Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 1Sfk/87/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200333
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:7019200333.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa
spravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ELTRA, s.r.o., so sídlom
Rampová 4, 040 01 Košice, IČO: 31 674 267, právne zastúpený: ZMK Legal, s. r. o., advokátska
kancelária so sídlom Štefánikova 814, 020 01 Púchov, IČO: 47 251 247, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100565547/2019 zo dňa 5. marca 2019, v konaní o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/81/2019 - 193 zo dňa 24. novembra

2022, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/81/2019 - 193 zo dňa 24. novembra 2022 sa zrušuje a
vec sa vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Košice, pobočka Košice (ďalej aj „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu
na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie máj 2017. Protokol z
daňovej kontroly č. 101351304/2018 zo dňa 12.07.2018 bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 01.08.2018.

2. Správca dane následne vydal rozhodnutie č. 102098899/2018 zo dňa 23.10.2018 (ďalej aj
„prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj
„Daňovýporiadok“)určilžalobcovizazdaňovacieobdobiemáj2017rozdielvsumenadmernéhoodpočtu
40.000,00 EUR na dani z pridanej hodnoty.
3. Správca dane neuznal žalobcovi uplatnené odpočítanie dane z faktúry č. 201705231 zo dňa
23.05.2017 od dodávateľa medias media s.r.o. s dátumom dodania 23.05.2017 a predmetom fakturácie

- reklamné partnerstvo na podujatí: „Freunde Der Bruno Walter Musictage“, v celkovej sume 240.000,00
EUR, z toho DPH vo výške 40.000,00 EUR. Uzavrel, že žalobca nesplnil podmienky na odpočítanie
dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“).
4. Dodávateľ medias media s.r.o. mal dodať mediálne plnenia žalobcovi na základe Zmluvy o propagácii
a reklame zo dňa 02.05.2017 (ďalej aj „zmluva“). Predmetom zmluvy bolo v zmysle čl. I. zabezpečenie
propagácie a reklamy loga „Eltra“ ako hlavného reklamného partnera od mája do decembra 2017 pri

spoločnej propagácii prvého z podujatí „Freunde der Bruno Walter Musictage - koncerty jeseň 2017“,
ktoré sa mali konať dňa 11.09.2017, 19.11.2017 a 11.12.2017 v bratislavskej Redute podľa podmienok
uvedených v čl. II. zmluvy. Podľa mediálneho plánu tvoriaceho prílohu k zmluve sa mali uskutočniť
jednotlivé plnenia v TV kampani propagujúcej podujatia a záujemcu ako partnera v televízii (RTVS aDigi Šport), na videospote vysielaného cez LED a LCD obrazovky (15 000 spotov), v rozhlasovom spote
v rádiách One, Aktual, RTVS, na www.viv.sk, v tlačovej inzercii v jedenástich konkrétne uvedených
časopisoch, na letákoch propagujúcich podujatie, na plagátoch a v bulletinoch k podujatiu, v reklamnom

promo-videu a na branding stene s logami partnerov. Z dôkazov, ktoré predložil daňový subjekt,
vyplývalo, že spoločnosť medias media s.r.o. mala realizovať propagáciu s logom Eltra v médiách: LED
obrazovky, rádio One a televízia DigiSport od júna 2017 do decembra 2017. Z dokazovania vyplynulo,
že rozsah plnení oproti zmluve a mediálnemu plánu bol podstatne nižší a množstvo plánovaných plnení
nebolo realizovaných vôbec (kampaň vo verejnoprávnej televízii a v rozhlase, v rádiu Aktual, v tlačovej

inzercii v jedenástich časopisoch, na internetovej stránke, na branding stene v Redute). Kompenzácia
spočívajúca v navýšení spotov na LED a LCD obrazovkách v Bratislave z 15.000 na 34.240 namiesto
neuskutočnených plnení nebola podľa správcu dane primeraná. Z dokazovania vyplynulo, že reálne
bol v Redute organizovaný iba jeden koncert - 11.09.2017 a podľa predloženej dokumentácie mediálna
kampaň v televízii DigiSport bola odvysielaná od 13.09.2017 a v rádiu One od 07.11.2017. Aj keď
žalobca tvrdil, že mediálny plán bol iba plán kampane, ktorý sa zmenil, podľa správcu dane nepreukázal

konkrétne plnenia, za ktoré už dňa 08.06.2017 zaplatil sumu 240.000,00 EUR, ktorá sa oproti zmluve
nezmenila. Daňový subjekt teda v júni 2017 zaplatil 240.000,00 EUR za reklamné partnerstvo, pričom
mu stačil plán kampane, ktorú ani neodkontroloval, nemal o nej dostatočné vedomosti, ani k nej nemal
žiadne výhrady. Správca dane tiež uviedol, že reklamné partnerstvo bolo fakturované jednou sumou,
bez uvedenia bližšieho položkovitého rozpisu jednotlivých služieb na faktúre.

5. Správca dane dospel k záveru, že k reálnemu dodaniu služieb a k vzniku daňovej povinnosti
v zmysle § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 9 zákona o DPH nedošlo v takom rozsahu, ako bolo
dojednané v zmluve, v zdaňovacom období máj 2017. Uviedol, že žalobca nepreukázal, aká konkrétna
služba a v akom rozsahu mu bola reálne poskytnutá a že mu bola poskytnutá v deň uvedený na
faktúre. Správca dane tiež konštatoval, že žalobca nepreukázal ani priamu a bezprostrednú súvislosť

vynaložených finančných nákladov na dodávky tovarov a služieb súvisiacich s jeho podnikateľskou
činnosťou. Uvedená forma prezentácie nepriniesla reklamný odkaz pre verejnosť o produktoch a
službách poskytovaných žalobcom, ale išlo o sponzoring.
6. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100565547/2019 zo dňa 05.03.2019 (ďalej aj
„preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku

prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.
7. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane o neuznaní oprávnenosti odpočítania dane v zmysle
príslušných ustanovení zákona o DPH. Ako nedôvodné vyhodnotil aj odvolacie námietky žalobcu
procesného charakteru. Za neopodstatnenú označil námietku týkajúcu sa nedoručenia protokolu v
zákonom stanovenej lehote splnomocnenému zástupcovi. Uviedol, že správca dane dňa 13.07.2018

zaslal protokol prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb splnomocnenému zástupcovi žalobcu
A&T solutions s.r.o., ktorý predmetné písomnosti prevzal dňa 01.08.2018. Dňa 31.07.2018 bolo
síce správcovi dane doručené plnomocenstvo, ktorým daňový subjekt splnomocnil na zastupovanie
spoločnosť ZMK Legal s.r.o., avšak správca dane doručoval protokol spoločnosti A&T solutions s.r.o.
ešte dňa 13.07.2018, t. j. v čase, keď plnomocenstvo bolo platné (a správca dane nemohol ani

predpokladať, že žalobca dňa 31.07.2018 udelí plnomocenstvo spoločnosti ZMK Legal s.r.o.). Ako
nedôvodnú vyhodnotil žalovaný aj námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že mu správca dane neoznámil
nadobudnuté pochybnosti postupom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. K tomu dodal, že správca
dane počas daňovej kontroly úzko spolupracoval so žalobcom a vyzýval ho na podanie vyjadrení a
vysvetlení k preverovaným zdaniteľným obchodom.

II. Konanie pred správnym súdom
8. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu na Krajský
súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného ako i rozhodnutia správcu dane a priznania práva na náhradu trov konania.
9. Žalobca považoval rozhodnutia daňových orgánov za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Zároveň ich označil za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov s tým, že
zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, je v rozpore s administratívnymi
spismi a nemá v nich oporu. Namietal tiež, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy.
10. Krajský súd rozsudkom č. k. 6S/81/2019 - 193 zo dňa 24.11.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“)

podľa ustanovenia § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) žalobu ako nedôvodnú zamietol
a účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.
11. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že správca dane vzhľadom na to, že
mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov, ktoré predložil žalobca ako daňovýsubjekt, nevychádzal len z predloženej faktúry a z dokladov a vyjadrení daňového subjektu, ale k
tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložená faktúra od spoločnosti medias media
s.r.o. odráža skutočnosť a či boli naplnené a preukázané všetky zákonom stanovené podmienky pre

odpočítanie dane. Krajský súd zopakoval skutkové zistenia správcu dane (viď bod 4 tohto rozsudku).
Zdôraznil, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že služby deklarované faktúrou, resp. zmluvou o
propagácii a reklame a jej prílohou č. 1 neboli poskytnuté v rozsahu podľa predloženej dokumentácie
mediálnej kampane a ani v rozsahu, ktorý uviedla bývalá konateľka spoločnosti medias media s.r.o.
(v bratislavskej Redute sa konal iba jeden z koncertov - dňa 11.09.2017, nebola realizovaná žiadna

propagácia v printových médiách, ani na webových stránkach, na koncerte 11.09.2017 nebola branding
stena, nebola preukázaná distribúcia letákov, odvysielanie spotov na LED obrazovkách v deklarovanom
rozsahu nebolo preukázané).
12. Správny súd následne konštatoval, že sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom správcu dane,
ktorý sa premietol aj do rozhodnutia žalovaného, že zo strany daňového subjektu nebolo preukázané
splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 a § 51 ods. 1 písm. a)

zákona o DPH z faktúry od deklarovanej dodávateľskej spoločnosti medias media s.r.o., pretože žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť a správnosť
údajov uvedených na faktúre, na základe ktorej bolo uplatnené odpočítanie dane. Správny súd dospel
k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj
preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový

stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa správny súd v celom
rozsahu stotožnil. Žalovaný sa podľa názoru správneho súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so
všetkými námietkami žalobcu v podanom odvolaní, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich
logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.
13. Aj žalobné námietky týkajúce sa podstatného porušenia ustanovení o konaní správny súd vyhodnotil

ako nedôvodné.
14. K žalobcom namietanému porušeniu ust. § 73 ods. 2 Daňového poriadku z dôvodu, že správca
dane spolu s odvolaním nepostúpil odvolaciemu orgánu úplný a originálny spisový materiál a v spise
chýbalo DVD, správny súd citoval z vyjadrenia žalovaného a uviedol, že sa s ním stotožnil (v citovanom
vyjadrení bolo o. i. uvedené, že súbory na predmetnom DVD neboli a nie sú rozhodujúce pre uznanie

odpočítania dane z preverovanej faktúry, ako aj že obsah súborov, televízny, rozhlasový spot, spot
na veľkoplošných obrazovkách, zodpovedá dokumentácii, ktorá bola žalovanému predložená a ktorá
nepreukazovala reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu - pozn. kasačného súdu).
15. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku týkajúcu sa toho, že žalovaný porušil ust. § 68
a nasl. Daňového poriadku, pretože správca dane neukončil daňovú kontrolu v zákonom ustanovenej

lehote doručením protokolu v súlade s ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Zopakoval argumentáciu
žalovaného (viď bod 7 tohto rozsudku) a dodal, že žalobca ako daňový subjekt prostredníctvom
splnomocneného zástupcu ZMK Legal s.r.o. dňa 15.08.2018 doručil správcovi dane písomné vyjadrenia
k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, z čoho je zrejmé, že protokol z daňovej kontroly
spolu s výzvou obdržal. Z listu spoločnosti A&T solutions s.r.o., ktorý bol správcovi dane doručený dňa

16.08.2018, je zrejmé, že kópie dokumentov správcu dane, ktoré dňa 01.08.2018 prevzala uvedená
spoločnosť, boli zaslané žalobcovi, a spoločnosť A&T solutions s.r.o. vykonala neodkladné opatrenia
na zabránenie škody spočívajúcej v zmeškaní práva na vyjadrenie sa k protokolu z daňovej kontroly.
Správny súd uzavrel, že keďže daňová kontrola začala dňa 15.08.2017, pričom protokol bol doručený
dňa 01.08.2018 v zmysle § 30 ods. 3 Daňového poriadku, t. j. v súlade so zákonom, daňová kontrola

bola ukončená v zákonom stanovenej lehote.
16. Za nedôvodnú označil správny súd aj žalobnú námietku týkajúcu sa porušenia ust. § 46 ods.
5 Daňového poriadku, podľa ktorej nedošlo k oznámeniu pochybností správcu dane. Poznamenal,
že z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že správca dane počas daňovej kontroly
úzko spolupracoval so žalobcom, komunikoval s ním, vyzýval ho na podanie vyjadrení a vysvetlení k

preverovaným zdaniteľným obchodom. Žalobca bol dostatočne informovaný o pochybnostiach správcu
dane, správca dane oboznámil žalobcu s výsledkami zistení správcu dane pri výkone daňovej kontroly,
žalobca mal vedomosť o úkonoch správcu dane, správca dane počas daňovej kontroly vytvoril žalobcovi
také podmienky, aby mohol byť súčinný, pretože ho priebežne oboznamoval s tým, čo pri daňovej
kontrole zistil, a žalobca mal dostatok možností vyjadriť sa k zisteniam, ako aj predkladať dôkazy

preukazujúce jeho tvrdenia, resp. navrhovať nové dôkazy. Vzhľadom na to správny súd nepovažoval za
dôvodnú ani námietku týkajúcu sa porušenia ust. § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, podľa ktorého
bolo žalobcovi odopreté právo v priebehu daňovej kontroly vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam, k
spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby boli v protokole uvedené jeho vyjadrenia.17. V ďalších častiach odôvodnenia správny súd uvádzal všeobecné zásady týkajúce sa dôkazného
bremena v daňovom konaní s dôrazom na primárnu povinnosť preukázať splnenie zákonných
podmienok pre odpočítanie dane daňovým subjektom. Následne uzavrel, že žalobcom predloženým

daňovým dokladom absentuje bez pochybností preukázané dodanie uvedeným dodávateľom, čo
oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných
plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na odpočet DPH. Konštatoval tiež, že žalovaný sa
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami
daňového subjektu, ktoré boli obsahom odvolania a postup správcu dane, ako aj žalovaného, označil

za súladný s platnými právnymi predpismi s tým, že neboli porušené práva žalobcu.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
18. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodov, že
krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP),
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a nesprávnym
procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). Navrhol, aby
kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívny aby
napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.
19. Sťažnostný dôvod spočívajúci v odklone od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu odôvodnil
sťažovateľ nasledovne:

- krajský súd sa bez riadneho odôvodnenia odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
na ktorú ho výslovne upozornil listom zo dňa 28.6.2022 spolu s rozhodnutiami v prílohe, a to od
(i) rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/10/2020 z 24.02.2022 publikovaného
pod č. 18/2022 v ZNSS č. 2/2022 týkajúceho sa výzvy na odstránenie pochybností a (ii) rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/31/2019 z 31.01.2022 publikovaného pod č. 17/2022 v

ZNSSS č. 2/2022 týkajúceho sa posúdenia reklamy;
- odklon od rozhodnutia sp. zn. 1Sžfk/10/2020 spočíval v tom, že krajský súd nesprávne vyhodnotil, že
správca dane neporušil ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku, hoci správca dane nedal sťažovateľovi
žiadnu výzvu k odstráneniu pochybností a krajský súd len opisným spôsobom uviedol úkony z priebehu
daňovej kontroly, no neuviedol žiadny konkrétny úkon, ktorým by písomne alebo počas ústneho

pojednávania boli sťažovateľovi oznámené konkrétne pochybnosti správcu dane. Neuviedol ani žiadne
odôvodnenie, či všetky pochybnosti správcu dane boli sťažovateľovi oznámené do momentu skončenia
daňovej kontroly, hoci zo žalobných námietok vyplýva, že neboli;
- odklon od rozhodnutia sp. zn. 2Sžfk/31/2019 spočíval v tom, že krajský súd, hoci nedal žiadne
odôvodnenie v tomto smere, potvrdil správnosť rozhodnutia žalovaného v celom rozsahu, a teda

považoval za správne, že správca dane a žalovaný vyžadovali od sťažovateľa preukázanie šírenia
reklamy - odkazu pre verejnosť o existencii produktov alebo služieb daňového subjektu a odmietli
uznať súvislosť služby dodanej sťažovateľovi s jeho celkovou hospodárskou činnosťou ako súčasť
všeobecných ekonomických nákladov podniku.
20. K sťažnostnému dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a porušenia práva na spravodlivý

proces uviedol sťažovateľ nasledovné sťažnostné body:
- krajský súd nesprávne posúdil žalobnú námietku vo vzťahu k neoznámeniu pochybností správcu dane
počasdaňovejkontrolyakonedôvodnú.Správcadaneneoznámilsťažovateľovipochybnostivčas,jasne,
preukázateľným a zákonným spôsobom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, a tak nedošlo k prenosu
dôkazného bremena, nebol správne zistený skutkový stav, v dôsledku čoho sú rozhodnutia správcu

dane a žalovaného nezákonné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Krajský súd nepoukázal
ani na jeden konkrétny úkon správcu dane, ktorým by malo dôjsť k oznámeniu pochybností a nemohol
legitímne dospieť k právnemu posúdeniu, že k porušeniu ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku nedošlo.
Krajský súd sa nevysporiadal ani s jednou konkrétnou žalobnou námietkou uvedenou najmä v časti III. C
žaloby. Vedomosť sťažovateľa o rôznych úkonoch správcu dane nie je spôsobilá nahradiť kvalifikované

oznámenie pochybností správcu dane;
- podľa judikatúry musí správca dane pomenovať konkrétne pochybnosti dostatočne jasne, aby daňový
subjekt poznal rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií správcu dane vedel, aké
skutočnosti má doložiť ďalšími dôkazmi;
- správca dane dňa 20.03.2018 v čase, kedy disponoval minimálne 20-timi rôznymi relevantnými

dôkazmi k dodaniu plnenia, vrátane Dokumentácie mediálnej kampane a DVD uviedol, že nemá žiadne
konkrétne pochybnosti a že mu preto nevznikla povinnosť podľa ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku.
Sťažovateľ bol správcom dane dňa 26.06.2018 telefonicky pozvaný na stretnutie dňa 09.07.2018, o
predmete ktorého ho správca dane neinformoval. Na stretnutí dňa 09.07.2018 správca dane predložil„zistenia“ (ktoré nemali požadovanú kvalitu), aby už dňa 13.07.2018 podal na prepravu protokol z
daňovej kontroly. Správca dane nezohľadnil vyjadrenia sťažovateľa k „zisteniam“, ktoré sťažovateľ
doručil správcovi dane dňa 13.07.2018. Výzvu na odstránenie pochybností správca dane v priebehu

daňovej kontroly nedoručil;
- v dôsledku neoznámenia pochybností si správca dane sám určil obsah zmluvy, bez ohľadu na
vôľu zmluvných strán, a nesprávne interpretoval § 9 ods. 1 zákona o DPH. Sťažovateľovi neoznámil
pochybnosť, že mediálny plán považuje za záväzný predmet plnenia, že sťažovateľ nebol zobrazovaný
na LED obrazovkách, hoci mu bol prehraný spot, a predložené DVD a fotodokumentácia preukazujúca

opak, že kompenzácia dohodnutá medzi sťažovateľom a medias media s.r.o. nie je primeraná hodnota,
za ktorú bola zaplatená cena, hoci zmluvné strany takto dodatočne určili obsah zmluvy v súlade s Čl.
II ods. 1 písm. b) zmluvy a ust. § 269 ods. 3 Obchodného zákonníka, že si sťažovateľ neoveroval
dodávateľa a jeho materiálne, technické a personálne vybavenie, hoci bol celý čas kontaktný a iné,
pričom tieto skutočnosti správca dane použil na zdôvodnenie neuznania odpočtu DPH;
- správca dane po prvýkrát svoje zistenie o nedostatočnej dôkaznej sile dokumentácie z mediálnej

kampane uvádza až v protokole a až v rozhodnutí žalovaného sa konštatuje nové skutkové zistenie, a to
že faktúra má nedostatky v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) zákona o DPH, pretože neobsahuje položkovitý
rozpis;
-správcadanepočasdaňovejkontrolytiežneuviedol,žemápochybnosťodnivznikudaňovejpovinnosti,
v dôsledku čoho nesprávne právne vec posúdil a aplikoval nesprávnu právnu normu § 19 ods. 2 zákona

o DPH (daňová povinnosť vniká dňom dodania služby), hoci správne mal aplikovať § 19 ods. 3 zákona
o DPH (ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar
alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo
čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje);
- krajský súd nesprávne právne posúdil žalobnú námietku vo vzťahu k odopretiu práva na vyjadrenie sa

k zisteným skutočnostiam podľa ust. § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku ako nedôvodnú. Správca
dane len formálne informoval sťažovateľa o zistených skutočnostiach 4 dni pred odoslaním protokolu
bez toho, aby mu poskytol skutočný a primeraný priestor na vyjadrenie sa a predloženie podporujúcich
dôkazov;
- správna aplikácia § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku vyžaduje posúdiť konanie správcu dane na

časovej osi: dňa 15.08.2017 došlo k začatiu daňovej kontroly; - dňa 20.03.2018 správca dane oficiálne
oznamuje, že nemá žiadne pochybnosti; - dňa 09.07.2018 správca dane oznamuje sťažovateľovi svoje
zistenia na stretnutí, o predmete ktorého ho neinformoval, sťažovateľ v zápisnici uvádza záujem sa k nim
vyjadriť v termíne do 13.7.2018; - dňa 10.07.2018 konateľ sťažovateľa žiada telefonicky správcu dane
o stretnutie, aby sa mohol vyjadriť k zisteniam a správca dane konateľa odmieta, že ho jeho vyjadrenia

nezaujímajú a o telefonáte nevyhotovuje úradný záznam; - dňa 11.07.2018 sťažovateľ zasiela výzvu na
zachovávanie svojich práv a potvrdzuje, že sa vyjadrí dňa 13.07.2018; - dňa 12.07.2018 správca dane
spísal protokol; - dňa 13.07.2018 žalobca doručil o 12:04 hod vyjadrenie k zisteniam, tak ako deklaroval
a správca dane napriek tomu expeduje protokol bez zohľadnenia vyjadrenia v protokole;
- oznámenie pochybností priamo na osobnom stretnutí, na ktoré bol sťažovateľ pozvaný bez toho, aby

vedel, čo má byť jeho predmetom, a ktoré nemožno považovať za predvolanie na ústne pojednávanie,
bez poskytnutia dostatočného priestoru na vyjadrenie a možnosti predkladať dôkazy, v čase len 4 dni
pred odoslaním protokolu v daňovej kontrole, kde počas predchádzajúcich 11 mesiacov správca dane
neoznamoval žalobcovi žiadne konkrétne pochybnosti, resp. uvádzal že žiadne pochybnosti nemá,
nemohlo dôjsť k materiálnemu naplneniu práva žalobcu podľa ust. § 45 ods. 1 písm. f) Daňového

poriadku. Uvedené nezodpovedá poskytnutiu skutočnej súčinnosti podľa ust. § 3 ods. 2 Daňového
poriadku, ale autoritatívnemu zneužitiu práv;
- sú vážne pochybnosti o tom, že krajský súd pracoval s rozhodnutím a administratívnym spisom
pri právnom posúdení žalobnej námietky týkajúcej sa dôkazného bremena. V odôvodnení uvádza s
vecou nesúvisiace tvrdenia (body 81, 79, 66, 78, 77 napadnutého rozsudku) Danú vec nepreskúmaval

colný úrad, sporné nebolo, či plnenie dodal konkrétny dodávateľ, vo veci nebola daná úplná absencia
dodania (fiktívne dodanie), ani personálne zabezpečenie dodávateľa, tok jeho finančných prostriedkov
a nahlásenie krádeže dokumentov nástupníckou spoločnosťou, ako uvádza krajský súd. Naopak,
podstatné žalobné námietky krajský súd nezohľadňuje;
- vzhľadom na to, že otázky rozsahu dodania, zdaňovacieho obdobia a priamej a bezprostrednej

väzby reklamného partnerstva na zdaniteľné plnenie boli kľúčové pre určenie splnenia podmienok
na uplatnenie práva na odpočet DPH podľa ust. § 49 ods. 1 a 2 a § 19 ods. 3 zákona o DPH a
krajský súd neposkytol k tomuto žiadne odôvodnenie, je rozsudok arbitrárny a nepreskúmateľný pre
nezrozumiteľnosť;- krajský súd uvádza, že žalobca predložil len listinné dôkazy, čo je v rozpore s administratívnym
spisom. Sťažovateľ správcovi dane predložil cenovú ponuku, zmluvu, faktúru, rôzne účtovné doklady
a priebežne počas prebiehajúceho reklamného partnerstva predkladal zoznam umiestnených LED a

LCD obrazoviek, fotodokumentáciu obrazoviek nafotenú počas rôznych dní, grafické návrhy, prehral
spot, kládol svedkovi p. Červenkovej (bývalej konateľke dodávateľa) otázky a predložil dokumentáciu
mediálnej kampane, ktorej originál mal správca dane zároveň aj od p. Červenkovej spolu s DVD.
Sťažovateľ postupným dokumentovaním plnenia preukázal, že plnenie bolo reálne;
- sťažovateľ chcel svoje meno primárne zviditeľniť vysielaním na 60 LCD v nákupných centrách a

6 veľkoplošných vonkajších LED obrazovkách, ktoré prebiehalo počas 214 dní. O vysielaní mohol
predkladať len sprostredkované dôkazy, ako je DVD s obsahom spotov, fotodokumentáciu, súpis plnení
a pod. Je objektívne nemožné, aby sťažovateľ mal priamu a bezprostrednú dokumentáciu o nepretržitom
vysielaní na všetkých obrazovkách počas 214 dní, takáto požiadavka je neprípustná z hľadiska teórie
dôkazného práva (tzv. probatio diabolica, bod 16 nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022-37
zo dňa 12.10.2022);

- krajský súd nesprávne posúdil aj námietku týkajúcu sa neukončenia daňovej kontroly v zákonnej
lehote. Krajský súd nesprávne aplikoval ust. § 30 ods. 3 Daňového poriadku a na doručovanie právnemu
zástupcovi - ZMK Legal, s.r.o. ustanovenie § 31 ods. 3 Daňového poriadku krajský súd neaplikoval
vôbec;
- krajský súd v plnom rozsahu prevzal závery žalovaného, čo sa týka skutkových zistení, ako aj

právneho posúdenia, pričom vlastné právne odôvodnenie záverov prezentoval v minimálnom rozsahu
a nedostatočným spôsobom. S argumentáciou sťažovateľa sa nevysporiadal ani len formálne, pričom
neprezentoval vlastné závery ako výsledok konfrontácie záverov žalovaného a námietok žalobcu.
21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu zotrval na obsahu svojho vyjadrenia k žalobe
i napadnutého rozhodnutia a navrhol ju zamietnuť. Vyjadril presvedčenie, že skutkový stav bol zistený

dostatočne a služby deklarované faktúrou od dodávateľa medias media s.r.o., resp. zmluvou a jej
prílohou č. 1 neboli poskytnuté v rozsahu podľa predloženej dokumentácie mediálnej kampane a ani
v rozsahu, ktorý uviedla bývalá konateľka spoločnosti medias media s.r.o. (v Redute v Bratislave sa
konal iba jeden z koncertov - dňa 11.09.2017, nebola realizovaná žiadna propagácia v printových
médiáchaninawebovýchstránkach,nakoncerte11.09.2017nebolabrandingstena,nebolapreukázaná

distribúcia letákov, nebolo preukázané odvysielanie spotov na LED obrazovkách v deklarovanom
rozsahu). Sťažovateľ nepreukázal ani ekonomické opodstatnenie prijatej služby.
22.Knamietanýmpochybeniamsprávcudane-neoznámeniepochybnostísprávcudanesťažovateľovia
odopretie práva sťažovateľovi vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam správcu dane žalovaný poukázal
na fakt, že správca dane počas celej daňovej kontroly úzko spolupracoval so sťažovateľom, komunikoval

s ním, vyzýval ho na podanie vyjadrení a vysvetlení k preverovaným zdaniteľným obchodom (napr.
zápisnice o ústnych pojednávaniach č. 101757686/2017 zo dňa 15.08.2017 a č. 102450484/2017
zo dňa 24.11.2017, záznamy o mailovej komunikácii a o telefonických rozhovoroch). Správca dane
oboznámil sťažovateľa aj s termínmi vypočutí svedka, umožnil mu nazerať do spisu v zmysle § 23
Daňového poriadku a vyzýval ho na predloženie konkrétnych dôkazov k preverovaným zdaniteľným

obchodom (okrem uvedených zápisníc aj výzva č. 101123538/2018 zo dňa 07.06.2018). Podaním č.
100643945/2018 zo dňa 29.03.2018 správca dane oboznámil sťažovateľa s výsledkami svojich zistení.
23. Za neopodstatnené označil aj tvrdenie sťažovateľa o nedodržaní dĺžky daňovej kontroly s tým, že
konanie sťažovateľa svedčí o jeho snahe docieliť nezákonnosť daňovej kontroly.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

24. Prejednávaná vec bola dňa 11.12.2023 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej
republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými
prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola
jej pridelená spisová značka 1Sfk/87/2023.
25. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.
c) a ods. 2, § 453 ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou
v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti
ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil
pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je

dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení
s § 452 ods. 1 SSP.26. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, dospel
kasačný súd k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

27. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“
28. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“
29. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH: „Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť,akpriodpočítanídanepodľa§49ods.2písm.a)máfaktúruodplatiteľavyhotovenúpodľa§71.“
30. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku: „Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.“
31. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku: „Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo

navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.“
32. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku: „Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,
aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil

alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.“
33. Podľa § 139 ods. 2 SSP: „V odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh
administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov
žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a
zainteresovanejverejnosti,posúdeniepodstatnýchskutkovýchtvrdeníaprávnychargumentov,prípadne

odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. ... Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.“
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
34. Predmetom kasačného konania je napadnutý rozsudok, ktorým krajský súd zamietol ako nedôvodnú
správnu žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov

o určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017 z dôvodu nesplnenia
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane z faktúry od dodávateľa medias media s.r.o. za
reklamné partnerstvo na podujatí: „Freunde Der Bruno Walter Mustictage“.
35. Kasačný súd najprv pristúpil ku skúmaniu uplatneného kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm.
f) SSP (a síce, či napadnutý rozsudok možno považovať za riadne odôvodnený) pretože tento kasačný

dôvod má prednosť pred dôvodmi nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonu od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu.
36. Pod procesné vady podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP je možné zaradiť aj vady odôvodnenia
rozsudku správneho súdu. Tieto sa stávajú relevantnými v prípade, ak sú spôsobilé zasiahnuť do
práva na spravodlivý proces účastníka konania. Ide o také vady odôvodnenia, ktoré znemožňujú

účastníkovi konania poznať podstatné/kľúčové dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie správneho súdu
prijaté a odpovede na zásadné argumenty ním v konaní vznesené (napr. rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/117/2020 zo dňa 25.05.2022).
37.Právonaspravodlivýproceszahŕňaajprávonaspravodlivéprejednanieveci,doktoréhookreminého
patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a

musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je
nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými námietkami účastníkov, argumentácia, ktorá bola
akceptovaná a mala rozhodujúci vplyv na výsledok sporu, musí byť zdôvodnená jasne a nepochybne,
pričom zároveň musí súd zrozumiteľne ozrejmiť, z akého dôvodu na určité návrhy či námietky účastníkov
neprihliadal, resp. ich hodnotil protikladne s argumentáciou účastníka konania.

38. Kasačný súd musí konštatovať, že krajský súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku
nepostupoval v zmysle vyššie uvedených pravidiel. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé,
na základe akých konkrétnych skutkových okolností a dôkazov dospel krajský súd k svojim záverom, a
akým spôsobom na skutkový stav daný v prejednávanej veci aplikoval relevantné ustanovenia právnychpredpisov. Neprezentoval vlastné závery ako výsledok konfrontácie záverov žalovaného a námietok
žalobcu.
39. Po preskúmaní obsahu súdneho spisu kasačný súd zistil, že sťažovateľ v podanej žalobe uplatnil rad

konkrétne formulovaných námietok tak meritórneho ako aj procesného charakteru majúcich potenciál
(v prípade ich dôvodnosti) spochybniť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, a teda išlo o námietky
podstatné. S väčšinou z nich sa krajský súd vysporiadal len formálne, uvedením všeobecných formulácií
resp. zopakovaním argumentácie žalovaného, bez reakcie na konkrétne žalobné námietky a bez
kontextu osobitných okolností súdenej veci.

40. Hoci je odôvodnenie napadnutého rozsudku pomerne obsiahle (43 strán), vlastné právne posúdenie
veci krajským súdom je strohé a v okolnostiach súdenej veci aj nedostatočné. Začína sa na s.
27 napadnutého rozsudku citáciou relevantných ustanovení právnych predpisov (body 23 - 50)
a objasňovaním úlohy správneho súdu i predmetu daňového konania (body 51 - 57), pokračuje
rekapituláciou administratívneho konania a obsahu napadnutých rozhodnutí daňových orgánov (body 58
- 60) a v podstate len v jedinom bode (61) sa krajský súd vysporadúva s meritórnym posúdením splnenia

podmienok pre odpočítanie dane, a aj to len všeobecným spôsobom - uvedením, že sa stotožňuje so
závermi daňových orgánov a konštatáciou, že daňové orgány postupovali zákonne a správne. V ďalších
bodoch 62 - 63 krajský súd reaguje na namietané procesné pochybenie spočívajúce v nepredložení
úplného spisu odvolaciemu orgánu tiež len citáciou vyjadrenia žalovaného a strohým konštatovaním,
že sa s ním stotožňuje. V bode 64 reaguje na námietku nedoručenia protokolu v zákonnej lehote

splnomocnenému zástupcovi, pričom vysporiadanie sa s touto námietkou považuje kasačný súd za
dostatočné a správne, ako uvádza ďalej. Za nedostatočné však považuje vysporiadanie sa s námietkou
porušenia ust. § 46 ods. 5 a § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, ktoré bolo takisto všeobecné, bez
reakcienažalobnénámietky.Napokon,vbodoch67anasl.krajskýsúdopäťuvádzalenprincípytýkajúce
sa dokazovania a dôkazného bremena v daňovom konaní a všeobecné formulácie, že sťažovateľ

dôkazné bremeno neuniesol, pretože predložil len faktúru a listinné doklady, hoci v prejednávanej veci
boli k dispozícii aj dôkazy o reálnom plnení (DVD, dokumentácia reklamy, grafiky, svedecká výpoveď),
k čomu sa krajský súd už nevyjadril. Rovnako v záverečných bodoch odôvodnenia len vo všeobecnosti
vyslovil súlad postupu a záverov finančných orgánov bez reakcie na žalobné námietky a osobitosti
súdenej veci.

41. Kasačný súd, rovnako ako sťažovateľ, postrehol, že v odôvodnení napadnutého rozsudku sa
objavujú aj s vecou nesúvisiace konštatácie (napr. o postupe colného úradu a nie daňového úradu,
o fiktívnosti plnenia, o inom predmete fakturácie). V spojení s faktom, že krajský súd zväčša len
citoval závery daňových orgánov a na žalobné námietky konkrétne nereagoval, možno rozumieť výtke
sťažovateľa, ktorý vyjadril pochybnosť, do akej miery sa krajský súd oboznámil a zaoberal jeho vecou.

Takéto odôvodnenie napadnutého rozsudku sa nemôže účastníkovi javiť ako presvedčivé a súce v
súlade s § 139 ods. 2 SSP.
42. Pokiaľ ide o vysporiadanie sa s hmotnoprávnymi žalobnými námietkami sťažovateľa, je potrebné
uviesť, že podstatnými dôvodmi pre neuznanie práva na odpočítanie dane daňovými orgánmi bolo,
že sťažovateľ nepreukázal dodanie reklamných služieb dodávateľom medias media s.r.o. v rozsahu

podľa zmluvy a jej prílohy a ani v rozsahu, ktorý uviedla bývalá konateľka spoločnosti medias media
s.r.o., a to v zdaňovacom období máj 2017, v ktorom si uplatnil odpočítanie DPH, ako aj že sťažovateľ
nepreukázal ekonomické opodstatnenie prijatej služby a využitie vynaložených finančných nákladov
na dodávky tovarov a služieb súvisiacich s jeho podnikateľskou činnosťou, pretože išlo o sponzorstvo
(viď napr. s. 15 rozhodnutia žalovaného). Kľúčovými právnymi otázkami pre meritórne vyhodnotenie

splnenia podmienok pre odpočítanie DPH podľa ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH tak v prípade
sťažovateľa bola otázka (i) správneho zadefinovania si rozsahu ako aj preukázania dodanej služby, (ii)
dátumu dodania služby vo väzbe na príslušné zdaňovacie obdobie a (iii) priamej a bezprostrednej väzby
reklamného partnerstva na ďalšiu ekonomickú činnosť sťažovateľa. Kasačný súd podotýka, že krajský
súdnašpecifickénámietkytýkajúcesauvedenýchtrochpodstatnýchprávnychotázoknijakonereagoval.

43. Ako je uvedené vyššie, krajský súd len stroho konštatoval, že sa stotožňuje so závermi daňových
orgánov ohľadne nepreukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH, a uviedol
všeobecné formulácie, že daňové orgány postupovali zákonne a správne. Nevysporiadal sa (i) s
námietkami žalobcu ohľadne rozsahu služby, ktorý namietal, že príloha k zmluve definujúca predmet
plnenia nebola záväzná a že medzi ním a dodávateľom došlo k zmene obsahu služby oproti zmluve a

jej prílohy, a teda že k plneniu reálne došlo v tomto, pozmenenom, rozsahu, (ii) s námietkami žalobcu
ohľadne dátumu dodania služby a posúdenia služby ako opakujúcej sa na účely správnej aplikácie
konkrétneho odseku § 19 zákona o DPH a (iii) s námietkami žalobcu ohľadne nedôvodného vyžadovania
preukázania súvisu prijatých služieb s konkrétnymi plneniami na výstupe, k čomu sťažovateľ krajskémusúdu doložil rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zverejnené pod č.
17/2022 ZNSS č. 2/2022, podľa ktorého stačí súvislosť služby s celkovou hospodárskou činnosťou
daňového subjektu.

44. Takisto ani s viacerými procesnými námietkami, ktoré boli pre vec podstatné, sa krajský súd
dostatočne nevysporiadal.
45. Žalobca veľmi dôrazne namietal, že správca dane na neho nepreniesol dôkazné bremeno postupom,
ktorý by bol v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Krajský súd uvedenú námietku v bode 65
vyhodnotil ako neopodstatnenú, čo odôvodnil len všeobecnými konštatáciami o tom, že správca dane

počas daňovej kontroly so sťažovateľom úzko spolupracoval, informoval ho o pochybnostiach a vyzýval
na podanie vysvetlení.
46. Najvyšší správny súd v rozsudku sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24.02.2022 publikovanom pod č.
18/2022 ZNSS č. 2/2022 výkladom zákona vyvodil konkrétne formálne, obsahové a časové náležitosti
výzvy podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a tiež uviedol, že len postupom súladným s § 46 ods. 5
Daňového poriadku môže dôjsť v procese daňovej kontroly k prenosu dôkazného bremena na daňový

subjekt. Sťažovateľ tento judikát dokonca krajskému súdu aj predložil a dožadoval sa jeho aplikácie.
47. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nevyplýva, žeby krajský súd akokoľvek preskúmal
dodržanieformálnych,obsahovýchačasovýchnáležitostivýzvypodľa§46ods.5Daňovéhoporiadkuvo
svetle vyššie uvedeného judikátu, pretože neoznačil nijaký konkrétny úkon, resp. viaceré úkony správcu
dane (číslom, dátumom, resp. č. spisu), v rámci ktorých došlo k oboznámeniu sťažovateľa s konkrétnymi

pochybnosťami správcu dane a vyzvaniu sťažovateľa na ich odstránenie. Sťažovateľ pritom podrobne
popisoval procesný postup správcu dane na časovej osi s argumentáciou, že k prenosu dôkazného
bremena nedošlo.
48. Sťažovateľ tiež namietal, že viaceré skutkové zistenia, ktorými daňové orgány odôvodňovali
nepriznanie odpočtu DPH, boli po prvýkrát obsiahnuté až v protokole, resp. až v druhostupňovom

rozhodnutí, a teda neboli oznámené včas počas daňovej kontroly, a teda že sťažovateľ nedostal priestor
ich dokazovaním vyvrátiť. Ani na uvedené námietky krajský súd nereagoval.
49. Kasačný súd zároveň uvádza, že uvedená procesná námietka je podstatná, pretože len výzvou
spĺňajúcou podmienky § 46 ods. 5 Daňového poriadku (vo svetle interpretácie Najvyššieho správneho
súdu SR položenej v rozhodnutí sp. zn. 1Sžfk/10/2020) dôjde k zákonnému prenosu dôkazného

bremenanadaňovýsubjekt.Akkprenosudôkaznéhobremenanedôjde,nedôjdeanikriadnemuzisteniu
skutkového stavu a vydané rozhodnutia daňových orgánov sú nepreskúmateľné, a teda nezákonné.
50. Rovnako všeobecne sa krajský súd vysporiadal aj s námietkou porušenia § 45 ods. 1 písm. f)
Daňového poriadku, v rámci ktorej sťažovateľ tvrdil, že postupom správcu dane mu bola odopretá
možnosť vyjadrovať sa k zisteniam správcu dane a tiež žiadať, aby v protokole boli uvedené jeho

vyjadrenia.
51. Napokon, pokiaľ ide o námietku nezákonného doručovania protokolu z daňovej kontroly, z ktorého
sťažovateľ vyvodzuje nezákonnosť protokolu i vydaných rozhodnutí, túto posúdil kasačný súd ako
nedôvodnú. Ako uviedli daňové orgány a správny súd, v čase expedovania protokolu (13.07.2018)
mal správca dane vedomosť o tom, že sťažovateľovým splnomocneným zástupcom bola spoločnosť

A&T solutions s.r.o., ktorá predmetné písomnosti prevzala dňa 01.08.2018 (posledný deň lehoty). Dňa
31.07.2018 bolo síce správcovi dane doručené plnomocenstvo, ktorým daňový subjekt splnomocnil na
zastupovanie spoločnosť ZMK Legal s.r.o., avšak správca dane doručoval protokol spoločnosti A&T
solutions s.r.o. ešte v čase, keď plnomocenstvo bolo platné a voči nemu účinné. Sťažovateľ ako daňový
subjekt prostredníctvom splnomocneného zástupcu ZMK Legal s.r.o. dňa 15.08.2018 doručil správcovi

dane písomné vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, z čoho je zrejmé, že
protokol z daňovej kontroly spolu s výzvou obdržal. Nemožno preto v tejto súvislosti tvrdiť, že došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré by malo za následok nezákonnosť vydaného
rozhodnutia.
52. Nakoľko kasačný súd posúdil ako dôvodnú námietku nedostatočného odôvodnenia napadnutého

rozsudku v intenzite zasahujúcej do práva sťažovateľa na spravodlivý proces, námietkou nesprávneho
právneho posúdenia veci a odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe sa už ďalej nezaoberal. Charakter
kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku neumožňuje kasačnému súdu suplovať
úlohusprávnehosúduapoprvýkrátposudzovaťnámietkysťažovateľa,naktorémalposkytnúťodpovede
už správny súd tak, aby účastníci konania mohli proti konkrétnym záverom prijatým správnym súdom

účinne argumentovať v podanom opravnom prostriedku.
VII. Záver
53.Akovyplývazuvedeného,odôvodnenienapadnutéhorozsudkunemožnopovažovaťzapresvedčivé,
spĺňajúce požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods. 2 SSP. Svojím postupom krajský súd porušilprávo sťažovateľa na spravodlivý proces, ktoré vychádza z čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Kasačný súd preto podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie Správnemu súdu v Košiciach, na ktorý v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022

Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z doterajšieho Krajského súdu
v Košiciach.
54. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej
žaloby s prihliadnutím na závery tohto rozsudku a následne vo veci rozhodnúť, pričom správny súd bude
povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. V ďalšom konaní je správny súd viazaný

právnym názorom kasačného súdu prezentovanom v tomto rozsudku (§ 469 SSP).
55. V ďalšom konaní správny súd primárne posúdi predovšetkým opodstatnenosť námietky týkajúcej
sa porušenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku, pričom v rozhodnutí uvedie, ktorými konkrétnymi úkonmi
správca dane realizoval svoju povinnosť uloženú uvedeným ustanovením a vyhodnotí, či boli tieto
dostatočné a spĺňajúce požiadavky kladené judikatúrou Najvyššieho správneho súdu SR (rozsudok sp.
zn. 1Sžfk/10/2020). Taktiež posúdi opodstatnenosť námietky týkajúcej sa porušenia § 45 ods. 1 písm. f)

Daňového poriadku, i vo svetle základnej zásady súčinnosti vyjadrenej v § 3 ods. 2 Daňového poriadku
a jej dopad na zákonnosť rozhodnutia.
56. Pokiaľ správny súd nedospeje k záveru o potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutia z procesných
dôvodov a pristúpi k hmotnoprávnemu preskúmaniu veci, dôkladne posúdi podstatné žalobné námietky
sťažovateľa, najmä ohľadne rozsahu a preukázania dodania služby, dátumu jej dodania i súvisu služby s

celkovou hospodárskou činnosťou daňového subjektu v zmysle rozsudku Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 2Sžfk/31/2019 (majúc pritom na zreteli nutnosť kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych
podmienok pre odpočítanie DPH).
57. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v ďalšom konaní správny súd (§ 467 ods.
3 SSP).

58. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v
spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.