Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 6, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/123/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225201474
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1225201474.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., narodená
XX.XX.XXXX a C. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, adresa sídla Bratislava, Vazovova 7/A, deti matky: D. E.
B. F., narodená XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu G., H. XXXX/XX, zastúpená splnomocnencom:

ANIKO GOGH advokátska kancelária s.r.o., skrátený názov: AGAK s.r.o., IČO: 53 769 627, adresa
sídla Bratislava, Eurovea Central 1, Pribinova 4 a otca: D.. (I.) J. B., K., narodený XX.XX.XXXX,
adresa trvalého pobytu G., L. M. XXXX/X, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária
SIHELNIK& Partners s.r.o., IČO: 54 705 380, adresa sídla Bratislava, Štúrova 11, o návrhu otca na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č.
k. 28P/70/2025 – 28 z 5. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I. a II. m e n í tak,
že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením súd na návrh otca maloletých detí nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk
otca s maloletými deťmi, a to tak, že počas letných prázdnin v roku 2025 je otec oprávnený stretnúť
sa s maloletými deťmi od 15.07.2025 od 10:00 hod. do 25.07.2025 do 18:00 hod. a od 15.08.2025 od

10:00 hod. do 25.08.2025 do 10:00 hod. s tým, že matka je povinná odovzdať maloleté deti otcovi v
určenom čase v mieste ich bydliska (výrok I.), ďalej rozhodol, že počas účinnosti rozhodnutia Mestského
súdu Bratislava II, č. k. 28P/70/2025 – 28 zo dňa 05.06.2025 súd pozastavuje účinnosť rozhodnutia
Mestského súdu Bratislava II č.k. 28P/163/2023 – 39 zo dňa 26.01.2024 v spojení s rozhodnutím Krajský
súd v Trnave svojim uznesením č.k. 12CoP/47/2024 – 111 zo dňa 30.04.2024 na obdobie od 01.07.2025
do 31.08.2025 (výrok II.) a napokon vo zvyšnej časti súd návrh otca zamietol (výrok III.).

1.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 10.05.2025 sa otec
domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil rozsah jeho styku s deťmi počas
letných prázdnin 2025 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s oboma maloletými deťmi počas letných
prázdnin 2025 od 15.07. od 10:00 hod. do 25.07. do 18:00 hod. a od 15.08. od 10:00 hod. do 25.08. do
18:00 hod. s tým, že otec si prevezme a odovzdá maloleté deti v mieste bydliska matky. Matka je povinná

odovzdať maloleté deti otcovi v určenom čase v mieste ich bydliska dôvodiac, že pokiaľ aj na základe
nariadeného neodkladného opatrenia súdu je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý
párny kalendárny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny
týždeň od stredy od 16:00 hod. do štvrtka do 08:00 hod., tak táto úprava je primárne navrhnutá na čas
školského roka, pričom maloleté deti nemajú žiadnu možnosť stráviť s otcom čas nad rámec stanovený
predmetným neodkladným opatrením, že matka nerešpektuje ani toto neodkladné opatrenie a styk

maloletých detí s otcom umožňuje v ešte menšom rozsahu, než stanovuje neodkladné opatrenie, že
maloleté deti otcovi odovzdáva v rozsahu podľa vlastného uváženia a nikdy otcovi neposkytuje žiadnynáhradný termín za čas, kedy maloletým deťom neumožnila stretnúť sa s otcom podľa neodkladného
opatrenia, že matka nie je ochotná sa na prázdninovom styku otca s maloletými dohodnúť, a preto
otec nemá možnosť stráviť s maloletými deťmi dovolenku, resp. dlhšie časové obdobie, že otec bol

nútený podať aj návrh na výkon rozhodnutia (vec je vedená na Mestskom súde Bratislava II pod sp.
zn. 28Em/1/2025), že otec bol nútený aj minulý rok podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa domáhal úpravy styku s maloletými deťmi počas mesiacov júl a august 2024, ktorému návrhu
bolo súdom vyhovené, že pre maloleté deti je nepochybne dôležité a prospešné, aby mali možnosť
stráviť dlhšie časové obdobie aj s otcom a budovať si bližší vzťah s ním, ako aj s rodinnými príslušníkmi

otca. Autoritatívny zásah súdu je v tomto prípade odôvodnený tým, že matka odmieta akúkoľvek dohodu
ohľadom styku maloletých detí s otcom, pričom takéto konanie matky nie je v záujme maloletých detí.
Zároveň nie je možné odhadnúť predpokladaný termín právoplatného rozhodnutia konajúceho súdu vo
veci samej, nakoľko vec bola len tento mesiac vrátená odvolacím súdom. Matka navrhla návrh otca ako
nedôvodný zamietnuť dôvodiac, že neodkladným opatrením súdu má otec zabezpečený pravidelný a
opakovaný styk s maloletými deťmi, ktorý sa realizuje, poprela obvinenia otca o tom, že by mu bránila v

styku s maloletými považujúc tieto za účelové a nepreukázané, že maloleté deti sa nachádzajú v riadnej
starostlivosti matky, nie sú ohrozené na živote, zdraví ani na priaznivom psychickom či sociálnom vývoji.
Otec neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali opaku. Z predložených skutkových okolností
nevyplýva žiadna naliehavá potreba neodkladného zásahu súdu. Skutočnosť, že rodičia nemajú zhodný
názor na rozsah styku počas letných prázdnin, nepredstavuje dôvod na obchádzanie pojednávania vo

veci samej, ktoré stále nie je právoplatne skončené. Riešenie takýchto sporov patrí do vecného riešenia
konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, nie prostredníctvom opakovaných návrhov
na neodkladné opatrenie. Návrh otca, aby súd nariadil desaťdňový neprerušovaný styk v júli a ďalších
desať dní v auguste, nezohľadňuje aktuálny psychický stav maloletých detí, ktoré sa pri kontakte s otcom
cítia neisto, ohrozene a opakovane reagovali úzkostne až panicky. Takýto rozsah styku – v situácii,

kde nie je vybudovaný vzťah dôvery, emocionálneho bezpečia a kde sú predchádzajúce skúsenosti
detí jednoznačne negatívne – môže viesť k ďalšej traumatizácii a zhoršeniu psychického stavu detí. Zo
správania otca dlhodobo vyplýva, že jeho snaha o kontakt s deťmi nie je vedená úprimnou túžbou po
budovaní vzťahu, ale skôr autoritatívnou snahou o získanie kontroly nad matkou a deťmi. Jeho správanie
je konfrontačné, nepružné a nezohľadňuje individuálne potreby detí. Takéto správanie nie je vhodným

základom na nariadenie rozšíreného styku bez primeranej psychologickej podpory a predchádzajúcej
práce na obnove vzťahu.

1.2 V konaní mal osvedčené, že uznesením Mestského súdu Bratislava II č.k. 28P/163/2023 – 39
zo dňa 26.01.2024 súd zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec

domáhal zverenia oboch maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Zároveň
súd ex offo začal konanie o neodkladnom opatrení o úprave styku otca s maloletými deťmi A. B., nar.
XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX a nariadil, že otec je do právoplatného skončenia konania
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, vedenom na
súde pod sp. zn. 28P/152/2023, oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny

týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od
stredy od 16:00 hod. do štvrtka do 8:00 hod. Miestom odovzdávania a prevzatia maloletých detí je
školské a predškolské zariadenie, ktoré maloleté deti navštevujú, v nedeľu v párnom týždni a v prípade
neprítomnosti maloletých detí v školskom a predškolskom zariadení, je miestom odovzdávania a
prevzatia maloletých detí miesto ich bydliska. Toto rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním otca, o ktorom

Krajský súd v Trnave svojim uznesením č.k. 12CoP/47/2024 – 111 zo dňa 30.04.2024 rozhodol tak, že
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.05.2024
a vykonateľnosť dňa 29.01.2024.

1.2.1 Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II, č.k. 28P/152/2023 – 471 zo dňa 12.07.2024 súd

rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom
na čas po rozvode manželstva tak, že obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že
obidvaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť
prispievať na výživu mal. A. sumou vo výške 350 eur mesačne a na výživu mal. C. sumou vo výške 300
eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o

rozvode manželstva. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne
- počas školského roka v každom nepárnom kalendárnom týždni od štvrtku od 16:00 hod. do pondelka
do 08:00 hod. a v každom párnom kalendárnom týždni od stredy od 16:00 hod. do štvrtku 08:00 hod.s tým, že otec si prevezme a odovzdá maloleté deti v školskom/predškolskom zariadení, ktoré maloleté
deti navštevujú,
- počas vianočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od posledného dňa školského vyučovania

pred vianočnými prázdninami od 16:00 hod. do 26.12. do 16:00 hod. a každý párny kal. rok od 30.12. od
10:00 do prvého dňa školského vyučovania po vianočných prázdninách do 08:00 hod. s tým, že otec si
prevezme a odovzdá maloleté deti v školskom/predškolskom zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú,
- počas jarných prázdnin každý párny kal. rok od posledného dňa školského vyučovania pred jarnými
prázdninami od 16:00 hod. do prvého dňa školského vyučovania po jarných prázdninách do 08:00 hod

s tým, že otec si prevezme a odovzdá maloleté deti v školskom/predškolskom zariadení, ktoré maloleté
deti navštevujú,
- počas veľkonočných prázdnin každý nepárny kal. rok od posledného dňa školského vyučovania
pred veľkonočnými prázdninami od 16:00 hod. do prvého dňa školského vyučovania po veľkonočných
prázdninách do 08:00 hod s tým, že otec si prevezme a odovzdá maloleté deti v školskom/predškolskom
zariadení, ktoré maloleté deti navštevujú,

- počas jesenných prázdnin každý nepárny kal. rok od posledného dňa školského vyučovania pred
jesennými prázdninami od 16:00 hod. do prvého dňa školského vyučovania po jesenných prázdninách
do 08:00 hod s tým, že otec si prevezme a odovzdá maloleté deti v školskom/predškolskom zariadení,
ktoré maloleté deti navštevujú,
- počas letných prázdnin každý párny kal. rok od 01.07. od 10:00 hod. do 10.07. do 18:00 hod. a od

01.08 od 10:00 hod do 10.08 do 18:00 hod. a každý nepárny kal. rok od 15.07. od 10:00 hod. do 25.07.
do 18:00 hod. a od 15.08. od 10:00 hod. do 25.08. do 18:00 hod. s tým, že otec si prevezme a odovzdá
maloleté deti v mieste bydliska matky. Vo zvyšku súd návrh matky a návrh otca na úpravu styku zamietol,
rovnako zamietol návrh otca na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti aj návrh
otca na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na

náhradutrovkonania.Protitomutorozsudkupodalamatkamaloletýchdetíodvolanie,atovčastivýrokov
týkajúcich sa výživného a úpravy stretávania sa otca s maloletými deťmi na čas po rozvode manželstva.
Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 14CoP/219/2024 – 853 z 8. apríla 2025 bolo rozhodnutie
prvostupňového súdu v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi a určenia výživného zrušené a vec
bola vrátená na ďalšie konanie.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok maloletých detí a ich rodičov na bezodkladnú úpravu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 360
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a článku 3 ods. 1

Dohovoru o právach dieťaťa a dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia
je s časti dôvodný a za daných okolností je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie a upraviť styk otca
s maloletými spôsobom uvedeným súdom v odvolaním napadnutom rozhodnutí, teda v rozsahu mierne
užšom, ako to navrhoval otec a v ostatnej časti je potrebné návrh otca ako nedôvodný zamietnuť.

1.4 Na vecné odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že vo veci maloletých detí aktuálne existuje
úprava styku na základe právoplatného rozhodnutia, podľa ktorého je otec oprávnený sa stýkať s
maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a
každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 16:00 hod. do štvrtka do 8:00 hod. Právoplatná úprava
styku otca s maloletými deťmi je navrhnutá tak, aby zohľadňovala potreby maloletých detí hlavne počas

bežného týždňa a je v obmedzenom rozsahu, keďže je to úprava určená neodkladným opatrením.
Vzhľadom na návrh otca sa javí tento rozsah styku ako nedostatočný. Rodičia sa nedokážu dohodnúť
na úprave styku počas letných prázdnin, preto je zrejme potrebný autoritatívny zásah súdu. Počas
letného obdobia sa javí právoplatná úprava ako nevyhovujúca, a to nielen pre otca, ale aj pre matku,
nakoľko ani ona by pri zachovaní existujúceho modelu nemohla s maloletými deťmi absolvovať počas

letných prázdnin dovolenku trvajúcu dlhšie ako 7 dní. Letné prázdniny sú špecifickým obdobím, kedy
dieťa nie je zaťažené školskými povinnosťami a ani rodičia nie sú zaťažení pracovnými povinnosťami
natoľko ako počas bežného roka, keďže si zvyčajne v tomto období čerpajú dovolenky, ktoré využívajú
na regeneráciu a na upevňovanie rodinných vzťahov. Obdobie letných prázdnin je pre maloleté deti
„magickým“ obdobím a spomienky na toto obdobie sa nezriedka vyskytujú aj v dospelosti. Rozdelenie

prázdninového obdobia na dlhšie celky vytvára priestor tak pre otca ako aj pre matku (a ich rodinných
príslušníkov) na trávenie času s maloletými deťmi. Je v záujme maloletých detí, aby prostredníctvom
procesného inštitútu neodkladného opatrenia mali upravený styk s oboma rodičmi v dostatočnej miere
umožňujúcej absolvovanie spoločnej dovolenky, príp. iných voľnočasových aktivít a programu, ktorýprináleží letným prázdninám. Táto úprava nesporne prispeje k upevneniu vzájomných citových väzieb,
a to ako s rodičmi, tak aj s príbuznými. Je potrebné zdôrazniť, že úprava styku otca s maloletými deťmi
určená v tomto rozhodnutí nie je širšia ako v právoplatnom súdnom rozhodnutí, v zmysle ktorého je otec

oprávnený stráviť s deťmi 10 dní mesačne. Rozdiel je v tom, že v právoplatnom súdnom rozhodnutí je 10
dní rozdelených na 3+2+3+2 a v tomto rozhodnutí je 10 dní v mesiaci spojených do jedného celku, čo je
vzhľadom na charakter obdobia pochopiteľné (letné prázdniny). Vzhľadom na písomné vyjadrenie matky
a jej nesúhlas s navrhovanou úpravou styku počas letných prázdnin existujú dôvodné pochybnosti, že
matka nemá skutočný záujem o rozvíjanie vzťahov maloletých detí s otcom a starými rodičmi zo strany

otca. Samotná matka nebude môcť tráviť s deťmi súvislý čas dlhší ako 7 dní, nakoľko právoplatne
rozhodnutie o úprave styku je navrhnuté tak, že medzi jednotlivými stretnutiami otca s maloletými deťmi
sú časové úseky v rozsahu 2 a 7 dní. Pokiaľ ostane počas letných prázdnin zachovaná právoplatná
úprava predstavuje to aj pre matku obmedzenie, nakoľko ak bude matka rešpektovať právoplatné súdne
rozhodnutie (a súd predpokladá, že nemá v úmysle ho porušiť), tak bude môcť s deťmi absolvovať
dovolenku najdlhšie v rozsahu 7 dní, čo nie je ani v záujme maloletých detí. Súd apeluje na rodičov, aby

sa pokúsili dohodnúť na úprave stretávania počas letných prázdnin a aby netraumatizovali svoje deti aj
v čase letných prázdnin, na ktoré sa maloleté deti tešia počas celého školského roka.

2. Posúdiac odvolanie matky podľa jeho obsahu uznesenie vo výrokoch I. a II. napadla riadnym
a včasným odvolaním matka maloletých detí s návrhom na jeho zmenu, a to zamietnutím návrhu otca na

nariadenie neodkladného opatrenia aj v tejto časti a s návrhom odloženia vykonateľnosti nariadeného
neodkladného opatrenia viniac súd prvej inštancie, že nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci a
vec aj nesprávne právne posúdil [§ 62 ods. 1 CMP a § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP]. V odvolaní
dôvodila, že otec v návrhu neosvedčil ani existenciu jeho práva, ani hrozbu nenapraviteľnej ujmy,
ktorá by zdôvodňovala okamžitý a radikálny zásah do práv a života maloletých detí, že súd svojim

rozhodnutím prekročil medze zákonnosti, že narušil základné princípy spravodlivosti, právnej istoty a
ochrany detí a tým vystavil deti nielen psychickému, ale aj právnemu ohrozeniu, že v predmetnej veci
súd nerešpektoval jednoznačne vyjadrenú nevôľu maloletých detí (ktoré sú vo veku, kedy sú schopné
vyjadriťsvojpostojkukonkrétnymsituáciám,pričommaloletáA.jednoznačne, zrozumiteľneaautenticky
prejavila pred súdom svoju vôľu byť s matkou a kontakt s otcom si priala len v obmedzenej forme a

za konkrétnych podmienok a maloletý C. vytvoril pre sudkyňu svoje hlasové odkazy, v ktorých zreteľne
a konzistentne vyjadril svoj strach z otca a svoju nevôľu tráviť čas s otcom) s otcom sa stýkať pre
pretrvávajúci strach z neho, že pokiaľ súd núti deti stráviť s otcom 10 dní napriek ich strachu z neho, je to
dôsledok hrubého zlyhania súdu pri uplatňovaní takzvanej ochrannej funkcie súdu, že súd manipulatívne
a neopodstatnene vytvára falošné dôvody na obmedzenie práv matky, čo je v príkrom rozpore s realitou

a známymi skutkovými okolnosťami (pokiaľ v rozhodnutí poukazuje na špekulatívnu konštrukciu, že
ani matka by pri súčasnej úprave nemohla absolvovať s deťmi dovolenku dlhšiu ako 7 dní, čo nie je v
jej záujme ani v záujme maloletých detí), že matka nikdy neporušila právoplatné súdne rozhodnutie a
dlhodobo preukazuje konzistentné a zodpovedné dodržiavanie všetkých právnych povinností týkajúcich
sa styku detí s otcom, že je neakceptovateľné, aby sa súd vo vážnej rodinnej veci uchyľoval k náznakom

a špekulatívnym formuláciám typu „súd predpokladá, že matka nebude porušovať rozhodnutie“, ak pre
takýto podklad neexistuje ani najmenší dôvod, že súd zneužíva inštitút neodkladného opatrenia na úkor
riadneho konania vo veci samej, čím hrubo porušuje princíp právnej istoty, kontradiktórnosti a rovnosti
strán.

3. Otec maloletých detí vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol odvolaním napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť a inak zotrval na svojich doterajších
tvrdeniach, že s matkou maloletých detí nie je možná dohoda o úprave jeho styku s deťmi počas
prázdnin, v tejto súvislosti ďalej dôvodil, že matka sa pokúsila minulý rok počas letných prázdnin
úplne zmariť styk otca s maloletými deťmi, a to najmä v auguste v roku 2024. Odvolacie námietky

matky o prekročení medze zákonnosti a procesnej spravodlivosti rozhodnutím súdu, prípadne o
iných pochybeniach vytýkaných matkou súdu považuje za neopodstatnené. Vo vyjadrení zároveň
poprel tvrdenia matky o tom, že by deťom styk s ním spôsoboval traumu, prípadne ohrozoval ich
psychickú stabilitu, že deti sú vystavované opakovanej traumatizácii, stresu a psychickému násiliu,
že matka nikdy neporušila právoplatné súdne rozhodnutie a dlhodobo preukazuje konzistentné a

zodpovedné dodržiavanie všetkých právnych povinností týkajúcich sa styku otca s deťmi dôvodiac, že
matka v skutočnosti značne styk otca s maloletými deťmi obmedzuje. V závere vyjadrenia poukázal
na predložený znalecký posudok číslo 9/2025 PhDr. Eriky Takáčovej, znalca z odboru psychológie,
odvetvie poradenská psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, dopravnápsychológia, z ktorého podľa jeho názoru je zrejmé, že maloleté deti otca neodmietajú, ale majú k nemu
pozitívny vzťah a vnímajú ho ako dôležitú súčasť ich životov. Z predmetného posudku taktiež nevyplýva,
že by deti prežívali úzkosť, prípadne, že by odvolaním napadnuté rozhodnutie nebezpečne zasahovalo

do integrity a osobnosti detí. Na preukázanie svojich tvrdení predložil znalecký posudok číslo 9/2025
PhDr. Eriky Takáčovej z 30. januára 2025, tabuľku obsahujúcu prehľad obmedzovania styku otca s deťmi
a neplnenia neodkladného opatrenia zo strany matky, mailové výzvy otca adresované matke z 18. júla
2025, ktorými otec vyzýval matku maloletých detí na odovzdanie mu detí do jeho osobnej starostlivosti
a návrh na výkon odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

4. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba – matka (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravnýprostriedokprípustný[§355ods.2a§357písm.d)CSP],postupombeznariadeniaodvolacieho
pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na
rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, a

preto je potrebné uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a v závislom výroku II. zmeniť postupom
podľa § 388 CSP.

5. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. S prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia
i odvolacie argumenty matky bolo potrebné posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď
neodkladným opatrením upravil styk otca s maloletou A. a maloletým C. počas letných prázdnin v roku
2025čiastočnýmvyhovenímnávrhuotcanatakútoúpravu.Posúdiacodvolaniematkypodľajehoobsahu

a jej návrhu odvolacích návrhov, výrok III. uznesenia súdu prvej inštancie nebol odvolaním napadnutý,
a preto nebol ani predmetom prieskumu odvolacím súdom v tomto konaní.

7. Pokiaľ ide o námietku matky o nesprávnom právnom posúdení veci, a to nesprávnej aplikácii §
325 ods. 1 CSP na prejednávanú vec, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym
právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo
procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového
stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu

normu alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu
normusícesprávnevyložil,alenazistenýskutkovýstavjunesprávneaplikoval(rozhodnutieNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

7.1 Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon

neustanovuje inak.

7.2 Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7.3 Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7.4 V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

7.5 Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej iba „ZoR) záujem maloletého dieťaťa
je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie

dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti,
ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným
stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho
dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá jedieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na
vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami

i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

7.6 V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a

maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

7.7 V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZR. Dieťa má
teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu
nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu

podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby
s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi.
Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa). Dieťa oddelené od jedného alebo oboch rodičov má priznané právo udržiavať
pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa (článok 9

ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do
svojho súkromného života a rodiny a dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo
útokom (článok 16 Dohovoru o právach dieťaťa).

7.8 Podľa článku 24 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých

orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov
a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom.

7.9 Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná,

rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie
neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže
súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by
výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa

nímneprejudikujúprávaúčastníkovatretíchosôb.Niejekonečnýmrozhodnutím,lebojehoúčelomjelen
dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých plynie záver, že je život, zdravie
a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený, ak to vyžaduje verejný záujem,
alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže

rozhodnúť iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok
nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu,
pričomjepotrebnéstarostlivoskúmaťvšetkydôsledky,ktorébymohlinastaťpreúčastníkanenariadením
neodkladného opatrenia.

7.10 Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie
posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletých detí, ktorý je prioritný, nadradený akémukoľvek inému
záujmu, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Len v prípade
osvedčenia bezprostredného ohrozenia dieťaťa či osvedčenia iného závažného dôvodu, je na mieste
rozhodnúť neodkladným opatrením.

7.11 Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových

okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010). Musí ísťteda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohli dôjsť k ťažko
napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmom maloletého dieťaťa.

7.12 V tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia boli osvedčené skutkové okolnosti, že rodičia
maloletých detí sú bývalí manželia, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti.

7.13 Maloletá A. a maloletý C. žijú v domácnosti matky, ktorá sa o ne osobne stará.

7.14 Styk otca s maloletými deťmi bol naposledy právoplatným rozhodnutím súdu upravený uznesením
Mestského súdu Bratislava II č.k. 28P/163/2023 – 39 zo dňa 26.01.2024 (ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 20.05.2024 a vykonateľnosť dňa 29.01.2024), a to tak, že otec je do právoplatného
skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po
rozvode, vedenom na súde pod sp. zn. 28P/152/2023, oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý
párny kalendárny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny

týždeň od stredy od 16:00 hod. do štvrtka do 8:00 hod. s tým, že miestom odovzdávania a prevzatia
maloletých detí je školské a predškolské zariadenie, ktoré maloleté deti navštevujú, v nedeľu v párnom
týždni a v prípade neprítomnosti maloletých detí v školskom a predškolskom zariadení, je miestom
odovzdávania a prevzatia maloletých detí miesto ich bydliska.

7.15 Rozsudkom Mestského súdu Bratislava II, č.k. 28P/152/2023 – 471 zo dňa 12.07.2024 súd
rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom
na čas po rozvode manželstva tak, že obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky s
tým, že obidvaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil
povinnosť prispievať na výživu maloletej A. sumou vo výške 350 eur mesačne a na výživu maloletého C.

sumou vo výške 300 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc právoplatnosťou
výroku rozsudku o rozvode manželstva. Predmetným rozhodnutím zároveň súd upravil bežný, ale aj
prázdninový styk otca s maloletými deťmi. Uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 14CoP/219/2024
– 853 zo dňa 8. apríla 2025 bolo toto rozhodnutie súdu v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi a
určenia výživného zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

7.16 Zo zhodných tvrdení rodičov maloletých detí, ako aj zistení súdu v konaní vo veci samej je zrejmé,
že otec sa s maloletými deťmi v zmysle ostatnej právoplatnej úpravy jeho styku neodkladným opatrením
súdu aj stretáva (v ktorom čase sa o maloleté deti osobne stará a vychováva ich) a že sú plne zachované
rodinné väzby maloletých detí k obom rodičom.

7.17 Pokiaľ súd prvej inštancie za takýchto skutkových okolností neodkladným opatrením upravil styk
otca s maloletou A. a maloletým C. spôsobom uvedeným vo výroku I. uznesenia, nerozhodol vecne
správne a jeho závery o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov rodičov k maloletej A. a maloletému
C. odvolací súd považuje za vecne nesprávne a odvolacie námietky matky o nesprávnom právnom

posúdení veci za plne dôvodné. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súdu totiž neboli
osvedčené skutkové okolnosti (že život, zdravie a priaznivý vývoj maloletých je vážne ohrozený alebo
narušený, alebo že by si to vyžadoval verejný záujem, alebo že by tu existovala naliehavá potreba
bezodkladne upraviť pomery), ktoré by si vyžadovali okamžitý zásah súdu. Práve naopak, v konaní bolo
osvedčené, že rodičia maloletých detí rešpektujú základné právo maloletých detí poznať svojich rodičov

a právo na ich starostlivosť (čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa), právo na zachovanie ich rodinných
zväzkov (čl. 8 Dohovoru o právach dieťaťa), právo maloletých detí na styk s oboma rodičmi (čl. 9 ods.
3 Dohovoru o právach dieťaťa), ako aj ich právo na výchovu zo strany oboch ich rodičov (čl. 18,
bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa) a že matka, ktorá sa o maloletých osobne stará, umožňuje otcovi
s maloletými sa stýkať v rozsahu a spôsobom, ktorý práve citované práva maloletých detí zachováva.

8. Na správnosti takéhoto záveru nemenia nič ani námietky otca a v konečnom dôsledku aj názor súdu
prvej inštancie o tom, že takto upravený styk je primárne vyhovujúci na obdobie počas školského roka,
avšak deťom ani otcovi neumožňuje spoločne tráviť spoločnú dovolenku počas letných prázdnin, že
takáto úprava styku sa javí ako nedostatočná, najmä ak rodičia sa nedokážu na úprave styku počas

letných prázdnin dohodnúť, že letné prázdniny sú špecifickým obdobím, kedy dieťa nie je zaťažené
školskými povinnosťami a ani rodičia nie sú zaťažení pracovnými povinnosťami natoľko ako počas
bežného roka a podobne. Tak, ako už bolo uvedené vyššie, v tomto konaní bolo osvedčené, že dočasná
úprava styku otca s maloletou A. a maloletým C. obsiahnutá v už právoplatnom rozhodnutí súdu čodo rozsahu ako aj spôsobu tam upraveného styku otca s maloletými, maloletým deťom zabezpečuje
riadny osobný kontakt s nepreferenčným rodičom, a teda napĺňa aj ich práva na zachovanie rodinných
väzieb s oboma rodičmi a na výchovu a osobnú starostlivosť zo strany oboch rodičov spôsobom, ktorý

neohrozuje život, zdravie a zdravý vývoj maloletých v období do rozhodnutia súdu vo veci samej.

9. Pokiaľ otec maloletých v odvolaní poukazoval na nepravdivosť rôznych skutkových tvrdení matky
ohľadom ich vzájomných vzťahov, ako aj postojov maloletých k nemu a podobne, tak tieto námietky
už nemali vplyv na rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia na širšiu

úpravu styku s maloletými. V konaní vo veci samej budú mať obaja rodičia možnosť o pravdivosti
svojich vzájomných obvinení predkladať dôkazy a súd na základe riadne vykonaného dokazovania
zpreukázanýchskutkovýchokolnostírozhodnýchprerozhodnutievyvodízáveryotom,akobudeprečas
po rozvode manželstva rodičov maloletých upravený výkon rodičovských práv ku každému z maloletých
detíosobitne,rešpektujúcnajlepšízáujemtohoktoréhodieťaťa.Obdobne,vplyvnarozhodnutieonávrhu
otca na nariadenie neodkladného opatrenia nemajú ani námietky otca o tom, že matka nerešpektuje ani

ostatné neodkladné opatrenie a styk maloletých detí s otcom umožňuje v ešte menšom rozsahu, nakoľko
splnenia povinnosti matky umožniť otcovi riadne sa stýkať s maloletými deťmi podľa právoplatného
neodkladného opatrenia súdu, sa môže otec naďalej domáhať v konaní o výkon takéhoto právoplatného
rozhodnutia. Okrem toho vyhovením návrhu otca na rozšírenie jeho styku s maloletými deťmi, respektíve
osobitnou úpravou jeho styku s maloletými deťmi počas letných školských prázdnin, by bez ďalšieho

nedošlo k odstráneniu otcom tvrdeného negatívneho postoja matky k jeho právu na styku s maloletými
deťmi, a tak otcom navrhovaná úprava výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom nie je
prostriedkom na odstránenie údajného porušovania práv otca a maloletých detí matkou.

10. Preto odvolací súd uznesenie súdu pre na inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I. a II.

postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh otca na úpravu jeho styku s maloletou A. a maloletým
C. aj v zostávajúcej časti ako nedôvodný zamietol.

11. Ďalšie odvolacie argumenty matky maloletých detí odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci
samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry

súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov veci uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj

napríkladrozhodnutiaÚstavnéhosúduSRsp.zn.II.ÚS251/04,III.ÚS209/04,II.ÚS200/09apodobne).
Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu matky maloletých detí zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami
prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou. Pre poriadok však odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie súdu
prvej inštancie o úprave styku otca s maloletými deťmi zmenil, a to tak, že návrh otca na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol, nepovažoval za potrebné rozhodovať o návrhu matky na odklad
vykonateľnosti odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Odvolací súd apeluje na oboch rodičov, aby sa v záujme zdravého vývoja detí pokúsili v
otázkach súvisiacich s ich výchovou nájsť prijateľný spôsob ich vzájomnej komunikácie, aby kooperovali

vo veciach týkajúcich sa maloletých detí a veci riešili konštruktívne, čím sa vyhnú konfliktom
a nedorozumeniam, ktorých sú maloleté deti účastné. Rodičia sú povinní vynaložiť maximálnu snahu
o vytvorenie pozitívneho priestoru maloletým deťom pre ich zdravý psychický a fyzický vývin a vytvoriť
im vhodné podmienky, aby boli spokojné, šťastné a pociťovali lásku zo strany oboch rodičov. V tejto
súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ si bez skutočne vážnych dôvodov jeden z rodičov osobuje

právo rozhodovať o spoločnom dieťati prevažne sám, prípadne svojím konaním upiera druhému rodičovi
s rovnoprávnym postavením čas a priestor na stretávanie sa s deťmi, je to prejavom nedostatku
jeho rodičovských kompetencií, na ktorú okolnosť musí súd pri svojom rozhodovaní o výkone práv a
povinností rodičov k maloletým deťom prihliadať.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
v rozhodnutí vo veci samej.14. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).