Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Wildeová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoZodpovednosť za škodu

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124205105
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124205105.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Generali Česká pojišťovna

a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město 110 00 Praha, Česká republika, IČO: 452 729 56, konajúca
prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská
cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 542 285 73, zast.: JUDr. Jozef Barabás, advokát, so sídlom Letná 45,
052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom sídl. C. D. XX, XXX XX E.,
zast.: JUDr. Jozef Krenický, advokát, so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov, o zaplatenie 53.142,92
Eur a prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 5.314 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,25% ročne zo

sumy 5.314 Eur od 21.7.2024 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo 7.6.2024 sa s poukazom na § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáhal voči
žalovanému zaplatenia 53.142,92 Eur s úrokmi z omeškania 13,50% ročne od dňa podania žaloby
z dôvodu, že dňa 11.6.2022 došlo v nehnuteľnosti spoločnosti KLARTEC s.r.o. poistenej u žalobcu

k požiaru. Na základe tejto poistnej udalosti žalobca poskytol poistenému poistné plnenie vo výške
53.142,92 Eur. Požiar podľa odborného vyjadrenia Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného
zboru v Trnave zo dňa 13.9.2022 bol spôsobený neopatrným konaním fyzickej osoby pri manipulácii
s otvoreným ohňom napr. pri fajčení a z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Trnave odboru
kriminálnej polície ČVS:ORP – 715/1-VYS-TT-2022 zo dňa 30.8.2023 vyplýva, že k požiaru došlo
v dôsledku nesprávne uhaseného cigaretového ohorku a to nedbanlivostným konaním žalovaného.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V písomnom vyjadrení k nej uviedol, že v priebehu policajného
vyšetrovania požiaru bol len v pozícii svedka, nie obvineného a preto nemohol ovplyvniť priebeh
vyšetrovania a z toho dôvodu jeho závery nemôžu byť smerodajné pre tento spor. Žiadal preto
o pripojenie vyšetrovacieho spisu s tým, že po jeho oboznámení sa vyjadrí k rozporom spochybňujúcich
zodpovednosť žalovaného. Potvrdil, že sa nachádzal na mieste vzniku požiaru, ale bolo to 40 minút
pred tým a navyše bol tam aj s kolegom F. G. a fajčili obaja. Uviedol, že je potrebné rozlišovať medzi
fajčením a manipuláciou s otvoreným ohňom, čo sú dve rozličné príčiny požiaru, ako to vyplýva z ním

pripojeného Operatívneho rozboru požiarovosti v SR za rok 2022 spracovanom Požiarnotechnickým
a expertíznym ústavom MVSR. Požiar vypukol až po 40 minútach po ich fajčení a preto podľa neho nie
je preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Za tento časový úsek
sa mohlo vyskytnúť množstvo faktorov, ktoré mohli vyvolať vznik škody. Žalovaný pritom vyhlásil, že sistotou svoj nedopalok uhasil. Ak by súd sa nestotožnil s názorom žalovaného žiadal použiť moderačné
ustanovenie § 450 Občianskeho zákonníka, na ktoré odkazuje aj § 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a v tej súvislosti citoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 3MCdo/7/2011, 1Cdo/204/2014 a z nálezu

Ústavného súdu SR IV. ÚS/377/2018.

3. Žalobca v replike nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, keďže dokazovaním v prípravnom konaní
boli vykonané všetky reálne úkony smerujúce k objasneniu skutku a to výsluchy viacerých svedkov,
listiny, či kamerové záznamy zachycujúce celý priebeh skutku so záverom, že osoba, ktorá zle zahasila

cigaretový ohorok, bol žalovaný. Skutočnosť, že nedbanlivostné konanie žalovaného nenaplnilo znaky
skutkovej podstaty trestného činu nie je prekážkou pre uplatnenie občianskoprávnej zodpovednosti.
Taktiež skutočnosť, že k vypuknutiu požiaru došlo s časovým odstupom ešte neznamená, že nie je
daná príčinná súvislosť medzi nedbanlivostným konaním žalovaného a vznikom požiaru, keďže požiar
môže vypuknúť s väčším časovým odstupom v dôsledku pomalého tlenia. Zodpovednosť žalovaného
za vznik požiaru preukazuje odborné vyjadrenie Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného

zboru v Trnave, meteorologický posudok SHMÚ o vysokej intenzite vetra v kritickom čase. Určenie
príčiny vzniku požiaru bolo vykonané odborne spôsobilými osobami a to príslušníkmi Hasičského a
záchranného zboru v Trnave. Žalobca zdôraznil, že zodpovednosť žalovaného nevyplýva z jeho fajčenia
a fajčenia F. G., ale z nedostatočného uhasenia cigaretového ohorku žalovaného pri súčasnej vedomosti
o silnej intenzite vetra. Ak by žalovaný ohorok uhasil riadne, nie je len „típnutím“ o drevenú paletu,

k požiaru by nedošlo. Žalobca nesúhlasil ani s moderáciou nároku vzhľadom na závažnosť konania
žalovaného, rozsah spôsobenej škody, priamu hrozbu ohrozenia ľudských životov. Nejedná sa podľa
neho o likvidačný nárok žalobcu, ktorý je voči žalovanému uplatnený ako fyzickej osobe živnostníkovi.

4. Žalovaný v duplike zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii z písomného vyjadrenia k žalobe a

tvrdenie žalobcu o príčine vzniku požiaru považoval za nepreukázané. Uviedol, že pokiaľ podľa žalobcu
žalovaný spôsobil škodu tým, že nesprávne uhasil ohorok, mal by uviesť, kde a akým spôsobom je
upravený spôsob uhasenia cigaretového ohorku.

5.Súdvykonaldokazovaniepísomnýmivyjadreniamistrán,výsluchomžalovaného,poistnouzmluvouzo

dňa 11.05.2021, výzvami na náhradu vyplateného poistného plnenia, vyšetrovacím spisom Okresného
riaditeľstva PZ v Trnave odboru kriminálnej polície ČVS:ORP - 715/1 - VYS - TT – 2022, ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 11.06.2022 približne o 14:59 hodine došlo v areáli spoločnosti KLARTEC s.r.o. v Malženiciach

pri výrobnej hale k požiaru. Vo veci bolo vedené trestné stíhanie pre prečin všeobecného ohrozenia.
Uznesením H. E. I. A. odboru kriminálnej polície ČVS:ORP - 715/1 - VYS - TT – 2022 Si z 30.08.2023
bolo trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Skutok v uznesení je
konkretizovaný tak, že neznámy páchateľ nesprávnym zahasením cigaretového ohorku spôsobil požiar,
ktorý sa pôsobením vetra rozhorel, čím spoločnosti KLARTEC s.r.o. vznikla škoda približne vo výške

73.554,29 Eur. V odôvodnení uznesenia sa však konštatuje, že celý priebeh skutku zachytávajú kamery
a že z výsluchu svedkov - zamestnancov poškodeného vyplýva, že osoba ktorá zle zahasila cigaretový
ohorok, je žalovaný. Záver o príčine požiaru, ktorým bolo nedbanlivostné konanie žalovaného, ktorý
nedostatočne zahasil cigaretu v kombinácii s vis maior v podobe silného vetra vyplýva z odborného
vyjadrenia HaZZ. Podľa názoru vyšetrovateľa príčinná súvislosť medzi konaním A. B. a vzniknutému

následku nie je v dostatočnej miere na trestnosť, nakoľko menovaný inak dodržal všetky pravidlá
týkajúce sa fajčenia vo vyhradenej časti areálu a nemohol predpokladať, že vietor bude schopný roznietiť
iskry z ohorku a zapríčiniť tak požiar práve v takom areáli ako je ten, v ktorom sa nachádzal, nakoľko
iná situácia by bola, ak by sa takéhoto konania dopustil napríklad v prírode, kde je oveľa väčšia
pravdepodobnosť na vznietenie požiaru. V rámci BOZP predpisov sa navyše nikde neuvádza spôsob

akým sa má zahasovať cigaretový ohorok. Dospel preto k záveru, že predmetný skutok nie je možné
kvalifikovať ako trestný čin.

7. Vo vyšetrovacom spise sa nachádza písomný záznam z prezretia nahrávky kamerového systému
z 11.06.2022 z miesta vzniku požiaru aj s fotografiami z tohto záznamu. Podľa neho v čase 14:29:42

pred halou firmy stoja dvaja muži (podľa neskoršieho stotožnenia išlo o žalovaného a F. G.), jeden
z nich fajčil (podľa neskoršieho stotožnenia išlo o žalovaného). O 14:30:15 obaja muži prechádzali okolo
plastovej prechodky, žalovaný v tom čase fajčil. O 14:30:17 žalovaný pridusil rukou ohorok cigarety
o balík plastovej prechodky. O 14:30:21 žalovaný zahodil ohorok medzi betónové skruže. O 14:59:22obajamužiodchádzajúzareálufirmykparkovisku.O15:11:17vidieťpožiarplastovejprechodky(balíku),
ktorý bol vplyvom poveternostných podmienok rozfúkaný na menšie horiace kusy. O 15:15:03 sa požiar
vplyvom poveternostných podmienok rozšíril až k budove a začal horieť jej plášť.

8. V rámci vyšetrovania bol vypracovaný odborný posudok Okresného riaditeľstva Hasičského a
záchranného zboru v Trnave dňa 13.09.2022. V ňom bola prijatá za jednoznačnú príčinu vzniku požiaru
skutočnosť, že pred jeho vznikom k prvotnej iniciácii požiaru došlo ku konaniam fyzických osôb s
otvoreným ohňom – fajčeniu. Meteorologickým posudkom SHMÚ o vysokej intenzite vetra (nárazy až

45 km/h) v kritickom čase v kombinácii s cigaretovým nedopalkom viedla k samotnej iniciácii daného
požiaru.

9. Žalovaný nebol v pracovnom pomere s poškodenou spoločnosťou KLARTEC s.r.o. Tej vznikla škoda v
dôsledku požiaru, ku ktorému došlo 11.06.2022. Žalobca ako poistiteľ poskytol titulom poistenia majetku
na základe poistnej zmluvy č. 2407989881 poškodenej spoločnosti v dôsledku danej poistnej udalosti

poistné plnenie vo výške žalovanej sumy. Nárok na náhradu škody poškodeného voči žalovanému tak
prešiel na žalobcu s poukazom na § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

10. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu

poistiteľ poskytol.

11.Podľa§813ods.2ObčianskehozákonníkaAkprešlonapoistiteľaprávopodľaodseku1protifyzickej
osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.

12. Základom sporu bolo posúdenie zodpovednosti žalovaného za vznik tohto požiaru s poukazom na
§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.

13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

14. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

15. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

16. Základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti sú protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť
medzi nimi a zavinenie. Prvým predpokladom je teda protiprávnosť, čo je rozpor s objektívnym právom.
Porušenie právnej povinnosti môže pritom vyplývať z konkrétneho právneho predpisu alebo zmluvného

vzťahu alebo z porušenia prevenčnej povinnosti upravenej v § 415 Občianskeho zákonníka, ako tomu
bolo aj v tomto prípade.

17. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

18. Zákon v citovanom ustanovení ukladá každému povinnosť zachovávať taký stupeň opatrnosti, ktorý
je možné od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne pomery rozumne požadovať a ktorý je,
objektívne posudzované, spôsobilý zabrániť alebo aspoň obmedziť riziko vzniku škody na živote, zdraví,
majetku, či životnému prostrediu (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 25Cdo/3516/2007).

19. Vychádzajúc z obsahu vyšetrovacieho spisu, predovšetkým odborného posudku HaZZ, ale aj
fotografií zhotovených z kamerového záznamu tiež vzhliadnutím tohto záznamu z CD nosiča súd
dospel k záveru zhodnému so záverom vyšetrovateľa, že k požiaru došlo nedbanlivostným konaním
žalovaného, ktorý ohorok cigarety zahasil na plastovej prechodke, kde neskôr došlo k tleniu a ohnisku

požiaru, ktorý sa rozhorel zhruba po štyridsiatich minútach. Nikto iný po žalovanom však na danom
mieste nefajčil a ani nevykonával činnosť, ktorá by mohla viesť k požiaru. Súd nepovažuje za nemožné,
ak požiar navonok sa prejavil až po štyridsiatich minútach od zahasenia cigarety, keďže je všeobecne
známe, že proces tlenia môže trvať aj dlhšiu dobu. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný svojimnedbanlivostným konaním a porušením prevenčnej povinnosti spôsobil daný požiar a preto zodpovedá
za vzniknutú škodu. Potrebné si je uvedomiť, že je irelevantné či existuje nejaká právna norma týkajúca
sa uhasenia cigaretového ohorku alebo nie, ale rozhodujúce je to, či žalovaný porušil všeobecne

upravenú prevenčnú povinnosť v § 415 Občianskeho zákonníka, čo podľa názoru súdu v tomto prípade
bolo naplnené. Žalovaný totiž sa nesprával zodpovedne a dostatočne opatrne, ak cigaretu zahasil na
plastovej prechodke, zvlášť ak si bol vedomý silnej intenzity vetra ako faktoru ovplyvňujúceho vznik
požiaru. Aj keď vyšetrovateľ nezistil znaky trestnosti daného skutku u žalovaného neznamená to, že
je vylúčená jeho občianskoprávna zodpovednosť za vzniknutú škodu. Zodpovednosť žalovaného súd

má za jednoznačne preukázanú výsledkami vyšetrovania, predovšetkým už spomínaným odborným
posudkom a kamerovými záznamami.

20. Nárok na náhradu škody tak v dôsledku úhrady poistného plnenia poškodenej spoločnosti prešiel
na žalobcu a teda tento nárok voči žalovanému bol uplatnený v súlade s § 813 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Pre úplnosť súd dodáva, že žalovaný námietky voči výške vzniknutej škody nevzniesol.

Zároveň však súd mal za to, že je dôvodné využiť moderačné ustanovenie § 450 Občianskeho
zákonníka, čo výslovne umožňuje zákon v § 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

21. Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové

pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

22. Súd zohľadnil v tomto prípade okolnosti vzniku škody, ktoré spočívali z neopatrnosti žalovaného pri
uhasení cigaretového ohorku a tiež v tom, že je možné predpokladať, že ak by nefúkal silný vietor, ako

tomu bolo v danom prípade, k požiaru by ani nedošlo. To napokon vyplýva aj z odborného posudku
z vyšetrovacieho spisu. Zároveň súd zohľadnil aj pomery žalovaného, ktorý pracuje ako živnostník
s hrubým ročným príjmom do 24.000 Eur. Platí pritom nájomné za byt 565 Eur mesačne, parkovné 15
Eur, internet 20 Eur, telefón 45 Eur mesačne a je bezmajetný. Na druhej strane žalobca je poisťovňa,
ktorá poistné plnenie vypláca z príjmov z poistného, teda možno u nej predpokladať finančnú stabilitu

a majetkovú prevahu nad žalovaným, ktorý síce podniká ako živnostník, ale zároveň to znamená,
že je fyzickou osobou a preto je možné uplatniť voči nemu moderačné právo v zmysle § 813 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ktoré je vylúčené len u škodcu, ktorým je právnická osoba. Vzhľadom na
všetky tieto skutočnosti a v súlade s princípom spravodlivosti súd považuje za primeranú náhradu
škody voči žalovanému zodpovedajúcu 10% uplatnenej náhrady využijúc moderačné ustanovenie § 450

Občianskeho zákonníka.

23. Žalobcovi boli priznané aj úroky z omeškania, na ktoré má nárok s poukazom na § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka.

24.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

26. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

27. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.28. Žalobca nepreukázal, že by pred doručením žaloby žalovanému mu doručil výzvu na náhradu škody
s poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka, keďže obe tieto výzvy zo dňa 14.03.2024 a 15.05.2024
zasielal žalovanému na adresu v D., kde mal v čase vzniku požiaru prechodný pobyt, kde sa však už

v čase doručovania týchto výziev nezdržiaval, navyše pri výzve z 15.3.2024 ani nepripojil doručenku.
Súd preto vychádzal z dátumu doručenia žaloby žalovanému, k čomu došlo 20.07.2024 (doručované na
adresu SDH 21, Prešov) a preto žalobcovi priznal úroky z omeškania až od nasledujúceho dňa.

29. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. V spore

bol úspešnejší žalovaný a preto súd mu priznal nárok na pomernú časť náhrady trov konania podľa
zásady pomeru úspechu strán v spore.

30. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť

podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.