Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Svk/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200150
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5023200150.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky):
X.. F. O.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Č.. XXX/X, XXX XX Ž., právne zastúpená: AK Pekár, s.r.o., so
sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, proti žalovanému: Mesto Žilina, so
sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, o žalobe opomenutého účastníka
konania, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici

č. k. ZA-30S/39/2023-59 zo dňa 23.01.2024 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.
ZA-30S/39/2023-59 zo dňa 23.01.2024 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Územným rozhodnutím žalovaný rozhodol o umiestnení stavby IBV - 4 rodinné domy, prístupová
komunikácia + inžinierske siete SO 01 rodinný dom č. 1, SO 02 rodinný dom č. 2, SO 03 rodinný dom č.
3, SO 04 rodinný dom č. 4, SO 05 komunikácia terénne úpravy, SO 06 rozšírenie verejného vodovodu,
SO 07 rozšírenie verejnej splaškovej kanalizácie, SO 08 dažďová kanalizácia, SO 09 rozvody NN, SO 10
rozšírenie verejného osvetlenia G., O. (ďalej len „stavba“) na pozemku register „C“ parcela č. 1390/112,

1390/113, 1390/114, 1390/194, 1390/200, 1391/37, 1392, 1401/10, 1401/11, 1401/12, 1401/21, 1405/5,
1405/6, 1405/7, 1405/8, 1405/10, 1405/11, 1409/4, 1410/3, 1410/4, 1410/5, 1410/6, 1418/2, 1419,
1420/89, 1420/91, v katastrálnom území O..

II.
Konanie na krajskom súde

2. Správny súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že konanie o správnej žalobe opomenutého
účastníka, ktorého procesná úprava je v podstate plne vymedzená v ustanovení § 179 Správneho
súdneho poriadku, je čiastočne odlišné od bežného konania o všeobecne správnej žalobe. Správny súd
totiž pri správnej žalobe opomenutého účastníka preskúmava dve skutočnosti, a to či žalobcovi patrí
postavenie opomenutého účastníka a či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu

verejnej správy neuplynuli viac ako 3 roky (§ 179 ods. 1 Správneho súdneho poriadku). Ak sú tieto
dve kumulatívne skutočnosti v danej veci naplnené, správny súd vyhovie správnej žalobe opomenutého
účastníka § 179 ods. 1 SSP, v opačnom prípade tejto žalobe nevyhovie a vo veci ďalej koná § 179 ods.
7 SSP.

3. Správny súd sa preto v prvom rade zaoberal splnením prvej z uvedených dvoch podmienok, a to či

žalobkyni patrí postavenie opomenutého účastníka.4. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že územným rozhodnutím bolo rozhodnuté o umiestnení
stavby okrem iných aj na pozemku parcely registra KN-C č. 1390/200, ktorá pozostáva v mape určeného
operátu v registri „E“ z nasledovných parciel: parcela KN-E č. 270/9 evidovaná na liste vlastníctva č.

XXXX, parcela KN-E č. 271/2 evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX (ktorej podielovou spoluvlastníčkou
je žalobkyňa s veľkosťou spoluvlastníckych podielov 1/12, 3/400 a 3/1600), parcela KN-E č. 272/2
evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX a parcela KN-E č. 273/4 evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX.

5. Podľa názoru správneho súdu, skutočnosť, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že sa

navrhovaná stavba bude dotýkať výlučne pozemku KN-E č. 270/9, ku ktorému bol doložený súhlas
spoluvlastníka pozemku a navrhovanou stavbou nebude dotknutý pozemok KN-E č. 271/2, z výroku
územného rozhodnutia nevyplýva, pričom záväzný je výrok územného rozhodnutia. Keďže žalovaný
uviedol do výroku územného rozhodnutia v rámci vymedzenia pozemkov, na ktorých má byť stavba
umiestňovaná aj parcelu KN-C č. 1390/200, ku ktorej list vlastníctva nie je v katastri nehnuteľností
založený, z toho dôvodne vyplýva, že účastníkmi konania podľa § 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o

územnomplánovaníastavebnomporiadku(ďalejlen„stavebnýzákon“)súvšetcipodielovíspoluvlastníci
parciel KN-E (č. 270/9, č. 271/2, č. 272/2, č. 273/4), ktoré tvoria parcelu registra KN-C č. 1390/200.

6. Ďalej taktiež podľa názoru správneho súdu z uvedeného potom vyplýva, že účastníčkou územného
konania bola aj žalobkyňa, pričom oznámenie o začatí územného konania, ako aj samotné územné

rozhodnutie jej bolo doručené rovnako ako aj ostatným podielovým spoluvlastníkom pozemkov, ktorých
vlastnícke alebo iné práva k pozemkom môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, a to verejnou vyhláškou
v zmysle § 36 ods. 4 stavebného zákona v nadväznosti na § 26 ods. 1 Správneho poriadku z dôvodu
veľkého počtu účastníkov konania.

7. Správny súd k posúdeniu množstva účastníkov administratívneho konania zároveň uviedol, že
nahliadnutím do listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX U. XXXX, na ktorých sú evidované parcely
KN-E (č. 270/9, č. 271/2, č. 272/2, č. 273/4), k. ú. O., bolo zistené, že sú vo vlastníctve značného počtu
podielových spoluvlastníkov, pričom samotná parcela KN-E č. 271/2, je okrem žalobkyne vo vlastníctve
ďalších 23 podielových spoluvlastníkov.

8. Z judikatórnych záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutých, napríklad v Náleze
Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 351/2016-49 z 13. septembra 2016 (bod 40 odôvodnenia),
ktoré sú zhodné so závermi doktríny (Veľký komentár k SSP, § 179), ku ktorým táto dospela
aj s poukazom na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžp/19/2011 z 30.

marca 2012 vyplýva, že v zákonnej definícii opomenutého účastníka je zrejmé, že postavenie
opomenutého účastníka nepatrí tej osobe, s ktorou síce orgán verejnej správy nekonal ako s účastníkom
administratívneho konania, hoci jej takéto postavenie inak patrilo, avšak vo veci vydané meritórne
alebo konečné rozhodnutie, respektíve opatrenie nebolo v zmysle osobitnej právnej úpravy doručované
jednotlivo do vlastných rúk, ale bolo oznamované verejnou vyhláškou. Porušenie svojich procesných

práv môže totiž takáto osoba namietať buď v inštančnom administratívnom postupe, ak je tento
prípustný, alebo v rámci všeobecnej správnej žaloby.

9. S poukazom na uvedené, správny súd dospel k záveru, že samotná skutočnosť, že územné
rozhodnutie, ktoré je meritórnym rozhodnutím vydaným v predmetnom administratívnom konaní, bolo

oznamované verejnou vyhláškou, vylučuje, aby mala žalobkyňa postavenie opomenutého účastníka.
Vzhľadom na spôsob oznamovania meritórneho rozhodnutia - územného rozhodnutia - verejnou
vyhláškou a nie doručovanie účastníkom konania do vlastných rúk je preto vylúčené, aby žalobkyňa
spĺňala zákonnú definíciu opomenutého účastníka podľa § 179 Správneho súdneho poriadku.

10. Správny súd ďalej taktiež zdôraznil, že v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka sa
neskúma, preto ani v tomto konaní správny súd neskúmal, či v prípade, ak bolo rozhodnutie alebo
opatrenie orgánu verejnej správy oznámené verejnou vyhláškou, bolo toto rozhodnutie alebo opatrenie
doručené riadne, bez vád (to znamená, napríklad aj to, či boli vôbec správne právne posúdené
podmienky doručovania verejnou vyhláškou, či boli dodržané ustanovenia upravujúce daný spôsob

doručovania a podobne). Riadnosť doručenia, prípadne aj včasnosť podania opravného prostriedku,
respektíve včasnosť podania správnej žaloby by sa v takomto prípade (ak bolo rozhodnutie alebo
opatrenie orgánu verejnej správy oznámené verejnou vyhláškou, alebo prípadne aj ak by sa inak fakticky
dostalo do dispozície subjektu, ktorý tvrdí, že je opomenutým účastníkom administratívneho konania),v nadväznosti na to skúmali (ako predbežné otázky) v nadväzujúcom druhostupňovom konaní alebo v
správnom súdnom konaní pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok pre ich realizovanie (Veľký
komentár k SSP, § 179; bod 40 Odôvodnenia Nálezu ÚS SR č. konania III. ÚS 351/2016-49 z 13.

septembra 2016).

11. Uvedené v ich intenciách prejednávanej veci znamená, že ak bolo rozhodnutie orgánu verejnej
správy prvého stupňa doručované verejnou vyhláškou a v konaní sa voči žalobkyni verejnou vyhláškou
nevykonávali potrebné procesné úkony (vrátane žalobkyňou namietaného vyžiadania súhlasu s

umiestnením stavby), nič jej nebránilo využiť inštitút odvolania, v ktorom mohla namietať vadu v postupe
orgánu verejnej správy.

12. Správny súd pripomína, že v tomto osobitnom type konania nepreskúmava samotné rozhodnutie
žalovaného, ani nemôže zasahovať do jeho výroku (navyše ide o prvostupňové rozhodnutie). Zároveň
neposudzuje ani to, či a akým spôsobom účastníci konania v administratívnom konaní dostriehli

dodržiavanie ich práv, prípadne či žalovaný skúmal splnenie podmienok pre umiestnenie stavby a či
bolo procesným aj hmotnoprávnym právam žalobkyne urobené zadosť. Správny súd v konaní o žalobe
opomenutého účastníka skúma len tú skutočnosť, či žalovaný opomenul so žalobkyňou konať ako s
účastníkom konania.

13. S poukazom na judikatórne závery obsiahnuté v odôvodnení tohto rozhodnutia, podľa ktorých môže
osoba, ktorá má za to, že bola opomenutá v administratívnom konaní, namietať porušenie svojich
procesnýchprávvinštančnomadministratívnompostupe(keďjetentoprípustný,čovprejednávanejveci
je), alebo správnou žalobou. Inštančný administratívny postup je tým účinným prostriedkom procesnej
nápravy, ktorým vo veci, v ktorej konečné alebo meritórne rozhodnutie alebo opatrenie bolo doručované

verejnou vyhláškou, disponuje subjekt, ktorý o sebe tvrdí, že sa s ním v administratívnom konaní
nekonalo ako s účastníkom konania, hoci má za to, že mu toto postavenie patrilo.

14. Vzhľadom na uvedené v prejednávanej veci žalobkyňa nespĺňa už prvú z dvoch kumulatívnych
zákonných podmienok vyhovenia správnej žalobe, a to, že má postavenie opomenutého účastníka z

dôvodu, že územné rozhodnutie bolo doručované podľa § 26 Správneho poriadku verejnou vyhláškou
(na úradnej tabuli a webovom sídle žalovaného po dobu 15 dní). Správny súd na tomto mieste len
pre úplnosť opätovne pripomína, že bezvadnosť doručenia rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej
správy (zahŕňajú aj spôsob doručovania, riadnosť jeho vykonania a podobne) nie je predmetom konania
o správnej žalobe opomenutého účastníka, ale patrí do preskúmavacej právomoci orgánu verejnej

správy v inštančnom administratívnom postupe (napríklad v odvolacom konaní), ak je prípustný, alebo
správnemu súdu v konaní o všeobecnej správnej žalobe. Správnej žalobe žalobkyne ako opomenutého
účastníka preto z uvedeného dôvodu nemožno vyhovieť.

15. V prípade, ak v správnej žalobe opomenutého účastníka nemožno vyhovieť z dôvodu, že správny

súd zistil, že žalobcovi nepatrí postavenie opomenutého účastníka, má nevyhovenie v správnej žalobe
opomenutého účastníka v nadväznosti na § 179 ods. 7 SSP osobitnú procesnú podobu, ktorou je, že o
takejto žalobe správny súd rozhodne už v režime všeobecných ustanovení o žalobe, a to konkrétne tak,
že ju uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietne ako žalobu podanú zjavne neoprávnenou
osobou. Zjavne neoprávnenou osobou na podanie žaloby v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) SSP je totiž

ten, u koho absentuje aktívna žalobná legitimácia na jej podanie (Veľký komentár k SSP, § 98). Aktívnu
žalobnú legitimáciu na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1 SSP má len
ten, komu patrí postavenie opomenutého účastníka. U osoby, ktorej nepatrí postavenie opomenutého
účastníka, aktívna žalobná legitimácia na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka podľa § 179
ods. 1 SSP absentuje, a preto ak táto osoba podá správnu žalobu opomenutého účastníka, je na jej

podanie zjavne neoprávnenou osobou v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) SSP.

16. Keďže v prejednávanej veci ide práve o taký prípad, v ktorom žalobkyni nepatrí postavenie
opomenutého účastníka, absentuje u nej aktívna žalobná legitimácia podľa § 179 ods. 1 SSP, ale na
podanie správnej žaloby opomenutého účastníka je zjavne neoprávnenou osobou.

17. Správny súd preto uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP v nadväznosti na § 179 ods. 7 v
spojení s § 179 ods. 1 SSP správu žalobu žalobkyne ako opomenutého účastníka odmietol ako podanú
zjavne neoprávnenou osobou.18. Žalobkyňa procesne zavinila odmietnutie žaloby, nakoľko podala správnu žalobu opomenutého
účastníka napriek tomu, že na jej podanie nemala aktívnu vecnú legitimáciu podľa § 179 ods. 1 SSP,

ktorej nedostatok viedol k odmietnutiu žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, v dôsledku čoho by
mal žalovaný ako jediný účastník konania podľa § 171 ods. 1 SSP nárok na náhradu trov konania.
Žalovanému však žiadne trovy konania nevznikli, a preto správny súd rozhodol, že žalovanému podľa
§ 189 ods. 1 v spojení s § 171 ods. 1 SSP ich náhradu nepriznáva.

III.
Konanie na kasačnom súde

19. Proti uzneseniu správneho súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov
uvedených v § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, t.j. správny súd znemožnil žalobkyni, aby uskutočnila jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na

základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľka navrhla kasačnému súdu, aby napadnuté
uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň aby
rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

20.Sťažovateľkadôvodilatým,žesprávnoužalobouopomenutéhoúčastníkanamietala,žesňounebolo

konané ako s účastníčkou konania v územnom konaní, v ktorom bolo žalovaným dňa 25.08.2021 vydané
územné rozhodnutie č. 1684/2021-160390/2021-SÚ-VI, ktorým žalovaný rozhodol o umiestnení stavby
IBV - 4 rodinné domy, prístupová komunikácia + inžinierske siete, SO 01 Rodinný dom č. 1, SO 02
Rodinný dom č. 2, SO 03 Rodinný dom č. 4, SO 05 Komunikácie a terénne úpravy, SO 06 Rozšírenie
verejného vodovodu, SO 07 Rozšírenie splaškovej kanalizácie, SO 08 Dažďová kanalizácia, SO 09

Rozvody NN, SO 10 Rozšírenie verejného osvetlenia G. O. na pozemku register „C“ parc. č. 1390/112,
1390/113, 1390/114, 1390/194, 1390/200, 1391/37, 1392, 1401/10, 1401/11, 1401/12, 1401/21, 1405/5,
1405/6, 1405/7, 1405/8, 1405/10, 1405/11, 1409/4, 1410/3, 1410/4, 1410/5, 1410/6, 1418/2, 1419,
1420/89, 1420/91 v k.ú. O. (ďalej aj ako „Územné rozhodnutie“).

21. Sťažovateľka poukázala na to, že vyššie uvedená parcela CKN 1390/200 nie je evidovaná na liste
vlastníctva,pričomnarovnakýchsúradniciachakopredmetnáparcelaregistra„C“sanachádzajúparcely
EKN 270/9, EKN 271/2, EKN 272/2, EKN 273/4, ktoré sú evidované na 3 listoch vlastníctva.

22. Na uvedených parcelách registra „E“ bude vzhľadom na Územné rozhodnutie prebiehať výstavba

vyššie uvedených stavebných objektov, hoci tieto parcely nie sú výrokom Územného rozhodnutia určené
ako stavebné pozemky.

23. Vzhľadom k tomu, že na menovaných parcelách EKN bude prebiehať výstavba, mali byť účastníkmi
konania aj vlastníci parciel EKN 270/9, EKN 271/2, EKN 272/2, EKN 273/4, keďže ich vlastnícke právo

k pozemkom je Územným rozhodnutím priamo dotknuté (§ 34 ods. 2 Stavebného zákona).

24. So žalobkyňou však v priebehu územného konania nebolo konané ako s účastníčkou konania,
čo je zrejmé z toho, že správny orgán nevyžadoval od navrhovateľa (stavebníka) súhlas žalobkyne s
umiestnením stavby na jej pozemku v zmysle § 38 stavebného zákona.

25. Sťažovateľka namieta právne posúdenie správneho súdu, ktoré považuje za nesprávne.
Nesprávnosť právneho posúdenia spočíva v tom, že podľa právnej úpravy de lege lata má aktívnu
legitimáciu na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá spĺňa kumulatívne nasledovné podmienky:

1) ide o účastníka administratívneho konania,
2) orgán verejnej správy s ňou nekonal ako s účastníkom administratívneho konania,
3) v administratívnom konaní orgán verejnej správy už vydal meritórne, resp. konečné rozhodnutie alebo
opatrenie.

26. Podľa sťažovateľky je zároveň potrebné podotknúť, že ust. § 179 ods. 1 Správneho súdneho
poriadku nevyžaduje, aby opomenutému účastníkovi správneho konania bolo rozhodnutie doručované
len spôsobom do vlastných rúk. Výklad uvedeného ustanovenia prezentovaný správnym súdom pretonemá oporu v jeho doslovnom znení a nemožno k nemu dospieť ani na základe akceptovaných metód
výkladu právnych noriem.

27.Podľanázorusťažovateľkyargumentáciasprávnehosúdu,podľaktorejsťažovateľkamohlanamietať
porušenie svojich práv v inštančnom administratívnom postupe alebo v rámci všeobecnej správnej
žaloby neobstojí, nakoľko účastníčka konania objektívne nemohla mať vedomosť, že prebieha územné
konanie, ktorého je účastníkom. Žalovaný totiž v oznámení o začatí územného konania, ani vo
výroku Územného rozhodnutia neuviedol parcelu EKN 271/2, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve

sťažovateľky, a ani ostatné parcely EKN 270/9, EKN 272/2, EKN 273/4, preto sťažovateľke a ostatným
spoluvlastníkom dotknutých parciel bola fakticky odňatá možnosť zúčastniť sa územného konania, v
ktorom bolo vydané Územné rozhodnutie. Zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu totiž
nevyplýva, že spoluvlastníci pozemkov evidovaných v registri „E“ dotknutého katastrálneho operátu sú
povinní mať vedomosť aj o prípadnej existencii prekrývajúcich sa parciel registra „C“ (t.j. nachádzajúcich
sa na rovnakých súradniciach), ku ktorým nie sú založené listy vlastníctva a ku ktorým nemajú žiaden

právny vzťah. Záver, podľa ktorého sa sťažovateľka mohla domáhať ochrany svojich procesných práv v
inštančnom administratívnom postupe alebo v rámci všeobecnej správnej žaloby, je preto čisto iluzórny.

28. Sťažovateľka taktiež dôvodila tým, že doručovanie formou verejnej vyhlášky predstavuje formu
doručovania, ktorú zákonodarca zvolil v záujme rýchlosti a hospodárnosti konania pri územných

konaniach so špecifickým predmetom, resp. s veľkým počtom účastníkov, avšak táto skutočnosť
nemôže mať za následok odňatie práva fyzickej osoby alebo právnickej osoby, aby sa s ňou konalo
ako s účastníkom takéhoto územného konania. Výklad správneho súdu vedie k celkom zjavnej
nespravodlivostiamávpraxizávažnédôsledky,ktorésavkonkrétnejveciprejavilinapr.tým,žestavebný
úrad neuvedením dotknutých parciel registra „E“ do oznámenia o začatí konania a do Územného

rozhodnutia dosiahol umiestnenie stavby napriek absencii viac ako 130 súhlasov vlastníkov pozemkov,
na ktorých má prebiehať výstavba v zmysle § 38 stavebného zákona.

29. Sťažovateľka má za to, že aj v konaní, v ktorom správny orgán doručuje meritórne rozhodnutie
verejnou vyhláškou, môže osoba nadobudnúť postavenie opomenutého účastníka, pokiaľ sa s ňou

nekonalo, ale sa konať malo, nakoľko sú splnené všetky tri vyššie uvedené podmienky.

30. Dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP vymedzila sťažovateľka tak, že podľa
jej názoru správny súd v dôsledku nesprávnej interpretácie § 179 ods. 1 SSP odmietol správnu žalobu
podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako zjavne podanú neoprávnenou osobou, čím odňal sťažovateľke právo

na súdnu ochranu a porušil princíp zákazu denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

31. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV.

Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

32. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2
SSP) preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola
podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 SSP, § 443 ods. 1 SSP), a že ide o

uznesenie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), jednomyseľne (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

33. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti sťažovateľky v prejednávanej veci je uznesenie
Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/39/2023-59 zo dňa 23.01.2024, ktorým

správny súd odmietol žalobu opomenutého účastníka, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia
povinnosti žalovanému doručiť žalobkyni do vlastných rúk Územné rozhodnutie Mesta Žilina č.
1684/2021-160390/2021-SÚ-VIzodňa25.08.2021dotrochdníodprávoplatnostiuznesenia,eventuálneuloženia povinnosti žalovanému doručiť žalobkyni formou verejnej vyhlášky územné rozhodnutie do 20
dní od právoplatnosti uznesenia.

34. Predmetom preskúmania zo strany kasačného súdu bola kasačná sťažnosť podaná neúspešnou
podávateľkou správnej žaloby opomenutého účastníka týkajúca sa doručenia územného rozhodnutia.

35. Nezákonnosť napadnutého uznesenia správneho súdu namietala sťažovateľka vo vzťahu k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a z toho vyplývajúcemu odmietnutiu práva na spravodlivý

proces.

36. V prvom rade dáva kasačný súd do pozornosti, že v procese posudzovania zákonnosti napadnutého
uznesenia správneho súdu vychádzal zo skutkového stavu, ktorý podrobne v odôvodnení uznesenia
popísal správny súd, preto pre účastníkov konania známe fakty a skutočnosti nebude nadbytočne
opakovať iba na ne poukazuje a v stručnosti dodáva nasledovné.

37. Podľa § 464 ods. 1 SSP: „Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už
bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už
len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“

38. Kasačný súd zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom už v minulosti bola skutkovo aj
právne obdobná vec. Obdobnou kasačnou sťažnosťou s obdobnými námietkami sa kasačný súd vo
svojej rozhodovacej činnosti už stretol opakovane. V tomto smere kasačný súd v zmysle § 464 ods.
1 S.s.p. odkazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/48/2022 zo dňa 27.
augusta 2024 (ďalej ako „uznesenie NSS SR“). Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd poukazuje

na odôvodnenie tohto uznesenia, s ktorým sa konajúci kasačný súd v plnom rozsahu stotožňuje, na
toto rozhodnutie odkazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza s prípadnými úpravami textu v hranatých
zátvorkách. Odseky odôvodnenia uznesenia NSS SR sú v záujme prehľadnosti číslované v kontinuite
s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku.

K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

39. „Správna žaloba opomenutých účastníkov predstavuje osobitný poddruh všeobecnej správnej
žaloby. Účelom správnej žaloby opomenutého účastníka je zabezpečenie ochrany subjektívnych práv
u tej osoby, ktorej prináležalo postavenie účastníka administratívneho konania a orgán verejnej správy

s ňou nekonal v tom rozsahu, že jej nedoručil ním vydané meritórne, resp. konečné rozhodnutie alebo
opatrenie. Správna žaloba opomenutého účastníka preto nesmeruje k zrušeniu rozhodnutia alebo
opatrenia žalovaného ale k zabezpečeniu jeho riadneho doručenia žalobcovi, ktorý sa následne bude
môcť domáhať ochrany svojich subjektívnych práv v inštančnom postupe alebo správnom súdnom
prieskume.

40. Z normatívnej právnej úpravy správnej žaloby opomenutého účastníka danej § 179 SSP vyplýva, že
správny súd pri nej (vo vzťahu ku rozhodnutiu) skúma kumulatívne naplnenie štyroch podmienok a to, či:
- žalobcovi patrilo postavenie účastníka administratívneho konania,
- v administratívnom konaní došlo k vydaniu meritórneho, resp. konečného rozhodnutia,

- meritórne, resp. konečné rozhodnutie bolo žalobcovi riadne doručené,
- od vydania meritórneho, resp. konečného rozhodnutia orgánu verejnej správy neuplynuli viac ako tri
roky.

41. V danom prípade bolo jednoznačne preukázané splnenie troch podmienok. Nesporné bolo to, že:

- sťažovateľom patrilo ako vlastníkom bytov v bytovom dome susediacom so stavebným pozemkom
postavenie účastníkov územného konania v zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon),
- v územnom konaní došlo k vydaniu meritórneho rozhodnutia - územného rozhodnutia,
- od vydania územného rozhodnutia (30.5.2019) do podania správnej žaloby opomenutého účastníka

(23.7.2021) neuplynuli viac ako tri roky.42. Spornou zostala otázka, či územné rozhodnutie bolo verejnou vyhláškou riadne doručené aj
sťažovateľom, ktorí namietali, že z obsahu územného rozhodnutia nevyplývalo, že boli účastníkmi
územného konania.

43. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/5/2020 z 14.4.2022) ako i odbornej spisby (viď
Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava :
C. H. Beck, 2018, 885 s.) vyplýva záver, že postavenie opomenutého účastníka si nemožno uplatňovať

v tom prípade, ak orgán verejnej správy oznamoval dotknuté rozhodnutie alebo opatrenie verejnou
vyhláškou. Pri oznamovaní verejnou vyhláškou sa má totiž za to, že došlo k doručeniu rozhodnutia alebo
opatrenia orgánu verejnej správy všetkým účastníkom konania. Z uvedeného pravidla je však nutné
s ohľadom na hrozbu odňatia práva na prístup k súdu (denegatio iustitiae), resp. porušeniu práva na
spravodlivé súdne konanie pripustiť výnimku v prípade, ak žalobca relevantne spochybní zákonnosť
oznámenia rozhodnutia alebo opatrenia verejnou vyhláškou. Len také zverejnenie rozhodnutia alebo

opatrenia orgánu verejnej správy verejnou vyhláškou, ktoré bolo vykonané zákonným spôsobom, nesie
totiž so sebou účinok jeho riadneho oznámenia.

44. Oznamovanie územného rozhodnutia je upravené v § 42 stavebného zákona, pričom oznamovanie
verejnou vyhláškou je obsiahnuté v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia nasledovne: „Verejnou

vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj
o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie
o využití územia, ak sa týka rozsiahleho územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením územného
rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.“

45. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že verejnou vyhláškou sa doručuje územné
rozhodnutie v odôvodnených prípadoch aj pri stavbe s veľkým počtom účastníkov konania. Vzhľadom na
to,žežalovanýidentifikovalminimálne120účastníkovúzemnéhokonaniaztituluvlastníctvasusediacich
nehnuteľností vrátane bytov, bola jeho správna úvaha o naplnení podmienky pre oznamovanie
písomností vrátane územného rozhodnutia verejnou vyhláškou náležitá a zákonná. Žalovaný pritom

tento svoj záver nebol povinný osobitne odôvodňovať, ako to mylne interpretujú sťažovatelia.

46. Formálnoprávne by sa preto mohlo javiť, že žalovaný pri oznamovaní územného rozhodnutia
nepochybil. Každý správny úkon a správny akt však má aj svoj materiálny rozmer určovaný na
poli správneho práva princípom dobrej verejnej správy ako i demokratického a právneho štátu. V

tomto kontexte však možno konštatovať, že oznámenie územného rozhodnutia verejnou vyhláškou
bolo vykonané tak, že materiálne znemožnilo účastníkom konania sa riadne oboznámiť s územným
rozhodnutím.

47. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na dva komplementárne previazané právne momenty.

48. Prvým je normatívne ustanovená povinnosť orgánu verejnej správy uviesť v územnom rozhodnutí
účastníka, resp. účastníkov konania vyplývajúca ako lex specialis zo znenia § 4 ods. 1 písm. a) vyhlášky
č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vykonávacia
vyhláška“) a lex generalis z § 47 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Účastníci konania sa pritom majú pri fyzických osobách označiť menom, priezviskom a adresou a pri
právnických osobách názvom a sídlom. Porušenie tejto formálnej povinnosti síce nemá za následok
automaticky nezákonnosť územného rozhodnutia, ak toto vymedzuje aspoň navrhovateľa, keďže tento
nedostatokmožnosanovaťneformálnouopravouvzmysle§47ods.6správnehoporiadku.Hocisprávny
poriadok a ani vykonávacia vyhláška nepripúšťajú v tomto smere výnimku, je potrebné uviesť, že v

administratívnej praxi môže dôjsť ku situácií, keď počet účastníkov konania dosahuje také číslo, ktorého
premietnutie do obsahu rozhodnutia by bolo neúnosné. O takýto prípad by išlo najmä vtedy, ak by
meritum procesu prípravy a obsahu rozhodnutia spočívalo v identifikácií účastníkov konania. V takomto
prípade je potom namieste akceptovať aj iné hromadné označenie účastníkov konania, avšak vykonané
takým spôsobom, aby účastníci konania boli (pokiaľ možno) bez ďalšieho zistiteľní. V zastavaných

oblastiach je náležitým prostriedkom označenie adresy (ulice s orientačným číslom budovy), resp.
uvedenie súpisných čísiel stavieb alebo parcelných čísiel pozemkov. V prípade grafickej prílohy by
tieto údaje mali byť zistiteľné priamo z nej (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Sžk/41/2020 z 30.11.2022).49. Špecifický je však dopad nedostatočnej identifikácie účastníkov konania vo vzťahu k druhému
právnemu momentu, ktorým je oznamovanie územného rozhodnutia verejnou vyhláškou. Vo

všeobecnosti by totiž malo platiť, že ak sa rozhodnutie orgánu verejnej správy oznamuje verejnou
vyhláškou, potom z obsahu rozhodnutia zverejneného týmto spôsobom musí byť zistiteľné, akej veci a
ktorých osôb sa dané rozhodnutie týka a to bez toho, aby prípadní účastníci konania boli nútení na tento
účel vykonávať také ďalšie šetrenie, ktoré nemožno od nich spravodlivo požadovať. Aj keď uvedené
vzhľadom na skutkovú a právnu variabilitu možných situácií bude závisieť od okolností konkrétneho

prípadu, možno skonštatovať, že označenie účastníkov konania (mimo navrhovateľa) tak, ako to urobil
žalovaný v územnom rozhodnutí bolo jednoznačne nedostatočné.

50. Táto nedostatočnosť spočívala v dvoch aspektoch.

51. Prvý aspekt sa týkal neurčitého označenia účastníkov konania v územnom rozhodnutí. Z formulácie

„Ostatní účastníci konania (t. j. vlastníci susediacich pozemkov a stavieb a osoby, ktoré majú k takýmto
pozemkom a stavbám iné práva, ak ich vlastnícke a iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu
byť rozhodnutím priamo dotknuté)“ nebolo vo vzťahu k vymedzeniu stavebných pozemkov parcelnými
číslami 308/1, 308/8, 308/25, 308/29, 308/71, 308/84 a 308/6 v katastrálnom území W. bez ďalšieho
zrejmé, kto je účastníkom konania. Uvedené sa nedalo zistiť vo vzťahu ku sťažovateľom ani zo

situačného výkresu tvoriaceho prílohu územného rozhodnutia, keďže na ňom nie je vyznačený pozemok
parc.č. 332, na ktorom sa nachádza bytový dom, v ktorom sú sťažovatelia vlastníkmi bytu. Z katastrálnej
mapy obsiahnutej v administratívnom spise síce vyplýva, že (pôvodný) stavebný pozemok parc.č.
308/6 susedil s pozemkom parc.č. 332, avšak od žiadneho vlastníka pozemku nemožno spravodlivo
požadovať, aby poznal parcelné čísla susedným pozemkov.

52. Druhý aspekt sa týkal zavádzajúceho označenia účastníkov konania, keďže vo vyššie citovanej
formulácii sa za nich označujú len vlastníci susediacich pozemkov a stavieb a nie aj vlastníci bytov. Zo
znenia § 34 ods. 2 stavebného zákona pritom vyplýva, že „V územnom konaní o umiestnení stavby a
o využívaní územia sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo

iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu
byť rozhodnutím priamo dotknuté.“

53. Paradoxne pokiaľ žalovaný argumentoval následne vydaným stavebným povolením a pasivitou
sťažovateľov v stavebnom konaní, je potrebné uviesť, že jednak stavebné povolenie nie je predmetom

správneho súdneho prieskumu v rozhodovanej veci a súčasne žalovaný v stavebnom rozhodnutí
už zvolil iné dostatočne určité vymedzenie účastníkov stavebného konania a to s uvedením ulíc a
orientačných čísiel budov.

54. Samotná skutočnosť, že žalovanému bol okruh účastníkov územného konania známy zo

zaobstaraných listov vlastníctva, nemala žiaden dopad na to, že vymedzenie účastníkov konania v
územnom rozhodnutí bolo tak nedostatočné a zavádzajúce, že bez ďalšieho pri oznamovaní verejnou
vyhláškou nemohlo viesť u sťažovateľov k zisteniu, či sú alebo nie sú účastníkmi územného konania, v
ktorom bolo oznamované územné rozhodnutie vydané. Vyžadovanie ďalšej aktivity sťažovateľov na účel
tohto zisťovania a to prostredníctvom bližšie neidentifikovaných „reklamných pútačov, resp. z počutia“,

tak ako to uviedol krajský súd, je podľa názoru kasačného mimo toho, čo možno rozumne spájať
s uplatnením zásady „Práva patria bdelým“ (vigilantibus iura scripta sunt). Od nikoho totiž nemožno
spravodlivo požadovať, aby nezákonný postup orgánu verejnej správy nahrádzal vlastnou aktivitou.

55. Kasačný súd zdôrazňuje, že označovanie účastníkov konania v rozhodnutí orgánu verejnej správy

je normatívnou podmienkou, ktorá nie je samoúčelná. Toto označenie vymedzuje jednak toho účastníka
konania, o ktorého práve alebo povinnosti bolo rozhodnuté, prípadne vymedzuje aj ostatných účastníkov
konania zväčša priamo dotknutých týmto rozhodnutím. Označovanie účastníkov konania má však i ďalší
význam pri oznamovaní rozhodnutia verejnou vyhláškou. Umožňuje totiž osobám oboznamujúcim sa na
úradnej tabuli s takto zverejneným rozhodnutím zistiť, či sú účastníkmi príslušného administratívneho

konania a či im daným rozhodnutím bolo vstúpené do ich práv a povinností a následne zvážiť ochranu
takto dotknutých práv v rámci inštančného postupu alebo správneho súdnictva. Keďže vymedzenie
účastníkov konania v územnom rozhodnutí bez ďalšieho vyššie uvedenú možnosť ochrany právsťažovateľov nezabezpečilo, dospel kasačný súd k záveru, že v dôsledku toho nedošlo k riadnemu
oznámeniu územného rozhodnutia verejnou vyhláškou.

56. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že odmietnutie žaloby napadnutým
uznesením krajského súdu bolo následkom nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bol naplnený
dôvod kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP.

57. Postavenie opomenutého účastníka si nemožno uplatňovať vo vzťahu k rozhodnutiu alebo opatreniu

orgánu verejnej správy, ktoré bolo oznamované verejnou vyhláškou. Pri oznamovaní verejnou vyhláškou
sa má totiž za to, že došlo k doručeniu rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy všetkým
účastníkom konania. S odkazom na zákaz denegatio iustitiae je však z uvedeného pravidla namieste
pripustiť výnimku v prípade, ak žalobca spochybní relevantne zákonnosť oznámenia rozhodnutia alebo
opatrenia verejnou vyhláškou. Len také zverejnenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
verejnou vyhláškou, ktoré bolo vykonané zákonným spôsobom, nesie totiž so sebou účinok jeho

riadneho oznámenia.

58. V územnom rozhodnutí doručovanom verejnou vyhláškou bola uvedená parcela registra „C“ č.
1390/112, ktoré ale nie je evidovaná na liste vlastníctva, pričom na rovnakých súradniciach ako
predmetná parcela registra „C“ sa nachádzajú parcely EKN 270/9, EKN 271/2, EKN 272/2, EKN 27, ktoré

sú evidované listoch vlastníctva. Na uvedených parcelách registra „E“ bude prebiehať výstavba vyššie
uvedených stavebných objektov, avšak tieto parcely neboli výrokom územného rozhodnutia dotknuté a
určené stavebné parcely. Účastníkmi územného konania mali byť aj vlastníci parciel EKN 270/9, EKN
271/2, EKN 272/2, EKN 273/4, keďže ich vlastnícke právo k pozemkom územných rozhodnutím bolo
dotknuté.

59. Je teda zrejmé, že neboli dostatočne určito vymedzení účastníci konania, následne bolo účastníkom
konania znemožnené riadne sa oboznámiť s obsahom rozhodnutia, v dôsledku čoho nemožno jeho
oznámenie verejnou vyhláškou považovať za zákonné.

60. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.