Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200219
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7014200219.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu:
Obec Nižný Klatov, Hlavná 1/1, Nižný Klatov, IČO: 00324507, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou,
advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Hlavný banský úrad, so sídlom
Kammerhofská 25, Banská Štiavnica, za účasti ďalších účastníkov konania: 1) A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. XXX/XX, C. B., 2) D. E., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, C. B., 3) F. B., nar. XX.XX.XXXX, G.
XX, C. B., 4) H. I., nar. XX.XX.XXXX, D. XX/XX, C. B., 5) J. I., nar. XX.XX.XXXX, D. XX/XX, C. B., 6) J.
B., nar. XX.XX.XXXX, K. X, C. B., 7) H. L., nar. XX.XX.XXXX, B. XX/X, C. B., 8) H. M., nar. XX.XX.XXXX,

B. XX, C. B., 9) N. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, C. B., 10) M. O., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, C. B., 11)
O. G., nar. XX.XX.XXXX, C. B. XXXX, C. B., 12) P. C., J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, B.
- P., XX) L. Q., nar. XX.XX.XXXX, C. B. XXX, C. B., 14) R. S. B., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, C. B., 15)
P. I., nar. XX.XX.XXXX, D. T. XX/XX, M. H., 16) M. P., nar. XX.XX.XXXX, D. XX/XX, C. B., 17) H. T.,
nar. XX.XX.XXXX, D. X/X, C. B., 18) R. P. J., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, C. B., 19) U. P., XX.XX.XXXX,
V. XX, C. B., 20) R. M. B., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, C. B., 21) U. B., nar. XX.XX.XXXX, V. XX, C. B.,
22) H. B., J. B., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom D. XXXX/XX, XXX XX B. - T. B., 22a) J. B., J. B., nar.

XX.XX.XXXX, trv. bytom H. XXX/XX, XXX XX B. - S. D., XX) H. C., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, C. B.,
24) R. O. B., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, B., 25) P. V., nar. XX.XX.XXXX, H. XXXX, C. B., 26) K. D., J.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX B., 26a) P. B., J. B., nar. XX.XX.XXXX, H. XX/XX,
B., 27) W. H., nar. XX.XX.XXXX, H. XX, C. B., 28) H. K., nar. XX.XX.XXXX, H. XX, C. B., 29) R. O. V.,
nar. XX.XX.XXXX, H. XX, C. B., 30) F. D., nar. XX.XX.XXXX, P. XX, P., 31) R. L. I., nar. XX.XX.XXXX,
trv. bytom C. XXX/XX, XXX XX B. - K., 31a/) S. B., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom D. XXXX/XX, B. - T.
B., XXX/) R. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom H. XXXX/X, XXX XX B., 32) G. D., nar. XX.XX.XXXX,

O. XXX/X, B., 33) P. B., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, B., 34) P. M., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, B., 35) H.
U., nar. XX.XX.XXXX, M. XXXX, I. H., právne zastúpený: Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42,
811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873, 36) Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. OZ Správa povodia
Hornádu a Bodvy, Medzi mostami 2, 041 59 Košice, 37) Slovenský pozemkový fond, regionálny odbor,
Letná 27, 043 14 Košice, 38) RICORSO, s.r.o., IČO: 46 656 561, Werferova 3, 040 11 Košice právne
zastúpený: Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, 811 05 Bratislava, IČO: 36 698 873, 39) K. B.,
J. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XXXX, účastníci konania pod poradovými číslami 2. - 3. rade,

5. - 6. rade, 8. - 18. rade, 20. - 21. rade, 23. rade, 25. rade, 27. - 29. rade, 31b. rade, 32. rade a 36.
rade zastúpených spoločným zástupcom R. M. B., V. XX, C. B., v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 160-2284/2013 zo 4. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok náhradu trov konania.

III. Ďalším účastníkom konania v 1/ až 39/ rade p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov,

ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré im správny súd uložil. o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Obvodný banský úrad v Košiciach, so sídlom Timonova 23, Košice (ďalej len „prvostupňový orgán“)
rozhodnutím o povolení banskej činnosti číslo 32 - 2477/2011 zo dňa 18. augusta 2011 (ďalej len
„prvostupňovérozhodnutie“)podľa§10ods.1zákonač.51/1988Zb.obanskejčinnosti,výbušnináchao
štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 51/1988 Zb.“) povolil žiadateľovi

- obchodnej spoločnosti KRUŠGEO.SK s.r.o., so sídlom Pražská 2, Košice, IČO: 36597228, banskú
činnosť: otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska amfibolitov v dobývacom priestore „Vyšný
Klátov I“ podľa overeného plánu otvárky, prípravy a dobývania priloženého k žiadosti, s miestom činnosti:
na pozemku p. č. XXXXX/X, nachádzajúcom sa v katastrálnom území C. B. s identifikačným číslom
XXX XXX v okrese Košice - okolie s kódom XXX v Košickom kraji s kódom X, s určením konkrétneho

zodpovedného vedúceho zamestnanca, s platnosťou povolenia do 31.12.2020. Zároveň na vykonávanie
predmetnej banskej činnosti boli určené osobitné technické podmienky špecifikované v bodoch 1 až
18. Zároveň druhým výrokom boli podľa § 18b ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. zamietnuté námietky
účastníkov konania a to žalobcu a námietky ďalších účastníkov konania špecifikovaných v tomto výroku.
Zároveňprvostupňovýorgánkonštatoval,žetýmtorozhodnutímniesúdotknutéprávaapovinnostipodľa

osobitných predpisov, ako aj ani podľa vyjadrení, stanovísk a rozhodnutí iných orgánov štátnej správy
podaných v predmetnej veci.

2.Žalovanýrozhodnutímčíslo160-2284/2013zo4.decembra2013(ďalejlen„napadnutérozhodnutie“)
prvým výrokom zmenil prvostupňové rozhodnutie a to tak, že:

Vo výroku text „žiadateľovi: KRUŠGEO.SK s.r.o. so sídlom: 040 01 Košice, Pražská 2 s identifikačným
číslom: 365 972 28“ nahradil textom „organizácii: RICORSO, s.r.o., so sídlom: Boženy Němcovej 8, 811
04 Bratislava s identifikačným číslom: 46 656 561“.

Vo výroku za slová „podľa overeného plánu otvárky, prípravy a dobývania priloženého k žiadosti“ vložil
čiarku a slová „jeho doplnenia podaním z 30.11.2010 a zmeneného podaním z 08.02.2011“.

Vypustil z výroku osobitné technické podmienky v bodoch 2., 8., 10., 11., 13. až 18.

V odôvodnení na str. 21 v štvrtom odseku v slovnom spojení „Vlastníci pozemkov KN-E p. č.
XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX“ vypustil posledné p. č. „XXXX“ a vetu „Vo vyjadreniach nebol
vyslovený kategorický nesúhlas s činnosťou.“ nahradil vetami „Týmto rozhodnutím je povolená banská
činnosť uvedená vo výroku len na pozemku registra „C“ KN p. č. XXXXX/X, organizácia teda nemôže
pri povolenej činnosti využívať opravárenské zariadenia umiestnené na uvedených pozemkoch. Súhlas

vlastníkov uvedených pozemkov na vykonávanie povolenej činnosti nie je potrebný.“

Vodôvodnenínastr.21vypustilsiedmyodsekvznení„Vysporiadanievlastníckychvzťahovaichriešenie
s majiteľmi dotknutých pozemkov KN-E p. č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX a XXXX, na ktorých je
postavená časť linky na úpravu kameniva, odstavné plochy a skládky, je povinnosťou organizácie do

budúcnosti.“

3. Žalovaný druhým výrokom napadnutého rozhodnutia prvostupňové rozhodnutie v ostatnom potvrdil
a odvolania účastníkov konania zamietol.

4. Dôvody povolenia banskej činnosti a zamietnutia odvolania žalobcu sú v napadnutom rozhodnutí
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v podstatnej časti (s ohľadom na žalobnú
argumentáciu, pozn.) vymedzené takto:
- neexistuje stret záujmov, ktorý by bola organizácia povinná so žalobcom vo vzájomnej súčinnosti riešiť
a uzavrieť dohodu podľa § 33 ods. 2 veta prvá banského zákona,- nie využitím výhradného ložiska, teda banskou činnosťou - otvárka, príprava a dobývanie výhradného
ložiska, ale prepravou vydobytého nerastu sú ohrozené záujmy, ktorých ochrana v zmysle zákona o
obecnom zriadení patrí žalobcovi,

- osobitnými technickými podmienkami vo výroku napadnutého rozhodnutia, ktoré súvisia s prepravou
vydobytého nerastu po pozemných komunikáciách, prvostupňový orgán obmedzil povoľovanú banskú
činnosť, na čo je oprávnený v zmysle § 18b ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. Prvostupňový orgán
nezasahoval do prepravy vydobytého nerastu po pozemných komunikáciách, na čo nemá kompetenciu,
- pod „využitím výhradného ložiska“, možno chápať len racionálne využívanie výhradného ložiska tak,

ako to vyplýva z účelu banského zákona, ustanoveného v § 1 a ako je zadefinované v § 30. Ak teda
banský zákon ukladá v § 33 ods. 6 povinnosť organizácii, ktorá žiada o povolenie otvárky, prípravy a
dobývania výhradného ložiska, doložiť obvodnému banskému úradu, že strety záujmov boli vyriešené,
týka sa to stretu s tými právom chránenými objektmi a záujmami, ktoré sú ohrozené banskou činnosťou,
teda v tomto prípade otvárkou, prípravou a dobývaním výhradného ložiska,
- keďže neexistuje stret banskej činnosti so záujmami, ktorých ochrana prislúcha obci nebol dôvod,

aby prvostupňový orgán konanie zastavil a nedošlo ani k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky,
- prvostupňový orgán povolil banskú činnosť v rozsahu svojej kompetencie, vyplývajúcej mu z § 41 ods.
2 písm. b) zákona č. 51/1988 Zb.,
- doprava po pozemných komunikáciách nie je banskou činnosťou. Žalobca účelovo vykladá závery

záverečného stanoviska ministerstva. Ak prvostupňový orgán povolil dobývanie výhradného ložiska v
množstve do 50 000 ton za rok do zriadenia komunikácie spájajúcej lom s cestou III. triedy, napojenej z
pozemku registra „E“ KN v katastrálnom území C. B. parcela číslo 817, neznamená to, že neprihliadol
na obsah záverečného stanoviska ministerstva. Prihliadajúc naň určil podmienku v bode 4. osobitných
technických podmienok, pričom touto podmienkou ešte sprísnil podmienky v bode 3. záverečného

stanoviska ministerstva, keď obmedzil dobývanie výhradného ložiska v množstve do 100 000 ton za
rok. Je pritom úplne logické, že neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by množstvo vydobytého nerastu
použité pre výstavbu účelovej komunikácie malo byť zahrnuté do povoleného limitu 50 000 ton za rok,
pretožejehopoužitieprevýstavbuúčelovejkomunikáciemimozastavanejčastiobcežiadnymspôsobom
neovplyvní jej obyvateľov,

- ak niektorý z účastníkov konania, ktorí vstúpili do konania až po ústnom pojednávaní a miestnej
ohliadke, pociťovali potrebu ďalšej ohliadky, mali právo navrhnúť tento dôkaz. Nikto z týchto účastníkov
konaniatotoprávonevyužil.Zmenyžiadostiaplánuotvárky,prípravyadobývaniaknejpriloženéhoviedli
len k zúženiu pôvodného zámeru, s ktorým boli účastníci konania oboznámení pri ústnom pojednávaní a
miestnej ohliadke 21.01.2011. Predmetom zápisu zmien v žiadosti a plánu otvárky prípravy a dobývania

teda neboli žiadne nové skutočnosti, ktoré ešte neboli zistené pri ústnom pojednávaní a miestnej
ohliadke 21.01.2011.

II.

Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

5. Žalobca sa žalobou z 13.02.2014, domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj
prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalobca navrhol

priznať mu voči žalovanému nárok na náhradu všetkých trov konania.

6. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu:
- napadnuté rozhodnutie žalovaného ako rozhodnutie aj prvostupňového orgánu je nezákonné z dôvodu
uvedeného v § 250j ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c), a písm.e), O.s.p.,

-žalovanýodňalúčastníkomkonaniaatokonkrétneF.B.aP.M.možnosťkonaťpredsprávnymorgánom
v súlade so zákonom, keď s týmito účastníkmi konania začal konať až v odvolacom konaní,
- žalobca nebol oboznámený s obsahom odvolania týchto účastníkov konania a nebolo mu dané
právo, aby sa k týmto odvolaniam vyjadril. Takýto postup žalovaného je nepochybne podľa jeho názoru
prejavom snahy vyhnúť sa jedinému zákonnému dôsledku pochybenia prvostupňového orgánu, ktorý

s uvedenými osobami nekonal ako s účastníkmi konania a to zrušeniu jeho rozhodnutia a vrátenia mu
veci na nové konanie,
- takýto postup vyvolal u žalobcu pochybnosti o nepredpojatosti zamestnancov správneho orgán, a preto
vzniesol námietku predpojatosti proti R. A., zamestnancovi správneho orgánu, ktorý bol na oznámení zodňa 5. januára 2012 uvedený ako osoba, ktorá vec vybavovala. Zároveň vzniesol námietku predpojatosti
proti P. R. O. B., predsedovi žalovaného,
- žalobca trvá na tom, že aj keď boli námietky predpojatosti oprávnenými orgánmi posúdené ako

nedôvodné, postup žalovaného, keď v priebehu odvolacieho konania bolo osobám, s ktorými dovtedy
nebolo konané ako s účastníkom konania doručované rozhodnutie prvostupňového orgánu, bol v
rozpore s ustanoveniami Správneho poriadku, ako aj na vec sa vzťahujúceho zákona č. 51/1998 Zb.,
- napriek skutočnosti, že organizácia opakovane menila plán otvárky, prípravy a dobývania, účastníkov
konania, vrátane žalobcu, správny orgán neupovedomil nijakým spôsobom o tom, čo - aká verzia

plánu otvárky, prípravy a dobývania je predmetom konania pred prvostupňovým orgánom. Žalovaný na
túto námietku žalobcu týkajúcu sa tejto vady v postupe prvostupňového správneho orgánu reagoval
tak, že zmenil výrok týkajúci sa tejto skutočnosti tým, že za neho doplnil slová „jeho doplnenia
podaním zo dňa 30. novembra 2010 a zmeneného podaním z 08.12.2011.“ V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia žalovaný vo vzťahu k tejto námietke uviedol, že ju považuje za opodstatnenú, pretože
napádaná formulácia výroku prvostupňového rozhodnutia nezodpovedá odôvodneniu, a teda tomu, že

plán otvárky, prípravy a dobývania bol organizáciou v priebehu prvostupňového konania opakovane
menený. Predmetom odvolania vo vzťahu k tejto námietke však nebolo len to, že výrok napadnutého
rozhodnutia, ktorý sa odvoláva na pôvodný plán, je v rozpore s odôvodnením. Už v odvolaní poukazoval
na to, že účelom miestnej obhliadky v zmysle zákona č. 51/1988 Zb., a to konkrétne § 18 ods. 2
je nepochybne úplné zistenie skutkového stavu. Žalovaný vadu prvostupňového konania neodstránil

zrušením rozhodnutia, ktoré by viedlo k tomu, že by účastníci konania mali možnosť byť oboznámení
na miestnej obhliadke a ústnom pojednávaní s aktuálnym obsahom žiadosti žiadateľa a aktuálnym
stavom plánu otvárky, prípravy a dobývania, ktorý bol predmetom konania. Uvedené je vadou, ktorá
viedla nielen k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci a odňala účastníkom konania možnosť konať pred
správnym orgánom, ale znamená aj to, že postup žalovaného a prvostupňového správneho orgánu

viedol k nedostatočnému zisteniu skutočného stavu,
- z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia je zrejmý nesúlad jeho jednotlivých častí, keď na jednej
strane správny orgán tvrdí, že organizácia upravila plán otvárky, prípravy a dobývania tak, že banská
činnosť sa má vykonávať len na parcele KN-C parcelné číslo XXXXX/X, na druhej strane v odôvodnení
rozhodnutia pripúšťa existenciu zariadení na banskú činnosť na nehnuteľnostiach odlišných od tejto

parcely. Preto nemožno akceptovať ani tvrdenie žalovaného, že so zreteľom na zúženie činnosti na
parcelu KN-C číslo XXXXX/X nebolo potrebné vykonať o zmenenej žiadosti a plánu otvárky, prípravy a
dobývania ústne pojednávanie a miestnu ohliadku,
- žalovaný na jednej strane uvádza, že banskou činnosťou povolenou napadnutým rozhodnutím nie
sú ohrozené práva a právom chránené záujmy vlastníkov pozemkov registra „E“ číslo XXXX, XXXX/

X, XXXX XXX/X, XXXX v katastrálnom území C. B., na druhej strane však v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia zamenil pôvodný text odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia textom, podľa ktorého
organizácia nemôže pri povolenej činnosti využívať opravárenské zariadenia umiestnené na uvedených
pozemkoch. Je teda zrejmé, že napriek tomu, čo žalovaný uvádza vo vzťahu k zmenám žiadosti a plánu
otvárky, prípravy, a dobývania ani prvostupňový správny orgán, ktorému boli tieto zmeny predkladané

ich nevyhodnotil tak, že by znamenali, že sa banská činnosť nebude vykonávať na týchto pozemkoch,
ak prvostupňový orgán pri rozhodovaní o žiadosti organizácie dospel k záveru, že vlastníci uvedených
pozemkov sú povinní strpieť umiestnenie zariadení na banskú činnosť na svojich pozemkoch. Aj z tohto
dôvodu preto nemožno akceptovať záver žalovaného, že zmeny žiadosti a plánu otvárky, prípravy a
dobývania nemali byť predmetom ústneho pojednávania a miestnej obhliadky,

- žalovaný spôsobom, ktorý nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona č. 51/1988 Zb. ani iných právnych
predpisov vzťahujúcich sa k banskej činnosti, redukuje banskú činnosť, ktorá je predmetom tohto
konania na dobývanie vyhradeného nerastu, keď sa s účasťou vlastníkov týchto pozemkov registra
„E“ vysporiadal tak, že ich súhlas ani vysporiadanie vlastníckych vzťahov k týmto nehnuteľnostiam
nie je v predmetnom konaní potrebné, keďže úpravárenské zariadenia umiestnené na uvedených

nehnuteľnostiach (zásobník, triediče a drviče) nie sú činnosťou spadajúcou pod pojem dobývanie
výhradného ložiska, ktoré jen plánované len na pozemku registra „C“ číslo XXXXX/X a tak práva a
právom chránené záujmy vlastníkov týchto pozemkov môžu byť dotknuté iba plánovanou úpravou
vydobytého nerastu vykonávanom v súvislosti s jeho dobývaním, nie však samotným dobývaním. Takýto
výklad je v rozpore s § 2 zákona č. 51/1988 Zb. s § 6 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 89/1988 Zb. ako aj s

textom prílohy č. 3 citovanej vyhlášky jej bodu 1. 2. 9. Žalovaný absurdným spôsobom vyložil predmet
konania tak, že sa týka fyzického dobývania vyhradeného ložiska, pričom abstrahoval od všetkých
činností, ktoré nespadajú pod pojem dobývanie v tom najužšom zmysle.-zazásadnúvadukonaniapovažuježalobcato,ženapriektomu,žeorganizácianepredložilakžiadostio
povolenie banskej činnosti doklady o vyriešení stretov záujmov, banská činnosť bola povolená a nedošlo
k zastaveniu konania tak, ako to predpokladá § 17 ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb.,

-žalobcaspoukazomna§33ods.1aods.2zákonač.51/1988Zb.vspojenís§1a4zákonaoobecnom
zriadení poukazoval už v administratívnom konaní na skutočnosť, že organizácia pred podaním žiadosti
nevyriešila stret záujmov medzi ňou, resp. banskou činnosťou, ktorú mieni organizácia vykonávať a
záujmami, ktoré zastupuje obec ako samosprávna jednotka a ktorých napĺňanie a zastupovanie vyplýva
obci zo zákona o obecnom zriadení a iných právnych predpisov,

- žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že v predmetnej veci neexistuje stret banskej činnosti so
záujmami, ktorých ochrana prislúcha obci v zmysle zákona o obecnom zriadení, ale ide o stret prepravy
vydobytého nerastu s týmito záujmami. V tejto súvislosti už v administratívnom konaní poukázal na to,
že § 33 banského zákona spája stret záujmov s „využitím výhradného ložiska“ a neobmedzuje stret
záujmov len na banskú činnosť,
-prvostupňovýorgánnajednejstraneopakovanepoukazovalnato,ženiejeoprávnenýriešiťdopravupo

pozemných komunikáciách a námietky týkajúce sa tejto dopravy po pozemných komunikáciách, keďže
doprava nie je súčasťou banskej činnosti, no na druhej strane v podmienkach rozhodnutia určuje aj také,
ktoré súvisia s otázkou prepravy vyťaženého kameniva po pozemných komunikáciách,
- v zmysle § 38 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. sa pri rozhodovaní o povolení navrhovanej činnosti musí
prihliadať na obsah záverečného stanoviska k činnosti podľa § 37. V tejto súvislosti žalobca poukázal

na záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 1020/2009-3.4/
gn zo dňa 5. februára 2010, a to na jeho konkrétne body. V tejto súvislosti uviedol, že správne
orgány nemôžu pri svojom rozhodovaní posúdiť podmienky, za ktorých bola odporúčaná realizácia
navrhovaných činností odlišne od záverečného stanoviska vydaného v konaní o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie a takisto nemôžu nahradiť dohodu o vyriešení stretov záujmov svojim vlastným

posúdením ani správnou úvahou,
- s poukázaním na § 18b ods. 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 51/1988 Zb. je zrejmé, že ingerencia a
právomoc správnych orgánov nezasahuje do oblasti riešenia stretu záujmov a správne orgány mohli
povoliť len takú banskú činnosť, ku ktorej došlo pred podaním žiadosti alebo pri jej doplnení k vyriešeniu
stretu záujmov medzi organizáciou a osobou oprávnenou záujmy chrániť,

- žalobca pri výkone svojich úloh v zmysle zákona o obecnom zriadení v súvislosti s banskou činnosťou
vykonávanou aj doposiaľ pri banskej činnosti v dobývacom priestore „M. B. R.“ sa dlhoročne stretáva
so skúsenosťami, že realizácia banskej činnosti, ktorá v sebe podľa jeho názoru nepochybne zahŕňa
aj dopravu vyťaženej horniny, dlhodobo a výrazne zhoršuje ovplyvňuje životné podmienky a spôsob
života a práce obyvateľov obce výrazne negatívnym spôsobom, zhoršuje životné prostredie nad mieru

a neprimerane devastuje miestne komunikácie a vytvára pre obyvateľov obce životné prostredie,
ktoré je v priamom rozpore so základným právom zakotveným v článku 44 ods. 1 Ústavy slovenskej
republiky. Výrazne negatívne vplyvy v opísaných oblastiach života obyvateľov žalobcu boli akceptované
a podmienky, ktoré by mali tieto negatívne vplyvy odstrániť boli zahrnuté do podmienok, za ktorých bola
už v citovanom záverečnom stanovisku odporúčaná navrhovaná činnosť,

- prvostupňový orgán ako aj žalovaný svojím postupom obišli zmysel procesu posudzovania banskej
činnosti na životné prostredie Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo“). V procese posudzovania vplyvov ministerstvo odporúčalo realizovať navrhovanú činnosť
za podmienky vyriešenia stretov záujmov. Žalovaný a prvostupňový orgán však podmienky, za ktorých
bola navrhovaná činnosť odporúčaná na realizáciu, nerešpektovali. Žalobca tak bol postavený do

situácie, že napriek jeho nesúhlasu navrhovaná činnosť bola odporúčaná na realizáciu s tým, že jeho
pripomienky majú byť akceptované v následnom povoľovacom konaní. Na druhej strane v povoľovacom
konaní nebol konajúcimi orgánmi na tieto podmienky braný žiaden ohľad a žalobca bol tak zbavený
akejkoľvek reálnej možnosti, aby záujmy verejnosti, ktoré je povinný zastupovať, obhajovať a chrániť
boli zohľadnené.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 09.09.2014, nad rámec skutočností uvedených v napadnutom
rozhodnutí, poukázal na to, že listom z 2. januára 2012 dal podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku
možnosť účastníkom konania vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia o odvolaní k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Tvrdenia žalobcu sa týkajú iných účastníkov

konania, a to F. B. a P. M. zistených žalovaným v odvolacom konaní, keď už v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že sa nimi nezaoberal, pretože žalobca nie je splnomocnený zastupovať iných
účastníkov v tomto konaní. Pokiaľ žalobca opakovane namieta, že nebol oboznámený s obsahom
podaných odvolaní a nebolo mu dané právo vyjadriť sa k nim, čím došlo k údajnému porušeniu jeho práv,je potrebné uviesť, že odvolania F. B. a P. M. boli prvostupňovým orgánom posúdené ako oneskorené,
s čím sa žalovaný stotožnil. Teda povinnosť prvostupňového orgánu oboznámiť ostatných účastníkov
konania o obsahu podaných odvolaní a vyzvať ich, aby sa k nim vyjadrili, nevznikla. Novo pribratým

účastníkom dal žalovaný možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia o odvolaní k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Ak uvedení účastníci konania pociťovali ujmu
v tom, že sa nemohli zúčastniť ústneho pojednávania a miestnej ohliadky, mali možnosť navrhnúť ich
opätovné vykonanie, čo však ani jeden z nich nevyužil. V konaní nevznikol dôvod na nariadenie nového
ústneho pojednávania a miestnej ohliadky, keďže následné zmeny žiadosti a plánu otvárky, prípravy

a dobývania k nej priloženého viedli len zúženiu pôvodného zámeru, s ktorým boli účastníci konania
oboznámenípriústnompojednávaníamiestnejohliadke21.01.2011.Ďalšieústnepojednávaniespojené
s miestnou ohliadkou ani účastníci konania sami nenavrhli.

8. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný poukázal na to, že k vzneseným námietkam zaujatosti sa
už nemá zmysel vyjadrovať, pretože tak, ako ďalej sám žalobca tvrdí, bolo o nich rozhodnuté

spôsobom, predpokladaným v Správnom poriadku. Celý postup žalobcu v správnom konaní, vrátane
námietok zaujatosti, nasvedčuje len snahe žalobcu sústavným vytváraním obštrukcií zamedziť vydaniu
meritórneho rozhodnutia a tento postup si žalovaný dovolí charakterizovať ako zneužívanie práva.

9. Žalovaný tiež uviedol, že posúdenie toho, či vôbec možno vykonávať banskú činnosť tak, že pri

tom nebudú využívané pozemky registra „E“ KN parcelné číslo XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX v
katastrálnom území C. B. je na prvostupňovom orgáne, resp. na žalovanom a nie na spoluvlastníkoch
uvedených pozemkov. Všetci účastníci konania mali právo oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia,
avšak žiadny z účastníkov konania to nevyužil. Je potom nepochopiteľné, ak žalobca namieta, že
správny orgán účastníkov konania neoboznámil s tým, vydania akého rozhodnutia sa svojou žiadosťou

organizácia domáha a preto sa účastníci konania vrátane žalobcu nemôžu vyjadriť k úplnosti podkladov
takéhoto rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a ani navrhnúť ich doplnenie.

10. V reakcii na námietku žalobcu, že správne orgány redukujú banskú činnosť, ktorá je predmetom
tohto konania na dobývanie výhradného nerastu, žalovaný uviedol že banská činnosť - otvárka, príprava

a dobývanie výhradného ložiska, ktorou sú ohrozené práva a právom chránené záujmy vlastníkov
pozemkov, je napadnutým rozhodnutím povolená len na pozemku registra „C“ KN v katastrálnom
území C. B. parcelné číslo XXXXX/X. Práva a právom chránené záujmy vlastníkov pozemkov registra
„E“ KN v katastrálnom území C. B. parcelné číslo XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX nebudú ohrozené
využitím výhradného ložiska, teda nevznikla povinnosť riešenia stretu záujmov. Tieto ich práva a

právom chránené záujmy mohli byť plánovanou činnosťou len dotknuté, preto im správny orgán priznal
postavenie účastníkov konania. Keďže banská činnosť bola povolená len na pozemku registra „C“ KN
parcelné číslo XXXXX/X v katastrálnom území C. B., na úpravu vydobytého nerastu, ktorá je súčasťou
povolenej banskej činnosti, nemôže organizácia použiť stabilné úpravárenské zariadenia, umiestnené
na pozemkoch registra „E“ KN, ale môže použiť len mobilné úpravárenské zariadenia, ktoré môže

umiestniťlennapozemkuregistra„C“KNvkatastrálnomúzemíC.B.parcelnéčísloXXXXX/X.Zdôraznil,
že z celého obsahu spisu je zrejmé, že v konaní neexistuje stret záujmov, ktorý by bola organizácia
povinná so žalobcom vo vzájomnej súčinnosti riešiť a uzavrieť dohodu podľa § 33 ods. 2 veta prvá
banskéhozákona,pretoženievyužitímvýhradnéholožiska,tedabanskoučinnosťou-otvárka,prípravaa
dobývanie výhradného ložiska, ale prepravou vydobytého nerastu sú ohrozené záujmy, ktorých ochrana

v zmysle zákona o obciach patrí žalobcovi, a teda neexistuje ani dôvod na zastavenie konania.

11.Žalovanýtiežzdôraznil,žezáverečnéstanoviskoministerstvariešistretnavrhovanejbanskejčinnosti
so záujmom ochrany prírody a krajiny, pričom toto stanovisko, za splnenia ktorých ministerstvo odporúča
realizáciu navrhovanej činnosti a podmienky v ňom určené sa týkajú len predpokladaného zvýšenia

objemu vydobytého nerastu na 200 000 ton ročne s predpokladom ďalšieho rozšírenia ťažby maximálne
do výšky 500 000 ton ročne a nie akéhokoľvek zvýšenia objemu vydobytého nerastu tak, ako to
účelovo vykladá žalobca. Napadnutým rozhodnutím pritom nebolo povolené dobývanie v uvedenom
množstve, preto správne orgány neboli povinné prihliadať na obsah tohto záverečného stanoviska,
avšak napriek tomu na neho prihliadli, keď v bode 4 osobitných technických podmienok obmedzili

dobývanie výhradného ložiska v množstve do 100 000 ton za rok do zriadenia účelovej komunikácie
a odklonenia dopravy s pripojením na cestu II. triedy číslo 548. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a
zaviazať žalobcu náhradou trov konania žalovanému.12. Podaním z 11.05.2015 sa v konaní vyjadril ďalší účastník konania - obchodná spoločnosť RICORSO,
s.r.o. (ďalej aj „organizácia“), ktorej argumentácia k jednotlivým žalobným dôvodom je obdobná ako
argumentácia žalovaného obsiahnutá v jeho vyjadrení k žalobe.

13. Uznesením Krajského súdu v Košiciach, č.k. 7S/29/2014-273 z 1. októbra 2015 bolo konanie
zastavené z dôvodu, že žaloba nebola podaná v zákonnej lehote.

14. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/243/2015 z 27. októbra 2017 bolo

uznesenie Krajského súdu v Košiciach, č.k. 7S/29/2014- 273 z 1. októbra 2015 zrušené a vec bola
vrátená na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní je správny súd povinný prejednať vec v medziach
žaloby a rozhodnúť o nej.

15. Po vrátení veci sa v konaní podaním z 20. decembra 2018 vyjadril Slovenský vodohospodársky
podnik, štátny podnik, ako ďalší účastník konania, ktorý uviedol, že v napadnutom rozhodnutí

žalovaného boli zohľadnené jeho požiadavky.

16. Podaním z 31. decembra 2018 sa v konaní vyjadrila ďalšia účastníčka konania H. I., ktorá uviedla,
že sa stotožňuje s podanou žalobou, ako aj so žalobným návrhom. Zdôraznila, že v administratívnom
konaní neboli predložené doklady o vyriešení stretov záujmov. V podstatnom poukázala na to, že po

vstupe ďalších účastníkov konania do administratívneho konania mal orgán verejnej správy ex offo
nariadiť vykonanie opakovanej miestnej ohliadky a nečakať na ich návrhy, ako to tieto orgány uvádzajú,
a to s ohľadom na § 32 ods. 1 Správneho poriadku, keď platí, že správny orgán je povinný zistiť
presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady a podklady pre
rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa jej názoru stanovisko orgánu

verejnej správy k otázke vyriešenia stretov záujmov vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, predovšetkým nesprávne kladie do protikladu pojmy „dotknuté práva a právom chránené záujmy“
a „ohrozené právom chránené objekty a záujmy“. Nepovažuje za správny striktne gramatický výklad
orgánuverejnejsprávytýchtopojmov,keďtietorozlišujúlenzhľadiskaintenzityzásahudoprávaprávom
chránených záujmov a neberú do úvahy odlišný účel s cieľom dosiahnutia, ktorého boli tieto pojmy

zákonodarcom použité. Na rozdiel od § 18 ods. 1 zákona o banskej činnosti, ktorého účelom je vymedziť
okruh účastníkov konania, § 17 ods. 2 zákona o banskej činnosti konštituuje povinnosť organizácie
so žiadosťou predložiť doklady o vyriešení stretov záujmov a to v prípade, že banskou činnosťou
sú ohrozené právom chránené objekty a záujmy. Podľa jej názoru sa nemožno stotožniť s názorom
prezentovaným orgánmi verejnej správy, že ak sú práva a právom chránené záujmy dotknuté, nemôžu

byť zároveň ohrozené. Tiež zdôraznila, že skutočnosť, že opravárenské zariadenie bolo na pozemkoch
umiestnené už v minulosti, nevylučuje, neodstraňuje ani nezmierňuje ohrozenie objektov a záujmov
fyzických alebo právnických osôb v súvislosti s banskou činnosťou povolenou napadnutým rozhodnutím.
V tomto kontexte poukázala na to, že v časti 1. 4 plánu otvárky, prípravy a dobývania ložiska amfibolitov
v dobývacom priestore M. B. na obdobie rokov 2011 - 2020 je úprava vydobytého nerastu naplánovaná

tak, že organizácia plánuje využiť existujúce opravárenské zariadenie. Aj keď teda po zúžení plánu
bola banská činnosť formálne povolená len na parcele č. XXXXX/X, plán naďalej počíta s využitím
existujúceho opravárenského zariadenia. Úprava a zušľachťovanie nerastov vykonávané v súvislosti
s ich dobývaním je pritom banskou činnosťou, na čo orgány verejnej správy neprihliadli. Vykonaním
miestnej obhliadky sa mohlo objasniť, aké opravárenské zariadenie plánuje organizácia využívať, a či

teda záujmy a objekty vlastníkov pozemkov, na ktorých sa nachádza opravárenské zariadenia, nebudú
ohrozené.

17. Podaním z 11. januára 2019 sa vyjadril ďalší účastník konania U. P., ktorý v podstatnom poukázal
taktiež na to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané bez toho, aby bol riešený stret záujmov.

Rozhodnutie neakceptuje požiadavky zahrnuté v procese posudzovania banskej činnosti na životné
prostredie, a tak neakceptuje, aby bol chránený verejný záujem a to ochrana jeho zdravia majetku
a jeho rodiny. Tak, ako žalobca navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj zrušil
prvostupňové rozhodnutie a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

18. Podaním zo 4. júna 2019 sa v konaní vyjadril ďalší účastník konania Slovenský pozemkový fond,
ktorý rozhodnutie ponechal na úvahe správneho súdu.19. Podaním z 11. novembra 2024 sa v konaní vyjadrila ďalšia účastníčka konania R. S. B.. Stotožnila
sa so správnou žalobou a to z dôvodov, ktoré uviedla účastníčka konania v 31. rade neb. H. I. vo svojom
vyjadrení zo dňa 31. decembra 2018.

20. Podaním z 10. februára 2025 sa v konaní vyjadril ďalší účastník konania obchodná spoločnosť
RICORSO, s.r.o. Poukázal na to, že sa naďalej pridržiava svojej argumentácie uvedenej vo vyjadrení
zo dňa 11. mája 2015 a zároveň poukázal na to, že žalobca sa musí byť vedomý, že v súčasnej
dobe už z napadnutého rozhodnutia neplynú žiadne práva ani povinnosti, keďže banská činnosť na

základe napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bola povolená na obdobie
do 31.12.2020.

21. Podaním zo dňa 27. februára 2025 sa v konaní vyjadril žalobca k vyjadreniam ďalších účastníkov
konania. V podstatnom poukázal na to, že § 33 banského zákona ustanovuje nevyhnutnosť vyriešiť stret
záujmov na rôznych stupňoch využívania nerastného bohatstva. Strety záujmov, ktoré neboli vyriešené

pri určení chráneného ložiskového územia, dobývacieho priestoru a pri predchádzajúcom povolení
otvárky, prípravy alebo dobývania ložiska v dotknutom území, musia byť vyriešené písomnou dohodou
pred zaradením príslušných prác do plánu otvárky, prípravy a dobývania. Keďže strety záujmov medzi
organizáciou a žalobcom pri využívaní výhradného ložiska neboli vyriešené v skorších štádiách, nebolo
možné pristúpiť k začatiu konania o povolení banskej činnosti pred vyriešením stretov záujmov.

22. Podaním z 1. apríla 2025 sa v konaní vyjadril žalovaný. Navrhol, aby správny súd konanie podľa
§ 99 písm. g) SSP zastavil, keďže podľa jeho názoru vzhľadom na to, že doba platnosti žalobou
napadnutého rozhodnutia uplynula 31. decembra 2020, odpadol dôvod na pokračovanie v konaní. V
ostatnom zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii, ako aj dôvodoch obsiahnutých v samotnom

napadnutom rozhodnutí.

23. Podaním zo dňa 6. mája 2025 sa v konaní vyjadril ďalší účastník konania obchodná spoločnosť
RICORSO, s.r.o. ktorý zotrval na svojej doterajšej argumentácii. Navrhol žalobu zamietnuť ako
nedôvodnú a zaviazať žalobcu, aby mu nahradil trovy konania v rozsahu 100 %.

24. Podaním zo dňa 25. júna 2025 sa v konaní vyjadril ďalší účastník konania H. U., ktorý navrhol, aby
správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a zaviazal žalobcu náhradou trov konania v rozsahu 100 %.

25. Na pojednávaní konanom 26.06.2025 účastníci konania zotrvali na svojich návrhoch, vyjadreniach

a argumentácii. Žalobca zdôraznil, že výklad, ktorý si osvojili správne orgány, mu znemožňuje účinne
obhajovať tie práva, ktoré mu vyplývajú zo zákona o obecnom zriadení, pričom je zrejmé, že pokiaľ ide o
povinnosť obce zabezpečovať zdravé podmienky pre život a životné prostredie obyvateľov obce, nie je to
jej právo, ale priamo povinnosť, ktorá patrí medzi samosprávne funkcie obce. Opätovne poukázal na to,
že stret záujmov, ktorý nie je definovaný v ustanoveniach zákona č. 51/1988 Zb., nemožno ponímať tak

úzko,akotourobilžalovanýasprávnyorgánprvéhostupňa,keďstretzáujmovzúžilnakonkrétnezáujmy
alebo práva, ktoré vyplývajú z realizácie banskej činnosti v tom najužšom zmysle. Považuje za úplne
nesporné, že doprava vyťaženej suroviny je činnosťou, ktorá je neoddeliteľná od využívania výhradného
ložiska, pretože nemožno rozumne dospieť k záveru, že využívanie výhradného ložiska je samotná
banská činnosť, ktorá spočíva v dobývaní suroviny a tým vlastne využitie výhradného ložiska končí. Ak

teda pre začatím konania, neboli vyriešené strety záujmov a napriek tomu prvostupňový orgán začal
vo veci konať, vydal rozhodnutie a toto rozhodnutie bolo potvrdené žalovaným, je takéto rozhodnutie
nezákonné,pretožeabsentovalzákladnýpredpokladnazačatietakéhotokonania,atovyriešeniestretov
záujmov a predloženie písomnej dohody o takom vyriešení. Žalovaný zdôraznil, že využívať výhradné
ložisko tak, ako je to uvedené v § 33 ods. 1 banského zákona je možné len v rámci povolenej banskej

činnosti, otvárka, príprava, a dobývanie výhradného ložiska, inak nie. Žiadny stret záujmov, ktoré má v
kompetencii, v zmysle zákona o obecnom zriadení, chrániť obec, podľa jeho názoru neexistuje.

III.

Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom26. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

27. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

28. Podľa § 1 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení

neskorších predpisov [ďalej len „banský zákon“] účelom tohto zákona je ustanoviť zásady ochrany a
racionálneho využívania nerastného bohatstva, najmä pri geologickom prieskume, otvárke, príprave a
dobývaní ložísk nerastov, úprave a zušľachťovaní nerastov vykonávanom v súvislosti s ich dobývaním,
ako aj bezpečnosti prevádzky a ochrany životného prostredia pri týchto činnostiach.

29. Podľa § 30 ods. 1 banského zákona výhradné ložiská sa musia využívať racionálne. Racionálnym

využívanímvýhradných ložísk sa rozumie ich dobývanie a úprava a zušľachťovanie vydobytých nerastov
podľa zásad uvedených v odseku 2 s prihliadnutím na súčasné technické a ekonomické podmienky;
pritom sa musia dodržať zásady banskej technológie, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a
bezpečnosti prevádzky a vylúčiť neodôvodnené nepriaznivé vplyvy na pracovné a životné prostredie.

30. Podľa § 33 ods. 1 banského zákona ak sú využitím výhradného ložiska ohrozené objekty a
záujmy chránené podľa osobitných predpisov, objekty a záujmy fyzických alebo právnických osôb, sú
organizácie, orgány a fyzické a právnické osoby, ktorým prislúcha ochrana týchto objektov a záujmov,
povinní vo vzájomnej súčinnosti riešiť tieto strety záujmov a navrhnúť postup, ktorý umožní využitie
výhradného ložiska pri zabezpečení nevyhnutnej ochrany uvedených objektov a záujmov.

31. Podľa § 33 ods. 2 banského zákona organizácia je povinná pred zaradením príslušných prác do
plánu otvárky, prípravy a dobývania uzavrieť písomnú dohodu s príslušnými orgánmi, fyzickými osobami
a právnickými osobami, ktorým patrí ochrana objektov a záujmov podľa odseku 1 o tom, či sa ohrozený
objekt alebo záujem má chrániť, v akom rozsahu alebo po akú dobu. Povinnosť uzavrieť písomnú

dohodu sa nevzťahuje na prípady, keď sa strety záujmov vyriešili pri určení chráneného ložiskového
územia, dobývacieho priestoru, pri predchádzajúcom povolení otvárky, prípravy alebo dobývania ložiska
v dotknutom území alebo pri projektovaní, výstavbe alebo rekonštrukcii bane a lomu, a ak postup pri ich
riešení ustanovujú osobitné predpisy.

32. Podľa § 33 ods. 6 banského zákona organizácia, ktorá žiada o povolenie otvárky, prípravy a
dobývania výhradného ložiska, je povinná doložiť obvodnému banskému úradu, že strety záujmov boli
vyriešené.

33. Podľa § 1 zákona č. 51/1988 Zb. účelom tohto zákona je ustanoviť podmienky vykonávania banskej

činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom najmä z hľadiska racionálneho využívania ložísk
nerastov, bezpečnosti práce a prevádzky, ochrany pracovného prostredia, ako aj podmienky používania
výbušnín a upraviť organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej banskej správy.

34. Podľa § 2 zákona č. 51/1988 Zb. banskou činnosťou sa podľa tohto zákona rozumie:

a) ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov (ďalej len „výhradné ložisko"),
b) otvárka, príprava a dobývanie výhradných ložísk,
c) zriaďovanie, zabezpečovanie a likvidácia banských diel a lomov,
d) úprava a zušľachťovanie nerastov vykonávané v súvislosti s ich dobývaním,
e)zriaďovanieaprevádzkaodvalov,výsypiekaodkalískpričinnostiachuvedenýchvpísmenácha)ažd),

f) osobitné zásahy do zemskej kôry,
g) zabezpečovanie a likvidácia starých banských diel,
h) sprístupňovanie banských diel a starých banských diel pre múzejné a iné účely a práce na ich
udržiavaní v bezpečnom stave.

35. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. otvárku, prípravu a dobývanie výhradných ložísk
povoľuje obvodný banský úrad. So žiadosťou o povolenie predkladá organizácia plán otvárky, prípravy
a dobývania a predpísanú dokumentáciu.36. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. žiadosť o povolenie banskej činnosti podľa § 9 až 13 s
predpísanou dokumentáciou a dokladmi predkladá organizácia najneskôr 3 mesiace pred plánovaným
začatím prác obvodnému banskému úradu.

37. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 51/1988 Zb. ak banskou činnosťou sú ohrozené právom chránené
objekty a záujmy, musia sa so žiadosťou predložiť doklady o vyriešení stretov záujmov.

38. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. ak predložená žiadosť a dokumentácia neposkytuje

dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej banskej činnosti alebo ak nie je žiadosť o povolenie
banskej činnosti podľa § 10 v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o určení chráneného
ložiskového územia a dobývacieho priestoru, obvodný banský úrad vyzve organizáciu, aby žiadosť v
určenej lehote doplnila, prípadne uviedla do súladu s týmito rozhodnutiami; obdobne postupuje vtedy,
keď žiadosť neobsahuje všetky doklady o vyriešení stretov záujmov. Počas lehoty určenej organizácii
na doplnenie žiadosti lehoty neplynú.

39. Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 51/1988 Zb. obvodný banský úrad zastaví konanie o povolenie banskej
činnosti, ak žiadosť nebola doplnená v lehote určenej podľa odseku 3.

40. Podľa § 18b ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb. v povolení banskej činnosti obvodný banský úrad podľa

potreby určí aj osobitné technické podmienky banskej činnosti a rozhodne o námietkach účastníkov
konania.

41. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) bod 1. vyhlášky Slovenského banského úradu č. 89/1988 Zb. o
racionálnom využívaní výhradných ložísk, o povoľovaní a ohlasovaní banskej činnosti a ohlasovaní

činnosti vykonávanej banským spôsobom v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 89/1988
Zb.“) organizácia vyhotoví a predloží k žiadosti o povolenie otvárky, prípravy a dobývania výhradného
ložiska hlbinným a povrchovým spôsobom plán otvárky, prípravy a dobývania podľa prílohy č. 3.

42. Podľa bodu 1.2.9. prílohy č. 3 vyhlášky č. 89/1988 Zb. mechanizácia a elektrifikácia, banská doprava,

rozvod vody a zabezpečenie prevádzky materiálom.

43.Správnysúdpreskúmalžalobounapadnutérozhodnutiežalovanéhoapostup,ktorýmupredchádzal,
a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovanej
lehote (§ 181 ods. 1 SSP), po nariadení pojednávania, dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

44. Žalobca v nosnej časti žalobnej argumentácie namietal, že žalovaný spôsobom, ktorý nemá oporu
v žiadnom ustanovení zákona č. 51/1988 Zb. ani iných právnych predpisov vzťahujúcich sa k banskej
činnosti, redukuje banskú činnosť, ktorá je predmetom konania na dobývanie výhradného ložiska. V
tejto súvislosti v podstatnom namietal, že žalovaný absurdným spôsobom vyložil predmet konania tak,

že sa týka fyzického dobývania vyhradeného ložiska, pričom abstrahoval od všetkých činností, ktoré
nespadajú pod pojem dobývanie v tom najužšom zmysle.

45. Sporným tak v konaní ostal výklad a aplikácia tých ustanovení banského zákona, zákona č. 51/1988
Zb. a vyhlášky č. 89/1988 Zb., ktoré súvisia s pojmami „banská činnosť“, „využívanie výhradného

ložiska“, „banská doprava“ a s pojmom „preprava vydobytého nerastu“.

46. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na legálnu definíciu banskej činnosti obsiahnutej v § 2
zákona č. 51/1988 Zb. a konštatuje, že zo žiadneho znaku tejto legálnej definície nevyplýva, že obsahom
tohto pojmu by mala byť aj doprava, resp. preprava vyťaženého nerastu. Správny súd nespochybňuje,

že aj samotná doprava vyťaženého nerastu súvisí, resp. nadväzuje na banskú činnosť, avšak legálnu
definíciu banskej činnosti ako takej nemožno svojvoľne rozširovať aj na iné činnosti, keďže súd, resp.
orgán verejnej moci by v tomto prípade neaplikoval právo ale ho svojvoľne dotváral a tak vstupoval do
výlučnej sféry zákonodarcu. Aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva,
že tento sa stotožnil s názorom správnych súdov o tom, že preprava vydobytého nerastu nie je súčasťou

banskej činnosti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžp/10/2012 z 21.11.2012).

47. Ani námietka žalobcu, že výklad pojmu „banská činnosť“ žalovaným je nielen v rozpore s § 2 zákona
č. 51/1988 Zb. ale aj s § 6 ods. 2 písm. c) Vyhlášky č. 89/1988 Zb. a textom prílohy č. 3 tejto vyhlášky,konkrétne jej bodu 1. 2. 9 z pohľadu správneho súdu neobstojí. V tomto bode vyhláška pracuje s pojmom
„banská doprava“, nie však s pojmom „preprava vydobytého nerastu“. Z celej textovej časti prílohy č.
3, ktorá upravuje náležitosti plánu otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska je nepochybné,

že sa vzťahuje na územie výhradného ložiska, resp. územie dobývacieho priestoru. V tomto kontexte
je potom potrebné vykladať aj pojem banská doprava, ktorou sa v tomto kontexte rozumie doprava
v rámci dobývacieho priestoru, a teda len doprava vykonávaná v súvislosti s vydobytím nerastu. Ide
tak o dopravu od lomového rezu k vstupnej časti úpravne a doprava medzi jednotlivými pracoviskami
(ako na to poukázal prvostupňový orgán na str. 17 prvostupňového rozhodnutia, pozn.), kým preprava

vydobytého nerastu prebieha mimo hraníc územia ťažby nerastu.

48. Z napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu vyplýva, že otázka spôsobu dopravy
vyťaženého nerastu bola riešená v záverečnom stanovisku Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky č. 1020/2009-3.4/gn zo dňa 5. februára 2010 podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde boli posudzované vplyvy na

obyvateľstvo, najmä prostredníctvom hlukovej záťaže a znečisťovania, v ktorom stanovisku sa brali do
úvahy vplyvy ma obyvateľstvo a jeho zdravie. V tomto kontexte správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú
ani námietku žalobcu, že správne orgány pri rozhodovaní neprihliadali na obsah tohto záverečného
stanoviska ministerstva. Tak, ako to uviedol žalovaný záverečné stanovisko ministerstva rieši stret
navrhovanej banskej činnosti so záujmom ochrany prírody a krajiny, pričom toto stanovisko za splnenia,

ktorých ministerstvo odporúčalo realizáciu navrhovanej činnosti a podmienky v ňom určené sa týkali len
predpokladaného zvýšenia objemu vydobytého nerastu na 200 000 ton ročne s predpokladom ďalšieho
rozšírenia ťažby maximálne do výšky 500 000 ton ročne a nie akéhokoľvek zvýšenia objemu vydobytého
nerastu. Napadnutým rozhodnutím pritom nebolo povolené dobývanie v uvedenom množstve, preto
správne orgány neboli povinné prihliadať na obsah tohto záverečného stanoviska, avšak napriek tomu

na neho prihliadli, keď v bode 4 osobitných technických podmienok obmedzili dobývanie výhradného
ložiska v množstve do 100 000 ton za rok do zriadenia účelovej komunikácie a odklonenia dopravy s
pripojením na cestu II. triedy číslo 548.

49. Pokiaľ žalobca namietal, že organizácia, ktorá žiadala o povolenie banskej činnosti pred podaním

žiadosti o toto povolenie nevyriešila stret záujmov, a teda otázku prepravy vyťaženého nerastu, správny
súd zastáva názor, že žalovaný postupoval v súlade s § 33 banského zákona, ako aj v súlade s § 17 ods.
2 zákona č. 51/1998 Zb., z ktorých ustanovení možno vyvodiť, že otázka stretu záujmov v spojitosti s
povolením banskej činnosti a riešenie stretov záujmov pri doprave vyťaženého nerastu sa rieši vtedy, ak
právom chránené práva a záujmy sú ohrozené banskou činnosťou a nie dopravou vyťaženého nerastu.

50. V tejto súvislosti žalobca s poukázaním na znenie § 17 ods. 2 zákona č. 51/1998 Zb. v spojení s § 33
banského zákona tvrdil, že zákon spája stret záujmov s „využitím výhradného ložiska“ a neobmedzuje
stret záujmov len na banskú činnosť. Z napadnutého rozhodnutia mal správny súd za preukázané, že
žalovaný sa s uvedenou námietkou riadne a presvedčivo vysporiadal, keď poukázal na to, že pojem

„využitie výhradného ložiska“ je potrebné vykladať súlade s § 1 a § 30 banského zákona, z ktorého
možno aj z pohľadu správneho súdu jednoznačne dospieť k záveru, že využívaním výhradného ložiska
v žiadnom rozsahu nie je doprava vyťaženého nerastu.

51. Žalobca taktiež namietal, že prvostupňový orgán na jednej strane opakovane poukazoval na to,

že nie je oprávnený riešiť dopravu po pozemných komunikáciách a námietky týkajúce sa tejto dopravy
po pozemných komunikáciách, keďže doprava nie je súčasťou banskej činnosti, no na druhej strane
v podmienkach rozhodnutia určuje aj také, ktoré súvisia s otázkou prepravy vyťaženého kameniva po
pozemných komunikáciách. K tejto námietke správny súd len stručne uvádza, že v bodoch 3, 4 a 7
osobitných technických podmienok prvostupňový orgán len obmedzil celkovú výšku ťažby do obdobia

konečnej realizácie výstavby novej účelovej komunikácie a teda obmedzil povoľovanú banskú činnosť v
súlade s § 18b ods. 3 zákona č. 51/1988 Zb., čo nemožno stotožňovať s riešením prepravy vyťaženého
nerastu po pozemných komunikáciách tak, ako to predostrel žalobca. Vzhľadom na uvedené aj túto
námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

52. V ďalšej argumentačnej línii žalobca namietal, že zmeny žiadosti a plánu otvárky, prípravy a
dobývania mali byť predmetom nového ústneho pojednávania a miestnej obhliadky. Žalobca namietal,
že účelom miestnej obhliadky je nepochybne úplné zistenie skutkového stavu a účastníci konania by
takto mali možnosť byť oboznámení na miestnej obhliadke a ústnom pojednávaní s aktuálnym obsahomžiadosti žiadateľa a aktuálnym stavom plánu otvárky, prípravy a dobývania, ktorý bol predmetom
konania, čo sa nestalo.

53. Správne orgány v reakcii na túto námietku poukázali na to, že zmena žiadosti a plánu otvárky,
prípravy a dobývania k nej priloženého viedla len k zúženiu pôvodného zámeru (zúženie povoľovanej
banskej činnosti len na parcelu registra „C“ KN p.č. 31117/2 v k. ú. C. B.). Predmetom zápisu zmien
v žiadosti a pláne otvárky prípravy a dobývania teda neboli žiadne nové skutočnosti, ktoré ešte neboli
zistené pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke 21.01.2011. K uvedenému správny súd poukazuje,

že účelom miestnej obhliadky a ústneho pojednávania je nepochybne úplné zistenie skutkového stavu
veci. V okolnostiach konkrétnej veci sa však žiada uviesť, že všeobecne formulovaná námietka, že
„účastníci konania by mali možnosť oboznámiť sa s aktuálnym stavom plánu“ bez bližšej špecifikácie
v čom konkrétne žalobca vidí porušenie jeho práv na súdny prieskum nepostačuje. Žalobca namietal,
že žalovaný na jednej strane uvádza, že banskou činnosťou povolenou napadnutým rozhodnutím nie
sú ohrozené práva a právom chránené záujmy vlastníkov pozemkov registra „E“ číslo XXXX, XXXX/

X, XXXX/X, XXXX v katastrálnom území C. B., na druhej strane však v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia zamenil pôvodný text odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia textom, podľa ktorého
organizácia nemôže pri povolenej činnosti využívať úpravárenské zariadenia umiestnené na uvedených
pozemkoch, z čoho vyplýva, že predkladané zmeny plánu nevyhodnotil tak, že by znamenali, že sa
banská činnosť nebude vykonávať na týchto pozemkoch, ak prvostupňový orgán pri rozhodovaní o

žiadosti organizácie dospel k záveru, že vlastníci uvedených pozemkov sú povinní strpieť umiestnenie
zariadení na banskú činnosť na svojich pozemkoch.

54. K uvedenému správny súd uvádza, že tieto žalobcom formulované závery nezodpovedajú záverom,
ktoréformulovalisprávneorgány.Znapadnutéhorozhodnutiaakoajpriebehuadministratívnehokonania

je zrejmé, že predmetom konania nebolo umiestnenie úpravárenského zariadenia na týchto pozemkoch,
ktoré bolo na týchto súkromných pozemkoch umiestnené v minulosti a nie v súvislosti s tu povoľovanou
banskou činnosťou (str. 40 napadnutého rozhodnutia, pozn.). To, že žalovaný zamenil pôvodný text
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia novým textom, je len explicitným vyjadrením toho, že v
súvislosti s banskou činnosťou povolenou v tomto administratívnom konaní, organizácia nemôže pri

povolenej činnosti využívať úpravárenské zariadenia umiestnené na uvedených pozemkoch a tak
nastúpila skutočnosť, uvedená v pláne a to, že v prípade nemožnosti využívať stabilné úpravárenské
zariadenia bude organizácia využívať zariadenia mobilné. Záverom vysporiadania sa s touto námietkou
správny súd dodáva, že žiaden z účastníkov konania ani nenavrhol uskutočnenie novej miestnej
obhliadky a ústneho pojednávania, čo o to viac oslabuje dôvodnosť tejto námietky.

55. Žalobca namietal, že žalovaný odňal účastníkom konania a to konkrétne F. B. a P. M. možnosť
konať pred správnym orgánom v súlade so zákonom, keď s týmito účastníkmi konania začal konať
až v odvolacom konaní. K tejto námietke správny súd len stručne uvádza, že táto námietka celkom
zjavne smeruje k ochrane subjektívnych práv iných účastníkov administratívneho konania a nie žalobcu.

Vzhľadom na uvedené sa správny súd touto námietkou nezaoberal.

56. Žalobca taktiež namietal, že nebol oboznámený s obsahom odvolania týchto účastníkov konania
a nebolo mu dané právo, aby sa k týmto odvolaniam vyjadril. K tejto námietke správny súd uvádza,
že žalovaný sa na str. 48-49 napadnutého rozhodnutia s touto námietkou vysporiadal, keď uviedol,

že odvolania F. B. a P. M. boli posúdené ako oneskorené a teda povinnosť prvostupňového orgánu
oboznámiť ostatných účastníkov konania o obsahu podaných odvolaní a vyzvať ich, aby sa k nim vyjadriť
vyjadrili, nevznikla. Správny súd v tomto kontexte konštatuje, že žalobca nemohol byť ukrátený na
svojich právach byť oboznámený s podanými odvolaniami, keď v tomto konkrétnom prípade námietky
obsiahnutévpodanýchodvolaniachneboli,vzhľadomnauvedené,relevantnýmpredmetomodvolacieho

konania.

57. Žalobca namietal, že postup žalovaného, keď v priebehu odvolacieho konania bolo osobám, s
ktorými dovtedy nebolo konané ako s účastníkom konania doručované rozhodnutie prvostupňového
orgánu, bol v rozpore s ustanoveniami Správneho poriadku, ako aj na vec sa vzťahujúceho zákona č.

51/1998 Zb, a preto u neho vznikli pochybnosti o nepredpojatosti zamestnancov správneho orgánu, čo
vyústilo do vznesenia námietky predpojatosti proti R. A., zamestnancovi správneho orgánu, ktorý bol
na oznámení zo dňa 5. januára 2012 uvedený ako osoba, ktorá vec vybavovala a proti P. R. O. B.,
predsedovi žalovaného.58. V reakcii na túto námietku správny súd uvádza, že o uvedených námietkach bolo v administratívnom
konaní rozhodnuté (str. 55 napadnutého rozhodnutia, pozn.), pričom je zrejmé, že procesný postup

správneho orgánu, ktorý uplatnil v priebehu administratívneho konania, nenapĺňa ani jeden z dôvodov
na vylúčenie zamestnancov správneho orgánu podľa § 9 ods. 1 na vec sa vzťahujúceho Správneho
poriadku. Vzhľadom na uvedené správny súd aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

59. Ďalšia účastníčka konania H. I. podaním z 31. decembra 2018 zdôraznila, že v administratívnom

konaní neboli predložené doklady o vyriešení stretov záujmov. V podstatnom poukázala na to, že po
vstupe ďalších účastníkov konania do administratívneho konania mal orgán verejnej správy ex offo
nariadiť vykonanie opakovanej miestnej ohliadky a nečakať na ich návrhy, ako to tieto orgány uvádzajú
a to s ohľadom na § 32 ods. 1 Správneho poriadku.

60. Správny súd k uvedenému uvádza, že pokiaľ správne orgány dospeli k záveru, že pre vydanie

napadnutýchrozhodnutímajúnáležitezistenýskutkovýstavveci,neboloichpovinnosťouexoffonariadiť
vykonanie opakovanej miestnej ohliadky a táto povinnosť im nevyplýva ani zo Správneho poriadku ani
zo zákona č. 51/1988 Zb. a ani z banského zákona. Ako už bolo uvedené, žiaden z účastníkov konania
ani nenavrhol uskutočnenie novej miestnej obhliadky a ústneho pojednávania, čo o to viac oslabuje
dôvodnosť tejto námietky.

61. K ďalším jej námietkam, ktoré tvoria obsah jej vyjadrenia, správny súd uvádza, že tieto smerujú
výlučne k ochrane subjektívnych práv vlastníkov pozemkov, na ktorých za nachádzajú v minulosti
umiestnené úpravárenské zariadenia organizácie (námietka posúdenia, či úprava a zušľachťovanie
nerastov vykonávané v súvislosti s ich dobývaním je banskou činnosťou, výklad pojmov „dotknuté práva

a právom chránené záujmy“ a „ohrozené právom chránené objekty a záujmy“, pozn.). Správny súd v
tomto kontexte uvádza, že právom ďalších účastníkov konania je v zmysle § 105 písm. a) SSP vyjadriť
sa k žalobe. Toto právo však nemožno zamieňať s inštitútom samotnej správnej žaloby, ktorú na ochranu
svojich subjektívnych práv mohla využiť aj ďalšia účastníčka konania a kde mohla vzniesť svoje vlastné
námietky nad rámec správnej žaloby žalobcu. Vzhľadom na uvedené sa správny súd týmito námietkami

nezaoberal.

62. Vyjadrenia ďalších účastníkov konania neobsahovali žiadnu podstatnú argumentáciu, preto sa nimi
správny súd nezaoberal.

63. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie
žalovaného,akoajjemupredchádzajúceprvostupňovérozhodnutie,vychádzajúzdostatočnezisteného,
logicky vyhodnoteného a riadne právne posúdeného skutkového stavu a preto správny súd postupom
podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

64. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal.

65. O trovách konania ďalších účastníkov konania v 1/ až 39/ rade súd rozhodol podľa § 169 SSP, a
pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, správny súd im voči žalobcovi priznal náhradu
tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil.

66. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne v pomere hlasov 3:0 (§

139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, vlehotejednéhomesiacaododňadoručenia
rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 2 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP). Kasačnú sťažnosť
možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania

nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g)
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej

praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o
kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.