľa§3ods.1písm.
a) SSP. Preto možno napadnuté opatrenie označiť ako opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, ktorým
sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby
priamo dotknuté. Napadnuté opatrenie je tak spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu,

pričom ale správny súd dodáva, že aj v zmysle vyššie citovaného uznesenia Ústavného súdu nie
je spôsobilým predmetom prieskumu oznámenie stavebného úradu, ktorým reagoval na neprípustné
odvolanie žalobcu (bod 9 tohto rozsudku).

53. Po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého opatrenia žalovaného správny súd konštatuje, že

postupom stavebného úradu nedošlo k porušeniu zákona ani procesných práv žalobcu. Správny súd sa
stotožňuje so skutkovými závermi správneho orgánu, ako aj s ich právnym posúdením. Správny orgán
postupoval v súlade so stavebným zákonom, ak na základe posúdenia „Ohlásenia drobnej stavby“ zo
dňa 12.02.2020 dospel k záveru, že Stavbu možno realizovať až na podklade stavebného povolenia
vydaného v stavebnom konaní.

54. Samotné ohlasovacie konanie podľa § 57 stavebného zákona nie je možné považovať za
povoľovacie konanie, ktoré by obsahom a mierou dokazovania či správneho uváženia bolo totožné
so stavebným konaním. Ide len o postup stavebného úradu v prípadoch, v ktorých zákonodarca
predpokladal, že nie je potrebné, aby prebehlo stavebné konanie, ktorého výsledkom by malo byť

vydanie rozhodnutia – stavebného povolenia. Ak stavebný úrad preskúmaním ohlásenia drobnej
stavby dospeje k záveru, že na predmetnú stavbu nie je potrebné vydať stavebné povolenie, oznámi
stavebníkovi možnosť realizovať stavbu. „Vzhľadom na variabilitu stavieb a im podobných zariadení
rozhodovaciučinnosťopožiadavkeanutnosťstavebnéhopovolenia(stavebnékonanie)aleboohlásenia
drobnej stavby (ohlasovacie konanie) zákonodarca ponechal stavebnému úradu, čo nepochybne

vyplýva z ust. § 57 ods. 1 Stavebného zákona, teda i rozhodnutie či bude alebo nebude prebiehať
stavebné konania, ktorého výsledkom bude rozhodnutie správneho orgánu, alebo či stavebníkovi stačí
drobnú stavbu len ohlásiť (ohlasovacie alebo zjednodušené konanie). […] Stavebný úrad nemá inú
možnosť ako postupovať a to buď stavbu drobnej stavby vziať na vedomie a formálne s ňou súhlasiť,
alebooznámiťstavebníkovi,ženauvedenústavbujepotrebnézačaťstavebnékonanieavydaťstavebné

povolenie.“ (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžp/16/2011 zo dňa 24.05.2012).

55. Nemožno preto prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že by malo byť aj zjednodušené ohlasovacie konanie
vedené zásadou materiálnej pravdy v rozsahu, ako sa toho domáha žalovaný. Správny súd súhlasí
so žalobcom v tom, že je povinnosťou správneho orgánu zistiť v rámci ohlasovacieho konania všetky

dôležité skutočnosti pre svoje rozhodnutie (súhlas s realizovaním ohlasovanej stavby alebo určenie
potreby stavebného povolenia), no tieto by mali v zásade vyplývať z podkladov predložených v rámci
ohláseniadrobnejstavby.Niejepovinnosťoustavebnéhoúraduvykonávaťdokazovanievrozsahupodľa
§32Správnehoporiadku,nakoľko,akmástavebnýúradpochybnostiomožnostirealizovaťstavbulennazáklade ohlásenia, všetky relevantné skutočnosti (napr. vrátane umiestnenie stavby, prístupu k stavbe,
vzťahov k pozemku, vplyvov na životné prostredie a pod.) budú predmetom dokazovania a posúdenia
v rámci stavebného konania. Tam bude mať správny orgán v spolupráci s účastníkmi konania priestor

zistiť presne a úplne skutočný stav týkajúci sa všetkých aspektov, ktoré je potrebné posúdiť pre udelenie
povolania na realizáciu stavby vo forme stavebného povolenia.

56. Vo vzťahu k námietke o nedostatočnom odôvodnení napadnutého opatrenia správny súd uvádza,
že stavebný úrad nemá povinnosť uvádzať v oznámení, ktorým podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona

určí potrebu stavebného povolenia, podmienky, ktoré, ak budú splnené, bude možné stavbu považovať
za drobnú či jednoduchú stavbu, ktorú je možné realizovať na základe ohlásenia. Toto očakávanie
žalobcu je zároveň vylúčené aj z dôvodu vyššie uvedeného rozsahu dokazovania v rámci ohlasovacieho
konania, ktoré je výrazne užšie ako v prípade stavebného konania. Stavebný úrad tu nemá priestor
vysporiadať sa so všetkými otázkami, keďže v rámci ohlasovacieho konania vychádza v zásade len
z podkladov predložených stavebníkom. Preto je predpoklad žalobcu, že v Prvom oznámení i Druhom

oznámení stavebný úrad určil záväzné podmienky, za ktorých by bolo možné považovať Stavbu za
jednoduchú stavbu, ktorú by bolo možné uskutočniť len na základe ohlásenia, nesprávny. Zo žiadneho
ustanovenia stavebného zákona ani jeho podzákonných vykonávacích predpisov nie je možné vyvodiť
povinnosť žalovaného uviesť v oznámení podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona takéto podmienky.
Inak povedané, ak má stavebný úrad pochybnosti, čo i len pri jednom relevantnom posudzovanom

hľadisku/prvku, že ohlasovaná stavba musí byť komplexne posúdená v rámci stavebného konania, určí,
že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe
stavebného povolenia. Skutočnosť, že správny orgán oznámil dodatočné dôvody pre určenie, že Stavbu
možno uskutočnil len na základe stavebného povolenia, aj v elektronickej správe zo dňa 13.05.2020,
ktorá nebola autorizovaná podľa podmienok stanovených v Zákone o e-Governmente, nemá vplyv na

zákonnosť napadnutého opatrenia zo dňa 20.05.2020.

57. Žalobca nepredložil žiadnu relevantnú skutkovú či právnu argumentáciu, prečo stavebný úrad
pochybil, keď určil potrebu stavebného povolenia vo vzťahu k realizácii Stavby. Sám žalobca uvádza,
že ide podľa neho o drobnú stavbu podľa § 139b ods. 8 písm. a) stavebného zákona. Zároveň žiadne

ustanovenie stavebného zákona nevylučuje možnosť určiť aj pri stavbe organizácie na lesnej pôde
slúžiacej na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva potrebu stavebného povolenia. Aj keď možno
súhlasiť so žalobcom, že stavebný úrad pochybil, ak ohlásenú Stavbu označil v Prvom oznámení
a Druhom oznámení za jednoduchú stavbu podľa § 139 ods. 1 písm. a) stavebného zákona (t. j. bytovú
budovu) pri nerealizovaní zamýšľanej strechy, v celom konaní stavebný úrad konzistenčne tvrdil potrebu

stavebnéhopovolenia,čojepodstatounapadnutéhoopatrenia.Žiadneďalšiepodmienky,čiinésúvislosti
nie je stavebný úrad obligatórne povinný uvádzať a ani jeho odôvodnenie nemôže byť vyčerpávajúce,
keďže obsahom zjednodušeného ohlasovacieho konania nie je taký rozsah dokazovania, ako to bude
v prípade stavebného konania.

58. Na tomto mieste správny súd uvádza, že nevylučuje situácie, kedy v praxi môže stavebný úrad
uviesť v oznámení podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona aj kritériá/podmienky, za ktorých by nemusela
byť zamýšľaná stavba predmetom stavebného konania. Išlo by v takom prípade o neformálny postup,
resp. istý druh konzultácie poskytnutej v rámci úzkej súčinnosti správneho orgánu so stavebníkom (§
3 ods. 2 Správneho poriadku), ktorá však nemá žiadny vplyv na záver správneho orgánu o potrebe

realizovať stavebné konanie vo vzťahu k stavbe tak, ako bola ohlásená. Zároveň sa nie je možné
výsledku takejto prípadnej konzultácie domáhať ako záväznej podmienky, ktorá by bola formulovaná
v celej úplnosti súvisiacich hľadísk a ktorá by vylučovala možnosť stavebného úradu aj po predložení
upravenej dokumentácie k ohlasovanej stavbe, resp. po predložení nového ohlásenia, aj naďalej trvať
na potrebe komplexného posúdenia zamýšľanej stavby v rámci stavebného konania.

59. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že orgán verejnej správy v napadnutom
opatrení jednoznačne a aj opakovane v Prvom až Treťom oznámení formuloval záver, ktorým určil, že
Stavbu možno uskutočnil len na základe stavebného povolenia. Pri posúdení ohlásenia predloženého
žalobcom správny súd neidentifikoval žiadne závažné porušenie ustanovení o konaní pred správnym

orgánom vo veci ohlásenia zamýšľanej stavby, ktoré by mali vplyv na zákonnosť napadnutého opatrenia.
Správny orgán aplikoval príslušné právne normy za súčasného dodržania procesných práv žalobcu.
Správny súd dospel k záveru, že napadnuté opatrenie bolo vydané na základe riadne zisteného
skutkového stavu veci v rozsahu potrebnom na posúdenie ohlasovanej Stavby.60. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je
dôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie § 190 SSP zamietol.

61. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnospravodlivoodžalobcu
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

62. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods.
1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že (a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, (b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, (c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, (d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, (e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, (f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (g) rozhodol na základe

nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,(h)saodklonilodustálenejrozhodovacejpraxekasačnéhosúdu,
(i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
(j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.