Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 2, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/49/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825010352
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3825010352.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Lucie
Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom C., D. E. XXXX/X, F. G., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, pre
trestný čin zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Tr. zákona a iné, prejednal na verejnom
zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 02. júla 2025 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza

v neprospech obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa
26. mája 2025 pod sp. zn. 3T/12/2025 a jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. mája 2025 pod sp. zn. 3T/12/2025 bol obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „obžalovaný“) na podklade podanej obžaloby prokurátora Okresnej

prokuratúry Prievidza zo dňa 08. apríla 2025 pod č. k. 2Pv 4/25/3307-36, doručenej okresnému súdu
dňa 08. apríla 2025, uznaný za vinného zo spáchania trestného činu zločinu ublíženia na zdraví podľa
§ 155 odsek 1 Tr. zákona s poukazom na § 123 odsek 3 písm. e) Tr. zákona účinného od 06.08.2024
(správne od
15. marca 2024) v jednočinnom súbehu s trestným činom prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm.
a), odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na §§ 123 odsek 3, 138 písm. a)

Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

„dňa 1.1.2025 v čase okolo 00:30 hod. v C., na H. ulici, pred domom
č. X, po predchádzajúcej slovnej potýčke verejne a na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadol
poškodených I. J. a jej syna poškodeného D. J. takým spôsobom, že najskôr udieral viackrát hokejkou
do hlavy a iných častí tela poškodeného D. J., čím mu spôsobil zmliaždenie hlavy, tržnú ranu pravého

líca 1,5 cm x 1,5 cm, tržnú ranu
v oblasti ľavého ucha 3 cm x 0,8 cm a zmliaždenie a tržnú ranu pravého predkolenia 3 cm
x 1,5 cm a zmliaždenie ruky a odreninu vpravo, ktoré zranenia si vyžiadali ošetrenie a celkovú dobu
sťaženia obvyklého spôsobu života v trvaní šesť dní, a následne, po príchode poškodenej I. J. v tom
istom čase na to isté miesto, začal udierať silou vysokej intenzity do hlavy predmetnou hokejkou aj ju,
pričom jej spôsobil zranenia - zmliaždenie mozgu

v čelovobazálnej oblasti vľavo, zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú v čelovej oblasti vľavo so
zavzdušnením, zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú v temennej oblasti vpravo atentóriu minimálne,
zakrvácanie pod cievnatku v čelovej oblasti obojstranne a v spánkovej oblasti vpravo, zlomeninu čelovej
kosti vľavo trieštivú s posunom otvorenú podľa II. stupňa GA, praskliny čeľustnej, klinovej a čuchovej
dutiny vľavo a tureckého sedla, prasklinu temennej kosti vľavo, prasklinu očnice vľavo, tržnú ranu v
čelovej oblasti vľavo, ktoré zranenie si vyžiadalo okamžité ošetrenie a hospitalizáciu s dobou sťaženia

obvyklého spôsobu života
v trvaní dvadsaťosem dní.“Za tieto trestné činy bol odsúdený obžalovaný doslovne takto :

„Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného
zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona,
§ 51 ods. 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky s probačným
dohľadom nad správaním obvineného v skúšobnej dobe, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona a § 51 ods. 2 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní

5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. f) Trestného zákona sa obvinenému zakazuje v skúšobnej dobe kontaktovať
sa akoukoľvek formou, či už osobne, prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, alebo inými
obdobnými prostriedkami poškodenú I. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C., H. XXXX/XX, a poškodeného D. J.,

nar. X.XX.XXXX, bytom C., H. XXXX/XX.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona sa obvinenému prikazuje nepriblížiť sa v skúšobnej dobe
úmyselne na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov k poškodenej I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., H. XXXX/
XX, a k poškodenému D. J., nar. X.XX.XXXX, bytom C., H. XXXX/XX, a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia

poškodených I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., H. XXXX/XX, a poškodeného D. J., nar. X.XX.XXXX,
bytom C., H. XXXX/XX.“

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení
na hlavnom pojednávaní napadol odvolaním v neprospech obžalovaného proti výroku o uloženom

treste prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza. V písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že sa
nestotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom, že obžalovanému postačuje uloženie iba
podmienečnéhotrestuodňatiaslobodytak,akomuboluloženývnapadnutomrozsudku.Vtejtosúvislosti
poukázal na tri odsúdenia obžalovaného v rokoch 1999, 2004 a 2010, ktoré špecifikoval, a v ktorých
bol obžalovaný obdobne odsúdený za násilnú trestnú činnosť a tri postihnutia za priestupky v rokoch

2020, 2023 a 2024 proti verejnému poriadku a občianskemu spolunažívaniu. Prokurátor tiež poukázal na
okolnosti (brutalitu) spáchania oboch trestných činov obžalovaným. Preto navrhol, aby odvolací Krajský
súd v Trenčíne zrušil podľa § 321 odsek 1 písm. e)
Tr. poriadku pre neprimeranosť uloženého trestu obžalovanému s tým, že sám uloží obžalovanému
nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody podľa § 155 odsek 1, § 41

odsek 1 Tr. zákona na dolnej hranici trestnej sadzby s jeho zaradením na výkon do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný sa do konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu k písomnému odôvodneniu
odvolania prokurátora vyjadril písomne prostredníctvom svojho obhajcu v podstate tak, že napadnutý

rozsudok považuje aj v napadnutej časti za správny a zákonný, keď okresný súd svoje rozhodnutie
odôvodnil správne a zákonne a pri ukladaní primeraného a dostatočného trestu prihliadol na všetky
dôležité skutočnosti a zákonné kritériá. Preto navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319
Tr. poriadku zamietnuť.

Intervenujúci prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo
vykonané za splnenia všetkých procesných podmienok, v rámci konečného návrhu uviedol, že sa
stotožnil v celom rozsahu s odvolaním podriadeného prokurátora aj s jeho písomnými dôvodmi
a odvolaciemu súdu navrhol rozhodnúť spôsobom uvedeným v písomnom odôvodnení odvolania.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu poukázal
na ich písomné vyjadrenie k odôvodneniu odvolania prokurátora a navrhol jeho odvolanie ako
nedôvodné, zamietnuť.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že mu ju

úprimne ľúto toho, čoho sa dopustil a stotožnil sa s tým, čo uviedol jeho obhajca právom konečného
návrhu.Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so
spisom bolo predložené dňa 03. júna 2025, na verejnom zasadnutí dňa 02. júla 2025 postupom podľa
§ 317 odsek 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len prokurátorom napadnutých

výrokov o uloženom podmienečnom treste odňatia slobody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora, ktoré je prípustné bolo podané
oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, však dôvodné nie je. Krajský súd nezistil pritom chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané,
a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku /v danom prípade iba pre

zásadný spôsob porušenia práva na obhajobu podľa písm. c) citovaného zákonného ustanovenia/.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že prvostupňový okresný súd, vychádzajúc zo
správne zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia konania obžalovaného, teda výroku o
vine, ktorý nebol napadnutý odvolaním a ktorého správnosť krajský súd by ani nemohol preskúmavať
z dôvodu, že prvostupňový okresný súd na hlavnom pojednávaní právoplatne prijal vyhlásenie

obžalovaného o uznaní viny /podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku/ v zmysle § 257 odsek 7, odsek
8 Tr. poriadku, postupoval v súlade so zákonom pri ukladaní trestnoprávnych sankcií obžalovanému,
t. j. pri určení druhu a výmery oboch uložených trestov. V prvom rade je potrebné uviesť, že okresný
súd správne dospel k záveru, že žalovaný skutok je potrebné posudzovať podľa Tr. zákona účinného od
15. marca 2024. Okresný súd však počiatok účinnosti vyložil nesprávne až od 06. augusta 2024, kedy

došlo k zániku prerušenia plynutia účinnosti novely Tr. zákona č. 40/2024 Z. z., na podklade konajúceho
ÚstavnéhosúduSRopodanýchpredmetnýchústavnýchsťažnostiach.Krajskýsúdpreskúmalpodrobne
výroky o uložených trestoch a dospel k záveru, že okresný súd správne u obžalovaného identifikoval tak
jednu poľahčujúcu /§ 36 písm. l) Tr. zákona/, ako aj jednu priťažujúcu okolnosť /§ 37 písm. h) Tr. zákona/.
V neprospech obžalovaného však opomenul priznať aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr.

zákona (obžalovaný totiž urobil vyhlásenie o uznaní viny v celom rozsahu, ktoré bolo prvostupňovým
okresným súdom aj právoplatne prijaté, čím napomohol predovšetkým prokurátorovi, ktorého zaťažuje
dôkazné bremeno po podaní obžaloby a prispel tým súčasne aj hospodárnosti celého trestného konania,
pričom táto skutočnosť či okolnosť nebola zohľadnená mimoriadnym znížením trestu). Okresný súd na
druhej strane potom ale nepochybil, keď aplikoval súčasne ustanovenia § 38 odsek 2 a § 41 odsek 1 Tr.

zákona, keď prihliadol na existujúcu poľahčujúcu a priťažujúcu okolnosť a obžalovanému ukladal pritom
úhrnný trest odňatia slobody spôsobom uvedeným
v § 41 odsek 1 Tr. zákona (t. j. bez použitia tzv. asperačnej, resp. zostrujúcej zásady) a pritom správne
a zákonne uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody na samej dolnej hranici podľa najprísnejšej
sa zbiehajúcej skutkovej podstaty trestného činu zločinu podľa § 155 odsek 1 Tr. zákona, vo výmere

4-och rokov s probačným dohľadom nad správaním sa obžalovaného v určenej primeranej skúšobnej
dobe na samej hornej hranici trestnej sadzby
5-tich rokov podľa § 49 odsek 1 a § 51 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona. Okresný súd správne vzal do
úvahy a vyhodnotil všetky rozhodujúce zákonné kritéria so zreteľom na dosiahnutie očakávaného účelu
trestu vyjadreného v ustanovení § 34 Tr. zákona. Na rozdiel od odvolacích dôvodov prokurátora tiež

správne vyhodnotil trestnú aj priestupkovú minulosť obžalovaného, ktorá aj podľa názoru krajského súdu
dramaticky a v neprospech obžalovaného relevantne neodôvodňuje uloženie iba nepodmienečného
trestu odňatia slobody. Pritom podmienečný úhrnný trest odňatia slobody, spolu s uloženými, vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku uloženými zákonnými obmedzeniami a povinnosťami, aký
prvostupňový okresný súd obžalovanému uložil, nie je možné považovať za mierny. Obžalovaný

v pomerne dlhej určenej skúšobnej dobe bude podrobený jednak probačnému dohľadu a jednak
obmedzeniam a povinnostiam, pričom jeho správanie bude striktne sledované a v prípade, že
obžalovaný nebude viesť riadny život (spácha trestnú činnosť, priestupky či nebude plniť probačný
dohľad alebo poruší uložené obmedzenia či povinnosti), vystaví sa riziku toho, že mu bude uložený
výkon úhrnného trestu odňatia slobody nariadený. Krajský súd pre úplnosť dodáva,

že takto uložený úhrnný trest odňatia slobody je konformný aj s morálnym odsúdením protiprávneho
konania obžalovaného spoločnosťou.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový okresný súd rozhodol
nazákladenáležitezistenéhoskutkovéhostavuveciavsúladesozákonom,pretoodvolanieprokurátora

ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.