Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. jún 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 22P/106/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824205794
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Bebjaková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3824205794.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Bebjakovou, vo veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov: matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XXXX/X, E., štátnej občianky SR, právne zastúpenej: JUDr. Ivana Magdolenová Joríková,
advokátka so sídlom Hrnčírikova 1/B, Partizánske a otca F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H.

XXX, štátneho občana SR, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s.r.o., so
sídlom Jesenského 231/5, Partizánske, IČO: 47 239 948, o návrhu otca maloletého dieťaťa na zmenu
úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca maloletého dieťaťa,
pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok, každý
samostatne.

II. Matka maloletého dieťaťa j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške
180 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletého dieťaťa, a to
s účinnosťou od 29.10.2024.

III. Zameškané výživné za obdobie od 29.10.2024 do rozhodnutia súdu vo výške 456 eur j e matka
maloletého dieťaťa p o v i n n á zaplatiť k rukám otca maloletého dieťaťa v pravidelných mesačných

splátkach vo výške 20 eur, ktoré sú splatné s bežným výživným až do úplného zaplatenia s tým, že v
prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.

IV. Matka maloletého dieťaťa j e o p r á v n e n á stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny
kalendárny týždeň v roku od piatku od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý kalendárny týždeň
v roku v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod..

V. Otec maloletého dieťaťa j e p o v i n n ý maloleté dieťa na stretnutie s matkou riadne pripraviť a
matke maloleté dieťa odovzdať v mieste bydliska maloletého dieťaťa, kam ho matka v stanovenú dobu
privedie späť.

VI. Súd u k l a d á maloletému dieťaťu a rodičom maloletého dieťaťa výchovné opatrenie -
odborné poradenstvo zamerané na zlepšenie komunikácie medzi rodičmi maloletého dieťaťa, zlepšenie

citových väzieb maloletého dieťaťa s matkou maloletého dieťaťa a úpravu postoja maloletého A. k
realizácii stretávaní s matkou maloletého, a to v rozsahu najviac 48 hodín počas obdobia 6 mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktoré sa bude realizovať na Referáte poradensko-psychologických
služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske.

VII. Týmto rozsudkom s a m e n í rozsudok Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2P/16/2023-84
zo dňa 14.04.2023, právoplatného dňa 14.04.2023, a to v časti úpravy práv a povinností rodičov k

maloletému dieťaťu.VIII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Prievidza dňa 29.10.2024 otec maloletého dieťaťa žiadal,
aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2P/16/2023-84 zo dňa 14.04.2023 vo
výroku II. tak, že maloletého A. zverí do osobnej starostlivosti otca maloletého dieťaťa, matku zaviaže
vyživovacou povinnosťou k maloletému dieťaťu vo výške 180 eur mesačne s účinnosťou od podania
návrhu a stretávanie maloletého dieťaťa s matkou nežiadal upraviť. V odôvodnení svojho návrhu otec
maloletého dieťaťa uviedol, že manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom

Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2P/16/2023-84 zo dňa 14.04.2023, pričom súčasne bola schválená
rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý A. zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov.
Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov výživné k maloletému dieťaťu určenú
nebolo.Otecmaloletéhodieťaťadodal,žestriedaváosobnástarostlivosťomaloletéhoniejevykonávaná
v súlade so súdom schválenou rodičovskou dohodou, a to takmer od počiatku. Príčinou je jednak

správanie matky maloletého dieťaťa, ktorá o maloletého skutočný záujem neprejavuje a maloletý A.
odmieta stretávanie sa s matkou. Matka maloletého dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti s maloletým
dieťaťom, zabezpečila si vlastné bývanie. Od právoplatnosti posledného rozsudku o úprave práv a
povinností rodičov sa zásadným spôsobom zmenili pomery. Maloletý A. žije u svojho otca, pričom režim
striedavej osobnej starostlivosti nefunguje. Otec maloletému dieťaťu hradí takmer všetky jeho výdavky.

Otec maloletého dieťaťa pracuje od 16.09.2024 pre firmu I. B. - I., so sídlom v E.. Do mája 2024 pracoval
na základe dohody o pracovnej činnosti pre zamestnávateľa E. J., pričom jeho priemerná mesačná
mzda predstavovala sumu 567 eur. Zároveň otec maloletého dieťaťa poberá na maloletého prídavok
na dieťa vo výške 60 eur mesačne. Ďalším príjmom otca maloletého dieťaťa je invalidný dôchodok vo
výške 183,40 eur mesačne. Matka maloletého dieťaťa pracuje v spoločnosti SaarGummi Slovakia s.r.o..

Mesačné výdavky maloletého dieťaťa otec uviedol nasledovne: strava doma 80 eur mesačne, drogéria
25 eur mesačne, oblečenie a obuv 60 eur mesačne, krúžky 35 eur mesačne, poplatok ZRPŠ 10 eur
ročne, poistenie 50 eur mesačne, lieky 8 eur mesačne, vreckové 45 eur mesačne. Mesačné výdavky
otca maloletého dieťaťa a spoločnej domácnosti sú nasledovne: bývanie (voda, plyn, elektrina) 210 eur
mesačne, strava 180 eur mesačne, oblečenie a obuv 20 eur mesačne, drogéria a kozmetika 25 eur

mesačne, pohonné hmoty 40 eur mesačne, hobby 25 eur mesačne, mobil 20 eur mesačne, internet 20
eur mesačne, televízia 5 eur mesačne, lieky 10 eur mesačne.

2. Dňa 23.01.2025 boli účastníci konania predvolaní na prvé stretnutie z dôvodu aplikácie
multidisciplinárneho prístupu súdu. Na prvom informatívnom stretnutí (ďalej len "ISR") otec maloletého

dieťaťauviedol,žejerozvedenýainévyživovaciepovinnostinemá.Pracujeakoelektrotechnikspríjmom
200-400 eur mesačne, poberá invalidný dôchodok 185 eur mesačne, fuškami si privyrobí 500-600 eur
mesačne a poberá prídavok na dieťa. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie má stredoškolské s výučným
listom. Na svojich výdavkoch ako aj výdavkoch na maloleté dieťa zotrval tak ako boli uvádzané v návrhu.
Uviedol, že maloletý syn býva už od rozvodu v domácnosti u otca, v rodinnom dome, v ktorom žije

od narodenia. Stretávanie s matkou prebieha nepravidelne, komunikujú telefonicky. Matka prispela na
výživu dieťaťa sumou 80 eur, jedenkrát na narodeniny sumou 50 eur a na lyžiarsky sumou 125 eur.
Maloletý A. navštevuje 8. ročník základnej školy a zdravotný stav má dobrý. Matka maloletého dieťaťa
uviedla, že je rozvedená, iné vyživovacie povinnosti nemá. Pracuje ako operátor výroby s príjmom
750-800 eur mesačne a poberá daňový bonus. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie má stredoškolské s

výučným listom. Matka maloletého dieťaťa uviedla, že chce, aby najskôr bolo obnovené jej stretávanie
sa s maloletým dieťaťom. V závere stretnutia sa rodičia dočasne dohodli, že matka bude oprávnená
stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny týždeň od piatku od 17:00 hod. do nedele do
18:00 hod. a každú kalendárnu stredu v čase od 16:00 hod. do 19:00 hod. a bude prispievať na výživu
maloletého A. sumou 100 eur mesačne k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám otca maloletého dieťaťa. K

svojim pravidelným mesačným výdavkom matka maloletého dieťaťa uviedla nasledovné: bývanie 109
eur mesačne vrátane elektriny, strava 400 eur mesačne, pôžička na byt 100-200 eur mesačne, oblečenie
a obuv 40 eur mesačne, drogéria a kozmetika 30 eur mesačne, pohonné hmoty 60 eur mesačne, internet
18 eur mesačne, TV 12 eur mesačne, mobil 20 eur mesačne, lieky a vitamíny 15 eur mesačne. Výdavky
na maloleté dieťa matka uviedla nasledovne: poplatok ZRPŠ 10 eur ročne, oblečenie a obuv 10 eurmesačne, kopačky 72 eur, oblečenie 75 eur (1x 50 eur a 1x 25 eur), príspevok 80 eur, k narodeninám
50 eur v hotovosti a lyžiarsky 125 eur.

3. Na druhom ISR konanom dňa 27.03.2025 otec maloletého dieťaťa uviedol, že stretnutie dieťaťa
s matkou bolo len 2-3krát od posledného stretnutia, pretože syn nechcel ísť s matkou mimo domu.
Telefonicky s matkou komunikujú a dohodujú si stretávanie so synom. Otec syna o dočasnej dohode
informoval. Matka sa vyživovaciu povinnosť 100 eur mesačne hradila. Matka maloletého dieťaťa uviedla,
že stretnutia s maloletým boli bez pokroku. V stredu bola v domácnosti, syn varil v kuchyni, nechcel

komunikovať s matkou, odpovedal len nie, neviem a nechcem. Prvý víkend po stretnutí prišla matka pre
syna, avšak nechcel odísť z domu. Na stretnutie matka chodí pri dom, avšak keď volá synovi niekedy
jej zdvihne a niekedy nie, ako sa mu chce. Cez párny víkend 22.03.-23.03.2025 syn oznámil, že ide na
výlet s otcom do Poľska, otec si naplánoval výlet cez tento víkend, kedy mal byť syn s matkou. Otec k
tomu uviedol, že boli so synom na súťaži v JU JITSU. Matka uviedla, že nakoľko čaká pred domom v
aute na rozhodnutie syna je to pre ňu ponižujúce. Matka uhrádzala výživné v sume 100 eur mesačne

a doplatila od januára 2025.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili všetci predvolávaní účastníci tohto konania
ako aj právni zástupcovia rodičov maloletého dieťaťa, pričom všetkým prítomným účastníkom konania
bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania. Vzhľadom na uvedené súd za splnenia procesných

podmienok na konanie vec prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého dieťaťa, otca
maloletého dieťaťa a oboznámením listinných dôkazov, a to: návrh č.l. 2-3, rozsudok Okresného súdu
Partizánske sp. zn. 2P/16/2023-84 č.l. 6-7, výpis z LV č. XXXX č.l. 8, rozhodnutie SP č.l. 9, výplatné lístky
otca mal. dieťaťa č.l. 10-15, správa ÚPSVaR č.l. 45, správa SP č.l. 46-48, správa od zamestnávateľa
otca č.l. 52, správa SP č.l. 53-54, správa od bývalého zamestnávateľa otca (E. J.) č.l. 56-58, správa

od bývalého zamestnávateľa matky (Pečivárne M.E.J.D) č.l. 62-64, záznam z prvého ISR vrátane
prehľadu výdavkov matky mal. dieťaťa č.l. 67-70, správa z druhého ISR č.l. 72-73, lustrácie účastníkov
konania v SP č.l. 75-78, správa ÚPSVaR č.l. 88, správa SP č.l. 89-90, správa od zamestnávateľa
matky (SaarGummi) č.l. 91-92, správa od bývalého zamestnávateľa matky (Pečivárne M.E.J.D) č.l.
93-94, správa od zamestnávateľa otca (I. B. - LUMAR) č.l. 103-104, správa KO vrátane správy zo

PPP č.l.105-108, lekárska správa matky mal. dieťaťa č.l. 110, pripojený spis OS Partizánske sp. zn.
2P/16/2023 a ostatný pripojený spisový materiál, pričom z vykonaného dokazovania zistil nasledovný
skutkový stav veci:

5. Otec maloletého dieťaťa, po zákonnom poučení na pojednávaní uviedol, že maloletý A. je stále s

ním, odkedy sa s jeho matkou rozviedli. Striedavá starostlivosť sa nerealizovala, maloletý žije stále s
ním v domácnosti. A. k matke nechodí vôbec, matka príde za ním niekedy, vtedy sa stretnú. V rámci
informatívnych stretnutí rodičov boli nastavené nejaké termíny stretnutí, ktoré sa nerealizujú. Otec
synovi oznámil kedy má chodiť k matke, vie o všetkom. S maloletým A. sa o svojom vzťahu s jeho matkou
nikdy nerozprával. Je pravdou, že maloletý mohol počuť ako tieto veci preberal s ich plnoletou dcérou

a všetci vrátane maloletého A. preberali bytovú otázku. Otec maloletého A. upovedomil o možnosti,
že budú musieť predať terajšie bývanie a presťahovať sa z dôvodu vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, čo považuje za vhodné preberať s maloletým dieťaťom, keďže má už 15
rokov. Otec sa sedení na Referáte poradensko-psychologických služieb zúčastnil dvakrát a raz tam
priviedol maloletého A.. Myslí si, že po stretnutiach na referáte bol A. v pohode a on s tým pracuje

sám. Matka maloletého dieťaťa neprispievala na výživu maloletého dieťaťa, od januára 2025 prispieva
sumou 100 eur mesačne až doposiaľ. Je pravdou, že matka maloletému kúpila kopačky, dala polovicu
na letný tábor, asi aj na lyžiarsky, plus otcovi poslala 80 eur na účet, že ak by niečo maloletý potreboval.
Čo sa týka výdavkov na maloletého A. tam sa otec maloletého dieťaťa pridržiava toho čo uvádzal na
informatívnom stretnutí a v návrhu. Poplatok ZRPŠ platí ročne 10 eur. Zdravotný stav má maloletý dobrý,

mal zlomenú ruku, ale to už má vyliečené. Maloletý aktuálne navštevuje 8. ročník ZŠ, bude mať dve 3.
Možno bude mať 2 zo správania, inak si zlepšil prospech, tú 2 zo správania boli v škole otec aj matka
dieťaťa riešiť. Maloletý ho rešpektuje, vedia sa vždy na všetkom dohodnúť, aj keď občas papuľuje. To,
že nerešpektuje čo sa týka stretávania s matkou si otec vysvetľuje tak, že maloletý A. sa odmieta s
matkou stretávať. Maloletý A. pokiaľ aj v začiatkoch po rozpade ich vzťahu s exmanželkou prebral nejaké

vzorce správania od neho ako otca, s tým nevie otec už nič spraviť. Aj on to musel nejako spracovať.
Maloletému A. povedal, aby matke zavolal napríklad pri príležitosti narodenín, menín, na Vianoce, či na
MDŽ. Maloletý A. na tieto posledné Vianoce s matkou nebol, po Vianociach bol matku pozrieť aj spolu
s plnoletou dcérou. Plnoletá dcéra už žije sama, momentálne je v zahraničí, je už zárobkovo činná,finančne samostatná. V spoločnej domácnosti žije otec s maloletým A.. Okrem invalidného dôchodku je
zamestnaný na dohodu, potom chodí ešte na fušky ako elektrikár, dokopy má príjem od 800-1.200 eur
mesačne.Prídavoknadieťavovýške60eurmesačnejevyplácanýnajehoúčet,tentoúčetmalispoločný

ešte s matkou maloletého dieťaťa. Iné pravidelné mesačné príjmy nemá. Iné vyživovacie povinnosti
nemá. Vlastní 5-izbový rodinný dom v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou, ktorý aktuálne
užíva on s maloletým dieťaťom. Vlastní osobné motorové vozidlo, toto kúpil v hodnote 2.000 eur a ešte
Škodu Felíciu si kúpil za 500 eur, obe osobné motorové vozidlá si kúpil už po rozvode. Čo sa týka
jeho pravidelných osobných výdavkov a výdavkov na spoločnú domácnosť, tam sa pridržiava toho čo

uvádzal v návrhu. Je po infarkte takže berie stále lieky, zmestí sa do sumy 10 eur mesačne uvedenej v
návrhu. Na otázky otec maloletého dieťaťa dodal, že matka má zlý vzťah aj so staršou plnoletou dcérou.
Momentálne sa spolu nebavia, vždy to medzi nimi iskrilo. Dcéra je tiež prchkej povahy ako matka a
nikdy nevie ustúpiť. Počas ich manželstva mali klasické hádky, ale on ich vzťah vnímal ako ustálený až
potom sa to zrejme otupilo. Matka odišla zo spoločnej domácnosti sama. Jemu to oznámila deň po výročí
svadby. Podľa neho na to nikoho nepripravila, nikomu nič nepovedala, iba že chce byť sama a šťastná

a že keď ju nepustia tak si niečo spraví. Matka sa opakovane vyhrážala samovraždou. Keď chcela odísť
a on chcel aby zostala, aj A. ju prosil, vtedy povedala, že ak ju nepustia tak si niečo spraví, počula
o aj dcéra. Poprel, že by matku maloletého dieťaťa počas manželstva podvádzal. Krízu v manželstve
riešili už asi dva a pol roka pred rozvodom, hneď ako matka zdedila peniaze. Podľa neho si rozumeli
vo všetkom, ich vzťah považoval za ustálený. Aj on mal krízu, bol vyhorený, ale ona o neakceptovala.

V rámci informatívneho stretnutia, keď boli dohodnuté nejaké časy na stretávanie sa maloletého A. s
matkou on dieťa zakaždým informoval. Potom mala matka prísť, ale neprišla, nenapísala a nikomu
nezavolala tak išli na letisko, v čase keď mala prísť, ale bol na dosah 10 minút. Zazlieval matke, že
ona jeho nemusela informovať a on mal čakať doma, pričom vedela, že pôjdu preč, nakoľko on matku
informoval. Konkrétne maloletého A. pripravil na stretnutie s matkou tak, že mu povedal, že dnes má

byť s mamou a nikde nejde a nepôjde, keď mala prísť v stredu o 16:00 hod. tak boli doma. Aj vtedy,
keď chcel ísť na letisko mu povedal, že má prísť mama, že na letisko ísť nemôžu. Maloletý sa vyjadril,
že on s matkou nikde nepôjde a nebude to riešiť a tak to otec vyriešil tak, že behli aj na to letisko, s
tým, že už o 15:45 boli doma. Matka prišla, maloletý sa s ňou nechcel rozprávať, ona to zvalila na neho,
že to pripravil, vždy z toho vyjde ako najhorší. Keď mu dieťa povie, že s matkou nikde nepôjde on na

to už nereaguje nijako. Odvtedy, keď sa matka zobrala na dva mesiace do K. a zavolala mu raz a keď
jej maloletý nezdvihol, tak zavolala otcovi a povedala, že má syna pozdravovať, hoci bol vedľa neho a
matke to povedal. Keď bol syn chorý tak ho neprišla za dva týždne pozrieť. S maloletým A. sa o rozvode
s jeho matkou vôbec nebaví. On sa o tom ani nechce baviť, keď mu spomenul mamu, tak povedal, aby
zmenil tému. Otec tvrdil, že matku vždy informuje, keď je dieťa choré a zostáva doma zo školy.

6. Matka maloletého dieťaťa, po zákonnom poučení na pojednávaní uviedla, že od rozvodu sa striedavá
osobná starostlivosť nerealizuje. Maloletý A. je stále u otca, nechce ku nej chodiť. Ona navrhla striedavú
starostlivosť, lebo chcela, aby malo dieťa kontakt aj s otcom a netušila vôbec, že takto otočí dieťa
proti nej, že ju takto vlastné dieťa znenávidí, a to bol jej miláčik. Ona nikdy nechcela deti ťahať do ich

problémov. Po rozvode bývala ešte stále v spoločnej domácnosti, potom si kúpila byt, garsónku. So A.
už nebola možnosť to odkomunikovať prečo opúšťa spoločnú domácnosť. Maloletý A. jej povedal, že
on s ňou nejde, že čo bude on s ňou robiť v tom malom byte. Tak chodievala ona za ním domov k ním.
Chodila keď bol jej týždeň striedavej starostlivosti, vtedy bola v dome aj s dieťaťom aj s jeho otcom a
aj tam spávala. Robí na tri zmeny a tak po nočnej chodila prespávať do svojho bytu. Maloletý A. bol

v jej byte, ale nechcel tam nikdy prespať, keď prišiel tak si prišiel vždy zobrať niečo k narodeninám,
k meninám alebo na Veľkú Noc. Od rozvodu v rámci striedavej osobnej starostlivosti bola pracovne v
zahraničí jedenkrát na 6 týždňov, čo otcovi dieťaťa aj oznámila dopredu, aj maloletému A. to povedala,
že nebude teraz 6 týždňov doma. Keď sa aj opýta otca dieťaťa čo treba A. kúpiť do školy, čo treba
zaplatiť uvedie, že nič nepotrebuje všetko má, takisto aj keď sa spýta maloletého A. povie, že všetko má,

že ocino sa oňho stará. Vždy keď ide na návštevu vždy donesie nákup, nechodí s prázdnou rukou. Do
domácnosti otca za maloletým dieťaťom chodievala aj od informatívneho stretnutia tak ako sa dohodli,
stredy a každý párny víkend. Teraz je práceneschopná od 20.05.2025. Odvtedy zakaždým napísala A.
aj otcovi dieťaťa, že nepríde, ale neuviedla dôvod prečo. Dovtedy chodila každý druhý týždeň a každú
stredu mala určené. Dopredu oznamuje, že príde, lebo inak sa do domácnosti nedostane. Keď prišla a

bol doma len otec tak sa ho spýtala, že kde je maloletý A., otec povedal, že na ihrisku. Keď mu uviedla,
že mal dieťaťu vysvetliť, že príde matka a že bude s ňou tak jej otec povedal, že je sprostá a má si
ho ísť zobrať na ihrisko. Keď si pre dieťa príde na ihrisko, A. sa robí, že ju nepozná. Na stretnutí na
Referáte poradensko-psychologických služieb bola osobne štyrikrát a so A. mali spoločné stretnutie raz.Jej osobne to veľmi pomohlo, ale stretávanie s dieťaťom sa ani po sedení na Referáte poradensko-
psychologických služieb nezlepšilo. Raz keď prišla na stretnutie za A. a bol sám doma aj sa porozprávali,
aj sa s ňou úplne inak bavil, ale keď príde otec, A. potom ostane ticho a už sa potom s ňou nebaví.

Druhýkrát bola so A. dohodnutá, že môžu ísť do L. do banky, že mu spraví tiež kartu z jej účtu, že mu
tam bude posielať peniaze a povedal jej, že on ide s ocinom na letisko, že nepôjde s ňou. Keď dieťaťu
povedala, že toto jej ich spoločný víkend a otcovi, či mu to nevysvetlil, tak otec dieťaťa začal po nej
pred A. kričať a potom zase A. povedal, aby odišla. A. je úplne iný keď je sám bez otca ako keď je v
prítomnosti otca. Stretnutie s maloletým sa nikdy neodohrávalo len so ňou, vždy tam bol prítomný otec.

Ona je aktuálne zamestnaná, priemerný mesačný príjem zo zamestnania má 820 eur bez daňového
bonusu, ešte stále poberá daňový bonus na maloletého A.. Iný príjem okrem príjmu zo zamestnania
nemá. Prídavok na maloleté dieťa je vyplácaný na účet otca dieťaťa. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
Bude si musieť hľadať druhé zamestnanie, nakoľko už opakovane maródi, má problémy s ramenom,
tak aj doktor navrhol zmenu práce. Žije sama. Vlastní dom, ktorý je v BSM s manželom, garsónku a
osobné motorové vozidlo, ktoré kúpila za 2.000 eur. Čo sa týka jej pravidelných mesačných výdavkov,

tam sa pridržiava toho čo uvádzala na ISR. Požičiavala si peniaze od svojho brata a kamarátky, keď
kupovala byt, to je výdavok uplatnený titulom pôžičky. Na otázky matka maloletého dieťaťa dodala, že
za maloletým A. chodila každý druhý týždeň aspoň raz alebo dvakrát v tom týždni sa snažila prísť a
robila tak až do prvého ISR. Potom tak ako sa dohodli na ISR chodila za A. každú stredu a každý druhý
víkend. Na otázku, prečo neprišla dieťa pozrieť keď bolo dva týždne choré matka uviedla, že nie je

vôbec informovaná zo strany otca o zdravotnom stave dieťaťa. Vidí iba na edupage, že má vymeškané
hodiny v škole, dopredu nevie, že je chorý a zostáva doma. Po veci do ich spoločného domu si chodila
dopoludnia preto, lebo poobede bola v robote.

7. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2P/16/2023-84 zo dňa 14.04.2023, právoplatného

dňa 14.04.2023 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené. V časti úpravy práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu súd schválil dohodu rodičov v zmysle ktorej bol maloletý A. zverený
do striedavej osobnej starostlivosti rodičov v týždňových intervaloch. Počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti výživné k maloletému dieťaťu nebolo určované.

8. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske vyplýva, že evidovanou poberateľkou
prídavku na dieťa vo výške 60 eur mesačne je matka maloletého dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa nie
je poberateľom žiadnych štátnych dávok ani príspevkov.

9. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že otec maloletého dieťaťa je poberateľom invalidného

dôchodku vo výške 187,30 eur mesačne. Matke maloletého dieťaťa bola vyplatená nemocenská dávka
za január 2024 vo výške 179,10 eur, za november 2024 vo výške 167,40 eur.

10. Zo správy od zamestnávateľa otca maloletého dieťaťa (I. B. - LUMAR) vyplýva, že otec maloletého
dieťaťa u tohto zamestnávateľa pracuje na dohodu o pracovnej činnosti, najviac 2 hodiny denne podľa

požiadaviek zamestnávateľa. Čistá mzda v septembri 2024 mu bola vyplatená vo výške 65,10 eur a v
októbri 2024 vo výške 213,90 eur. Zamestnanec pracuje na pozícii počítačový technik, doposiaľ iba v
prípade nárazových prác, ale od septembra 2025 plánujú uzatvoriť pracovný pomer na dobu neurčitú s
výškou mzdy 850 až 1.100 eur mesačne. Doposiaľ mu bola od septembra 2024 do apríla 2025 vyplatená
spolu čistá mzda vo výške 611,01 eur.

11. Zo správy od bývalého zamestnávateľa otca maloletého dieťaťa (E. J.) vyplýva, že v roku 2023 otec
maloletého dieťaťa v roku 2023 pracoval na dohodu podľa potreby. V roku 2024 pracoval na hlavný
pracovný pomer, na ukončení spolupráce sa dohodli ku 17.06.2024. Od októbra 2023 do júna 2024 mu
bola vyplatená čistá mzda spolu vo výške 4.170,62 eur.

12. Z potvrdenie od bývalého zamestnávateľa matky maloletého dieťaťa (Pečivárne M.E.J.D., s.r.o.)
vyplýva čistý príjem matky maloletého dieťaťa u tohto zamestnávateľa od júna 2024 do augusta 2024
spolu vo výške 54,47 eur. U tohto zamestnávateľa matka pracovala na dohodu s úväzkom 1 hodina
denne, a to od 01.06.2024 do 11.08.2024.

13. Zo správy od zamestnávateľa matky maloletého dieťaťa (SaarGummi Slovakia s.r.o.) vyplýva, že
pracuje u tohto zamestnávateľa od 12.08.2024 na dobu určitú jedného roka. V tejto spoločnosti matka
maloletého dieťaťa už v minulosti pracovala, a to od 01.03.2023 do 31.05.2024. Za obdobie od 03/2023do 12/2023 mala čistý mesačný priemerný príjem vo výške 992,77 eur. Za obdobie od 01/2024 do
05/2024 mala priemerný mesačný príjem vo výške 1.031 eur. Za obdobie od 08/2024 do 03/2025 mala
čistý priemerný mesačný príjem vo výške 994,27 eur. Matka maloletého dieťaťa si za uvedené obdobia

uplatňovala u zamestnávateľa daňový bonus na maloleté dieťa.

14. Z lekárskych správa predložených matkou maloletého dieťaťa vyplývajú zdravotné problémy matky
maloletého dieťaťa s ramenom a zo zdravotných dôvodov doporučená zmena pracovného zaradenia.

15. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 16.06.2025 vyplýva, že otec maloletého dieťaťa je
zamestnaný na dohodu u zamestnávateľa LUMAR I. B. v E. ako elektrikár, kde dosahuje príjem asi
200-400 eur mesačne, je poberateľom invalidného dôchodku v sume 185 eur mesačne a poberateľom
prídavku na dieťa vo výške 60 eur mesačne. Brigádnickou činnosťou si vie privyrobiť sumu 500-600
eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletému A.. Býva v 5-izbovom rodinnom dome, ktorý
je vo vlastníctve oboch rodičov maloletého dieťaťa. Domácnosť obýva otec spoločne s maloletým A. a

plnoletou dcérou. Stretávanie matky so synom neprebieha podľa dohody uzatvorenej na informatívnom
stretnutí dňa 27.03.2025 z dôvodu, že maloletý A. stretnutia odmieta. Podľa vyjadrenia otca sa niekedy
stane, že matka na stretnutie so synom ani nepríde, o uvedenom otca informuje. Otec maloletého
dieťaťa na podanom návrhu trvá v plnom rozsahu. Navrhuje, aby bol maloletý zverený do jeho osobnej
starostlivosti a matka bola zaviazaná vyživovacou povinnosťou v sume 180 eur mesačne. Stretávanie

nenavrhol upraviť. Matka maloletého dieťaťa je zamestnaná v spoločnosti SaarGummi Slovakia, s.r.o.
ako operátor výroby s príjmom asi 750-800 eur mesačne a je poberateľkou daňového bonusu. Odo
dňa 20.05.2025 je matka práceneschopná. Vyživovaciu povinnosť má iba k maloletému A.. Býva sama
v garsónke, ktorá je v jej vlastníctve a výdavky uviedla rovnaké ako počas informatívneho stretnutia
rodičov. Stretávanie so synom sa nerealizuje podľa dohody z informatívneho stretnutia rodičov na

súde dňa 27.03.2025. Vyživovaciu povinnosť si matka plní v sume 100 eur mesačne. Daňový bonus,
ktorý matka poberá, synovi odkladá na účet a v prípade potreby vie tieto finančné prostriedky použiť,
alebo poskytnúť pre potreby maloletého dieťaťa. Nad rámec výživného neprispieva, uviedla, že keď
mala snahu, tak bola odmietnutá, príp. znevážená. Matka maloleté dieťaťa s podaným návrhom na
zmenu zverenia súhlasí z dôvodu, že maloletý A. aktuálne inklinuje k otcovi a odmieta stretnutia s ňou.

Vyživovaciu povinnosť matka navrhuje upraviť v sume 100 eur mesačne a stretávanie nenavrhla upraviť
vzhľadom na odmietavý postoj maloletého k stretnutiam s ňou. Matka však verbalizovala záujem byť
v kontakte s dieťaťom a podieľať sa na jeho výchove a starostlivosti. Maloletý A. je žiakom X. ročníka
C. J. G. H., kde dosahuje dobré vzdelávacie výsledky. Maloletý je o predmete konania informovaný a
vyjadril svoj názor, že chce byť zverený do osobnej starostlivosti otca. K vyživovacej povinnosti matky

nevyužil svoje právo vyjadriť sa. K úprave stretávania sa s matkou uviedol, že sa s matkou nechce
stretávať. Verbalizoval zranenie z minulosti a pocit opustenia zo strany matky, poníženia jeho samého,
otca a sestry matkou. Za dôležité osoby vo svojom živote označil otca a sestru, ktorí mu vedia poskytnúť
emocionálnu podporu. Pokračovanie poradenstva na Referáte poradensko-psychologických služieb
odmietol, uviedol, že ak by niečo potreboval, tak by prejavil záujme, ale aktuálne to vníma ako zbytočné

i napriek motivácii zo strany kolízneho opatrovníka. Na základe uvedeného kolízny opatrovník odporučil
návrhu otca maloletého dieťaťa vyhovieť a zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca, z dôvodu,
že starostlivosť o maloletého A. nie je zabezpečovaná striedavou starostlivosťou oboch rodičov, ale
starostlivosť zabezpečuje otec a maloletý odmieta kontakt so svojou matkou. Vyživovaciu povinnosť
matky odporučil kolízny opatrovník určiť s prihliadnutím na vek a potreby maloletého dieťaťa ako i na

zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. Stretávanie odporučil neupravovať.

16. Zo záveru správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 13.06.2025 vyplýva, že
obaja rodičia maloletého dieťaťa pristupovali počas celého poradensko-psychologického procesu ku
psychologickým konzultáciám zodpovedne a spočiatku i so snahou o konštruktívnu komunikáciu,

následkom čoho si dokázali identifikovať prekážky vo vzájomnej komunikácii a následne si dohodnúť
konkrétne pravidlá komunikácie. Situácia medzi rodičmi sa následne skomplikovala po informatívnom
stretnutí rodičov, kde sa mala matka maloletého dieťaťa odsudzujúco vyjadrovať o povahe maloletého
A. a o rodičovských kompetenciách otca maloletého dieťaťa a taktiež následkom prebiehajúceho
vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. A. bol o týchto skutočnostiach zo strany

otca informovaný, jeho odmietavý postoj k matke zosilnel a zároveň sa posilnila lojalita voči otcovi.
Z tohto dôvodu sa aktuálne spoločné konzultácie A. s matkou javia ako kontraproduktívne až
kontraindikované. Rodičom boli pre A. odporučené psychoterapeutické sedenia. Obidvom rodičom bol
počas individuálnych sedení poskytnutý priestor pre zdieľanie a spracovanie ich aktuálnych pocitovi dlhodobo pretrvávajúcich emócií, bolo im poskytnuté poradenstvo a konkrétne rady pre zlepšenie
komunikácie medzi bývalými manželmi a poradenstvo týkajúce sa výchovy a prístupu k maloletému A..
Vzťahy v rodine, vrátane vzťahu medzi A. a jeho matkou, by sa mohli zlepšiť, ak by otec dieťaťa prijal

rozchod a rozvod s bývalou manželkou a obaja by následne pracovali na predefinovaní ich vzťahu a
nastavení si nových pravidiel vzájomnej interakcie a ich vzájomnej komunikácie.

17. Podľa § 36 odsek 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len "Zákon o rodine"), rodičia maloletého
dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a

povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností,
najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi
osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

18. Podľa § 24 odsek 1 až 4 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov

maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja

rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak
je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri

rozhodovaní o výkone rodičovských práva povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov

a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

19. Podľa § 25 odsek 1,2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov

s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave
styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v
rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

20. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností

21. Podľa § 62 odsek 1 - 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri
určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bezdôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne
aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

24. Podľa § 43 odsek 1 - 3 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich

sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Dieťa je povinné svojim
rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné
podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa je ďalej povinné
a) spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu,

b) plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a
c) vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok, ktoré
poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.

25. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

26. V zmysle § 37 odsek 2 písmeno d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia a uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom
povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

27. V čase posledného rozhodovania súdu o úprave práv a rodičov k maloletému A. (rozsudkom

Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2P/16/2023-84 zo dňa 14.04.2023, právoplatného dňa 14.04.2023)
žili rodičia maloletého dieťaťa aj s maloletým A. v spoločnej domácnosti. Matka maloletého dieťaťa
sa plánovala zo spoločnej domácnosti po rozvode odsťahovať. Otec maloletého dieťaťa pri rozvode
manželstva uviedol, že s rozvodom nie je stotožnený, ale že manželke sľúbil, že to prebehne hladko.
Obaja rodičia navrhli súdu schváliť rodičovskú dohodu v zmysle ktorej by bol maloletý A. zverený do

striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá by sa realizovala v týždňových intervaloch. Výživné
počas trvania striedavej osobnej starostlivosti nenavrhovali upraviť.

28. Pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností súd má povinnosť prihliadať
vždy na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, príbuzným,

prostrediu, vývinové potreby, ako aj na stabilitu budúceho výchovného prostredia. Zároveň má maloleté
dieťa právo samostatne a slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, pričom
názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej
vyspelosti. V súlade s článkom 5 Zákona o rodine sa pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa zohľadňujú aj podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi.

29. V súčasnosti o osobnú starostlivosť o maloletého A. prejavujú záujem obaja rodičia maloletého
dieťaťa. Od rozvodu rodičov maloletého dieťaťa sa však rodičmi dohodnutá striedavá osobná
starostlivosť o maloleté dieťa nerealizuje a fakticky osobnú starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečujeotec maloletého dieťaťa, čo zhodne vyplynulo z výsluchu oboch rodičov maloletého dieťaťa. Aj keď
matka maloletého dieťaťa prejavila snahu o zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletého A.,
dialo sa tak vždy v domácnosti otca maloletého dieťaťa, nie v novej domácnosti matky maloletého

dieťaťa, pričom maloleté dieťa odmieta zotrvať v domácnosti jeho matky (dokonca odmieta aj pravidelné
stretávanie sa s matkou). S poukazom na uvedené skutočnosti otec maloletého dieťaťa žiadal, aby
bol maloletý A. zverený do jeho osobnej starostlivosti, s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok, každý samostatne. Na tomto mieste súd uvádza, že striedavá
osobná starostlivosť rodičov o maloleté dieťa, musí byť v prvom rade v záujme maloletého dieťaťa,

nesleduje sa záujem, resp. to, čo vyhovuje niektorému z rodičov. V danom prípade súd, vzhľadom na
jednoznačný odmietavý a negatívny postoj maloletého A. k realizácii striedavej osobnej starostlivosti,
konštatoval, že striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloleté dieťa nie je v danom prípade v záujme
maloletého dieťaťa, napriek dohode rodičov pri rozvode ich manželstva o forme striedavej osobnej
starostlivosti o maloleté dieťa táto dohoda nebola nikdy fakticky reálne vykonávaná, a to najmä pre
odmietavý postoj maloletého A. k jej realizácii. Zároveň súd rešpektoval aj v celom konaní konštantný

názor maloletého A. vyjadrený pred kolíznym opatrovníkom ako aj na opakovaných konzultáciách na
Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, že
chce byť zverený do osobnej starostlivosti svojho otca. Súd názor maloletého A. (v otázke zverenia)
považoval za potrebné rešpektovať, a to vzhľadom na jeho vek, zdravý psychický a fyzický vývoj ako
aj jeho najlepší záujem. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj s poukazom na súhlasné stanovisko

kolízneho opatrovníka v súvislosti so zverením maloletého dieťaťa, pričom v doterajšej starostlivosti
otca o maloleté dieťa neboli súdu avizované žiadne nedostatky, súd zveril maloletého A. do osobnej
starostlivosti jeho otca s tým, že obaja rodičia budú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a
spravovať jeho majetok v bežných veciach, ktoré rozhodnutie považuje súd za rozhodnutie, ktoré je pri
zohľadnení všetkých skutkových okolností v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

30. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti matky k maloletému dieťaťu súd vychádzal zo zistených
majetkových, finančných a zárobkových pomerov a možností oboch rodičov, pričom zohľadnil
nevyhnutné výdavky tak na strane rodičov ako aj maloletého dieťaťa.

31. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti si súd osvojil zhodné skutkové tvrdenia účastníkov konania,
ohľadom výšky výdavkov na maloleté dieťa, výšky nevyhnutných výdavkov oboch rodičov maloletého
dieťaťa, nakoľko nemal pochybnosti o ich pravdivosti a neboli tiež v rozpore s vykonaným dokazovaním.
Takto súd zistil, že maloletý A. má XX rokov a v školskom roku 2024/2025 bol žiakom X. ročníka C.
J. G. G. H.. Jeho pravidelné, nevyhnutné mesačné výdavky súd zohľadnil vo výške priemerne 360

eur, a to nasledovne: strava doma 80 eur mesačne (plus strava v škole), hygienické potreby 25 eur
mesačne, oblečenie a obuv 60 eur mesačne, krúžky 35 eur mesačne, poplatok ZRPŠ 10 eur ročne,
t.j. 0,80 eur mesačne, lieky 8 eur mesačne, vreckové 45 eur mesačne a pomerná časť nákladov
na bývanie 105 eur (1/2 z otcom uplatnenej sumy na vodu, plyn a elektrinu). Na strane maloletého
dieťaťa súd nezohľadnil výdavky uplatnené titulom sporenia a poistenia, nakoľko nejde o výdavky,

ktoré by bolo nutné nevyhnutne na strane maloletého dieťaťa vynakladať. Na strane otca maloletého
dieťaťa súd vychádzal z jeho priemerného mesačného príjmu vo výške 1.040 eur (invalidný dôchodok
187,30 eur mesačne, príjem od zamestnávateľa LUMAR 300 eur mesačne a príjem z brigád 550 eur
mesačne). Zároveň súd zohľadnil, že mu je vyplácaný prídavok na dieťa vo výške 60 eur mesačne.
Je spoluvlastníkom rodinného domu, v ktorom aj s maloletým dieťaťom býva a tento je zatiaľ stále v

bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - otca a matky maloletého dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa
tiež vlastní dve osobné motorové vozidlá v hodnote 2.000 eur a 500 eur. Jeho pravidelné a nevyhnutné
mesačné výdavky súd zohľadnil nasledovne: bývanie 105 eur mesačne (1/2 z uvádzanej sumy na plyn,
vodu a elektrinu, druhú polovicu súd zohľadnil na strane maloletého dieťaťa), strava 180 eur mesačne,
oblečenie a obuv 20 eur mesačne, hygienické potreby 25 eur mesačne, pohonné hmoty 40 eur mesačne,

mobil 20 eur mesačne, internet 20 eur mesačne, TV 5 eur mesačne a lieky 10 eur mesačne. Na strane
otca maloletého dieťaťa súd nezohľadnil ním uvádzaný výdavok na hobby vo výške 25 eur mesačne,
nakoľko nejde o výdavok, ktorý by mal mať prednosť pred vyživovacou povinnosťou otca k maloletému
dieťaťu. Pri určovaní vyživovacej povinnosti matky maloletého dieťaťa súd vychádzal z jej priemerného
čistého mesačného príjmu u stále aktuálneho zamestnávateľa vo výške priemerne 900 eur mesačne

(priemer čistých mesačných príjmov u aktuálneho zamestnávateľa č.l. 91-92 súdneho spisu bol vo výške
1.006 eur mesačne, pričom súd túto sumu znížil o sumu 100 eur mesačne, tzn. o sumu aktuálneho
daňového bonusu vyplácaného na maloleté dieťa, ktorý si po zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti otca môže uplatňovať otec maloletého dieťaťa u svojho zamestnávateľa). Na strane matkymaloletého dieťaťa iný pravidelný mesačný príjem zistený nebol. Matka maloletého dieťaťa vlastní
garsónku, v ktorej sama žije a v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov rodinný dom, v ktorom
žije otec maloletého dieťaťa s maloletým A. a jedno osobné motorové vozidlo v hodnote 2.000 eur.

Iný majetok vyššej hodnoty na strane matky maloletého dieťaťa preukázaný nebol. Na strane matky
maloletého dieťaťa súd zohľadnil jej pravidelné a nevyhnutné mesačné výdavky nasledovne: bývanie
109 eur, strava 400 eur, oblečenie a obuv 40 eur, hygiena 30 eur, pohonné hmoty 60 eur, internet 18 eur,
TV 12 eur, mobil 20 eur a lieky a vitamíny 15 eur. Na strane matky maloletého dieťaťa súd nezohľadnil
jej výdavok uplatnený titulom pôžičky od fyzických osôb na bývanie, nakoľko nejde o výdavok, ktorý

by mal mať prednosť pred vyživovacou povinnosťou matky maloletého dieťaťa k maloletému dieťaťu,
navyše matka si aj pri výbere úverového zaťaženia musí byť vedomá svojej vyživovacej povinnosti,
keď navyše je zároveň spoluvlastníčkou ďalšej nehnuteľnosti, ktorá jej tiež môže potenciálne slúžiť na
bývanie. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že je v zárobkových, majetkových a finančných
možnostiach matky maloletého dieťaťa, po zohľadnení nevyhnutných výdavkov na strane maloletého A.,
ale aj po zohľadnení príjmu otca maloletého dieťaťa, skutočnosti, že zabezpečuje osobnú starostlivosť

o maloleté dieťa a je mu vyplácaný prídavok dieťa a jeho nevyhnutných výdavkov; prispievať na výživu
maloletého A. sumou vo výške 180 eur mesačne, ktoré výživné bude poukazovať vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám otca maloletého dieťaťa, a to s účinnosťou od podania návrhu otca na zmenu
úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, t.j. od 29.10.2024, nakoľko už aj v čase podania
návrhu otec zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a mal s ním vyššie uvádzané pravidelné

a nevyhnutné mesačné výdavky.

32. Zameškané výživné, za obdobie od 29.10.2024 do rozhodnutia súdu, súd určil vo výške 456 eur
(pomerná časť výživného za október 2024 - 18 eur plus 180 eur krát 8 mesiacov od 11/2024 do 06/2025,
t.j. spolu sumu 1.458 eur mínus sumy, ktorými matka dobrovoľne prispela na výživu maloletého dieťaťa

spolu 600 eur - 100 eur od januára 2025 do júna 2025 a 402 eur formou príspevku 80 eur, 50 eur na
narodeniny,125eurnalyžiarsky,72eurnakopačkya50eura25eurnaoblečenie,ktorésumyvýživného
nad rámec sumy 100 eur mesačne uvádzala matka a otec ich nerozporoval), ktorú sumu zároveň povolil
matke maloletého dieťaťa zaplatiť k rukám otca maloletého dieťaťa v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 20 eur splatných spolu s bežným výživným, s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len

jednej splátky sa stáva splatný celá suma zameškaného výživného.

33. Vzhľadom na skutočnosť, že súd neupravuje stretávanie sa toho z rodičov, ktorý nemá maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti len na zhodný návrh oboch rodičov maloletého dieťaťa, ktorý v danom
prípade nebol daný (matka maloletého dieťaťa žiadala upraviť stretávanie v prípade zverenia dieťaťa do

osobnej starostlivosti jeho otca), súd upravil aj stretávanie matky s maloletým A. tak ako to navrhovala
matka maloletého dieťaťa, pričom otec k takejto úprave nemal námietky a ide o úpravu stretávania sa
matky s maloletým dieťaťom nastavenú v priebehu konania (v rámci informatívnych stretnutí rodičov
na súde). S poukazom na uvedené je matka maloletého dieťaťa oprávnená stretávať sa s maloletým
dieťaťom každý párny kalendárny týždeň v roku od piatku od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a

každý kalendárny týždeň v roku v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod., s tým, že otec maloletého dieťaťa
je povinný maloleté dieťa na stretnutie s matkou riadne pripraviť (podľa jeho možností a schopností aj
psychicky) a matke odovzdať v mieste bydliska maloletého dieťaťa, kam ho matka v stanovenú dobu
privedie späť. Súd mal za to, že ponechať úpravu stretávania len na vôli maloletého dieťaťa, nie je v
záujme maloletého dieťaťa, keďže je potrebné zohľadniť aj záujem dieťaťa na zachovaní a budovaní

väzieb s oboma rodičmi. Podľa názoru súdu matka maloletého dieťaťa má nielen rodičovské povinnosti,
ktoré si plní v tomto prípade najmä platením vyživovacej povinnosti k rukám otca maloletého dieťaťa, ale
aj rodičovské práva, ku ktorým nepochybne patrí aj jej právo na stretávanie sa s maloletým dieťaťom
(za súčasného nezistenia takých skutkových okolností, ktoré by toto jej právo popierali), pričom maloletý
A. je povinný rešpektovať rodičovské práva oboch svojich rodičov.

34. Súd sa tiež stotožnil s návrhom na nariadenie výchovného opatrenia a uložil maloletému A. a jeho
rodičom výchovné opatrenie - odborné poradenstvo zamerané na zlepšenie komunikácie medzi rodičmi
maloletého dieťaťa a úpravu postoja maloletého A. k realizácii stretávaní s matkou dieťaťa, ktoré bude
realizované na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Partizánske. S poukazom na vykonané dokazovanie mal súd za to, že uloženie takéhoto výchovného
opatrenia je v záujme maloletého dieťaťa, tak ako to predpokladá § 37 odsek 2 zákona o rodine. V
zmysle článku 5 zákona o rodine je v záujme maloletého dieťaťa aj zachovávanie a posilňovanie väzieb
s oboma rodičmi maloletého dieťaťa. V prejednávanej veci súd aj na základe správy z poradensko-psychologického procesu aj správy kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa dospel k záveru, že bude
vzáujmemaloletéhoA.,abynaformovaniejehoaktuálnehoabudúcehovzťahusjehomatkouodbornea
podporne vplývali v oblasti psychológie odborne zdatné osoby. Dlhotrvajúci odmietavý postoj maloletého

dieťaťa k stretávaniu sa s jeho matkou nie je naozaj v záujme maloletého dieťaťa podporovať, pričom
výchovné pôsobenie otca ako preferenčného rodiča maloletého A. sa nejaví ako dostačujúce a aj
z vykonaného dokazovania má súd za preukázanú potrebu psychoterapeutického poradenstva pre
maloleté dieťa.

35. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že
žiadnemu z účastníkov tohto konania nárok na náhradu trov konania nepriznal, pričom si žiadny z
účastníkov konania nárok na náhradu trov konania ani neuplatnil a súd tiež nevzhliadol dôvody v zmysle
§ 55 Civilného mimosporového poriadku.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného

súdu Prievidza na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia.