Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117211904
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6117211904.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov

senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu: MAJLINGOVÁ &
PARTNERS, s.r.o., Budatínska 12, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 696 532, právne zast.:
Advokátska kancelária Baďurová, s.r.o., so sídlom Budatínska 12, Bratislava - mestská časť Petržalka,
IČO: 51 477 998, proti žalovanému: J.. W. H., N.. XX.XX.XXXX, V.. A. XXXX/XX, W.J. o zaplatenie
37.245,80 EUR s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k.
PN-7Cb/63/2017 - 586 zo dňa 25.7.2023 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. PN-7Cb/63/2017 - 586 zo dňa

25.7.2023 v napadnutom výroku I. a III. potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
vo výške 36.515,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 28.222,34 Eur
od 15.12.2015 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 7.411,98 Eur od 15.4.2016 do zaplatenia,
vo výške 9% ročne zo sumy 881,28 Eur od 5.1.2017 do zaplatenia, zároveň žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania vo výške 96 % a vo zvyšku žalobu zamietol.

2. Žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia istiny 37.245,60 Eur s príslušenstvom. Svoj
nárok odôvodnil tým, že ako spoločnosť patentových zástupcov oprávnená na zastupovanie fyzických
a právnických osôb vo veciach priemyselných práv podľa zákona č. 344/2004 Z.z. o patentových
zástupcoch poskytol žalovanému svoje služby vo veci medzinárodnej patentovej prihlášky č. PCT/
SK2014/050003 (č. zverejnenia WO/2014/123490). Žalovaný najprv telefonicky a následne e-mailom
dňa 07.07.2015 reagoval na list žalobcu zo dňa 11.5.2015 a email žalobcu zo dňa 06.07.2015 a písomne

potvrdil záujem, aby žalobca pre neho zabezpečil vstup medzinárodnej patentovej prihlášky žalovaného
do národných fáz v nasledovných štátoch: Európa, Kanada, USA, Rusko, Ukrajina, Japonsko, Čína,
India a Južná Kórea. Žalobca prostredníctvom zahraničných patentových zástupcov v daných štátoch
zabezpečil vstup medzinárodnej patentovej prihlášky žalovaného do národných fáz a následné konania
pred národnými patentovými úradmi. Pri zabezpečovaní jednotlivých úkonov žalobca platil služby
zahraničných patentových zástupcov ako aj správne poplatky na príslušné patentové úrady. Za uvedené
služby vystavil žalobca žalovanému postupne 4 faktúry a to faktúru č. 11150094 na sumu 28.222,34

Eur, faktúru č. 11160016 na sumu 7.411,98 Eur, faktúru č. 11160108 na sumu 881,28 Eur a faktúru č.
11160109 na sumu 730,20 Eur, ktoré zahŕňajú odmenu žalobcu, prefakturované náklady zahraničných
zástupcov a zaplatené správne poplatky. Žalovaný faktúry neuhradil, napriek opakovaným prísľubom.
V ďalšom priebehu konania žalobca uviedol, že zastupoval žalovaného vo viacerých nezávislýchkonaniach o patentových prihláškach. V konaní o európskom patente WO/2011/129776, ktoré žalovaný
zmieňuje vo svojej obrane, žalobca počas zastupovania žalovaného vykonal všetky úkony riadne,
vystavil žalovanému faktúry, ktoré žalovaný riadne zaplatil.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 3.5.2017, sp. zn. 17Up/41/2017 platobný rozkaz,
ktorým návrhu žalobcu vyhovel. Voči predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom
stanovenej lehote odpor a uviedol, že nárok žalobcu je nedôvodný. V odpore poukazoval na skutočnosti
súvisiace s jeho zastupovaním vo veci vynálezu WO/2011/129776, priebeh zastupovania, pochybenia

žalobcu pri tomto zastupovaní ako aj nesprávny postup Európskeho patentového úradu. Nakoľko
žalobca vo vyjadrení k odporu navrhol aby sa pokračovalo v konaní na príslušnom súde Okresný súd
Banská Bystrica vec postúpil Okresnému súdu Piešťany na prejedanie a rozhodnutie.

4. Žalovaný v konaní ďalej uviedol, že od pani A. doteraz nedostal odpoveď na jeho otázky na
jeho vynález EP 2558724 a bolo potvrdené, že si plnil svoje povinnosti a zaplatil všetky náležitosti

k dokumentu EP 2558724. Ďalej opätovne poukázal na skutočnosti súvisiace s konaním pred EPO.
Na pojednávaní dňa 24.6.2019 žalovaný prostredníctvom svojho novozvoleného zástupcu poprel, že
by si objednal služby, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha; poprel, že by si objednal Medzinárodnú
patentovú prihlášku na „hydraulic gear motor, gear pump and transmission having continously variable
parameters“ (správne: hydraulic gear motor, gear pump and transmission having continuously variable

parameters, preklad: hydraulický prevodový motor, zubové čerpadlo a prevodovka s plynule meniteľnými
parametrami - pozn. sudcu. Zdroj: Google translate). V záverečnej reči však samotný žalovaný uviedol,
že si objednal práce spojené so zastupovaním v prípade zubové čerpadlo s plynule meniteľným
výstupným prietokom.

5. Podaním zo dňa 25.6.2019 zobral žalobca žalobu v časti úrokov z omeškania späť.

6. Okresný súd Piešťany vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 24.6.2019, č.k. 7Cb/63/2017-252, ktorým
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 37.245,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,05% ročne zo sumy 28222,34 eur od 15.12.2015 do zaplatenia, 9,00% ročne zo sumy 7411,98 eur

od 15.4.2016 do zaplatenia, 9,00% ročne zo sumy 1611,48 eur od 5.1.2017 do zaplatenia a konanie o
zvyšnej časti žaloby zastavil.

7. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 26.11.2020, č.k.
31Cob/132/2019-321 rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nesprávneho postupu pri aplikácii ustanovení o koncentrácii
konania vo vzťahu k žalovanému.

8. Po vrátení veci súd prvej inštancie vec opätovne prejednal a rozhodol rozsudkom č..
PN-7Cb/63/2017-586 zo dňa 25.7.2023, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu

vo výške 36.515,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 28.222,34 Eur od
15.12.2015 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 7.411,98 Eur od 15.04.2016 do zaplatenia, vo
výške 9% ročne zo sumy 881,28 Eur od 05.01.2017 do zaplatenia, zároveň žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania vo výške 96 % a vo zvyšku žalobu zamietol.

9. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že v danom prípade bolo sporné,
či došlo k uzatvoreniu mandátnej zmluvy, na základe ktorej by žalovaný splnomocnil žalobcu na
zastupovanie vo veci medzinárodnej patentovej prihlášky PCT/SK2014/050003. Žalobca uzatvorenie
mandátnej zmluvy preukazoval žalovaným podpísanou všeobecnou plnou mocou zo dňa 25.11.2013,
a plnou mocou zo dňa 16.7.2015. Ďalej zastupovanie žalovaného preukazoval komunikáciou medzi

žalobcom a žalovaným, z obsahu ktorej je zrejmé, že žalovaný žalobcovi oznamoval, v ktorých krajinách
žiada registráciu medzinárodnej patentovej prihlášky ako aj informácie žalobcu pre žalovaného o
podniknutých krokoch v jednotlivých národných fázach. Obsahom komunikácie bola aj dlh žalovaného
voči žalobcovi, ktorú žalovaný v komunikácii so žalobcom uznával. Žalovaný od žalobcu prevzal
kompletné patentové spisy týkajúce sa medzinárodnej patentovej prihlášky č. PCT/SK2014/05003,

čo potvrdil svojím podpisom. Pohľadávku žalobcu evidoval vo svojom účtovníctve a dokonca si
uplatnil voči státu odpočet DPH. Uzatvorenie mandátnej zmluvy so žalobcom žalovaný poprel po
dvoch rokoch od podania žaloby (po výmene právneho zastupovania prostredníctvom svojho v poradí
druhého právneho zástupcu v tomto konaní), z uvedeného dôvodu žiadal žalobu v celom rozsahuzamietnuť. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu poprel uzatvorenie mandátnej zmluvy,
avšak neuviedol žiadne skutkové tvrdenia (protitvrdenia), ktorým by spochybnil skutkové tvrdenia
žalobcu, ktorých pravdivosť žalobca preukazoval konkrétnymi listinnými dôkazmi, ktoré boli výsledkom

vzájomnej obchodnej činnosti medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný sa nevyjadril, prečo (ak podľa
jeho slov neuzatvoril mandátnu zmluvu so žalobcom) dával pokyny žalobcovi ohľadne postupu v konaní
o predmetnej medzinárodnej prihláške, prečo podpísal plnú moc, na základe ktorej žalobcu poveril
zastupovaním pred medzinárodnými autoritami a EPO, prečo uznával v komunikácii so žalobcom
dlh voči žalobcovi, prečo evidoval predmetné faktúry žalobcu vo svojom účtovníctve a uplatnil si

odpočet DPH, prečo prevzal kompletný spisový materiál od žalobcu týkajúci sa konania o predmetnej
medzinárodnej prihláške. Žalovaný dokonca vo svojej záverečnej reči dňa 24.7.2019, v rozpore s
tvrdením jeho právneho zástupcu priznal, že si jednoznačne objednal práce spojené so zastupovaním
žalobcu v prípade „zubové čerpadlo s plynule meniteľným výstupným prietokom“. Priznal, že žalobca
ho zastupoval až do zrušenia dohody. Tvrdenia žalobcu o neexistencii mandátnej zmluvy (uvedené
prostredníctvom bývalého právneho zástupcu) tak vzhľadom na predložené dôkazy nezodpovedajú

zistenému skutkovému stavu, a preto ich súd prvej inštancie považoval len za účelovú obranu
žalovaného vznesenú dokonca v rozpore s jeho vlastnými tvrdeniami. Žalobcovi ako mandantovi tak z
uzavretej zmluvy vznikol podľa § 571 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka nárok na odplatu, obvyklú v
čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti
- vykonaní úkonov pri zabezpečovaní vstupu medzinárodnej patentovej prihlášky do národných fáz

v jednotlivých štátoch. Žalobcovi pri zabezpečovaní vstupu medzinárodnej patentovej prihlášky do
národných fáz v jednotlivých štátoch vznikol aj nárok na náhradu hotových výdavkov a náhradu za
stratu času. Nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov žalobca žalovanému vyčíslil postupne
v troch faktúrach. Rozpisy nákladov k jednotlivým faktúram obsahovali popis vykonaných úkonov v
členení na náklady na vstup prihlášky do regionálnej fázy resp. národných fáz v jednotlivých štátoch,

náklady zahraničných zástupcov na vstup do národných fáz, náklady na preklad, kontroly a preposlanie
úradných dokumentov a iné (označené ako poštovné, fax, kopírovanie). Faktúry boli žalovanému riadne
doručené, žalovaný k nim nevzniesol žiadne námietky, naopak zaevidoval si ich vo svojom účtovníctve
a voči státu si uplatnil odpočet DPH. Počas konania žalobca doložil konkrétne faktúry zahraničných
zástupcov, ktoré uhradil za žalovaného a cenník, v zmysle ktorého si účtoval svoje služby. Žalovaný k

predloženým podkladom k faktúre nevzniesol žiadne námietky. Vzhľadom na uvedené, súd považuje
nárok žalobcu na úhradu odmeny, hotových výdavkov za opodstatnený, preto súd žalobe v časti o
zaplatenie 36.515,60 Eur vyhovel (faktúra č. 11150094, 11160016, 11160108). Pokiaľ ide o uplatnený
nárok žalobcu na zaplatenie sumy 730,20 eur (faktúra č. 11160109) spočívajúci v odmene a hotových
výdavkoch vynaložených žalobcom, tento nárok nevznikol v súvislosti s konaním o medzinárodnej

prihláške č. PCT/SK2014/050003 ako to nesprávne uvádzal žalobca vo svojej žalobe, preto súd prvej
inštancie žalobu v tejto časti istiny a k nej prislúchajúceho úroku z omeškania ako neopodstatnenú
zamietol.

10. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,

že odvolací súd žalobu zamietne. Odvolanie odôvodnil v súlade s § 365 ods. 1, písm. a), b), c), d) e), f),
h) C.s.p.. Žalovaný predovšetkým v konaní namietal, že vo veci rozhodoval kauzálne nepríslušný súd.
Žalovaný mal za to, že príslušným na prejednanie tejto veci bol v zmysle § 25 C.s.p.. Okresný súd
Banská Bystrica, a to z dôvodu, že žalobca zastupoval žalovaného vo veciach medzinárodnej patentovej
prihlášky. Žalovaný ďalej v odvolaní v podstate opakoval rovnakú argumentáciu ako v konaní pred

súdom prvej inštancie. Žalovaný opäť poukazoval najmä na skutočnosti týkajúce sa jeho zastupovania
žalobcom vo veci vynálezu WO/2011/129776, a pochybenia žalobcu pri jeho zastupovaní, ako aj
na pochybenia samotného EPO v danej veci. Okrem tohto žalovaný opätovne spochybnil existenciu
mandátnej zmluvy medzi ním ako mandantom a žalobcom ako mandatárom, keďže si, ako uviedol, u
žalobcu nič neobjednal. Zároveň uviedol, že žalobca nemal oprávnenie zastupovať ho v konaniach mimo

územia Slovenskej republiky.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že predmetom konania je spor, ktorý vznikol z
nezaplatených faktúr za poskytnuté služby. Nejde o spor z priemyselného vlastníctva. Konanie začalo
na Okresnom súde v Banskej Bystrici, ktorého príslušnosť bola stanovená v zmysle ust. § 2 zákona č.

307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a následne sa v zmysle zákona pokračovalo na Okresnom súde
v Piešťanoch. Žalobca preukázal, že všetky fakturované služby boli riadne vykonané.12. Konanie pred Európskym patentovým úradom (EPO) vo veci EP2558724, na ktoré žalovaný
neustále poukazuje a uvádza ako začiatok sporu sa netýka fakturovaných služieb. K tvrdeniam
žalovaného, podľa ktorých si u žalobcu nič neobjednal žalobca uviedol, že e-mailová a telefonická

komunikácia žalovaného so žalobcom jednoznačne predstavuje objednávku žalovaného na vstup
medzinárodnej patentovej prihlášky č. PCT/SK2014/050003 do národných fáz konania v krajinách
požadovaných žalovaným. Na základe toho žalobca oslovil zahraničných patentových zástupcov, zaslal
im potrebné podklady, aby mohli s prihláškou vstúpiť do národnej fázy konania v tej-ktorej krajine. V
rámci toho tiež zabezpečil podpísanie plnomocenstva pre zahraničných zástupcov. Žalovaný počas

celého konania nevedel odôvodniť, prečo podával žalobcovi ohľadom ďalšieho priebehu patentových
konaní v jednotlivých štátoch inštrukcie, schvaľoval cenové návrhy, odsúhlasoval nadväzujúce úkony,
prijal faktúry za vykonané služby, zaradil ich do účtovníctva, uplatnil odpočet DPH, prisľúbil platbu a pod.
Žalobca v zmysle svojich oprávnení zastupoval žalovaného priamo len v medzinárodnej fáze v konaní
pred Medzinárodným úradom Svetovej organizácie duševného vlastníctva (IB WIPO) a v národnej/
regionálnej fáze v konaní pred Európskym patentovým úradom (EPO). Vo všetkých ostatných štátoch

žalobca sprostredkoval zastúpenie žalovaného prostredníctvom miestneho patentového zástupcu z tej-
ktorej krajiny. Žalobca na základe objednávky žalovaného oslovil jednotlivých zahraničných patentových
zástupcov, zaslal im potrebné podklady, sprostredkoval podpísanie plnomocenstiev pre zahraničných
zástupcov zo strany žalovaného a následne tiež sprostredkúval celú následnú komunikáciu. Rovnakým
spôsobom žalobca pre žalovaného v rokoch 2012 až 2016 zabezpečil aj celé konanie o predchádzajúcej

medzinárodnej patentovej prihláške č. PCT/SK2011/000009 žalovaného výsledkom ktorého sú udelené
patenty v jednotlivých krajinách. Žalobca preto navrhoval, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcu v odvolacom konaní.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 380 ods. 1, C.s.p. bez nariadenia

pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia
rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v
Bratislave dňa 9.6.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania
žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

14. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

16. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie
správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný

zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný
skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací
súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne
skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie rozhodol na základe
skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne

správne právne posúdil.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného, dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne

posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na
ne poukazuje.

18. Žalovaný vo svojom odvolaní predovšetkým namietal, že o veci rozhodoval kauzálne nepríslušný

súd, keďže žalobca zastupoval žalovaného vo veciach medzinárodnej patentovej prihlášky. Z tejto
skutočnosti žalovaný odvodil, že na prejednanie veci bol kauzálne príslušný Okresný súd Banská
Bystrica. Okresný súd Banská Bystrica skutočne dňa 3.5.2017 vydal platobný rozkaz, v ktorom zaviazal
žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Kauzálna príslušnosť Okresného súduBanská Bystrica bola daná na základe § 2 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Nakoľko
žalovaný podal proti tomuto platobnému rozkazu odpor a žalobca podal návrh na pokračovanie v
konaní, Okresný súd Banská Bystrica v súlade s § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom

konaní postúpil vec Okresnému súdu Piešťany, teda súdu, ktorý bol v čase postúpenia veci kauzálne
a miestne príslušným na prejednanie veci, pričom nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2022 Z.z. o
zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov sa kauzálne a
miestne príslušným na prejednanie veci stal Okresný súd Trnava. Predmetom konania bol žalobcom
uplatnený nárok na zaplatenie žalobcovej odmeny a náhradu hotových výdavkov na základe mandátnej

zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Spor, v ktorom sa mandatár domáha zaplatenia
svojej odmeny nie je sporom z priemyselného vlastníctva a to bez ohľadu na to, v akých konania
mandatármandantazastupoval.Samotnáskutočnosť,žežalobcažalovanémuposkytovalslužbyvoveci
medzinárodnej patentovej prihlášky č. PCT/SK2014/050003 (č. zverejnenia WO/2014/123490) kauzálnu
príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica podľa § 25 C.s.p. nezakladá.

19. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie správne ustálil, že medzi stranami sporu
došlo k uzatvoreniu mandátnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný splnomocnil žalobcu na zastupovanie
vo veci medzinárodnej patentovej prihlášky PCT/SK2014/05003. Dokazovaním však bolo preukázané,
žežalovanýudelilžalobcoviplnúmocnazastupovanie,dávalžalobcovipokyny,vktorýchkrajináchžiada
vstúpiť do národnej fázy registrácie medzinárodnej patentovej prihlášky. Žalobca žalovaného o postupe

pri zastupovaní informoval. Žalobca dokonca doručil žalovanému aj faktúry, ktorými mu uplatnený nárok
fakturoval a žalovaný tieto faktúry uhradil. Z vykonaného dokazovania je tak jednoznačne zrejmé, že
tvrdenia žalovaného o neexistencii mandátnej zmluvy nie sú pravdivé. Žalovaný ďalej v odvolaní už iba
poukazoval na konanie žalobcu ako jeho zástupcu vo veci vynálezu WO/2011/129776, ako aj na postup
Európskeho patentového úradu. Ide teda o námietky, ktoré s prejednávanou vecou nesúviseli, keďže

žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia odmeny a náhrady výdavkov spojených so zastupovaním
žalovaného vo veci medzinárodnej patentovej prihlášky PCT/SK2014/05003. Odvolací súd preto dospel
k záveru, že odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé zmeniť skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie.

20. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1, 2, C.s.p. potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1, a § 262 ods. 1, C.s.p. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom
na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny
úradník.

22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).