Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 11, 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/424/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613215028
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1613215028.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v právnej veci žalobcu: Mesto Stupava, Hlavná 24/1, Stupava IČO: 00 305 081

zast. JUDr. Štefanom Haulíkom, advokátom so sídlom Jesenského 2, Bratislava, proti žalovanému: 1.
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Stupava, Karpatská 2212/15, 2. C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.,
F. XX/X, obaja zast.: AK Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower,
Mlynské nivy 10, Bratislava o určenie existencie vecného bremena a o zriadenie vecného bremena
a o odstránenie neoprávnených stavieb, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Žalobca je povinný na svoje náklady odstrániť stavbu so súpisným č. XXXX, druh stavby: Budova
pre kultúru a na verejnú zábavu (múzeum, knižnica a galéria), popis stavby: amfiteáter, postavenú na
pozemku parc.č. XXX/XX, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre okres: B., obec: E.,
katastrálne územie: E., a to v lehote 5 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca je povinný na svoje náklady odstrániť stavbu bez súpisného čísla, druh stavby: Budova
pre kultúru a na verejnú zábavu (múzeum, knižnica a galéria), popis stavby: premietáreň, postavenú

na pozemku parc.č. XXX/XX, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre okres: B., obec: E.,
katastrálne územie: E., a to v lehote 5 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobca je povinný na svoje náklady odstrániť stavbu neevidovanú v katastri nehnuteľnosti,
postavenú na pozemku parc.č. XXX/XX, o výmere XXXXXX, druh pozemku: Lesný pozemok,
nachádzajúcom sa v okrese: B., obci: E., katastrálnom území: E., ktorou je objekt hľadiska osadený
priamo do svahu, pozostávajúci z drevených lavíc s operadlami, ktoré sú pripevnené do oceľových
konštrukcií, pričom oceľové stojky sú kotvené do betónových stupňov a základov, a to v lehote 5

mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Súd priznáva žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd pôvodnému žalovanému
(G. H.) určil, že vlastníkovi nehnuteľnosti – stavby so súp. č. XXXX, druh stavby: Budova pre kultúru
a na verejnú zábavu (múzeum, knižnica a galéria), popis stavby: amfiteáter, postavenej na pozemku
parc. reg. „I.“, parc. č. XXX/XX a vlastníkovi nehnuteľnosti – stavby bez súp. č., druh stavby: Budova

pre kultúru a na verejnú zábavu (múzeum, knižnica a galéria), popis stavby: premietáreň, postavenej na
pozemku parc. reg. „I.“, parc. č. XXX/XX, všetky nachádzajúce sa v okrese B., v obci E., kat. úz. E. patrí/
máprávousporadúvaťverejnékultúrnepodujatia,spočívajúcenajmävpráveusporadúvať:a)divadelné,
filmové a iné, audiovizuálne predstavenia, b) koncerty, hudobné a tanečné produkcie, c) výstavy dielvýtvarných umení, diel úžitkového umenia a prác ľudovej výtvarnej tvorivosti, d) festivaly a prehliadky
v oblasti kultúry a umenia, e) tanečné zábavy a iné akcie v oblasti spoločenskej zábavy a to vrátane
verejnosti prístupnej artistickej produkcie, cirkusových a varietných predstavení na pozemkoch parc.

reg. „I.“, parc. č. XXX/XX, druh pozemkov: lesné pozemky o výmere X XXX m2 a pozemku parc. reg.
„I.“, parc. č. XXX/XX, druh pozemku: lesné pozemky o výmere XX XXX m2, všetky nachádzajúce sa v
okrese B., v obci E., kat. úz. E. zapísané na LV č. XXXX, a to v rozsahu vymedzenom geometrickým
plánom č. XXX/XXXX, vyhotoveným dňa 19.11.2013 J. K. a autorizačne overeným dňa 19.11.2013 C. L.
M.. Žalobca právne svoju žalobu odôvodnil ustanovením § 151o ods. 1 druhej vety Obč. zák. v spojení

s ustanovením § 134 Obč. zák..

2. Ďalej žalobca žiadal aby súd určil, že žalobca ako vlastník nehnuteľností, vyššie uvedených (parc. č.
XXX/XX N. XXX/XX v kat. úz. E.) má právo, resp. patrí mu právo prechodu peši a prejazdu osobnými a
nákladnými motorovými vozidlami cez pozemky parc. č. XXX/XX N. XXX/XX v kat. úz. E. a to v rozsahu
vymedzenom geometrickým plánom č. XXX/XXXX.

3. Žalobca alternatívne žiadal v prípade, ak by súd nerozhodol ním navrhovaným spôsobom rozhodnúť
tak, že súd rozhodne, že pôvodnému žalovanému ako vlastníkovi nehnuteľností, vyššie uvedených
(parc. č. XXX/XX N. XXX/XX v kat. úz. E.), sa zriaďuje vecné bremeno práva cesty (právo prechodu peši
a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami) v prospech vlastníka stavieb nachádzajúcich

sa na parc. č. XXX/XX N. XXX/XX v kat. úz. E., čo odôvodnil ustanovením § 151o ods. 3 Obč. zák. v
spojení s ustanovením § 135c ods. 3 Obč. zák..

4. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností – stavieb
nachádzajúcich sa v okrese B., obci E., kat. úz. E., súp. č. XXXX, druh stavby: Budova pre kultúru a na

verejnú zábavu (múzeum, knižnica a galéria), popis stavby: amfiteáter, postavenej na pozemku parc.
reg. „I.“, parc. č. XXX/XX a vlastníkom nehnuteľností – stavby bez súp. č., druh stavby: Budova pre
kultúru a na verejnú zábavu (múzeum, knižnica a galéria), popis stavby: premietáreň, postavenej na
pozemku parc. reg. „I.“, parc. č. XXX/XX, všetky nachádzajúce sa v okrese B., v obci E., kat. úz. E..

5. Žalovaní sú okrem iného vlastníkmi nehnuteľností – pozemkov nachádzajúcich sa v okrese B., obci
E., kat. úz. E., na ktorých sú stavby vo vlastníctve žalobcu postavené, resp. sú pozemkami, ktoré sú k
týmto stavbám priľahlé a to: pozemok parc. reg. „I.“, parc. č. XXX/XX, druh pozemku: lesné pozemky
o výmere XXX m2, pozemok parc. reg. „I.“, parc. č. XXX/XX, druh pozemku: lesné pozemky o výmere
XX m2 a pozemok parc. reg. „I.“, parc. č. XXX/XX, druh pozemku: lesné pozemky o výmere X XXX m2,

pozemok parc. reg. „I.“, parc. č. XXX/XX, druh pozemku: lesné pozemky o výmere XX XXX m2, pozemok
parc. reg. „I.“, parc. č. XXX/XX, druh pozemku: lesné pozemky o výmere X XXX m2.
6. Žalobca uviedol, že z uvedených skutkových okolností vyplýva, že stavby v jeho vlastníctve sú
nielenže postavené na pozemkoch vo vlastníctve žalovaných, ale tieto jeho stavby zo všetkých strán
obkolesujú priľahlé pozemky vo vlastníctve žalovaných a nie je preto možné prístup k jeho stavbám

zabezpečiť cez cudzie pozemky ani iným spôsobom. Žalobca ďalej uvádzal, že pôvodný žalovaný spolu
s obhospodarovateľom lesa od 01.06.2013 znemožňujú prístup k stavbám žalobcu slúžiacim na verejno-
prospešné účely. Žalobca sa pokúsil s pôvodným žalovaným dohodnúť o možnosti užívania jeho stavieb,
avšak k dohode nedošlo.
7. Žalobca sa svojou žalobou domáhal vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu – práva

cesty spočívajúceho v práve prechodu peši a prejazdom v jeho prospech ako vlastníka stavieb a
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu – právo usporadúvať verejné kultúrne podujatia v prospech
vlastníka stavieb, pričom poukázal na ustanovenie § 1 a 2 zák. SNR č. 96/1991 Zb. o verejných
kultúrnych podujatiach v znení neskorších právnych predpisov.

8. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa žalobcu spočíva v spochybňovaní existencie
jeho práv zo strany žalovaných a k bezprostrednému znemožneniu užívaniu týchto práv zo strany
žalobcu tým, že žalovaní znemožnili žalobcovi a ostatným osobám odvodzujúcim svoje právo od
žalobcu. Pôvodný žalovaný znemožnil podľa žalobcu jemu a návštevníkom stavieb prechod cez
pozemky, vstup do jeho stavieb a usporadúvať verejné kultúrne podujatia na pozemku.

9. Žalobca v dôvodoch svojej žaloby uvádzal, že k vydržaniu požadovaných práv zodpovedajúcich
vecnému bremenu v prospech vlastníka stavieb došlo okrem iného z dôvodov, že žalobca je vlastníkov
svojich stavieb už viac ako 10 rokov, po celý čas existencie stavieb (už takmer 40 rokov) je z ich
vlastníctvom spojené tak právo mať postavené stavby na pozemkoch, a právo cesty cez pozemkyžalovaných spočívajúce v práve prechodu peši, ako aj prejazdu vozidlom, ako aj právo usporadúvať
verejné kultúrne podujatia na pozemkoch žalovaných v prospech žalobcu ako vlastníka stavieb.
Žalobca ďalej uvádzal, že uvádzané práva zodpovedajúce vecným bremenám boli ním dobromyseľne

a nepretržite vykonávané už takmer 40 rokov (keď z dostupných informácii sa dá zistiť, že z výstavbou
amfiteátrasazačalovroku1975),tedaoprávnenádržbaprávzodpovedajúcichvecnýmbremenámtrvala
dlhšiu dobu ako je vydržacia doba v zmysle § 135 ods. 1 Obč. zák.. Žalobca poukázal na konkrétne
kultúrne a spoločenské podujatia, ktoré sa v amfiteátri uskutočňovali.

10. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že v prípade, ak v súdnom konaní nedôjde podľa prvej časti jeho
žaloby súdom k deklarovaniu existencie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty v jeho prospech
ako vlastníka stavieb, navrhoval zriadiť vecné bremeno v rozsahu tak ako to vyplýva z priloženého
geometrického plánu, nakoľko uvedené trasy sú žalobcom a návštevníkmi stavieb vo vlastníctve
žalobcu dlhodobo (desiatky rokov) zaužívané a predstavujú najmenší možný zásah do vlastníckych práv
žalovaných k ich pozemkom.

11. Žalobca sa domáhal určenia existencie vecných bremien vo svoj prospech ako vlastníka stavieb,
resp. zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez pozemky vo vlastníctve žalovaných,
nakoľkobezpatričnejochranyzostranysúduprostredníctvomurčenia,resp.zriadeniazodpovedajúceho
vecného bremena, ktoré by mu umožnilo plný výkon svojho vlastníckeho práva v súlade s Ústavou SR

garantovaným právom vlastniť majetok by bol natrvalo obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva
k svojim stavbám, zároveň by tieto stavby nemohli slúžiť na ich stavebno-technický účel ako budovy pre
kultúru a verejnú zábavu.

12. V priebehu konania žalobca súdu predložil geometrický plán č. 30/2018 vyhotovený Geodet – J.

K., L. XXXX/XX, B. zo dňa 06.03.2018, autorizačne overený dňa 06.03.2018 C. L. M., úradne overený
dňa 21.03.2018 Okresným úradom B., katastrálnym odborom. Žalobca navrhoval, aby súd zriadil vecné
bremeno vyznačené uvedeným geometrickým plánom, pričom navrhovaný rozsah vecného bremena
z parcely č. XXX/XX by predstavoval plochu v celkovej výmere XXX m2 a z parcely č. XXX/XX by
predstavoval plochu v celkovej výmere XXX m2. Takto navrhnutý rozsah vecného bremena považoval

žalobca za potrebný na to, aby jednak mohol udržiavať nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve a pokračovať
aj v podujatiach, na ktoré areál amfiteátra v E. – L. v minulosti slúžil.

13. Pôvodne žalovaný so žalobu nesúhlasil. Vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že
nadobudol do svojho výlučného vlastníctva pozemky reg. „I.“, parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/

XX, všetko lesné pozemky zámennou zmluvou. Na pozemku parc. č. XXX/XX a na pozemku parc. č.
XXX/XX uskutočnil drobnú stavbu – pozinkované pletivové oplotenie s opornými drevenými stĺpmi z
dôvodu zabezpečenia ochrany života, zdravia a majetku tretích osôb a aj z iných dôvodov. Toto oplotenie
však nezamedzilo vstup na pozemky parc. č. XXX/XX a XXX/XX.

14. Pôvodne žalovaný poukázal vo svojom vyjadrení na to, že žalobca záznamovým konaním zabezpečil
zápis stavby amfiteáter (stavba so súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXX/XX) a premietáreň (stavba
bez súp. č. na pozemku parc. č. XXX/XX) do katastra nehnuteľností.

15. Uviedol ďalej, že bol posudzovaný technický stav stavebných objektov vo vlastníctve žalobcu.

Statické posúdenie spoločnosťou STAMAG , s.r.o. odporúčalo vlastníkovi stavieb stavby čo v najkratšom
čase uzavrieť, prípadne ich zbúrať. Aj posudok statika C. B. O. P. poukázal na zlý technický stav stavieb.
Skutočný stav je teda taký, že stavba amfiteátra a stavba premietárne nespĺňajú základné technické
a statické kritéria a pohyb v ich blízkosti je životu nebezpečný. Nachádzajú sa v dezolátnom stave,
dlhodobo sú nevyužívané, nevykonáva sa na nich žiadna údržba a nemajú ani žiadnu architektonickú

hodnotu. Sú to stavby schátralé a majú závažné technické a statické nedostatky, takže ohrozujú, resp.
môžu ohroziť život a zdravie osôb. Preto aj pôvodne žalovaný žalobcu na tieto skutočnosti upozornil a
vyzval ho, aby stavby a ich príslušenstvo odstránil a pozemky uviedol do vyhovujúceho stavu, pričom
poukázal na zákonnú prevenčnú povinnosť podľa ustanovenia § 127 ods. 2,3 Obč. zák.. Žalobca však
na túto výzvu nereagoval, ohrozujúce stavby neodstránil ani nezabezpečil.

16. Pôvodne žalovaný nesúhlasil z rozsahom navrhovaného zriadenia vecného bremena, priznania
práva cesty v rozsahu vymedzenom Q. O. XXX/XXXX vyhotoveným dňa 19.11.2013. Poukázal na to, že
objekt hľadiska nachádzajúci sa na parc. č. XXX/XX nie je stavbou evidovanou v katastri nehnuteľností.Z hľadiska rozsahu práva cesty je pritom dôležitým predpokladom hospodárska potreba stavby, resp.
spôsob a rozsah jej užívania, účel na ktorý stavba slúži. Poukázal na to, že stavby žalobcu už dlhodobo
neplnia svoj hospodársky účel a ani účel, na ktorý v minulosti slúžili. To ani nie je možné aktuálne bez

toho, aby došlo k ohrozeniu osôb a majetku tretích osôb a teda určovanie akéhokoľvek rozsahu vecného
bremena je bezpredmetné a nenáležité. Pôvodne žalovaný uviedol, že ďalším predpokladom zriadenia
práva cesty, zároveň je skutočnosť, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä na
základe zmluvy. Skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu môže byť pre žalobcu pohodlnejší alebo výhodnejší, alebo že by sa nezaobišiel

bez stavebných úprav, nemôže mať pre rozhodovanie súdu význam. Tiež argumentoval tým, že cesta
cez priľahlý pozemok musí byť vedená cez priľahlý pozemok tak, aby čo najmenej zasahovala do
práva vlastníka pozemku a aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel. Nevyhnutná cesta cez
cudzí pozemok musí byť trasovaná tak, aby čo najmenej obťažovala vlastníka pozemku. Aby bola
čo najhospodárnejšia (najkratšia) a súčasne aby spĺňala svoj hlavný účel – aby sa vlastník stavby
mohol dostať na verejnú komunikáciu. Preto žalovaný Q. O. XXX/XX navrhovaný rozsah priznania

vecného bremena práva prechodu – práva cesty cez pozemok parc. č. XXX/XX N. XXX/XX považoval za
neprimeraný, obmedzujúci jeho vlastnícke práva a za taký, ktorý do jeho vlastníckych práv nedôvodne
zasahuje. Jedná sa podľa jeho názoru o geometrický plán, ktorý nie je vymedzený v nevyhnutnom
rozsahu.

17. Pôvodne žalovaný nesúhlasil ani s priznaním práva vecného bremena zodpovedajúceho právu
cesty, keď uviedol, že právo prechodu peši bolo žalobcovi vždy umožnené. Právo prechodu, prejazdu
osobnými a nákladnými motorovými vozidlami je však spôsobilé v budúcnosti v neprimeranom rozsahu
zaťažovať jeho pozemky, keď cez tieto pozemky nikdy neprechádzali osobné ani nákladné vozidlá a
takáto požiadavka neexistovala ani v minulosti, keď boli pozemky užívané v súvislosti s usporadúvaním

sezónnych (výhradne letných) podujatí. Žalovaný uviedol, že sa jedná o pozemky, ktoré nie sú
uspôsobené ako cesty, sú to nespevnené plochy. Takúto požiadavku pôvodne žalovaný požadoval za
neprimeranú, nezmyselnú, neopodstatnenú, účelovú a neúčelnú vo vzťahu k chátrajúcim stavbám a
obmedzujúce jeho vlastnícke práva k pozemkom nad mieru. Pôvodne žalovaný už vôbec nesúhlasil
s právom zodpovedajúcom vecnému bremenu usporadúvať na pozemkoch parc. č. XXX/XX N. XXX/

XX verejné kultúrne podujatia. Odôvodňoval to tým, že žalobca chce jeho pozemky používať na
podnikateľské účely a pritom vecné bremeno (in rem) zriadené podľa Obč. zák., môže byť zriadené iba
v nevyhnutnej miere na výkon vlastníckeho práva k cudzej nehnuteľnosti, t.j. výlučne za účelom výkonu
nie každej, ale len nevyhnutnej údržby. Uviedol tiež, že žalobca sa domáha niečoho, čo nemá oporu v
príslušných právnych predpisoch a to všetko na jeho úkor a úkor jeho vlastníckych práv.

18. Pôvodne žalovaný sa vyjadril aj k existencii predpokladov vydržania a uviedol, že žalobca právo
zodpovedajúce vecnému bremenu nevykonával nepretržite po celú stanovenú vydržaciu dobu. Tiež
uviedol,ževovzťahukpozemku,ktorévlastníonniejeprávnymnástupcompredchádzajúcehovlastníka
pozemkov(LESYSRš.p.)ažežalobcamalvždyvedomosťotom,ktojevlastníkompozemkovazároveň

vždy vedel, že mu predmetné pozemky vlastnícky nepatria a ani nepatrili, na základe čoho s poukazom
na ustanovenie § 134 ods. 1 Obč. zák. žalobca nikdy nebol a ani nie je dobromyseľný vo vykonávaní
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Aby bol žalobca považovaný za dobromyseľného držiteľa
ako držiteľ pri predpokladanej vyššej miere znalosti a opatrnosti nemohol mať po celú vydržaciu dobu
dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Uvedené predpoklady žalobca nespĺňa. V prípade

žalobcu nemožno hovoriť z jeho strany o oprávnenosti držby a ani o dobromyseľnom a nepretržitom
vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Žalobca nenadobudol právo zodpovedajúce
vecnému bremenu výkonom práva (vydržaním), nevykonával ho tak, aby boli kumulatívne splnené
všetky podmienky vydržania ako originárneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona.

19. Pôvodne žalovaný predložil súdu geometrický plán vypracovaný vyhotoviteľom GESI s.r.o., L. XXX č.
XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, autorizačne overený XX.XX.XXXX a úradne overený dňa XX.XX.XXXX.
Týmto geometrickým plánom navrhol rozsah vecného bremena na priznanie práva prechodu a prejazdu
na pozemku reg. parc. „I.“, parc. č. XXX/XX.

20. Pôvodne žalovaný ďalej uvádzal, že žalobca nepreukázal ani existenciu naliehavého právneho
záujmunapožadovanomurčení,keďrozhodnutie,ktoréžiadavydaťneslúžipotrebámpraktickéhoživota
a zároveň ani nevytvára dostatočný, konečný a pevný základ pre právny vzťah účastníkov sporu.21. Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovaichprávnychzástupcov,svedkovC.R.L.,B.P.S.,
oboznámilsasLVOkresnéhoúraduB.,katastrálnehoodboruč.XXXXaXXXXprekat.úz.E.,Q.O.XXX/
XXXX, Q. O. XX/XXXX, s GP č. XX/XXXX, so statickým posúdením vypracovaným firmou STAMAG,

s.r.o. Stupava, so znaleckým posudkom O. XX/XXXX vypracovaným znalcom Ing. Ivanom Dobiašom, so
znaleckým posudkom č. X/XXXX vypracovaným znalcom Ing. Samuelom Devánom a ďalším obsahom
spisu a rozhodol rozsudkom zo dňa 06.09.2018 tak, že určil, že na nehnuteľnostiach – pozemku parc.
reg. „I.“, parc. č. XXX/XX, druh pozemku: lesné pozemky o výmere 4 340 m2 a na pozemku parc. reg.
„I.“, parc. č. XXX/XX, druh pozemku: lesné pozemky o výmere XX XXX m2, nachádzajúce sa v okrese

B., v obci E., kat. úz. E., zapísané na LV č. XXXX zriadil vecné bremeno, právo cesty (právo prechodu
peši a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami v prospech vlastníka nehnuteľností –
stavby so súp. č. XXXX, druh stavby: Budova pre kultúru a na verejnú zábavu (múzeum, knižnica a
galéria), popis stavby: amfiteáter, postavenej na pozemku parc. reg. „I.“, parc. č. XXX/XX a stavby bez
súp. č., druh stavby: Budova pre kultúru a na verejnú zábavu (múzeum, knižnica a galéria), popis stavby:
premietáreň, postavenej na pozemku parc. reg. „I.“, parc. č. XXX/XX, všetky nachádzajúce sa v okrese

B., obci E., kat. úz. E. a to v rozsahu vymedzenom Geometrickým plánom O. XX/XXXX, vyhotoveným
dňa 04.06.2018 GESI, s.r.o., so sídlom L. XXX a autorizačne overeným dňa 04.06.2018 C. B. A., úradne
overeným Okresným úradom B., katastrálnym odborom dňa 12.06.2018.

22. Súd zaviazal žalobcu, aby uhradil v prospech pôvodne žalovaného jednorazovú odplatu za zriadenie

vecného bremena vo výške 4.000 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

23. Proti tomuto rozsudku podal v stanovenej lehote žalobca odvolanie. Uviedol, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca nesúhlasil so záverom
prvoinštančného súdu, keď jeho návrhu na určenie existencie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu spočívajúcemu v práve cesty nevyhovel, so zdôvodnením, že súdu nepredložil žiadne
dôkazy svedčiace o jeho dobromyseľnosti. Žalobca ďalej vo svojom odvolaní uviedol, že vecné

bremená nadobudol v minulosti vydržaním, pretože nepretržite od roku 1976 vykonával na pozemkoch,
ktoré žiadal zaťažiť vecným bremenom, organizáciu kultúrnych podujatí. Tieto pozemky tvoria areál
mestského amfiteátra, pozostávajúci z premietacej miestnosti, hľadiska, javiska a obslužných sociálnych
priestorov. V čase postavenia všetkých týchto nehnuteľností v roku 1976 v rámci akcie „ Z“ bol platný
stavebný zákon č. 50/1976 Zb., ktorý už vo svojom pôvodnom znení vyžadoval, aby stavebník preukázal

vlastnícke alebo iné právo k pozemku (§ 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 pôvodného stavebného
zákona). Konštatoval, že jeho právny predchodca – Mestský národný výbor, z ktorého vlastníctva
prešli nehnuteľnosti (budovy) do jeho vlastníctva, musel mať iné práva k pozemkom, pretože bez
nich by vôbec nemohlo byť vydané stavebné povolenie na výstavbu budov amfiteátra. V tom čase
boli stavby, ako aj pozemky v jednotnom tzv. socialistickom vlastníctve, avšak s tým rozdielom, že

budovy boli v správe MNV E. a pozemky v správe jedného z piatich podnikov Štátnych lesov, ktoré
zriadilo v tom čase Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva SSR. Žalobca bol toho názoru,
že dobromyseľnosť jeho právneho predchodcu v danom právnom vzťahu, tu od začiatku musela
byť prítomná. Od okamihu postavenia mestského amfiteátra tento priestor využíval výlučne žalobca,
resp. jeho právny predchodca – MNV E. na organizáciu mnohých kultúrnych podujatí a po inštalácii

premietacej techniky na premietanie filmov pod holým nebom ako letné kino. Podľa žalobcu z uvedených
skutočností je zrejmé, že na jeho strane od začiatku výstavby a užívania bolo prítomné vnútorné
presvedčenie držiteľa o dobromyseľnosti výkonu jeho práv týkajúcich sa organizácie kultúrnych podujatí
v priestoroch mestského amfiteátra. Akúkoľvek inú interpretáciu považoval za nesúladnú s myšlienkou
materiálneho právneho štátu. Poukázal na potrebu aplikácie § 130 ods. 1 druhá veta Obč. zák..

Poukázal tiež na to, že od počiatku užívania nehnuteľností, ktoré vlastnícky patrili mestu, boli však
umiestnené na pozemkoch, ktoré v tom čase boli vo vlastníctve Štátnych lesov, bolo zrejmé, že mesto
má zabezpečený bezproblémový vstup na tieto nehnuteľnosti, má práva prechodu cez susediace lesné
pozemky, práva organizovať kultúrne podujatia, pričom všetky tieto práva boli nepretržite využívané až
do roku 2014, kedy si žalovaní jednostranne vybudovali plot, ktorým žalobcovi a verejnosti zamedzovali

vstup do areálu a užívanie priestorov. Za príčinou neorganizovania kultúrnych podujatí po roku 2014
je predovšetkým konanie žalovaných a nie zlý technický stav stavieb, do ktorého sa dostali kvôli tomu,
že žalobca ich neudržiaval. Žalobca poukázal na to, že preukázal investíciu do svojich nehnuteľností
v posledných rokoch v rozsahu cca. 14 000 Eur, tiež že mestské zastupiteľstvo sa opakovane situácious nehnuteľnosťami zaoberalo a vydalo v tejto súvislosti cca. 5 uznesení, ktorými uložilo revitalizovať
mestský majetok – nehnuteľnosti nachádzajúce sa v priestoroch amfiteátra. Za nesprávne považoval
žalobca aj názor súdu prvej inštancie, že nebol dobromyseľný v tom, že mu právo na organizovanie

kultúrnych podujatí v priestoroch mestského amfiteátra patrí. Mesto E. nepretržite vykonávalo práva
zodpovedajúce vecným bremenám, ktorých obsahom bol prístup, prechod, organizovanie kultúrnych
podujatí od roku 1976, kedy mesto originálnym spôsobom (novou výstavbou) nadobudlo vlastnícke
práva k svojim nehnuteľnostiam na L. (premietacia miestnosť, hľadisko, javisko, amfiteáter). Teda od
roku 1975 malo mesto v oprávnenej držbe vecné bremená aj keď inštitúty oprávnenej držby, vydržania

a vecných bremien boli konštituované v Občianskom zákonníku až s účinnosťou od 01.04.1983 (zák.
131/1982 Zb.). Žalobca ďalej uvádzal ako si môže započítať čas oprávnenej držby vecných bremien od
01.01.1983. Žalobca ďalej prvostupňovému rozhodnutiu vytkol, že vo vzťahu k zriadenému vecnému
bremenu súd prvej inštancie nezobral do úvahy jeho návrhy na zriadenie vecného bremena pokiaľ
ide o hľadisko, resp. nevyhnutnú prístupovú cestu zásobovania cez parc. č. XXX/XX. Mal za to,
že hľadisko je vybetónovanou plochou so schodiskom do svahu, na ktorej sú umiestnené drevené

sedačky. Spĺňa preto náležitosti zastavanej plochy, aj keď táto skutočnosť nie je pre zriadenie vecných
bremien rozhodujúca. Stavbu hľadiska neuviedol ako oprávnenú nehnuteľnosť s vlastníctvom s ktorým
je spojené právo vecného bremena. Touto oprávnenou nehnuteľnosťou sú len stavby na parc. č. XXX/
XX (premietacia miestnosť) a O. XXX/XX (javisko). Plocha pozemku pod hľadiskom bola zahrnutá
do rozsahu vecného bremena z dôvodu, že bez hľadiska je akékoľvek zriadenie vecných bremien v

prospech mestských stavieb (premietacia miestnosť a javisko so zázemím) zbytočné, pretože užívať
a udržiavať tieto oprávnené nehnuteľnosti má význam len vtedy, pokiaľ budú slúžiť svojmu účelu,
na ktorý sú stavebnotechnicky a konštrukčne vybavené. Žalobca udával, že udržiavať premietaciu
miestnosť v dobrom stave nemá žiaden význam, pokiaľ nebude komu premietať a rovnako nemá
žiaden význam udržiavať v dobrom stave javisko, pokiaľ na javisku nie je možné realizovať umelecký

výkon. Pokiaľ ide o zamietnutie rozsahu bremena týkajúceho sa prístupovej cesty cez parc. č. XXX/
XX zdôraznil, že bez tejto prístupovej cesty, ktorú navrhol začleniť do rozsahu vecného bremena, nie
je možné zabezpečiť rekonštrukciu a údržbu nehnuteľností nachádzajúcej sa na parc. č. XXX/XX,
pretože stavebné mechanizmy, materiál a zásobovanie nie je možno dopraviť k tejto nehnuteľnosti cez
prístupovú cestu nachádzajúcu sa na parc. č. XXX/XX, ktorú súd zahrnul do vecného bremena, keďže

táto prístupová cesta je len chodníkom pre chodcov, teda je možný len peši vstup cez bránu po schodoch
dolu. Žalobca súdu prvej inštancie vytkol, že tieto skutočnosti si musel byť súd vedomý, keďže na mieste
vykonával obhliadku.
24. Žalobca považoval rozhodnutie súdu za nesprávne, nič neriešiace a nastoľujúce viac problémov,
ako tie, ktoré mali strany sporu pred začatím súdneho konania. Riešenie videl v určení existencie

vecného bremena, resp. zriadenie vecného bremena v rozsahu tak, ako to požadoval, teda
v rozsahu geometrického plánu O. XX/XXXX. Žalobca mal za to, že enunciát súdneho rozhodnutia je
nevykonateľný, zmätočný a vnáša chaos do existujúcich právnych vzťahov.
25. Krajský súd v Bratislave rozsudok OS Malacky zo dňa 06.09.2018 č. konania 5C/424/2013-319
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie svojím uznesením sp. zn.

15Co24/2019-357 zo dňa 31.01.2022.
26. Odvolací súd sa predovšetkým zaoberal otázkou či žalobca mohol vydržať právo vecného bremena,
ktoré požadoval. Konštatoval, že medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby
veci, patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol – či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul, keďže
subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe predpokladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit

vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Uviedol, že v priebehu
konaniažalobcanepreukázalokolnostispočívajúcevdobrejvieresozreteľomnavšetkyokolnosti,žemu
právo vecného bremena patrí. Pokiaľ žalobca tvrdil, že už v čase postavenia všetkých nehnuteľností bol
platný zákon č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) a žalobca (jeho právny predchodca) mal vlastnícke alebo
iné právo k pozemku, žalobca pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní nešpecifikoval

akými inými právami, ako to vyplýva z § 58 ods. 2 pôvodne stavebného zákona z roku 1976 disponoval,
nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázal, že by svoje právo vykonával dobromyseľne,
čím neuniesol dôkazné bremeno. Odvolací súd tiež uviedol, že súd rozhodnutím nemôže zriadiť
vecné bremeno v iných prípadoch, než ktoré upravuje zákon. Odvolací súd sa zhodoval s názorom
prvostupňového súdu, že v prípade požadovaného zriadenia vecného bremena, by toto prekračovalo

oprávnenie vlastníka stavby, predpokladané zákonodarcom.
27. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu o zmätočnosti výroku I. rozhodnutia súdu
prvej inštancie, podľa ktorého súd prvej inštancie určil, že zriaďuje na pozemkoch reg. „I.“ parc. č. XXX/
XX a parc. č. XXX/XX v prospech žalobcu vecné bremeno, právo prechodu a prejazdu motorovýmivozidlami v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. XX/XXXX. Žalobca totiž správne namietal,
že Q. O. XX/XXXX je podkladom pre zriadenie práva prechodu a prejazdu vo vyznačenom rozsahu
na pozemku reg. „C“ parc. č. XXX/XX a nie aj na pozemku parc. č. XXX/XX. Výrok rozsudku súdu

prvej inštancie tak vyznieva zmätočne a je nevykonateľný. Odvolací súd dal do pozornosti súdu prvej
inštancie, že zo znenia výroku I. nevyplýva, že geometrický plán O. XX/XXXX, v rozsahu ktorého súd
vecné bremeno zriadil, je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorá v skutočnosti
vplýva na materiálnu vykonateľnosť rozhodnutia. Odvolací súd vytkol súdu prvého stupňa tiež to, že
zmätočne vyznieva aj formulácia výroku, ktorú zvolil súd prvej inštancie v I. výroku a to, že určuje, že

zriaďuje v prospech žalobcu vecné bremeno.
28. Odvolací súd poukázal tiež na to, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či pri zriadení vecného
bremena súd prvej inštancie postupoval podľa § 135c ods. 3 Obč. zák., alebo postupoval podľa § 151o
ods. 3 Obč. zák., na ktoré ustanovenie sa odvoláva v súvislosti s určením jednorazovej odplaty za
zriadenie vecného bremena. Druhostupňový súd dal do pozornosti súdu prvej inštancie, že žalobca sa
v prejednávanej veci nedomáha určenia existencie, resp. zriadenia vecného bremena k pozemkom,

na ktorých stojí stavba v jeho vlastníctve ale vecného bremena k priľahlým pozemkom vo vlastníctve
žalovaného, čo odôvodňuje postup podľa § 151o Obč. zák.. Odvolací súd tiež uviedol, že z odôvodnenia
prvostupňového rozsudku nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru, že zriadenie vecného
bremena v rozsahu podľa GP č. 46/2018 považoval za dostatočné
29. Po zrušení prvostupňového rozsudku zo dňa 06.09.2018 súd opäť vypočul strany sporu, oboznámil

sa so vzájomnou žalobou žalovaných zo dňa 02.12.2022 a jej prílohami, s LV OÚ B., kat. odboru O.
XXXX pre kat. úz. E., s fotodokumentáciou o aktuálnom stave nehnuteľností – stavieb vo vlastníctve
žalobcu, s posudkom o stavebno-technickom prieskume amfiteátra na ul. Karpatská v E. vypracovaným
C. T. J., autorizovaným stavebným inžinierom, statika stavieb zo dňa 23.06.2023, s ďalšími písomnými
vyjadreniami strán sporu.

30. Žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručili súdu vzájomnú žalobu,
ktorou sa domáhajú, aby žalobcovi bola uložená povinnosť na svoje náklady odstrániť stavbu so súp. č.
XXXX, druh stavby: budova pre kultúru a na verejnú zábavu (múzeum, knižnica, galéria) popis stavby:
amfiteáter postavenú na pozemku parc. č. XXX/XX, ďalej stavbu bez súp. č., druh stavby: budova
pre kultúru a verejnú zábavu (múzeum, knižnica a galéria), popis stavby: premietáreň, postavenú na

pozemku parc. č. XXX/XX, všetko zapísané na LV č. XXXX vedenom pre okres B., obec E., kat. úz. E.
a to v lehote 5 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
31. Žalovaní v 1. a 2. rade ďalej žiadali tiež odstrániť stavbu neevidovanú v katastri nehnuteľností,
postavenú na pozemku reg. „I.“ parc. č. XXX/XX o výmere XXXX m2, druh pozemku: lesný pozemok,
nachádzajúci sa v okrese B., obci E., kat. úz. E., ktorou je objekt hľadiska osadený priamo do svahu

pozostávajúci z drevených lavíc s operadlami, ktoré sú pripevnené do oceľových konštrukcií, pričom
oceľové stojky sú kotvené do betónových stupňov a základov.
32. Žalovaní svoju vzájomnú žalobu odôvodnili tým, že stavby vo vlastníctve žalobcu sú postavené
na cudzích pozemkoch v ich vlastníctve. Žalobca nielenže nie je vlastníkom pozemkov, na ktorých sú
stavby postavené ale nemá/nemal ani iné právo, ktoré by ho oprávňovalo zriadiť na pozemkoch dotknuté

stavby. Podľa vedomostí žalobcov takéto právo nemal ani žiadny predchádzajúci vlastník stavieb v čase
ich výstavby. Preto považujú žalovaní stavby vo vlastníctve žalobcu za neoprávnené. Neoprávnenou
je pritom taká stavba, ktorá bola postavená na cudzom pozemku, bez toho, aby vlastník stavby mal
k jej postaveniu občianskoprávne oprávnenie, teda najmä vlastnícke právo, vecné bremeno, obsahom
ktorého je právo zriadiť stavbu a obligačné právne úkony, v rámci ktorých dával vlastník súhlas na

zriadenie stavby na jeho pozemku. K problematike neoprávnenej stavby poukázali žalovaní na rozsudok
NS SR sp. zn. 6M Cdo44/2012.
33. Žalovaní poukázali tiež na skutočnosť, že neexistenciu oprávnenia vlastníka stavby na ich výstavbu
na cudzích pozemkoch, ako negatívnu skutočnosť z objektívnych dôvodov nedokážu preukázať. Každý
pri tom z pravidla preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia, od nikoho však nemožno spravodlivo

požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť – niečo čo sa
nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti je objektívne nemožné a v takomto prípade
dochádza k presunu dôkazného bremena na protistranu.
34. Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom návrhu poukázali na poradie spôsobov vyporiadania, ktoré
vyplýva z ustanovenia § 135c Obč. zák.. Toto ustanovenie obsahuje „preferenčnú postupnosť“. Súd

preto má vždy najskôr skúmať, či je možné odstránenie stavby, následne prikázanie stavby do
vlastníctva pozemku a nakoniec iné možnosti vyporiadania. V takejto postupnosti je zohľadnená aj
hodnotová podstata celého inštitútu vyporiadania neoprávnenej stavby, účelom ktorého je chrániť
vlastníka pozemku pred neoprávneným zásahom do jeho vlastníctva.35. Žalovaní v tejto súvislosti poukázali na tú skutočnosť, že stavby vo vlastníctve žalobcu súd vo veľmi
zlom technickom stave, čo potvrdzuje aj posudok statika vypracovaný C. U. L., zodpovedný projektant
C. B. O. z novembra 2016, z ktorého záverov vyplýva, že budova nespĺňa súčasné statické kritéria,

pričom sa predpokladá, že pri zrealizovaní sondážnych prác a hlbšej analýzy by sa preukázalo značne
väčšie množstvo statických porúch. Za optimálne riešenie s prihliadnutím aj na iné statické poruchy a na
celkový stav budovy považuje statik jej demontáž a odstránenie.
36. Ďalej žalovaní argumentovali aj statickým posúdením spoločnosťou STAMAG s.r.o., vypracované C.
B. B. z augusta 2017, ktorého objednávateľom bol žalobca, v zmysle ktorého „Vzhľadom na súčasný

technický stav objektov je rekonštrukcia nehospodárna a niektoré stavby sú nebezpečné... v prípade
pohybu osôb v budove SO 04 a SO 05 môžu byť tieto osoby ohrozené aj na zdraví či živote. Preto
odporúčam objekt v čo najkratšom čase uzavrieť, či stavby zbúrať“. Žalovaní poukázali na to, že od
vypracovania tohto statického posúdenia uplynulo viac ako 5 rokov, počas ktorých stavby aj naďalej
chátrali a ďalej sa zhoršoval ich technický stav. Je preto zrejmé, že stavby nespĺňajú základné technické
a statické kritéria a pohyb v ich blízkosti môže byť životu nebezpečný. Nachádzajú sa v dezolátnom

stave, dlhodobo sú nevyužívané, nevykonáva sa nich žiadna údržba a nemajú žiadnu architektonickú
hodnotu. Uvedené stavby sú schátralé a majú závažné statické nedostatky, čo žalovaní dokumentujú
fotografiami stavieb z novembra 2022.
37. Keďže stavby sú v havarijnom stave, ich rekonštrukcia by bola nehospodárna, majú žalovaní za
to, že ich odstránenie by bolo účelné, pričom ekonomický dopad na vlastníka stavieb vzhľadom na ich

stav by bol zanedbateľný. Predmetné stavby, ktoré žalobca ako súčasť letného prírodného kina využíval
na podnikateľské účely, svojim rozsahom v značnej miere bránia užívaniu pozemkov vo vlastníctve
žalovaných. Tiež dlhodobo neplnia svoj účel.
38. Žalovaní s poukazom na ust. § 135c Obč. zák. poukázali na to, že súd nie je viazaný určitým
spôsobom vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Navrhovali, pokiaľ by sa súd nestotožnil s ich návrhom

na odstránenie stavieb a toto by nepovažoval za účelné, súhlasili s tým, aby súd stavby prikázal
žalovaným za náhradu do ich vlastníctva v súlade s § 135c ods. 2 Obč. zák..
39. Žalovaní považovali uplatnenie svojich práv a nárokov vzájomnou žalobou v konaní za efektívne
a hospodárne. Žalobca sa v konaní domáha zriadenia vecného bremena k pozemkom vo vlastníctve
žalovaných, priľahlých k stavbám v jeho vlastníctve v zmysle § 151o ods. 3 Obč. zák., čo však skutkovo

súvisí s právom žalobcov na vyporiadanie neoprávnených stavieb postavených na cudzom pozemku,
ktorého sa žalovaní domáhajú v súlade s § 135c Obč. zák.. Žalovaní ďalej uviedli, že v prípade ak by súd
ich vzájomnej žalobe vyhovel a nariadil odstránenie stavieb a rovnako aj v prípade, ak by súd prikázal
stavby žalobcom za náhradu, stal by sa pôvodný nárok žalobcu na zriadenie vecného bremena podľa
§ 151o ods. 3 Obč. zák. bezpredmetný a nedôvodný.

40. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vzájomnej žalobe o odstránenie
neoprávnených stavieb písomne vyjadril. S takouto vzájomnou žalobou nesúhlasil. Tvrdenia žalovaných
o neoprávnenosti predmetných stavieb považoval za zmätočné, vzájomne logicky rozporné a klamlivé,
tiež za účelové. Ich jediným cieľom je totiž dosiahnuť stav, aby mesto E. – žalobca a jeho občania
nemohli užívať svoje nehnuteľnosti spôsobom ako ich nepretržite užívali od roku 1976 do roku 2014,

kedy žalovaní, resp. ich právni predchodcovia vybudovali plot, ktorým zamedzovali vstupu do areálu,
čím znemožnili užívanie priestoru zo strany žalobcu a verejnosti. Žalobca žalovaným vytkol, že ak
majú vedomosť o neoprávnenosti stavieb, mali by súdu uviesť na základe akých skutočností tieto
vedomosti získali (úradné záznamy, listinné doklady, svedkovia z daného obdobia a pod.). Následne
potomsúdtakétoobjektivizovanéskutočnostimoholposúdiťpodľaprincípuvoľnéhohodnoteniadôkazov

a ustáliť, či ide o súdne relevantné dôkazy alebo nie. Žalobca bol toho názoru, že nemožno v súdnom
konaní relevantne argumentovať „určitým vedomosťami“ a žiadať od protistrany, aby tieto skutočnosti
preukazovala.
41. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaných, že mesto E. nemalo a ani nemá príslušné právo, ktoré
by ho oprávňovalo zriadiť na pozemkoch dotknuté stavby. Mesto E. predmetné stavby ani nezriaďovalo

(zriaďoval ich právny predchodca žalobcu MNV E. v roku 1974) a preto mesto E. ani nepotrebuje mať
právo na ich zriadenie.
42.Žalobcapoukázaltiežnato,žeustanovenie§135cObč.zák.vznení,naktorésažalovaníodvolávajú
je platné iba od 01.01.1992, keďže bolo prijaté zákonom č. 509/1991 Zb., ktorý nadobudol účinnosť
01.01.1992. Právne účinky právneho predpisu smerujú však do budúcnosti, ktorá nastala po účinnosti

zákona. Právne účinky takéhoto predpisu teda v žiadnom prípade nemôžu smerovať k stavbe, ktorá bola
zriadená takmer pred 17 rokmi pred účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb., z ktorého žalovaní vo svojej
vzájomnej žalobe vychádzajú. Už z tohto dôvodu žalobca vzájomnú žalobu považoval za irelevantnú.
Naviac odstránenie stavby sa má realizovať na náklady toho, kto neoprávnenú stavbu zriadil. To všaknie je žalobca. Tento ju získal na základe delimitácie a zákonnej sukcesie. Preto petit vzájomnej žaloby
je nesprávny, lebo žiada od súdu, aby rozhodol o povinnosti žalobcu znášať náklady odstránenia stavby,
napriek tomu, že žalobca žiadnu z predmetných stavieb nezriaďoval.

43. Žalobca sa vyjadril aj k otázke oprávnenosti predmetných stavieb, keď uviedol, že v čase výstavby
boli stavby, ako aj pozemky v jednotnom tzv. socialistickom vlastníctve s tým, že budovy boli v správe
MNV E. a pozemky v správe jedného z podnikov Štátnych lesov, ktoré zriadilo v tom čase Ministerstvo
lesného a vodného hospodárstva SSR. Vlastníctvo stavby a pozemku bolo teda rovnaké a rozdielni boli
len správcovia tohto majetku. Nemohlo teda ísť o neoprávnenú stavbu. V roku 1991 bolo vlastníctvo

k predmetným stavbám priamo na základe schváleného zákona o majetku obcí prevedené na mesto
Stupava o čom svedčí napr. Delimitačný protokol z 15.01.1991, ako aj Zoznam nehnuteľností, ktoré
prechádzajú z majetku SR do vlastníctva obce. V týchto dokladoch, v Zozname majetku je pod
poradovým číslom 10 a inventárnym číslom 17 výslovne uvedený názov budovy – stavby „Amfiteáter“,
ktorého obstarávacia cena bola 450 000 Kčs. Týmto stavbám boli aj pridelené súpisné čísla, čo bolo
doložené aj na kataster nehnuteľností, z ktorého vyplýva, že stavba Amfiteátra na pozemku parc. č.

XXX/XX v kat. úz. E. bola postavená v roku 1974 a že stavebníkom bol MNV E., vlastníkom stavby
je mesto Stupava a stavbe bolo pridelené súpisné číslo XXXX. Z dokumentu tiež vyplýva, že stavba
Premietárne na pozemku parc. č. XXX/XX kat. úz. E. bola postavená v roku 1974, že stavebníkom bol
MNV E., vlastníkom stavby je mesto E. a stavbe nebolo pridelené súpisné číslo. Tieto skutočnosti boli
zabezpečené v roku 2009 pri zápise predmetných stavieb do evidencie nehnuteľností.

44. Žalobca poukazoval tiež na to, že priestor využíval výlučne on, resp. jeho právny predchodca
– MNV E. na organizáciu kultúrnych podujatí, keď sa v ňom konalo celkovo 17 ročníkov hudobného
festivalu „E. K.“ (v rokoch 1994 -2011), niekoľko ročníkov hudobného festivalu „Country rock fest“, ako
aj 5 ročníkov festivalu dychovej hudby, všetko organizované mestom Stupava. V priestoroch mestského
amfiteátrasaorganizovaliajrôznekoncertyhudobnýchskupínaindividuálnychinterpretovapoinštalácii

premietacej techniky sa priestor amfiteátra využíval na premietanie filmov pod holým nebom, ako letné
kino. Stavby teda nikdy neboli stavbami neoprávnenými. Boli postavené dávno pred účinnosťou zákona,
ktorý neoprávnenú stavbu v zákone konštituoval, boli postavené štátnymi organizáciami na štátnom
majetku a boli nepretržite takmer 40 rokov využívané na verejnoprospešné účely, až kým žalovaný, resp.
jeho právny predchodca výstavou plotu nezamedzil vstup do areálu, čím znemožnil účinné využívanie

predmetných nehnuteľností.
45. Žalobca väčšinu argumentov uvádzaných žalovanými vo vzájomnej žalobe považoval za zmätočné
a klamlivé, argument o technickom stave stavieb je podľa neho priamou ukážkou cynizmu žalovaných.
Pokiaľ žalovaní vytýkajú mestu E., že stavby sú v zlom technickom stave, neuvádzajú, že to boli práve
oni, ktorí od roku 2014 vytvárali rôzne prekážky vstupu do areálu, znemožňovali účinné nakladanie

smajetkommesta,výsledkomčohojepostupnéznehodnocovaniepredmetnýchstavieb.MestoE.pritom
v minulosti prijala množstvo uznesení mestského zastupiteľstva, ktorých účelom bola ochrana hodnoty
majetku mesta v mestskom amfiteátri a vyčlenilo tiež nemalé finančné prostriedky na záchranu tohto
majetku. A práve z tohto dôvodu mesto E. aj začalo súdne konanie o zriadení vecných bremien. Po
takmer desiatich rokoch súdneho konania je však zrejmé, že dlhodobé poškodzovanie majetkových

záujmov mesta a poškodzovanie verejných záujmov občanov zo strany žalovaných postupne smeruje
k chátraniu majetku mesta v lokalite mestského amfiteátra, pričom túto skutočnosť žalovaní aj cynicky
využívajú. Nejde však o žiadny právny relevantný argument na odstránenie stavby, či prikázanie stavby
do majetku žalovaných a preto takýto argument považuje žalobca za nesprávny, účelový a právne
irelevantný. Žalobca preto žiadal, aby súd vzájomnú žalobu zamietol ako nedôvodnú a vo veci konal.

46. Žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu ešte ďalej doplnili dôvody svojej vzájomnej
žaloby. Uviedli, že v právnej pozícii žalobcov podali súdu dňa 02.12.2022 vzájomnú žalobu o odstránenie
neoprávnených stavieb, v ktorej navrhli, aby konajúci súd uložil žalobcovi povinnosť na svoje náklady
odstrániť Stavbu 1 (stavba so súp. č. XXXX, druh stavby: Budova pre kultúru na verejnú zábavu –
múzeum, knižnica a galéria, popis stavby: amfiteáter, postavenej na pozemku parc. reg. „I.“ parc. č. XXX/

XX), E. X (stavba bez súp. č., druh stavby: Budova pre kultúru na verejnú správu – múzeum, knižnica
a galéria, popis stavby: premietáreň, postavenej na pozemku parc. reg. „I.“ parc. č. XXX/XX) a stavbu
neevidovanú v katastri nehnuteľností, postavenú na pozemku 1 (parc. reg. „I.“ parc. č. XXX/XX, druh
pozemku: lesné pozemky o výmere XXXX m2), ktorou je objekt hľadiska osadený priamo do svahu
(Stavba 3), pozostávajúci z drevených lavíc s operadlami, ktoré sú pripevnené do oceľových konštrukcií,

pričom oceľové spojky sú kotvené do betónových stupňov a základov.
47. Žalovaní sa vyjadrili k argumentom žalobcu týkajúcich sa aplikácie § 135c Obč. zák. v konaní.
Žalobca totiž tvrdí, že uvedené ustanovenie, ktoré bolo do Občianskeho zákonníka zapracované
zákonom č. 509/1991 Zb., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.1992 nemôžu smerovať k stavbe,ktorá bola zriadená takmer 17 rokov pred účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb.. Žalovaní odkázali na
ustanovenie § 868 Obč. zák., prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.1992. Poukázali
na to, že novela Obč. zák. publikovaná ako zákon č. 509/1991 Zb. reflektovala zmeny spoločensko-

ekonomických pomerov a vzťahov v spoločnosti vyvolaných rokom 1989, ktoré sa nevyhnutne museli
zobraziť aj v súkromnoprávnom zákonodarstve. Obsahom intemporálnej normy vyjadrenej ustanovení §
868Obč.zák.jeprejavnepravejspätnejúčinnostiustanoveníprijatýchzákonomč.509/1991Zb..Právne
normy obsiahnuté v predmetnej novele Obč. zák. tak regulujú právne vzťahy i do budúcna, s dodržaním
princípu ochrany nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní, tak že vznik právnych vzťahov a nároky

z nich vyplývajúce z pred 01.01.1992 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31.12.1991. Je preto
zrejmé, že právne vzťahy vzniknuté z neoprávnenej stavby sa spravujú režimom upraveným v norme
§ 135c Obč. zák. a to i v prípade, ak neoprávnená stavba vznikla pred 01.01.1992. Jedná sa pritom
o právny názor, ktorý bol judikovaný rozhodnutiami vyšších súdnych autorít.
48. Žalovaní poukazovali na rozsudok NS ČR, sp. zn. 31Cdo606/2004, R23/2006, v ktorom veľký senát
občianskoprávneho kolégia NS ČR uviedol: „Ak bolo zariadenie stavby tzv. „socialistickou organizáciou“

na cudzom pozemku po 01.04.1964 neoprávnené, je potrebné vykonať jej vyporiadanie podľa § 135c
Obč. zák. aj keď išlo o stavbu zriadenú pred 01.01.1992“.
49. Ďalej žalovaní poukázali na nález ÚS ČR I. ÚS187/2003. Podstatou rozhodnutia je tá skutočnosť,
že ÚS urobil záver, že zatiaľ čo vznik vzťahu z neoprávnenej stavby je nutné posúdiť podľa právnej
úpravy, ktorá tu bola v dobe vzniku stavby, spôsob vyporiadania medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom

neoprávnenej stavby sa musí riadiť právnou úpravou, ktorá je tu v dobe rozhodovania súdu. Podľa
názoru ÚS ČR iba tento výklad prechodného ustanovenia § 868 Obč. zák. po novele č. 509/1991 Zb.
vedie k poskytnutiu ochrany ústavným právam sťažovateľa, to znamená k ochrane jeho vlastníckeho
práva podľa čl. 11, aj k poskytnutiu práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny.
50. Je teda zrejmé, že právne vzťahy medzi žalobcom a žalovanými vyplývajúce z neoprávnených

stavieb sa riadia ust. § 135c Obč. zák., aj i keď boli neoprávnené stavby vo vlastníctve žalobcu zriadené
v roku 1974, tj. pred účinnosťou novely, ktorá nastala 01.01.1992.
51. Žalovaní nesúhlasili s názorom žalobcu o nedostatku jeho pasívnej legitimácie v spore
o vzájomnej žalobe, nakoľko skutočnosť, že žalobca nebol zriaďovateľom stavieb, resp. stavebníkom,
je v posudzovanom prípade irelevantná, keď pasívne legitimovaným v spore podľa § 135c 0bč. Zák. je

vlastník neoprávnenej stavby. Podstatnou skutočnosťou v spore je zistenie, či sa v prípade stavieb jedná
o stavby neoprávnené. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je pritom konaním, kde z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu, a kde súd nie viazaný
žalobným návrhom strán sporu. Ak však ide o neoprávnenú stavbu, súd nemôže zamietnuť žalobu o jej
odstránení. Súd v takom prípade má pristúpiť k vysporiadaniu vzťahov z neoprávnenej stavby jedným

zo spôsobov podľa § 135c Obč. zák.. Vzájomná žaloba žalovaných tak správne smeruje voči žalobcovi
ako vlastníkovi stavieb, ktoré možno dôvodne považovať za stavby neoprávnené. Žalobca ako vlastník
neoprávnených stavieb je v spore pasívne vecne legitimovaný a to aj za situácie, že neoprávnené
stavby nerealizoval ako stavebník ale nadobudol ich na základe ním tvrdenej zákonnej sukcesie
delimitáciou. Žalovaní ako vlastníci pozemkov sú aktívne legitimovanými subjektami na podanie žaloby

na vyporiadanie neoprávnenej stavby.
52. Žalovaní sa odvolávali aj na závery uznesenia odvolacieho súdu, ktorý konštatoval, že žalobca
nepreukázal oprávnenosť stavby a povolenie na ich výstavbu v konaní nepredložil. Pokiaľ sa žalobca
odvolával na dôkazy, a to Delimitačný protokol zo dňa 15.11.1991, Zoznam nehnuteľností a Oznámenie
o udelení súpisného čísla k Stavbe 1 vyplýva z nich len skutočnosť, že z majetku SR na obec E. v zmysle

zák. č. 138/1991 Zb. prešlo vlastnícke právo k určitým nehnuteľnostiam a údajne vrátane aj Stavby 1
označenej ako „Amfiteáter“. Žalovaní poukázali na to, že predmetná nehnuteľnosť nie je nijako inak
v predložených dokumentoch špecifikovaná a nemožno tak bez ďalšieho vyvodiť, že sa jedná práve
oStavbu1.Akbytoajtakbolo,sčímsavšakžalovanínestotožňujú,jednásavýlučnelenoStavbu1anie
o ostatné stavby. Žalobca dôkazmi, ktoré predložil, nepreukázal existenciu právneho titulu k zriadeniu

stavieb, tak ako to mal na mysli aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení. Poukazovanie žalobcu
na dlhoročné využívanie Stavieb na verejnoprospešné účely, je vo vzťahu k posudzovaniu oprávnenosti
staviebnepodstatná.Nažalobcomprezentovanýúčelstavbyuždlhérokyneslúžia,súvzlomtechnickom
stave a od roku 2013 sa nijaké festivaly, koncerty, či iné podujatia v rámci týchto stavieb neorganizujú.
53. Žalobca nepreukázal právny titul a ani jeho právneho predchodcu k zriadeniu Stavieb na pozemkoch

a je preto potrebné dospieť k záveru, že Stavby sú neoprávnené a na ich vysporiadanie sa aplikuje ust.
§ 135c Obč. zák..
54. Žalovaní sa vo svojom písomnom podaní vyjadrovali ďalej aj k technickému stavu stavieb. V konaní
predložili stavebno-technický prieskum Amfiteátra na ul. M. T. E., vypracovaný C. T. J., autorizovanýminžinierom pre statiku stavieb. Z posudku jednoznačne vyplýva, že stavby sú v zlom technickom,
až havarijnom stave, vykazujú významné a rozsiahle poruchy, ktoré je nutné bezodkladne sanovať.
Z posudku plynie záver, že „rekonštrukcia objektov je nehospodárna a niektoré stavby sú nebezpečné.

Vzhľadom na zníženú pevnosť nosných konštrukcií objektov, niektoré stavby môžu ohroziť zdravie
a život ľudí, preto odporúčam ich v čo najkratšom čase zbúrať“.
55. Žalovaní sa vyjadrili aj k tej skutočnosti, že ani oni ani ich právny predchodca ako vlastníci pozemkov
nevybudovali okolo areálu žiaden plot. Oplotenie bolo vybudované už pred nadobudnutím vlastníckeho
práva k dotknutým pozemkom zo strany právneho predchodcu žalovaných. Teda aj pán G. H. nadobudol

dotknuté pozemky už s vybudovaným oplotením. Žalovaní teda a ani ich právny predchodca nevytvárali
prekážky vstupu žalobcu na pozemok, tak ako to žalobca tvrdí.
56. K argumentom žalobcu, že prijímal rozhodnutia smerujúce k údržbe jeho nehnuteľností v areáli
amfiteátru žalovaní uviedli, že ak aj takéto rozhodnutia boli prijímané, smerovali dovnútra žalobcu
a nie navonok. Zo strany žalobcu doposiaľ žalovaní neevidujú žiaden riadny právne relevantný krok
smerujúci navonok, ktorým by sa pokúsili zmeniť stav stavieb. Žalovaní považovali havarijný stav

stavieb za následok dlhodobej nečinnosti žalobcu. A ak by aj v tomto čase žalobca niečo vykonal, je
to bezpredmetné poukazujúc na závery posudku, podľa ktorého je rekonštrukcia stavieb nehospodárna
a dokonca až nebezpečná. Pokiaľ stavby slúžili v minulosti k určitému verejnému účelu, k dnešnému dňu
vzhľadom k ich aktuálnemu stavu nijakému verejnoprospešnému účelu už neslúžia a ani už nemôžu,
nakoľko stavby je nutné zbúrať.

57. Žalobca odôvodňoval svoju vzájomnú žalobu ust. § 135c Obč. zák., ktoré upravuje osobitný typ
vlastníckych žalôb, ktoré sú špeciálne k všeobecným vlastníckym žalobám upraveným v § 126 Obč.
zák.. Žalovaní dôvodili tým, že pri rozhodovaní podľa § 135c ods. 1 Obč. zák. sa má postupovať tak, že
súd má vždy najprv skúmať, či je možné odstránenie stavby, následne prikázanie stavby do vlastníctva
vlastníka pozemku a nakoniec iné možnosti vyporiadania. Jedná sa o tzv. „preferenčnú postupnosť“.

58. V prejednávanej veci pritom je zrejmé, že v prípade stavieb vo vlastníctve žalobcu sa jedná
o neoprávnené stavby tak, ako predpokladá ust. § 135c Obč. zák.. V prípade takéhoto konania ide
o konanie, v ktorom vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi a konajúci súd nie
je v tomto konaní viazaný návrhom, nemôže však takýto žalobný návrh zamietnuť a musí pristúpiť
k vyporiadaniu vzťahov aplikujúc preferenčnú postupnosť podľa ust. § 135c Obč. zák.. Žalovaní odkázali

na závery rozsudkov NS ČR sp. zn. 22Cdo4082/2013, sp. zn. 22Cdo1241/2010.
59. Z hľadiska postupnosti predpokladanej ust. § 135c Obč. zák. v konaní o vyporiadanie neoprávnenej
stavby, ako prvé prichádza do úvahy rozhodnutie súdu odstránením stavby, a to na náklady vlastníka
stavby. Až potom prichádzajú do úvahy ďalšie možnosti.
60. Žalovaní uvádzali, že v prípade stavieb je opodstatnené ich odstránenie poukazujúc na ich havarijný

stav a skutočnosť, že dlhodobo neplnia svoj účel a ani svoj účel už plniť nemôžu. Tiež poukázali na
to, že pôvodne vybudovaný amfiteáter sa nachádza na kraji mesta Stupava, v lese, kedy v tom čase
vblízkostiamfiteátranebolatátooblasťzastavaná.Sodstupomdlhšiehočasovéhoobdobiasapodstatne
rozšírila zastavanosť mesta Stupava i do okolia areálu amfiteátra (Pri L.) a aktuálne sa v blízkom okolí
nachádza obytná zóna s množstvom rodinných domov. Podujatiami realizovanými v areáli amfiteátra by

tak v aktuálnom čase dochádzalo k nežiaducemu narúšaniu pokojného rodinného bývania obyvateľov
týchto domov.
61. Žalovaní súhlasili tiež s tým, ak by súd dospel k záveru, že nie je účelné odstrániť stavby, súhlasia
s tým, aby stavby konajúci súd prikázal do ich vlastníctva v súlade s ust. § 135c ods. 2 Obč. zák.. Za
konkrétnych skutkových okolností podľa názoru žalovaných súd nemôže pristúpiť k inému vyporiadaniu

vzťahov medzi nimi a žalobcom, tj. aplikovať ust. § 135c ods. 3 Obč. zák..
62. Žalovaní sa tiež vyjadrili k pôvodnej žalobe. Poukázali na uznesenie odvolacieho súdu, ktorý v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nedošlo k vydržaniu práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu. Je teda zrejmé, že žaloba žalobcu v časti, ktorou žiada určenie vecného bremena titulom
vydržania je nedôvodná.

63. Ďalej žalovaní uviedli, že súd musí rozhodovať podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p.. A teda musí vziať
nazreteľaktuálnezistenýskutkovýstav.Ztohtojezrejmé,žezriadenievecnéhobremenaspočívajúceho
v prístupe k stavbám, ktoré sú v havarijnom stave, resp. v stave na zbúranie, je neopodstatnené a malo
by za následok len nedôvodné obmedzovanie vlastníckych práv žalovaných.
64. Žalovaní ďalej argumentovali tým, že súd nemá povinnosť vždy zriadiť vecné bremeno podľa §

151o ods. 3 Obč. zák. a nemusí tak urobiť, a to najmä v prípade, ak by zriadenie vecného bremena
malo za následok také obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu
vlastníckeho práva vlastníka stavby a ktoré je možné označiť ako výkon práva v rozpore s dobrýmimravmi. Žalovaní uviedli, že zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práv vlastníkov
pozemku.
65. Pokiaľ teda stavby, ku ktorým žiada žalobca zriadenie vecného bremena, sú stavbami, ktoré už

nemôžu plniť svoju funkciu, ohrozujú život a zdravie, je nutné ich zbúrať. Bolo by v rozpore so zásadou
proporcionality, aby k nim bolo zriadené vecné bremeno, ktoré jednoznačne neproporčne obmedzí
vlastnícke právo vlastníkov pozemkov – žalovaných. Navyše sa jedná o neoprávnené stavby, ktoré
sú umiestnené na pozemkov vo vlastníctve žalovaných a to bez akéhokoľvek právneho titulu, resp.
užívacieho práva k týmto pozemkom, na ktorých sú umiestnené.

66. Žalovaní poukázali tiež na závery rozsudku NS ČR sp. zn. 22Cdo576/2009, podľa ktorého:
„Okolnosť, že zriadenia práva cesty sa domáha vlastník nepovolenej stavby, ktorý si k nej nezabezpečil
prístup, je v zásade dôvodom, pre ktorý by súd vecné bremeno cesty zriadiť nemal“.
67. Záverom žalovaní poukázali na neaktuálnosť znaleckého posudku č. XX/XXXX, vypracovaného
znalcom Ing. Ivanom Dobiášom vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty jednorazovej odplaty za
zriadenie vecného bremena na parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX kat. úz. E..

68. Žalobca vo svojom záverečnom vyjadrení poukázal na to, že predmetom konania je zriadenie
vecných bremien k nehnuteľnostiam, stavbám, ktoré vlastní. Využíval tieto nehnuteľnosti bez
akýchkoľvek obmedzení až do cca. roku 2014. Žalobca poukázal na delimitačné protokoly o tom, že
vlastníctvo stavieb prešlo na žalobcu. V minulosti boli stavby vo vlastníctve MNV E.. Pozemky boli vo
vlastníctve Československého štátu, v správe Štátnych lesov. Žalobca desaťročia užíval predmetné

nehnuteľnosti. Po zmene vlastníctva pozemkov žalovaní nepopierali dôvodnosť zriadenia vecných
bremien. Prvostupňový súd aj zriadil vecné bremená týkajúce sa rozsahu cca. 300 m2, čo malo slúžiť
k tomu, aby žalobca mal možnosť prístupu k svojim budovám. Takto zriadený rozsah vecných bremien
bol podľa žalobcu neprimeraný, nedostatočný. Preto dal vypracovať nový GP na novú úpravu, na nový
rozsah potrebných vecných bremien. Jedná sa o Q. O. XX/XXXX, v zmysle ktorého žalobca žiadal

v konaní rozhodnúť. Žalobca bol toho názoru, že takýto zásah do vlastníckych práv žalovaných, ktorý
vlastnia rozlohu spolu cca. XXXX m2 a žalobca chce zriadiť vecné bremeno v rozsahu cca. 1150 m2
nie je neprimeraný.
69. Žalobca nesúhlasil so vzájomným návrhom žalovaných. Nesúhlasil s argumentáciou, že v prípade
stavieb v jeho vlastníctve sa jedná o neoprávnené stavby, poukázal na inštitút neoprávnenej stavby,

ktorý bol začlenený do právneho poriadku až od roku 1992. Nie je teda možné podľa žalobcu spätne
v konkrétnej veci, že by malo ísť o neoprávnené stavby. Žalobca nesúhlasil ani s argumentom
žalovaných, ktorý poukazovali na stav stavieb, ktorý samozrejme je žalobcovi známy. Uvedomuje si, že
je potrebné do týchto stavieb investovať. Žalobca však musí preukázať svoje vlastníctvo a tiež efektívny
prístup. Doteraz súdom zriadený rozsah vecného bremena bol nedostatočný. Žalobca uviedol tiež, že

si uvedomuje, že areál, ktorý slúžil v minulosti ako amfiteáter a letné kino je možné využívať už iba na
menšie podujatia.
70. Za nesporné skutkové tvrdenia súd považoval nasledovné: žalobca je vlastníkom nehnuteľností,
stavby so súp. č. XXXX, druh stavby: Budova pre kultúru a verejnú zábavu (múzeum, knižnica a galéria),
popis stavby: amfiteáter postavený na pozemku parc. č. XXX/XX a vlastníkom nehnuteľností, stavby bez

súp. č., druh stavby: Budova pre kultúru a verejnú zábavu (múzeum, knižnica a galéria), popis stavby:
premietáreň postavenej na pozemku parc. č. XXX/XX, nachádzajúce sa v okrese B., obci E., kat. úz.
E., zapísané na LV č. XXXX Okresného úradu B., katastrálny odbor. Žalovaní sú vlastníkmi pozemkov
parc. č. XXX/XX o výmere XXXX m2 a XXX/XX o výmere XX XXX m2, druh pozemku: lesné pozemky.
Jedná sa o oplotený areál „Amfiteátru L.“ T. E.. Ide o letné prírodné kino so zázemím osadené v doline

nad mestom E.. Areál pozostáva z hľadiska pre divákov, premietacieho domčeka, baru a sociálnych
zariadení. Prístup do letného kina je z Karpatskej ulice. Areál v minulosti slúžil ako letné kino a amfiteáter,
na ktorom sa uskutočňovali rôzne kultúrne podujatia.
71. Ohľadom sporných skutkových tvrdení súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a ďalšími vyššie
uvedenými dôkazmi. Zistil, že nie je možné vyhovieť návrhu žalobcu na vydržanie požadovaných

práv zodpovedajúcich vecnému bremenu v prospech vlastníka stavieb. Žalobca totiž nepredložil
súdu žiadne dôkazy svedčiace o jeho dobromyseľnosti počas vykonávania práva. Naopak sám
žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 07.02.2018 uviedol, že vedel o tom, že pozemky, na ktorých
stavba stojí sú vo vlastníctve Lesy SR, š.p.. Jednou z kumulatívnych podmienok na určenie, že
vecné bremeno bolo vydržané je dobromyseľnosť držby. Žalobca však nepredložil dôkazy o tom,

že vstup na tieto nehnuteľnosti, právo prechodu cez susediace lesné pozemky a právo organizovať
kultúrne podujatia vykonával dobromyseľne. Tvrdil len, že mu v týchto právach nikto nebránil od
roku 1975, kedy začal s výstavbou amfiteátra až do roku 2014 a že bolo zrejmé, že žalobca
má zabezpečený bezproblémový vstup na tieto nehnuteľnosti. Túto skutočnosť žalobca však nijakoneosvedčil. Predpokladom dobromyseľnosti potrebnej na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu – práva prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok, je presvedčenie osoby, ktorá cez
pozemok prechádza, že tým pre seba ako vlastníka susediaceho pozemku toto právo zodpovedajúce

vecnému bremenu vykonáva právom (oprávnene drží). V takom prípade pôjde o nadobudnutie práva
zodpovedajúce vecnému bremenu výkonom práva, tj. vydržaním (Ro NS SR, sp. zn. 5Cdo39/1999).
Žalobca
72. Žalobca od okamihu výstavby stavieb situáciu s ich umiestnením a prístupom k nim neriešil
s pôvodným vlastníkom, ani so súčasnými vlastníkmi. Nenavrhoval žiadny právny režim, ktorý by mu

zabezpečovaloprávocestyaúdržbystaviebzpozemkovvovlastníctvežalovaných.Právocestynemôže
slúžiť na iný účel, než na ktorý je určený zákonom, tj. na nevyhnutný prístup k stavbe.
73. Podľa § 151o ods. 1 Obč. zák., vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu
v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom
práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho

vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
74. Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
75. Súd už vo svojom rozsudku zo dňa 06.09.2018 zdôvodnil prečo bolo treba zamietnuť žalobu
v časti o určenie existencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúcemu v práve cesty

vydržaním. V tejto časti sa odvolací súd s argumentáciou prvého stupňa stotožnil.
76. Žalovaní v priebehu konania podali návrh, ktorým žiadajú, aby súd uložil žalobcovi povinnosť na
svoje náklady odstrániť vyššie označené stavby.
77. Podľa § 135c ods. 1 Obč. zák., ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo,
môže súd na návrh vlastníka pozemku, rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu

zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).
78.Podľa§135cods.2Obč.zák.,pokiaľbyodstráneniestavbyneboloúčelné,prikážejusúdzanáhradu
do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
79.Podľa§135cods.3Obč.zák.,súdmôžeusporiadaťpomerymedzivlastníkompozemkuavlastníkom
stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné.

80. Podľa § 868 Obč. zák., pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj
právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 01.01.1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
81. Podľa § 217 ods. 1 C.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia
o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

82. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca (jeho právny predchodca – MNV E.) zriadil na
pozemkoch iného vlastníka (Československý štát) stavby. Žalobca tvrdí, že mal právo na zriadenie
takýchto stavieb, keďže v tom čase pozemky, na ktorých boli stavby zriadené boli vo vlastníctve štátu.
V tom čase už platil stavebný zákon č. 50/1976 Zb.. Tento právny predpis podrobne upravoval postup
pri povoľovaní stavieb, kolaudácii stavieb a podobne. Žalobca tvrdí, že určite v prípade nim vlastneným

stavieb sa postupovalo už podľa vtedy platného stavebného zákona. Túto skutočnosť žalobca žiadnym
spôsobom však nepreukázal. Napriek tomu, že stavby mali byť postavené v rokoch 1974 – 1976
(pravdepodobne), k ich zápisu do katastra nehnuteľností došlo až v roku 2009 (teda po cca. 35 rokoch),
keď žalobca oznámil katastrálnemu úradu skutočnosť, že existuje stavba „amfiteáter“ na pozemku parc.
č. XXXX/XX v kat. úz. E., postavená v roku XXXX, stavebník MNV E., vlastník stavby mesto E., H. X/

XX, E. a stavbe bolo udelené súpisné číslo XXXX. Ďalej bolo katastrálnemu úradu oznámené, že stavba
„premietáreň“ na parc. č. XXX/XX v kat. úz. E. bola postavená v roku XXXX, stavebník MNV E., vlastník
stavby mesto E., H. X/XX, E. a stavbe nebolo udelené súpisné číslo. Žalobca žiadal o zápis vlastníctva
v zmysle § 46 ods. 2 zák. č. 162/1995 Zb.. Na základe toho boli stavby žalobcu zapísané na LV č. XXXX
pre kat. úz. E.. Žalovaní sú vlastníkmi pozemkov parc. č. XXX/XX N. XXX/XX, na ktorých sú postavené

stavby žalobcu.
83. Podľa názoru súdu stavby vo vlastníctve žalobcu nie je možno považovať za iné ako neoprávnené
stavby, keďže boli postavené na cudzom pozemku, bez toho aby žalobcovi svedčil právny titul
umožňujúci zriadiť takéto stavby na cudzom pozemku.
84. Vzhľadom na vyššie citované ust. § 868 Obč. zák. právne normy obsiahnuté v novele Obč.

zák. (zák. č. 509/1991 Zb.) regulujú právne vzťahy i do budúcna, s dodržaním princípu ochrany
nadobudnutých práv a legitímnych očakávaní. Podľa názoru súdu je nesporné, že právne vzťahy
vzniknuté z neoprávnenej stavby sa spravujú režimom upraveným v norme § 135c Obč. zák. a to
i v prípade, ak neoprávnená stavba vznikla pred 01.01.1992. Ak by malo ísť o oprávnenú stavbu muselby žalobca preukázať, že sa jedná o takéto stavby a to napr. vydaným stavebným povolením alebo
kolaudačným rozhodnutím alebo iným relevantným dokladom. Žalobca žiadny takýto dôkaz nepredložil.
Treba prisvedčiť názoru žalovaných, že v takomto prípade dôkazná povinnosť prechádza na žalobcu.

Nie je možné žiadať od žalovaných, aby oni preukazovali oprávnenosť alebo neoprávnenosť stavieb na
svojich pozemkoch. Tiež nemožno súhlasiť s názorom žalobcu o nedostatku jeho pasívnej legitimácie
v spore o vzájomnej žalobe. Žalobca síce nebol zriaďovateľom stavieb, resp. stavebníkom, čo je však
v posudzovanom prípade irelevantné, keď pasívne legitimovaný v spore podľa § 135c Obč. zák. je
vlastník neoprávnenej stavby. Žalobca je pri tom jednou z inštitúcií štátu zriadenou zákonom. Žalovaní

sú fyzické osoby. Žalobca nepreukázal právny titul k zriadeniu stavieb na pozemkoch. Je preto potrebné
konštatovať, že stavby sú neoprávnené a je preto potrebné na nich aplikovať vyššie cit. ust. § 135c
Obč. zák..
85. Už v čase rozhodovania súdu prvého stupňa v roku 2018 bolo predložené statické posúdenie
spoločnosťou STAMAG, s.r.o., ktoré odporúčalo vlastníkovi stavieb stavby v čo najkratšom čase
uzavrieť, prípadne ich zbúrať. Aj posudok statika C. B. O. P. poukázal na zlý technický stav stavieb. Už

vtedy bol stav taký, že stavby amfiteátra a stavby premietárne nespĺňali základné technické a statické
kritéria a pohyb v ich blízkosti bol životu nebezpečný. Žalovaní v konaní predložili stavebno-technický
prieskum amfiteátra v Stupave, vypracovaný C. T. J., autorizovaný inžinierom pre statiku stavieb.
Z tohto posudku vyplýva, že stavby sú v zlom technickom stave, až v havarijnom, vykazujú významné
a rozsiahle poruchy, ktoré je nutné bezodkladne sanovať. Znalec konštatoval, že rekonštrukcia objektov

je nehospodárna a niektoré stavby sú nebezpečné. Vzhľadom na zníženú pevnosť nosných konštrukcií
objektovniektoréstavbymôžuohroziťzdravieaživotľudí,pretoznalecodporúčalstavbyvčonajkratšom
čase zbúrať.
86. Pri rozhodovaní súdu o odstránení stavby podľa § 135c Obč. zák. je potrebné skúmať, či je možné
odstránenie stavby a až následne prikázanie stavby do vlastníctva pozemku a iné možnosti.

87. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že stavby vo vlastníctve žalobcu sú stavbami
neoprávnenými tak ako to predpokladá ust. § 135c Obč. zák.. Žalobca tvrdí, že jedná sa o oprávnené
stavby, ktoré nadobudol zo zákona, na základe zákona č. 138/1991 Zb.. Žalobca v tomto smere predložil
delimitačný protokol o prevode majetku MNV E. na mesto E. zo dňa 15.01.1991 uzavretý podľa §
347 hospodárskeho zákonníka a podľa § 11 vyhlášky č. 119/1998. Žalobca uvádza, že v zozname

majetku je pod por. č. 10 a inventárnym č. 17 výslovne uvedený Amfiteáter, ktorého obstarávacia cena
bola 450 000 Kčs. Samotný delimitačný protokol predpokladá uzavretie pravdepodobne hospodárskych
zmlúv o prevode majetku obce. Takýto doklad už predložený nebol. Podľa názoru súdu z označenia
„Amfiteáter“ v delimitačnom protokole (v zozname nehnuteľností, ktoré prechádzajú z majetku SR
do vlastníctva obce) nie je možno vyvodiť, že stavby uvádzané pod spoločným pojmom „Amfiteáter“

sú stavby, ktoré boli postavené legálne, v súlade so stavebným zákonom. Už vôbec sa nedá zistiť
o aké konkrétne nehnuteľnosti ide. V zozname nehnuteľností sa nenachádza žiadne parc. číslo takejto
nehnuteľnosti a ani výmera (na rozdiel od iných stavieb). Nie je preto možné z dokladov predložených
žalobcom špecifikovať či sa jedná o Stavbu 1, prípadne o iné stavby. Stavby vo vlastníctve žalobcu
sú nesporne umiestnené na pozemkoch vo vlastníctve žalovaných. Žalobca k užívaniu pozemkov, na

ktorých sa stavby v jeho vlastníctve nachádzajú, nemá žiaden právny titul.
88. Súd je toho názoru, že sú splnené podmienky pre vyhovenie žalobného návrhu žalovaných.
V prípade stavieb je podľa názoru opodstatnené ich odstránenie, keďže je preukázané, že stavby sú
v havarijnom stave a dlhodobo neplnia svoj účel a už ani nemôžu takémuto účelu slúžiť. Súdu je
z obhliadky známe, že areál amfiteátra sa nachádza v svahovitej časti mesta Stupava. Prístup je po

miestnej komunikácii (Karpatská ulica). V bezprostrednej blízkosti bývalého amfiteátra sa nachádza
intenzívna zástavba rodinných domov. Žalobca argumentoval tým, že pri rozhodnutí súdu treba zobrať
do úvahy záujem obyvateľov mesta Stupava a nie záujem vlastníkov nehnuteľností. Podľa názoru súdu
sa jedná možno o záujem „imaginárnych“ občanov mesta, ktorý by možno prišli aj skutočne na niektoré
kultúrne podujatie organizované v priestoroch amfiteátra. Keďže sa však jedná o lokalitu vo svahu, je

veľký predpoklad, že ľudia by sa tam chceli dopraviť motorovými vozidlami, prípadne takýto spôsob
dopravy by volili ďalší, ktorí bývajú vo väčšej vzdialenosti. Komunikácia ani okolité územie vôbec nie je
uspôsobené na parkovanie, čo len trocha väčšieho množstva motorových vozidiel. Na druhej strane sú
reálni občania mesta E., ktorí bývajú v bezprostrednej blízkosti amfiteátra a je otázne, či je v ich záujme
organizovať hudobnú produkciu alebo inú kultúrnu činnosť v tomto priestore.

89. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd žalobu žalobcu zamietol a vyhovel vzájomnej
žalobe žalovaných a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
90. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.91. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
92. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.. Vo veci bolo rozhodnuté

tak, že úspech mali žalovaní, preto im patrí právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).