Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. júl 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 108T/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125011519
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kurucová PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125011519.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Andreou Kurucovou, PhD., v trestnej veci obžalovaného

mladistvého A. B. pre zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na
§ 123 odsek 3 písmeno e) Trestného zákona v štádiu pokus podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a
iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. júla 2025 v Piešťanoch, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný mladistvý
A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX v C., trvale bytom C., D. E. XXXX/X, adresa na doručovanie
písomností F., G. XX, H. I., t. č. vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 4. marca 2025 v čase približne o 18:45 hod. v meste F. na ulici J. H. vedľa obchodného domu
F., za budovou s názvom K. L., v prítomnosti maloletých M., narodenej X. XXXXXXXX XXXX, C. N.,
narodenej X. XXXX XXXX, C., narodenej XX. O. XXXX, P., narodeného XX. XXXXXXXXX XXXX a P.,
narodeného XX. XXXXX XXXX, bez oslovenia a predošlej komunikácie pristúpil k poškodenému K.
Q., ktorého kovovou teleskopickou tyčou udrel jedenkrát do oblasti hlavy, jedenkrát do oblasti krku,

jedenkrát do oblasti ľavého ramena a jedenkrát do chrbta v driekovej časti, v dôsledku čoho poškodený
spadol na zem, svojim konaním tak poškodenému K. Q. spôsobil otras mozgu, tržno - pomliaždenú
ranu na čele nad ľavým okom, pomliaždenie - podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie ľavého ramena,
pomliaždenie chrbta v driekovej oblasti so zlomeninou priečneho výbežku 1. driekového stavca, ktoré
zranenia obmedzovali poškodeného K. Q. v obvyklom spôsobe života a to bolestivosťou a obmedzenou
pohyblivosťou hlavy, krku a trupu minimálne 28 (dvadsaťosem) dní, pričom vzhľadom na útočný predmet
a intenzitu útoku mohlo dôjsť k vzniku ťažkej ujmy na zdraví a to k poraneniu mozgu,

t e d a

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil
v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu,

- dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a taký
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a v prítomnosti skupiny osôb mladších ako

osemnásť rokov,

č í m s p á ch a l

- zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 123 odsek 3
písmeno e) Trestného zákona v štádiu pokus podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona,

- prečin výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona.Z a t o s a m u
u k l a d á :

Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno l), § 37 písmeno h), § 38 odsek 2,
§ 39 odsek 5, § 41 odsek 1, § 117 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa§51odsek1Trestnéhozákonaspoukazomna§49odsek1písmenoa)Trestnéhozákonaa§119
odsek 1 Trestného zákona sa mladistvému obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 119 odsek 1 Trestného zákona sa mladistvému obžalovanému pri určení probačného dohľadu
stanovuje skúšobná doba na 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 51 odsek 2, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona sa mladistvému obžalovanému ukladá
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 odsek 2, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá obmedzenie

spočívajúce v zákaze stretávania sa s maloletým P. K., nar. XXXX a maloletým P. M., nar. XXXX, ktorí
boli svedkami trestného činu.

Podľa § 102 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c), § 103 odsek 1 Trestného zákona sa
mladistvému ukladá ochranná výchova, ktorá bude vykonaná v osobitnom výchovnom zariadení.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa ukladá mladistvému obžalovanému povinnosť nahradiť
poškodenej M. R. F., a. s., so sídlom so sídlom Panónska cesta 2, 850 05 Bratislava, IČO : 35 937 874
škodu vo výške 2.510,79 eur.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodený K. Q., nar. XX. XXXX XXXX v E., trvale bytom
F., J. H. XX/XX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany podala dňa 9. júna 2025 na Okresnom súde Trnava
obžalobu pod sp. zn. Pv 90/25/2204 na mladistvého obvineného A. B. pre zločin ublíženie na zdraví

podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 123 odsek 3 písmeno e) Trestného zákona
v štádiu pokus podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a prečin výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 písmeno
a), písmeno 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného
zákona na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní dňa 15. júla 2025 vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno
b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladený za vinu obžalobou,
pričom prokurátorka navrhla vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd vyhlásil uznesenie v zmysle § 257
odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 odsek 1 písmeno
b) Trestného poriadku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol mladý, zbláznený, nevnímal ešte tak veci, ako by
mal, bol ovplyvnený kamarátmi. Veľa vecí si uvedomil, dozrel, ako sa má na veci pozerať, že si má
najskôr rozmyslieť veci a uvedomiť si, ako to môže dopadnúť. Vo väzbe má stresy, nie je zvyknutý,
je nepokojný, v noci nevie spať, bolí ho hlava. V ústave je pedagogička, ktorá ho chodí doučovať tak

všeobecne, chodí každý pondelok na hodinu. Iné vzdelávacie aktivity nemá. Na neho pôsobili kamaráti,
zlákali ho, bol mladý, hlúpy. Teleskopickú tyč mal pri sebe, keby ho náhodou niekto napadol. Do ústavu
bol umiestnený kvôli dochádzke, flákal sa, zo sanatória utekal, lebo na víkend prišiel domov a ostal
pobláznený, utekal za kamarátmi, za frajerkou, utiekol celkovo dvakrát, posledný útek bol v januári 2025.
Do marca prespával vonku, na ulici, u kamarátov. Do budúcna by chcel vychodiť školu, nájsť si robotu

a žiť ako normálny človek. V zariadení v A. bolo dobre, len on si myslel, že je mu tam zle. Chceli mu tampomôcť, ale on nechcel, nato ale prišiel až vo väzbe. Ak by bol ešte umiestnený do nejakého zariadenia,
vychodil by tam školu, a potom by ho pustili, podriadil by sa dobrovoľne.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie prečítaním záverov znaleckého posudku č.
20/2025 F. N. z odboru psychológia, znaleckého posudku č. 20/2025 S. F. z odvetvia psychiatria,
ako aj znaleckého posudku č. 7/2025 S. A. z odvetvia chirurgia, traumatológia, oboznámením správ
reedukačného centra, spisového materiálu Okresného súdu Trnava sp. zn. 33P/104/2024, správ
a lustrácii na obžalovaného, aktuálnej správy o pomeroch mladistvého z 1. apríla 2025, správy z pobytu

T. F. P. J. D. A. z 22. januára 2025, hodnotenie z väzby, aktuálny odpis registra trestov a výpis z centrálnej
evidencie správnych deliktov a priestupkov. V konaní bol zisťovaný stupeň rozumového a mravného
vývoja mladistvého, jeho povaha, pomery a prostredie, v ktorom žil a bol vychovávaný, jeho správanie
pred spáchaním činu, z ktorého je obvinený, a po ňom a iné okolnosti dôležité pre voľbu prostriedkov
vhodných na jeho nápravu, najmä na posúdenie, či má byť nariadená ochranná výchova mladistvého.
Súd vychádzal zo správ orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ústavu na výkon väzby

a opakovane zisťoval pomery mladistvého prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Za
účelom zisťovania pomerov mladistvého súd vypočul aj zástupkyňu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí
a zákonnú zástupkyňu maloletého.

Zástupkyňaorgánusociálnoprávnejochranydetínahlavnompojednávaníuviedla,žedomáceprostredie

maloletého nie je vhodné na jeho výchovu. Matka býva na pracovnej ubytovni v H. I., ktoré jej poskytuje
zamestnávateľ a pracuje ako pomocná sila v kuchyni. Má k dispozícii jednu malú izbu, ktorá neumožňuje
vytvorenie primeraných podmienok pre zdravý vývin maloletého. Chýba tam priestor na súkromie,
zázemiepreškolskúprípravuakoajzákladnúdennúštruktúru,tedadennýrežim.Tátosituácianevytvára
predpoklady pre bezpečný návrat maloletého do rodinného prostredia. Rodinu monitorujú od októbra

2023, kedy im bolo doručené oznámenie zo základnej školy, kde v septembri nastúpil maloletý, avšak
nezúčastňovalsavyučovaciehoprocesu.Srodinouzačalispolupracovaťvrámcispoluprácesodborným
tímom T. F., ale situácia sa v rodine nemenila, naopak, zhoršovala sa, maloletý úplne odmietal chodiť
do školy, stretával sa s nevhodnou partiou, požíval alkohol a omamné látky. Z tohto dôvodu mu bol
uznesením Okresného súdu Trenčín nariadený pobyt v diagnostickom centre v N., ktorý absolvoval

v trvaní 3 mesiacov, po návrate však opakovane zlyhával v školskej dochádzke, ako aj matka zlyhávala
v jeho výchove. Následne bol uznesením Okresného súdu Trnava umiestnený v súkromnom liečebnom
sanatóriu v A.. S rodinou spolupracovali aj počas umiestnenia maloletého, avšak spolupráca s matkou
bola komplikovaná, matka sa nezúčastňovala dohodnutých stretnutí s odborným tímom. Matke bola
ponúknutá aj možnosť spolupráce s referátom poradensko-psychologických služieb na úrade, avšak

matka tieto kvôli pracovnej vyťaženosti odmietla. Maloletý má aj sestru A., ktorá má 16 rokov a tiež bola
umiestnená v diagnostickom centre z dôvodu záškoláctva a nevhodného správania, má ukončené len
základné vzdelanie. Momentálne je tehotná a plánuje sa s otcom dieťaťa vziať. A. má aktuálne uložené
výchovné opatrenie, kde jeho pobyt je do 20. septembra 2025 v A., po tomto termíne by mal opäť ísť do
domáceho prostredia. S otcom maloletého nie sú v kontakte, ale majú vedomosť, že je vo výkone trestu.

Zákonná zástupkyňa maloletého S. S. (matka) na hlavnom pojednávaní uviedla, že s maloletým boli
problémy iba ohľadom školy. Nechodil tam, aj keď povedal, že tam ide, zo školy volali, že nechodí. Kým
nespáchal toto, nikdy k nej nebol zlý, nikdy nebol agresívny. Ako v januári 2025 utiekol zo zariadenia,
nič o ňom nevedela, od toho dňa 12. januára 2025, ako sa mal vrátiť, už ho nevidela, iba počula, že je

s kamarátmi niekde. Mala o neho strach, nevie, z čoho žil. Ako mala voľno, chodila ho po F. aj hľadať,
počula, že niekde prespáva, ale nikto jej nepovedal, kde je, len že nech sa nebojí, že je v poriadku.
Mená tých chlapcov, čo jej to povedali, nepozná. Ukázal sa až v ten deň, ako sa stal skutok, predtým,
ako ho zadržali, prišiel za ňou ani nie 5 minút pred policajtami, tí jej povedali, čo sa stalo. Chcela s ním
rozprávať, ale už nebol nato čas. Ak by bol prepustený z väzby, mohol by syn bývať u nej, má ubytovanie

v Jalte s dvoma lôžkami. Ona má pracovnú dobu od 6:00 hod. do 21:00 hod., dlhý a krátky týždeň,
pracuje v kuchyni. Ako je vo väzbe, volajú spolu každý deň. Vravel jej, že mal poslúchať, aj kvôli škole,
vravel jej to aj cez videohovor. Čo sa týka záškoláctva, riešila to aj kurátorka, boli ochotní ho zobrať aj
do školy, ale sa to nezrealizovalo, lebo on s tým nesúhlasil.

Zo záverov znaleckého posudku číslo 20/2025 zo dňa 3. apríla 2025 F. R. N. z odboru psychológia
vyplynulo, že osobnosť obvineného je poznačená pubertálnym vývinovým obdobím, emočne a sociálne
deprivovaná. Správanie je zásadne pudové, pri minimálnej racionálnej kontrole. Pudy prestupujú celou
osobnosťou s nekontrolovaným prístupom do vedomia, čím maj zásadný vplyv na celkové správanie.Je emočne plochý, nedôverčivý, hostilný, v záťaži agresívny. Má zníženú frustračnú toleranciu s
tendenciou reagovať zlostne s afektívnymi výbuchmi. Nedokáže sa správať žiaducim spôsobom najmä
v situáciách, ktoré predstavujú akékoľvek obmedzenie. Zostal infantilne egocentricky zameraný na

uchovanie prijateľného pocitu istoty a bezpečia, nemá vybudovanú hierarchiu základných hodnôt, čím
aj normy správania sú pre neho deformované. Z uvedeného vyplýva nízka morálna a morálna vyspelosť
- dosahuje predkonvenčnú úroveň (starší predškolský až mladší školský fyzický vek), na ktorej je
jeho sociálna perspektíva sústredená na vlastnú osobu. Na tejto úrovni nemá zvnútornené vedomie o
užitočnosti konvencií, noriem a zákonov, riadi sa tým, čo je vynucované silou a mocou, čo potvrdzuje

aj extrémne vysoká miera v oblasti prekračovania všeobecne zaužívaných platných hraníc (mravné,
morálne,sociálne),práveajnízkoucitlivosťouvočinim.Hranicevosvojomokolísimálovšíma,správasa
k nim ignorujúco, bezohľadne a nerešpektujúco, pričom nereflektuje dôsledky svojho správania. Možno
očakávať, že sa rovnako bude správať v bežných životných situáciách, čo vedie k antisociálnemu až
delikventnému správaniu, ktoré presahuje hranice sociálnych, morálnych a právnych noriem spoločnosti
a vytvára škodu jednotlivcom, prípadne spoločnosti.

Intelekt obvineného je v rámci populačnej normy na dolnej hranici pásma mentálnej subnormy pri
vyváženosti vo verbálnej a praktickej zložke a pri disproporcionálnom výkone v rámci jednotlivých
psychických funkcií. Menovaný má dostatočne rozvinuté percepčné a kognitívne funkcie, ktoré mu
umožňujú objektívne vnímať vzniknuté javy a vonkajšie podnety. Jeho zapamätávanie a reprodukcie

sú ochudobnené o detaily, môžu byť diskrepancie v časovo nepresnom uložení jednotlivých udalostí
v dôsledku nízkej úrovne pamäťových funkcií. Znalkyňa nezistila snahy ukázať sa v lepšom svetle,
či zapôsobiť dobrým dojmom. V jeho myslení nie sú prítomné fabulácie, konfabulácie ani iné
patologické obsahy. S poukazom na úroveň intelektu, mravnej a morálnej vyspelosti (nevychovanosť)
možno konštatovať, že jeho doterajšie sociálne prostredie má najväčší podiel na doterajšom vývoji

jeho osobnosti. V štruktúre osobnosti nebola zistená patológia v zmysle duševného ochorenia, ani
zvýšený neuroticizmus či disharmonický vývin osobnosti. Motivácia správania obvineného vo vzťahu
k poškodenému bola náhodná, jeho útočné správanie nebolo dopredu plánované. Skutočnosť, že
poškodenéhouvidelsjehobývaloupriateľkouvsúčinnostisjehozákladnýmiosobnostnýmivlastnosťami
- znížená frustračná tolerancia, neschopnosť odložiť vlastné uspokojenie, impulzivita ako neschopnosť

selektívnej regulácie správania a situačná premenlivosť - je na úteku z diagnostického ústavu bez
bezpečného sociálneho zázemia, boli spúšťačom jeho neovládanej agresívnej energie, ktorú najmä v
záťaži nemá pod kontrolou. V záťaži vybuchne pod tlakom intenzívnej agresívnej energie, ktorá prelomí
vnútorné slabé zábrany. Niekedy dôsledky môže oľutovať, no ľútosť býva prevažne formálna, pretože
vnútorne je presvedčený, že mal právo vybuchnúť. V dôsledku málo podnetného až zanedbaného

sociálneho prostredia obvinený nemá zvnútornené základné mravné a morálne hodnoty a pravidlá, jeho
mravný a morálny vývin zastal na predkonvenčnej úrovni s minimálnym rešpektom k bežným normám
a pravidlám. Jeho intelektová úroveň je subnormná, osobnostné vlastnosti len posilňujú nepriaznivú
prognózu resocializácie v jeho prípade, ak bude žiť v rovnakých sociálnych podmienkach ako doteraz.
Nepriaznivá prognóza resocializácie sa týka všetkých posudzovaných oblastí – sociálnej (absencia

kvalitného zázemia v primárnej rodine) a osobnostnej (nízka úroveň intelektu, ako aj mravnej a morálnej
vyspelosti, užívanie psychotropných látok). K pozitívnym prognostickým faktorom radí znalkyňa radí
absenciu disharmónie vo vývine osobnosti a skutočnosť, že agresivita nepatrí do základnej výbavy jeho
osobnosti.

Zo záverov znaleckého posudku č. 20/2025 zo 7. apríla 2025 S. S. F. z odvetvia psychiatria vyplynulo,
že v prípade obvineného bolo zistené problémové užívanie návykových látok na úrovni škodlivého
užívania, jedná sa o opakované maladaptívne užívanie návykových látok, ktoré vedie k somatickému
a psychickému poškodeniu jedinca. Nariadenie ochranného liečenia nie je potrebné.

Zo záverov znaleckého posudku č. 7/2025 z 21. marca 2025 S. J. A. z odvetvia chirurgia, traumatológia
vyplynulo, že K. Q. dňa 4. marca 2025 utrpel zranenia: otras mozgu, tržno - pomliaždenú ranu čela nad
ľavým okom, pomliaždenie - podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie ľavého ramena. pomliaždenie
chrbta v driekovej časti a zlomeninu priečneho výbežku 1. driekového stavca, mechanizmus vzniku
všetkých zranení bol priamy, t. j. priame pôsobenie tupej sily na poranené miesta - t. j. na hlavu, krk, ľavé

rameno, chrbát – driekovú časť, najpravdepodobnejšie dostal poškodený jednu až dve rany do hlavy,
jednu do krku, jednu do oblasti ľavého ramena a jednu do chrbta v driekovej časti, to zodpovedá štyrom
až piatim úderom, ktoré uviedol poškodený, zranenia, ktoré utrpel poškodený zodpovedajú štyrom až
piatim úderom tupým predmetom, týmto predmetom mohol byť kovový teleskop, intenzita úderov bolaminimálne stredná až väčšia, všetky zranenia u poškodeného vznikli v dôsledku cudzieho zavinenia, po
prepustení z nemocnice bola doba liečenia do 28 – 35 dní, zranenia poškodeného obmedzili v bežnom
spôsobe života, páchateľ však mohol úderom do hlavy tvrdým predmetom (v blízkosti oka) spôsobiť

aj ťažké zranenie, ťažkú ujmu na zdraví s možnými trvalými následkami, pričom základné bodové
hodnotenie za bolesť je 120 bodov, čo činí 3.562,- eur.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany z 1. apríla 2025 okrem iného vyplynulo,
že maloletý A. pochádza z manželstva rodičov matka S. B. a otca A. B., ktoré bolo rozvedené

rozsudkom v roku 2011 a Sebastián bol zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa znovu vydala.
V aktuálnom školskom roku 2024/2025 je Sebastián žiakom 5. ročníka základnej školy, mal odklad
školskej dochádzky a dvakrát prepadol, detskou lekárkou je S. N., pedopsychiatra ani psychológa
doposiaľnenavštevoval.Rodinasanachádzalavevidenciiodroku2021,kedybolatunajšiemuoddeleniu
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately doručená žiadosť o prešetrenie sociálnej situácie
v rodine z dôvodu, že matka S. S. sa nedostavila na preventívnu prehliadku s maloletými deťmi. Dňa 17.

júna 2021 sociálna pracovníčka z C. kontaktovala triednu učiteľku mal. A., ktorá uviedla, že s matkou
nie je dobrá spolupráca, matka len sporadicky kontaktuje školu, maloletý veľmi často nemá pomôcky,
matka zanedbáva domácu prípravu na vyučovanie, čo je veľká škoda, nakoľko maloletý je šikovný
a rozumný, nemá diagnostikovanú poruchu učenia. Počas pandemického obdobia bola spolupráca
matky so školou na slabej úrovni, maloletý bol počas vyučovania neposlušný, v septembri sa objavili

výraznejšie výchovné problémy. Ku dňu 17. júna 2021 mal maloletý 29 neospravedlnených hodín. V júni
2022 bol oddeleniu sociálnoprávne ochrany detí a sociálnej kurately C. doručený podnet ohľadne staršej
sestry A. B., matka maloletých so školou vôbec nekomunikuje. Zo správy základnej školy v C. vyplynulo,
že A. bol v roku 2021/2022 žiakom 4. triedy, jeho správanie k spolužiakom bolo problémové, žiaci sa
ho báli, na učiteľov sa zvykol vyjadrovať vulgárne, nemal žiadny prístup k plneniu povinností. Na konci

roka mal 65 hodín neospravedlnených a neprospel, neodovzdal na konci roka ani učebnice, neprišiel
si po vysvedčenie ani osobné veci. Starostlivosť o maloletého učiteľka zhodnotila nedostatočne, jeho
odev zapáchal cigaretovým dymom, mimoškolské aktivity boli nulové, nezúčastňoval sa triednických
hodín a akcií, nenavštevoval žiadny krúžok. V čase neohláseného šetrenia matka javila známky požitia
alkoholických nápojov, čo aj sama priznala. Maloletý mal za 2. polrok 2023 neospravedlnených 220

hodín a vymeškal 74 % vyučovania. Od 1. septembra 2022 do 26. júna 2023 bol maloletý celkovo v škole
41 dní.

Dňa 2. októbra 2023 bolo odboru sociálnych vecí a rodiny v F. doručené oznámenie o zanedbávaní
povinnej školskej dochádzky zo základnej školy A. v F., v ktorom bolo uvedené, že A. mal za mesiac

september 2023 vymeškaných 20 vyučovacích hodín, ktoré sú neospravedlnené. Riaditeľka telefonicky
kontaktovala matku, matka na telefonáty nereagovala, nereagovala ani na následnú sms. Dňa 27.
novembra 2023 oddelenie kontaktovalo matku, nakoľko mala ostať údajne s deťmi na ulici. Matka
uviedla, že momentálne prespávajú u kamarátky, keďže boli vyhodení z bytu. Dňa 30. novembra 2023
na základe odporúčania tunajšieho oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately maloleté

deti matka umiestnila na dobrovoľný pobyt do Centra pre deti a rodiny L. S. L. M., z ktorého dňa
2. decembra 2023 deti utiekli, čo centrum považuje za porušenie poriadku. Maloletému bol robený
multidrogový test, ktorý vyšiel pozitívne na THC. Uznesením Okresného súdu Trenčín z 24. januára
2024, sp. zn. 86P/8/2024 bol maloletému A. nariadený pobyt v Diagnostickom centre v N., po návrate
mu matka vybavila školu v F., kde mal maloletý nastúpiť dňa 2. mája 2024, avšak nenastúpil, do školy

prišiel až 6. mája 2024, bol v škole len jeden deň. Následne sa do školy dostavil 14. mája 2024, avšak
nepriniesol si žiadne knihy, zošity ani pero. Od 2. mája 2024 do 30. júna 2024 bol v škole len 3 dni
a za toto obdobie mal neospravedlnených 125 hodín. Dňa 3. mája 2024 podľa slov matky sa maloletý
celý deň poflakoval vonku po meste, večer sa mu matka nemohla dovolať a neprišiel domov ani do
neskorých nočných hodín. Matka išla oznámiť nezvestnosť maloletého na políciu. Maloletý sa na druhý

deň dostavil domov a matke povedal, že zaspal u kamaráta. Maloletý celú situáciu zľahčoval, matka
uviedla, že bol drzý, arogantný, a pravdepodobne aj pod vplyvom nejakých omamných látok, nakoľko
jeho správanie bolo neprispôsobivé. Dňa 9. mája 2024 tunajšie oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately vykonalo šetrenie v domácnosti matky na adrese F., G. XXX, kedy matka uviedla, že
si so A. nevie dať rady, nevie dostať maloletého do školy, ráno ho aj budí, ale maloletý ju ignoruje, povie

jej aby ho nechala, že nikam nejde, aby mu dala pokoj a pod.. Ďalej uviedla, že maloletý A. je voči nej
vulgárny, vôbec ju nerešpektuje, v podstate si robí, čo chce. Viackrát sa stalo, že maloletý matku vymkol
na noc a ona musela ísť spať ku kamarátke, nakoľko majú len jedny kľúče od izby. Matka uviedla, že
vôbec nevie s kým a kde maloletý trávi voľný čas, častokrát chodí domov v „divnej“ nálade, máva výkyvynálad,robísasprostým,žemujevšetkojedno,doslovapoviematkemámvpiči.Dňa3.júla2024tunajšie
oddelenie podávalo žiadosť o prijatie maloletého A. do Súkromného liečebno – výchovného sanatória
A.. Dňa 21. augusta 2024 bol maloletý Sebastián na základe uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn.

33P/104/2024 umiestnený do Súkromného liečebno – výchovného sanatória A..

Zo správy z pobytu maloletého Centra pre deti a rodiny A. z 22. januára 2025 vyplynulo, že A. B. sa
po nástupe do zariadenia adaptoval na prostredie, vykazoval prispôsobivé a zmierlivé správanie voči
ostatným. V škole sa jeho vzdelávacie výsledky zlepšovali, hoci mal medzery v poznatkoch z minulosti.

Preukazoval snahu o prípravu na vyučovanie, ale občas si zabúdal pomôcky, jeho správanie bolo
spočiatku slušné, reagoval na pokyny. V priebehu ďalšieho obdobia došlo k niekoľkým negatívnym
zmenám, počas jesenných prázdnin sa nevrátil späť do zariadenia čo bolo hlásené polícii ako útek.
Hlásená nezvestnosť bola v termíne od 3. novembra 2024 do 11. novembra 2024. Po návrate z úteku
vykazoval známky dominancie v skupine, mierne demoralizoval ostatných a ovplyvňoval negatívnym
spôsobom, voči dospelým však komunikoval slušne a rešpektoval ich pokyny. Počas zimných prázdnin

počas matky poslúchal, pomáhal a správal sa dobre, avšak trávil čas aj s kamarátmi. Po návrate do
zariadenia vykazoval snahu a dokonca urobil viac než bolo od neho očakávané. Následne sa však po
víkende dňa 12. januára 2025 opäť nevrátil do zariadenia a od toho dátumu je na polícii hlásený ako
nezvestná osoba.

Školský prospech v aktuálnom školskom roku 2024/2025 – menovaný je žiakom 5. ročníka, vzdeláva
sa v triede s nízkym počtom žiakov s možnosťou konzultácie so školským špeciálnym pedagógom
a psychológom, ide o žiaka s poruchami správania. Adaptačný proces zvládol A. dobre, pravidlá
zariadenia si osvojil rýchlo, dodržiaval ich, no opakovane bol upozorňovaný na nevhodné prejavy počas
obeda a pri presunoch, jeho vedomosti boli na veľmi nízkej úrovni, školské návyky takmer žiadne.

Komunikácia s dospelým bola bezproblémová, komunikoval slušne. Vzdelávacie výsledky sa začali
pomaly zlepšovať, počas vyučovania bol aktívny, spolupracoval, jeho príprava na vyučovanie bola
zlepšená. Na hodine pracoval samostatne, do vyučovacieho procesu sa zapájal. Občas sa však vyskytli
situácie, pri ktorých sa prestal kontrolovať a reagoval na slová učiteľa nevhodne, na upozornenie však
reagoval pozitívne.

Počas pobytu v zariadení A. na vyučovaní spolupracoval, na hodinách bol aktívny, pracoval samostatne.
Pravidelne sa zúčastňoval doučovania, počas ktorého sa pripravoval na písomné aj ústne preverovanie
vedomostí, dobiehal učivo z minulých ročníkov, najmä v matematike. Vďaka jeho snahe a aktívnemu
prístupu počas vyučovania aj počas prípravy na vyučovanie sa A. prospech zlepšil takmer vo

všetkých predmetoch. V škole učiteľa rešpektuje ako autoritu, s dospelými komunikuje slušne, pokyny
vykonáva bez protestov. Medzi spolužiakmi je obľúbený, patrí medzi žiakov s prirodzenými vodcovskými
schopnosťami.Aktuálnejenaúteku,pretožesanevrátilzvíkendu.Zdravotnýstavmladistvéhoboldobrý,
bez zdravotných komplikácií. Je vedený u pediatra, ako aj u pedopsychiatričky zariadenia.

Z oboznámeného spisového materiálu ďalej vyplynulo, že uznesením Okresného súdu Trenčín z 24.
januára 2024, sp. zn. 86P/8/2024 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa maloleté dieťa A. B.
odníma z osobnej starostlivosti matky a nariaďuje sa mu pobyt v Diagnostickom centre, A. X, N. s dĺžkou
pobytu 3 mesiace.

Z pripojeného spisového materiálu bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Trnava z 15. augusta
2024, sp. zn. 33P/104/2024 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým sa ukladá matke povinnosť
dočasne odovzdať maloleté dieťa A. B. do starostlivosti Súkromného liečebno-výchovného sanatória
Senec – Centrum pre deti a rodiny A., P. T. X, A. na obdobie najdlhšie 6 mesiacov.

Z rovnopisu rozsudku Okresného súdu Trnava z 13. februára 2025, sp. zn. 33P/104/2024 vyplynulo,
že maloleté dieťa A. B. sa dočasne odníma z osobnej starostlivosti matky a nariaďuje sa mu na
účely zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v špecializovanom zariadení, ktoré vykonáva odbornú
diagnostiku: Súkromné liečebno-výchovné sanatórium – Centrum pre deti a rodiny U. F. P. XXX na
obdobie 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Zo správ a lustrácii na obžalovaného vyplynulo, že doposiaľ nebol súdne trestaný a nemá ani záznam
v registri priestupkov.Z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo 16.
júla 2025 vyplynulo, že obvinený je umiestnený v oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby,
správanie a vystupovanie obvineného je na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia príslušníkov plní

a rešpektuje. Konfliktné situácie nevyvoláva. Vo svojich veciach si poriadok udržiava na požadovanej
úrovni. Obvinenému nebol doposiaľ uložený žiadny disciplinárny trest. Kontakt s príbuznými udržiava
formou korešpondencie a telefonovania. Videonávštevu mal zrealizovanú jedenkrát.

Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa

odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.
Podľa § 123 odsek 3 písmeno e) Trestného zákona, ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona
rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je poškodenie dôležitého orgánu.
Podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na
mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá
sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 364 odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov
až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania,
v prítomnosti skupiny osôb mladších ako osemnásť rokov.
Podľa § 138 písmeno a) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie
trestného činu so zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145 zabitia

podľa § 147 a § 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.

Objektom trestného činu ublíženie na zdraví je ľudské zdravie. Hmotným predmetom útoku je telo
človeka. Z hľadiska objektívnej stránky môže byť trestný čin ublíženie na zdraví spáchaný tak aktívnym
konaním, ako aj opomenutím konania, na ktoré je páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný.

Aktívne konanie býva najčastejšie násilného charakteru (bodnutie nožom, úder tyčou, zhodenie z výšky).
Následkom trestného činu ublíženie na zdraví podľa § 155 Trestného zákona musí byť ťažká ujma na
zdraví v zmysle § 123 odsek 3 Trestného zákona. Medzi konaním páchateľa a následkom na ľudskom
tele musí byť preukázaná príčinná súvislosť, teda, že k ťažkej ujme na zdraví došlo práve konaním
páchateľa.

Objektom ochrany pri trestnom čine výtržníctvo je záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia
pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok. Spravidla sú výtržníctvom ohrozované
ďalšiechránenézáujmy,najmäzdravieľudí,cudzímajetok,česťadôstojnosťľudíapod.(tzv.sekundárny
objekt trestného činu). Objektívna stránka trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktoré môže mať

dve formy, a to hrubú neslušnosť alebo výtržnosť, ktorej sa páchateľ dopustí verejne alebo na mieste
prístupnom verejnosti. Konkrétne konanie páchateľa môže napĺňať obe tieto formy, ktoré sa niekedy
aj prekrývajú. Spravidla ide o násilný či slovný prejav takého charakteru, ktorý hrubo uráža, vzbudzuje
obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb prítomných
súčasne. Hrubou neslušnosťou sa rozumie konanie, ktorým sa hrubo porušujú pravidlá občianskeho

spolužitia a zásady občianskej morálky. Hrubý charakter neslušnosti nemožno hodnotiť len na základe
charakteru osobnosti páchateľa, ale z jeho konkrétnemu prejavu, a to aj vo vzťahu k prostrediu, kde k
nemu došlo. Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažným spôsobom (hrubo) narušuje verejný pokoj
a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho
spolužitia. Spravidla pôjde o fyzické násilie, ktoré je zamerané proti osobám alebo veciam.

Súd uznal mladistvého A. B. za vinného zo skutku uvedeného vo výroku rozsudku na základe jeho
vyhláseniaovine,ktorésúdprijal,pričomvyhláseniuobžalovanéhozodpovedáajdokazovanievykonané
v prípravnom konaní. Súd konanie obžalovaného posúdil ako zločin ublíženie na zdraví podľa § 155
odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokus podľa § 14 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa dopustil

násilného konania voči fyzickej integrite inej osoby v úmysle spôsobiť jej ťažkú ujmu na zdraví. Aj
keď zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že poškodený utrpel otras mozgu, tržno-pomliaždenú
ranu čela, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie ramena, pomliaždenie chrbta v driekovej časti
a zlomeninu priečneho výbežku 1. driekového stavca, čo bolo možné označiť za stredne ťažké zranenie,
vzhľadom k tomu, že obžalovaný viedol útok teleskopickou tyčou na hlavu poškodeného, objektívne

mohol poškodenému spôsobiť aj ťažké zranenie (závažnejšie poranenie lebky, tvárových kostí, ale
aj mozgu ako životne dôležitého orgánu). Obžalovaný konal v priamom úmysle, keďže vzhľadom na
spôsobvedeniaútokusimuselbyťvedomý,žesvojímkonanímohrozuježivotnedôležitýorgánvteleinej
osoby. Obžalovaný sa zároveň dopustil prečinu výtržníctvo podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestnéhozákona, keďže fyzicky verejne a na mieste verejnosti prístupnom iného napadol, a zároveň boli naplnené
aj znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 364 odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného
zákona, keďže sa činu dopustil so zbraňou a v prítomnosti piatich osôb mladších ako osemnásť

rokov. Motivácia jeho správania vo vzťahu k poškodenému bola náhodná, jeho útočné správanie
nebolo dopredu plánované (mal som nervy z toho že som ich tam videl spolu). Z psychologického
posudku vyplynulo, že skutočnosť, že poškodeného uvidel s jeho bývalou priateľkou v súčinnosti
s jeho základnými osobnostnými vlastnosťami – znížená frustračná tolerancia, impulzivita a situačná
premenlivosť (útek z ústavu) bez bezpečného zázemia, boli spúšťačom nekontrolovateľnej agresívnej

energie ústiacej do závažného a úmyselného fyzického útoku.

Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri ukladaní trestu treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to

z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 33a a 34 Trestného zákona,
pričom prihliadal na to, že účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana
a trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť;

uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého
do rodinného a sociálneho prostredia.

Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd zistil
jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný sa od

začiatku stíhania, ako aj na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu priznal ku spáchaniu trestnej činnosti
a prejavil úprimnú ľútosť nad svojím konaním. Hoci doposiaľ nebol súdne trestaný, a nemal ani záznam
v registri priestupkov, súd poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona nepriznal,
nakoľko s poukazom na zarážajúco vysoký počet vymeškaných školských hodín, výchovné problémy,
ako aj opakované úteky z resocializačných zariadení nebolo možné konštatovať pred spáchaním činu

vedenie riadneho života. Súd sa nestotožnil ani s návrhom obhajoby na priznanie poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, nakoľko táto vyžaduje vyššiu formu spolupráce obvineného
s orgánmi činnými v trestnom konaní ako samotné priznanie, ktorá podľa súdu v danom prípade
preukázaná nebola, aj s poukazom na to, že ako páchateľ bezprostredne po skutku utiekol z miesta činu
a pohyboval sa niekde v meste Piešťany a jeho okolí, teda na neznámom mieste, čo bolo aj jedným

z dôvodov väzobného stíhania. Zistená však bola priťažujúca okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného
zákona, pretože obžalovaný spáchal viac (dva) trestných činov.

Pri úvahách o druhu trestu súd neopomenul zásadu, že v systéme trestných sankcií ukladaných
mladistvým páchateľom je trest odňatia slobody považovaný za najprísnejší trest, ktorý je možné

uložiť mladistvému len vo výnimočných prípadoch, kedy miernejšie opatrenia by boli neúčinné alebo
vzhľadom na závažnosť trestnej veci zjavne nedostačujúce. Aj keď súd v osobe mladistvého vzhliadol
prvopáchateľa, ktorý sa ku skutku priznal a tento oľutoval, zároveň dospel k záveru, že uloženie
trestu odňatia slobody je v tomto prípade nevyhnutné, a to tak s poukazom na okolnosti prípadu,
ako aj s poukazom na osobu obžalovaného. A. B. sa dňa 4. marca 2025 vo večerných hodinách

dopustil závažného útoku proti fyzickej integrite inej osoby, a to so zbraňou, teda sa dopustil konania,
ktoré bezprostredne smerovalo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví človeka s možnými trvalými
následkami, pričom svojím konaním naplnil znaky skutkových podstát dvoch trestných činov, z toho
jedného zločinu. Po spáchaní skutku z miesta činu ušiel, a až do zadržania policajnými orgánmi (v
obydlí jeho matky) sa zdržiaval na neznámom mieste. Z dokazovania vyplynulo, že na obžalovaného

bolo v období pred spáchaním skutku pôsobené (aj súdnymi) opatreniami výchovného charakteru,
kedy bol odňatý zo starostlivosti matky a odovzdaný diagnostickému centru (január 2024), dočasne
odovzdaný do starostlivosti ústavu (august 2024) a bol mu nariadený pobyt v špecializovanom zariadení
(február 2025), ktoré opatrenia však v jeho prípade neviedli k žiaducej náprave. Skutku, z ktorého bol
uznaný vinným, sa dopustil práve v čase, kedy po ňom bolo vyhlásené pátranie z dôvodu, že sa mal

podrobovať nariadenému výchovnému režimu, čo však odmietal. Vychádzajúc z týchto skutočností by
iný (alternatívny) druh trestu zjavne neviedol k naplneniu jeho účelu, a aj pri chápaní trestu odňatia
slobodyakoposlednejmožnostitrestnéhopostihumladistvého,súdpovažovaltentodruhtrestuzajedinú
možnosť, ako zabezpečiť individuálno – preventívnu funkciu trestu.Nakoľko bol obžalovaný uznaný za vinného z dvoch trestných činov (zločin ublíženie na zdraví a prečin
výtržníctvo v jednočinnom súbehu), bolo potrebné mu v súlade s § 41 odsek 1 Trestného zákona uložiť

úhrnný trest, a to podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný.
Takým trestným činom bol zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona, ktorému
zodpovedá trestná sadzba trestu odňatia slobody na štyri roky až desať rokov, a ktorú súd postupom
podľa § 117 Trestného zákona znížil na polovicu, teda na rozpätie dva roky až päť rokov.

Súd preskúmal možnosti mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, avšak
nezistil také výnimočné okolnosti, resp. pomery na strane mladistvého obžalovaného alebo okolnosti
prípadu, ktoré by svedčili o možnosti znižovať trest pod dolnú hranicu podľa tohto ustanovenia zákona,
a v nadväznosti na uvedené nezistil ani dôvody pre aplikáciu § 118 odsek 1 Trestného zákona.

Keďže ale mladistvý urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o svojej vine, súd mohol ukladať znížený

trest odňatia slobody podľa § 39 odsek 5 Trestného zákona, k čomu aj pristúpil, a obžalovanému
uložil trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov. Súd neukladal trest znížený o celú
jednu tretinu s prihliadnutím na okolnosti spáchania skutku spočívajúce v náhlom a neočakávanom
útoku teleskopickou tyčou na hlavu, krk a chrbát neozbrojenej a nepripravenej osoby na verejnosti,
pričom nemožno opomenúť, že dôvodom pre tak závažný útok bola skutočnosť, že obžalovaný uvidel

poškodeného so svojou bývalou priateľkou, v čom súd vzhliadol závažný protispoločenský aspekt,
s poukazom na ktorý by trest v nižšej výmere nespĺňal požiadavku spravodlivosti.

Výkon trestu súd podmienečne odložil, nariadil nad správaním mladistvého probačný dohľad a určil
skúšobnú dobu na 30 (tridsať) mesiacov, ktorá bude podľa súdu dostačujúca na sledovanie jeho

správania a schopnosti viesť riadny život. Z dokazovania vyplynuli negatívne poznatky o správaní
mladistvého z obdobia pred skutkom, či už vo vzťahu k zanedbávaniu povinnej školskej dochádzky
alebo vplyvu prostredia (nestabilné domáce prostredie, partia). Bolo zistené problémové užívanie
návykových látok. Zo správ sociálnej kurately a diagnostického centra vyplynulo, že k negatívnym
zmenám v správaní dochádzalo opakovane po návrate z domáceho prostredia (známky dominancie,

demoralizovanie a ovplyvňovanie ostatných). Vychádzajúc z týchto zistení súd v rámci probačného
dohľadu ukladal iba dve primerané obmedzenia, a to zákaz stretávania s určitými osobami a zákaz
požívania návykových látok, a to jednak s cieľom znížiť rizikové faktory, ktoré mohli zohrať úlohu
v kontexte okolností spáchania skutku, primárne však s cieľom napomôcť individuálnej prevencii. Ďalšie
primerané povinnosti a obmedzenia súd neukladal z dôvodu minimálneho zasahovania do režimu

ukladaného ochranného opatrenia, v kombinácii s ktorým by tieto boli neefektívne a nadbytočné (napr.
účasť na psychologickom poradenstve).

K záveru, že na prevýchovu mladistvého by bolo nevyhnutné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia
slobody, súd nedospel. Z poslednej správy diagnostického centra z januára 2025 vyplynulo okrem

iného aj to, že maloletý po nástupe do centra vykazoval zmierlivé a prispôsobivé správanie, vďaka
jeho snahe a aktívnemu prístupu počas vyučovania si zlepšil prospech takmer vo všetkých predmetoch.
Dospelých a učiteľa rešpektoval ako autoritu, komunikoval slušne, pokyny vykonával bez protestov. Súd
prihliadol aj na poznatok znaleckého skúmania, v zmysle ktorého bola zistená absencia disharmónie
vo vývine osobnosti a skutočnosť, že agresivita nepatrí do základnej výbavy jeho osobnosti (N.).

S návrhom prokurátorky na uloženie trestu odňatia slobody v jeho nepodmienečnej forme sa preto súd
nestotožnil, a túto formu nebolo možné odôvodniť ani závažnosťou trestného činu, ani v kombinácii
s predchádzajúcim správaním obžalovaného, nakoľko ide o prvky, ktoré už súd hodnotil ako súčasť
komplexu okolností skutku a osoby obžalovaného, a tieto naplno zohľadnil v rámci voľby konkrétneho
druhu trestu a jeho výmery. Podľa súdu neboli splnené podmienky podľa § 117 odsek 2 Trestného

zákona aj s poukazom na to, že obžalovaný sa dopustil trestného činu prvýkrát a doposiaľ na neho
nebolo vplývané žiadnou trestnoprávnou sankciou, preto nie je daný zákonný dôvod, ktorý by vylučoval
dosiahnutie účelu trestu jeho podmienečným odkladom, a navyše s probačným dohľadom.

Uloženým trestom sa potrestanie mladistvého nekončí. Ak sa v priebehu skúšobnej doby dopustí

akejkoľvekprotiprávnejtrestnejčinnosti,zaktorúbudeprávoplatneodsúdenýčipriestupkovopostihnutý,
prípadne nebude dôsledne dodržiavať uložené obmedzenia, môžu takéto skutočnosti zakladať
kvalifikovaný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný.
Podmienečné odsúdenie predstavuje pre obžalovaného výstrahu, ale zároveň motiváciu k tomu, abyviedol riadny život a podrobil sa uloženým obmedzeniam. Takýto trest považoval súd za spravodlivý,
primeraný a zákonný, zodpovedajúci požiadavkám individuálnej aj generálnej prevencie tak, ako ich
vyžaduje Trestný zákon, ktorý bude súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k

začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia, ako aj k správaniu sa spoločensky
akceptovateľným spôsobom.

A. B. vyrastal od útleho detstva v neúplnej rodine, od 5 rokov je jeho otec vo výkone trestu na 25 rokov
pre vraždu dvoch ľudí, matka žije v hotelovej izbe v F., kde je zamestnaná ako pomocná sila v kuchyni.

A. má 15 rokov a je žiakom 5. ročníka základnej školy (odklad školskej dochádzky, 2x opakovanie
ročníka), od roku 2024 bol umiestnený v diagnostickom ústave v dôsledku záškoláctva a nezvládanie
výchovy zo strany matky. Z podrobnej správy sociálnej kurátorky, ako aj z jej výsluchu vyplynulo, že
rodina bola monitorovaná za účelom spolupráce od roku 2021, avšak situácia sa zhoršovala, nakoľko
spolupráca s matkou bola komplikovaná a v dôsledku jej pracovnej vyťaženosti prakticky nemožná.
Matka vo výchove zlyhávala, v dôsledku čoho došlo aj k dočasnému odňatiu maloletého z jej osobnej

starostlivosti, súd mal teda za preukázané, že o výchovu mladistvého nebolo náležite postarané, a tento
nedostatok nemožno odstrániť v rodine, v ktorej žije, čím je daný zákonný dôvod pre uloženie ochrannej
výchovy podľa § 102 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona.

Ďalej v období, počas ktorého žil mladistvý v spoločnej domácnosti s matkou, bol opakovane riešený pre

záškoláctvo, vulgárne správanie a zanedbávanie školských povinností. V dôsledku málo podnetného až
zanedbaného sociálneho prostredia nemal zvnútornené základné mravné a morálne hodnoty a pravidlá,
jeho mravný a morálny vývin zastal na predkonvenčnej úrovni s minimálnym rešpektom k bežným
normám a pravidlám (N.), na základe čoho bolo možné uzavrieť, že doterajšia výchova mladistvého bola
zanedbaná (§ 102 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona).

Mladistvý bol od augusta 2024 do februára 2025 dočasne a opakovane odňatý z osobnej starostlivosti
matky a umiestnený do diagnostického centra, primárne pre nezvládanie výchovy zo strany matky,
ktoré opatrenia však neviedli k žiaducej náprave vo výchove, keďže napriek počiatočným pozitívnym
trendom, nastala situácia, kedy sa maloletý do zariadenia nevrátil, a výchovnému režimu sa teda

podrobiť odmietol, pričom matka nebola spôsobilá (ani v spolupráci s príslušným orgánom) zabezpečiť
návrat syna do diagnostického centra. Z výsluchu matky na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že ako
sa A. dňa 12. januára 2025 nevrátil do zariadenia, nič o ňom nevedela, nevidela ho, iba počula, že
je s kamarátmi niekde, pričom v jej byte sa objavil až po skutku (4. marca 2025). Súd mal teda za
preukázané, že doterajšie výchovné prostredie, či už v rámci pôvodnej rodiny alebo v rámci nariadeného

ústavného pobytu, preukázateľne neposkytuje záruku jeho riadnej výchovy, a preto je pre nariadenie
ochrannej výchovy splnený aj zákonný dôvod podľa § 102 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.

Účelom ochrannej výchovy je pri súčasnej ochrane spoločnosti, zabezpečiť prevýchovu mladistvého
páchateľa s odstránením alebo s obmedzením možnosti vzniku ďalších, pre spoločnosť závažných

následkov nedostatočnej a zanedbanej výchovy jednotlivca a predovšetkým mu umožniť stať sa riadnym
členom spoločnosti. Vzhľadom na všetky vyššie popísané okolnosti vyhodnotil súd formu ochrannej
rodinnej výchovy ako nepostačujúcu, a preto na dosiahnutie účelu ochranného opatrenia uložil ochrannú
výchovu v ústavnej forme.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie aj k výroku o náhrade škody, a to oboznámením
uplatnených nárokov poškodených, záverov znaleckého posudku z traumatológie, oboznámením
uplatnenia nároku na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a vyčíslenia nákladov zo strany M. R.
F.. Po riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody zo strany poškodenej poisťovne a závere, že
k preukázanej škode, teda k úhradám za výkony zdravotnej starostlivosti poškodeného došlo v príčinnej

súvislosti s konaním obžalovaného, ustálil súd možnosť uznania tohto nároku, pričom na jeho náhradu
zaviazal obžalovaného, a to vo výške 2.510,79 eur.

S návrhom obhajoby nerozhodnúť o nároku poškodeného K. Q. z dôvodu, že tento si škodu neuplatnil
riadne a včas, sa súd nestotožnil. Hoci si poškodený uplatnil nárok až v rámci preštudovania

vyšetrovacieho spisu, tento bol uplatnený vo výške zodpovedajúcej bodovému ohodnoteniu vyplývajúcej
zo znaleckého výstupu, a teda mal základ vo vykonanom dokazovaní. Avšak s poukazom na skutočnosť,
že k poškodeniu zdravia došlo 4. marca 2025 a zdravotný stav nemusí byť v potrebnom rozsahu ustálený
a objektivizovaný a na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšiedokazovanie, ktoré by presiahlo rámec trestného konania, súd poškodeného odkázal s nárokom na
náhradu škody na civilný proces v súlade s § 288 odsek 1 Trestného poriadku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehooznámeniacestoupodpísanéhosúduna
Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 odsek 2 Trestného poriadku). Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil
v neprítomnosti takejto osoby, oznámenie je až doručenie rozsudku (§ 309 odsek 1 Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), a to

v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku). V prospech
obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku),
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 odsek 1 písmeno b/ Trestného
poriadku), a to len vo svoj prospech (§ 308 odsek 2 Trestného poriadku),
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh

(pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308
odsek 2 Trestného poriadku), zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 odsek 2 Trestného

poriadku),
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 odsek 1 Trestného
poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za
právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku).

Odvolanie v prospech mladistvého môže podať, a to i proti jeho vôli, aj orgán sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately; lehota na podanie odvolania mu plynie samostatne.