Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 3, 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-15C/210/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7521208765
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Puškášová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7521208765.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

MestskýsúdKošicesudkyňouJUDr.IvetouPuškášovouvsporežalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytom

C. XXX/X, XXX XX D., právne zast.: Mgr. Tomáš Čerepán, advokát so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice,
proti žalovaným: 1., E. B., F. B., 2., A. B., F. B., 3., G. B., F. D., 4., E. B., F. B., 5., C. B., F. H., 6., A. B., F.
B., 7., G. B., F. B., 8., I. B., F. H., nar. X.X.XXXX, 9., G. J., F. D., nar. XX.XX.XXXX, 10., F. A., F. A., 11.,
K. A., F. L., 12., J. D., F. D., 13., G. D., F. D., 14., G. D., F. M., 15., N. D., F. K., 16., G. L., F. D., 17., G.
L., F. O., 18., E. H., F. O., 19., A. D., F. D., 20., C. D., F. D., 21., G. D., F. D., 22., G. A., F. D., 23., G. H.,
F. D., 24., E. D., F. D., 25., J. C., F. C., 26., G. C., F. C., 27., G. C., F. C., 28., E. C., F. C., 29., P. C., F. C.,
30., A. D., F. D., 31., K. D., F. D., 32., G. D., F. D. XX., H. J., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX

XX D., 34., G. G. N., nar. X.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX H., 35., G. L., nar. XX.X.XXXX, bytom
Q. X, XXX XX D., 36., R. S. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. XXX/X, XXX XX D., prechodne bytom
U. XXXX/XX, XXX XX H., 37., V. D., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XXX, XXX XX D., 38., D. C., nar.
X.X.XXXX, bytom W. Q. XXX/X, XXX XX C. - T. XX., F. X. D., nar. XX.X.XXXX, bytom W. M. W. XXXX/
X, XXX XX H., 40., S. X., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., 41. R. J. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXX/XX, XXX XX D., 42. rade neznámy právny nástupca po A. D., nar. XX.X.XXXX, zomrelý
26.07.1964, naposledy bytom D. U. XXX, XXX XX D., 43. rade neznámy právny nástupca po A. D., nar.

XX.X.XXXX, zomrelý 13.3.1986, naposledy bytom G. XXX, XXX XX D., žalovaní v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7.,
8., 9., 10., 11., 12., 13., 14., 15., 16., 17., 18., 19., 20., 21., 22., 23., 24., 25., 26., 27., 28., 29., 30., 31.
a 32. 42. a 43. rade zast. správcom: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345 so sídlom Búdkova
36, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I.Súd určuje, že nehnuteľnosti, novovytvorené parcely registsra „C“, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 325 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 132 m2, parc.
č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17 m2 a parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 1556
m2, vytvorené geometrickým plánom č. 31/2020 zo dňa 22.09.2020 vyhotoviteľa GEODET, SALMÁŠ

Štefan, IČO: 30249449, úradne overeného Okresným úradom Košice – okolie, katastrálnym odborom
dňa 14.10.2020, pod č. G1-328/2020 p a t r i a do dedičstva po neb. A. B., nar. X.XX.XXXX, zomrelom
dňa 10.09.1985.

II.Žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia,
a žiadal určiť nehnuteľnosti do dedičstva po nebohom A. B., zomrelom 10.09.1985, čo odôvodnil

tým, že právny predchodca žalobcov - A. B. nar. XX.XX.XXXX - zomrelý 10.09.1985, sa v roku 1944
darovaním od svojich rodičov A. B., nar. XXXX - zomrelého 1968 a G. B., F. T., narodenej XXXX -zomrelej
1989, ujal faktickej držby pozemkov, ktoré sú Geometrickým plánom č. 31/2020 zo dňa 22.09.2020
zamerané ako novovytvorené parcely registra C, parcela č. 1714/1 zastavaná plocha a nádvorieo výmere 325 m2, parcela č. 1714/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 132 m2, parcela číslo
1714/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17 m2 a parcela č. 1715/1, záhrada o výmere 1556
m2. Tieto pozemky užívali rodičia právneho predchodcu žalobcu od roku 1920 a darovali ich právnemu

predchodcovi žalobcu za účelom výstavby rodinného domu.

2.Predmetné parcely vznikli zameraním z parciel KN-E č. 954/100 orná pôda o výmere 386 m2, KN-E č.
953/100 orná pôda o výmere 1878 m2, KN-E č. 952 orná pôda o výmere 116 m2 vedených na LV číslo
XXXX a z parcely KN-E č. 418, trvalý trávny porast o výmere 556 m2 vedenej na LV č. XXXX v katastri

nehnuteľností pre okres Košice okolie, obec D., katastrálne územie D..

3.Žalobca ďalej uviedol, že následne v roku 1948 Štátnym stavebným úradom v Košiciach výmerom
č.5889/-II -1948 právnemu predchodcovi žalobcu bola povolená výstavba prízemného obytného domu
napredmetnýchpozemkoch,právnypredchodcažalobcuažalobcaužívaltietopozemkyspolusosvojou
rodinou ako dvor a záhradu nerušene až do svojej smrti v roku 1985, a teda žalobca má zato, že splnil

podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, a teda žalobca má zato, že tieto
pozemky patria do dedičstva po nebohom právnom predchodcovi žalobcu.

4.Od úmrtia právneho predchodcu užíva tieto pozemky výlučne žalobca, žalovaní a ani ich
právni predchodcovia tieto pozemky po roku 1944 nikdy neužívali, právny predchodca žalobcu bol

presvedčený, že mu uvedené pozemky patria a že sú jeho vlastníctvom, rovnako takto vnímal aj žalobca.
Právny predchodca žalobcu a ani žalobca pritom v užívaní a držbe predmetných parciel neboli nikým
rušení, žalobca platí za uvedené pozemky daň z nehnuteľnosti nepretržite od roku 1993.

5. Vzhľadom k tomu, že právny predchodca užíval predmetný pozemok ako vlastný a nikto jeho ani jeho

rodinných príslušníkov v užívaní nerušil, bol presvedčený o dôvodnosti a zákonnosti užívania týchto
nehnuteľností. Žalobca má teda zato, že od roku 1944 došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k sporným
pozemkom právnym predchodcom žalobcu, keďže ako oprávnený držiteľ ich mal nepretržite v držbe
po dobu viac ako 10 rokov až do svojej smrti v roku 1985, z uvedeného je tiež zrejmé, že bol zároveň
dobromyseľným držiteľom.

6.Žalobca na požadovanom určení má naliehavý právny záujem tým, že v súčasnosti sú ako vlastníci
zákonom stanovenej evidencii nehnuteľností zapísaní žalovaní, to znamená, že žalobca ako dedič
právneho predchodcu je podstatným spôsobom obmedzovaný v disponovaní s týmto vlastníctvom
a preukazovanie jeho existencie voči tretím osobám, preto sa určovacou žalobou domáha ochrany

svojho vlastníckeho práva, respektíve vlastníckeho práva svojho právneho predchodcu, ktorú nie je
možné zabezpečiť žalobou na plnenie, výlučne výrok súdu o určení vlastníctva právneho predchodcu
žalobcu k pozemkom je spôsobilým právnym prostriedkom pre zosúladenie stavu evidencie katastra
so skutočným právnym stavom.

7. Zástupca SPF (za žalovaných v 1. až 32. rade, 42. až 43. rade) mal zato že , i keď žalobca svoju
dobromyseľnosť odvíja od skutočnosti, že jeho právni predchodcovia mu v roku 1944 darovali sporné
pozemky, ktorí tieto nadobudli v roku 1920, túto skutočnosť však nepredložil žiadnou platne uzavretou
zmluvou a ani intabulovanou darovacou zmluvou, a nepreukázal ani žiaden platný právny titul jeho
právnych predchodcov z roku 1920, resp. 1944, že do účinnosti strednodobého Občianskeho zákonníka

č. 141/1950 Zb. (od 01.01.1951) platil prísny intabulačný princíp, teda na prevod vlastníctva k pozemkom
vyžadoval zápis do pozemkovej knihy, pričom žalobca túto skutočnosť nepreukázal, namietal absenciu
právneho titulu na strane právnych predchodcov žalobcu i samotného žalobcu, že platný právny titul
je jednou z kumulatívnych podmienok predpokladaných tak minulou právnou úpravou ako i súčasnou
pre nadobudnutie vlastníckeho práva, samotná skutočnosť, že výmerom číslo 5889 - II-1948 vydaným

Štátnym stavebným úradom v Košiciach, ktorým bola právnemu predchodcovi žalobcu povolená
výstavba prízemného obytného domu na predmetných pozemkoch, nie je platným právnym titulom,
na základe ktorého žalobca, respektíve jeho právni predchodcovia môžu odvíjať svoje vlastnícke právo,
že tento výmer len poukazuje na to, že v roku 1948 bolo právnym predchodcom žalobcu povolené
umiestniť na sporné pozemky stavbu pričom, pričom uvedené preukazuje maximálne detenciu právnych

predchodcov žalobcu k sporným parcelám, avšak nie držbu, a navyše v predmetnom katastrálnom
území prebiehalo konanie o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov, že v zmysle zákona
číslo 180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov je komplexné administratívne správne konanie
a ako také vychádza z podkladov získaných z katastrálneho operátu štátnych archívov, z listínpredložených účastníkmi konania, z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov atď., zároveň počas
tohto konania majú subjekty, ktoré sú účastníkom konania, respektíve subjekty, ktoré majú pocit, že by
týmto konaním boli ich práva dotknuté, možnosť predložiť námietky, pričom žalobca takéto námietky

nepodal, a v zmysle predložených LV bol ROEP schválený v roku 2015, a teda pokiaľ žalobca
uvádza nerušené užívanie pozemkov ako vlastné, dôležitá je otázka, prečo bol pri ochrane svojho
vlastníckeho vlastníctva nečinný a počas konania uvedené nenamietal. Navyše má zato, že nebola
splnená minimálne 1 z podmienok pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním, a to absencia platného
právneho titulu alebo samotná oprávnenosť držby.

8.Ostatní žalovaní sa k žalobe nevyjadrili a v konaní ostali nečinní.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, listom vlastníctva,
geometrickým plánom, písomným vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalobcu,
žalovaných a zistil tento skutočný stav:

10.Žalobca a vo svojej výpovedi uviedol, že k nehnuteľnostiam, ale i k domu sa dostal dedičským
konaním po svojich rodičoch s tým, že pozemok, ktorý je pri rodinnom dome prislúcha k tomuto dedičstvu
jednásaopozemok,ktorýužívaljehostarýotecA.B.,ktorýsanarodilvroku1885,onsapotomrozhodol,
že tento pozemok daruje svojmu najstaršiemu synovi A., ktorý sa narodil v roku 1921 a bol to jeho otec,

otec žalobcu na tomto základe, že mu bol darovaný pozemok sa rozhodol v roku 1948, že si postaví dom,
a teda požiadal Okresný úrad Moldava nad Bodvou o vydanie stavebného povolenia, žalobca tento dom
užíva 75 rokov nerušene s tým, že pozemok nie je vysporiadaný, zistili až po dedičskom konaní po otcovi
vroku1985,avšak vdomežilaeštematka,takžedotohonezasahovaliateda,keďmamazomrelavroku
2009, tak zistili v dedičskom konaní, že nie je prejednaný pozemok, teda začali postupne pátrať, z akých

dôvodov, pričom asi pred troma rokmi si dali vypracovať geometrický plán, aby vedeli, v akom rozsahu,
čo užívali jeho právni predchodcovia, pričom ostatní vlastníci nikdy nemali žiadne námietky proti tomu,
že užívajú tento pozemok, pretože jedná sa o veľkú parcelu, tá má určité pozemky , a pozemky užívajú,
napríklad Petráš, a tie rodiny si predtým rozdelili tento pozemok tak, ako sa to užíva, okolo 150 rokov.

11.Ďalej uviedol že nemá darovaciu zmluvu, keďže voľakedy sa tieto nehnuteľnosti predávali ústne
a keďže vydal stavebný úrad Moldava stavebné povolenie, takto teda brali tak, že ten pozemok je jeho,
že to užívali a na základe tejto skutočnosti mu vydali stavebné povolenie. Voľakedy bolo tak, že otec
povedal synovi, že ti dávam tento dom a tak sa dostali títo ľudia k pozemkom, pričom zo západnej
strany pozemkov je tam úvoz, niekedy to bola len poľná cesta, v súčasnosti je tam už riadna cesta

a pod tým sú postavené rodinné domy, a fakticky z týchto rodinných domov, jednotliví spoluvlastníci
ako i bývalí, si parcely podelili a takýmto spôsobom tieto parcely užívali, nikto nikomu nezasahoval
do jeho užívania a každý si nerušene užíval a užíva si tieto parcely až doposiaľ, žalobca si pamätá,
že ako chlapec, ktorý sa narodil v tomto dome v roku 1952, tak pozemok ako i dom bol ohradený hneď,
dreveným plotom, k záhradám následne bola rovina za záhradou a teraz z tej východnej časti týchto

pozemkov, tam Okresný národný výbor Košice okolie určitú časť pozemkov vyvlastnil a obec delila tieto
pozemky na výstavbu rodinných domov, čiže tam nebol ani prístup iných osôb, a teda parcely boli riadne
ohradené dreveným plotom, teraz je to už možno 40 rokov dozadu riadne ohradené pletivom, sú tam
aj oceľové stĺpy, na tom pozemku je také prepadlisko a údajne tam boli banské šachty pod obcou, tam
sa to prepadlo asi v dĺžke 25 metrov, avšak v ostatnej časti bolo všetko ohradené, to, že to takýmto

spôsobom mali vo vlastníctve, a užívali jeho právni predchodcovia rešpektoval a vedel každý.

12.Žalovaný v 38.rade, V. D. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca nemôže užívať pozemky v takom
rozsahuaztejsevernejstrany,akotouviedolžalobca,avšakpooboznámenísasgeometrickýmplánom,
ako i prítomnosťou na mieste samom – ohliadkou a podľa geometrického plánu žalovaný potvrdil rozsah

a spôsob jeho užívania - v prospech právneho predchodcu žalobcov, a teda súhlasil s tým, že tomu tak
bolo ako to uviedol žalobca vo svojej výpovedi.

13.Žalovanáv33.rade,H.J.uviedla,žesúhlasístýmčojepredmetomkonania,žeonazdedilapozemky
pomatke,ktorázomrelapredpäťdesiatimirokmi,žesa otietovecinezaujíma,žalobcupoznádlhorokov,

pozná ho od narodenia, 65 rokov a áno, rodičia žalobcu bývali v tomto dome a užívali aj dvor a záhradu.14.Žalovanýv39.rade,D.C.vosvojejvýpovedi uviedol,žeskutočnostiuvádzanéžalobcomsazakladajú
na pravde nemá čo k tomu dodať je to tak že užíval tento pozemok, predtým jeho otec a ďalej sa už
o to nezaujímal.

15.Predmetom konania je určenie, že nehnuteľnosti uvedené vo výroku patria do dedičstva po právnom
predchodcovi žalobcu, A. B., zomrelého 10.09.1985.

16. Z výpisu LV č. XXXX okres Košice okolie, obec D., katastrálne územie D. súd zistil, že okrem iných

parciel, je evidovaná i parcela č. 952 orná pôda o výmere 116 m2 a parcela č. 953/118 pôda o výmere
1878 m2 ako i parcela č. 954/100 orná pôda o výmere 386 m2, kde ako spoluvlastníci sú uvedení pod B
1 A. B. titulom kúpy. V podiele 96/768, pod B2 B. A. v podiele 12/768,pod B3 G. B. v podiele 12/768 ,
pod B4 B. E. v podiele 24/768, pod B5 B. A. v podiele 96/768 , B6 G. B. podiel 96/768, B7 E. B. podiel
6/768, B8 C. B. podiel 6/760 , B9 A. B. podiel 12/768, B10 G. B., podiel 6/768, B 11 I. B. podiel 6/768,
B 13 G. J. podiel 3/768, T. XX F. A. D. XX/XXX, T. XX K. A. D. XX/XXX, T. XX I. B. D. X/XXX, T. XX H.

J. podiel 3/768 ,B21 J. F. podiel v jednej tretine, pričom k vlastníkom pod radovým číslo 1, 2, 3, 4, 5, 6,
7, 8, X, XX, XX, XX, XX, XX, XX, je pod B19 správa na všetky parcely tohto listu vlastníctva zapísaný
- Slovenský pozemkový fond.

17.Z LV č. XXXX okres Košice okolie, obec D. ,katastrálne územie D. súd zistil, že je tam evidovaná

okrem iných i parcela číslo 418, trvalý trávny porast o výmere 556 m2, kde ako spoluvlastníci sú uvedení
pod B1 G. N. F. C. v podiele 4/320, B2 G. L. v podiele 3/320, pod B3 D. A. v podiele 8/320, B5 R. S.
T., v podiele 4/320, po B6 V. D. v podiele 8/320 , pod B 7 P. C. podiel 1/80 , B8 J. D. podiel 48/320,
B9 G. D. podiel 48/320, pod B 10 G. D. 24/320, pod B11 N. D. podiel 8/320 , B 12 G. L., F. D. podiel
48/320, B13 G. L., F. O. podiel 6/320, B14 E. H. F. O. podiel 6/320, B15 B. G., F. D. podiel 8/320, B16

A. D. podiel 8/320, B17 C. D. podiel 8/320, B18 G. D. podiel 3/320, B20 G. A., F. D. podiel 3/320, B21
H. G., F. D. podiel 3/320, B 22 E. D. podiel 3/320, B 23 A. D. - zomrelý 26.07.1964, podiel 3/320, pod
B24 J. C. podiel 4/320, B 25 G. C. podiel 4/320, B 26 G. C. podiel 4/320, B 27 František Windt podiel
4/320, B 28 Cecília Vindtová podiel 4/320, B 29 Ján Petráš podiel 1/320, B 30 K. D. podiel 1/320, B 31
G. D. podiel 1/320, B 32 A. D. podiel 1/10, T. XX X. D. podiel 3/320, B 35 S. X. podiel 4/320, pod B33 je

evidovaný Slovenský pozemkový fond, ktorý je správcom vlastníkom pod radovým číslom 8, 9, 10, 11,
12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 20, 21, 22, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30 a 31..

18.Parcely vyššie označené vznikli zameraním, na základe geometrického plánu č. 31/2020 zo dňa
22.09.2020, ktoré boli zamerané ako nové vytvorené parcely registra C parcela číslo 1714/1 zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 325 m2, parcela č. 1714/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 132
m2, parcela č. 1714/3, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17 m2 a parcela číslo 1715/1 záhrada
o výmere 1556 m2.

19.Na základe rozhodnutia Štátneho stavebného úradu v Košiciach zo dňa 14. apríla 1948, bol vydaný

výmer, schválený pod číslom 5889-II-1948 na základe, ktorého bola povolená A. B. ,stavba prízemného
obytného domu - hospodárskej budovy.

20.Z potvrdenia obce Poproč bolo zistené že A. B. - žalobca platí daň za nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom tohto konania od roku 1993, kedy sa začala vyrubovať daň z nehnuteľnosti, nepretržite

a naďalej.

21.Žalovaní 34, 35, 36, 39, 40, 41 sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť neospravedlnili, a tak
súd pojednával v ich neprítomnosti.

22.Súdposúdilpodstatnéskutkovétvrdeniaakoajargumentáciustránsporu,vykonaldokazovanieavec
právne posúdil nasledovne:

23.Podľa ustanovenia § 137 c, Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý

právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

24.Z hľadiska prejednávaného sporu je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že vydržanie je osobitný
originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienokdochádzaknemupriamozozákona.Ktomu,abybolomožnénadobudnúťvlastníckeprávovydržaním(v
súčasnosti aj za účinnosti zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník), musia byť kumulatívne splnené
tieto zákonné podmienky: a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/

nepretržitosť vydržacej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť,
že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Otázku
dobromyseľnosti je potrebné posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti. Súdny prax je jednotná v
tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, resp. jeho právnych predchodcov.

Dobromyseľnosť ako psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti,
za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ
mohol alebo nemohol pri bežnej, normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu
daného prípadu od každého vyžadovať, rozpoznať (nadobudnúť dôvodné pochybnosti), že mu vec
alebo právo skutočne patrí. Okolnosti, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj
okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu) teda tzv. uchopenia sa

držby. Subjektívny pocit držiteľa resp. jeho právnych nástupcov, nemôže byť sám o sebe podkladom
pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby
veci alebo práva. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať
k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave. Keďže vydržanie je osobitný originárny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona po splnení zákonom požadovaný predpokladov,

je potrebné pri uplatňovaní inštitútu vydržania rozlišovať obdobia platnosti a účinnosti jednotlivých
právnych úprav, ktoré sú rozhodujúce na posúdenie splnenia podmienok vydržania.

25.V čase uzavretia ústnej darovacej zmluvy v roku 1944, platilo na Slovensku uhorské obyčajové právo
a to do 31.12.1950 a následne zákon č. 141/1950 Zb. tzv. Stredný občiansky zákonník, v období od

1.1.1951 do 31.3.1964.

26.Podľa § 562 zákona č.141/1950 Zb. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej
ustanovenéinak,iprávnepomeryvzniknutépred1.januárom1951,dotohtodňasatietoprávnepomery
spravujú skorším právom.

27.Podľa § 566 ods. 1 ,2 zákona č. 141/1950 Zb. lehota, ktorá začala bežať pred 1. januárom 1951, sa
skončí , ak zákon určuje kratšiu lehotu , najneskôr uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.
januára 1951.Ak určuje dlhšiu lehotu , uplynutím tejto dlhšej lehoty počítanej odo dňa, keď lehota začala
bežať. To isté platí i o vydržacej lehote. Podľa uhorského obyčajového práva platného na Slovensku

do 31.12.1950 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam aj bez zapísania do pozemkovej knihy
ten, kto nehnuteľnosť po dobu 32 rokov mal ako svoju pokojne v držbe. Pri držbe sa predpokladalo, že
je po práve a poctivá, opak sa musel dokázať. Podľa stredného občianskeho zákonníka bolo možné
vydržaním nadobudnúť vlastnícke právo, pričom ho nadobudol ten, kto bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, v pochybnostiach sa predpokladalo, že

držba je oprávnená. V čase platnosti uhorského obyčajového práva na Slovensku platila zásada, že
vlastníkom nehnuteľnosti bol (okrem výnimiek) ten, kto bol ako jej vlastník zapísaný v pozemkovej
knihe, zápis v pozemkovej knihe mal teda nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter. Účinnosťou
stredného občianskeho zákonníka zápis nadobudnutia vlastníctva v pozemkovej knihe mal už význam
iba deklaratórny. Z prechodného ustanovenia § 566 zákona č.141/1950 Zb. vyplýva , že u vydržania

vlastníctva k nehnuteľným veciam došlo k nadobudnutiu vlastníctva, pokiaľ vydržacia doba začala plynúť
pred 1.1.1951, najneskôr 1.1.1961 , t.j. najneskôr uplynutím kratšej vydržacej doby stanovenej tzv.
stredným Občianskym zákonníkom, počítanej od 1.1.1951.Vydržacia doba mohla uplynúť aj skôr, t.j.
pred 1.1.1961, ak by napr. predchádzajúca 32 ročná doba uplynula pred uvedeným dátumom 1.1.1961.
Teda pre vydržanie vlastníctva k nehnuteľnosti platilo, že už plynúca vydržacia doba sa skončí uplynutím

pôvodnej vydržacej doby, ak by tá však do 1.1.1961 nestihla uplynúť, potom by uplynula najneskôr v 10-
ročnej dobe počítanej od 1.1.1951 (R 65/72). V prípadoch vydržania, pri ktorých vydržacia doba začala
plynúť ešte pred 1.1.1951 a mala uplynúť až po tomto dni, museli byť splnené aj ďalšie podmienky
ustanovené tzv. stredným Občianskym zákonníkom.

28.Súd vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu – jeho otec, mal ústnou darovacou
zmluvou nadobudnúť nehnuteľnosti od svojho otca (starého otca žalobcu), obsah ktorej však nemal
preukázaný , preto ju súd posúdil ako tzv.domnelý (putatívny) právny titul – ústny prejav vôle nakladania
s vlastníctvom k nehnuteľnostiam mimo zápisu v pozemkovej knihe počas platnosti obyčajového práva.Táto ústna darovacia zmluva sama o sebe nemohla byť právnym titulom podľa v tom čase platného
práva s jeho intabulačným princípom, zakladajúcim bez splnenia požiadavky zápisu v pozemkovej
knihe zmenu nositeľa vecného práva k nehnuteľnostiam, na druhej strane však mohla byť so zreteľom

na všetky okolnosti konkrétnej veci titulom zakladajúcim dobromyseľnosť držby predchodcu žalobcu
o to viac, že obyčajové právo poznalo možnosť prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti i mimo zápisu
v pozemkovej knihe. V čase nadobudnutia účinnosti Stredného občianskeho zákonníka napriek
zrušeniu intabulačného princípu, takáto zmluva by predstavovala už len domnelý právny titul. Avšak
s prihliadnutím na správanie právneho predchodcu žalobcu (vydanie stavebného povolenia na stavbu

domu – hospodárskych budov, na sporných parcelách , v roku 1948 ) žalobcu a osôb, ktorým svedčil
zápis na LV k sporným nehnuteľnostiam v poslednej evidencii, z výsluchu žalovaných bola akceptovaná
nielen samotným predchodcom žalobcu ako držiteľom, ale i žalovanými, ktorí potvrdili dlhodobé
anerušenéužívanieprávnehopredchodcužalobcu,vydržaciadobapodľauhorskéhoobyčajovéhopráva
v tom čase bola 32 rokov, uplynula by v roku 1976, v dôsledku ustanovenia § 566 ods. 1 a 2 , v spojení
s ust. § 116 ods.1 stredného Občianskeho zákonníka , však uplynula už dňa 1.1.1961 ,súd mal za to,

že takto došlo k vydržaniu nehnuteľnosti A. B., nar. X.X.XXXX, zomrelého 10.9.1985 a tieto určil do
dedičstva po ňom.

29.Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 civela sporového poriadku, sú prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru ich úspechu vo veci.

30.Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 civilného sporového poriadku o nárok na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu sú v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31.Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne

súdprvejinštancieoprávplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončí,samostatnýmuznesením,ktoré
vydal súdny úradník.

32.V prejednávanej veci žalobca bol v konaní úspešný, náhradu trov konania však nepožadoval a tak
sú rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať
odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Košice. Lehota na podanie odvolania
začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.

U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.