Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. máj 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 3Sf/99/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2022200272
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2022200272.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: X-NET, spol. s
r. o., Tomášikova 64, 831 04 Bratislava, IČO: 31 399 835, právne zastúpený: ARDEN LEGAL & TAX, s. r.
o., Jelačičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 47 256 443, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101928611/2022 zo dňa 07.07.2021, takto

r o z h o d o l :

I. SprávnysúdvBratislaverozhodnutieFinančnéhoriaditeľstvaSlovenskejrepublikyč.101928611/2022
zo dňa 07.07.2021 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania pred správnym
súdom a kasačným súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet súdneho prieskumu

1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky (ďalej len „žalovaný“) č. 101928611/2022 zo dňa 07.07.2021 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový

poriadok)aozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„DP“)potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 102557048/2021 zo dňa 13.12.2021
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 DP vyrubil spoločnosti
X-NET, spol. s r. o., Tomášikova 64, 831 04 Bratislava, IČO 31 399 835 (ďalej len „daňový subjekt“ alebo
„žalobca“) rozdiel dane v sume XXXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie
obdobie október 2019.

II. Priebeh administratívneho konania

2. Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty podľa zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“)
za zdaňovacie obdobia december 2017 – december 2019. Daňová kontrola začala dňa 19.10.2020 na
základe oznámenia o daňovej kontrole č. 101400177/2020 zo dňa 07.09.2020, doručenom daňovému
subjektu 17.09.2020. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 101500129/202 zo

dňa16.08.2021(ďalejlen„protokol“).Protokolspolusvýzvounavyjadreniekzisteniamvňomuvedeným
podľa § 46 ods. 8 DP bol daňovému subjektu doručený 31.08.2021, a teda v súlade s § 68 ods. 1 DP
sa nasledujúci deň začalo vyrubovacie konanie.3. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou a vo vyrubovacom konaní správca dane zistil,
že daňový subjekt si za zdaňovacie obdobie október 2019 uplatnil právo na odpočítanie dane z
faktúry od dodávateľa A., B., č. 1910004, dátum zdaniteľného plnenia 31.10.2019, základ dane XX

XXX,XX eur, DPH X XXX,XX eur, celková čiastka XX XXX,XX eur, predmet fakturácie: konfigurácia,
inštalácia, diagnostika, servisný zásah, kontrola komunikácie, hot-line, analýza a meranie, spracovanie
dokumentácie (ďalej len „sporná faktúra“). V prvostupňovom rozhodnutí správca dane skonštatoval,
že nebolo preukázané, že služby fakturované dodávateľskými faktúrami, na ktorých je ako dodávateľ
uvedená spoločnosť A., s. r. o., boli daňovému subjektu v zdaňovacích obdobiach december 2017 –

december 2019 skutočne dodané. Ďalej uviedol, že spoločnosť A., s. r. o., nedisponovala dostatočným
počtom zamestnancov, ktorí by daňovému subjektu mohli zabezpečiť vykonanie požadovaných služieb,
a teda táto spoločnosť nemohla poskytnúť služby uvedené na spornej faktúre vlastnými zamestnancami,
pretože kapacitne to nebolo možné a finančné ohodnotenie neodzrkadľuje, že by zamestnanci
spoločnosti A., s. r. o., vykonali uvedené služby. Nebolo tiež preukázané, že služby deklarované na
spornej faktúre dodala daňovému subjektu spoločnosť A., s. r. o. Tiež uviedol, že služby fakturované

na spornej faktúre neboli žalobcovi v zdaňovacom období október 2019 skutočne dodané. Daňový
subjekt síce rozpísal jednotlivé úkony uvedené na prijatých faktúrach od spoločnosti A., s. r. o., avšak
z predložených dokladov, príloh, nie je jednoznačne preukázané, ktoré úkony spadajú pod uvedené
službyaktorébolifakturované.Správcadanetiežskonštatoval,žespoločnosťC.,B.,ktorámaladodávať
služby spoločnosti A., s. r. o., so správcom dane nekomunikuje, bola jej ukončená registrácia DPH, a

teda neboli predložené žiadne doklady, ktoré by potvrdzovali, že by táto spoločnosť dodala služby pre
spoločnosť A., B., v zdaňovacom období roku 2019. Podľa správcu dane právo na odpočítanie dane
podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH je možné iba v prípadoch, keď pri tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť. Správca dane pri vedenom dokazovaní a na základe svojich zistení tak spochybnil skutočný
obsah právneho úkonu vyplývajúci z platiteľom predloženej spornej faktúry. Daň uvedená na spornej

faktúre sa stala splatnou len z titulu jej uvedenia na daňovom doklade – spornej faktúre (§ 69 ods. 5
zákona o DPH), nie však z titulu skutočného obsahu právneho úkonu (§ 19 ods. 1 zákona o DPH). Uznať
odpočítanie dane nemožno iba na základe toho, že má platiteľ dane faktúru vyhotovenú platiteľom dane
v tuzemsku. Samotná faktúra je dokladom pre uplatnenie práva na odpočítanie dane (§ 51 ods. 1 zákona
oDPH),avšakibavtedy,akjetofaktúraosvedčujúcazdaniteľnýobchod,atedafaktúra,ktorápreukazuje

skutočné dodanie tovaru. Správca dane bol názoru, že zdaniteľné plnenie uvedené na spornej faktúre
nebolo uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným (A., s. r. o.) a potom len fakt, ktorým je formálna
existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia tejto sumy, nepreukazujú právo na odpočítanie DPH
z prijatej faktúry.

4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
žalobou napadnutým rozhodnutím. Pred vydaním rozhodnutia žalovaný podľa § 74 ods. 2 DP uložil
správcovi dane doplniť konanie ďalším dokazovaním, a to vypočutím svedkov D. A. E. a F. B., ako aj
vykonať preverenie dodávok sporných služieb u konečných príjemcov a služieb.

5.Žalovanýsapopreskúmaníprvostupňovéhorozhodnutiapodľaodvolacíchnámietokapovyhodnotení
výsledkov dokazovania v rámci doplnenia daňového konania, stotožnil so závermi správcu dane, a teda,
že daňový subjekt hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal, že dodanie sporných
služieb bolo realizované tak, ako deklaruje sporná faktúra vystavená spoločnosťou A., B., a preto
správca dane postupoval v súlade so zákonom o DPH, keď daňovému subjektu právo na odpočítanie

DPH nepriznal.

6. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že ani skutočnosť, že služby v oblasti informačných
technológií možno zaradiť pod služby nehmotnej povahy, nezbavuje daňový subjekt dôkazného
bremena, naopak, daňový subjekt si má zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich

uskutočnenie plnenia deklarovaného predloženými faktúrami, ako aj to, že plnenie poskytol dodávateľ
uvedený na faktúre. V prípade, že takéto dôkazy v daňovom konaní nepredloží, vystavuje sa riziku, že
neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za následok neuznanie práva na odpočítanie DPH. Daňové
doklady – faktúry sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, ak je nepochybné,
že v nich uvedené údaje odrážajú skutočnosť a ich vierohodnosť a komplexnosť preukazuje daňový

subjekt. Dokazovaním, ktorého výsledky sú uvedené v napadnutom rozhodnutí, bola hodnovernosť
predložených dokladov spochybnená. Výpoveď svedka D. A. E., v ktorej nijako bližšie neidentifikoval
osoby vykonávajúce sporné služby, jednoznačne nepotvrdzuje dodanie sporných služieb, najmä keď
druhý svedok D. A. E. uviedol, že okrem D. A. E. sporné služby vykonávali externí zamestnanci(pán G., meno druhého si nepamätal), pričom priezvisko G. sa v hláseniach o vyúčtovaní dane
podaný spoločnosťou A., s. r. o., za roky 2017, 2018 a 2019 nevyskytuje, svedok nekonkretizoval,
zamestnancom ktorého externého zamestnávateľa bol, a zo zmluvných podmienok upravujúcich sporný

zdaniteľný obchod vyplýva, že na poskytnutie sporných služieb prostredníctvom externých zmluvných
partnerov bol potrebný písomný súhlas daňového subjektu; daňový subjekt nepredložil takýto písomný
súhlas vystavený pre spoločnosť A., s. r. o. Svedkami označenú spoločnosť C., B., a kontrolný výkaz o
vybraných dodávateľov spoločnosti A., s. r. o., ako možných subdodávateľov z dôvodu nekontaktnosti
nebolo možné preveriť. V súvislosti s výpoveďou svedkov E. poukázal žalovaný aj na to, že je medzi

nimi príbuzenský vzťah a tiež aj na to, že ani odberatelia daňového subjektu nemali vedomosť o tom, že
by služby im dodané daňovým subjektom, boli vykonané v subdodávke spoločnosťou A., s. r. o., pričom
v niektorých prípadoch to zmluvné podmienky bez písomného súhlasu odberateľa ani neumožňovali.

III. Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania, konanie na Správnom súde v Bratislave a konanie
na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky

III.A Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

7. Žalobca sa včas podanou správnu žalobou zo dňa 22.09.2022 domáhal prieskumu napadnutého
rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a navrhol, aby správny súd podľa § 191 ods. 1 písm.

c), d), e), f) a g) SSP tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

8.Vrámciprvéhožalobnéhodôvodu–nesprávneprávneposúdenieveci,napadolžalobca:a)nesprávnu
interpretáciu§49ods.1aods.2písm.a)a§51ods.1písm.a)zákonaoDPH,b)nesprávnuinterpretáciu
§ 24 a § 46 ods. 5 DP v súvislosti s rozložením a prenosom dôkazného bremena a c) porušenie princípu

neutrality DPH.

9. V rámci nesprávnej interpretácie § 49 a § 51 zákona o DPH poukázal na rozpor medzi závermi správcu
dane a žalovaného v ich rozhodnutiach. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí na s. 18 uvádza, že
osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar

odberateľovi. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí na s. 44 však uvádza, že zdaniteľné plnenie uvedené
na spornej faktúre od spoločnosti A., B., nebolo uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným. Žalobca
uvádza, že identifikácia dodávateľa je formálna (nie materiálna) podmienka práva na odpočítanie dane a
cituje pritom rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/75/2020, ako aj rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Kemwater a Vikingo. Podľa žalobcu tomuto vznikla daňová

povinnosť dňom dodania služby, čo bolo deklarované v podanom daňovom priznaní, t. j. vzniklo mu aj
právo na odpočítanie DPH zo služieb vyplývajúcich z faktúr vystavených osobou konajúcou v postavení
zdaniteľnej osoby, t. j. A., s. r. o. Pokiaľ žalobca poskytnutie služieb preukázateľne zaplatil a dodané
služby použil na zdaniteľné plnenia, z ktorých odviedol DPH na výstupe, z uvedených obchodov zároveň
dosahoval zisk, tak to znamená, že obsah obchodného vzťahu s dodávateľom A., s. r. o., bol pre žalobcu

aj vzhľadom na zmluvné vzťahy so svojimi zákazníkmi plne ekonomicky opodstatnený. Podľa žalobcu
zdaniteľnej osobe nemožno odoprieť právo na odpočet dokonca ani za situácie, keď faktúry týkajúce
sa nákupov nemožno považovať za hodnoverné. Z dôvodov vymedzených vo veci Vikingo je možné
odmietnuť právo na odpočet len v takom prípade, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané,
že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že

sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila
faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského
reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Táto podmienka pritom nie je splnená, rovnako ako ani
podmienka týkajúca sa údajne nedostatočných materiálnych a personálnych kapacít dodávateľa A., B..

10. Vo vzťahu k rozloženiu a prenosu dôkazného bremena poukázal žalobca na viacero rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako je sp. zn. 6Sžfk/40/2018 alebo 3Sžf/1/2011 alebo
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/10/2020. Podľa názoru
žalobcu tento nebol žalovaným nikdy vyzvaný na odstránenie pochybností podľa § 46 ods. 5 DP a tiež
správca dane nikdy presne nešpecifikoval, aké dôkazy by považoval za dostatočné na odstránenie

týchto pochybností. Dôkazné bremeno žalobcu nemožno vykladať extenzívne na ťarchu žalobcu.
Žalobca preto dospel k záveru, že počas daňovej kontroly vôbec nedošlo k prenosu daňového bremena
zo správcu dane na žalobcu.11. Vo vzťahu k porušeniu princípu neutrality DPH poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/53/2015 zdôraznil, že žalobca svojím správaním nijakým spôsobom
nepoškodil rozpočet Slovenskej republiky. Daň na vstupe fakturovanú dodávateľom služieb A., s. r. o.,

riadne zaplatil a daň na výstupe riadne odviedol do štátneho rozpočtu v rámci zabezpečenia princípu
daňovej neutrality. V spojitosti s predloženými dôkazmi o reálnosti poskytovaných služieb je preto
nevyhnutné, aby sa v rámci zachovania tohto princípu zachovalo žalobcovi právo na odpočítanie dane
z prijatých faktúr od dodávateľa A., s. r. o. Poukázal tu aj na využitie zásady in dubio mitius.

12. V rámci druhého žalobného bodu – nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu uviedol,
že žalovaný nesprávne vyhodnotil personálne kapacity spoločnosti A., B., poskytnúť spochybňované
služby žalobcovi. Vo vzťahu k evidencii služieb (človekohodiny) uviedol, že začatá človekohodina sa
posudzovalavovzťahukukaždémuservisnéhozásahuindividuálne,apretovprípade,žejedenservisný
zásah trval kratšie ako hodinu (napríklad aj 5 minút na vzdialenom prístupe), dodávateľ A., s. r. o., resp.
jeho poverený zamestnanec, mohol za hodinu vybaviť aj viacero zásahov (napríklad 12 v prípade 5

minútových zásahov).

13. Žalobca ďalej rozporuje záver, ku ktorému dospel žalovaný v rámci vyhodnotenia odpovedí
odberateľov daňového subjektu (H. I., J., A. B. K., L., s. r. o., B. B. F. J., J., B. F., J., F., a. s., B., a. s.)
pretože z týchto odpovedí podľa neho vyplýva, že služby boli reálne poskytnuté. Ani jeden z odberateľov

to nevylúčil a každý z nich potvrdil, že mu žalobca dlhodobo a riadne poskytuje služby.

14. V rámci tretieho žalobného bodu napadol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

15.Vovzťahuknezrozumiteľnostirozhodnutiauviedol,žesprávcadanevykonaldaňovúkontroluenbloc
za všetkých 25 zdaňovacích období, pričom však skutkový stav relevantný pre správne vyrubenie dane
sa vo významnej miere počas týchto období menil, ako napríklad to, že A. E., konateľ dodávateľa A., B.,
bol súčasne s výkonom funkcie konateľa zamestnaný len do 30.06.2018, teda sedem z celkových 25
zdaňovacích období. Spoločnosť C. (nepriamy dodávateľ spoločnosti A., s. r. o.) a ktorá poskytla softvér

SAAS na uľahčenie riešenia incidentov, ho poskytla, no ten nebol nevyhnutný pre spoločnosť A., s. r.
o., na poskytnutie služieb, ale ich poskytnutie uľahčoval. Tento softvér bol dodaný iba od zdaňovacieho
obdobia marec 2019, teda nie počas všetkých kontrolovaných zdaňovacích období. Žalovaný sa týmito
námietkami nezaoberal.

16. Vo vzťahu k nedostatkom dôvodov napadnutého rozhodnutia napadol viacero skutočnosti. Po prvé
to boli personálne kapacity dodávateľa A., s. r. o. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že A., s. r. o., nemohol poskytnúť
sporné služby, pretože na to nemal personálne kapacity, mal by uviesť, koľko by týchto zamestnancov
malo byť. Po druhé to bola evidencia poskytnutých služieb (človekohodiny). Uviedol, že človekohodina
síce evokuje reálne strávenú hodinu času na určitej činnosti, avšak v prípade servisných zásahov to

tak nie je. Po tretie to bola povaha špecifikácie poskytnutých služieb (na predložených faktúrach a
protokoloch), kde žalobca správcovi dane poskytol detailnú špecifikáciu a vysvetlenia k jednotlivým
poskytnutým službám, pričom žalobca (napríklad) nepotreboval mať informáciu o tom, ktorá konkrétna
osoba na strane dodávateľa A., s. r. o., úkon vykonala, a teda žalobca považuje faktúry za postačujúce.
Po štvrté to bol výsluch svedka A. E. a svedka F. B., kde podľa žalobcu jednoznačne vyplynulo, že

svedkovia označili spoločnosť A., B., za spoločnosť, ktorá dodala služby žalobcovi tak, ako bolo uvedené
na faktúrach. Po piate to boli odberatelia žalobcu a ich vyjadrenia, kde podľa názoru žalobcu žalovaný
vo výzvach výslovne nespomenul A., B., a preto záver žalovaného o tom, že tento služby žalobcovi
nedodal, sú len špekulatívne.

17. V rámci štvrtého žalobného bodu sa žalobca venoval procesným pochybeniam orgánu verejnej
správy v priebehu daňového konania. Po prvé podľa názoru žalobcu nedošlo k prenosu dôkazného
bremena zo žalovaného na žalobcu v súlade s § 46 ods. 5 DP. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie
žalovaného bolo vydané po lehote ustanovenej § 65 ods. 2 DP. Po tretie uvádza, že správca dane
doručil žalobcovi oznámenie o doplnení konania bez toho, aby ho vyzval na vyjadrenie sa k zisteným

skutočnostiam.

18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 12.12.2022, pričom vo vyjadrení uviedol, že považuje
námietky žalobcu za právne bezvýznamné, bez vplyvu na vecnú stránku žalobou napadnutýchrozhodnutí a na výšku rozdielu na DPH, ktorý bol vyrubený na základe vykonanej daňovej kontroly.
Žalovaný preto navrhol žalobu zamietnuť.

19. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 08.02.2023, v ktorej odmietol
argumentáciu žalovaného, a preto trval na zrušení napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového
rozhodnutia.

III.B Konanie na Správnom súde v Bratislave

20. Správny súd v Bratislave rozsudkom č. k. TT-20S/124/2022-208 zo dňa 31.08.2023 (ďalej
len „rozhodnutie správneho súdu“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové
rozhodnutie správcu dane a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

21. Správny súd sa stotožnil so žalobcovou námietkou ohľadne nesprávne vyhodnoteného zisteného

skutkového stavu veci, kde podľa názoru súdu nič nebránilo tomu, aby žalovaný trval na predložení
úplného zoznamu všetkých odberateľov daňového subjektu a následne týchto všetkých dopytovať a s
obsahom správ od odberateľov sa riadne vysporiadať a vyhodnotiť ich v kontexte ostatných zistených
skutočností. Rovnako tak sa stotožnil aj so žalobným bodom, podľa ktorého rozhodnutie správcu dane,
ako aj napadnuté rozhodnutie sú nedostatočne odôvodnené, pričom v niektorých častiach sú tieto

rozhodnutia aj nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Správny súd tiež dal za pravdu žalobcovi, pokiaľ
ide o možnosť hodnotenia dôkazov svedčiacich v neprospech daňového subjektu, keď takto nemožno
hodnotiť nekontaktnosť dožadovaných spoločností. Napokon sa stotožnil aj s argumentáciou týkajúcou
sa nesprávnej aplikácie § 46 ods. 5 DP v kontexte s prenosom dôkazného bremena.

III.C Konanie na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky

22. Voči rozhodnutiu Správneho súdu v Bratislave podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 4Sfk/2/2024 zo
dňa 25.09.2024, a to tak, že rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie

konanie.

23. Vo vzťahu k nesprávne vyhodnotenému zistenému skutkovému stavu veci a doplneniu dokazovania
kasačný súd uviedol, že rozsah dôkaznej povinnosti, ktorý na správcu dane preniesol správny súd
v súvislosti s preverovaním skutočností ku všetkým, a to ani nenavrhnutým odberateľom žalobcu,

nezodpovedá princípom dokazovania v daňovom konaní. Kasačný súd skonštatoval, že samotný
žalobca túto námietku kvalifikovane, explicitne, vo svojej žalobe nevzniesol. Ak preto správny súd uložil
povinnosť vykonať ďalšie zisťovanie skutkového stavu, a to bez akéhokoľvek návrhu, pričom je zrejmé,
že vykonanie takýchto dôkazov nepovažuje za relevantné ani žalovaný, a zároveň správny súd takýto
pokyn neodôvodnil inými výnimočnými okolnosťami, potom sa kasačný súd stotožnil so sťažnostnou

argumentáciou, že takýto pokyn je neúčelný.

24. Vo vzťahu k vadám odôvodnenia kasačný súd dospel k záveru, že sú to však niektoré parciálne
závery správneho súdu, ktoré nie sú dostatočne odôvodnené. Kasačný súd tu poukazuje na viaceré
strany rozhodnutia správneho súdu, kde správny súd vyčíta žalovanému neodôvodnenie svojich úvah,

avšak takéto odôvodnenia sa podľa kasačného súdu v napadnutom rozhodnutí žalovaného nachádzajú.

25. Vo vzťahu k úkonu podľa § 46 ods. 5 DP kasačný súd uviedol, že v administratívnom spise
identifikoval výzvu správcu dane č. 100733294/2021 zo dňa 03.05.2021 označenú ako „Oboznámenie
zistení z daňovej kontroly“ zo dňa 04.03.2015. Aj keď táto písomnosť odkazuje na § 45 ods. 1 písm. f)

DP, je z nej zrejmé, že správca dane žalobcu žiadal o vyjadrenie k zisteniam do ôsmich dní od doručenia
tohto oznámenia a zároveň táto písomnosť poukazuje aj na parafrázované znenie § 46 ods. 5 DP. Podľa
kasačného súdu z materiálneho hľadiska v predmetnej veci k procesnému postupu podľa § 46 ods.
5 DP došlo, keďže správca dane žalobcovi oznámil pochybnosti o predložených dokladoch a zároveň
vyzval žalobcu na vyjadrenie, vysvetlenie nejasností a preukázanie, že mu deklarovaný dodávateľ dodal

služby na spornej faktúre. Konštatovanie správneho súdu, že správca dane v procese daňovej kontroly
účinne nevyjadril pochybnosti podľa § 46 ods. 5 DP, je preto nesprávne. Správca dane oznámil svoje
pochybnosti viažuce sa k relevantným skutkovým a právnym okolnostiam síce obšírne, ale z ich podstaty
je zrejmé, že spochybnil sporný obchod žalobcu (počítačové služby špecifikované na spornej faktúre),keď tvrdil, že neboli preukázané materiálne podmienky na uplatnenie uplatneného práva na odpočítanie
danepodľa§51ods.1,§49ods.1vspojenís§19ods.1zákonaoDPH,resp.žedeklarovanýdodávateľ
nevedel dodať vykonané služby a že služby neboli žalobcovi skutočne dodané. Nad rámec kasačný súd

podotkol, že pokiaľ správny súd uložil správcovi dane povinnosť zopakovať postup podľa § 46 ods. 5 DP,
ide o nesplniteľný pokyn po vrátení veci do štádia vyrubovacieho konania, keď postup podľa § 46 ods. 5
DP správca dane neuplatňuje počas daňovej kontroly. Za stavu, keď ani správny súd nespochybnil, že
správca dane v daňovom konaní produkoval oznámenia, ktorými daňový subjekt oboznámil so svojimi
pochybnosťami, ktoré správca dane aj právne kvalifikoval a vyzval daňový subjekt na vyjadrenie a na

predloženie dôkazov, nie je potrebné (a ani možné) zopakovať postup podľa § 46 ods. 5 DP.

IV. Relevantná právna úprava

26. Podľa § 1 ods. 1 DP tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a
iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

27. Podľa § 2 písm. a), c) DP, na účely tohto zákona sa rozumie
a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie
činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov
b) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov.

28. Podľa § 3 ods. 1 DP pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a iných osôb.

29. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom
a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví
tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní,
vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k
správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

30. Podľa § 3 ods. 3 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

31.Podľa§3ods.6DP, priuplatňovaníosobitnýchpredpisovprisprávedanísaberiedoúvahyskutočný

obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie
dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho
podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej
jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na
ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

32. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) DP daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

33. Podľa § 24 ods. 2 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na
účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

34. Podľa § 24 ods. 3 DP správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému
subjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnostivšeobecne
známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

35. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a
obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

36. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová
kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

37.Podľa§45ods.1DPdaňovýsubjekt,uktoréhosavykonávadaňovákontrola(ďalejlen„kontrolovaný

daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
a) na predloženie
1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,
2.služobnéhopreukazuzamestnancasprávcudane,okremzamestnancasprávcudane,ktorýmjeobec,
b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy

dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia,
d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti
s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo

navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

38. Podľa § 45 ods. 2 DP kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane
tieto povinnosti:

a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom

dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,
f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho
prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,

g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov
kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie,
h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa
na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.

39. Podľa § 46 ods. 5 DP, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov
predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi
správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril,
najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov
riadne preukázal.

40. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý
obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je
daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume,
ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú

si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu
protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon
neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia
takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole
a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak

je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa
daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov
zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na
vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonaniedaňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného
predpisu.

41. Podľa § 68 ods. 3 DP, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom
dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania
pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane.
Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu.
Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov

vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na
prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný
záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa
prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu
prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe
písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty

upovedomí daňový subjekt.

42. Podľa § 63 ods. 5 DP rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V
odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a
námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov,

podľa ktorých sa rozhodovalo.

43. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len
„dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.

44. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

45. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

46. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

47. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

48. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

49. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, je povinný platiť daň.

50. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona

a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek
elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,

c)vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,
e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača
s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

51. Podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona o DPH platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona
pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe alebo právnickej
osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou.52. Podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať
a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta

podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné
číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala,
b)menoapriezviskopríjemcutovarualeboslužbyalebonázovpríjemcutovarualeboslužby,adresujeho
sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho
identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba,

c) poradové číslo faktúry,
d)dátum,keďboltovaraleboslužbadodaná,alebodátum,keďbolaplatbaprijatá,aktentodátummožno
určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
e) dátum vyhotovenia faktúry,
f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,
g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté

v jednotkovej cene,
h) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na
ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia „dodanie je oslobodené od
dane“,

i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy
v § 66,
j) slovnú informáciu „vyhotovenie faktúry odberateľom“, ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo
služby, vyhotovuje faktúru podľa § 72 ods. 4,
k) slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru

alebo služby,
l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12,
m) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie“, ak sa uplatní osobitná úprava
podľa § 65,
n) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky -

umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v
závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66.

53. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.

Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na
základe účtovných dokladov.

54. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka
poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej

situácii účtovnej jednotky.

V. Pojednávanie

55. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal
svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje
inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec

bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20S/124/2022 a na základe uvedenej
zmeny právnej úpravy následne vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. TT-20S/124/2022
a po vrátení veci kasačným súdom pod sp. zn. 3Sf/99/2024. Zároveň v súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 7 bola náhodným výberom pridelená na
konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu v Bratislave.

56. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)a v rozsahu právne záväzného názoru kasačného súdu (§ 469 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná, keď napadnuté rozhodnutie žalovaného je zaťažené vadou nezákonnosti podľa § 191 ods.
1 písm. d) SSP.

57. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na
nariadenom pojednávaní dňa 16.05.2025, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm.
a) SSP. Žalobca a žalovaný sa vo svojich ústnych vyjadreniach na pojednávaní pridržiavali doterajších
písomných vyjadrení doručených správnemu súdu.

VI. Právne hodnotenie správneho súdu

58. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť namietaného procesného
postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania,
zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie

zisteného skutkového stavu pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok vzniku nároku žalobcu
na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia (služby) v kontrolovanom zdaňovacom období október
2019 od dodávateľa A., B., a v neposlednom rade preveriť, či je napadnuté rozhodnutie dostatočne a
presvedčivo odôvodnené.

59. Správny súd sa vo svojej rozhodovacej činnosti predmetnou vecou medzi rovnakými účastníkmi
konania a s totožným predmetom konania (týkal sa zdaňovacieho obdobia február 2019 a november
2019) už zaoberal a napadnuté rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Išlo o konania vedené pod sp. zn. TT-14S/125/2022 (zdaňovacie
obdobie november 2019) a sp. zn. TT-20S/121/2022 (zdaňovacie obdobie február 2019), pričom vec

sp. zn. TT-20S/121/2022 bola predmetom prieskumu kasačného súdu na základe kasačnej sťažnosti
podanej žalovaným a kasačný súd kasačnú sťažnosť svojim rozhodnutím sp. zn. 5Sfk/13/2024 zo dňa
30.01.2025 (ďalej len „rozhodnutie NSS z 30.01.2025“) zamietol. Podľa § 140 SSP vo veciach toho
istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom,
v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne

stručne zopakuje jeho dôvody.

60. Správny súd preto v prejednávanej veci poukazuje na rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave sp.
zn. TT-20S/121/2022, z ktorého cituje nasledujúce časti odôvodnenia.

61. „Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť namietaného procesného
postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania,
zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie
zisteného skutkového stavu pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok vzniku nároku žalobcu na
odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia (služby) v kontrolovanom zdaňovacom období november

2019 (tu október 2019 – poznámka súdu) od dodávateľa A. B. a v neposlednom rade preveriť, či je
napadnuté rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnené.

62. Z obsahu odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pre účely preverenia vzniku
nároku na odpočet dane za prijaté služby žalobcom v zmysle faktúry č. 1911008 (tu 1910004 –

pozn. súdu), teda služby podľa objednávky: konfigurácia, inštalácia, diagnostika, servisný zásah,
kontrola komunikácie, hot-line, analýza a meranie, spracovanie dokumentácie (bez uvedenia rozsahu
dodaných služieb, resp. bez uvedenia mernej jednotky), žalovaný na základe výsledkov daňovej
kontroly, doplneného dokazovania v rámci vyrubovacieho konania a odvolacieho konania ustálil záver
o nepreukázaní skutočnosti, že predmetné služby dodal žalobcovi dodávateľ označený na faktúre, teda

obchodná spoločnosť A. B..

63. Z vyjadrení žalobcu je zrejmý účel prijatých služieb, ktorým bolo výlučne subdodávateľské
poskytovanieslužiebžalobcovýmodberateľom,ktoréžalobcakapacitne,vzhľadomnamnožstvoklientov
a dohodnutých podmienok poskytovania IT-služieb, už nemohol pokryť. V podstate išlo o služby

poskytované žalobcom jeho odberateľom prostredníctvom subdodávateľa, ktorým bol v preverovanom
zdaňovacom období A. B..64. Hoci žalovaný prijal argumentáciu správcu dane vo vzťahu k vyhodnoteniu výpovedí žalobcu
a svedkov k spôsobu realizácie jednotlivých plnení, v rámci ktorej okrem iného konštatoval, že na
preukázanie realizácie plnení označených ako ‚analýza a meranie, spracovanie dokumentácie‘ neboli

predložené žiadne výstupy v podobe listinných alebo elektronicky zaznamenaných dôkazov, napriek
tomu zotrval žalovaný na jednotnom závere ku všetkým druhovo označeným plneniam, že nebolo
preukázané dodanie fakturovaných služieb práve spoločnosťou A. B..

65. Uvedené konštatovanie však nemožno podradiť pod spoločne konštatovaný dôvod nepriznania

odpočtu dane za všetky preverované prijaté zdaniteľné plnenia v preverovanom zdaniteľnom období
november 2019 (tu október 2019 – poznámka súdu), ktorý správca dane identifikoval ako nepreukázanie
dodania predmetných služieb na faktúre deklarovaným dodávateľom. Na spomínané okolnosti, teda, že
žalobca a ani dodávateľ nepredložili žiadne výstupy dokumentujúce materiálne zhmotnené predmety
plnenia a ich následné využitie žalobcom (ako žalobcom poskytnuté plnenia v postavení platcu
DPH), v kontexte so záverom daňových orgánov, že tvrdený dodávateľ nemal personálne kapacity na

realizáciu deklarovaného objemu/množstva/rozsahu vo zvolených merných jednotkách (človekohodín),
skôr nasvedčujú o neexistencii (o nedodaní) predmetu plnenia, príp. o nepreukázaní použitia prijatého
zdaniteľného plnenia na dodávky služieb žalobcom v rámci jeho zdaniteľných plnení v postavení
platiteľa dane. V tomto ohľade je odôvodnenie napadnutých rozhodnutí nejednoznačné, nezrozumiteľné
a zmätočné, keďže daňové orgány vo všeobecnosti po doplnenom dokazovaní tvrdili, že existenciu

preverovaných zdaniteľných plnení nespochybňujú (teda nerozlišovali medzi jednotlivými druhmi
poskytovaných služieb čo do stupňa, resp. do voľby formy dôkazných prostriedkov za účelom ich
verifikácie s možnosťou prijatia záveru buď o neexistencii zdaniteľného plnenia alebo o jeho nedodaní
tvrdeným dodávateľom). Tu správny súd pripomína, že ide o posúdenie čisto priameho dodávateľského
vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľom, a nie v kontexte vyššieho preverenia ďalšej podmienky

vzniku nároku na odpočet dane, teda podmienky použitia žalobcom prijatých plnení na jeho zdaniteľné
plnenia pre jeho odberateľov.

66. Na uvedenú neprehľadnosť dôvodov neuznania odpočtu dane vo vzťahu k jednotlivým druhom
prijatých plnení nadväzuje nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu ku správcom

dane konštatovaným nedostatkom zákonných náležitostí faktúry (§ 72 ods. 1 písm. a/ v spojení s §
74 ods. 1 písm. f/ zákona o DPH). Uvedený záver správcu dane napadol žalobca v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu, avšak žalovaný sa s touto odvolacou námietkou v odôvodnení svojho
rozhodnutia nijako nevysporiadal.

67. Správny súd dáva do pozornosti, že použitie prijatých zdaniteľných plnení platcom dane na jeho
ďalšie zdaniteľné plnenia, je len jednou z podmienok vzniku nároku na odpočet dane. Preto skutočnosť,
že žalobca prijaté služby od A., B. (zdaniteľné plnenia) následne použil na realizáciu zdaniteľných
plnení v rámci vlastnej ekonomickej činnosti pre jeho odberateľov, nezakladá automaticky nárok žalobcu
na odpočet dane zaplatenej na vstupe jeho dodávateľom za prijaté zdaniteľné plnenia, keďže všetky

podmienky podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH musia byť splnené kumulatívne, teda v
existencii predmetu plnenia ako aj v osobe konkrétneho dodávateľa (registrovaného platiteľa dane)
zdaniteľného plnenia, deklarovaného faktúrou. Práve reálny základ jednak existencie niektorých druhov
plnení a jednak reálny základ vo vzťahu ku konkrétnej osobe tvrdeného dodávateľa bolo potrebné v
rámci daňovej kontroly a následného daňového konania preveriť.

68. Len na margo správny súd dodáva, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a ani v priebehu
následného daňového konania neprodukoval tvrdenia alebo dôkazy v tom zmysle, že mu boli predmetné
služby v mesiaci november 2019 (tu október 2019 – pozn. súdu) dodané iným dodávateľom, ako bol
uvedený na preverovanej faktúre č. 1911008 (tu 1910004 – pozn. súdu) (A., B.), pričom žalobca na

výzvu správcu dane v nadväznosti na priebežné oznámenia o výsledkoch daňovej kontroly, ako aj na
závery daňovej kontroly uvedené v protokole o jej výsledku a v priebehu oboch stupňov daňového
konania predkladal dôkazy a navrhoval doplnenie dokazovania na potvrdenie jeho tvrdenia o dodaní
predmetných služieb dodávateľom A., B.. Rovnako tak možno konštatovať, že ani z dokazovania
správcu dane existencia iného platiteľa dane, ktorý by mal dodať predmetné služby žalobcovi namiesto

deklarovanéhododávateľaA.,B.,nevyplynula.Pretouvedenýobsahprodukovanýchdôkazovavýsledky
preverovania predkladaných daňových dokladov bránia tomu, aby boli právne závery vyplývajúce zo
žalobcom poukazovanej judikatúry v prípade Kemwater Pro Chemie aplikované na prejednávanú vec.69. Pokiaľ daňové orgány v danom prípade dospeli k záveru o nesplnení čo len jednej zákonnej
podmienky vzniku nároku na odpočet dane, bolo potrebné v prvom rade vysporiadať sa s otázkou vo
vzťahu k špecifikácii a rozsahu fakturovaných služieb z hľadiska možnosti ich preverenia pre účely

správy daní, keďže požiadavka § 74 ods. 1 písm. f/ zákona o DPH na obligatórnu náležitosť faktúry čo
do rozsahu a druhu dodanej služby nie je bezúčelná. Naplnenie účelu zásady neutrality dane z pridanej
hodnoty je primárne viazané na predmet plnenia, ktorý determinuje pridanú hodnotu na každom stupni
jeho spracovania.

70. Z obsahu odôvodnenia napadnutých rozhodnutí nevyplýva, či daňové orgány vyhodnotili predmet
fakturácie v znení služby podľa objednávky: konfigurácia, inštalácia, diagnostika, servisný zásah,
kontrola komunikácie, hot-line, analýza a meranie, spracovanie dokumentácie s číselnou hodnotou
bez označenia mernej jednotky, pre účely správy daní ako postačujúce a verifikovateľné alebo či sú
uvedené označenia druhu a rozsahu poskytnutých služieb, v kontexte nepredložených objednávok na
fakturované služby a nemožnosti spárovania požiadaviek klientov žalobcu na konkrétne služby dodané

subdodávateľskyprostredníctvomA.,B.,naúrovnivýpovednejhodnotyakooznačeniepredmetuplnenia
„IT-služby“.

71. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca na výzvu správcu dane na podporu svojich
tvrdení predložil k preverovanému zdaňovaciemu obdobiu preberací protokol zo dňa 29.11.2019 s

rozpisom počtu hodín výkonu na jednotlivé fakturované služby, ktorý počet (podľa vyjadrenia žalobcu
človekohodín), je totožný s počtom človekohodín uvádzaných v prílohe žalobcom označenej ako 1B
pre mesiac november 2019 s rozpisom ID požiadaviek/úloh zadávaných klientami žalobcu (ktorí klienti
boli ku konkrétnym úlohám a požiadavkám presne špecifikovaní), napr. v zozname je uvedený názov
poisťovne s požiadavkou KPAS Považská Bystrica, nefunkčný router s popisom typu úlohy - incident,

dátumom zadania úlohy 25.11.2019 a s rozsahom prác 4,00 človekohodiny (tu pre obdobie október 2019
ide o protokol z 31.10.2019, kde popis vykonaných prác [konfigurácia, inštalácia, diagnostika, kontrola
komunikácie, hot-line, spracovanie dokumentácie, servisný zásah, analýza a meranie času] a počet
hodín [celkovo 553], súhlasí s počtom človekohodín [celkovo 553] uvádzaných v prílohe žalobcom
označenej ako 1B pre mesiac október 2019 – pozn. súdu).

72. V nadväznosti na predložené dôkazy možno konštatovať, že tieto daňové orgány nevyhodnotili
dostatočne a bez bližšej úvahy a vysvetlenia dospeli k záveru o nemožnosti poskytnutia fakturovaného
rozsahu predmetných služieb v kontrolovanom zdaňovacom období obchodnou spoločnosťou A., B.
z dôvodu nedostatočnej materiálnej a personálnej kapacity dodávateľa. Rovnako tak bez odborného

posúdenia, prijmúc tvrdenie žalobcu o nemožnosti napárovania jednotlivých úloh zadávaných žalobcovi
od jeho klientov na služby vykonané formou na subdodávky tvrdeným dodávateľom žalobcu, daňové
orgány sa nezaoberali otázkou reálnej možnosti zabezpečenia evidencií a podkladov zo strany žalobcu
pre účely preukazovania oprávnenosti uplatňovaného nároku na odpočet dane za prijaté zdaniteľné
plnenia, keďže v tomto ohľade (s prihliadnutím na nemožnosť preverenia účtovnej a daňovej evidencie

deklarovaného dodávateľa, s ktorou skutočnosťou žalobca zrejme z dôvodu neprimeranej dôvery pri
výbere obchodného partnera čo do zabezpečenia archivácie jeho dokladov pre daňové účely nepočítal)
žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 písm. c) daňového poriadku vo vzťahu k
vierohodnosti ním vedenej účtovnej a daňovej evidencie.

73. V kontexte vysvetlenia žalobcu o potrebe realizovať vlastné dodávky služieb prostredníctvom
subdodávateľa A., B. rovnako tak žalovaný neskúmal vierohodnosť tohto tvrdenia preverením podielu
subdodávateľsky dodaných služieb žalobcom k celkovému objemu služieb dodávaných priamo
žalobcom jeho klientom, minimálne v súvislosti s vyššie uvedeným zoznamom rozpisu ID požiadaviek/
úloh zadávaných klientami žalobcu v mesiaci november 2019 (tu október 2019 – pozn. súdu) v

nadväznosti na vyúčtované človekohodiny v zmysle príslušného preberacieho protokolu a faktúry za
predmetné zdaňovacie obdobie vystavenej A., B.. Pokiaľ išlo o zoznam ID požiadaviek/úloh zadávaných
klientmi žalobcu, ktoré v predmetnom mesiaci realizoval výhradne subdodávateľ A., B. (čo daňové
orgány v konaní neozrejmili), potom nie je pochopiteľné, z akého dôvodu nie sú fakturované služby v
zmysle uvedeného rozpisu realizovaných služieb na daňovom doklade a v evidencii žalobcu (pre účely

kontroly rozsahu vykonaných a platených subdodávok žalobcom ako aj pre účely prípadnej reklamácie
služieb) podrobnejšie a preukáznejším spôsobom špecifikované.“74. Vo vzťahu k doplnenému dokazovaniu prostredníctvom výziev správcu dane na preverenie dodávok
sporných služieb u konečných príjemcov a služieb poukazuje správny súd na rozhodnutie NSS z
30.01.2025, ktorý k tomu uviedol: „Kasačný súd dáva za pravdu sťažovateľovi, že otázky uvedené vo

výzvach odberateľom žalobcu neboli všeobecné a obsahovali aj zameranie na vybrané druhy služieb.
Uvedené je zrejmé z rozhodnutia žalovaného, ako aj z vlastného obsahu výziev, ktoré sú súčasťou
administratívneho spisu. Správca dane v uvedených výzvach položil jednotlivým odberateľom žalobcu
otázku, či im žalobca dodal služby: konfigurácia, inštalácia, diagnostika, kontrola komunikácie, hot-
line, spracovanie dokumentácie, servisný zásah, analýza a meranie času, teda služby, ktoré mali byť

predmetom faktúry č. 1902001 (tu 1910004 – pozn. súdu) vystavenej dodávateľom A., B.“ (rozhodnutie
NSS z 30.01.2025, bod 45).

75. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia Správneho súdu v Bratislave sp. zn. TT-20S/121/2022 súd
uviedol: „Bez nadväznosti na vyhodnotenie žalobcom predkladaných listinných dôkazov vo vzájomných
súvislostiach pre účely preverenia konkrétneho zdaňovacieho obdobia nie je možné ani ustáliť záver

o vierohodnosti uvádzaného druhu a rozsahu fakturovaných služieb a ani nemožno ustáliť záver o
konštatovaných nedostatkoch v obligatórnych náležitostiach preverovanej faktúry v zmysle § 74 ods. 1
písm. f) zákona o DPH. Napríklad nebolo zo strany správcu dane preverované, či boli v danom mesiaci
realizované dodávateľom žalobcu výstupy vo forme analýz a meraní alebo spracovania dokumentácie,
prípadne, či boli realizované servisné zásahy na mieste u klienta a či boli, príp. akým spôsobom boli

fakturované náklady na dopravu technikov zo spoločnosti A., B..

76. Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že
podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených
na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH. DPH je súčasťou ceny, čo zároveň na

každom výrobnom a dodávateľskom stupni odráža jej nevyhnutnú proporcionalitu k nadobúdacej cene,
preto je ňou zdaňovaný každý predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie. Platiteľ si môže
od dane, ktorú má odviesť štátu z vykonaného obratu, odpočítať daň, ktorú mu pri nákupe tovarov a
služieb účtoval iný platiteľ ako súčasť ceny.

77.NeobstojílenjednoducháargumentáciazásadouneutralityDPH,uplatňovanouvjednotnomsystéme
DPH v rámci Spoločenstva, pretože túto možno plne, bez skúmania účelu jednotlivých zdaniteľných
plnení, aplikovať len v prípade, že zdaniteľné plnenia sú reálne a zároveň sú nadobúdateľom ďalej
použité na jeho ďalšie zdaniteľné plnenia, do ktorých ceny vstupujú ďalšie nevyhnutné, cenu tvoriace
položky, t. j. sám podnikateľ prispieva k navýšeniu pridanej hodnoty pri jeho zhodnotení služby

alebo tovaru, čomu samozrejme nezodpovedá len odovzdávanie daňových dokladov bez reálneho
vynaloženia nákladov vstupujúcich do tvorby pridanej hodnoty, bez vynaloženia akýchkoľvek nákladov
na podnikateľskú činnosť, napr. na zamestnancov, know-how, na podnikateľské priestory, materiálne
vybavenie a podobne (ako je tomu vo všeobecnosti v prípade neoveriteľných dodávateľov, príp.
subdodávateľov).

78. Preto argumentácia podporujúca vznik nároku na odpočet dane nemôže vychádzať len z
priamočiareho jazykového výkladu ustanovení § 8 ods. 1 písm. a), resp. § 9, § 49 ods. 1, ods. 2 písm.
a) a § 51 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ale je potrebné vo vzájomných súvislostiach, s využitím
teleologického a systematického výkladu, prihliadnuť aj na základné princípy, na ktorých je výber dane

z pridaj hodnoty postavený.

79. V prejednávanom prípade, hoci vo svetle skutkových zistení môžu vzniknúť vážne pochybnosti
o jednoznačnej vierohodnosti žalobcom predkladaných dôkazov a tvrdení, daňové orgány skutkový
záver o nedodaní fakturovaných služieb žalobcovi deklarovaným dodávateľom prijali predčasne a

bez vysporiadania sa s podstatnými námietkami, resp. tvrdeniami žalobcu vo vzťahu k dostatočnej
špecifikácii druhu a rozsahu fakturovaných služieb pre účely ich následnej verifikácie inštitútmi v rámci
správy daní (§ 2 písm. a/ daňového poriadku).“

80. Pokiaľ ide o námietku napádajúcu nesplnenie procesných podmienok na prenos dôkazného

bremena zo správcu dane a žalobcu, túto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Ako aj vyplýva
z rozsudku kasačného súdu sp. zn. 4Sfk/2/2024 zo dňa 25.09.2024 ani tento súd: „sa nestotožnil
s právnym posúdením správneho súdu v tom, že by - z procesného hľadiska - vo vzťahu k osobe
žalobcu neboli dostatočne jasne odkomunikované pochybnosti správcu dane v zmysle ustanovenia §46 ods. 5 Daňového poriadku a že má správca dane zopakovať postup podľa § 46 ods. 5 Daňového
poriadku. Kasačný súd v administratívnom spise identifikoval výzvu správcu dane č. 100733294/2021
zo dňa 03.05.2021, označenú ako ‚Oboznámenie zistení z daňovej kontroly‘ zo dňa 04.03.2015. I

keď táto písomnosť na str. 12 odkazuje na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku, je
z nej zrejmé, že správca dane žalobcu žiada o vyjadrenie k zisteniam do 8 dní od doručenia tohto
oznámenia a zároveň táto písomnosť poukazuje na str. 11 aj na parafrázované znenie ustanovenia § 46
ods. 5 Daňového poriadku: ‚Ak však správca dane... spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených kontrolovaným daňovým subjektom... je opäť na len na platiteľovi, či predložením

alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane‘.
Už len pre doplnenie kasačný súd uvádza, že pochybnosti správcu dane vyplývajú z kontextu celého
dokumentu, avšak minimálne na str. 4, 9 a 10 oboznámenia správca dane explicitne formuluje svoje
pochybnosti, že deklarovaný dodávateľ nevedel dodať vykonané služby, resp. že služby neboli žalobcovi
skutočne dodané (napr. poukázal na nejasnosti ohľadom toho, aké počítače boli na vykonanie služby
použité, neidentifikovanie zamestnancov, ktorí mali službu vykonávať). Po doplnenom dokazovaní na

návrh žalobcu mu zaslal správca dane oznámenie výsledkov daňovej kontroly č. 101300031/2021 zo
dňa 22.07.2021, ktorý obdobne ako prvé uvedené oboznámenie uvádza pochybnosti správcu dane k
predloženým dokladom (o. i. poukázal na absenciu náležitostí predložených faktúr).“

81. Žalobou napadnuté rozhodnutie vzhľadom na absenciu identifikácie jednoznačného záveru o

nenaplnení podmienok úspešného odpočítania dane a spôsobu jeho prijatia neposkytuje odpovede
na všetky otázky majúce pre rozhodnutie zásadný význam, nenapĺňa požiadavky vyplývajúce pre
odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu z ustanovenia § 63 ods. 5 DP, ktoré sa primerane vzťahuje
aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu, a porušuje tak právo účastníka konania na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, ktoré je súčasťou ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu.

82. Nedostatky rozhodnutia žalovaného súčasne odôvodňujú jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm.
d) SSP ako nepreskúmateľného pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a vrátenie veci
žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom daňový orgán druhého stupňa po dôslednom vysporiadaní sa
s celým rozsahom nie zjavne nerelevantnej argumentácie žalobcu prijme vo vzťahu k otázke náležitostí

faktúry a k existencie materiálneho plnenia, ako aj k osobe dodávateľa jednoznačný a dostatočne
presvedčivoodôvodnenýzáver.Súdvzhľadomnakompetenciežalovanéhovrámciodvolaciehokonania
(§ 74 ods. 2 až 4 DP) nepovažoval za potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť
prvostupňové rozhodnutie správcu dane.

83. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov teda správny súd dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov, a preto je tu daný dôvod na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

84. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať v súlade so súdom naznačenom smere, pričom orgán

verejnej správy je právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, právne viazaný
(§ 191 ods. 6 SSP).

85. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, na základe ktorého priznal
úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

86. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Správny
súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa

musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej
pomoci (písm. c/).