Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Cpr/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124200548
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124200548.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

X.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D. E., právne zastúpený: Advokácia GYŐRFI s.r.o., so sídlom
Francisciho 271/11, 982 01 Tornaľa, IČO: 55 132 049 proti žalovanému: STD DONIVO a. s., so sídlom
Mlynská 1346, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 31 678 343, právne zastúpený Mgr. Juraj Hudák,
LL.M., so sídlom Staré Grunty 18, 841 04 Bratislava, IČO: 42 329 507 o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru alebo zaplatenie odstupného takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu vo vzťahu k neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou o skončení pracovného
pomeru z a m i e t a .

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom odstupného sumu
3.525,30 eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 21.1.2024 sa žalobca domáhal oproti žalovanému určenia neplatnosti skončenia
pracovného pomeru dohodou, alternatívne o zaplatenie odstupného. Svoju žalobu odôvodnil tým,

že medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom bol pracovnou zmluvou
z 5.6.2014 založený pracovný pomer v rámci, ktorého žalobca pre žalovaného vykonával práce
v pracovnej pozícii vodiča spočívajúceho vedením nákladného vozidla pri medzinárodnej doprave.
Žalobca uviedol, že pracovnú zmluvu nemá, nakoľko ju stratil pri sťahovaní. Po prekonanom infarkte
vzhľadom na záver lekárskeho posudku vystaveného mu 20.11.2023 žalobca na druhý deň, t. j.
21.11.2023 požiadal žalovaného o preradenie na inú prácu podľa § 55 ods. 2, písm. a) Zákonníka práce,
avšak žalovaný žalobcovi namieste oznámil, že inú vhodnú prácu pre neho nemá a tak s ním budú

musieť skončiť pracovný pomer, pričom mu povedal, že mu vyplatia odstupné. Žalovaný ešte v ten istý
deň na rýchlo pripravil pre žalobcu dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorú žalobca podpísal.
Po tomto dni sa žalobca u žalovaného viackrát informoval o tom, kedy mu vyplatia odstupné, pričom
naposledy mu povedali, že odstupné mu nepatrí, nakoľko bol pracovný pomer ukončený dohodou.
Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na okolnosti skončenia pracovného pomeru a obsah lekárskeho
posudku z 20.11.2023 je zrejmé, že k skončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodu podľa § 63 ods.
1 písm. c) Zákonníka práce, t. j. že zamestnanec, vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho

posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu a teda dohoda o skončení pracovného
pomeru z 21.11.2023 tento dôvod neobsahuje, čím odporuje zákonu, preto je podľa § 39 OZ v spojitosti
s § 1 ods. 4 Zákonníka práce neplatná. Z uvedeného dôvodu žalobca súdu navrhol, aby súd vydal
rozsudok, ktorým určí, že dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená medzi žalobcom akozamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom zo dňa 21.11.2023 je neplatná. Zároveň navrhol
priznať žalobcovi náhradu trov konania 100%. Žalobca tiež konštatoval, že v súlade s § 79 ods. 1
Zákonníka práce oznamuje žalovanému, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Zároveň žalobca

uviedol, že v prípade ak by súd bol toho názoru, že neuvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru
v dohode, ktorým je dlhodobá strata spôsobilosti žalobcu vykonávať doterajšiu prácu u žalovaného nie
je dôvodom neplatnosti dohody a keďže sa preukázalo, že toto je dôvodom uzatvorenia dohody, keďže
odstupné podľa zákona vyplatené nebolo, žalobca navrhuje súdu, aby vydal rozsudok, ktorým zaviaže
žalovaného na zaplatenie odstupného žalobcovi vo výške 3násobku jeho priemerného mesačného

zárobku.Rovnakožiadalpritomtoalternatívnompetitepriznaťmunáhradutrovkonaniavrozsahu100%.

2.Kžalobežalobcusapísomnýmpodanímzodňa16.2.2024vyjadrilžalovaný,ktorýuviedol,žesamotné
neuvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru v dohode o skončení pracovného pomeru v zmysle
§ 60 ods. 2 Zákonníka práce nemá za následok neplatnosť dohody o skončení pracovného pomeru,
keďže § 60 ods. 2 Zákonníka práce ani žiadne iné ustanovenie Zákonníka práce nepostihuje neuvedenie

dôvodu skončenia pracovného pomeru v dohode o skončení pracovného pomeru jej neplatnosťou.
Poukázal na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21Cdo 1779/2010 zo dňa 1.2.2012. Dôvodil, že potrebné
je poukázať aj na rozsudok KS v Ostrave zo dňa 12.4.1955 (PR9/1995), pričom konštatoval, že
aj z uvedených rozhodnutí vyplývať, že dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným 21.11.2023 je platná a pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným skončil

21.11.2023, tak ako to je uvedené v dohode o skončení pracovného pomeru. Žalovaný ďalej dôvodil,
že podmienkou skončenia pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, teda
že vzhľadom na zdravotný stav zamestnanec dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu
je to, že uvedené posúdenie zdravotného stavu má byť na základe lekárskeho posudku. Žalovaný
tiež konštatoval, že aj keď o skončenie pracovného pomeru dohodou požiadal žalobca žalovaného

a to z dôvodu zdravotného stavu žalobcu, žalobca žalovanému pred skončením pracovného pomeru
nepredložil žiaden lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti žalobcu na prácu, z ktorej by vyplývalo,
že žalobca dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať jeho prácu. Žalovaný ďalej uviedol, že takýto
lekársky posudok mu žalobca pred uzatvorením dohody o skončení pracovného pomeru ani nikdy po
tom, nezaslal a teda žalovaný ku dňu skončenia pracovného pomeru so žalobcom nemal vedomosť

o existencii predmetného lekárskeho posudku. Uviedol, že aj keď žalobca spolu so žalobou predložil
súdu dokument označený ako lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu zo dňa 21.11.2023
má žalovaný pochybnosti o tom, že predmetný dokument bol vyhotovený skutočne 20.11.2023. Podľa
názoru žalovaného mal žalobca ku dňu 20.11.2023 k dispozícii len záznam z preventívnej prehliadky zo
dňa20.11.2023,zktoréhovyplýva,žežalovanýbyužnaďalejnemalvykonávaťprácuvodičanákladného

vozidla. Žalovaný tiež uviedol, že v lekárskom posudku by mal byť objektívne zistený zdravotný stav
zamestnanca, ku ktorému lekár zaujme jasné stanovisko, z ktorého bude vyvoditeľné, prečo je lekár toho
názoru, že zamestnanec vzhľadom na jeho zdravotný stav dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať jeho
doterajšiu prácu, pričom v lekárskom posudku, ktorý predložil žalobca v konaní spolu so žalobou nič také
obsiahnuté nie je. Záverom žalovaný uviedol, že vzhľadom k tomu, že k skončeniu pracovného pomeru

medzi žalobcom a žalovaným na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 21.11.2023
nedošlo z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce žalobca nemá nárok na zaplatenie
odstupného. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal mu
trovy konania.

3. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním zo dňa 13.3.2024 vyjadril žalobca,
ktorý konštatoval, že rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo/1779/2010 z 1.2.2012 a rozsudok KS v Ostrave
z 12.4.1995 nie sú aplikovateľné na situáciu v tomto pracovnoprávnom spore. Uviedol, že v danom
prípade je v § 60 ods. 2 Zákonníka práce uvedené, že zamestnávateľ musí uviesť v dohode o skončení
pracovného pomeru dôvod skončenia pracovného pomeru, pričom v danom prípade bolo preukázané,

žekskončeniudošlozdôvodupodľa§63ods.1písm.c)Zákonníkapráce.Žalobcanesúhlasilstvrdením
žalovaného o lekárskom posudku a uviedol, že posudok žalovanému riadne predložil. Napriek tomu
uviedol, že beztak mu nie je známe žiadne ustanovenie Zákonníka práce, ktoré by vznik dôvodu podľa
§ 63 ods. 1 písm. c) podmieňovalo predložením lekárskeho posudku zamestnávateľovi. Zdôvodnil, že
sám žalovaný priznáva, že o skončenie pracovného pomeru dohodou požiadal žalobca žalovaného

a to z dôvodu zdravotného stavu žalobcu. Žalobca ďalej poukázal na to, že samotný žalovaný uviedol,
že žalobca mal ku dňu 20.11.2023 k dispozícii len záznam z preventívnej prehliadky, teda žalovaný
mal nepochybne vedomosť o tom, že žalobca stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Záverom
žalobca poukázal na to, že text dohody vytvoril žalovaný a do textu dohody zahrnul vyhlásenie ,,o niečomčo nie je“, čiže vyhlásenie o neexistencii nejakej skutočnosti, čo samo o sebe umocňuje tvrdenie žalobcu
a jeho právny alibizmus, že žalovaný presne vedel, že išlo o zdravotné dôvody na strane žalobcu.
Z uvedených dôvodov zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu.

4. Napokon sa k vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcu písomným podaním zo dňa 10.4.2024 vyjadril
žalovaný, ktorý konštatoval, že musí zopakovať, že v danom prípade sa nejednalo o skončenie
pracovného pomeru v zmysle § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, pričom opätovne uviedol, že
aj keď žalobca požiadal žalovaného o skončenie pracovného pomeru ako dôvod uviedol zdravotné

problémy, to ešte samo o sebe neznamená, že sa jedná o prípad skončenia pracovného pomeru podľa
vyššie uvedeného ustanovenia Zákonníka práce. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že žalobca ho nikdy
neinformovaloexistenciipredmetnéholekárskehoposudkuanikdymuanilekárskyposudoknepredložil.
Žalovaný aj naďalej zotrval na tom, že dohoda o skončení pracovného pomeru je riadne platná, účinná
a že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným skončil ku dňu v nej uvedenom. Vzhľadom na
uvedené opätovne navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov ako aj listinnými dôkazmi
konštatovaním,ženač.l.1anasl.sanachádzasamotnážaloba,nač.l.6sanachádzalekárskyposudok
o zdravotnej spôsobilosti na prácu vo vzťahu k žalobcovi, na č. l. 8 a nasl. je preventívna prehliadka
zo dňa 20.11.2023 vo vzťahu k žalobcovi, na č. l. 9 je dohoda o skončení pracovného pomeru medzi
žalobcom a žalovaným, na č. l. 10 je potvrdenie o zamestnaní a údaje o ukončení pracovného pomeru

a niektoré ďalšie údaje, na č. l. 21 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k žalobe, na č. l. 31 a nasl. je
vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, t. j. tzv. replika, na č. l. 37 a nasl. je vyjadrenie žalovaného
k vyjadreniu žalobcu, teda tzv. duplika, na č. l. 45 a nasl. je zápisnica z pojednávania tunajšieho súdu
zo dňa 30.5.2024, na č. l. 51 je vyjadrenie žalobcu, ktorý oznámil, že k mimosúdnej dohode nedošlo,
na č. l. 59 sa nachádza oznámenie žalovaného o návrh na vypočutie strán sporuč. l. 66 sa nachádza

zápisnica o pojednávaní pred tunajším súdom zo dňa 14.11.2024, na č. l. 73 a nasl. je vyjadrenie
právneho zástupcu žalobcu k žalobe s tým, že žiadal vykonať doplnenie dokazovania predložením
výplatných pások a bankových výpisov, na č. l. 81 sa nachádza potvrdenie o výške príjmu žalobcu zo
strany žalovaného za obdobie od 01/2022 do 12/2022, na č. l. 87 a nasl. je predloženie výplatných pások
žalobcu z pracovného pomeru u žalovaného rovnako za rozhodné obdobie od 01/2022 do 12/2022,

na č. l. 93 sa nachádza história transakcií F. G. na účte, na ktorý mala prichádzať mzda žalobcu od
žalovaného, pričom zistil tento skutkový stav:

6. Medzi žalobcom ako zamestnancom ako žalovaným ako zamestnávateľom bol pracovnou zmluvou
z 5.6.2014 založený pracovný pomer, pričom táto skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná.

7. Z potvrdenia o zamestnaní zo dňa 21.11.2023 (č. l. 10 spisu) vyplýva, že žalobca bol zamestnancom
žalovaného od 22.9.2015 do 21.11.2023.

8.Zpreventívnejprehliadkyzodňa20.11.2023okreminéhovyplýva,žežalobcavzhľadomnaprekonaný

infarkt nemôže viesť kamión ani fyzicky náročne pracovať napr. vykladať a nakladať tovar.

9. Z lekárskeho posudku (č. l. 6 spisu) zo dňa 20.11.2023 vyplýva, že žalobca je dlhodobo nespôsobilý
na výkon posudzovanej práce.

10. Z Dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že
pracovný pomer zamestnanca (žalobcu), ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 5.56.2014
sa končí dohodou ku dňu 21.11.2023. V tejto dohode je tiež uvedené, že zamestnanec netrvá na tom,
aby v tejto dohode boli uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, pričom prehlasuje, že tento sa
nekončí z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce. Taktiež je v tejto dohode

uvedené, že ku dňu skončenia pracovného pomeru sú všetky nároky vyplývajúce z pracovnej zmluvy
uzavretej dňa 5.6.2014 vysporiadané.

11. Na pojednávaní konanom 14.11.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že má za to, že bolo
preukázané, že dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je

neplatná vzhľadom na vykonané dokazovanie aj na dnešnom pojednávaní. Konštatoval, že zotrváva
teda vzhľadom na uvedené na alternatívnom petite, tzn. že navrhuje, aby súd vyslovil buď že
dohoda o skončení pracovného pomeru je neplatná a zároveň trvá na ďalšom zamestnávaní žalobcu,alternatívne, aby súd určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi odstupné. Vzhľadom na uvedené
si v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania, nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

12. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní konštatoval, že pojednávaní bolo preukázané
dokazovaním,želekárskyposudok,naktorýodkazuježalujúcastrananebolvyhotovenývdeňskončenia
pracovného pomeru, ale až neskôr a teda pracovný pomer žalobcu so žalovaným bol skončený platne,
riadne a zároveň mu ani nevznikol právny nárok na odstupné. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu
zamietnuť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania v celom rozsahu, nemal návrhy na

doplnenie dokazovania.

13. Svedok H. I. D., ošetrujúci lekár žalobcu, na tomto pojednávaní uviedol, že žalobcovi ako pacientovi
som robil preventívnu prehliadku. Tieto prehliadky robí niekedy aj 3,4 denne a následne som potom
robil žalobcovi aj zdravotný posudok vo vzťahu k výkonu jeho práce. Uviedol, že si ešte pamätá, že
pacient bol v tom čase práceneschopný. Vypovedal, že lekársky posudok bol vyhotovovaný a odovzdaný

1 alebo 2 dni po tom, ako bola urobená preventívna prehliadka. Žalobcovi uviedol ešte pred samotnou
preventívnou prehliadkou, že jeho zdravotná spôsobilosť nebude v poriadku vo vzťahu k výkonu práce,
následne aj revízny lekár H. C. oznámil ešte pred preventívnou prehliadkou, že žalobca je nespôsobilý
na výkon práce, ktorú vykonával. V ten deň 20.11.2023 vypracoval správu o preventívnej prehliadke, kde
sa domnieval, že na 99% bolo už v tejto správe uvedené, že žalobca nie je spôsobilý na výkon práce,

ktorú vykonával toho času u žalovaného.

14. Svedok J. K., zamestnanec žalovaného, na tomto pojednávaní vypovedal, že keď žalobca skončil
pracovný pomer dohodou, nepredložil všetky dokumenty vo vzťahu k tomu, aby mu mohlo byť vyplatené
odstupné. Uviedol, že doložil len ukončenie práceneschopnosti, avšak v tom čase nepredložil lekársky

posudok o jeho zdravotnej spôsobilosti na prácu. Ďalej uviedol, že ak by takýto posudok bol predložený
bolo by mu vyplatené odstupné a následne by sa strany zamestnanca a zamestnávateľa rozišli. Uviedol,
že neskôr mu žalobca mal volať ohľadom výplaty odstupného, kde mu bolo vysvetlené, že vzhľadom
na nepredloženie tohto lekárskeho posudku mu odstupné nemôže byť vyplatené, rovnako tak vo vzťahu
k dovolenke, že táto mu zanikla vzhľadom na to, že PN trvala v rozsahu väčšom ako 1 rok. Ešte uviedol,

že zamestnávateľ videl lekársky posudok až spolu v čase keď mu bola doručená v tomto konaní žaloba.
Svedok doplnil, že žalobca doložil ukončenie PN nič viac. Ešte doplnil, že v tej PN bolo uvedené, že
žalobca nemôže vykonávať predmetnú prácu zo zdravotných dôvodov. Žalobca žiadnym spôsobom
neovplyvňoval obsah tejto dohody o skončení pracovného pomeru, pričom žalobca sa nevyjadril, že
chce mať v tejto dohode uvedené, že sa tento pracovný pomer nekončí z dôvodov uvedených v § 63

ods. 1, písm. a) až c) Zákonníka práce.

15. Žalobca na vyššie uvedenom pojednávaní vypovedal, že keď prišiel od lekára k svojmu
zamestnávateľovi, t. j. k žalovanému, odniesol mu také dva veľké papiere a to jeden bola lekárska správa
z K. a druhá bola ďalšia lekárska správa od H. D., v ktorej bolo uvedené, že nemôže vykonávať svoju

prácu zo zdravotných dôvodov. Uviedol, že tieto listiny neboli odovzdané vypočutému svedkovi K., ale
nejakej pani a pritom tam bola ešte nejaká mladá brigádnička. Určite odovzdal ten papier o preventívnej
prehliadke a či odovzdal aj lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu, to si nepamätal. Tieto
papiere mal už skôr a pracovný pomer končil až k decembru a vtedy už mal všetko skompletizované aj
lekársky posudok aj preventívnu prehliadku.

16. Právny zástupca žalovaného súdu doručil potvrdenie o výške príjmu žalobcu za obdobie 1/2022
– 12/2022, z ktorého vyplýva, že celková brutto (hrubá) mzda žalobcu v roku 2022 predstavovala
12.465,66 eur, čo predstavuje mesačný priemer 1.038,805 eur.

17.Právnyzástupcažalobcurovnakosúdupredložilvýplatnépásky(č.l.87anasl.)avýpisyzbankového
účtu žalovaného, z ktorých vyplývajú totožné údaje o hrubej mzde, ako sú uvedené vyššie.

18. Na pojednávaní konanom 14.1.2025 v neprítomnosti žalobcu právny zástupca žalovaného uviedol,
že navrhuje súdu prípadné vydanie rozsudku pre zmeškanie ak sú na to splnené podmienky, teda pre

zmeškanie žalobcu, pričom ak nie je možné vydať rozsudok pre zmeškanie ohľadom prvého petitu,
t. j. neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou, tak žiadal vydať rozsudku pre zmeškanie
žalobcu vo vzťahu k druhému nároku, t. j. k zaplateniu odstupného, pričom uvedené ponechal na
zváženie súdu. Zotrval na doterajších tvrdeniach ako v písomnej tak aj verbálnej podobe, pričom dohoduo skončení pracovného pomeru považoval za platnú a uviedol, že žalobca nepredložil lekársky posudok
v deň skončenia pracovného pomeru a ani nikdy predtým a teda žalobca nemá nárok na odstupné,
keďže pracovný pomer žalobcu sa neskončil z dôvodu zdravotného stavu žalobu zisteného lekárskym

posudkom. Uviedol, že uvedené skutočnosti potvrdili aj svedkovia vo svojich svedeckých výpovediach
na pojednávaní konanom v novembri 2024. Navrhol, aby súd vydal rozsudok, ktorým žalobu v celom
rozsahu zamietne a prizná mu náhradu trov konania v celom rozsahu, nemal návrhy na doplnenie
dokazovania.

19. Na základe vyššie zisteného skutkového stav súd prvej inštancie právne uzatvára :

20. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť
a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,

d) skončením v skúšobnej dobe.

21. Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

22. Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a
zamestnanecuzatvárajúpísomne.Vdohodemusiabyťuvedenédôvodyskončeniapracovnéhopomeru,
ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v §
63 ods. 1 písm. a) až c) a f).

23. Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá
zamestnávateľ zamestnancovi.

24. Podľa § 76 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru
dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. f) alebo z dôvodu, že zamestnanec

stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať
doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak
pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov.

25. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práca mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty

(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje
najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 3 a 8, cestovné
náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na
doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových
podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada
podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto
zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy.
Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po
zdanení.

26. Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 135 Zákonníka práce priemerný zárobok zamestnanca za rozhodujúce obdobie, ktoré
predchádza dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa zistí z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi
na výplatu v rozhodujúcom období a z času odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období
zníženého o hodiny zodpovedajúce trvaniu prestávok na jedenie a oddych v rozhodujúcom období.

Rovnako sa na zisťovanie priemerného zárobku v ďalšom rozhodujúcom období zníži počet hodín
odpracovaných zamestnancom od začiatku rozhodujúceho obdobia do nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, ak tento zákon nadobudne účinnosť v priebehu rozhodujúceho obdobia.28. K návrhu právneho zástupcu žalovaného, ktorý požadoval vydanie rozsudku pre zmeškanie súd
prvej inštancie konštatuje, že aj keď sa žalobca nedostavil na pojednávanie (rovnako tak jeho právny
zástupca), neboli splnené procesné podmienky pre takýto postup, keďže počas konania žalobca bol

aktívny,reagovalnavyjadreniaprotistranyakoajnavýzvysúdu,zúčastnilsaskoršíchpojednávaní,preto
by sa prípadné vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu míňalo účinku a zmyslu podstate samotného
procesu, pričom uvedené je nutné vnímať aj cez špecifikum sporu s tzv. slabšou stranou.

29. V predmetnom konaní mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola platne uzavretá

pracovná zmluva. Následne došlo k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru. Súd prvej
inštancie sa pri rozhodovaní v predmetnom spore riadil nasledovnými úvahami:

30. Súd prvej inštancie podrobil preskúmanie prejednávanej veci nielen z pohľadu pozitívnoprávneho,
aleajzpohľadujusnaturalistického,najmäcezprizmudobrýchmravov.Len namargosúdprvejinštancie
poukazuje na fakt, že k inštitútu dobrých mravov treba pristupovať ako k stáročia sa vyvíjajúcemu

inštitútu, ktorý vo svojej bazálnej podstate však ostáva až na drobné výnimky plynúce z celkového
spoločenského vývoja nemenný.

31. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia
konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania

a dobra. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú uznávané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

32. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne

považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny
hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v
právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu
povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je
smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008.

33. Súd prvej inštancie sa snaží citlivo vnímať subjektívnu nespokojnosť žalobcu so skončením jeho
pracovného pomeru, ku ktorému došlo dohodou, ktorú však žalobca aj podpísal. Na druhej strane je
však potrebné zohľadniť aj príčinnú súvislosť medzi zdravotným stavom žalobcu a výkonom jeho práce

u žalovaného ako zamestnávateľa.

34. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou
procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce
pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a

každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten
skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie
na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za
základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení
dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom

procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná
dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je
pravdivá.

35. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

36. Bolo v konaní nad rozumnú pochybnosť preukázané, že dohoda o skončení pracovného pomeru
bola uzatvorená platne, avšak na druhej strane je potrebné uviesť aj tú skutočnosť, že v dohode je
explicitne uvedené, že zamestnanec netrvá na tom, aby v tejto dohode boli uvedené dôvody skončeniapracovného pomeru, pričom prehlasuje, že tento sa nekončí z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm.
a) až c) Zákonníka práce.

37. Odhliadnuc od toho, že v § 60 ods. 2 druhá veta Zákonníka práce v dohode musia byť uvedené
dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer
skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f), súd vyhodnotil ako nanajvýš
účelové, zo strany žalovaného ako zamestnávateľa, výslovne do dohody uviesť, že zamestnanec
(žalobca) nepožaduje uvedenie dôvodov skončenia pracovného pomeru zvlášť za situácie, keď bol

nepochybne preukázaný nepriaznivý zdravotný stav žalobcu, čo bolo potvrdené jednak listinnými
dôkazmi a jednak výsluchom samotného žalobcu, ako aj jeho ošetrujúceho lekára H. D., ktorý bol
v konaní vypočutý ako svedok.

38. Rovnako bolo nesporne preukázané, že zdravotný stav žalobcu - zamestnanca bol ustálený ako
taký, že nemôže pokračovať v práci u svojho zamestnávateľa – žalovaného. Nič na tom nemení ani

tá skutočnosť, že z pohľadu žalovaného existovala určitá spornosť ohľadom dátumu na lekárskom
posudku, keďže súd je toho názoru, že nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu žalobcu, aby niesol
následky technickej nedokonalosti v systéme práce svojho ošetrujúceho lekára.

39. Zhoršený zdravotný stav žalobcu vyplýval nielen z lekárskeho posudku zo dňa 20.11.2023, ktorého

spornosť dátumu žalovaný namietal, ale aj z lekárskej správy obsahujúcej podrobnú preventívnu
prehliadku, ktorá bola datovaná rovnako na deň 20.11.2023. Už pri koncipovaní dohody o skončení
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bez jasnej možnosti zamestnanca niečo na jej
obsahu meniť (a následnom podpísaní tejto dohody obomi stranami) bolo zrejmé, že žalovaný
ako zamestnávateľ sa snažil zabezpečiť si pozíciu, aby mu nevznikla povinnosť uhrádzať svojmu

zamestnancovi žiadne finančné plnenie (odstupné).

40. Z uvedených dôvodov teda súd považoval dohodu o skončení pracovného pomeru za platnú (viď
výrok I. tohto rozsudku), avšak mal tiež za to, že prehlásenie o tom, že žalobca nekončí pracovný
pomer kvôli zdravotnému stavu, bol do tejto dohody inkorporovaný účelovo, pretože logicky by žiaden

zamestnanec, ktorý končí pracovný pomer kvôli svojmu nepriaznivému zdravotnému stavu, takúto
dohodu nebol býval podpísal. Inak povedané, nikto by sa pri skončení pracovného pomeru dobrovoľne
nevzdal odstupného, ak by naň mal nárok s ohľadom na odpracované roky.

41. Na jednej strane, tak ako nemožno od žalovaného očakávať, že bude vzhľadom na zdravotný stav

žalobcu, tohto ďalej zamestnávať, tak na strane druhej nemožno žalobcu ukrátiť na jeho práve na
odstupné z dôvodov vyššie uvedených. Spornou preto pre súd aj s ohľadom na mimosúdne rokovania
strán sporu zostala len otázky týkajúca sa výšky odstupného.

42. Nielen s ohľadom na alternatívny petit žaloby je preto nevyhnutné uviesť, že žalobca má vzhľadom

na skutočnosť, že jeho pracovný pomer trval u žalovaného najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
nárok na odstupné v sume trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku (§ 76 ods. 2 písm. c)
Zákonníka práce), všetko s ohľadom na reálny dôvod skončenia pracovného pomeru, t. j. zdravotná
indispozícia žalobcu ako zamestnanca.

43. Nakoľko pracovný pomer bol skončený dohodou v roku 2023, súd s ohľadom na vyššie citované
právne ustanovenia ako aj zistený skutkový stav vychádzal z troch ostatných brutto miezd (keďže tzv.
diéty sa do mzdy vo vzťahu k odstupnému nezaratúvajú) žalobcu v rozhodujúcom štvrťroku roka 2022.
Súd mal v zmysle oboma spornými stranami zhodne predložený brutto zárobok v októbri 2022 v sume
915,67 eur, v novembri 2022 v sume 1.834,66 eur a v decembri v sume 774,98 eur, pričom v súčte

to predstavuje sumu 3.525,31 eur a priemer týchto súm predstavuje sumu 1.175,10 eur. Trojmesačné
odstupné preto predstavuje sumu 3.525,30 eur, ktorú sumu súd aj žalobcovi priznal (výrok II. tohto
rozsudku).

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.46. Podľa § 262 ods. 1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol, s ohľadom na alternatívnosť petitu, v konaní plne
úspešný, má preto voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.