Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. apríl 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/44/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121204759
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8121204759.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: Fibermont s.r.o.,

so sídlom Mieru 14, 083 01 Sabinov, IČO: 50 887 807, za účasti intervenienta na strane žalobcu, A. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpení JUDr. Rastislav Lenart, advokát, so
sídlom Pollova 32, 040 01 Košice, proti žalovanému: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G. X/X, XXX XX D.,
právne zastúpený Advokátska kancelária Peter Rak, s.r.o., so sídlom Masarykova 13, 08 001 Prešov,
IČO: 50 581 121 o vylúčenie veci z exekúcie takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi a intervenientovi na strane žalobcu nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 8.6.2021 sa žalobca domáhal, aby súd vylúčil veci z exekúcie na tom
skutkovom základe, že žalovaný ako oprávnený podal voči vedľajšiemu účastníkovi (intervenientovi)
na strane žalobcu návrh na vykonanie exekúcie a to na Exekútorskom úrade D. E. E. o vymoženie
pohľadávky – istiny vo výške 5.085,08 eur s príslušenstvom a trovami exekúcie, pričom toto konanie
je vedené pod sp. zn. 178EX/400/2020. Poukázal na skutočnosť, že dňa 26.8.2020 bolo na Okresný

súd Prešov k sp. zn. 15C/27/2017 doručené dovolanie vedľajšieho účastníka na strane žalobcu proti
rozsudku KS PO zo dňa 28.5.2020 sp. zn. 4Co/36/2019-196 a zároveň bol podaný aj návrh na
odklad vykonateľnosti, kde povinný navrhol, aby bola odložená vykonateľnosť rozsudku OS PO č. k.
15C27/2017-124 zo dňa 13.11.2018 v spojení s rozsudkom KS PO č .k. 4Co/36/2019-196 zo dňa
28.5.2020 a to až do rozhodnutia NS SR o dovolaní voči vyššie uvedenému rozsudku KS PO. Žalobca
ďalej konštatoval, že ako prenajímateľ uzatvoril dňa 1.9.2017 s vedľajším účastníkom na strane žalobcu
zmluvu o nájme nebytového priestoru na dobu 10 rokov, kde predmetom nájmu sú aj nehnuteľnosti

zapísané na LV č. XXX F. XXXX obe zapísané na LV v okrese H., obec D., k. ú. D.. Žalobca uviedol,
že vyššie uvedené nehnuteľnosti užíva na výkon jeho podnikateľskej – poľnohospodárskej činnosti a to
v súlade s predmetom činnosti žalobcu. Konštatoval, že je preukázané, že žalobca má právny – nájomný
vzťahkvyššieuvedenýmnehnuteľnostiam,ktorývznikoleštepredzačatímhoreuvedenéhoexekučného
konania a preto žalobca uviedol s poukazom na § 114a exekučného poriadku per analogiam, že na
vyššie uvedených oboch LV bolo zriadené exekučné záložné právo a vzniká tu dôvodná obava, žeby
následným potenciálnym predajom hore uvedených nehnuteľností sa znemožnil, či sťažilo podnikanie

vyššie uvedeného žalobcu v zmysle uvedenej nájomnej zmluvy. Žalobca navrhol, aby súd rozhodol tak,
že : vylučuje nehnuteľnosti zapísané na: liste vlastníctva č. XXX, okres H., obec D., katastrálne územie
D., parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape, č. parc. 240/2, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 487 m2. Stavby: súp. č. XXX na parcele č. 240/2, druh stavby 10, popis stavbyrodinný dom, súp. č. XXX na parcele č. XXX, druh stavby 2, popis stavby úradná budova – domček,
súp. č. XXX na parcele č. XXX, druh stavby 2. popis stavby dielňa, súp. č. XXX na parcele č. XXX, druh
stavby 2. popis stavby ovčin, liste vlastníctva č. XXXX, okres H., obec D., katastrálne územie D. H.: na

parcele č. 126, druh stavby 2, popis stavby matečník z exekúcie vykonávanej Súdnym exekútorom D.
E. E. A.. Exekútorsky úrad Vranov nad Topľou, Ul. Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou, pod
sp. zn. 178EX 400/2020 a na základe poverenia na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom
Banská Bystrica pod sp. zn. 49 Ek/1041/2020. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania
vo výške 100%.

2. K žalobe sa písomným podaním zo dňa 4.10.2021 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobu
považuje za nedôvodnú. Konštatoval, že uzatvorenie nájomnej zmluvy žiadnym spôsobom nebráni
exekúcii nehnuteľností a teda nie je dôvod na vylúčenie, pričom poukázal na § 44 ods. 1 exekučného
poriadku. Dôvodil, že musí ísť o vec, ktorá vo svojej podstate exekúciu neznesie a to z veľmi vážneho
a zákonom uvedeného dôvodu, pričom závažným dôvodom, aby vec nebola exekvovaná je poväčšinou

iné právo tzv. vecné právo. Uviedol, že konateľ žalobcu – I. B. je synom majiteľa nehnuteľností – A.
B.. Dal do pozornosti, že samotnú nájomnú zmluvu možno prípadne považovať za simulovaný právny
úkon, čo je zrejmé z čl. IV. tejto zmluvy, kde je uvedené v bode 2.1, že nájomné za predmet nájmu
dohodnuté zmluvnými stranami predstavuje sumu 0,01 eur za každý jeden rok nájmu. Dôvodil, že
z vyššie uvedeného je zrejmé, že takáto nájomná zmluva nemá žiadny ekonomický význam a vzhľadom

na blízky rodinný vzťah nájomcu s prenajímateľom ani nie je možné s určitosťou tvrdiť, či takáto nájomná
zmluva len nebola predložená do tohto konania s cieľom zmariť exekúciu. Takýmto spôsobom by
vedel akúkoľvek exekúciu vedenú na nehnuteľnosti zmariť akýkoľvek povinný, či nájomca, ktorý by
v rámci vylučovacej žaloby predložil nejakú nájomnú zmluvu s tým, že takéto nehnuteľnosti by nemohli
byť exekvovateľné. Poukázal na uznesenie NS SR z 22.1.2015 sp. zn. 8 NCdo2/2014, v ktorom je

konštatované, že právo na vec, ktorá nepripúšťa exekúciu je spravidla určitým typom vecného práva,
môže ísť napr. o právo vlastnícke. Žalovaný ďalej uviedol, že ďalšou zásadnou skutočnosťou, pre
ktorú žaloba nemôže byť úspešná je to, že ju nepodala oprávnená osoba. V zmysle zákona pri podaní
vylučovacej žaloby, žalobcom musí byť tretia osoba netotožná s oprávneným a povinným. V žalobe
takáto tretia osoba síce formálne označená je, avšak táto osoba – spoločnosť Fibermont s.r.o. žalobu

nepodala, žalobu podal A. B.. A. B. však z pozície, ktorou sa sám označil – vedľajší účastník na strane
žalobcu, takúto žalobu podať nemôže. Dôvodil, že zo žaloby, ani zo žiadnej z jej príloh, sa nedá vyvodiť,
žeby v žalobe označený žalobca mal akúkoľvek vôľu takúto žalobu podať a viesť toto súdne konanie,
pričom vôľa A. B., ktorý sa označuje ako vedľajší účastník je v tomto konaní irelevantná.

3. Písomným podaním doručeným súdu 24.11.2021 sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril žalobca, ktorý
uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe a namieta fikciu žalovaného o tom, že žalobu
nepodala spoločnosť Fibermont s.r.o. ale A. B.. Z obsahu žaloby ako aj z ďalších listinných dôkazov
jasne a zreteľne vyplýva, že žalobcom je Fibermont s.r.o.. Žalobca považoval žalobu za podanú dôvodne
a opätovne poukázal na skutočnosť, že na Okresný súd Prešov bolo dňa 26.8.2020 doručené dovolanie

intervenienta na strane žalobcu proti rozsudku KS PO zo dňa 28.5.2020 č. k. 4Co/36/2019-196, pričom
bol zároveň aj podaný návrh na odklad vykonateľnosti tohto rozhodnutia.

4. Písomným podaním zo dňa 13.12.2021 sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný, ktorý opätovne
uviedol, že žaloba je nedôvodná a takéto postupy sú nezákonnými praktikami ako na strane žalobcu

Fibermont s.r.o. tak aj na strane intervenienta žalobcu A. B., otca konateľa spoločnosti Fibermont s.r.o..
Opätovne zdôraznil, že nájomná zmluva uzatvorená medzi konateľom žalobcu I. B. a intervenientom –
vlastníkom nehnuteľností A. B. je pravdepodobne dissimulovaným právnym úkonom, ktorý sa žalobca aj
intervenient snažia obísť zákon a ukrátiť na právach osoby, ktoré majú na danej nehnuteľnosti zriadené
exekučné záložné právo. Žalobca teda s intervenientom pravdepodobne vedome zastierali iný právny

úkon, preto považoval spomínanú nájomnú zmluvu za dissimulovanú (zastretú). Mal za to, že nájomná
zmluva je neplatným právnym úkonom, čo okrem iného znamená nedôvodnosť konania o vylúčení veci
zexekúcie.Danépotvrdzuječl.IV.tejtozmluvy,podľaktorejjenájmomna1rok0,01eur,pričomuvedené
dohodnuté nájomné za predmetnú nehnuteľnosť je jednoznačným zavádzaním a teda ukracovaním
na uplatnení si exekučného záložného práva oprávnených osôb. Žalovaný ďalej poukázal na to, že

splnomocnenie A. B. pre D. B. J. namiesto splnomocnenia spoločnosti Fibermont s.r.o. pre JUDr. Pavla
Reváka už z tohto samotného ,,pomýlenia sa“ o zaslaní splnomocnenia je veľmi jasne preukázané, kto
má na tejto veci právny záujem a kto inicioval a iniciuje právne konanie vo veci vylúčenia veci z exekúcie.
Ako už skôr uviedol zo žaloby ani zo žiadnej z jej príloh sa nedá vyvodiť, žeby v žalobe označený žalobcamal akúkoľvek vôľu takúto žalobu podať a viesť toto súdne konanie, pričom vôľa intervenienta – A. B.
je v tomto konaní irelevantná. Navrhol, aby súd žalobu zamietol.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu
konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 5 a nasl. je zmluva o nájme
nebytového priestoru medzi prenajímateľom A. B. a nájomcom spoločnosťou Fibermont s.r.o., na
č. l. 9 je upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva na
nehnuteľnosti, na č. l. 10 je exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti,

na č. l. 12 a nasl. je návrh na vylúčenie veci z exekúcie – námietky, na č. l. 16 je plnomocenstvo D. J. vo
vzťahu k intervenientovi, teda A. B., na č. l. 21 je plnomocenstvom JUDr. Lenarta vo vzťahu k spoločnosti
Fibermont s.r.o., na č. l. 29 je písomné podanie označené ako žaloba na vylúčenie veci z exekúcie
excindačná žaloba, na č. l. 38 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k žalobe, na č. l. 43 je vyjadrenie žalobcu
k vyjadreniu žalovaného, na č. l. 47 sa nachádza vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu, na č. l. 48
a nasl. je rozsudok tunajšieho súdu č. k. 15C/27/2017-124 zo dňa 13.11.2018 o zaplatenie 5.085,08 eur

s príslušenstvom, kde žalobcom je F. E. a žalovaný A. B. (uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť
2.7.2020).

6. Dňa 16.6.2022 tunajší súd vyhlásil pod č. k. 16C 44/2021-83 rozsudok, ktorým žalobu zamietol
a žalovanému priznal oproti žalobcovi a intervenientovi na strane žalobcu nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100%.

7. Po odvolaní podanom žalobcom odvolací súd uznesením č. k. 9Co 67/2022-104 zo dňa 19.10.2023
zrušil vyššie uvedený rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V dôvodoch svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol najmä, že súd odňal žalobcovi možnosť konať pred

súdom,akbezvýslovnéhonávrhuúčastníkaprejednalvecvjehoneprítomnostiineprítomnostizástupcu,
ktorý z dôležitého dôvodu (spočívajúceho v jeho osobe) požiadal o odročenie pojednávania. Dôležitým
dôvodom je totiž i kolízia s iným pojednávaním zástupcu, ak nemožno od účastníka spravodlivo žiadať,
aby si zvolil iného zástupcu ( uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 54/2010). Z § 183 ods.
4 CSP vyplýva, že súd pri neakceptovaní žiadosti o odročenie má povinnosť o tejto skutočnosti stranu

bezodkladne upovedomiť. Z predmetného ustanovenia však nevyplýva, že súd pri upovedomení o
neakceptovaní žiadosti na odročenie pojednávania môže meniť čas konania. V tomto prípade bolo
povinnosťou súdu pri zmene času termínu pojednávania vyhotoviť a doručiť nové predvolanie na
pojednávanie so všetkými zákonnými náležitosťami tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 100 ods. 3
CSP. Rozhodnutie o žalobe rozsudkom na pojednávaní, na ktoré nebol žalobca predvolaný procesným

postupom upraveným zákonom, je potrebné vyhodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým
bolo znemožnené žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, pre tento dôvod odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391CSP.

8. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
doplnil dokazovanie prečítaním obsahu celého spisu konštatovaním, že na č.l. 1 a nasl. je samotná
žaloba, č.l. 5 a nasl. je zmluva o nájme nebytového priestoru medzi prenajímateľom A. B. a nájomcom
Fibermont s.r.o., č.l. 9 je upovedomenie o spôsobu vykonania exekúcie zriadením exekučného
záložného práva nehnuteľnosti, č.l. 10 je exekučný príkaz s riadením exekučného záložného práva

na nehnuteľnosť, č.l. 12 je návrh na vylúčenie veci z exekúcie námietky, č.l. 38 a nasl. je vyjadrenie
žalovaného k žalobe, č.l. 43 je vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, č.l. 47 je vyjadrenie
žalovaného k vyjadreniu žalobcu, č.l. 48 a nasl. je rozsudok tunajšieho súdu pod č. k. 15C/27/2017 – 124
zo dňa 28.5., zo dňa 13.11.2018, č.l. 53 nasl. rozsudok KS PO č.k. 4Co/36/2011 – 196 zo dňa 28.5.2020,
č.l. 81 a nasl. je zápisnica o pojednávaní zo dňa 16.6.2022, č.l. 83 je uznesenie tunajšieho súdu č.k.

16C/44/2021 – 83 zo dňa 16.6.2022, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na prerušenie konania, č.l. 85
a nasl. je rozsudok tunajšieho súdu č.k. 16C/44/2021 – 85 zo dňa 16.6.2022, č.l. 89 a nasl. je odvolanie
žalobcu voči vyššie uvedenému rozsudku tunajšieho súdu, č.l. 92 je odvolanie žalobcu voči vyššie
uvedenému uzneseniu tunajšieho súdu o prerušení konania, č.l. 104 nasl. je uznesenie KS PO č.k.
9Co/67/2022 – 104 zo dňa 19.10.2023, ktorým bol zrušený rozsudok tunajšieho súdu č.k. 16C/44/2021

– 83 zo dňa 16.6.2022, pričom zistil tento skutkový stav:

9. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 15C 27/2017-124 zo dňa 13.11.2018 v právnej veci
žalobcu F. E., nar. XX.X.XXXX, proti žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX o zaplatenie 5.085,08 eurs príslušenstvom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.085,08 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 1.2.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 31
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy

konania v rozsahu 100%.

10. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 4Co 36/2019-196 zo dňa 28.5.2020 odvolací súd
o odvolaní žalovaného proti vyššie uvedenému rozsudku OS PO rozhodol tak, že potvrdil rozsudok
a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacie konania v rozsahu 100%. V uvedenom konaní nadobudli

rozhodnutia právoplatnosť 2.7.2020.

11. Zo zmluvy o nájme nebytového priestoru medzi prenajímateľom – A. B. a nájomcom – spoločnosťou
Fibermont s.r.o. zo dňa 1.9.2017 vyplýva, že prenajímateľ je vlastníkom nehnuteľností – hospodárskych
budov nachádzajúcich sa v obci D., k. ú. D., okres H., postavených na parc. č. XXX, XXX, XXX F. XXX,
pričom stavby sú zapísané na LV č. XXXX (XXX) a LV č. XXX (XXX, XXX F. XXX), pričom prenajímateľ

prenajímanájomcovivšetkyuvedenénehnuteľnosti–hospodárskebudovy.Včl.IIItejtonájomnejzmluvy
je uvedené, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú a to na 10 rokov, pričom táto doba začína plynúť od
1.9.2017.

12. V čl. IV. tejto zmluvy bod 2.1 je uvedené, že nájomné za predmet nájmu dohodnuté zmluvnými

stranami predstavuje sumu 0,01 eur za každý 1 rokov nájmu.

13. Upovedomením o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva na
nehnuteľnosti zo dňa 27.4.2021 Exekútorský úrad súdneho exekútora D. E. E. A. vo Vranove nad Topľou
upovedomil povinného – A. B. o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva

na tam špecifikované nehnuteľnosti.

14. Exekútorský úrad Vranov nad Topľou súdneho exekútora D. E. E. A. 4.5.2021 vydal exekučný príkaz
zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo veci exekučného konania oprávneného –
F. E. proti povinnému – A. B. vo veci zaplatenia pohľadávky 5.085,08 eur s príslušenstvom na základe

návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na OS BB sp. zn. 49Ek/1401/2020, identifikačné číslo spisu
6120356135 zo dňa 18.8.2020.

15. Písomným podaním zo dňa 15.4.2021 označeným ako návrh na vylúčenie veci z exekúcie –
námietky povinný – A. B. podal návrh na vylúčenie veci z exekúcie z dôvodu, že k vyššie uvedeným

nehnuteľnostiam má od 1.9.2017 nájomný vzťah obchodná spoločnosť Fibermont s.r.o..

16. Na pojednávaní konanom 16.6.2022 v neprítomnosti žalobcu ako aj intervenienta na strane žalobcu
právny zástupca žalovaného uviedol, že zotrváva na svojich doterajších písomných vyjadreniach, ktoré
tvoria súčasť spisu. Konštatoval, že žalovaný má spolu s intervenientom v tomto konaní teda s pánom

A. B. dlhodobé spory, nakoľko nehnuteľnosti intervenienta sa nachádzajú na pozemkoch žalovaného.
Konštatoval, že intervenient sa snaží len naťahovať čas, pritom nemôže sám o sebe podať v takomto
konaní žalobu, resp. iniciovať súdny spor. Konštatoval, že žalobca, teda konateľ žalobcu za spoločnosť
Fibermont s.r.o. nepodpísal v čase podania žalobu a priamo v čase podania žaloby ani nebol právne
zastúpený, čo vytvára otázku, kto je vlastne v danom konaní žalobcom. Vo vzťahu k meritu veci uviedol,

že žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko v danom prípade si otec so synom, teda intervenient spolu
s konateľom v žalobe označeného žalobcu vyrobili nájomnú zmluvu, kde nájomné vyjde vo výške 0,01
eur ročne, pričom bez ohľadu na výšku nájomného, uvedená nájomná zmluva nezakladá dôvod na
vylúčenie veci z exekúcie, pričom poukázal na svoje vyjadrenie, ktoré tvorí súčasť spisu v tom zmysle,
že právna prax za iné právo, ktoré môže vylúčiť vec z exekúcie považuje napr. tzv. vecné právo, nie

len existenciu záväzkového vzťahu ako je v tomto prípade nájomná zmluva. Navrhol žalobu zamietnuť,
v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania, nemal návrhy na doplnenie dokazovania.

17. Na pojednávaní konanom 4.4.2024 právny zástupca žalobcu uviedol, že žaloba bola podaná v roku
2021, pričom na obsahu tejto žaloby zotrváva rovnako ako na predložených dôkazoch. Konštatoval, že

na Ústavný súd SR bolo podané podanie ústavná sťažnosť dňa 7.2.2024, ktorá sa týkala napadnutia
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR so sp.zn. 2Cbo/264/2021. Poukázal na to, že jeho klient, teda štatutár
žalobcu nie je prítomný, nakoľko musel odísť na pracovné jednania, pričom túto skutočnosť sa dozvedel
právny zástupca žalobcu dnes ráno pred pojednávaním. Zdôraznil, že navrhuje vykonanie dokazovaniavýsluchom konateľa alebo štatutára žalobcu plus by doložil do spisu fotokópiu sťažnosti, ktorá bola
predložená pred Ústavný súd, ktorú krátkou cestou dnes predložil súdu na nahliadnutie a vzhľadom na
uvedené navrhol, aby súd konanie neprerušoval, ale odročil.

18. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že žalobe chýba základný predpoklad
na jej vyhovenie ako napr. existencia vlastníckeho práva. Uviedol, že doteraz žalobca síce poukazoval
na konanie prebiehajúce pred Najvyšším súdom, pričom aktuálne poukazuje na konanie, ktoré prebieha
pred Ústavným súdom SR. Konštatoval, že žaloba má znaky účelovosti, na ktoré už poukázal vo

svojich písomných vyjadreniach. Konštatoval tiež, že intervenient, t. j. otec konateľa žalobcu nebol
v žiadnom konaní úspešný voči žalovanému, pričom aktuálne eviduje právny zástupca žalovaného
približne 10 spisových značiek. Poukázal opätovne na to, že nájomná zmluva uzatvorená medzi
intervenientom a žalobcom, kde nájomné vo výške 0,01 € ročne je disimulovaný právny úkon, pričom
ilustračne len poukázal na to, že takáto výška nájomného nemá ani hodnotu papiera, na ktorom je
predmetná zmluva vyhotovená. Uviedol, že je potrebné zamietnuť návrh na doplnenie dokazovania,

nakoľko výsluch konateľa žalobcu by bol zbytočný, keďže konanie prebieha už 3 roky a tvrdenie
o disimulovanom právnom úkone bolo uvedené už v prvom vyjadrení žalovaného k samotnej žalobe.
Zdôraznil, že napokon je jedno, či ide o simulovaný alebo disimulovaný právny úkon, pretože žalobca
by musel preukázať druh nejakého vlastníckeho práva príp. vecného práva, pričom nájomná zmluva
nepredstavujeanijednoztýchtopráv.Zdôraznil,žepodanienaÚstavnýsúd,niejedôvodomnasamotné

prerušeniekonaniaaspôsobilobytoibaďalšieprieťahyvkonaní.Navrholtedažalobuzamietnuťanemal
návrhy na doplnenie dokazovania.

19. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

20. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, treba
namietnuť u exekútora. Toto právo patrí tomu, kto zároveň tvrdí a preukáže, že mu patrí vlastnícke
alebo iné právo k dotknutej veci vylučujúce exekúciu. Právo namietať neprípustnosť exekúcie nepatrí
dlžníkovi povinného vo vzťahu k pohľadávke povinného voči nemu. Námietka má na exekúciu vo vzťahu

k dotknutej veci odkladný účinok. Na opakované námietky z tých istých dôvodov, o ktorých už bolo
rozhodnuté, sa neprihliada.

21. Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku vecou sa na účely tohto ustanovenia podľa povahy rozumie
aj právo alebo iná majetková hodnota.

22. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

23. Podľa § 81 C.s.p. intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom

a má právny záujem na výsledku konania.

24.Nazákladevyššiezistenéhoskutkovéstavuakoajcitovanýchprávnychpredpisovsúdprvejinštancie
konštatuje, že žalobu bolo nutné zamietnuť, pričom sa riadil nasledujúcou úvahou.

25. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať

záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí.

26. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.27. Dôkazné bremeno tak, ako je uvedené vyššie, žalujúca strana uniesla, a je potrebné akcentovať aj
tú skutočnosť, že skutočnosti je potrebné nielen tvrdiť, ale aj ich preukázať.

28. Bolo v tomto konaní nesporným a dokázaným, že žalovaný bol úspešný v konaní vednom na
Okresnom súde Prešov pod č. k. 15C 27/2017-124 v právnej veci žalobcu F. E., nar. XX.X.XXXX, proti
žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX o zaplatenie 5.085,08 eur s príslušenstvom pričom súd rozhodol
tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.085,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5% ročne z tejto sumy od 1.2.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 31 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Zároveň žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 2.7.2020.

29. Na základe vyššie uvedeného rozsudku sa v tomto konaní žalovaný domáhal od v tomto konaní
intervenienta zaplatenia sumy 5.085, 08 eur s prísl., keďže vyššie uvedený rozsudok predstavuje

exekučný titul.

30. Excindačná žaloba (žaloba o vylúčenie veci z exekúcie) slúži na ochranu osôb, ktoré majú v majetku
postihnutému exekúciou také právo, ktoré vylučuje, aby bol tento majetok použitý k nútenému výkonu
rozhodnutia na základe excindačnej žaloby súd rozhoduje o (ne)existencii takého práva na vec, ktoré

nepripúšťa nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Právo na vec ktoré nepripúšťa exekúciu je spravidla
určitým typom vecného práva, môže ísť napríklad o právo vlastnícke (uznesenie NS SR sp. zn. 8 MCdo
2/2014 z 22.1.2015).

31. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,

platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

32. Právny úkon, ktorý má byť zakrytý iným právnym úkonom je tzv. disimulovaným právnym úkonom.
Napríklad ak chce osoba predať vec, avšak predaj chce zastrieť darovaním, tak disimulovaným právnym

úkonom je kúpna zmluva a simulovaným právnym úkonom je darovacia zmluva. Právnu úpravu
nachádzame v ustanovení § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak právnym úkonom má
byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky
jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho
považoval za nezastretý.

33. Nájomná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a intervenientom na jeho strane nepredstavuje dôvod,
pre ktorý má ísť o vec vylúčenú z exekúcie, všetko vo svetle tej skutočnosti, že ide o nájomnú zmluvu
uzatvorenú medzi blízkymi osobami (prenajímateľ – v tomto konaní intervenient na strane žalobcu a otec
konateľa žalobcu a nájomca v tomto konaní žalobca a syn intervenienta na strane žalobcu), pričom

nájomné vo výške 0,01 eur za každý 1 rok nájmu indikuje, že skôr ako o nájomnú zmluvu ide o takmer
bezodplatné prenechanie užívania nehnuteľností vlastníkom – otcom v prospech synovej obchodnej
spoločnosti.

34. Za predpokladu akceptovania argumentácie žalobcu by bolo možné takýmto spôsobom zmariť

akúkoľvek exekúcie vylúčením veci z exekúcie kvôli akémukoľvek záväzkovému vzťahu, čo by bolo
nielen v rozpore s exekučným poriadkom, vyššie uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, ale aj
dobrými mravmi.

35. Len na margo súd prvej inštancie poukazuje na to, že nájomná zmluva, uzavretá medzi žalobcom

a intervenientom na strane žalobcu, nereprezentuje ani vlastnícke právo ani právo vecné, preto uvedené
nekorešponduje s návrhom na vylúčenie veci z exekúcie, ale má potenciál pôsobiť tendenčne vo vzťahu
k zmareniu exekúcie.

36. Podľa čl. 5 základných princípov CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v

rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne
slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo
vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.37. Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkové stavu ako aj citovaných právnych
predpisov súd prvej inštancie konštatuje, že predmetný spor je potrebné podrobiť nielen z pohľadu
pozitívnoprávneho, ale aj z pohľadu jusnaturalistického, najmä cez prizmu dobrých mravov. Len na

margo súd prvej inštancie poukazuje na fakt, že k inštitútu dobrých mravov treba pristupovať ako
k stáročia sa vyvíjajúcemu inštitútu, ktorý vo svojej bazálnej podstate však ostáva až na drobné výnimky
plynúce z celkového spoločenského vývoja nemenný.

38. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia

konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania
a dobra. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú uznávané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

39. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem bonos mores, teda dobré mravy. Teória

a súdna prax však zhodne považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré
predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak
významné, že ich pomocou odkazu v právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva,
že tieto morálne pravidlá majú objektívnu povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne
motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade

s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008,
sp. zn. 16Co/152/2008.

40. Súd prvej inštancie zároveň zamietol návrhy na doplnenie dokazovania. Vo vzťahu k predloženiu
fotokópie podania na Ústavný súd je nutné uviesť, že právny zástupca žalobcu predložil súdu originál

tohto podania na nahliadnutie, preto súd nemal pochybnosti o jeho existencii a nespochybňovala
to ani žalovaná strana. Čo sa týka návrhu na výsluch štatutárneho zástupcu žalobcu, súd prvej
inštancie konštatuje, že toto dokazovanie súd prvej inštancie zamietol a považuje ho za nedôvodné,
neúčelné, majúce tendenciu spôsobiť len prieťahy v konaní (žaloba doručená súdu 8.6.2021), bez
ambície dokázať pre konanie podstatné skutočnosti, všetko vo svetle rýchlosti a hospodárnosti konania.

Štatutárny zástupca žalobcu mal počas takmer 3 rokov konania možnosť uvádzať svoje argumenty,
nič nebránilo jeho prítomnosti na ostatnom pojednávaní a súd jeho ospravedlnenie prostredníctvom
právneho zástupcu považuje za účelové a obštrukčné.

41. Súd prvej inštancie má za to, že postup žalujúcej strany v kontexte či už s poukazom na

nájomnú zmluvu medzi žalobcom a intervenientom vykazujúcu znaky účelovosti, či už návrhom na
prerušenie konania alebo aj viacnásobnými žiadosťami právneho zástupcu žalujúcej strany o odročenie
pojednávania s tendenciou spôsobiť prieťahy v konaní a oddialenie meritórneho rozhodnutia vykazuje
aj rozpor s dobrými mravmi, čo v kontexte s vyššie uvedenom právnou argumentáciou nedávalo súdu
prvej inštancie inú možnosť, ako žalobu zamietnuť.

42. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSP,podľaktoréhosúdpriznástranenáhradutrov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu
súd priznal nárok na náhradu trov konania oproti žalobcovi a intervenientovi na strane žalobcu v rozsahu
100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akomrozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí

jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.