Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. máj 2024

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9C/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424200078
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2024:6424200078.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom v spore žalobcu: Mesto
Banská Štiavnica, so sídlom Radničné námestie 1, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 00 320 501,
zastúpený v konaní: JUDr. František Vavráč, advokát so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica
proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. C. E. XX/X, XXX XX F. G., o žalobe na
vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý vypratať byt vedený na LV č. XXXX pre katastrálne územie F. G.
v bytovom dome súpisné číslo 11, ktorý sa nachádza na pozemku vedenom v registri „C“ ako KNC parc.
č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 652 m2, vo vchode číslo 7 na druhom poschodí ako
byt číslo X – H., ktorý je vedený pod B10 na žalobcu v podiele 1/1 v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %

trov konania, ktoré je žalovaný p o v i n n ýzaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia
súdu, ktorým rozhodne o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 10.01.2024 sa žalobca domáhal voči žalovanému vypratania
nehnuteľnosti – bytu č. 2-D vo vchode 7 na druhom poschodí v bytovom dome č. 11 nachádzajúcom
sa na CKN parc. č. XXXX/X – zastavaná plocha a nádvoria o výmere 652 m2, ktorá nehnuteľnosť je
zapísaná na LV č. XXXX pre katastrálne územie F. G. s tým, že predmetná nehnuteľnosť je vo výlučnom

vlastníctve žalobcu a žalovaný bez akéhokoľvek právneho dôvodu predmetnú nehnuteľnosť užíva i po
skončení doby nájmu a napriek doručeným výzvam odmieta predmetnú nehnuteľnosť vypratať.

2. Súd doručil žalobu žalovanému spolu s uznesením, ktorým s odkazom na ustanovenie § 167 ods.
2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) vyzval žalovaného, aby sa v súdom určenej lehote
k žalobe vyjadril. Žalovaný udelil splnomocnenie pre zastupovanie v súdnom konaní pre Advokátsku
kanceláriu SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o., Bratislava a právny zástupca žalovaného podaním zo dňa

11.03.2024 sa vyjadril k žalobe tak, že túto žiada zamietnuť s argumentáciou, že sa nestotožňuje
s právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Žiar nad Hronom, rozsudok sp. zn. 28C/10/2021
v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/98/2022, v ktorom konaní
súd zamietol žalobu žalovanej o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, v dôsledku čoho podala
i mimoriadny opravný prostriedok. Žalovaná vo svojom vyjadrení odkazovala na argumentáciu, ktorú
používala v iných konaniach (právoplatne skončených), vedených pred tunajším súdom a vyjadrovala

sa k dôvodom neuhrádzania nájomného, resp. služieb spojených s užívaním bytu a naďalej opakovane
uvádzala, že byt, ktorého vypratania sa v konaní žalobca domáha, nespĺňal požiadavky na denné
osvetlenie obytných miestností a jeho využitie bolo nezlúčiteľné s obytnou funkciou a k takýmtotvrdeniam predkladala i listinné dôkazy, a to fotodokumentáciu, odborné vyjadrenie Fakultnej nemocnice
s poliklinikou Žilina, ako i svetelnotechnický posudok, ktorý bol vyhotovený Inžinierskymi službami spol.
s r. o., Martin. Žalovaná z dôvodu podaného mimoriadneho opravného prostriedku voči rozhodnutiu

odvolacieho súdu uvádzala, že súd by nemal rozhodovať o žalobe o vypratanie bytu, vzhľadom na
skutočnosť, že prípadný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v dovolacom konaní v jej
prospech, by mohol výrazne ovplyvniť priebeh tohto konania.

3. Vyjadrenie žalovanej spolu s prílohami, ktoré zaslala s vyjadrením, súd spolu s uznesením v zmysle §

167ods.3CSPdoručilžalobcovi,ktorývyjadrenímzodňa15.04.2024reagovaltak,žeobsiahlepísomné
vyjadrenie k žalobe žalovaného obsahuje znovu tvrdenia žalovaného, pre ktoré nebola realizovaná
úhrada platieb nájomného, avšak v iných konaniach Okresný súd Žiar nad Hronom opakovane
právoplatne rozhodol v prospech prenajímateľa (konanie vedené pod sp. zn. 7C/51/2022) a aktuálne
nehnuteľnosť, ktorej vypratania sa žalobca domáha, užíva žalovaný bez právneho dôvodu.

4. Vyjadrenie žalobcu spolu s uznesením v zmysle ustanovenia § 167 ods. 4 CSP súd doručil
žalovanému, ktorý podaním zo dňa 15.04.2024 súdu oznámil, že zotrváva na doterajších všetkých
vyjadreniach s tým, že žalovaný nesúhlasí s podanou žalobou v celom rozsahu a má za to, že takáto by
mala byť zamietnutá, resp. do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o podanom dovolaní
by súd nemal rozhodovať o vyprataní bytu, pretože rozsudok Najvyššieho súdu by mohol v prípade, že

žalovanej vyhovie, zásadne ovplyvniť priebeh konania.

5. Následne súd vo veci určil termín pojednávania na deň 23.05.2024, na ktoré pojednávanie v čas
a riadne predvolal strany sporu a na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov
strán sporu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi ako boli predložené stranami sporu súdu a zistil

nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca ako vlastník a prenajímateľ uzatvoril so žalovanou zmluvu o kúpe prenajatej veci dňa
16.07.1999, na základe ktorej žalovaná bola užívateľkou formou nájmu bytu č. 2-D nachádzajúceho
sa v dome číslo súpisné 11 vo chode č. 7 na druhom poschodí v Meste Banská Štiavnica na Námestí

sv. Trojice, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č.XXXX pre katastrálne územie F. G.. Uzavretiu
takejto zmluvy predchádzala iná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou už dňa
28.10.1998, predmetom ktorej bol iný byt a v dôsledku toho, že tento nespĺňal podmienky prístupu
denného svetla došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu zmluvy dňa 16.07.1999 na byt, o ktorý
v konaní ide. Žalobca v žalobe, i prostredníctvom právneho zástupcu zdôraznil, že

nájomný vzťah medzi stranami sporu bol ukončený výpoveďou zo zmluvy o kúpe prenajatej veci zo
dňa 18.12.2020, z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného, ako nájomcu vyplývajúcemu z nájmu
tým, že neuhrádzal nájomné za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri mesiace
(§ 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, ktorá výpoveď bola žalovanému riadne doručená
11.01.2021 a uplynutím zákonnej doby troch mesiacov odo dňa nasledujúceho, doručením výpovedí

došlo k zániku nájomného vzťahu. Žalobca odkázal na konanie vedené pred tunajším súdom pod sp.
zn. 28C/10/2021, v ktorom konaní súd rozhodoval o žalobe, ktorú podala žalovaná a domáhala sa
určenia neplatnosti výpovedi z nájmu bytu, pričom Okresný súd v Žiari nad Hronom rozsudkom sp. zn.
28C/10/2021 – 183 zo dňa 24.05.2022 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp.
zn. 15Co/98/2022 – 222 zo dňa 21.06.2023 rozhodol tak, že žalobu na určenie neplatnosti výpovede

zamietol a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 31.7.2023. Žalobca pred podaním žaloby na súd vyzval
žalovanú na dobrovoľné vypratanie bytu výzvou zo dňa 05.10.2023, ktorá bola riadne doručená pre
žalovaného. Napriek tomu žalovaný bez právneho dôvodu byt ďalej užíva.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na svojom stanovisku o nedôvodnosti podanej

žaloby, zotrval na svojich skutkových tvrdeniach, ktoré prezentoval v rámci repliky a dupliky. Súčasne
nespochybnil tvrdenia žalobcu o tom, že riadnym spôsobom výpoveď z nájmu bytu bola pre žalovaného
doručená a tiež to, že byt ku dňu rozhodovania súdu žalovaný nevypratal.

6. Súd vec právne posúdil:

Podľačlánku20ods.1ÚstavySlovenskejrepublikymákaždýprávovlastniťmajetok.Totoprávorovnako
ako aj ostatné požíva ochranu. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v § 123 Občianskeho zákonníka (ďalejlen OZ) umožňuje vlastníkovi veci nakladať s ňou podľa vlastného uváženia, najmä ju držať, užívať, brať
z nej plody a scudziť ju.

Podľa § 126 ods. 1 OZ, má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho kto ju neprávom zadržuje.

7. S odkazom na vyššie citované ustanovenie § 126 ods. 1 OZ je zrejmé, že vlastník má nárok na súdnu
ochranu. V predmetnom konaní žalobca sa domáha žalobou, ktorú podal voči žalovanému, uloženia

povinnosti vypratať nehnuteľnosť tak ako je označená vo výrokovej časti tohto rozsudku, t. j. byt číslo 2-D
nachádzajúci sa vo vchode č. 7 na H. poschodí bytového domu číslo súpisné 11 na CKN parc. č. XXXX/
X, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX pre katastrálne územie F. G., ktorá nehnuteľnosť je
vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalovaný predmetnú nehnuteľnosť po uplynutí doby nájmu užíva bez
akéhokoľvek právneho dôvodu.
Žaloba na vydanie veci (reivindikačná žaloba) chráni obsah vlastníckeho práva, t. j. právo vlastníka vec

držať, užívať a požívať jej plody a úžitky, vrátane oprávnenia nakladať s vecou v prípade, že iná osoba
neoprávnene (bez akéhokoľvek právneho dôvodu) zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju
odmieta vydať.

Primárnym predpokladom úspešnosti reivindikačnej žaloby je existencia žalobcovho vlastníckeho práva

k veci, ktorú skutočnosť i v danom konaní žalobca riadnym spôsobom súdu preukázal, a to predložením
LV č. XXXX pre k. ú. F. G.. Žalobca súčasne preukázal a v konaní žalovaný ani žiadnym spôsobom
nespochybnil, že nehnuteľnosť užíval žalovaný na základe uzatvorenej zmluvy o kúpe prenajatej veci
ako nájomca, ktorý nájom skončil výpoveďou zo dňa 18.12.2020 z dôvodu, že žalovaný ako nájomca
dlhodobohruboporušovalpovinnostivyplývajúceprenehoznájmutým,ženeuhrádzalnájomnéaslužby

spojené s užívaním bytu.

Ďalším predpokladom úspešnosti reivindikačnej žaloby je skutočnosť, že ten, voči komu žaloba smeruje
zadržuje vec, či už hnuteľnú alebo nehnuteľnú bez právneho dôvodu, t. j. neoprávnene.

Súd mal v tomto konaní za to, že práve žalovaný označený v konaní nie je oprávnený užívať
nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu a túto užíva bez právneho dôvodu i po uplynutí doby nájmu, napriek
tomu, že vlastníctvo nehnuteľnosti svedčí pre žalobcu.

8. Za irelevantné súd považoval skutkové tvrdenia žalovaného, uvádzané v rámci repliky a dupliky,

ohľadom dôvodov neuhrádzania nájomného žalovaným od roku 2009, keďže v iných konaniach žalobca
uplatnil svoj nárok na úhradu platieb nájomného a tunajší súd vo veci rozhodol v prospech žalobcu
v konaniach (7Csp/193/2018, 5Csp/186/2019), napriek ktorým právoplatným rozhodnutiam žalovaná si
naďalej neplnila povinnosti ako nájomca vyplývajúce pre ňu z nájmu neuhrádzaním nájomného, čo bol
v konečnom dôsledku i dôvod, pre ktorý došlo k skončeniu nájmu výpoveďou zo dňa 18.12.2020.

Súd neprihliadal ani na ďalšiu argumentáciu žalovanej ohľadom nevyriešenia ukončenia nájomného
vzťahu medzi stranami sporu, keďže mal za preukázané, z rozhodnutia tunajšieho súdu, a to rozsudku
sp. zn. 28C/10/2021 – 183 zo dňa 24. mája 2022 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. 15Co/98/2022 – 222 zo dňa 21.06.2023, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 31.7.2023, že žaloba žalovanej, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu zo

dňa 18.12.2020 bola ako nedôvodná zamietnutá.

9. Z dokazovania mal súd potom jednoznačne za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná, tejto
v celom rozsahu vyhovel s tým, že ochrana vlastníckeho práva je prioritne zaručovaná samotnou
Ústavou Slovenskej republiky (článok 20) a tiež článkom 1 Dodatkového protokolu k Európskemu

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v zmysle ktorého každá fyzická alebo právnická
osoba, má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou
verejného záujmu, a to za podmienok, ktoré ustanovuje zákona a Všeobecné zásady medzinárodného
práva. Obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a v medziach zákona
a s poukazom na ustanovenie § 126 ods. 1 OZ má vlastník právo na ochranu proti tomu kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Keďže žalovaná v konaní ani nespochybnila a nepoprela
skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že i po ukončení nájomného vzťahu naďalej predmetnú nehnuteľnosť
užíva, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu, súd žalobe vyhovel.10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto súd žalobcovi priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania (§ 255 ods. 1 CSP).

12. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).

Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové
pojednávanie. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie môže žalovaný podať do 15-tich dní odo dňa,

kedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.