Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. jún 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6S/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100156
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100156.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča (sudcu spravodajcu)

a členov senátu JUDr. Andrey Darákovej a Mgr. Romana Dieho, v právnej veci žalobkyne: A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E. F., právne zastúpenej: Advokátska kancelária
Consiliaris, s. r. o., so sídlom Ružová dolina 8, Bratislava, IČO: 47 248 301, proti žalovanému: Úrad
pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, Bratislava,
IČO: 54 669 464, za účasti: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, Bratislava, IČO:
31 364 501, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 01982/2023-5.2 9240/2023/KAV zo
dňa 13.12.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania voči

neúspešnej žalobkyni n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Slovenská republika, konajúca prostredníctvom spoločnosti Železnice Slovenskej republiky ako
vyvlastniteľ (ďalej aj vyvlastniteľ alebo ďalší účastník) doručila na Okresný úrad Prešov, odbor výstavby
a bytovej politiky (ďalej aj správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán) dňa
23.09.2022 návrh č. NV-002-A.1-SS-46-KZ/2022 zo dňa 14.09.2022 (ďalej aj návrh) na trvalý prechod
vlastníckeho práva vyvlastnením k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území (ďalej aj
k. ú.) Spišská Sobota, pre účel stavby "Modernizácia železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Poprad
- Tatry (mimo) - Krompachy" č. stavby A06099 (ďalej aj Stavba). Správny orgán prvého stupňa o návrhu

na vyvlastnenie rozhodol rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2023/5363-055 zo dňa 06.10.2023 (ďalej aj
prvostupňové správne rozhodnutie) tak, že:

- výrokom I. vyvlastnil vlastnícke právo vo verejnom záujme v prospech vyvlastniteľa nehnuteľnosti v k.
ú. Spišská Sobota, vytvorené na základe geometrického plánu č. GDZV-50-17/2021 zo dňa 01.02.2022,
vypracovaným spoločnosťou GEODETICCA, s.r.o., IČO: 36 572 161, úradne overeným Okresným
úradom Poprad, katastrálny odbor dňa 09.03.2022, pod č. G1-161/2022 (ďalej aj geometrický plán),

v nasledujúcom rozsahu:
o diel č. 14 (novovytvorená parcela reg. „C“ parc. č. XXXX/X – Trvalý trávnatý porast o výmere 25 m2 ),
ktorý vznikol odčlenením na základe geometrického plánu z pôvodnej parcely reg. „E“ parc. č. XXXX/X
o celkovej výmere 42 m2 , druh pozemku: Orná pôda, v k. ú. Spišská Sobota, zapísaný na LV č. XXXX,vo výlučnom vlastníctve žalobkyne (LV č. XXXX, časť B: Vlastníci a iné oprávnené osoby, por. č. 1), v
podiele 1/1,
o diel č. 15 (novovytvorená parcela reg. „C“ parc. č. XXXX/X – Orná pôda o výmere 34 m2 ), ktorý

vznikol odčlenením na základe geometrického plánu z pôvodnej parcely reg. „E“ parc. č. XXXX/X o
celkovej výmere 7 955 m2 , druh pozemku: Orná pôda, v k. ú. Spišská Sobota, zapísaný na LV č. XXXX,
vo výlučnom vlastníctve žalobkyne (LV č. XXXX, časť B: Vlastníci a iné oprávnené osoby, por. č. 1), v
podiele 1/1.

- výrokom II. určil finančnú náhradu za vyvlastnenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným
v návrhu celkovo vo výške 4083, 98 Eur podľa ustanovenia § 4 ods. 3 a § 13 ods. 3 písm. a) zákona
č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k
nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon o vyvlastňovaní alebo zákon č. 282/2015
Z. z. ) na základe znaleckého posudku č. 57/2022 zo dňa 01.05.2022, vypracovaného podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty

majetku (ďalej aj Vyhláška) Ing. Adriánom Bukovcom, znalcom z odboru stavebníctva, odvetvie odhad
hodnoty nehnuteľností, ev. č.: 914 484 (ďalej aj znalecký posudok č. 57/2022).

2. Prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí zároveň vo výroku I. rozhodol o námietkach žalobkyne
podľa § 13 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastnení tak, že námietku č. 1 v ktorej žalobkyňa namietala rozsah

vyvlastnenieapožadovalarozšíriťvyvlastnenieajozostávajúcučasťpozemkuzamietol.Taktiežsprávny
orgán prvého stupňa zamietol aj námietku č. 2, ktorou žalobkyňa namietala, že vyvlastniteľ nepreukázal
existenciu právoplatného územného rozhodnutia k predmetným pozemkom.

3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 01982/2023-5.2 9240/2023/KAV zo dňa 13.12.2023 (ďalej aj napadnuté
rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie) tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že správny orgán prvého stupňa pri
skúmaní preukázania verejného záujmu na vyvlastnení vlastníckych práv dotknutých nehnuteľností ako
podklad zohľadnil skutočnosť, že na uvedenú Stavbu bolo stavebným úradom- mestom Spišská Nová
Ves vydané územné rozhodnutie o umiestnení stavby č. 20-2306/2007-Fe zo dňa 14.11.2007, ktorého
platnosť bola predĺžená rozhodnutiami mesta Spišská Nová Ves do 02.01.2023 (ďalej aj Územné

rozhodnutie), čím bol vo vyvlastňovacom konaní preukázaný súlad s cieľmi a zámermi územného
plánovania podľa § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní. Na časť stavby v rozsahu stavebného objektu SO
12-35-12 a SO 12-35-12.1 bola dňa 14.09.2022 podaná žiadosť o vydanie stavebného povolenia, čím
rozhodnutie o umiestnení stavby v zmysle § 40 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (ďalej aj Stavebný zákon) nestratilo platnosť. Prvostupňový správny orgán podľa

žalovaného postupoval v súlade so zákonom, keď v danom prípade skúmal existenciu verejného
záujmu vo vzťahu k § 11 ods. 1 zákona o dráhach. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade, ak bolo
Územné rozhodnutie vydané na konkrétnu stavbu, ktorá bola umiestnená v určitej objektovej skladbe
a počas jeho platnosti bola na túto stavbu, resp. niektorý zo stavebných objektov, ktoré sú predmetom
územného rozhodnutia podaná žiadosť o stavebné povolenie, v zmysle § 40 ods. 1 Stavebného

zákona územné rozhodnutie nemohlo stratiť platnosť. Táto podmienka bola podľa žalovaného splnená,
čo vyplýva aj z podkladov, ktoré sú súčasťou predloženého spisového materiálu. Žalovaný mal za
to, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj Správny poriadok). Zároveň konštatoval, že z podkladov
nachádzajúcich sa v predloženom spisovom materiáli jednoznačne vyplýva, že prvostupňový správny

orgánvovyvlastňovacomkonanídostatočnýmspôsobomzabezpečilprávavšetkýchúčastníkovkonania
(a to aj aplikáciou ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku) a dal im možnosť vyjadriť sa ku
všetkým podkladom pre rozhodnutie. K námietke žalobkyne, že v prípade okružnej križovatky, ktorá
má zasahovať aj do jej pozemkov nie je preukázané, či existuje verejný záujem na vyvlastnení na
navrhovaný účel, žalovaný uviedol, že žalobkyňa túto námietku uplatnila aj vo vyvlastňovacom konaní,

pričom správny orgán prvého stupňa sa so vznesenou námietkou náležitým a relevantným spôsobom
vysporiadal a jej vyhodnotenie kvalifikovaným spôsobom odôvodnil, pričom s odôvodnením námietky sa
žalovaný v celom rozsahu stotožnil a námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú.5. K námietke týkajúcej sa rozsahu vyvlastnenia, ako aj nemožnosti užívať zostávajúce časti pozemkov,
žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán túto námietku vyhodnotil na základe správnej

právnej úvahy a v súlade so zákonom, nakoľko v predmetnej veci nie sú dané podmienky, pre
ktoré by prvostupňový správny orgán mohol pristúpiť k rozšíreniu vyvlastnenia. Správny orgán prvého
stupňa postupoval po uplatnení námietky žalobkyne správne, keď žalobkyňu vyzval na predloženie
znaleckého posudku. Zo záveru znaleckého posudku č. 6/2023 vypracovaného Ing. Milanom Hačkom,
PhD., znalcom z odboru geodézie a kartografie (ďalej aj znalecký posudok č. 6/2023) vyplýva, že

vyvlastnením časti pozemkov dôjde k znemožneniu prístupu na pozemky a zostávajúce časti by
žalobkyňa mohla užívať len s neprimeranými ťažkosťami. Za účelom riadneho posúdenia danej veci
si žalovaný na základe verejne dostupných zdrojov ako aj z geometrického plánu, ktorý je súčasťou
spisového materiálu, preveril prístup na dotknuté pozemky a uviedol, že odčlenením pozemku reg. „C“
parc. č. XXXX/X o výmere 34 m2 z pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX/X o výmere 7 955 m2 nedôjde k
zmene prístupu na tento pozemok, nakoľko šírka možného vjazdu na pozemok parc. č. XXXX/X zostane

zachovaná po celej jeho šírke. Vybudovaním stavebného objektu SO 12-38-04 sa v mieste napojenia
pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX/X na cestu I/18 nič nezmení, rovnako tak ako v súčasnosti, ani po
vyvlastnení nebude mať predmetný pozemok priamy prístup na cestu I/18. Z vyššie uvedených zdrojov
bolo ďalej zistené, že pozemok reg. „E“ parc. č. XXXX/X nemá ani v súčasnosti zriadený priamy prístup
z pozemnej komunikácie – z pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/X – Zastavaná plocha a nádvorie, ktorý

je vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenskej správy ciest, nakoľko medzi predmetnou
existujúcou komunikáciou je hlboký nespevnený rigol, ktorý ani v súčasnosti neumožňuje technicky
priamy vjazd na pozemok reg. „E“ parc. č. XXXX/X z existujúcej komunikácie, pričom priamy vjazd
neumožňuje ani dopravné značenie na komunikácii. Z vyššie uvedených zdrojov je možné zistiť, že
prístup na pozemok reg. „E“ parc. č. XXXX/X je možný z opačnej strany (tak ako aj na ostatné s ním

súvisiace pozemky), a to z južnej strany po pozemkoch reg. „E“ parc. č. XXXX G. XXXX, ktoré sú vo
vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu a po pozemku reg. „E“ parc.
č. XXXX/X vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenskej správy ciest, pričom uvedený prístup
zostane zachovaný aj po vyvlastnení pozemkov. Čo sa týka pozemku reg. C“ parc. č. XXXX/X o výmere
25 m2 , ktorý vznikol odčlenením z pozemku reg. „E“ parc. č. XXXX/X o výmere 42 m2 je potrebné uviesť,

že ani v súčasnosti nie je na tento pozemok zriadený nijaký vjazd z cestnej komunikácie I/18. Na základe
uvedených skutočností žalovaný konštatoval, že v danom prípade nie je splnená ani jedna zákonná
podmienka uvedená v ustanovení § 2 ods. 5 zákona o vyvlastňovaní, ktorej splnenie je obligatórne
pre aplikáciu ustanovenia § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní. Žalovaný nemal za preukázané, že by
žalobkyňa zostávajúce časti pozemkov nemohla po zrealizovaní stavby užívať doterajším spôsobom, a

to aj napriek záverom uvedeným v znaleckom posudku č. 6/2023.

II.

Konanie pred správnym súdom

6. Správnou žalobou zo dňa 28.02.2024 sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania v
rozsahu 100% a navrhla tiež priznať správnej žalobe odkladný účinok.

7. Žalobkyňa namietala, že v prípade okružnej križovatky, ktorá má zasahovať do pozemkov v jej
vlastníctve sa nejedná o stavbu dráhy ani jej súčastí, rovnako sa nejedná o stavbu v ochrannom pásme
dráhy ani stavbu potrebnú na prístup k dráhe alebo k jej súčastiam, podľa jej tvrdenia výstavba okružnej
križovatky taktiež nemá zabezpečiť ani prevádzku dráhy alebo dopravu na dráhe a stavba nespĺňa

ani definíciu vyvolanej investície v zmysle § 15 ods. 4 zákona o dráhach. Žalobkyňa odôvodnenie
verejného záujmu považovala za nepreskúmateľné a mala za to, že správny orgán nepredložil
žiadny argument, ktorý by vysvetlil, ako súvisí výstavba okružnej križovatky s účelom vyvlastnenia
podľa zákona č. 513/2009 Z. z., ktorej výstavbu si podľa jej tvrdenia podmienilo mesto Poprad v
územnom konaní a vyvlastniteľ túto podmienku akceptoval. Podľa žalobkyne uvedené neznamená, že

vyvlastniteľovi vznikol nárok požadovať vyvlastnenie vo vzťahu k akémukoľvek pozemku, na ktorom má
byť zrealizovaný ktorýkoľvek zo stavebných objektov predpokladaných územným rozhodnutím. Podľa
názoru žalobkyne žalovaný neprihliadal na závery znaleckého posudku č. 6/2023, v ňom uvedené
skutočnosti vôbec nezohľadnil, vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu a na jeho základedospel k nesprávnym záverom. Mala za to, že napadnuté rozhodnutie neposkytuje odpovede na
základné námietky vznesené v odvolaní. Tiež namietala, že prvostupňový správny orgán žalobkyňu
preukázateľne neinformoval o existencii podstatného podkladu pre rozhodnutie, čo je v rozpore so

zákonom, konkrétne s § 33 ods. 2 Správneho poriadku s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/32/2014 (ďalej aj rozhodnutie NS SR).

8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 02.09.2024 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením
žalobkyne, že výstavba okružnej križovatky nesúvisí s účelom vyvlastnenia podľa zákona č. 513/2009

Z. z. Mal za to, že uvedené tvrdenie žalobkyne vyplýva z neznalosti problematiky. V predmetnej veci
je stavba, ktorá je špeciálnou stavbou v zmysle zákona č. 513/2009 Z. z. súčasťou objektovej skladby,
ktorou je v zmysle Územného rozhodnutia aj stavba okružnej križovatky. Uvedený stavebný objekt
nie je možné prirovnávať a zamieňať si ho so stavbami napr. škôlok, obchodov, ihrísk, ku ktorým
stavebný objekt okružnej križovatky prirovnáva žalobkyňa. Ďalej žalovaný opätovne konštatoval, že
nemal za preukázané, že by žalobkyňa zostávajúce časti pozemkov nemohla po zrealizovaní stavby

užívať doterajším spôsobom, a preto sa v odvolacom konaní v plnom rozsahu stotožnil s vyhodnotením
námietky žalobkyne zo strany správneho orgánu prvého stupňa. Mal za to, že je povinnosťou správneho
orgánu skúmať, či sú splnené podmienky pre vyvlastnenie v zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 282/2015
Z. z., pričom so splnením týchto podmienok sa správny orgán prvého stupňa náležite vysporiadal v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom nie je povinnosťou správneho orgánu tieto náležitosti

preukazovať účastníkom konania v priebehu vyvlastňovacieho konania.

9. Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd) uznesením č. k. 6S/10/2024 – 50 zo
dňa 10.10.2024 priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015
Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj SSP). Uznesenie č. k. 6S/10/2024- 50 zo dňa 10.10.2024

nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2024.

10. Žalobkyňa v replike zo dňa 12.12.2024 zotrvala na právnych argumentoch uvedených v správnej
žalobe, mala za to, že žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol argumentáciu vo vzťahu
ku každému zo žalobných bodov, avšak existujúce výhrady nevyvrátil, pričom poukázala na rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 23S/207/2019. Opätovne uviedla že žalovaný sa nevysporiadal
so závermi znaleckého posudku č. 6/2023 zo dňa 30.05.2023 a následne nesprávne rozhodol vo veci
aplikácie § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní.

11. Ďalší účastník vo vyjadrení zo dňa 06.03.2025 uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou

žalovaného pričom zdôraznil, že žalobkyňa nesprávne poukázala na definíciu vyvolanej investície,
pretože ustanovenie § 15 ods. 4 zákona o dráhach definíciu vyvolané investície neobsahuje a
neobsahuje taxatívny výpočet druhov vyvolaných investícií, ako to tvrdí žalobkyňa. Námietky žalobkyne,
na základe ktorých žiadala o vyvlastnenie celej výmery, ako aj odňatie možnosti oboznámiť sa s
podstatným podkladom pre vydanie rozhodnutia nepovažoval ďalší účastník za dôvodné a navrhol

správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

12. Žalovaný v duplike zo dňa 20.03.2025 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojej argumentácie
uvedenej vo vyjadrení k žalobe, ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

13. Ďalší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 03.04.2025 uviedol, že požiadavka na okružnú križovatku
ako najvhodnejšie možné architektonické riešenie po nutnosti zásahu do miestnej komunikácie v
dôsledku stavby dráhy prišla zo strany mesta Poprad a vyplynula zo zápisov k dokumentácii pre územné
rozhodnutie z roku 2007, následkom čoho sa začala rozpracovávať do projektovej dokumentácie.
K uvedenému ďalší účastník predložil zápisnice z pracovných porád, sprievodnú správu a stanoviská

viacerých správnych orgánov.

14. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 03.04.2025, ktorým reagovala na vyjadrenie ďalšieho
účastníka zotrvala na skutkových a právnych argumentoch uvedených v správnej žalobe a zopakovala
námietky uvedené vo svojej replike zo dňa 12.12.2024.

15.Vovecibolonariadenépojednávanienadeň26.05.2025.Pojednávaniasazúčastnil právnyzástupca
žalobkyneazástupca ďalšiehoúčastníka.Zástupcažalovanéhosvojuneprítomnosťvopredospravedlnilpísomným podaním doručeným súdu dňa 23.05.2020, pričom súhlasil s rozhodnutím vo veci v ich
neprítomnosti.

16. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 26.05.2025 zotrval na argumentoch uvedených
správnej žalobe a uviedol, že samotná skutočnosť, že na určitú stavbu bolo vydané Územné rozhodnutie
neznamená, že možno automaticky v takomto prípade hovoriť o existencii verejného záujmu. Je úlohou
správneho orgánu tento verejný záujem preskúmať a uviesť ho v odôvodnení rozhodnutia, čo sa však
nestalo a rovnako nedošlo ani k vymedzeniu účelu vyvlastnenia. Právny zástupca žalobkyne poukázal

na to, že ďalší účastník sa snažil určitým spôsobom suplovať úlohu správneho orgánu priložením
väčšieho množstva dokladov týkajúcich sa genézy plánovania a výstavby križovatky, pričom je to
práve správny orgán, ktorého úlohou je zaobstarávať podklady v rámci vyvlastňovacieho konania,
vyhodnotiť ich a v odôvodnení rozhodnutia deklarovať, či verejný záujem existuje alebo neexistuje. Ďalej
uviedol, že žalovaný mal v rozhodnutí vysvetliť čo je pojem vyvolaná investícia a subsumovať pod tento
pojem danú okružnú križovatku a následne vyvodiť záver, či je alebo nie je daný verejný záujem. K

otázkam členov senátu právny zástupca žalobkyne uviedol, že parcely žalobkyne sú momentálne v
nájme poľnohospodárskeho družstva, ktoré užíva celú lokalitu. Samotné poľnohospodárske družstvo
má zriadený prístup cez pozemky, ktoré sú súčasťou obhospodarovaného celku. Čo sa týka prístupu na
danú parcelu, je možné prechádzať cez pozdĺžnu čiaru priamo na daný pozemok - jednoducho odbočiť
z cesty, čo nebude možné, keď tam bude okružná križovatka. V rámci budovania okružnej križovatky

sa s touto parcelou uvažuje ako so súčasťou samotného telesa križovatky, čo znamená, že sú iné
pravidlá odbočovania z okresnej cesty a iné pravidlá, keď odbočujete do samotnej križovatky. Napadnuté
rozhodnutie považoval za nedostatočne odôvodnené, nezrozumiteľné a nezákonné.

17. Zástupca ďalšieho účastníka na pojednávaní uviedol, že verejný záujem na železničnej trati je daný
a v prípade okružnej križovatky ide o vyvolanú investíciu. Konštatoval, že Územné rozhodnutie je platné
aj napriek tomu, že žalobkyňa údajne nemala možnosť oboznámiť sa s touto dokumentáciou. Zotrval na
všetkých doterajších podaniach a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Na otázku členov senátu
k účelu vyvlastnenia, konkrétne vo vzťahu k § 11 zákona o dráhach v súvislosti s okružnou križovatkou

ďalší účastník uviedol, že verejný záujem je jednoznačný už len tým, že bol pri hlavnej stavbe, a tou sa
zasiahlo do miestnej komunikácie tretej osoby.

18. Predseda senátu v súlade s § 116 SSP oznámil prítomným, že rozsudok v predmetnej veci bude
vyhlásený dňa 23.06.2025.

III.
Právny názor správneho súdu

19. Správny súd v Košiciach konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím správneho orgánu
prvého stupňa, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, oboznámil
sa s obsahom súdneho spisu i administratívneho spisu a postupom v súlade § 116 SSP vyhlásil dňa
23.06.2025 rozsudok, ktorým žalobu zamietol.

20. V predmetnej veci je predmetom preskúmania napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný
zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie o trvalom prechode
vlastníckeho práva vyvlastnením v prospech ďalšieho účastníka k nehnuteľnostiam vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne nachádzajúcim sa v k. ú. Spišská Sobota, pre účel stavby "Modernizácia

železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Poprad - Tatry (mimo) - Krompachy" č. stavby A06099,
v rozsahu vymedzenom vo výroku I. prvostupňového rozhodnutia. Vo výroku I. zároveň správny orgán
prvého stupňa rozhodol o námietkach žalobkyne tak, že ich zamietol. Výrokom II. bola učená náhrada
za vyvlastnenie celkovo vo výške 4083, 98 Eur.

21. Podľa čl. 20 ods. 4 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj Ústava
SR), vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo
verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.22. Podľa § 2 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie možno uskutočniť len
a) v nevyhnutnej miere,
b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa

musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní,
c) za primeranú náhradu, a
d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

23. Podľa § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi

územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným
stanoviskom obce vo vyvlastňovacom konaní.

24. Podľa § 2 ods. 4 zákona o vyvlastňovaní, ak by vyvlastnením malo dôjsť k prechodu vlastníckeho
práva iba k časti pozemku alebo k časti stavby a vyvlastňovaný by tak nemohol užívať zostávajúcu
časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, alebo by túto časť mohol užívať len s neprimeranými

ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby, ak
to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj
keď vyvlastnenie tejto zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby nie je nevyhnutné na
dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Využiteľnosť zostávajúcej časti pozemku alebo zostávajúcej časti stavby
posúdi vyvlastňovací orgán na základe znaleckého posudku.

25. Podľa § 2 ods. 5 zákona o vyvlastňovaní, neprimeranými ťažkosťami sú najmä
a) obmedzenie prístupu k zostávajúcej časti pozemku alebo k časti stavby v dôsledku prekážky
vytvorenej na vyvlastnenej časti pozemku,
b) nemožnosť užívať zostávajúcu časť pozemku alebo zostávajúcu časť stavby doterajším spôsobom,

c) nemožnosť využívať stavbu na zostávajúcej časti pozemku pre odstránenie vyvlastnených stavieb,
ktoré tvorili so zostávajúcou stavbou jeden funkčný celok,
d)obmedzenievyužitiainžinierskychsietínazostávajúcejčastipozemkualebozostávajúcejčastistavby.

26. Podľa § 18 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis

o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 11 ods. 1 zákona o dráhach, na účely uskutočnenia stavby dráhy a jej súčastí alebo stavby
v ochrannom pásme dráhy, ktorá slúži prevádzke dráhy alebo doprave na dráhe, na účely prístupu k
dráhe alebo k jej súčastiam a na účely zabezpečenia prevádzky dráhy alebo dopravy na dráhe, možno

potrebné pozemky a stavby vyvlastniť alebo zriadiť k nim vecné bremeno.

28. Podľa § 11 ods. 2 zákona o dráhach, podmienky vyvlastnenia a vyvlastňovacie konanie upravuje
všeobecný predpis o vyvlastňovaní.

29. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania
a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu
a k spôsobu zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

30. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

31. Podľa § 40 ods. 1 Stavebného zákona, rozhodnutie o umiestnení stavby a rozhodnutie o využití
územia platí dva roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby
platí tri roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, a rozhodnutie o umiestnení stavby jadrového

zariadenia a stavieb súvisiacich s jadrovým zariadením platí päť rokov odo dňa, keď nadobudlo
právoplatnosť, ak stavebný úrad neurčil v odôvodnených prípadoch dlhšiu lehotu; nestráca však
platnosť, pokiaľ bola v týchto lehotách podaná žiadosť o stavebné povolenie alebo o povolenie na
terénne úpravy a práce podľa § 71 ods. 1, alebo ak sa začalo s využitím územia na určený účel.

32. Súd konštatuje, že námietky žalobkyne v správnej žalobe sú obdobné ako námietky podané
proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, s ktorými sa žalovaný v plnom rozsahu vysporiadal
a jeho skutkové zistenia aj právne závery považuje správny súd za vecne správne. V aplikačnom
postupe žalovaného pri rozhodovaní nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci, žalovaný saposudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj
odôvodnil.

33. K námietke žalobkyne týkajúcej sa nepreukázania verejného záujmu súd považuje za nevyhnutné
poznamenať, že podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 282/2015 Z. z., ktoré reflektuje čl.
20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, možno vyvlastnenie uskutočniť len vo verejnom záujme na účel
ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí preukázať vo vyvlastňovacom
konaní. Verejný záujem sleduje legitímne spoločenské, hospodárske, ekonomické, resp. iné záujmy

a predstavuje hodnotu, ktorá je (vo všeobecnosti) nadradená nad základné právo, resp. viaceré
základné práva a slobody. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL.ÚS 19/09 zo dňa
26.01.2011 uviedol, že verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako
všeobecne prospešný. Verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho
konania, je podľa aktuálnej koncepcie vyvlastnenia predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu
konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov, po zvážení všetkých rozporov a

pripomienok. Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke, napr.
vyvlastnení, a nie je možné ho vopred a priori stanoviť. Z tohto dôvodu spadá zisťovanie verejného
záujmu do právomoci moci výkonnej, a nie zákonodarnej). Ako vyjadril vo svojom rozhodnutí český
ústavný súd (I. ÚS 198/95, Pl. ÚS 24/04), verejný záujem nie je vždy totožný so záujmom kolektívnym.
Uspokojovanie kolektívnych záujmov určitých skupín môže byť dokonca v rozpore so všeobecnými

záujmami spoločnosti. Verejný záujem je nadčasový, trvalý alebo aspoň dlhodobý a je relevantný aj vo
vzťahu k ďalším základným právam a slobodám. V tejto súvislosti zároveň správny súd poznamenáva,
že kompenzácia rovnováhy medzi záujmom verejným a zásahom do vlastníckeho práva jednotlivca je
zaručená poskytnutím peňažnej náhrady v primeranej výške. V tomto prípade ide o náhradu za to, že
vlastník je povinný strpieť tento legitímny spôsob prechodu vlastníckeho práva na iného vo verejnom

záujme. V zmysle Nálezu ÚS SR sp. z. PL.ÚS 42/2015 zo dňa 12.10.2016, primeraná náhrada nie
je symbolom ani gestom dobrej vôle zo strany spoločnosti voči vlastníkovi. Má reálny, nepredstieraný
význam. V prípade núteného obmedzenia vlastníckych práv slúži vlastníkovi ako príspevok na náhradu
ekonomických strát na výnose z majetku, ktorý v dôsledku núteného obmedzenia vlastníckych práv buď
vôbec nemôže užívať, alebo môže užívať iba v obmedzenej miere. Preto sa ústavná ochrana vo výkone

vlastníckych práv obmedzenému vlastníkovi zaručuje po celý čas trvania obmedzení vlastníka.

34. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správne orgány v prvom rade poukázali na súlad
vyvlastnenia vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom s cieľmi a zámermi územného plánovania (§
2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní), ktorý vyplýva z Územného rozhodnutia, z obsahu ktorého je zrejmé,

že predmetná stavba sa považuje za verejnoprospešnú stavbu a je v súlade s územnoplánovacími
dokumentáciami Košického samosprávneho kraja, ako aj Prešovského samosprávneho kraja. Zároveň
navrhovaná stavba spĺňa podmienky stavby realizovanej vo verejnom záujme a preto v súlade s §
38 Stavebného zákona bolo Územné rozhodnutie vydané aj bez súhlasu vlastníkov pozemkov pod
navrhovanou stavbou. Zároveň správny orgán prvého stupňa v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval,

že v danom prípade účelom vyvlastnenia je získať vlastnícke právo k pozemkom uvedeným v návrhu
na vyvlastnenie pre účely realizácie verejnoprospešnej stavby, pričom poukázal na to, že predmetný
úsek železnične trate je súčasťou dvojkoľajnej železnice trate Bratislava -Žilina- Košice-Čierna nad
Tisou- štátna hranica s Ukrajinou, ktorá je jednou z vetiev Krétskeho koridoru č. V., súčasťou trasy E40
podľa Európskej dohody o medzinárodných železničných magistrálach z roku 1985 a zároveň súčasťou

trasy C- E40 podľa Európskej dohody o najdôležitejších trasách medzinárodnej kombinovanej dopravy
z roku 1993. V prípade stavieb, ktorými je modernizácia ciest a dráh, nepochybne ide o účel spoločného
celospoločenského prospechu a prínosu pre obyvateľov štátu s poukazom na to, že efektívna dopravná
infraštruktúra, do ktorej patrí aj infraštruktúra železničnej dopravy umožňujúca pohyb osôb a tovaru, je
predpokladom pre ekonomický a hospodársky rast štátu, čím zásadne ovplyvňuje zlepšovanie životnej

úrovne všetkého obyvateľstva. S predmetným názorom sa stotožnil aj žalovaný v odvolacom konaní
a v celom rozsahu sa s nám stotožňuje aj správny súd.

35. Správny súd v tejto súvislosti zároveň poznamenáva, že modernizácia trate so sebou prináša
vytvorenie železničnej trate rešpektujúcej nové poznatky vedy a techniky, a ako každá modernizácia

infraštruktúry je v prospech prevažujúcej časti verejnosti, nakoľko so sebou prináša aj zvýšenie kvality
a bezpečnosti prepravy cestujúcich a tovarov, ale aj bezpečnosti cestnej prepravy. Všeobecný záujem
na uskutočnení predmetnej stavby je podľa názoru súdu v prospech rozhodujúcej časti spoločnosti,
ktorý je v zjavnom nepomere s individuálnym záujmom vlastníka stavbou dotknutej nehnuteľnosti. Účelvyvlastnenia, vo vzťahu ku ktorému sa skúma verejný záujem a súlad vyvlastnenia s cieľmi a zámermi
územného plánovania je daný stavbou (hlavnou stavbou), pre uskutočnenie ktorej je potrebné vlastnícke
právo odňať alebo ho obmedziť. V preskúmavanej veci je Stavba dráhy, ktorá je stavbou v zmysle §

11 ods. 1 zákona č. 513/2009 Z. z., súčasťou objektovej skladby, ktorou je s poukazom na Územné
rozhodnutie aj stavba okružnej križovatky.

36. K námietke, na základe ktorej žalobkyňa žiadala o vyvlastnenie celej výmery pozemkov s poukazom
na Znalecký posudok č. 6/2023 súd konštatuje, že ž administratívneho spisu má za preukázané, že vo

vzťahu k rozsahu vyvlastnenia prvostupňový správny orgán vykonal náležité dokazovanie za účelom
využiteľnosti zostávajúcej časti pozemkov, z ktorých boli odčlenené pozemky registra C-KN parcelné
číslo XXXX/X G. XXXX/X v k. ú. Spišská Sobota v zmysle geometrického plánu č. GDZV-50-17/2021,
pričom súčasťou dokazovania bol znalecký posudok č. 6/2023 predložený žalobkyňou. Prvostupňový
správny orgán dospel k záveru, že nakoľko v predmetnej veci nebolo preukázané naplnenie podmienky
zakotvenej v § 2 ods. 5 zákona o vyvlastňovaní, nerozhodol o rozšírení predmetu vyvlastnenia s čím

sa stotožnil aj žalovaný. V súvislosti s predloženým znaleckým posudkom prvostupňový správny orgán
konštatoval, že v zmysle § 2 ods. 4 a 5 zákona o vyvlastňovaní vyvlastňovací orgán neskúma budúcu
možnosť využívania pozemku a ani budúce znemožnenie prístupu rovnako ako budúce znemožnenie
prístupu, ale možnosť využívania pozemku doterajším spôsobom a znemožnenie prístupu z dôvodu
prekážky na vyvlastnenej časti pozemku, čo v znaleckom posudku č. 6/2023 nebolo preukázané.

Zároveň správny orgán poukázal na to, že budúce využívanie pozemkov určuje územný plán mesta
Poprad, z ktorého vplýva, že na vyvlastňovaných pozemkoch je navrhnutá okružná križovatka, z ktorej
je navrhnutá aj prístupová vesta k zostávajúcim častiam pozemkov vo vlastníctve žalobkyne. Žalovaný
v rámci odvolacieho konania vo vzťahu k tejto námietke opätovne preveril prístup na dotknuté pozemky
a na základe zistených skutočností tvoriacich súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, na ktoré

súd v podrobnostiach odkazuje, žalovaný rovnako dospel záveru, že nebolo preukázané, že žalobkyňa
by zostávajúce časti pozemkov nemohla po zrealizovaní stavby užívať doterajším spôsobom.

37. Správny súd sa s vyššie uvedenými závermi stotožňuje a má za to, že správne orgány
predložený znalecký posudok č. 6/2023 v súlade s § 34 ods. 5 Správneho poriadku hodnotili spolu

s ostatnými dôkazmi podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti a dospeli k správnemu záveru o nesplnení podmienok na postup podľa § 2 ods. 4 zákona
o vyvlastňovaní. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že jednou z obligatórnych materiálnych podmienok
inštitútu vyvlastnenia je nevyhnutná miera. Podmienka „nevyhnutnej miery“ implikuje požiadavku
„nevyhnutnosti“ a požiadavku „miery“. Splnenie tejto podmienky závisí od súbežného splnenia oboch

požiadaviek, teda od zásahu do vlastníctva, iba ak je zásah nevyhnutný, pričom nevyhnutný zásah
možno vykonať iba v ústavou dovolenej miere, ktorá vyžaduje, aby zásah do vlastníctva nebol väčší
(nemal väčší rozsah) ako je nevyhnutné, a tiež aby netrval dlhšie, ako je nevyhnutné. Ak by správny
orgán vyvlastňoval väčšiu výmeru pozemkov, ako je nevyhnutné pre predmetnú stavbu vo verejnom
záujme, konal by priamo v rozpore so zákonom, pretože v tomto prípade nejde o výnimku podľa § 2

ods. 4 zákona o vyvlastňovaní.

38. Žalobkyňa ďalej namietala odňatie možnosti oboznámiť sa s podstatným podkladom pre vydanie
rozhodnutia – s Územným rozhodnutím, ktoré podľa žalobkyne stratilo platnosť. V tejto súvislosti
namietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

39. Ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku poskytuje niekoľko významných procesných práv
účastníkovi konania a zúčastneným osobám. Podľa tohto ustanovenia účastníci konania a zúčastnené
osoby majú právo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia. Z toho logicky vyplýva, že tieto podklady musia
mať k dispozícii. Správny orgán je povinný poskytnúť k nahliadnutiu všetky podklady, ak to pripúšťa

ich povaha, pričom je žiaduce, aby tak robil priebežne, najneskôr však v čase, keď je správny orgán
presvedčený, že má dostatok dôkazov pre objektívne rozhodnutie vo veci samej. Výzva podľa tohto
ustanovenia zákona má byť preto účastníkovi konania doručená pred vydaním rozhodnutia vo veci
samej aspoň jeden raz (počas konania), a to v čase, keď je správny orgán presvedčený, že má dostatok
podkladov pre vydanie rozhodnutia a sám považuje obstarávanie podkladov za ukončené. Samozrejme,

nič nebráni tomu, aby správny orgán z vlastnej iniciatívy vyzýval účastníkov konania na oboznamovanie
sa s podkladmi aj priebežne a spravidla by tak mal robiť pri obstaraní podstatnejšieho podkladu
pre rozhodnutie. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa účastníkov
konania priebežne viacerými výzvami upovedomil o nových podkladoch pre vydanie rozhodnutia,dal im primeranú lehotu na vyjadrenie sa k podkladom a zároveň počas administratívneho konania
mali účastníci možnosť nahliadnuť do administratívneho spisu, čo žalobkyňa aj využila. Zároveň je
z administratívneho spisu zrejmé, že žalobkyňa mala vedomosť o Územnom rozhodnutí, nakoľko voči

obsahu Územného rozhodnutia vzniesla aj námietky na ústnom pojednávaní dňa 08.12.2022. Vo svetle
uvedeného žalobkyňa nedôvodne poukazovala na rozhodnutie NS SR, nakoľko v preskúmavanej veci
k uvedenému procesnému pochybeniu zo strany žalovaného nedošlo.

40. K námietke straty platnosti Územného rozhodnutia súd poznamenáva, že v preskúmavanej veci

bolo vydané Územné rozhodnutie o umiestnení stavby: Modernizácia železničnej trate Žilina - Košice,
úsek trate Poprad - Tatry (mimo) - Krompachy" č. stavby A06099. Predmetná stavba sa zároveň člení
na ucelené časti stavby a stavebné objekty. Stavebným povolením vydaným Ministerstvom dopravy
a výstavby Slovenskej republiky č. 37927/2022/SŽDD/121262 zo dňa 30.11.2022 (ďalej aj Stavebné
povolenie) bolo povolená stavba v rozsahu stavebného objektu: SO-35-12 Zast. Poprad- Spišská
Sobota, prípojka nn a stavebného objektu: SO 12-35-12.1 TM Poprad, prípojka nn VSD (a ŽSR). V tejto

súvislosti súd rovnako ako žalovaný poznamenáva, že v preskúmavanej veci bolo Územné rozhodnutie
vydané na konkrétnu stavbu, ktorá bola rozčlenená na stavebné objekty, pričom nakoľko počas platnosti
Územného rozhodnutia bola na niektorý zo stavebných objektov stavby, ktoré sú predmetom Územného
rozhodnutia, podaná žiadosť o stavebné povolenie, v súlade s § 40 ods. 1 Stavebného zákona územné
rozhodnutienemôžeanemohlostratiťplatnosťspoukazomnato,ženiejemožnévyžadovaťpredloženie

len jednej žiadosti o vydanie stavebného povolenia, nakoľko stavbu v určitej objektovej skladbe môžu
v stavebnom konaní povoľovať rôzne špeciálne stavebné úrady, ako je to aj v predmetnom Stavebnom
povolení vydanom Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky ako špeciálneho stavebného
úradu.

41. Čo sa týka námietky nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaným súd dáva
do pozornosti, že právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného,
spočíva v tom, že obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i
náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť
logická zhoda a odôvodnenie musí byť presvedčivé. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú

skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi
správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať. V preskúmavanej veci odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva
celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania

vrátane vysporiadania sa s podstatnými námietkami žalobkyne. Podľa názoru súdu oba správne
orgány postupovali po v súlade s platnou právnou úpravou a preskúmavané rozhodnutie v spojení
s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol
dostatočne zistený skutkový stav veci a z neho bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa
správny súd stotožňuje preto žalobu voči napadnutému rozhodnutiu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP

zamietol.

42.Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§168SSPtak,žeúčastníkomvovzťahužalobkyňaažalovaný
nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobkyňa nemala vo veci celkom ani sčasti úspech,
a žalovanému voči žalobkyni nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od

žalobkyne spravodlivo požadovať. Správny súd podľa § 169 SSP zároveň nepriznal voči žalobkyni
náhradu trov ani ďalšiemu účastníkovi z dôvodu, že mu v predmetnom konaní nevznikli žiadne trovy
v súvislosti s plnením súdom uloženej povinnosti.

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach
vlehotejednéhomesiacaododňadoručeniarozsudku.Zmeškanielehotynapodaniekasačnejsťažnosti
nemožno odpustiť.Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/
alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.